Sthiti स्थिति

Chapter 60 — 25 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

अस्मिन्भगवति ब्रह्मंश्चपलं पदमाश्रितेपितामहे महाबाहो कृतसर्गव्यवस्थितौ || १ ||

asminbhagavati brahmaṃścapalaṃ padamāśritepitāmahe mahābāho kṛtasargavyavasthitau || 1 ||

English

In this Supreme Lord, Brahma, who has taken the unstable position, O mighty-armed grandfather, is established in the created order.

हिन्दी

इस परमेश्वर में, ब्रह्मा, जिन्होंने अस्थिर स्थिति ली है, हे महाबाहु पितामह, सृष्टि के व्यवस्थापन में स्थापित हैं।

2

जगज्जीर्णारघट्टेऽस्मिन्वहति स्वव्यवस्थयाविप्रेतभूतघटया रज्वा जीविततृष्णया || २ ||

jagajjīrṇāraghaṭṭe'sminvahati svavyavasthayāvipretabhūtaghaṭayā rajvā jīvitatṛṣṇayā || 2 ||

English

In this worn-out pot of the world, it carries its own arrangement, with a contrary disposition of elements, driven by the thirst for life.

हिन्दी

इस पुराने घड़े की तरह दुनिया में, यह अपनी व्यवस्था को लेकर चलता है, तत्वों की विपरीत स्थिति के साथ, जीवन की प्यास से चलाया जाता है।

3

ब्रह्मोत्थेषु च भूतेषु विशत्सु भवपञ्जरमावर्तेष्वीश्वरव्योमवालमध्यविवर्तिषु || ३ ||

brahmottheṣu ca bhūteṣu viśatsu bhavapañjaramāvarteṣvīśvaravyomavālamadhyavivartiṣu || 3 ||

English

In the beings arising from Brahma, entering the web of existence, revolving in the realm of the Lord of the sky, moving in the middle of the space.

हिन्दी

ब्रह्मा से उत्पन्न होने वाले जीवों में, अस्तित्व के जाल में प्रवेश करते हुए, आकाश के स्वामी के क्षेत्र में घूमते हुए, अंतरिक्ष के मध्य में चलते हुए।

4

मनःस्वन्येषु वातान्तलोलाहतकणेष्विवानारतं विनिर्यान्ति विशन्त्यन्ये तथाभितः || ४ ||

manaḥsvanyeṣu vātāntalolāhatakaṇeṣvivaanārataṃ viniryānti viśantyanye tathābhitaḥ || 4 ||

English

The minds of others, like particles of dust blown by the wind, continuously go out and enter from all sides.

हिन्दी

दूसरों के मन, हवा से उड़े धूल के कणों की तरह, निरंतर बाहर जाते हैं और सभी ओर से प्रवेश करते हैं।

5

राम ब्रह्मणि जीवौघास्तरङ्गा इव वारिधौअनाद्यन्तपदोत्पन्नाः कलनापदमागताः || ५ ||

rāma brahmaṇi jīvaughāstaraṅgā iva vāridhauanādyantapadotpannāḥ kalanāpadamāgatāḥ || 5 ||

English

O Rama, the multitude of beings in Brahma are like waves in the ocean, arising from the eternal and endless state, reaching the momentary state.

हिन्दी

हे राम, ब्रह्मा में जीवों की भीड़ समुद्र की लहरों की तरह है, जो अनादि और अनंत अवस्था से उत्पन्न होते हैं, क्षणिक अवस्था तक पहुंचते हैं।

6

भूताकाशं विशन्त्येते धूमश्रीरिव चाम्बुदम्| एकतां यान्ति जीवौघा ब्रह्मण्याकाशमारुतैः || ६ ||

bhūtākāśaṃ viśantyete dhūmaśrīriva cāmbudam| ekatāṃ yānti jīvaughā brahmaṇyākāśamārutaiḥ || 6 ||

English

These beings enter the ethereal space like smoke entering a cloud| They attain unity with the supreme ether and air

हिन्दी

ये जीव आकाश में प्रवेश करते हैं जैसे धुआँ बादल में प्रवेश करता है| वे ब्रह्म आकाश और वायु के साथ एकता प्राप्त करते हैं

7

दिनं तन्मात्रवातेन तत्प्राणात्मतया यथा| आक्रम्यन्ते प्रचण्डेन दैत्यौघेनामरा इव || ७ ||

dinaṃ tanmātravātena tatprāṇātmatayā yathā| ākramyante pracanḍena daityaughenāmarā iva || 7 ||

English

Just as the day is seized by the fierce wind of the subtle elements, so are the immortals seized by the fierce army of demons

हिन्दी

जैसे दिन सूक्ष्म तत्वों की प्रचण्ड वायु द्वारा पकड़ा जाता है, वैसे ही अमर देवता प्रचण्ड दैत्यों की सेना द्वारा पकड़े जाते हैं

8

भूतप्राणानिलं तेन गन्धवाहेन तेन च| निविशन्ति शरीरेषु जीवा गच्छन्ति वीर्यताम् || ८ ||

bhūtaprāṇānilam tena gandhavāhena tena ca| niviśanti śarīreṣu jīvā gacchanti vīryatām || 8 ||

English

By that wind which carries the scent of life, the beings enter the bodies and attain vigor

हिन्दी

उस वायु से जो जीवन की सुगंध लेकर आती है, जीव शरीरों में प्रवेश करते हैं और शक्ति प्राप्त करते हैं

9

ततो जगति जायन्ते भवन्ति प्राणिनोऽस्फुटाः| अन्या धूमादिमाजाता राम जीवपरम्परा || ९ ||

tato jagati jāyante bhavanti prāṇino'sphuṭāḥ| anyā dhūmādimājātā rāma jīvaparamparā || 9 ||

English

Then in the world, beings are born and become distinct| Others are born from smoke and so on, O Rama, in the lineage of beings

हिन्दी

तब दुनिया में, जीव जन्म लेते हैं और स्पष्ट होते हैं| अन्य धुएँ आदि से उत्पन्न होते हैं, हे राम, जीवों की परम्परा में

10

तन्मात्रवति तावद्भिरशून्येऽम्बरकोटरे| उदेति यावद्भगवानिन्दुरुद्दाममण्डलः || १० ||

tanmātravati tāvadbhiraśūnye'mbarakoṭare| udeti yāvadbhagavāninduruddāmamaṇḍalaḥ || 10 ||

English

As long as the subtle elements exist in the non-empty space of the sky, the glorious moon rises

हिन्दी

जब तक सूक्ष्म तत्व आकाश के खाली नहीं स्थान में मौजूद हैं, तब तक विशाल चन्द्रमा उदित होता है

11

क्षीराम्बुधिनिधौ लोलैः पाण्डुवद्रश्मिभिर्जगत्| ततस्तेष्वतिरम्येषु चन्द्ररश्मिषु संपतत् || ११ ||

kṣīrāmbudhinidhau lolaiḥ pāṇḍuvadraśmibhirjagat| tatasteṣvatiramyeṣu candrarśmiṣu saṃpatat || 11 ||

English

In the ocean of milk, the world moves with the swaying, pale moonbeams. Then, in those delightful moonbeams, it falls.

हिन्दी

क्षीर के समुद्र में, लहराते हुए उजले चाँदनी की किरणों के साथ संसार चलता है| फिर, उन मनमोहक चाँदनी की किरणों में वह गिर जाता है।

12

करोति विहगी लोला वने प्रेष्यान्तरेष्विव| तेभ्योऽपि स्वरसेनैव यान्ति पीवरतामपि || १२ ||

karoti vihagī lolā vane preṣyāntareṣviva| tebhyo'pi svarasenaiva yānti pīvaratāmapi || 12 ||

English

The playful bird creates in the forest, as if among other servants. Even from them, with its own voice, it attains fullness.

हिन्दी

चंचल पक्षी वन में दूसरे सेवकों के बीच ऐसे रचता है| उनसे भी, अपनी आवाज से, वह पूर्णता प्राप्त करता है।

13

फलेषु तेषु बघ्नाति पदमिन्दुकरात्क्षता| जीवाली क्षीरपूर्णेषु मातुः स्तनभरेष्विव || १३ ||

phaleṣu teṣu baghnāti padamindukarātkṣatā| jīvālī kṣīrapūrṇeṣu mātuḥ stanabhareṣviva || 13 ||

English

In those fruits, the wounded foot of the moon breaks. Like the Jivālī plant in the milk-filled breasts of the mother.

हिन्दी

उन फलों में, चाँद का घायल पैर टूट जाता है| माँ के दूध से भरे स्तनों की तरह जीवाली पौधे में।

14

ताः फलावलयः पक्वा भविष्यन्ति मरीचिभिः| तेष्वेव वीर्यमागत्य तिष्ठन्त्यप्राप्तबोधिताः || १४ ||

tāḥ phalāvalayaḥ pakvā bhaviṣyanti marīcibhiḥ| teṣveva vīryamāgatya tiṣṭhantyaprāptabodhitāḥ || 14 ||

English

Those ripe fruit clusters will become with rays. In them, the unenlightened energies will reside.

हिन्दी

वे पके हुए फलों के गुच्छे किरणों के साथ होंगे| उनमें, अज्ञानी ऊर्जाएँ रहेंगी।

15

प्रसुप्तवासनाजालजीवतागर्भपञ्जरम्| अधितिष्ठति बीजश्रीः सुप्तपत्रा यथा वटम् || १५ ||

prasuptavāsanājālajīvatāgarbhapañjaram| adhitiṣṭhati bījaśrīḥ suptapatrā yathā vaṭam || 15 ||

English

The dormant web of desires, the living womb of the cage, the seed's splendor dwells, like the banyan tree with sleeping leaves.

हिन्दी

सोई हुई इच्छाओं का जाल, जीवन का गर्भ, पिंजरे की तरह, बीज की शोभा रहती है, जैसे सोए हुए पत्तों वाला बरगद का पेड़।

16

यथा काष्ठे स्थितश्चाग्निर्यथा मृदि घटाः स्थिताः | अनेकक्रमयोगेन परागत्य महेश्वरात् || १६ ||

yathā kāṣṭhe sthitaścāgniryathā mṛdi ghaṭāḥ sthitāḥ | anekakramayogena parāgatya maheśvarāt || 16 ||

English

Just as fire is present in wood and pots are present in clay, similarly, through various processes, everything originates from the Supreme Lord.

हिन्दी

जैसे लकड़ी में आग होती है और मिट्टी में घड़े होते हैं, वैसे ही अनेक प्रक्रियाओं से होकर सब कुछ महेश्वर से उत्पन्न होता है।

17

अदृष्टान्यशरीरश्रीः क्रमते यो न चोदति | स हि सत्येव जातिः स्यादुदारव्यवहारवान् || १७ ||

adṛṣṭānyaśarīraśrīḥ kramate yo na codati | sa hi satyeva jātiḥ syādudāravyavahāravān || 17 ||

English

One who does not act with a sense of doership and moves without being seen, that person is truly noble and generous in conduct.

हिन्दी

जो कर्तापन के भाव से काम नहीं करता और दिखाई नहीं देता, वह व्यक्ति वास्तव में उदार और उत्कृष्ट व्यवहार वाला होता है।

18

तेनैव मोक्षभागी चेज्जन्मना स तु सात्त्विकः | अथैतां योनिमासाद्य कृत्यां जन्मपरम्पराम् || १८ ||

tenaiva mokṣabhāgī cejjjanmanā sa tu sāttvikaḥ | athaietāṃ yonimāsādya kṛtyāṃ janmaparamparām || 18 ||

English

By that very conduct, one becomes eligible for liberation if born with a sattvic nature. Having attained this birth, one performs actions in the cycle of births.

हिन्दी

उसी व्यवहार से, यदि कोई सात्त्विक प्रकृति से जन्म लेता है, तो वह मोक्ष का भागी होता है। इस जन्म को प्राप्त करके, वह जन्म-मरण के चक्र में कर्म करता है।

19

रक्षार्थं प्राप्तजन्मा चेत्तमोराजससात्त्विकः | पाश्चात्यजन्मना पुंसो राम वक्ष्यामि चाधुना || १९ ||

rakṣārthaṃ prāptajanmā cet tamo rājasasāttvikaḥ | pāścātyajanmanā puṃso rāma vakṣyāmi cādhunā || 19 ||

English

For the purpose of protection, if one is born with tamasic, rajasic, or sattvic qualities, O Rama, I will now explain the subsequent births.

हिन्दी

रक्षा के लिए, यदि कोई तामसिक, राजसिक या सात्त्विक गुणों के साथ जन्म लेता है, हे राम, मैं अब उसके अगले जन्मों की व्याख्या करूंगा।

20

प्राधान्येन यथाऽऽयातः संसारमिति सात्त्विकः | स कदाचिन्न कश्चिच्च संभवत्यनघाकृते || २० ||

prādhānyena yathā''yātaḥ saṃsāramiti sāttvikaḥ | sa kadācinnna kaścicca saṃbhavatyanaṅhākṛte || 20 ||

English

One who predominantly has sattvic qualities enters the world. Such a person rarely exists in this sinful world.

हिन्दी

जो प्रधान रूप से सात्त्विक गुणों वाला होता है, वह संसार में प्रवेश करता है। ऐसा व्यक्ति इस पापी दुनिया में दुर्लभ होता है।

21

संभवन्तीह पुरुषा राम राजससात्त्विकाःप्रविचार्य समायाता मन्तव्यं चेह तद्धिया || २१ ||

saṃbhavantīha puruṣā rāma rājasasāttvikāḥpravicārya samāyātā mantavyaṃ ceha taddhiyā || 21 ||

English

O Rama, here are people who are endowed with rajas and sattva qualities, having deliberated, they have come here to be consulted.

हिन्दी

हे राम, यहाँ रजोगुण और सत्त्वगुण से युक्त लोग आए हैं, जिन्होंने विचार करके यहाँ आने का निश्चय किया है।

22

प्राधान्येन समायाता ये यदा परमात्मनःदुर्लभाः पुरुषा राम ते महागुणशालिनः || २२ ||

prādhānyena samāyātā ye yadā paramātmanaḥdurlabhāḥ puruṣā rāma te mahāguṇaśālinaḥ || 22 ||

English

Those who have come here with prominence, O Rama, are rare individuals endowed with great qualities, having come from the Supreme Soul.

हिन्दी

जो लोग प्रधानता के साथ यहाँ आए हैं, हे राम, वे परमात्मा से आए हुए दुर्लभ व्यक्ति हैं जो महान गुणों से युक्त हैं।

23

ये चान्ये विविधा मूढा मूकास्तामसजातयःतेषां स्थावरतुल्यानां किंच राम विचार्यते || २३ ||

ye cānye vividhā mūḍhā mūkāstāmasajātayaḥteṣāṃ sthāvaratulyānāṃ kiṃca rāma vicāryate || 23 ||

English

O Rama, what is there to consider about those other foolish, mute, and tamasic individuals who are like immovable objects?

हिन्दी

हे राम, उन अन्य मूर्ख, मूक और तामसिक व्यक्तियों के बारे में क्या सोचना है जो अचल वस्तुओं के समान हैं?

24

कतिपया न गता भवभावनां नरसुराः प्रकृतक्रमजन्मन्मनीव प्रविचारणयोग्यतामनुगतो ननु राजससात्त्विकः || २४ ||

katipayā na gatā bhavabhāvanāṃ narasurāḥ prakṛtakramajanmaniahamiva pravicāraṇayogyatāmanugato nanu rājasasāttvikaḥ || 24 ||

English

O Rama, some humans and demons have not attained the state of spiritual cultivation, following the natural order of birth, they are suitable for deliberation like me, endowed with rajas and sattva qualities.

हिन्दी

हे राम, कुछ मनुष्य और असुर आध्यात्मिक साधना की अवस्था तक नहीं पहुँचे हैं, प्राकृतिक क्रम के जन्म के अनुसार, वे मेरे जैसे विचार के योग्य हैं, जो रजोगुण और सत्त्वगुण से युक्त हैं।

25

स्थितस्य ते महापदाविचार्ययैवमायताविचार्य त्वमञ्जसा तदद्य चेह न द्वयम् || २५ ||

sthitasya te mahāpadāvicāryayaivamāyatāvicāraya tvamañjasā tadadya ceha na dvayam || 25 ||

English

O Rama, having considered the great calamity that has befallen you, think about it straightforwardly. Today, there is no duality here.

हिन्दी

हे राम, आप पर आई महान विपत्ति को सोच-समझकर, इस पर सीधे विचार करें। आज, यहाँ कोई द्वैत नहीं है।

← Chapter 59Chapter 61 →