Sthiti स्थिति

Chapter 48 — 40 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

आधिव्याधिपरीताय प्रातर्वाद्य विनाशिने | प्रयतन्ते शरीराय हितमज्ञास्तु नात्मने || १ ||

ādhi-vyādhi-parītāya prātar-vādya vināśine | prayatante śarīrāya hitam-ajñāstu nātmane || 1 ||

English

Those who are afflicted by mental and physical ailments strive for the well-being of the body, not the self.

हिन्दी

जो लोग मानसिक और शारीरिक रोगों से पीड़ित हैं, वे शरीर के कल्याण के लिए प्रयास करते हैं, आत्मा के लिए नहीं।

2

ये तु पारं गता बुद्धेरिन्द्रियैर्न वशीकृताः | त एनां जागतीं मायां पश्यन्ति करबिल्ववत् || २ ||

ye tu pāraṃ gatā buddher-indriyair-na vaśīkṛtāḥ | ta enāṃ jāgatīṃ māyāṃ paśyanti karabilvavat || 2 ||

English

Those who have transcended the intellect and are not controlled by the senses see this worldly illusion like a mirage.

हिन्दी

जो लोग बुद्धि को पार कर चुके हैं और इंद्रियों द्वारा वशीभूत नहीं हैं, वे इस संसारिक माया को मृगतृष्णा की तरह देखते हैं।

3

तुच्छां तां जागतीं मायां दृष्ट्वा जीवो विचारवान् | अहंकारमयीं मायां त्यजत्यहिरिव त्वचम् || ३ ||

tucchāṃ tāṃ jāgatīṃ māyāṃ dṛṣṭvā jīvo vicāravān | ahaṃkāramayīṃ māyāṃ tyajaty-ahir-iva tvacam || 3 ||

English

Seeing this worldly illusion as insignificant, the wise being abandons the ego-centric illusion like a snake sheds its skin.

हिन्दी

इस संसारिक माया को अनावश्यक मानकर, विचारशील जीव अहंकारमयी माया को साँप अपनी केंचुल की तरह त्याग देता है।

4

असक्ततां ततोऽभ्येत्य पुना राम न जायते | क्षेत्रेष्वपि चिरं तिष्ठन्बीजं दग्धमिवाग्निना || ४ ||

asaktatāṃ tato'bhyetya punā rāma na jāyate | kṣetreṣv-api ciraṃ tiṣṭhan-bījaṃ dagdham-ivāgninā || 4 ||

English

Having attained detachment, one is not born again, O Rama, even while remaining in the world, like a seed burnt by fire.

हिन्दी

विरक्ति प्राप्त करने के बाद, हे राम, वह फिर से जन्म नहीं लेता, चाहे संसार में लंबे समय तक रहे, जैसे आग से जली हुई बीज की तरह।

6

त्वमप्यज्ञवदज्ञस्य शरीरस्य समीहितम् | मा संपादय दुःखाय भवात्मैकपरायणः || ६ ||

tvam-apy-ajñavad-ajñasya śarīrasya samīhitam | mā saṃpādaya duḥkhāya bhavātmaikaparāyaṇaḥ || 6 ||

English

Do not strive for the well-being of the ignorant body, O one devoted to the supreme self, for it leads to suffering.

हिन्दी

हे परमात्मा में लीन हो, अज्ञानी शरीर के कल्याण के लिए प्रयास मत करो, क्योंकि यह दुःख का कारण बनता है।

7

श्रीराम उवाच | दाशूराख्यायिकेवेयं सुखसंसारचक्रिका | कल्पनारचिताकारा वस्तुशून्येति किं प्रभो || ७ ||

śrīrāma uvāca | dāśūrākhyāyikeveyam sukhasaṃsāracakrikā | kalpanāracitākārā vastuśūnyeti kiṃ prabho || 7 ||

English

Sri Rama said: This story of Dasura, which is a pleasant cycle of worldly existence, is it merely a fabrication, devoid of substance, O Lord?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे प्रभो, यह दाशूर की कथा जो सुखमय संसार चक्र है, यह कल्पना से बनी है और वस्तु से शून्य है, क्या ऐसा है?

8

श्रीवसिष्ठ उवाच | जगन्मायास्वरूपस्य वर्णनाव्यपदेशतः | दाशूराख्यायिका राम वर्ण्यमानां मया शृणु || ८ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | jagannmāyāsvarūpasya varṇanāvyapadeśataḥ | dāśūrākhyāyikā rāma varṇyamānāṃ mayā śṛṇu || 8 ||

English

Sri Vasistha said: O Rama, listen to the story of Dasura, which is a description of the nature of the worldly illusion, as it is being narrated by me.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: हे राम, दाशूर की कथा सुनो, जो संसार की माया के स्वरूप का वर्णन है, जिसे मैं तुम्हें सुना रहा हूँ।

9

अस्त्यस्मिन्वसुधापीठे विचित्रकुसुमद्रुमः | मागधो नाम विख्यातः श्रीमाञ्जनपदो महान् || ९ ||

astyasminvasudhāpīṭhe vicitrakusumadrumaḥ | māgadho nāma vikhyātaḥ śrīmāñjanapado mahān || 9 ||

English

There is a famous and prosperous kingdom called Magadha in this earth, known for its diverse and beautiful flowers and trees.

हिन्दी

इस पृथ्वी पर एक प्रसिद्ध और समृद्ध राज्य है जिसे मगध कहते हैं, जो अपने विविध और सुंदर फूलों और पेड़ों के लिए जाना जाता है।

10

कदम्बवनविस्तारलीलावलितजङ्गलः | विचित्रविहगव्यूहसर्वाश्चर्यमनोहरः || १० ||

kadambavanavistāralīlāvalitajaṅgalaḥ | vicitravihagavyūhasarvāścaryamanoharaḥ || 10 ||

English

The forest is spread with Kadamba trees, filled with playful animals, and is charming with various kinds of birds, making it a wonder to behold.

हिन्दी

यह जंगल कदम्ब के पेड़ों से भरा हुआ है, खेलते हुए जानवरों से भरा हुआ है, और विविध प्रकार के पक्षियों से भरा हुआ है, जिससे यह देखने में एक आश्चर्य है।

11

सस्यसंकटसीमान्तः पुरोपवनमण्डितः | कमलोत्पलकह्लारपूर्णसर्वसरित्तटः || ११ ||

sasyasaṃkaṭasīmāntaḥ purōpavanamaṇḍitaḥ | kamalōtpalakahlārapūrṇasarvasarittataḥ || 11 ||

English

The forest is bordered by fields of crops, adorned with gardens in the front, and all its riverbanks are filled with lotuses, lilies, and other beautiful flowers.

हिन्दी

यह जंगल खेतों की सीमा से घिरा हुआ है, आगे की ओर बगीचों से सजा हुआ है, और इसके सभी नदी किनारों पर कमल, उत्पल, और अन्य सुंदर फूलों से भरे हुए हैं।

12

उद्यानदोलाविलसल्ललनागेयघुंघुमः | निशोपभुक्तकुसुमनीरन्ध्रविशिखावनिः || १२ ||

udyānadolāvilasallalanāgeyaghuṃghumaḥ | niśopabhukta kusumanīrandhraviśikhāvaniḥ || 12 ||

English

In the garden, the swing is adorned with the tinkling of bells, and the night is filled with the fragrance of flowers pierced by bees.

हिन्दी

उद्यान में झूला घुंघुरूओं की झंकार से सजा है, और रात भौंरों द्वारा चुने गए फूलों की सुगंध से भरी है।

13

तत्रैकस्मिन्गिरितटे कर्णिकारसमाकुले | कदलीखण्डनीरन्ध्रनीपगुल्मविराजिते || १३ ||

tatraikasmingiritaṭe karnikārasamākule | kadalīkhaṇḍanīrandhranīpagulmavirājite || 13 ||

English

There, on a mountain slope, densely covered with Karnikara trees, adorned with banana tree trunks, hollows, and Nipa palm bushes.

हिन्दी

वहाँ, एक पर्वत की ढलान पर, जो कर्णिकार वृक्षों से घनीभूत है, केले के तनों, खोखलों, और नीप ताड़ के झाड़ियों से सजा है।

14

पुष्पौघस्फूर्जदनिले केसरारुणधूलिनि | कारण्डवकृतारावे रसत्सरससारसे || १४ ||

puṣpaughasphūrjadanile kesarāruṇadhūlini | kāraṇḍavakṛtārāve rasatsarasasārase || 14 ||

English

In the breeze that rustles the clusters of flowers, reddened by the pollen dust, resonating with the cries of waterfowl, delightful and charming.

हिन्दी

फूलों के झुंड को हिलाती हवा में, जो पराग की धूल से लाल हो गई है, जलपक्षियों के शोर से गूँजती है, आनंददायक और मोहक है।

15

दाशूरनामा महता तपोयोगेन संयुतः | कदम्बपृष्ठवास्तव्यो वीतरागो महामतिः || १५ ||

dāśūranāmā mahatā tapoyogena saṃyutaḥ | kadambapṛṣṭhavāstavyo vītarāgo mahāmatiḥ || 15 ||

English

Named Daśūra, endowed with great penance and yoga, dwelling on the back of the Kadamba tree, free from passion, and of great intellect.

हिन्दी

दाशूर नामक, महान तप और योग से युक्त, कदंब वृक्ष की पीठ पर निवास करने वाला, वीतरागी, और महान बुद्धिमान।

17

श्रीराम उवाच | असौ तपस्वी भगवन्विपिने केन हेतुना | कथं चाप्यवसत्पृष्ठे कदम्बस्य महातरोः || १७ ||

śrīrāma uvāca | asau tapasvī bhagavanvipine kena hetunā | kathaṃ cāpyavasatpṛṣṭhe kadambasya mahātaroḥ || 17 ||

English

Sri Rama said: O Lord, why is this ascetic in the forest, and how did he come to dwell on the back of the great Kadamba tree?

हिन्दी

श्रीराम ने कहा: हे भगवान, यह तपस्वी वन में क्यों है, और वह महान कदंब वृक्ष की पीठ पर कैसे रहने लगा?

18

श्रीवसिष्ठ उवाच | शरलोमेति विख्यातः पिता तस्य बभूव ह | रामाऽपर इव ब्रह्मा तस्मिन्नेवावसद्गिरौ || १८ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | śaralometi vikhyātaḥ pitā tasya babhūva ha | rāmā'para iva brahmā tasminnevāvasadgirau || 18 ||

English

Vasishtha said: The father of that boy was known as Sharaloma. He lived on the same mountain like another Brahma.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: उस बच्चे के पिता का नाम शरलोम था। वह उसी पर्वत पर रहता था जैसे दूसरा ब्रह्मा।

20

अथासौ शरलोमात्र भुक्त्वा युगगणं ययौ | त्यक्तदेहः सुरागारं मुक्तनीडः खगो यथा || २० ||

athāsau śaralomātra bhuktvā yugagaṇaṃ yayau | tyaktadehaḥ surāgāraṃ muktanīḍaḥ khago yathā || 20 ||

English

Then, after enjoying many years, Sharaloma left his body and went to the heavenly abode, like a bird freed from its nest.

हिन्दी

तब शरलोम ने कई वर्षों तक जीवन भोग कर अपने शरीर को त्याग कर स्वर्ग को प्राप्त किया, जैसे एक पक्षी जो अपने घोंसले से मुक्त हो जाता है।

21

एक एव वने तस्मिन्दाशूरः प्ररुरोद ह | दशापनीतपितृकः करुणं कुररो यथा || २१ ||

eka eva vane tasmin dāśūraḥ praruroda ha | daśāpanītapitṛkaḥ karuṇaṃ kuraro yathā || 21 ||

English

Alone in that forest, Dashur wept pitifully, like a bird whose parents have been taken away, filled with sorrow.

हिन्दी

उस वन में अकेला दाशूर रोया, जैसे एक पक्षी जिसके माता-पिता चले गए हों, दुःख से भरा हुआ।

22

मातापितृवियोगेन शोकसंतापिताशयः | म्लानिमभ्याययौ नूनं हेमन्त इव पङ्कजम् || २२ ||

mātāpitṛviyogena śokasaṃtāpitāśayaḥ | mlānimabhyāyayau nūnaṃ hemantha iva paṅkajam || 22 ||

English

Due to the separation from his parents, his heart was filled with sorrow and grief, and he became weakened like a lotus in winter.

हिन्दी

अपने माता-पिता से वियोग के कारण उसका हृदय दुःख और शोक से भर गया, और वह सर्दी में कमल की तरह मुरझा गया।

23

बालोऽसावतिदीनात्मा वनदेवतया वने | इत्थमाश्वासितो राम तदाऽदृश्यशरीरया || २३ ||

bālo'sāvatidīnātmā vanadevatayā vane | itthamāśvāsito rāma tadā'dṛśyaśarīrayā || 23 ||

English

That young boy, with a very sad heart, was consoled in the forest by the invisible forest deity, O Rama.

हिन्दी

उस बालक का हृदय बहुत दुःखी था, और उसे वन में अदृश्य वनदेवता ने सांत्वना दी, हे राम।

24

ऋषिपुत्र महाप्राज्ञ किमज्ञ इव रोदिषि | संसारस्य न कस्मात्त्वं स्वरूपं वेत्सि चञ्चलम् || २४ ||

ṛṣiputra mahāprājña kimajña iva rodīṣi | saṃsārasya na kasmāttvaṃ svarūpaṃ vetsi cañcalam || 24 ||

English

O wise son of a sage, why do you cry like an ignorant person? Do you not know the fickle nature of the world?

हिन्दी

हे ऋषि के पुत्र, तुम अज्ञानी की तरह क्यों रो रहे हो? क्या तुम संसार के चंचल स्वरूप को नहीं जानते?

25

सर्वदैवेदृशी साधो संसारे संसृतिश्चला | जायते जीव्यते पश्चादवश्यं च विनश्यति || २५ ||

sarvadaivedṛśī sādho saṃsāre saṃsṛtiścalā | jāyate jīvyate paścādavaśyaṃ ca vinaśyati || 25 ||

English

O virtuous one, always in the world, the cycle of life is unstable. One is born, lives, and inevitably perishes.

हिन्दी

हे साधु, संसार में सदा जीवन का चक्र अस्थिर होता है। एक जन्म लेता है, जीवित रहता है, और अंततः नष्ट हो जाता है।

26

यद्यत्किंचिद्दृश्यदृशि ब्रह्मादिकमिदं मुने | गन्तव्यस्तेन सर्वेण विनाशो नात्र संशयः || २६ ||

yadyatkiñcid dṛśyadṛśi brahmādikamidaṃ mune | gantavyastena sarveṇa vināśo nātra saṃśayaḥ || 26 ||

English

O sage, whatever is seen or perceived, including Brahma and others, all will perish without any doubt.

हिन्दी

हे मुनि, जो कुछ भी देखा या समझा जाता है, ब्रह्मा सहित सभी का विनाश होगा, इसमें कोई संदेह नहीं।

27

तदर्थं मा कृथा व्यर्थं विषादं मरणे पितुः | अवश्यभाव्यस्तमयो जातस्याहर्षतेरिव || २७ ||

tadarthaṃ mā kṛthā vyarthaṃ viṣādaṃ maraṇe pituḥ | avaśyabhāvyastamayo jātasyāharṣateriva || 27 ||

English

Therefore, do not grieve uselessly over the death of your father. The end is inevitable, just like the joy of birth.

हिन्दी

इसलिए, अपने पिता की मृत्यु पर व्यर्थ में शोक मत करो। अंत अनिवार्य है, जैसे जन्म का आनंद होता है।

28

अशरीरामिति श्रुत्वा गिरमारक्तलोचनः | धैर्यमासादयामास शिखण्डी स्तनितादिव || २८ ||

aśarīrāmiti śrutvā giramāraktalocanaḥ | dhairyamāsādayāmāsa śikhaṇḍī stanitādiva || 28 ||

English

Hearing the words 'without a body,' the red-eyed one regained composure like the sound of thunder.

हिन्दी

'शरीर रहित' शब्द सुनकर, लाल आँखों वाला शिखण्डी गर्जने की तरह धैर्य हासिल कर लिया।

29

उत्थायावश्यकं कृत्वा पाश्चात्यं पितुरादरात् | चकार तपसे बुद्धिं दृढामुत्तमसिद्धये || २९ ||

utthāyāvaśyakaṃ kṛtvā pāścātyaṃ piturādarāt | cakāra tapase buddhiṃ dṛḍhāmuttamasiddhaye || 29 ||

English

Having completed the necessary rituals out of respect for his father, he firmly resolved to perform penance for the highest attainment.

हिन्दी

पिता के आदर से आवश्यक कर्म करके, उसने उत्तम सिद्धि के लिए तपस्या करने का दृढ़ संकल्प किया।

30

ब्राह्मेण कर्मणा तस्य विपिने चरतस्तपः | अनन्तसंकल्पमयं श्रोत्रियत्वं बभूव ह || ३० ||

brāhmeṇa karmaṇā tasya vipine caratastapaḥ | anantasaṃkalpamayaṃ śrotriyatvaṃ babhūva ha || 30 ||

English

By his Brahmanical deeds, while performing penance in the forest, he attained the state of a learned scholar with endless resolutions.

हिन्दी

ब्राह्मण कर्मों से, वन में तपस्या करते हुए, उसने अनंत संकल्पों वाले श्रोत्रिय की स्थिति प्राप्त की।

31

अज्ञातज्ञेयबुद्धेस्तु श्रोत्रियस्य तया तया | न विशश्राम चेतोऽस्य पवित्रेऽपि धरातले || ३१ ||

ajñātajñeyabuddhestu śrotriyasya tayā tayā | na viśaśrāma ceto'sya pavitre'pi dharātale || 31 ||

English

Even though he was a learned scholar with unknown knowledge, his mind did not find rest even in the purest land.

हिन्दी

यद्यपि वह एक श्रोत्रिय था और उसका ज्ञान अज्ञात था, फिर भी उसका मन सबसे पवित्र भूमि पर भी विश्राम नहीं पाता था।

32

केवलं सर्वमेवेदमपि शुद्धं धरातलम् | अशुद्धमिव पश्यन्स न रेमे क्वचिदेव हि || ३२ ||

kevalaṃ sarvamevedamapi śuddhaṃ dharātalam | aśuddhamiva paśyansa na reme kvacideva hi || 32 ||

English

Although the entire earth appeared pure, he saw it as impure and found no joy anywhere.

हिन्दी

यद्यपि सारी पृथ्वी पवित्र प्रतीत होती थी, फिर भी उसने उसे अपवित्र देखा और कहीं भी आनंद नहीं पाया।

33

अथ संकल्पयामास स्वसंकल्पनयैव सः | वृक्षाग्रमेव संशुद्धं स्थितिस्तत्रोचिता मम || ३३ ||

atha saṃkalpayāmāsa svasaṃkalpanayaiva saḥ | vṛkṣāgram eva saṃśuddhaṃ sthitistatrocitā mama || 33 ||

English

Then, by his own resolve, he determined that the purified treetop was the appropriate place for him to stay.

हिन्दी

फिर, अपने ही संकल्प से, उसने यह निश्चित किया कि शुद्ध वृक्ष की चोटी उसके लिए ठहरने की उपयुक्त जगह है।

34

तदिदानीं तपस्तप्स्ये तपसा येन शाखिषु | खगवत्स्थितिमाप्नोमि शाखासु च दलेषु च || ३४ ||

tadidānīṃ tapastapsye tapasā yena śākhiṣu | khagavatsthitimāpnomi śākhāsu ca daleṣu ca || 34 ||

English

Now, I will perform austerities by which I will attain the state of being a bird on the branches and leaves.

हिन्दी

अब मैं ऐसी तपस्या करूँगा जिससे मैं पेड़ों और पत्तों पर पक्षी की स्थिति प्राप्त करूँगा।

35

इति संचिन्त्य संज्वाल्य हुताशमतिभास्वरम् | जुहाव तस्मिन्प्रोत्कृत्त्य मांसं स्वस्कन्धभित्तितः || ३५ ||

iti saṃcintya saṃjvālya hutāśamatibhāsvaram | juhāva tasminprotkṛttya māṃsaṃ svaskandhabhittitaḥ || 35 ||

English

Having thus resolved, he kindled a very bright fire and offered his flesh cut from his own shoulder into it.

हिन्दी

इस प्रकार संकल्प करके, उसने एक अत्यंत उज्ज्वल अग्नि को जलाया और अपने कंधे से काटी गई मांस को उसमें अर्पित किया।

36

अथ गीर्वाणवृन्दस्य समग्रा गलभित्तयः | मन्मुखत्वेन मा यान्तु विप्रमांसेन भस्मताम् || ३६ ||

atha gīrvāṇavṛndasya samagrā galabhittayaḥ | manmukhatvena mā yāntu vipramāṃsena bhasmatām || 36 ||

English

Then, may the entire throats of the group of singers not be burnt to ashes by the flesh of the Brahmin.

हिन्दी

फिर, गायकों के समूह के सम्पूर्ण गले ब्राह्मण के मांस से भस्म न हों।

37

इति संचिन्त्य भगवान्सप्तार्चिस्तस्य देवता | पुरो बभूव दीप्तांशुर्दीप्तांशुर्वाक्पतेरिव || ३७ ||

iti saṃcintya bhagavānsaptārciḥtasya devatā | purō babhūva dīptāṃśurdīptāṃśurvākpateriva || 37 ||

English

Having thus resolved, the divine Saptarci, the deity of that place, appeared before him, shining brightly like the sun.

हिन्दी

इस प्रकार संकल्प करके, दिव्य सप्तर्चि, उस स्थान के देवता, उसके सामने सूर्य की तरह चमकते हुए प्रकट हुए।

38

उवाच वचनं धीरं कुमाराभिमतं वरम् | गृहाण स्थापितं साधो कोशाकाशान्मणिं यथा || ३८ ||

uvāca vacanaṃ dhīraṃ kumārābhimataṃ varaṃ | gṛhāṇa sthāpitaṃ sādho kośākāśānmaṇiṃ yathā || 38 ||

English

He spoke these wise words, the best and desired by the youth, 'O virtuous one, accept this jewel placed in the sky like a treasure.'

हिन्दी

उसने ये बुद्धिमान शब्द कहे, जो युवा के लिए सर्वश्रेष्ठ और इच्छित थे, 'हे साधु, इस आकाश में स्थापित रत्न को स्वीकार करो।'

39

इत्युक्तवन्तमनलमर्घपुष्पेण शोभिना| संपूज्य स्तुतिवादेन प्राह विप्रकुमारकः || ३९ ||

ityuktavantamanalam arghapuṣpeṇa śobhinā| saṃpūjya stutivādena prāha viprakumārakaḥ || 39 ||

English

Having said this, the young Brahmin worshipped Agni with beautiful flowers and praise, and then spoke.

हिन्दी

ऐसा कहकर, वह युवा ब्राह्मण अग्नि को सुंदर फूलों और स्तुति से पूजा करके बोला।

40

भगवन् भूतपूर्णाया भुवः पावनमण्डलम्| नाप्नोमि तेन वृक्षाणामुपरि स्थितिरस्तु मे || ४० ||

bhagavan bhūtapūrṇāyā bhuvaḥ pāvanamaṇḍalam| nāpnomi tena vṛkṣāṇāmupari sthitirastu me || 40 ||

English

O Lord, I cannot attain the purifying realm of the earth filled with beings. May I reside above the trees.

हिन्दी

हे भगवन्, मैं प्राणियों से भरी पृथ्वी के पवित्र मण्डल को प्राप्त नहीं कर सकता। मुझे वृक्षों के ऊपर रहने दीजिए।

41

इत्युक्ते मुनिपुत्रेण सर्वदेवमुखं शिखी| एवमस्तु तवेत्युक्त्वा जगामान्तर्द्धिमीश्वरः || ४१ ||

ityukte muniputreṇa sarvadevamukhaṃ śikhī| evamastu tavityuktvā jagāmāntarddhiṃmīśvaraḥ || 41 ||

English

Having heard the words of the sage's son, Agni, the mouth of all gods, said 'So be it' and disappeared.

हिन्दी

मुनि के पुत्र के कहने पर, सभी देवताओं के मुख अग्नि ने 'ऐसा ही हो' कहकर अंतर्ध्यान हो गए।

42

तस्मिन्नन्तर्हिते देवे क्षणात्सान्ध्य इवाम्बुजे| पूर्णकामः कुमारोऽसौ पूर्णेन्दुरिव चाबभौ || ४२ ||

tasminnantarhite deve kṣaṇātsāndhya ivāmbuje| pūrṇakāmaḥ kumāro'sau pūrṇenduriva cābabhau || 42 ||

English

As soon as the god disappeared, the young man, with all his desires fulfilled, shone like the full moon in the evening sky.

हिन्दी

जैसे ही देवता अंतर्ध्यान हो गए, युवा व्यक्ति, जिसकी सभी इच्छाएँ पूर्ण हो गई थीं, संध्या के आकाश में पूर्ण चंद्रमा की तरह चमकने लगा।

43

अधिगताभिमताननमण्डलद्युतिभरेण जहास स तुष्टिमान्| शशिनमाप्तकलाकुलमम्बुजं विकसितं च सितस्मितशोभिना || ४३ ||

adhigatābhimatānanamaṇḍaladyutibhareṇa jahāsa sa tuṣṭimān| śaśinamāptakalākulamambujaṃ vikasitaṃ ca sitasmitaśobhinā || 43 ||

English

Having attained his desired form with a radiant face, he laughed joyfully. The moon, adorned with all its digits, bloomed like a lotus with a bright smile.

हिन्दी

अपनी इच्छित रूप और चमकदार चेहरे को प्राप्त करके, वह खुशी से हँसा। चंद्रमा, जो अपनी सभी कलाओं से सजा हुआ था, एक चमकदार मुस्कान के साथ कमल की तरह खिला।

← Chapter 47Chapter 49 →