Sthiti स्थिति

Chapter 46 — 33 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | रम्ये धनेषु दारादौ शोकस्यावसरो हि कः | इन्द्रजालेक्षणाद्दृष्टे नष्टे का परिदेवना || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | ramye dhaneṣu dārādau śokasyāvasaro hi kaḥ | indrajālekṣaṇāddṛṣṭe naṣṭe kā paridevanā || 1 ||

English

Sri Vasistha said: In the delightful wealth and family, what is the occasion for sorrow? When the illusion of magic is seen and destroyed, what is the cause for lamentation?

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: सुंदर धन और परिवार में शोक का क्या अवसर है? जब इंद्रजाल की छाया देखी जाती है और नष्ट हो जाती है, तो शोक का क्या कारण है?

2

गन्धर्वनगरस्यार्थे दूषिते भूषिते तथा | अविद्यांशे सुतादौ वा कः क्रमः सुखदुःखयोः || २ ||

gandharvanagarasyārthe dūṣite bhūṣite tathā | avidyāṃśe sutādau vā kaḥ kramaḥ sukhaduḥkhayoḥ || 2 ||

English

In the matter of the Gandharva city, whether it is defiled or adorned, what is the sequence of happiness and sorrow in ignorance, children, and so on?

हिन्दी

गंधर्वनगर के मामले में, चाहे वह दूषित हो या सजा हो, अज्ञान, बच्चों आदि में सुख-दुःख का क्रम क्या है?

3

रम्ये धनेऽथ दारादौ हर्षस्यावसरो हि कः | वृद्धायां मृगतृष्णायां किमानन्दो जलार्थिनाम् || ३ ||

ramye dhane'tha dārādau harṣasyāvasaro hi kaḥ | vṛddhāyāṃ mṛgatṛṣṇāyāṃ kimānando jalārthinām || 3 ||

English

In delightful wealth and family, what is the occasion for joy? In the mirage of a deer, what is the joy for those who seek water?

हिन्दी

सुंदर धन और परिवार में, हर्ष का क्या अवसर है? हिरण की मृगतृष्णा में, जल की इच्छा रखने वालों के लिए क्या आनंद है?

4

धनदारेषु वृद्धेषु दुःखं युक्तं न तुष्टयः | वृद्धायां मोहमायायां कः समाश्वासवानिह || ४ ||

dhanadāreṣu vṛddheṣu duḥkhaṃ yuktaṃ na tuṣṭayaḥ | vṛddhāyāṃ mohamāyāyāṃ kaḥ samāśvāsavān iha || 4 ||

English

In the increase of wealth and family, sorrow is appropriate, not satisfaction. In the increase of delusion, what is the consolation here?

हिन्दी

धन और परिवार में वृद्धि होने पर दुःख उचित है, संतुष्टि नहीं। मोह की वृद्धि में, यहाँ क्या समाधान है?

5

यैरेव जायते रागो मूर्खस्याधिकतागतैः | तैरेव भोगैः प्राज्ञस्य विराग उपजायते || ५ ||

yaireva jāyate rāgo mūrkhasyādhikatāgataiḥ | taireva bhogaiḥ prājñasya virāga upajāyate || 5 ||

English

The same things that cause attachment in a fool due to their abundance, cause detachment in a wise person.

हिन्दी

जो चीजें एक मूर्ख को अधिकता के कारण आसक्त करती हैं, वही चीजें एक बुद्धिमान व्यक्ति को विरक्त करती हैं।

6

नष्टे धनेऽथ दारादौ हर्षस्यावसरो हि कः | पारावलोकिनस्त्वेतैर्विरागं यान्ति साधवः || ६ ||

naṣṭe dhane'tha dārādau harṣasyāvasaro hi kaḥ | pārāvalokinastvetairvirāgaṃ yānti sādhavaḥ || 6 ||

English

When wealth is lost, and then one's family, what opportunity is there for joy? The wise, seeing beyond, become detached from these.

हिन्दी

धन नष्ट हो जाने पर और परिवार के नष्ट होने पर, हर्ष का कौन सा अवसर है? पार की ओर देखने वाले साधु पुरुष इन सबसे विरक्त हो जाते हैं।

7

अतो राघव तत्त्वज्ञो व्यवहारेषु संसृतेः | नष्टं नष्टमुपेक्षस्व प्राप्तं प्राप्तमुपाहर || ७ ||

ato rāghava tattvajño vyavahāreṣu saṃsṛteḥ | naṣṭaṃ naṣṭamupekṣasva prāptaṃ prāptamupāhara || 7 ||

English

Therefore, O Raghava, knower of truth, in the affairs of this transient world, disregard what is lost and accept what is gained.

हिन्दी

इसलिए, हे रघुवंशी, सत्य को जानने वाले, इस अस्थायी संसार के व्यवहारों में, जो नष्ट हो गया है उसे उपेक्षा करो और जो प्राप्त हुआ है उसे स्वीकार करो।

8

अनागतानां भोगानामवाञ्छनमकृत्रिमम् | आगतानां च संभोग इति पण्डितलक्षणम् || ८ ||

anāgatānāṃ bhogānāmavāñchanamakṛtrimam | āgatānāṃ ca saṃbho ga iti paṇḍitalakṣaṇam || 8 ||

English

Not desiring future pleasures and enjoying what comes is the mark of a wise person.

हिन्दी

भविष्य के भोगों की अकृत्रिम इच्छा न करना और जो मिलता है उसका सम्भोग करना बुद्धिमान का लक्षण है।

9

संसारसंभ्रमे ह्यस्मिंश्छन्नात्मन्याततायिनि | तथा विहर संबुद्धो यथा नायासि मूढताम् || ९ ||

saṃsārasaṃbhrame hyasmiṃśchannātmanyātatāyini | tathā vihara saṃbuddho yathā nāyāsi mūḍhatām || 9 ||

English

In this confusing world, where the self is hidden and wandering, move about with awareness so that you do not fall into ignorance.

हिन्दी

इस भ्रम भरे संसार में, जहाँ आत्मा छिपी हुई है और भटक रही है, सचेत होकर ऐसे विचरो कि तुम मूढ़ता में न फँसो।

10

संसाराडम्बरस्यास्य प्रपञ्चरहिते क्रमे | सम्यग्ज्ञा नानुपश्यन्ति ये हतास्ते कुबुद्धयः || १० ||

saṃsārāḍambarasyāsya prapañcarahite krame | samyagjñā nānupaśyanti ye hatāste kubuddhayaḥ || 10 ||

English

Those who do not see the true nature of this worldly pomp, devoid of reality, are indeed slain by their ignorance.

हिन्दी

जो लोग इस संसार के ढोंग की वास्तविकता को नहीं देखते, जो वास्तविकता से रहित है, वे अपनी मूढ़ता से मारे जाते हैं।

11

यया कयाचिद्युक्त्यैव दृश्याद्यस्य गता रतिःपरिमज्जति तस्यास्था न क्वचिद्विमला मतिः || ११ ||

yayā kayācidyuktyaiva dṛśyādyasya gatā ratiḥparimajjati tasyāsthā na kvacidvimalā matiḥ || 11 ||

English

By whatever means one's attachment to the seen and the unseen is gone, their mind is not pure anywhere.

हिन्दी

जिस प्रकार भी किसी का दृश्य और अदृश्य से आसक्ति समाप्त हो जाती है, उसकी बुद्धि कहीं भी शुद्ध नहीं होती।

12

यस्यासदिदमित्यास्था निवृत्ता सर्ववस्तुषुक्रोडीकरोति सर्वज्ञं नाविद्या तमवास्तवी || १२ ||

yasyāsadidamityāsthā nivṛttā sarvavastuṣukroḍīkaroti sarvajñaṃ nāvidyā tamavāstavī || 12 ||

English

Whose faith is in the unreal, is detached from all things, makes the omniscient one a fool, ignorance is not unreal.

हिन्दी

जिसका विश्वास असत्य में है, वह सभी वस्तुओं से विरक्त हो जाता है, सर्वज्ञ को मूर्ख बना देता है, अज्ञान असत्य नहीं है।

13

अहं जगच्चैकमिदं सर्वमेवेति यस्य धीःआस्थानास्थे परित्यज्य संस्थिता स न मज्जति || १३ ||

ahaṃ jagaccaikamidaṃ sarvameveti yasya dhīḥāsthānāsthe parityajya saṃsthitā sa na majjati || 13 ||

English

Whoever thinks 'I am the world and everything,' giving up all attachments, stands firm and does not sink.

हिन्दी

जो सोचता है 'मैं ही दुनिया और सब कुछ हूँ,' सभी आसक्तियों को छोड़कर, दृढ़ खड़ा होता है और डूबता नहीं।

14

शुद्धं सदसतोर्मध्यं पदं बुद्ध्यावलम्ब्य चसबाह्याभ्यन्तरं दृश्यं मा गृहाण विमुञ्च मा || १४ ||

śuddhaṃ sadasatormadhyaṃ padaṃ buddhyā'valambya casabāhyābhyantaraṃ dṛśyaṃ mā gṛhāṇa vimuñca mā || 14 ||

English

Pure, the state between real and unreal, grasp with the intellect, do not grasp the external and internal visible, let go, let go.

हिन्दी

शुद्ध, सत्य और असत्य के बीच की स्थिति, बुद्धि से पकड़ें, बाहरी और अंतर्वस्तु दृश्य को मत पकड़ें, छोड़ दें, छोड़ दें।

15

अत्यन्तविरतः स्वस्थः सर्ववासविवर्जितःव्योमवत्तिष्ठ नीरागो राम कार्यपरोऽपि सन् || १५ ||

atyantavirataḥ svasthaḥ sarvavāsavivarjitaḥvyomavattiṣṭha nīrāgo rāma kāryaparo'pi san || 15 ||

English

Completely detached, calm, free from all desires, stand firm like the sky, without passion, Rama, even while engaged in duties.

हिन्दी

पूर्णतः विरक्त, शांत, सभी इच्छाओं से मुक्त, आकाश की तरह दृढ़ खड़ा हो, बिना आसक्ति के, हे राम, कर्तव्यों में लगे हुए भी।

16

यस्य नेच्छा न वानिच्छा ज्ञस्य कर्मणि तिष्ठतः| न तस्य लिप्यते प्रज्ञा पद्मपत्रमिवाम्बुभिः || १६ ||

yasya necchā na vānicchā jñasya karmaṇi tiṣṭhataḥ| na tasya lipyate prajñā padmapatramivāmbubhiḥ || 16 ||

English

One who is wise and remains unattached to actions, neither desiring nor disliking them, is not bound by the results, just as a lotus leaf is not affected by water.

हिन्दी

जो व्यक्ति बुद्धिमान है और कर्मों में अनासक्त रहता है, न उसकी इच्छा होती है न अनिच्छा, उसकी बुद्धि पर कर्मों का प्रभाव नहीं पड़ता, जैसे कमल के पत्ते पर पानी का प्रभाव नहीं पड़ता।

17

दर्शनस्पर्शनादीनि मा करोतु करोतु च| तवेन्द्रियमनो गौणं त्वमनिच्छो भवात्मवान् || १७ ||

darśanaspṛśanādīni mā karotu karotu ca| tavendriyamano gauṇaṃ tvamaniccho bhavātmavān || 17 ||

English

Whether the senses and mind engage in seeing, touching, or other activities, you should remain unattached and be established in your true self.

हिन्दी

चाहे इंद्रियाँ और मन देखने, छूने या अन्य कार्यों में लगें हों, तुम अनासक्त रहो और अपने आत्मा में स्थित रहो।

18

ममेदमित्यसद्भूतमिन्द्रियार्थे भवन्मनः| मा निमज्जत्वमग्नः सन्मा करोतु करोतु वा || १८ ||

mamedamityasadbhūtamindriyārthe bhavanmanaḥ| mā nimajjatvamagnaḥ sanmā karotu karotu vā || 18 ||

English

Do not let your mind become attached to the objects of the senses, thinking 'this is mine.' Even if engaged in sensory activities, remain unattached.

हिन्दी

अपने मन को इंद्रियों के विषयों से आसक्त न होने दो, सोचकर 'यह मेरा है।' चाहे इंद्रियों के कार्यों में लगे हों, अनासक्त रहो।

19

यदा ते नेन्द्रियार्थश्रीः स्वदते हृदि राघव| तदा विज्ञातविज्ञानः समुत्तीर्णभवार्णवः || १९ ||

yadā te nendriyārthaśrīḥ svadate hṛdi rāghava| tadā vijñātavijñānaḥ samuttīrṇabhavārṇavaḥ || 19 ||

English

When the attractions of the senses no longer delight your heart, O Raghava, then you will be a knower of knowledge and will have crossed the ocean of existence.

हिन्दी

जब इंद्रियों के विषयों की आकर्षण शक्ति आपके हृदय को आनंदित नहीं करती, हे रघुवंशी, तब आप ज्ञान के ज्ञाता होंगे और अस्तित्व के समुद्र को पार कर चुके होंगे।

20

आस्वादितेन्द्रियार्थस्य सतनोरतनोरपि| अनिच्छतोऽपि संपन्ना मुक्तिरर्थवशात्तव || २० ||

āsvāditendriyārthasya satanoratanorapi| anicchato'pi saṃpannā muktirarthavaśāttava || 20 ||

English

Even if one has enjoyed the pleasures of the senses with or without a body, liberation is attained through the power of meaning, even for the one who does not desire it.

हिन्दी

चाहे कोई शरीर के साथ या शरीर के बिना इंद्रियों के सुखों का आस्वादन कर चुका हो, अर्थ की शक्ति से मुक्ति प्राप्त होती है, चाहे उसे इच्छा न हो।

21

उच्चैःपदाय परया प्रज्ञया वासनागणात् पुष्पाद्गन्धमिवोदारं चेतो राम पृथक्कुरु || २१ ||

uccaiḥpadāya parayā prajñayā vāsanāgaṇāt puṣpādgandhamivodāraṃ ceto rāma pṛthakkuru || 21 ||

English

With supreme wisdom, O Rama, separate the mind from the collection of desires, just as one extracts the fragrance from a flower.

हिन्दी

उच्च बुद्धि से, हे राम, इच्छाओं के समूह से मन को अलग करो, जैसे फूल से सुगंध निकाली जाती है।

22

संसाराम्बुनिधावस्मिन्वासनाम्बुपरिप्लुते ये प्रज्ञा नावमारूढास्ते तीर्णा वुडिताः परे || २२ ||

saṃsārāmbunidhāvasminvāsanāmbupariplute ye prajñā nāvamārūḍhāste tīrṇā vuḍitāḥ pare || 22 ||

English

In this ocean of worldly existence, flooded with the waters of desires, those who have boarded the boat of wisdom have crossed over and become enlightened.

हिन्दी

इस संसार के समुद्र में, जो इच्छाओं के जल से भरा हुआ है, जो लोग बुद्धि की नाव पर चढ़े हैं, वे पार हो गए हैं और ज्ञानी बन गए हैं।

23

क्षुरधाराप्रमितया धिया परमधीरया प्रविचार्यात्मनस्तत्त्वं ततः स्वपदमाविश || २३ ||

kṣuradhārāpramitayā dhiyā paramadhīrayā pravicāryātmanastattvaṃ tataḥ svapadamāviśa || 23 ||

English

With a mind as sharp as a razor's edge and supreme steadfastness, investigate the truth of the self, and then enter your own state.

हिन्दी

मन को तलवार की धार की तरह तीक्ष्ण और उच्च धैर्य से युक्त करके, आत्मा के तत्व का पता लगाओ, और फिर अपनी अवस्था में प्रवेश करो।

24

यथा तत्त्वविदः प्राज्ञा ज्ञानबृंहितचेतसः विहरन्ति तथा राम विहर्तव्यं न मूढवत् || २४ ||

yathā tattvavidaḥ prājñā jñānabṛṃhitacetasaḥ viharanti tathā rāma vihartavyaṃ na mūḍhavat || 24 ||

English

Just as the wise and knowledgeable, whose minds are expanded with knowledge, move about, so should you, O Rama, move about, not like the foolish.

हिन्दी

जैसे ज्ञानी और बुद्धिमान लोग, जिनके मन ज्ञान से विस्तृत हैं, विचरण करते हैं, उसी तरह हे राम, तुम भी विचरण करो, मूर्खों की तरह नहीं।

25

जीवन्मुक्ता महात्मानो नित्यतृप्ता महाधियः आचारैरनुगन्तव्या न भोगकृपणाः शठाः || २५ ||

jīvanmuktā mahātmāno nityatṛptā mahādhiyaḥ ācārairanugantavyā na bhogakṛpaṇāḥ śaṭhāḥ || 25 ||

English

The liberated great souls, who are always content and of great intellect, should be followed in their conduct, not the miserly and deceitful who are attached to pleasures.

हिन्दी

जीवन्मुक्त महात्मा, जो हमेशा संतुष्ट और बड़े बुद्धिमान हैं, उनके आचरण का अनुसरण करना चाहिए, न कि भोगों में लिप्त कंजूस और धूर्त लोगों का।

26

न त्यजन्ति न वाञ्छन्ति व्यवहारं जगद्गतम् | सर्वमेवानुवर्तन्ते पारावारविदो जनाः || २६ ||

na tyajanti na vāñchanti vyavahāraṃ jagadgatam | sarvamevānuvartante pārāvāravido janāḥ || 26 ||

English

They neither abandon nor desire worldly affairs. Wise people follow everything, knowing the essence of all.

हिन्दी

वे न तो त्यागते हैं और न ही इच्छा करते हैं संसार के व्यवहारों की | सब कुछ अनुसरण करते हैं जो पारावार को जानते हैं लोग || २६ ||

27

प्रभावस्याभिमानस्य गुणानां यशसः श्रियः | न क्वचित्कृपणा लोके महान्तस्तत्त्वदर्शिनः || २७ ||

prabhāvasyābhimānasya guṇānāṃ yaśasaḥ śriyaḥ | na kvacitkṛpaṇā loke mahāntastattvadarśinaḥ || 27 ||

English

The great ones, who are seers of the truth, are never miserable in the world due to pride, qualities, fame, or wealth.

हिन्दी

महान लोग, जो सत्य के दर्शक हैं, गर्व, गुण, यश या धन के कारण संसार में कभी दुःखी नहीं होते।

28

सुशून्येऽपि न खिद्यन्ते देवोद्याने नसङ्गिनः | नियतिं च न मुञ्चन्ति महान्तो भास्करा इव || २८ ||

suśūnye'pi na khidyante devodyāne nasaṅginaḥ | niyatiṃ ca na muñcanti mahānto bhāskarā iva || 28 ||

English

The great ones, like the sun, do not grieve even in emptiness and are not attached in the garden of the gods. They do not abandon their duty.

हिन्दी

महान लोग, सूर्य की तरह, शून्यता में भी दुःखी नहीं होते और देवताओं के उद्यान में आसक्त नहीं होते। वे अपने कर्तव्य को नहीं छोड़ते।

29

विगतेच्छा यथाप्राप्तव्यवहारानुवर्तिनः | विचरन्ति समुन्नद्धाः स्वस्था देहरथे स्थिताः || २९ ||

vigatecchā yathāprāptavyavahārānuvartinaḥ | vicaranti samunnaddhāḥ svasthā deharathe sthitāḥ || 29 ||

English

Free from desires, they follow the natural course of their duties. They move about cheerfully, being content in their physical bodies.

हिन्दी

इच्छाओं से मुक्त, वे अपने कर्तव्यों के प्राकृतिक मार्ग का अनुसरण करते हैं। वे हर्षित होकर घूमते हैं, अपने शारीरिक शरीर में संतुष्ट होकर।

30

त्वमपि प्राप्तवान् राम विवेकमिममाततम् | प्रज्ञाबलेन चानेन ज्ञाने स्वस्थोऽसि सुन्दर || ३० ||

tvamapi prāptavān rāma vivekamimamātatam | prajñābalena cānena jñāne svastho'si sundara || 30 ||

English

You too, Rama, have attained this profound discernment. With the strength of wisdom, you are established in knowledge, O beautiful one.

हिन्दी

तुम भी, राम, इस गहन विवेक को प्राप्त हो चुके हो। बुद्धि की शक्ति से, तुम ज्ञान में स्थिर हो, ओ सुंदर।

31

स्पष्टां दृष्टिमवष्टभ्य निर्मानो गतमत्सरः| विहरास्मिन्भुवः पीठे परां सिद्धिमवाप्स्यसि || ३१ ||

spaṣṭāṃ dṛṣṭimavaṣṭabhya nirmāno gatamatsaraḥ| viharāsminbhavaḥ pīṭhe parāṃ siddhimavāpsyasi || 31 ||

English

With clear vision, free from pride and envy, you will attain the highest perfection by dwelling on the earth.

हिन्दी

स्पष्ट दृष्टि के साथ, अहंकार और ईर्ष्या से मुक्त होकर, आप पृथ्वी पर रहकर उच्चतम सिद्धि प्राप्त करेंगे।

32

स्वस्थः सर्वेहितत्यागी दूरालोकनवाञ्छनः| परां शीतलतामन्तरादाय विहरानघ || ३२ ||

svasthaḥ sarvehitatyāgī dūrālokanavāñchanaḥ| parāṃ śītalatāmantarādāya viharānagha || 32 ||

English

Being healthy and renouncing all selfish desires, one should wish to see far away. By attaining the highest coolness within, one should dwell, O sinless one.

हिन्दी

स्वस्थ होकर और सभी स्वार्थी इच्छाओं का त्याग करके, दूर तक देखने की इच्छा रखें। अंतर से उच्चतम शीतलता प्राप्त करके, हे निष्पाप, रहें।

33

श्रीवाल्मीकिरुवाच| इत्थं गिरा विमलया विमलाशयस्य रामो मुनेः सपदि मृष्ट इवाबभासे| ज्ञानामृतेन मधुरेण विराजितान्तः पूर्णः शशाङ्क इव शीतलतां जगाम || ३३ ||

śrīvālmīkiruvāca| itthaṃ girā vimalayā vimalāśayasya rāmo muneḥ sapadi mṛṣṭa ivābabhāse| jñānāmṛtena madhureṇa virājitāntaḥ pūrṇaḥ śaśāṅka iva śītalatāṃ jagāma || 33 ||

English

Sri Valmiki said: Thus, with pure words, Rama, whose heart was pure, immediately shone as if polished. Filled with the sweet nectar of knowledge, he radiated within and attained coolness like the moon.

हिन्दी

श्री वाल्मीकि ने कहा: इस प्रकार, पवित्र वाणी से, राम, जिसका हृदय पवित्र था, तुरंत चमक उठा मानो साफ किया गया हो। ज्ञान के मधुर अमृत से भरा हुआ, वह अंतर से चमकता हुआ पूर्ण हो गया और चंद्रमा की तरह शीतलता प्राप्त कर ली।

← Chapter 45Chapter 47 →