Sthiti स्थिति

Chapter 56 — 49 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | नास्तीदमिति निर्णीय सर्वतस्त्यज रञ्जनाम् | यन्नास्ति तत्प्रति किल केवास्थेह विचारिणाम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | nāstīdamiti nirṇīya sarvatastyaja rañjanām | yannāsti tatprati kila kevāstheha vicāriṇām || 1 ||

English

Vasishtha said: Having determined that this does not exist, abandon all attachments everywhere. Indeed, for those who are established in the self, there is no attachment to that which does not exist.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: यह नहीं है, ऐसा निश्चय करके सभी आसक्तियों को छोड़ दो। वास्तव में, जो आत्मा में स्थित हैं, उनके लिए जो नहीं है उसकी ओर आसक्ति नहीं होती।

2

दृश्यमानमथेदं चेदस्ति सत्तामुपागतम् | तिष्ठ स्वात्मनि बध्नासि त्वं किमत्र किलात्मत्ताम् || २ ||

dṛśyamānamathedaṃ cedasti sattāmupāgatam | tiṣṭha svātmani badhnāsi tvaṃ kimatra kilātmattām || 2 ||

English

If this is seen, then it has attained existence. Remain in your own self; why do you bind yourself to this, indeed, to the self?

हिन्दी

यदि यह दिखाई देता है, तो यह अस्तित्व प्राप्त कर चुका है। अपने आत्मा में रहो; क्यों आप खुद को इससे बाँधते हैं, वास्तव में, आत्मा से?

3

अथ चेदस्ति नास्तीदमिति निश्चयवानसि | तथापि भावनासङ्गः कथं युक्तश्चलाचले || ३ ||

atha cedasti nāstīdamiti niścayavānasi | tathāpi bhāvanāsaṅgaḥ kathaṃ yuktaścalācale || 3 ||

English

Even if you are certain that this does not exist, how can there be attachment to the idea of it, whether it is moving or still?

हिन्दी

यदि आप निश्चित हैं कि यह नहीं है, तो भी, चाहे यह चल रहा हो या स्थिर, इस विचार से आसक्ति कैसे हो सकती है?

4

नेदमस्ति जगद्राम तव नास्ति महामते | केवलं स्वच्छमेवेत्थमाततं मितमीदृशम् || ४ ||

nedamasti jagadrāma tava nāsti mahāmate | kevalaṃ svacchamevetthaṃ ātataṃ mitamīdṛśam || 4 ||

English

This world does not exist, O Rama, it does not exist for you, O wise one. It is merely pure, thus stretched out, measured in this way.

हिन्दी

यह जगत नहीं है, हे राम, यह तुम्हारे लिए नहीं है, हे महामते। यह केवल शुद्ध है, ऐसे फैला हुआ, इस तरह मापा गया।

5

नेदं कर्तृकृतं किंचिन्न वा कर्तृकृतक्रमम् | स्वयमाभासते चेदं कर्त्रकर्तृपदं गतम् || ५ ||

nedaṃ kartṛkṛtaṃ kiṃcinna vā kartṛkṛtakramam | svayamābhāsate cedaṃ kartṛkartṛpadam gatam || 5 ||

English

This is not created by any doer, nor is it the sequence of actions of a doer. It shines by itself; it has gone beyond the state of doer and action.

हिन्दी

यह किसी कर्ता द्वारा नहीं बनाया गया है, न ही यह किसी कर्ता के कार्यों की श्रृंखला है। यह स्वयं चमकता है; यह कर्ता और कार्य की स्थिति से परे चला गया है।

6

अकर्तृकं जगज्जालं भवत्वथ सकर्तृकम् | मा त्वमेतेन शबलं भावयन्नास्य चेतसि || ६ ||

akartṛkaṃ jagajjālaṃ bhavatvatha sakartṛkam | mā tvametena śabalaṃ bhāvayannāsya cetasi || 6 ||

English

Whether the world is created by a creator or not, do not let this doubt confuse your mind.

हिन्दी

चाहे यह संसार किसी कर्ता द्वारा बना हो या नहीं, इस संदेह से अपने मन को भ्रमित न करें।

7

सर्वेन्द्रियविहीनात्मा कर्तेव स जडोपमः | अकर्तृ च तदा मन्ये काकतालीयवज्जगत् || ७ ||

sarvendriyavihīnātmā karteva sa jaḍopamaḥ | akartṛ ca tadā manye kākatālīyavajjagat || 7 ||

English

One who is devoid of all senses is like an inert object, and in that case, I consider the world to be without a creator, like a mechanical device.

हिन्दी

जो सभी इंद्रियों से रहित है, वह जड़ वस्तु के समान है, और उस स्थिति में, मैं संसार को किसी कर्ता के बिना, यंत्र के समान मानता हूँ।

8

काकतालीययोगेन जातं यत्किंचिदेव तत् | तस्मिन्भावानुसंधानं बालो बध्नाति नेतरः || ८ ||

kākatālīyayogena jātaṃ yatkiñcideva tat | tasminbhāvānusandhānaṃ bālo badhnāti netaraḥ || 8 ||

English

Whatever is created by mechanical means is merely that. Only a fool gets attached to it, not others.

हिन्दी

जो कुछ भी यंत्र के द्वारा बना है, वह केवल वही है। उसमें केवल मूर्ख ही आसक्त होता है, दूसरे नहीं।

9

न कदाचिदिदं शान्तं जगद्राम न च क्षयि | अजस्रं दृश्यमानत्वाद्भावित्वाच्च पुनःपुनः || ९ ||

na kadācididaṃ śāntaṃ jagadrāma na ca kṣayi | ajasraṃ dṛśyamānatvādbhāvitvācca punaḥpunaḥ || 9 ||

English

This world is never at peace nor does it perish. It is continuously visible and exists repeatedly.

हिन्दी

यह संसार कभी शांत नहीं होता न ही नष्ट होता है। यह लगातार दिखाई देता है और बार-बार अस्तित्व में आता है।

10

न कदाचिदिदं चास्ति जगद्राम न च क्षयि | अजस्रं क्षीयमाणत्वान्नास्तित्वाच्चानुमानतः || १० ||

na kadācididaṃ cāsti jagadrāma na ca kṣayi | ajasraṃ kṣīyamāṇatvānnāstitvāccānumānataḥ || 10 ||

English

This world does not exist at any time nor does it perish. It is continuously diminishing and does not exist by inference.

हिन्दी

यह संसार कभी अस्तित्व में नहीं होता न ही नष्ट होता है। यह लगातार क्षीण होता रहता है और अनुमान से अस्तित्व में नहीं होता।

11

सर्वेन्द्रियपदातीतो यदा कर्तेह विज्वरः| कुर्वाणः सर्वदा खेदं न कदाचन गच्छति || ११ ||

sarvendriyapadātīto yadā karteha vijvaraḥ| kurvāṇaḥ sarvadā khedaṃ na kadācana gacchati || 11 ||

English

When one is beyond the reach of all senses and is free from distress while acting, one never experiences sorrow.

हिन्दी

जब कोई सभी इन्द्रियों से परे होता है और कर्म करते हुए भी दुःख से मुक्त होता है, तब वह कभी दुःख नहीं अनुभव करता।

12

तेनेयं नियतिः प्रौढा भावाभावदशामयी| ईदृश्येव स्थिरा दीर्घा मिथ्योत्थापि च दृश्यते || १२ ||

teneyaṃ niyatiḥ prauḍhā bhāvābhāvadaśāmayī| īdṛśyeva sthirā dīrghā mithyotthāpi ca dṛśyate || 12 ||

English

Therefore, this destiny is profound, encompassing both existence and non-existence. It appears stable and long-lasting, even though it is illusory.

हिन्दी

इसलिए, यह नियति गहरी है, जो अस्तित्व और अनस्तित्व दोनों को शामिल करती है। यह स्थिर और लंबे समय तक दिखाई देती है, भले ही यह भ्रामक हो।

13

अपर्यन्तस्य कालस्य कश्चिदंशः शरच्छतम्| तावन्मात्रमहाश्चर्यः किमर्थं सोऽनुधावति || १३ ||

aparyantasya kālasya kaścidaṃśaḥ śaracchatam| tāvanmātramahāścaryaḥ kimarthaṃ so'nudhāvati || 13 ||

English

What is the purpose of chasing after a mere fraction of endless time, which is as fleeting as a hundred autumns?

हिन्दी

अनंत समय का एक छोटा सा अंश, जो सौ शरद ऋतुओं के समान क्षणभंगुर है, उसके पीछे भागने का क्या प्रयोजन है?

14

स्थिराश्चेज्जगतां भावास्तत्त्वादास्था न शोभते| कथमन्योन्यसंश्लेषो जडचेतनयोः किल || १४ ||

sthirāścejjagatāṃ bhāvāstattvādāsthā na śobhate| kathamanyonyasaṃśleṣo jaḍacetanayoḥ kila || 14 ||

English

If the elements of the world are stable, then the theory of their existence does not seem appropriate. How can there be a union between the inert and the conscious?

हिन्दी

यदि जगत के तत्व स्थिर हैं, तो उनके अस्तित्व की सिद्धांत उचित नहीं लगता। जड़ और चेतन के बीच संयोग कैसे हो सकता है?

15

अस्थिराश्चेज्जगद्भावास्तदप्यास्था न शोभते| पयःफेनास्थिरस्यान्ते दुःखमेषा ददाति ते || १५ ||

asthirāścejjagadbhāvāstadapyāsthā na śobhate| payaḥphenāsthirasyānte duḥkham eṣā dadāti te || 15 ||

English

If the elements of the world are unstable, then even that existence does not seem appropriate. The end of the unstable, like the foam of water, brings sorrow.

हिन्दी

यदि जगत के तत्व अस्थिर हैं, तो फिर भी उनका अस्तित्व उचित नहीं लगता। अस्थिर का अंत, जैसे पानी का फेना, दुःख देता है।

16

आस्थाबन्धो महाबाहो जगद्भावत्वमात्मनः | न स्थिरास्थिरयोः फेनशैलयोरिव राजते || १६ ||

āsthābandho mahābāho jagadbhāvatvamātmanaḥ | na sthirāsthirayoḥ phenaśailayoriva rājate || 16 ||

English

O mighty-armed one, the attachment to the worldly existence of the self does not shine like the foam and the mountain, which are both unstable.

हिन्दी

हे महाबाहो, आत्मा का जगत में अस्तित्व का बन्धन फेन और पर्वत की तरह अस्थिर नहीं चमकता।

17

सर्वकर्ताप्यकर्तेव करोत्यात्मा न किंचन | तिष्ठत्येवमुदासीन आलोकं प्रति दीपवत् || १७ ||

sarvakartāpyakarteva karotyātmā na kiṃcana | tiṣṭhatyevamudāsīna ālokaṃ prati dīpavat || 17 ||

English

Though the self is the doer of all, it does nothing. It remains indifferent like a lamp towards its light.

हिन्दी

यद्यपि आत्मा सब कुछ करने वाला है, फिर भी वह कुछ नहीं करता। वह अपने प्रकाश के प्रति उदासीन रहता है, जैसे दीपक अपने प्रकाश के प्रति।

18

कुर्वन्न किंचित्कुरुते दिवाकार्यमिवांशुमान् | गच्छन्न गच्छति स्वस्थः स्वास्पदस्थो रविर्यथा || १८ ||

kurvann na kiṃcitkurute divākāryamivāṃśumān | gacchann na gacchati svasthaḥ svāspadastho raviryathā || 18 ||

English

While doing, it does nothing, like the sun performing its daily task. While moving, it does not move, remaining steady like the sun in its orbit.

हिन्दी

करते हुए भी वह कुछ नहीं करता, जैसे सूर्य अपना दैनिक कार्य करता है। चलते हुए भी वह नहीं चलता, जैसे सूर्य अपनी कक्षा में स्थिर रहता है।

19

यतः कुतश्चिदेवेदं संपन्नमिव लक्ष्यते | अरुणातीरवद्वारिपूरावर्तवदाततम् || १९ ||

yataḥ kutaścidEvedaṃ saṃpannamiva lakṣyate | aruṇātīravadvāri pūrāvartavadātatam || 19 ||

English

From wherever it is seen, it appears to be complete, like the water in a full pot or the shore of a river.

हिन्दी

जहाँ से भी देखा जाए, वह पूर्ण प्रतीत होता है, जैसे भरे हुए घड़े में पानी या नदी का किनारा।

20

इति चेद्भवता राम नैपुण्येनावधारितम् | प्रमाणपरिशुद्धेन चेतसा च विचारितम् || २० ||

iti cedbhvatā rāma naipuṇyenāvadhāritam | pramāṇapariśuddhena cetasā ca vicāritam || 20 ||

English

If this has been understood by you, O Rama, with skill and a pure mind, then it has been contemplated with a pure standard.

हिन्दी

यदि यह आपने, हे राम, कौशल और शुद्ध मन से समझा है, तो यह एक शुद्ध मानदंड के साथ विचारा गया है।

21

तथापि भावनां साधो पदार्थं प्रति नार्हसि | अलातचक्रे स्वप्ने च भ्रमे वा केव भावना || २१ ||

tathāpi bhāvanāṃ sādho padārthaṃ prati nārhasi | alātacakre svapne ca bhrame vā keva bhāvanā || 21 ||

English

Therefore, O virtuous one, you should not have attachment to objects | Just as there is no attachment in the illusion of a firebrand, a dream, or a mirage

हिन्दी

इसलिए हे साधु, तुम्हें वस्तुओं के प्रति आसक्ति नहीं होनी चाहिए | जैसे कि अलातचक्र, स्वप्न या भ्रम में कोई आसक्ति नहीं होती

22

अकस्मादागतो जन्तुः सौहार्दस्य न भाजनम् | भ्रमोद्भूतं जगज्जालमास्थायास्तन्न भाजनम् || २२ ||

akasmādāgato jantuḥ sauhārdasya na bhājanam | bhramodbhūtaṃ jagajjālamāsthāyāstanna bhājanam || 22 ||

English

A being who has come suddenly is not a vessel of affection | The worldly illusion arising from delusion, abiding in it, is not a vessel of affection

हिन्दी

अकस्मात् आया हुआ जीव सौहार्द का भाजन नहीं होता | भ्रम से उत्पन्न जगत् का जाल, उसमें रहकर, सौहार्द का भाजन नहीं होता

23

औष्ण्येन्दौ शीतले भानौ मृगतृष्णाजले तथा | यथा न भावयस्यास्थामेवं भावय मा स्थितौ || २३ ||

auṣṇyendau śītale bhānau mṛgatṛṣṇājale tathā | yathā na bhāvayasyāsthāmevaṃ bhāvaya mā sthitau || 23 ||

English

In the hot sun and the cool moon, in the mirage water, thus | Just as you do not dwell in them, similarly, do not dwell in attachments

हिन्दी

गर्म सूर्य और ठंडे चंद्रमा, मृगतृष्णा जल में, इस प्रकार | जैसे तुम उनमें नहीं रहते, उसी तरह आसक्तियों में न रहो

24

संकल्पपुरुषस्वप्नजनद्वीन्दुत्वविभ्रमम् | यथा पश्यसि पश्य त्वं भावजातमिदं तथा || २४ ||

saṃkalpapuruṣasvapnajanadvīndutvavibhramam | yathā paśyasi paśya tvaṃ bhāvajātamidaṃ tathā || 24 ||

English

The delusion of the imagined person, the dream, and the duality of the moon | Just as you see it, see this world of emotions in the same way

हिन्दी

कल्पित व्यक्ति, स्वप्न, और चंद्रमा की द्वैतता का भ्रम | जैसे तुम इसे देखते हो, उसी तरह इस भावजात को देखो

25

अन्तरास्थां परित्यज्य भावश्रीभावनामयीम् | योऽसि सोऽसि जगत्यस्मिँल्लीलया विहरानघ || २५ ||

antarāsthāṃ parityajya bhāvaśrībhāvanāmayīm | yo'si so'si jagatyasmiṃllīlayā viharānagha || 25 ||

English

Abandoning the inner state of emotional attachment, which is the source of all emotions | You are who you are in this world, enjoy with playfulness, O sinless one

हिन्दी

भावनात्मक आसक्ति की अंतरात्मा को त्याग कर, जो सभी भावनाओं का स्रोत है | तुम जो हो वही हो इस जगत् में, खेल के साथ आनंद लो, हे निष्पाप

26

अकर्तृत्वपदं पीत्वा पीत्वेच्छामपि कुर्वतः| सर्वभावान्तरस्थस्य सर्वातीतस्य चात्मनः || २६ ||

akartṛtvapadaṃ pītvā pītvecchāmapi kurvataḥ| sarvabhāvāntarasthasya sarvātītasya cātmanaḥ || 26 ||

English

By drinking the nectar of non-doership, even the desire to drink is removed| For the self that is situated in all states and is beyond all,

हिन्दी

अकर्तृत्व का अमृत पीकर, पीने की इच्छा भी दूर हो जाती है| जो सभी भावों में स्थित और सभी से परे आत्मा है,

27

इयं संनिधिमात्रेण नियतिः परिजृम्भते| दीपसंनिधिमात्रेण निरिच्छैव प्रकाशते || २७ ||

iyam sannidhimātreṇa niyatiḥ parijṛmbhate| dīpasannidhimātreṇa niricchaiva prakāśate || 27 ||

English

By mere proximity, destiny blooms| Just as a lamp by mere proximity illuminates without desire,

हिन्दी

केवल समीपता से ही नियति खिल उठती है| जैसे दीपक केवल समीपता से ही इच्छा के बिना प्रकाशित होता है,

28

अभ्रसंनिधिमात्रेण कुटजानि यथा स्वयम्| आत्मसंनिधिमात्रेण त्रिजगन्ति तथा स्वयम् || २८ ||

abhrasannidhimātreṇa kuṭajāni yathā svayam| ātmasannidhimātreṇa trijaganti tathā svayam || 28 ||

English

Just as clouds by mere proximity cause the kutaja flowers to bloom by themselves| Similarly, by the mere proximity of the self, the three worlds bloom by themselves,

हिन्दी

जैसे बादल केवल समीपता से कुटज फूलों को स्वयं खिलने के लिए प्रेरित करते हैं| उसी प्रकार, केवल आत्मा की समीपता से तीनों लोक स्वयं खिल उठते हैं,

29

सर्वेच्छारहिते भानौ यथा व्योमनि तिष्ठति| जायते व्यवहारश्च सति देवे तथा क्रिया || २९ ||

sarvecchārahite bhānau yathā vyomani tiṣṭhati| jāyate vyavahāraśca sati deve tathā kriyā || 29 ||

English

Just as the sky exists without any desire for light| Similarly, when the divine is present, actions and transactions occur,

हिन्दी

जैसे आकाश प्रकाश की कोई इच्छा के बिना मौजूद होता है| उसी प्रकार, जब ईश्वर मौजूद होता है, तब क्रियाएँ और व्यवहार होते हैं,

30

निरिच्छे संस्थिते रत्ने यथालोकः प्रवर्तते| सत्तामात्रेण देवे तु तथैवायं जगद्गणः || ३० ||

niricche saṃsthite ratne yathālokaḥ pravartate| sattāmātreṇa deve tu tathaivāyaṃ jagadgaṇaḥ || 30 ||

English

Just as the world functions when a jewel is placed without desire| Similarly, this entire universe functions merely by the existence of the divine,

हिन्दी

जैसे जब एक रत्न इच्छा के बिना रखा जाता है, तब संसार चलता है| उसी प्रकार, केवल ईश्वर के अस्तित्व से ही यह सम्पूर्ण ब्रह्मांड चलता है,

31

अतः स्वात्मनि कर्तृत्वमकर्तृत्वं च संस्थितम् | निरिच्छत्वादकर्तासौ कर्ता संनिधिमात्रतः ॥ || ३१ ||

ataḥ svātmani kartṛtvaṃ akartṛtvaṃ ca saṃsthitam | niricchatvādakartāsau kartā saṃnidhimātrataḥ || 31 ||

English

Therefore, both doership and non-doership reside in the Self. Due to the absence of desire, one is a non-doer, but due to mere presence, one is a doer.

हिन्दी

इसलिए, कर्तापन और अकर्तापन दोनों आत्मा में स्थित हैं। इच्छा के अभाव से वह अकर्ता है, लेकिन केवल उपस्थिति से वह कर्ता है।

32

सर्वेन्द्रियाद्यतीतत्वात्कर्ता भोक्ता न सन्मयः | इन्द्रियान्तर्गतत्वात्तु कर्ता भोक्ता स एव हि ॥ || ३२ ||

sarvendriyādyatītatvātkartā bhoktā na sanmayaḥ | indriyāntargatatvāttu kartā bhoktā sa eva hi || 32 ||

English

Due to being beyond all senses, the doer and enjoyer are not real. However, due to being within the senses, the doer and enjoyer are indeed real.

हिन्दी

सभी इंद्रियों से परे होने के कारण, कर्ता और भोक्ता वास्तविक नहीं हैं। हालाँकि, इंद्रियों के भीतर होने के कारण, कर्ता और भोक्ता वास्तव में वास्तविक हैं।

33

द्वे एवात्मनि विद्येते कर्तृताकर्तृतानघ | ययैव पश्यसि श्रेयस्तामाश्रित्य स्थिरो भव ॥ || ३३ ||

dve evātmani vidyete kartṛtākartṛtānagha | yayaiva paśyasi śreyastāmāśritya sthiro bhava || 33 ||

English

O sinless one, there are indeed two aspects in the Self: doership and non-doership. By which you see the good, take refuge in that and be steady.

हिन्दी

हे निष्पाप, आत्मा में दो पहलू हैं: कर्तापन और अकर्तापन। जिससे आप भलाई देखते हैं, उसमें आश्रय लें और स्थिर हों।

34

सर्वस्थोऽहमकर्तेति दृढभावनयानया | प्रवाहपतितं कार्यं कुर्वन्नपि न लिप्यते ॥ || ३४ ||

sarvastho'hamakarteti dṛḍhabhāvanayānayā | pravāhapatitaṃ kāryaṃ kurvannapi na lipyate || 34 ||

English

With the firm conviction that 'I am a non-doer in all situations,' one remains untainted even while performing actions that flow naturally.

हिन्दी

यह दृढ़ विश्वास के साथ कि 'मैं सभी स्थितियों में अकर्ता हूँ,' एक व्यक्ति प्राकृतिक रूप से आने वाले कार्यों को करते हुए भी अपवित्र नहीं होता।

35

याति नीरसतां जन्तुरप्रवृत्तेश्च चेतसः | यस्याहं किंचिदेवेह न करोमीति निश्चयः ॥ || ३५ ||

yāti nīrasatāṃ janturapravṛtteśca cetasaḥ | yasyāhaṃ kiṃcideveha na karomīti niścayaḥ || 35 ||

English

A being attains a state of dispassion when the mind is not engaged in activity, with the firm resolve that 'I do not do anything here.'

हिन्दी

जब मन क्रिया में लगा नहीं होता और दृढ़ निश्चय होता है कि 'मैं यहाँ कुछ भी नहीं करता,' तब एक जीव वैराग्य की अवस्था प्राप्त करता है।

36

भोगौघकामवांस्तत्र कः करोतु जहातु वा | तस्मान्नित्यमकर्ताहमिति भावनयेद्धया || ३६ ||

bhogaughakāmavāṃstatra kaḥ karotu jahātu vā | tasmānnityamakartāhamiti bhāvanayeddhayā || 36 ||

English

In that realm of desires and pleasures, who can act or renounce? Therefore, one should always meditate on the thought, 'I am not the doer.'

हिन्दी

उस भोग और कामनाओं के संसार में, कौन कर सकता है या छोड़ सकता है? इसलिए, हमेशा यह भावना करनी चाहिए कि 'मैं कर्ता नहीं हूँ।'

37

परमामृतनाम्नी सा समतैवावशिष्यते | अथ सर्वं करोमीति महाकर्तृतया तया || ३७ ||

paramāmṛtanāmnī sā samataivāvaśiṣyate | atha sarvaṃ karomīti mahākartṛtayā tayā || 37 ||

English

That supreme nectar-like state remains in equanimity. Then, with the great sense of doership, one thinks, 'I do everything.'

हिन्दी

वह परम अमृत-सी अवस्था समता में रहती है। फिर, महान कर्तापन के साथ, वह सोचता है, 'मैं सब कुछ करता हूँ।'

38

यदीच्छसि स्थितिं राम तत्तामप्युत्तमां विदुः | अहो यन्न करोमीमं समग्रं जागतं भ्रमम् || ३८ ||

yadīcchasi sthitiṃ rāma tattāmapyuttamāṃ viduḥ | aho yanna karomīmaṃ samagraṃ jāgataṃ bhramam || 38 ||

English

O Rama, if you desire stability, know that to be the highest. Alas, I do not do this entire worldly illusion.

हिन्दी

हे राम, यदि तुम स्थिरता चाहते हो, तो उसे उत्तम जानो। अहो, मैं इस पूरे संसारिक भ्रम को नहीं करता।

39

रागद्वेषक्रमस्तत्र कुतोऽन्यस्यात्यसंभवात् | यदन्येन शरीरं तु दग्धमन्येन लालितम् || ३९ ||

rāgadveṣakramastatra kuto'nyasyātyasaṃbhavāt | yadanyena śarīraṃ tu dagdhamanyena lālitam || 39 ||

English

There, the sequence of attachment and aversion is impossible for another due to its extreme impossibility. One's body is burned by one and nurtured by another.

हिन्दी

वहाँ, आसक्ति और वैराग्य की क्रम किसी दूसरे के लिए अत्यंत असंभव है। एक का शरीर एक द्वारा जलाया जाता है और दूसरे द्वारा पाला जाता है।

40

सोऽस्मदारम्भ एवातः कः खेदोल्लासयोः क्रमः | मत्सखासुखविस्तारे जगज्जालक्षयोदये || ४० ||

so'smadārambha evātaḥ kaḥ khedollāsayoḥ kramaḥ | matsakhāsukhavistāre jagajjālakṣayodaye || 40 ||

English

This endeavor of ours is indeed from that. What is the sequence of sorrow and joy? In the expansion of the happiness of my friend, the world's illusion arises and perishes.

हिन्दी

यह हमारा प्रयास वास्तव में उससे है। दुःख और खुशी का क्रम क्या है? मेरे मित्र के सुख के विस्तार में, संसार का भ्रम उत्पन्न होता है और नष्ट होता है।

41

अहं कर्तेति मत्वान्तः कः खेदोल्लासयोः क्रमः| खेदोल्लासविलासेषु स्वात्मकर्तृतयैतया || ४१ ||

ahaṃ karteti matvāntaḥ kaḥ khedollāsayoḥ kramḥ| khedollāsavilāseṣu svātmakartṛtayaitayā || 41 ||

English

Thinking 'I am the doer', what is the sequence of sorrow and joy? In the play of sorrow and joy, this is the state of being the doer of the self.

हिन्दी

सोचकर 'मैं कर्ता हूँ', दुःख और खुशी का क्रम क्या है? दुःख और खुशी के खेल में, यह आत्मा के कर्ता होने की स्थिति है।

42

स्वयमेव लयं याते समतैवावशिष्यते| समता सर्वभूतेषु यासौ सत्या परा स्थितिः || ४२ ||

svayameva layaṃ yāte samataivāvaśiṣyate| samatā sarvabhūteṣu yāsau satyā parā sthitiḥ || 42 ||

English

When one merges into the self, only equanimity remains. Equanimity towards all beings is the true and supreme state.

हिन्दी

जब कोई आत्मा में विलीन हो जाता है, तो सिर्फ समता ही बचती है। सभी प्राणियों के प्रति समता सच्ची और उत्तम स्थिति है।

43

तस्यामवस्थितं चित्तं न भूयो जन्मभाक्मनाक्| अथवा सर्वकर्तृत्वमकर्तृत्वं च राघव || ४३ ||

tasyāmavasthitaṃ cittaṃ na bhūyo janmabhākmanāk| athavā sarvakartṛtvaṃ akartṛtvaṃ ca rāghava || 43 ||

English

The mind that is established in that state does not experience birth again. Or, O Raghava, there is the state of being the doer of all and the state of being the non-doer.

हिन्दी

उस स्थिति में स्थित मन फिर जन्म नहीं लेता। या, हे रघुवंशी, सब कर्ता होने की स्थिति और अकर्ता होने की स्थिति है।

44

सर्वं त्यक्त्वा मनःपीत्वा योऽसि सोसि स्थिरो भव| अहं सोऽहमयं नाहं करोमीदमिदं तु न || ४४ ||

sarvaṃ tyaktvā manaḥpītvā yo'si sosi sthiro bhava| ahaṃ so'hamayaṃ nāhaṃ karomīdamiṃdaṃ tu na || 44 ||

English

Abandon everything, drink the nectar of the mind, and be steady. I am that, I am not this, I do not do this.

हिन्दी

सब कुछ त्याग दो, मन का अमृत पी लो, और स्थिर हो जाओ। मैं वह हूँ, मैं यह नहीं हूँ, मैं यह नहीं करता।

45

इति भावानुसंधानमयी दृष्टिर्न तुष्टये| सा कालसूत्रपदवी सा महावीचिवागुरा || ४५ ||

iti bhāvānusandhānamayī dṛṣṭirna tuṣṭaye| sā kālasūtrapadavī sā mahāvīcivāgurā || 45 ||

English

Such a vision, filled with the contemplation of emotions, does not satisfy. It is the path of the thread of time, it is the great wave of the ocean.

हिन्दी

ऐसी दृष्टि, जो भावनाओं के चिंतन से भरी हुई है, संतुष्ट नहीं करती। यह समय की धागे का पथ है, यह महान समुद्र की लहर है।

46

सासिपत्रवनश्रेणी या देहोऽहमिति स्थितिः | सा त्याज्या सर्वयत्नेन सर्वनाशेऽप्युपस्थिते || ४६ ||

sāsipatravanaśreṇī yā deho'hamiti sthitiḥ | sā tyājyā sarvayatnena sarvanāśe'pyupasthite || 46 ||

English

The body, which is like a row of banana trees, is to be abandoned with all efforts, even when it is present in all its destruction.

हिन्दी

शरीर, जो केले के पेड़ों की पंक्ति की तरह है, उसे सभी प्रयासों से त्याग देना चाहिए, भले ही वह अपने सभी विनाश में उपस्थित हो।

47

स्प्रष्टव्या सा न भव्येन सश्वमांसेव पुष्कसी | तया सुदूरोज्झितया दृष्टौ पटललेखया || ४७ ||

spraṣṭavyā sā na bhavyena saśvamāṃseva puṣkasī | tayā sudūrojjhitayā dṛṣṭau paṭalalekhayā || 47 ||

English

That should not be touched by the wise, like a blade of grass with a piece of meat. By that, which is abandoned from a great distance, the vision is seen as a picture on a canvas.

हिन्दी

उसे बुद्धिमान द्वारा छुआ नहीं जाना चाहिए, जैसे एक घास की पत्ती पर मांस का टुकड़ा। उसके द्वारा, जो एक बड़े दूरी से त्याग दिया गया है, दृष्टि एक कैनवास पर चित्र की तरह दिखाई देती है।

48

उदेति परमा दृष्टिर्ज्योत्स्नेव विगताम्बुदा | ययाभ्युदितया राम तीर्यते भवसागरः || ४८ ||

udeti paramā dṛṣṭirjyotsneva vigatāmbudā | yayābhyuditayā rāma tīryate bhavasāgaraḥ || 48 ||

English

The supreme vision arises like the moonlight without clouds. By that arisen vision, O Rama, the ocean of existence is crossed.

हिन्दी

परम दृष्टि बादलों के बिना चाँदनी की तरह उभरती है। उस उभरी हुई दृष्टि से, हे राम, अस्तित्व का सागर पार किया जाता है।

49

कर्ता नास्मि न चाहमस्मि स इति ज्ञात्वैवमन्तः स्फुटं | कर्ता चास्मि समग्रमस्मि तदिति ज्ञात्वाथवा निश्चयं | कोप्येवास्मि नकिंचिदेवमिति वा निर्णीय सर्वोत्तमे | तिष्ठ त्वं स्वपदे स्थिताःपदविदो यत्रोत्तमाः साधवः || ४९ ||

kartā nāsmi na cāhamasmi sa iti jñātvainamantaḥ sphuṭaṃ | kartā cāsmi samagramasmi taditi jñātvāthavā niścayaṃ | kopyevāsmi nakiṃcidevamiti vā nirṇīya sarvottame | tiṣṭha tvaṃ svapade sthitāḥpadavido yatrottamāḥ sādhavaḥ || 49 ||

English

Knowing 'I am not the doer, nor am I that,' clearly within, or knowing 'I am the doer, I am everything,' with certainty, or deciding 'I am indeed nothing,' in the highest state, remain in your own position where the best knowers of the path reside.

हिन्दी

जानकर 'मैं कर्ता नहीं हूँ, न ही मैं वह हूँ,' स्पष्ट रूप से अंतर में, या जानकर 'मैं कर्ता हूँ, मैं सब कुछ हूँ,' निश्चय से, या निर्णय लेकर 'मैं वास्तव में कुछ नहीं हूँ,' उच्चतम अवस्था में, अपनी स्थिति में रहो जहाँ मार्ग के सर्वश्रेष्ठ ज्ञाता रहते हैं।

← Chapter 55Chapter 57 →