Sthiti स्थिति

Chapter 51 — 33 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच ततःप्रभृति तत्रासौ प्रसिद्धस्तापसाश्रमे कदम्बदाशूर इति शूरस्तपसि दारुणे || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca tataḥprabhṛti tatrāsau prasiddhastāpasāśrame kadambadāśūra iti śūrastapasi dāruṇe || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: From then on, he became famous in that hermitage as Kadambadashura, the brave one engaged in severe penance.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: तब से वह उस तपस्वी आश्रम में कदम्बदाशूर के नाम से प्रसिद्ध हो गया, जो कठोर तपस्या में लगा हुआ था।

2

तस्मिँल्लतादले स्थित्वा विलोक्य ककुभः क्षणात् दृढपद्मासनं बद्ध्वा दिग्भ्यः प्रत्याहृतात्मना || २ ||

tasmiñllatādale sthitvā vilokya kakubhaḥ kṣaṇāt dṛḍhapadmāsanaṃ baddhvā digbhyaḥ pratyāhṛtātmanā || 2 ||

English

Standing on that creeper leaf, he looked at the directions in an instant, firmly seated in the lotus posture, with his mind withdrawn from all sides.

हिन्दी

उस लता के पत्ते पर खड़ा होकर, उसने एक क्षण में सभी दिशाओं को देखा, दृढ़ता से पद्मासन में बैठा हुआ, अपने मन को सभी ओर से वापस लेकर।

3

अज्ञातपरमार्थेन क्रियामात्रे च तिष्ठता फलकार्पण्ययुक्तेन मनसा सोऽकरोन्मखम् || ३ ||

ajñātaparamārthena kriyāmātre ca tiṣṭhatā phalakārpaṇyayuktena manasā so’karomnakham || 3 ||

English

With a mind unaware of the ultimate truth, engaged only in actions, and offering the fruits of those actions, he performed the sacrifice.

हिन्दी

जिसका मन परम सत्य से अनजान था, केवल क्रियाओं में लगा हुआ, और उन क्रियाओं के फलों को समर्पित करते हुए, उसने यज्ञ किया।

4

नभोगतलतापत्रसंस्थितेनान्तरात्मना सर्वाः स्वमनसा तेन कृता यज्ञक्रियाः क्रमात् || ४ ||

nabhogatalatāpatrasaṃsthitenaāntarātmanā sarvāḥ svamanasā tena kṛtā yajñakriyāḥ kramāt || 4 ||

English

With his inner self situated in the leaf of the sky-creeper, he performed all the sacrificial rituals in sequence with his own mind.

हिन्दी

जिसका अंतरात्मा आकाश की लता के पत्ते में स्थित था, उसने अपने मन से सभी यज्ञ क्रियाएँ क्रमशः कीं।

5

तत्रासौ दश वर्षाणि मनसैवायजत्सुरान् गवाश्वनरमेधाद्यैर्यज्ञैर्विपुलदक्षिणैः || ५ ||

tatrāsau daśa varṣāṇi manasaivāyajatsurān gavāśvanaramedhādyairyajñairvipuladakṣiṇaiḥ || 5 ||

English

There, he mentally performed sacrifices to the gods for ten years with elaborate rituals like cow, horse, and human sacrifices, offering generous gifts.

हिन्दी

वहाँ, उसने मानसिक रूप से दस वर्षों तक देवताओं के लिए यज्ञ किए, गाय, घोड़े और मनुष्य यज्ञों जैसे विस्तृत रीतियों के साथ, उदार भेंटें देते हुए।

6

कालेनामलतां याते वितते तस्य चेतसिबलादवततारान्तर्ज्ञानमात्मप्रसादजम् || ६ ||

kālenāmalatāṃ yāte vitate tasya cetasibalādavatatārāntarjñānamātmaprasādajam || 6 ||

English

When the creeper of ignorance was destroyed by time, his mind, being purified, attained the inner knowledge born of self-realization.

हिन्दी

जब समय ने अज्ञान की लता को नष्ट कर दिया, तब उसका मन, शुद्ध होने पर, आत्म-ज्ञान से उत्पन्न आन्तरिक ज्ञान प्राप्त किया।

7

ततो विशीर्णावरणो विगलद्वासनामलःस ददर्शैकदा तस्यां लतायामग्रतः स्थिताम् || ७ ||

tato viśīrṇāvaraṇo vigaladvāsanāmalaḥsa dadarśaikadā tasyāṃ latāyāmagrataḥ sthitām || 7 ||

English

Then, with all his coverings removed and his impurities of desire gone, he saw one day, standing in front of that creeper,

हिन्दी

तब, जब उसके सभी आवरण हट गए और उसकी इच्छाओं की अशुद्धियाँ दूर हो गईं, उसने एक दिन उस लता के सामने खड़ी देखी,

8

वनदेवीं विशालाक्षीमालोककुसुमाम्बराम्कामिनीं कान्तवदनां मदघूर्णितलोचनाम् || ८ ||

vanadevīṃ viśālākṣīmālokakusumāmbarāmkāminīṃ kāntavadanāṃ madaghūrṇitalocanām || 8 ||

English

a forest goddess with large eyes, adorned with flowers, desirable, with a beautiful face, and with eyes intoxicated with passion.

हिन्दी

एक वनदेवी जिसकी आँखें बड़ी हैं, फूलों से सजी हुई, आकर्षक, सुन्दर मुख वाली, और जिसकी आँखें प्रेम के नशे में डूबी हुई हैं।

9

नीलोत्पलामोदवतीमतीव सुमनोहराम्तामुवाचानवद्याङ्गीं स मुनिर्विनताननाम् || ९ ||

nīlotpalāmodavatīmatīva sumanoharāmtāmuvācānavadyāṅgīṃ sa munirvinatānanām || 9 ||

English

He, the sage, with a bowed head, addressed her, who was extremely charming, like the fragrance of a blue lotus, and flawless in form.

हिन्दी

उस मुनि ने, सिर झुकाकर, उससे कहा, जो नील कमल की सुगंध के समान अत्यंत मनोहर और दोषरहित रूप वाली थी।

10

कोकिलाकुसुमापूरणतां वनलतामिवका त्वमुत्पलपत्राक्षि कान्तिविक्षोभितस्मरा || १० ||

kokilākusumāpūranatāṃ vanalatāmivakā tvamutpalapatrākṣi kāntivikṣobhitasmarā || 10 ||

English

You, with eyes like lotus petals, disturb the mind with your beauty, like a forest creeper filled with the song of the cuckoo and flowers.

हिन्दी

तुम, जिसकी आँखें कमल के पत्तों के समान हैं, अपनी सुंदरता से मन को विचलित करती हो, जैसे कोयल के गीत और फूलों से भरी वन लता।

11

वयस्यामिव पुष्पाढ्यां लतां किमिव तिष्ठसि | इत्युक्ते मृगशावाक्षी गौरपीनपयोधरा || ११ ||

vayasyāmiva puṣpāḍhyāṃ latāṃ kimiva tiṣṭhasi | ityukte mṛgaśāvākṣī gaurapīnapayodharā || 11 ||

English

Why do you stand like a friend, a creeper full of flowers? Thus spoken, the deer-eyed one with fair and full breasts.

हिन्दी

तुम एक मित्र की तरह, फूलों से भरी लता की तरह क्यों खड़े हो? ऐसा कहा जाने पर, हिरण नेत्रों वाली, गौर वर्ण और भरे हुए स्तनों वाली।

12

मुनिमाह मनोहारि मुग्धाक्षरमिदं वचः | यानि यानि दुरापानि वाञ्छितानि महीतले || १२ ||

munimāha manohāri mugdhākṣaramidaṃ vacaḥ | yāni yāni durāpāni vāñchitāni mahītale || 12 ||

English

The sage said, 'O charming one, this naive speech: Whatever is difficult to obtain and desired on earth.

हिन्दी

मुनि ने कहा, 'हे मनोहारिणी, यह भोला वचन: जो भी पृथ्वी पर प्राप्त करना कठिन और इच्छित है।

13

प्राप्यन्ते तानि तान्याशु महतामेव याच्ञया | अहमस्मिँल्लताकीर्णे त्वत्कदम्बाभ्यलंकृते || १३ ||

prāpyante tāni tānyāśu mahatāmeva yācñayā | ahamasmiñllatākīrṇe tvatkadambābhyalaṅkṛte || 13 ||

English

Those are quickly obtained by the request of the great ones. I am in this forest adorned with your Kadamba trees.

हिन्दी

वे महान लोगों की याचना से शीघ्र ही प्राप्त होते हैं। मैं इस लताओं से भरे और तुम्हारे कदंब वृक्षों से अलंकृत वन में हूँ।

14

लतालीलालया ब्रह्मन्विपिने वनदेवता | यश्चैत्रसितपक्षस्य त्रयोदश्यां स्मरोत्सवे || १४ ||

latālīlālayā brahmanvipine vanadevatā | yaścaitrasitapakṣasya trayodaśyāṃ smarotsave || 14 ||

English

O Brahman, in the forest abode of creepers, the forest deity. And on the thirteenth day of the bright half of Chaitra, in the festival of love.

हिन्दी

हे ब्रह्मन्, लताओं के क्रीड़ास्थल वन में, वनदेवी। और चैत्र के शुक्ल पक्ष की त्रयोदशी को, प्रेम के उत्सव में।

15

बभूव वनदेवीनां समाजो नन्दने वने | तत्राहमगमं नाथ त्रैलोक्यललनासदः || १५ ||

babhūva vanadevīnāṃ samājo nandane vane | tatrāhamagamaṃ nātha trailokyalalanāsadaḥ || 15 ||

English

There was a gathering of forest deities in the Nandana forest. There I went, O Lord, the abode of the delight of the three worlds.

हिन्दी

नंदन वन में वनदेवियों का समाज हुआ। वहाँ मैं गया, हे नाथ, तीनों लोकों के आनंद का आश्रय।

16

तत्र दृष्टा मया सर्वा वयस्या मदनोत्सवे | अपुत्रया पुत्रयुतास्तेनाहं दुःखिता भृशम् || १६ ||

tatra dṛṣṭā mayā sarvā vayasyā madanotsave | aputrayā putrayutāstenāhaṃ duḥkhitā bhṛśam || 16 ||

English

There I saw all my friends in the festival of love, some with children and some without, which made me very sad.

हिन्दी

वहाँ मैंने प्रेम उत्सव में अपनी सभी सहेलियों को देखा, कुछ बच्चों के साथ और कुछ बिना, जिससे मुझे बहुत दुःख हुआ।

17

त्वयि सर्वार्थसार्थस्य बृहत्कल्पतरौ स्थिते | अनाथेव कथं नाथ किल शोचाम्यपुत्रिका || १७ ||

tvayi sarvārthasārthasya bṛhatkalpatarau sthite | anātheva kathaṃ nātha kila śocāmyaputrikā || 17 ||

English

O Lord, you are the fulfiller of all desires, like a great wish-fulfilling tree. How can I, who am childless, grieve like an orphan?

हिन्दी

हे प्रभु, आप सभी इच्छाओं को पूरा करने वाले हैं, जैसे एक महान कल्पवृक्ष। मैं बिना बच्चों के कैसे अनाथ की तरह शोक कर सकती हूँ?

18

देहि मे भगवन्पुत्र नो चेद्देहमिहाग्नये | प्रकरोम्याहुतिं पुत्र दुःखदाहोपशान्तये || १८ ||

dehi me bhagavanputra no ceddehamihāgnaye | prakaromyāhutiṃ putra duḥkhadāhopaśāntaye || 18 ||

English

O Lord, please grant me a son. If not, I will offer my body to the fire. I will perform the oblation to extinguish the burning sorrow.

हिन्दी

हे प्रभु, मुझे एक पुत्र दें। अगर नहीं, तो मैं अपने शरीर को आग में अर्पित करूँगी। मैं दुःख की आग को शांत करने के लिए आहुति करूँगी।

19

तामित्युक्तवतीं तन्वीं विहस्य मुनिपुङ्गवः | आह हस्तगतं पुष्पं तस्यै दत्त्वा दयान्वितः || १९ ||

tāmityuktavatīṃ tanvīṃ vihasya munipuṅgavaḥ | āha hastagataṃ puṣpaṃ tasyai dattvā dayānvitaḥ || 19 ||

English

Hearing her words, the great sage smiled and, filled with compassion, gave her a flower from his hand.

हिन्दी

उसके शब्द सुनकर, महान ऋषि ने मुस्कुराकर और दया से भरकर, उसे अपने हाथ से एक फूल दिया।

20

गच्छ तन्वङ्गि मासेन पूजार्हमलिलोचनम् | प्रसोष्यसे सुतं कान्तं प्रसूनमिव सल्लता || २० ||

gaccha tanvaṅgi māsena pūjārhamalilocanam | prasoṣyase sutaṃ kāntaṃ prasūnamiva sallatā || 20 ||

English

Go, slender-waisted one, in a month you will worship the one with beautiful eyes. You will obtain a beloved son, like a flower from a vine.

हिन्दी

जाओ, कमर पतली वाली, एक महीने में तुम सुंदर आँखों वाले की पूजा करोगी। तुम एक प्यारे पुत्र को प्राप्त करोगी, जैसे लता से एक फूल।

21

किंत्वसौ मरणावेशयायिन्या नस्त्वया सुतः | याचितः कृच्छ्रं संप्राप्य ज्ञाता तेन भविष्यति || २१ ||

kintvasau maraṇāveśayāyinyā nastvayā sutaḥ | yācitaḥ kṛcchraṃ saṃprāpya jñātā tena bhaviṣyati || 21 ||

English

However, she, who is about to die, will be known by your son after being requested and having endured hardship.

हिन्दी

फिर भी, वह मरणासन्न स्त्री आपके पुत्र द्वारा कठिनाई सहकर और अनुरोध करके ज्ञात होगी।

22

इत्युक्त्वा स मुनिस्तन्वीं प्रसन्नमुखमण्डलाम् | परिचर्यां करोमीति प्रार्थनोत्कां व्यसर्जयत् || २२ ||

ityuktvā sa munistvanvīṃ prasannamukhamaṇḍalām | paricaryāṃ karomīti prārthanotkāṃ vyasarjayat || 22 ||

English

Having said this, the sage, with a pleased countenance, dismissed the slender woman who had made the request to serve him.

हिन्दी

ऐसा कहकर, उस ऋषि ने, जिसका मुखमंडल प्रसन्न था, उस पतली स्त्री को, जिसने उसकी सेवा करने का अनुरोध किया था, विदा कर दिया।

23

अयं स भगवन्भव्यः कुमारः पुत्र आवयोःकृतो मया समग्राणां कलानां किल कोविदः || २३ ||

ayaṃ sa bhagavanbhavyaḥ kumāraḥ putra āvayoḥkṛto mayā samagrāṇāṃ kalānāṃ kila kovidaḥ || 23 ||

English

This is the noble son, created by me, who is an expert in all arts.

हिन्दी

यह उत्तम पुत्र है, जिसे मैंने बनाया है, जो सभी कलाओं में पारंगत है।

24

अथ दीर्घेण कालेन सैवोत्पलविलोचना | द्वादशाब्दमुपादाय सुतं मुनिमुपाययौ || २४ ||

atha dīrgheṇa kālena saivoutpalavilocanā | dvādaśābdamupādāya sutaṃ munimupāyayau || 24 ||

English

Then, after a long time, she herself, with lotus-like eyes, took her twelve-year-old son to the sage.

हिन्दी

फिर, लंबे समय के बाद, वह स्वयं, कमल जैसी आंखों वाली, अपने बारह वर्षीय पुत्र को ऋषि के पास ले गई।

25

सा प्रणम्योपविश्याग्रे मुनिमिन्दुसमाननम् | उवाच कलया वाचा चूतद्रुमभिवालिनी || २५ ||

sā praṇamyopaviśyāgre munimindusamānanam | uvāca kalayā vācā cūtadrumabhivālinī || 25 ||

English

Having bowed down, she sat before the sage, who had a face like the moon, and spoke with a sweet voice, resembling the murmuring of mango trees.

हिन्दी

प्रणाम करके, वह चंद्रमा जैसे मुखवाले ऋषि के सामने बैठ गई और आम के पेड़ों की सरसराहट जैसी मधुर वाणी से बोली।

27

प्रभो केवलमेतेन ज्ञानं नाधिगतं शुभम् । येन संसारचक्रेऽस्मिन्न पुनः परिपीड्यते || २७ ||

prabho kevalametena jñānaṃ nādhigataṃ śubham| yena saṃsāracakre'sminna punaḥ paripīḍyate|| 27 ||

English

O Lord, merely by this knowledge, the auspicious knowledge is not attained, by which one is tormented again in this cycle of worldly existence.

हिन्दी

हे प्रभो, केवल इस ज्ञान से शुभ ज्ञान नहीं प्राप्त होता, जिससे इस संसार चक्र में फिर से पीड़ा होती है।

28

ज्ञानं त्वमेवास्य विभो कृपयोपदिशाधुना । को हि नाम कुले जातं पुत्रं मौर्ख्येण योजयेत् || २८ ||

jñānaṃ tvamevāsya vibho kṛpayopadiśādhunā| ko hi nāma kule jātaṃ putraṃ maurkhyeṇa yojayet|| 28 ||

English

O Lord, you alone should mercifully instruct him in this knowledge now. Who would assign a son born in a noble family to foolishness?

हिन्दी

हे प्रभो, आप ही इसे इस ज्ञान में कृपा से अभी शिक्षा दें। कौन किसी कुल में उत्पन्न पुत्र को मूर्खता में लगाएगा?

29

एवं वदन्तीं स मुनिः सच्छिष्यमबले सुतम् । इहैव स्थापयैनं त्वमित्युक्त्वा तां व्यसर्जयत् || २९ ||

evaṃ vadantīṃ sa muniḥ saccchiṣyamabale sutam| ihaiava sthāpayainaṃ tvamityuktvā tāṃ vyasarjayat|| 29 ||

English

Thus speaking, the sage instructed his good disciple, the weak son, to establish him here itself. Having said this, he dismissed her.

हिन्दी

ऐसा कहते हुए, मुनि ने अपने शिष्य, दुर्बल पुत्र को यहीं स्थापित करने के लिए कहा। ऐसा कहकर, उन्होंने उसे विदा कर दिया।

30

तस्यां गतायां स पितुरन्तेवासितया तया । अतिष्ठत्संयतो धीमानर्कस्येवारुणः पुरः || ३० ||

tasyāṃ gatāyāṃ sa piturantevāsitayā tayā| atiṣṭhatsaṃyato dhīmānarkasyevaaruṇaḥ puraḥ|| 30 ||

English

When she had gone, he, restrained by his father's service, stood there wise like the dawn before the sun.

हिन्दी

जब वह चली गई, तब पिता की सेवा से बँधा हुआ, वह वहाँ सूर्य के सामने प्रभात की तरह बुद्धिमान खड़ा रहा।

31

कदर्थः प्राप्य विज्ञानं ततश्चित्राभिरुक्तिभिः । चिरकालमसौ तत्र मुनिः पुत्रमबोधयत् || ३१ ||

kadarthaḥ prāpya vijñānaṃ tataścitrābhiruktibhiḥ| cirakālamasau tatra muniḥ putramabodhayat|| 31 ||

English

Having obtained knowledge, the sage instructed his son there with various sayings for a long time.

हिन्दी

ज्ञान प्राप्त करने के बाद, मुनि ने वहाँ विविध उक्तियों से अपने पुत्र को लंबे समय तक शिक्षा दी।

32

आख्यायिकाख्यानशतैर्दृष्टान्तैर्दृष्टिकल्पितैः । तथेतिहासवृत्तान्तैर्वेदवेदान्तनिश्चयैः || ३२ ||

ākhyāyikākhyānaśatairdṛṣṭāntairdṛṣṭikalpitaiḥ | tathaitihāsavṛttāntairvedavedāntaniścayaiḥ || 32 ||

English

With hundreds of stories, examples, and insights, as well as historical accounts and the conclusions of the Vedas and Vedanta, one can attain firm understanding.

हिन्दी

सैकड़ों कहानियों, उदाहरणों और दृष्टिकोणों, इतिहास के विवरणों और वेद और वेदांत के निष्कर्षों के साथ, एक स्थिर समझ प्राप्त कर सकते हैं।

33

अनुद्वेगितया नित्यं विस्तरेण कथाक्रमैः । अनुभूतिमुपारूढै रूढिमेति यथा मयि || ३३ ||

anudvegatayā nityaṃ vistareṇa kathākramaiḥ | anubhūtimupārūḍhai rūḍhimeti yathā mayi || 33 ||

English

With constant calmness and through detailed narrations, one attains firm understanding through personal experience, as it is with me.

हिन्दी

निरंतर शांति और विस्तृत कथाओं के माध्यम से, एक व्यक्ति व्यक्तिगत अनुभव से स्थिर समझ प्राप्त करता है, जैसे मेरे साथ है।

34

अनुभववशतो रसातिरिक्तैरलमुचितार्थवचोगणैर्महात्मा । जलद इव शिखण्डिनं पुरःस्थं तनयमबोधयदम्बरे महर्षिः || ३४ ||

anubhavavaśato rasātiriktairalamucitārthavacogaiḥ mahātmā | jalada iva śikhaṇḍinaṃ purasthaṃ tanayamabodhayadambare maharṣiḥ || 34 ||

English

The great sage, influenced by experience, instructed his son, who stood before him like a peacock in the sky, with appropriate words full of essence, beyond mere taste.

हिन्दी

महान ऋषि, अनुभव के प्रभाव से, अपने बेटे को, जो उनके सामने आकाश में मोर की तरह खड़ा था, सारभरी और उचित शब्दों से सीख दी, जो केवल स्वाद से परे थे।

← Chapter 50Chapter 52 →