Sthiti स्थिति

Chapter 7 — 30 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | इति शुक्रः पुरं प्राप्य वैबुधं स्वेन तेजसा | विसस्मार निजं भावं प्राक्तनं व्यसनं विना || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | iti śukraḥ puraṃ prāpya vaibudhaṃ svena tejasā | visasmāra nijaṃ bhāvaṃ prāktanaṃ vyasanaṃ vinā || 1 ||

English

Sri Vasistha said: Thus, Shukra, having reached the city of Vaibudha with his own radiance, forgot his former state, devoid of past misfortunes.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: इस प्रकार, शुक्र ने अपनी तेजस्विता के साथ वैबुध नगर में पहुंचकर, अपने पूर्व अवस्था को भूल गए, जो पिछले दुःखों से रहित थी।

2

मुहूर्तमिव विश्रम्य तस्य पार्श्वे शचीपतेः | स्वर्गं विहर्तुमुत्तस्थौ स्वर्गाभिपरिमोदितः || २ ||

muhūrtamiva viśramya tasya pārśve śacīpateḥ | svargaṃ vihartumuttasthau svargābhiparimoditaḥ || 2 ||

English

Having rested for a moment in the vicinity of Indra, Shukra arose to enjoy heaven, delighted by the heavenly pleasures.

हिन्दी

इंद्र के पास एक क्षण के लिए विश्राम करने के बाद, शुक्र स्वर्ग के सुखों से प्रसन्न होकर स्वर्ग का आनंद लेने के लिए उठे।

3

स्वःश्रियं स समालोक्य लोललोचनवाञ्छिताम् | स्त्रैणं द्रष्टुं जगामासौ नलिनीमिव सारसः || ३ ||

svaḥśriyaṃ sa samālokya lolalocanavāñchitām | straiṇaṃ draṣṭuṃ jagāmāsau nalinīmiva sārasaḥ || 3 ||

English

Seeing the heavenly beauty, desired by the wavering eyes, he went to see the women, like a crane going to a lotus pond.

हिन्दी

स्वर्ग की सुंदरता देखकर, जिसे लोल नेत्रों ने चाहा था, शुक्र स्त्रियों को देखने के लिए गए, जैसे एक सारस कमल के तालाब की ओर जाता है।

4

तत्र तां मृगशावाक्षीं कान्तामध्यगतामसौ | ददर्श विपिनान्तस्थां भृगुश्चूतलतामिव || ४ ||

tatra tāṃ mṛgaśāvākṣīṃ kāntāmadhyagatāmasau | dadarśa vipināntasthāṃ bhṛguścūtalatāmiva || 4 ||

English

There, he saw her, the doe-eyed beautiful one, standing in the middle, at the edge of the forest, like a mango vine.

हिन्दी

वहां, उसने उस मृगनयनी, सुंदर स्त्री को देखा, जो जंगल के किनारे मध्य में खड़ी थी, जैसे आम की लता।

5

सापि तं भार्गवं राम दृष्ट्वा परवशाभवत् | तामालोक्य लसल्लोलविलासवलिताकृतिम् || ५ ||

sāpi taṃ bhārgavaṃ rāma dṛṣṭvā paravaśābhavat | tāmālokya lasallolavilāsavalitākṛtim || 5 ||

English

She too, O Rama, seeing that Bhargava, became enamored. Seeing her, with her graceful, swaying, playful form.

हिन्दी

वह भी, हे राम, उस भार्गव को देखकर आसक्त हो गई। उसे देखकर, उसकी मनमोहक, हिलोरें खेल करती आकृति।

6

आसीद्विलीयमानाङ्गो ज्योत्स्नामिन्दुमणिर्यथा | विलीयमानसर्वाङ्गस्तामवैक्षत कामिनीम् || ६ ||

āsīdvilīyamānāṅgo jyotsnāmindumaṇiryathā | vilīyamānasarvāṅgastāmavaikṣata kāminīm || 6 ||

English

He, whose body was melting like a moonstone in the moonlight, looked at that beloved woman with his entire body melting.

हिन्दी

जिसका शरीर चाँदनी में चन्द्रमणि की तरह पिघल रहा था, उसने अपने पूरे शरीर को पिघलाते हुए उस प्रिय कन्या को देखा।

7

चन्द्रकान्त इव ज्योत्स्नां शीतलां खे विलासिनीम् | तेनावलोकिता सापि तत्परायणतां गता || ७ ||

candrakānta iva jyotsnāṃ śītalāṃ khe vilāsinīm | tenāvalokitā sāpi tatparāyaṇatāṃ gatā || 7 ||

English

Like the moonstone in the cool moonlight, she too, being looked at by him, became devoted to him.

हिन्दी

चाँदनी में ठंडी चन्द्रमणि की तरह, उसने भी उसे देखा और उसके प्रति समर्पित हो गई।

8

निशान्ते चक्रवाकेन कान्तेव परिकूजिता | रसाद्विकसिता नूनमन्योन्यमनुरक्तयोः || ८ ||

niśānte cakravākena kānteva parikūjitā | rasādvikasitā nūnamanyonyamanuraktayoḥ || 8 ||

English

At the end of the night, she was called out by the chakravaka bird like a beloved, and surely blossomed with emotion, both being mutually attracted.

हिन्दी

रात के अंत में, उसे चक्रवाक पक्षी द्वारा प्रिय की तरह पुकारा गया, और निश्चय ही भावनाओं से खिल उठी, दोनों परस्पर आकर्षित हो गए।

9

प्रातरर्कनलिन्योर्या शोभा सैव तयोरभूत् | संकल्पितार्थदायित्वाद्देशस्याभूच्च तेन सा || ९ ||

prātararkanalinyoryā śobhā saiva tayorabhūt | saṃkalpitārthadāyitvādddeśasyābhūcca tena sā || 9 ||

English

The beauty that belongs to the morning sun and the lotus was present in them, and due to the fulfillment of their desires, that place also became beautiful because of them.

हिन्दी

जो सुंदरता सूर्योदय और कमल की होती है, वह उनमें थी, और उनकी इच्छाओं की पूर्ति के कारण, वह स्थान भी उनके कारण सुंदर हो गया।

10

सर्वाङ्गं विवशीकृत्य कामायैव समर्पिता | पेतुः स्मरशरास्तस्या मृदुष्वङ्गेषु भूरिशः || १० ||

sarvāṅgaṃ vivashīkṛtya kāmāyaiva samarpitā | petuḥ smaraśarāstasyā mṛduṣvaṅgeṣu bhūriśaḥ || 10 ||

English

Making her entire body helpless, she surrendered herself completely to love, and the arrows of Kama fell abundantly on her soft limbs.

हिन्दी

अपने पूरे शरीर को असहाय बनाकर, वह प्रेम को समर्पित हो गई, और कामदेव के बाण उसके कोमल अंगों पर बहुतायत से गिरे।

11

पलाशेष्विव पद्मिन्या धारा इव पयोमुचः | सा बभूवस्मरोद्भूता लोलालिवलयाकुला || ११ ||

palāśeṣviva padminyā dhārā iva payomucaḥ | sā babhūvasmarodbhūtā lolālivlayākulā || 11 ||

English

Like a lotus in the leaves, like a stream from a cloud, she appeared, born from the smara, adorned with swaying ornaments.

हिन्दी

पत्तों में कमल की तरह, बादल से धारा की तरह, वह प्रकट हुई, स्मर से उत्पन्न, लहराते आभूषणों से सजी हुई।

12

मन्दवाताभिनुन्नाया मञ्जर्याः सहधर्मिणी | नीलनीरजनेत्रान्तां हंससारसगामिनीम् || १२ ||

mandavātābhinunnāyā mañjaryāḥ sahadharmiṇī | nīlanīrajnetrāntāṃ haṃsasārasagāminīm || 12 ||

English

The companion of the blossom, swayed by the gentle breeze, with blue lotus-like eyes, moving like a swan or a crane.

हिन्दी

हल्की हवा से लहराती कली की साथी, नीले कमल के समान नेत्रों वाली, हंस या सारस की तरह चलने वाली।

13

मदनः क्षोभयामास गजः कमलिनीमिव | अथ तां तादृशीं दृष्ट्वा शुक्रः संकल्पितार्थभाक् || १३ ||

madanaḥ kṣobhayāmāsa gajaḥ kamalinīmiva | atha tāṃ tādṛśīṃ dṛṣṭvā śukraḥ saṃkalpitārthabhāk || 13 ||

English

Madana (Cupid) agitated her like an elephant agitates a lotus pond. Then, seeing her in such a state, Shukra achieved his desired goal.

हिन्दी

मदन (कामदेव) ने उसे ऐसे क्षुब्ध किया, जैसे हाथी कमल के तालाब को क्षुब्ध करता है। फिर, उसे ऐसी अवस्था में देखकर, शुक्र ने अपने इच्छित लक्ष्य को प्राप्त किया।

14

तमः संकल्पयामास संहार इव भूतभुक् | त्रिविष्टपस्य देशोऽसौ बभूव तिमिराकुलः || १४ ||

tamaḥ saṃkalpayāmāsa saṃhāra iva bhūtabhuk | triviṣṭapasya deśo'sau babhūva timirākulaḥ || 14 ||

English

He conceived darkness like the destruction by the lord of beings. That realm of heaven became filled with darkness.

हिन्दी

उसने प्राणियों के स्वामी द्वारा विनाश की तरह अंधकार की कल्पना की। स्वर्ग का वह क्षेत्र अंधकार से भर गया।

15

भूलोकस्यान्धतमसा लोकालोकतटो यथा | लज्जान्धकारतीक्ष्णांशौ तस्मिंस्तिमिरमण्डले || १५ ||

bhūlokasyāndhatamasā lokālokataṭo yathā | lajjāndhakāratīkṣṇāṃśau tasmiṃstimiramaṇḍale || 15 ||

English

The edge of the world and the other world was covered with intense darkness of shame, just like the earth with darkness.

हिन्दी

पृथ्वी की तरह अंधकार से भरा हुआ, लोक और अलोक का किनारा लज्जा के तीव्र अंधकार से ढका हुआ था।

16

प्रतिष्ठामागते तस्य मिथुनस्येव मण्डले | तेषु सर्वेषु भूतेषु गतेष्वभिमतां दिशम् || १६ ||

pratiṣṭhāmāgate tasya mithunasyeva maṇḍale | teṣu sarveṣu bhūteṣu gateṣvabhimatāṃ diśam || 16 ||

English

When he reached the assembly, it was as if a pair had arrived in the circle. All beings went in the desired direction.

हिन्दी

जब वह सभा में पहुंचा, तो ऐसा लगा जैसे एक जोड़ा चक्र में आया हो। सभी प्राणी अपनी इच्छित दिशा में चले गए।

17

तस्मात्प्रदेशाद्भूलोके दिनान्ते विहगेष्विव | सा दीर्घचञ्चलापाङ्गी प्रवृद्धमदनव्यथा || १७ ||

tasmātpradeśādbhūlokē dināntē vihagēṣviva | sā dīrghacañcalāpāṅgī pravṛddhamadanavyathā || 17 ||

English

From that region in the earthly world, at the end of the day, like birds, she, with long, restless eyes, increased in the agony of love.

हिन्दी

उस क्षेत्र से पृथ्वी पर, दिन के अंत में, पक्षियों की तरह, वह, लंबी, बेचैन आंखों वाली, प्रेम की पीड़ा में बढ़ गई।

18

आजगाम भृगोः पुत्रं मयूरी वारिदं यथा | धवलागारमध्यस्थे पर्यङ्के परिकल्पिते || १८ ||

ājagāma bhṛgoḥ putraṃ mayūrī vāridaṃ yathā | dhavalāgāramadhyasthe paryaṅkē parikalpite || 18 ||

English

She came to the son of Bhrigu like a peahen to a cloud, in a white palace, on a prepared bed.

हिन्दी

वह भृगु के पुत्र के पास एक मोरनी की तरह बादल के पास आई, एक सफेद महल में, एक तैयार किए गए बिस्तर पर।

19

विवेश भार्गवस्तत्र क्षीरोद इव माधवः | सा कराववलम्ब्यास्य विवेशावनतानना || १९ ||

viveśa bhārgavastatra kṣīroda iva mādhavaḥ | sā karāvavalambyāsya viveśāvanatānanā || 19 ||

English

Bhargava entered there like Madhava into the ocean of milk. She, leaning on his shoulders, entered with a bowed head.

हिन्दी

भार्गव वहाँ माधव की तरह दूध के समुद्र में प्रवेश किया। वह, उसके कंधों पर टेक लगाकर, झुकी हुई सिर के साथ अंदर गई।

20

रराज च सुरेभस्य हृदि लग्नेव पद्मिनी | उवाच चेदं मधुरं रसस्नेहाक्तया गिरा || २० ||

rarāja ca surebhasya hṛdi lagnēva padminī | uvāca cedaṃ madhuraṃ rasasnēhāktayā girā || 20 ||

English

She shone like a lotus attached to the heart of the lord of the gods. She spoke this sweet speech, full of affection and love.

हिन्दी

वह देवराज के हृदय से जुड़े कमल की तरह चमकी। उसने प्यार और स्नेह से भरी यह मीठी बात कही।

21

वचो मधुरमानन्दविलासवलिताक्षरम् | पश्यामलेन्दुवदनमण्डलीकृतकार्मुकः || २१ ||

vaco madhuramānandavilāsavalitākṣaram | paśyāmalenduvadanamaṇḍalīkṛtakārmukaḥ || 21 ||

English

Your words are sweet, filled with the playfulness of bliss, and your eyes are like the moon, forming a perfect circle with your bow.

हिन्दी

आपके शब्द मीठे हैं, आनंद के विलास से भरे हुए, और आपकी आँखें चाँद की तरह हैं, जो आपके धनुष के साथ एक पूर्ण वृत्त बनाती हैं।

22

अबलामनुबध्नाति मामेष किल नाङ्गकः | पाहि मामबलां नाथ दीनां त्वच्छरणामिह || २२ ||

abalāmanubadhnāti māmeṣa kila nāṅgakaḥ | pāhi māmabalāṃ nātha dīnāṃ tvaccharṇāmiha || 22 ||

English

This Cupid, who is bodiless, binds me, a helpless woman. Protect me, O Lord, who am helpless and seeking refuge in you.

हिन्दी

यह अंगहीन कामदेव मुझ अबला को बाँधता है। हे नाथ, मुझ दीन की रक्षा करो, जो तुम्हारी शरण में हूँ।

23

कृपणाश्वासनं साधो विद्धि सच्चरितव्रतम् | स्नेहदृष्टिमजानद्भिर्मूढैरेव महामते || २३ ||

kṛpaṇāśvāsanaṃ sādho viddhi saccaritavratam | snehadṛṣṭimajānadbhirmūḍhairēva mahāmate || 23 ||

English

O virtuous one, know that the consolation of the miserable is the true conduct. Only the foolish, who do not know the affectionate gaze, understand this.

हिन्दी

हे साधु, दुःखी का आश्वासन ही सच्चा चरित्र है। केवल मूढ़, जो स्नेह की दृष्टि नहीं जानते, इसे समझते हैं।

24

प्रणया अवगण्यन्ते न रसज्ञैः कदाचन | अशङ्कितोपसंपन्नः प्रणयोऽन्योन्यरक्तयोः || २४ ||

praṇayā avagaṇyante na rasajñaiḥ kadācana | aśaṅkitopasaṃpannaḥ praṇayo'nyonyaraktayoḥ || 24 ||

English

Affection is never disregarded by those who understand emotions. Unsuspecting and fully present, affection arises between two who are deeply attached to each other.

हिन्दी

प्रेम कभी भी भावनाओं को समझने वालों द्वारा अनदेखा नहीं किया जाता। निश्चिन्त और पूर्ण रूप से उपस्थित, प्रेम दो गहरे आसक्त लोगों के बीच उत्पन्न होता है।

25

अधःकरोति निष्यन्दं चन्द्रमाह्लादनं प्रिय | न तथा सुखयत्येषा चेतस्त्रिभुवनेशिता || २५ ||

adhaḥkaroti niṣyandaṃ candramāhlādanaṃ priya | na tathā sukhayatyēṣā cetastribhuvaneśitā || 25 ||

English

O beloved, the moon causes the tides to flow below, bringing joy. But it does not bring as much happiness to the mind as the ruler of the three worlds.

हिन्दी

हे प्रिय, चाँद नीचे ज्वार उत्पन्न करता है, जो आनंद लाता है। लेकिन यह मन को उतना सुख नहीं देता जितना तीनों लोकों का शासक देता है।

26

यथा परस्परानन्दः स्नेहः प्रथमरक्तयोः | त्वत्पादस्पर्शनेनेयं समाश्वस्तास्मि मानद || २६ ||

yathā parasparānandaḥ snehaḥ prathamaraktayoḥ | tvatpādaspṛśaneneyaṃ samāśvastāsmi mānada || 26 ||

English

Just as mutual joy is the affection between newlyweds, I am comforted by the touch of your feet, O respectful one.

हिन्दी

जैसे नवदंपतियों के बीच परस्पर आनंद ही स्नेह होता है, वैसे ही आपके चरणों के स्पर्श से मैं संतुष्ट हूँ, हे सम्मानित।

27

चन्द्रपादपरामृष्टा यथा निशि कुमुद्वती | संस्पर्शामृतपानेन तव जीवामि सुन्दर || २७ ||

candrapādaparāmṛṣṭā yathā niśi kumudvatī | saṃsparśāmṛtapānena tava jīvāmi sundara || 27 ||

English

Just as a lotus blooms at night touched by the moon's rays, I live by drinking the nectar of your touch, O beautiful one.

हिन्दी

जैसे चंद्रमा की किरणों से छूई हुई कमल की कली रात में खिलती है, वैसे ही आपके स्पर्श का अमृत पीकर मैं जीवित हूँ, हे सुंदर।

28

चन्द्रांशुरसपानेन चकोरी चपला यथा | मामिमां चरणालीनां भ्रमरीं करपल्लवैः || २८ ||

candrāṃśurasapānena cakorī capalā yathā | māmimāṃ caraṇālīnāṃ bhramarīṃ karapallavaiḥ || 28 ||

English

Just as a restless chakora bird drinks the moon's nectar, I, like a bee, am drawn to your lotus-like hands.

हिन्दी

जैसे बेचैन चकोर पक्षी चंद्रमा का अमृत पीता है, वैसे ही मैं एक भौंरी की तरह आपके कमल जैसे हाथों की ओर आकर्षित हूँ।

29

आलिङ्ग्यामृतसंपूर्णे स्वपद्महृदये कुरु | इत्युक्त्वा पुष्पमृद्वङ्गी सा तस्य पतितोरसि | व्याघूर्णितालिनयना सुतरोरिव मञ्जरी || २९ ||

āliṅgyāmṛtasaṃpūrṇe svapadmahṛdaye kuru | ityuktvā puṣpamṛdvaṅgī sā tasya patitorasi | vyāghūrṇitālinayanā sutaroriva mañjarī || 29 ||

English

Embrace me, filling my lotus heart with the nectar of your touch, she said, and the tender-bodied one fell on his chest, her eyes rolling like a startled doe's.

हिन्दी

मेरे कमल जैसे हृदय को आपके स्पर्श के अमृत से भरकर मुझे आलिंगन करें, उसने कहा, और कोमल शरीर वाली वह उसके वक्ष पर गिर पड़ी, उसकी आँखें घबराई हुई मृगी की तरह घूम रही थीं।

30

तौ दम्पती तत्र विलासकान्ती विवेशतुस्तासु वनस्थलीषु | किञ्जल्कगौरानिलघूर्णितासु रक्तौ द्विरेफाविव पद्मिनीषु || ३० ||

tau dampatī tatra vilāsakāntī vivēśatus tāsu vanasthalīṣu | kiñjalkagaurānilaghūrṇitāsu raktau dvirēphāviva padminīṣu || 30 ||

English

The couple, resplendent in their playful beauty, entered those forest areas, which were swaying gently in the breeze, looking like two red serpents in the lotus ponds.

हिन्दी

वह दंपती, जो अपनी खेल-खेल में चमक रहे थे, उन वन स्थलों में प्रवेश किया, जो हवा के झोंके से हल्के से लहरा रहे थे, और कमल तालाबों में दो लाल साँपों की तरह दिख रहे थे।

← Chapter 6Chapter 8 →