Sthiti स्थिति

Chapter 45 — 51 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | जगत्संपन्नमेवेदं संपन्नं किंचिदेव न | शून्यमेव च भामात्रं मनोविलसितं स्थितम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | jagatsaṃpannamevedaṃ saṃpannaṃ kiṃcideva na | śūnyameva ca bhāmātraṃ manovilasitaṃ sthitam || 1 ||

English

Sri Vasistha said: This world is complete, yet it is not complete in any way. It is merely an illusion, a play of the mind, and it is empty.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: यह जगत पूर्ण है, फिर भी यह किसी भी तरह से पूर्ण नहीं है। यह तो बस एक भ्रम है, मन का खेल है, और यह शून्य है।

2

न देशकालावेतेन ब्रह्माण्डेनावृतौ स्थितौ | मनागपि महारूपवताप्याकाशरूपिणा || २ ||

na deśakālāvetena brahmāṇḍenāvṛtau sthitau | manāgapi mahārūpavatāpyākāśarūpiṇā || 2 ||

English

Neither space nor time is covered by this universe. Even the mind, which appears in various forms, is like the sky.

हिन्दी

न देश न काल इस ब्रह्मांड से ढंके हुए हैं। मन, जो विभिन्न रूपों में प्रकट होता है, आकाश के समान है।

3

एतत्संकल्पमात्रात्म स्वप्नदृष्टपुरोपमम् | यत्रैव तत्र तच्छून्यं केवलं व्योम संस्थितम् || ३ ||

etatsaṃkalpamātrātma svapnadṛṣṭapuropamam | yatraiva tatra tacchūnyaṃ kevalaṃ vyoma saṃsthitam || 3 ||

English

This is merely a thought-construct, similar to a dream. Wherever it is, it is empty, merely the sky.

हिन्दी

यह तो बस एक विचार-निर्माण है, स्वप्न के समान। जहाँ भी यह है, वहाँ यह शून्य है, बस आकाश है।

4

अभित्तिरागरचनमपि दृष्टमसन्मयम् | अकृतं कृतमेवैतद्व्योम्नि चित्रं विचित्रकम् || ४ ||

abhittirāgaracanamapi dṛṣṭamasanmayam | akṛtaṃ kṛtamevaitadvyomni citraṃ vicitrakam || 4 ||

English

Even the creation of attachment to objects is seen as unreal. This uncreated appears as created, a wonderful and varied picture in the sky.

हिन्दी

वस्तुओं के प्रति आसक्ति की रचना भी अवास्तविक दिखाई देती है। यह अकृत (अनिर्मित) कृत (निर्मित) के रूप में दिखाई देता है, आकाश में एक अद्भुत और विविध चित्र।

5

मनसा कल्पितं सर्वं देहादिभुवनत्रयम् | संस्मृतौ कारणं चैतच्चक्षुरालोकने यथा || ५ ||

manasā kalpitaṃ sarvaṃ dehādibhuvanatrayam | saṃsmṛtau kāraṇaṃ caitaccakṣurālokane yathā || 5 ||

English

All this, including the three worlds and the body, is imagined by the mind. It is the cause of remembrance, just as the eye is the cause of seeing.

हिन्दी

यह सब, जिसमें तीनों लोक और शरीर शामिल हैं, मन द्वारा कल्पित है। यह स्मृति का कारण है, जैसे आँख देखने का कारण है।

6

आभासमात्रं हि जगद्धटावटपटभ्रमैः | आवर्तते न सद्रूपात्पृथक्कुड्यादयः स्थिताः || ६ ||

ābhāsamātraṃ hi jagaddhaṭāvaṭapaṭabhramaiḥ | āvartate na sadrūpātpṛthakkuḍyādayaḥ sthitāḥ || 6 ||

English

The world is merely an appearance, like the illusion of a snake in a rope. It does not exist separately from the true form; things like pots are not distinct entities.

हिन्दी

यह संसार केवल एक भ्रम है, जैसे रस्सी में साँप दिखना। यह सच्चे रूप से अलग नहीं है; घड़े जैसी चीजें अलग वस्तुएँ नहीं हैं।

7

मनसेदं शरीरं हि वासनार्थं प्रकल्पितम् | कृमिकोशप्रकारेण स्वात्मकोश इव स्वयम् || ७ ||

manasedaṃ śarīraṃ hi vāsanārthaṃ prakalpitam | kṛmikośaprakāreṇa svātmakośa iva svayam || 7 ||

English

This body is indeed created by the mind for the sake of desires, like a worm creating its own cocoon.

हिन्दी

यह शरीर मन द्वारा इच्छाओं के लिए बनाया गया है, जैसे कीड़ा अपना कोश बनाता है।

8

न तदस्ति च यन्नाम चेतःसंकल्पमम्बरम् | न करोति न चाप्नोतिदुर्गमप्यतिदुष्करम् || ८ ||

na tadasti ca yannāma cetḥsaṃkalpamambaram | na karoti na cāpnotidurgamapyatiduṣkaram || 8 ||

English

There is nothing that the mind cannot conceive as an object of thought. It neither does nor achieves anything, no matter how difficult or impossible it may seem.

हिन्दी

मन के लिए कोई भी चीज नहीं है जिसे वह विचार के विषय के रूप में नहीं सोच सकता। चाहे वह कितना ही कठिन या असंभव क्यों न हो, मन न तो कुछ करता है और न ही कुछ प्राप्त करता है।

9

सर्वशक्तिधरे देवे का नाम ननु शक्तयः | न संभवन्त्याश्रियन्ते याभिरन्तर्मनोगुहाः || ९ ||

sarvaśaktidhare deve kā nāma nanu śaktayaḥ | na saṃbhavantyāśriyante yābhirantarmanoguhāḥ || 9 ||

English

In the all-powerful God, what are the powers that do not arise or take refuge, by which the inner recesses of the mind are illuminated?

हिन्दी

सर्वशक्तिमान ईश्वर में, ऐसी कौन सी शक्तियाँ हैं जो उत्पन्न नहीं होतीं या आश्रय नहीं लेतीं, जिनसे मन के अंतर्गुहाएँ प्रकाशित होती हैं?

10

सत्तासत्ते पदार्थानां सर्वेषां सर्वदैव हि | महाबाहो संभवतः सर्वशक्तौ विभौ सति || १० ||

sattāsatte padārthānāṃ sarveṣāṃ sarvadaiva hi | mahābāho saṃbhavataḥ sarvaśaktau vibhau sati || 10 ||

English

Indeed, the existence and non-existence of all things always occur in the all-powerful, omnipresent being.

हिन्दी

निश्चित रूप से, सभी वस्तुओं का अस्तित्व और अनस्तित्व हमेशा सर्वशक्तिमान, सर्वव्यापी भगवान में होता है।

11

पश्य भावनया प्राप्तं मनसैवात्मजं वपुः । तस्मात्तत्कलनां राम सर्वशक्तियुतां विदुः || ११ ||

paśya bhāvanayā prāptaṃ manasaivātmajaṃ vapuḥ | tasmāttatkalanāṃ rāma sarvaśaktiyutāṃ viduḥ || 11 ||

English

See, by the power of imagination, the form of the self is obtained by the mind alone. Therefore, O Rama, that imagination is known to be endowed with all powers.

हिन्दी

देखो, कल्पना के द्वारा आत्मा का रूप मन के द्वारा ही प्राप्त होता है। इसलिए हे राम, वह कल्पना सभी शक्तियों से युक्त मानी जाती है।

12

स्वसंकल्पकृताः सर्वे देवासुरनरादयः । स्वसंकल्पोपशमने शाम्यन्त्यस्नेहदीपवत् || १२ ||

svasaṃkalpakṛtāḥ sarve devāsuranarādayaḥ | svasaṃkalpopaśamane śāmyantyasnehadīpavat || 12 ||

English

All beings, including gods, demons, and humans, are created by their own intentions. They cease to exist when their intentions are withdrawn, like a lamp without oil.

हिन्दी

सभी प्राणी, जिसमें देवता, असुर और मनुष्य शामिल हैं, अपने संकल्पों से बने हैं। जब उनके संकल्प समाप्त हो जाते हैं, तो वे तेल के बिना दीपक की तरह समाप्त हो जाते हैं।

13

आकाशसदृशं सर्वं कलनामात्रजृम्भितम् जगत्पश्य महाबुद्धे सुदीर्घं स्वप्नमुत्थितम् || १३ ||

ākāśasadṛśaṃ sarvaṃ kalanāmātrajṛmbhitam jagatpaśya mahābuddhe sudīrghaṃ svapnamutthitam || 13 ||

English

See, O great wise one, the entire world is like the sky, manifested merely by imagination, like a long dream that has arisen.

हिन्दी

देखो, हे महाबुद्धिमान, सारा जगत आकाश की तरह है, जो केवल कल्पना से प्रकट हुआ है, जैसे एक लंबा स्वप्न उठा है।

14

न जायते न म्रियते इह किंचित्कदाचन । परमार्थेन सुमते मिथ्या सर्वं तु विद्यते || १४ ||

na jāyate na mriyate iha kiṃcitkadācana | paramārtheṇa sumate mithyā sarvaṃ tu vidyate || 14 ||

English

Nothing is born or dies here at any time. O wise one, in the ultimate reality, everything is indeed false.

हिन्दी

यहाँ किसी भी समय कुछ भी न जन्म लेता है न मरता है। हे बुद्धिमान, परम सत्य में सब कुछ झूठा है।

15

न वृद्धिमेति नो ह्रासं यन्न किंचित्कदाचन । किं वा तनु भवेत्तत्र कस्य का नाम खण्डना || १५ ||

na vṛddhimeti no hrāsaṃ yannakiṃcitkadācana | kiṃ vā tanu bhavettatra kasya kā nāma khaṇḍanā || 15 ||

English

That which never increases or decreases, what can be said about its diminution? Whose and what is called destruction?

हिन्दी

जो कभी न बढ़ता है न घटता है, उसके घटने के बारे में क्या कहा जा सकता है? किसकी और क्या खंडन कहलाती है?

16

भूमभूतं स्वकायोत्थमपश्यन्निपुणं दृशा | राघवाऽमहता स्वान्तः किमज्ञ इव मुह्यसि || १६ ||

bhūmabhūtaṃ svakāyotthamapaśyannipuṇaṃ dṛśā | rāghavā'mahatā svāntaḥ kimajña iva muhyasi || 16 ||

English

O Raghava, why do you, who are wise, seem to be ignorant, not seeing the elements that arise from your own body?

हिन्दी

हे रघुवंशी, आप जो बुद्धिमान हैं, अपने शरीर से उत्पन्न तत्वों को नहीं देख पा रहे हैं, क्यों अज्ञानी की तरह मोहित हो रहे हैं?

17

मृगतृष्णा यथा तापान्मनसो निश्चयात्तथा | असन्त इव दृश्यन्ते सर्वे ब्रह्मादयोऽप्यमी || १७ ||

mṛgatṛṣṇā yathā tāpānmanaso niścayāttathā | asanta iva dṛśyante sarve brahmādayo'pyamī || 17 ||

English

Just as the mirage appears to be real due to the certainty of the mind, so do all beings, including Brahma, appear to be unreal.

हिन्दी

जैसे मृगतृष्णा मन के निश्चय से सत्य प्रतीत होती है, वैसे ही ब्रह्मा सहित सभी प्राणी असत् प्रतीत होते हैं।

18

द्विचन्द्रविभ्रमप्रख्या मनोरथवदुत्थिताः | मिथ्याज्ञानघनाः सर्वे जगत्याकारराशयः || १८ ||

dvicandravibhramaprakhyā manorathavadutthitāḥ | mithyājñānaghanāḥ sarve jagatyākārarāśayaḥ || 18 ||

English

All the forms in the world are like the illusion of seeing two moons, arising from mere wishes, and are dense with false knowledge.

हिन्दी

संसार में सभी रूप दो चंद्रों के भ्रम की तरह हैं, जो केवल इच्छाओं से उत्पन्न होते हैं और झूठे ज्ञान से भरे हुए हैं।

19

यथा नौयायिनो मिथ्या स्थाणुस्पन्दमतिस्तथा | असत्यैवोत्थिता नित्यमाकाराणां परम्परा || १९ ||

yathā nauyāyino mithyā sthāṇuspandamatistathā | asatyai votthitā nityamākārāṇāṃ paramparā || 19 ||

English

Just as sailors mistakenly perceive the motion of a stationary object, so too the succession of forms arises from the unreal.

हिन्दी

जैसे नाविक एक स्थिर वस्तु की गति का भ्रम करते हैं, वैसे ही रूपों की परंपरा असत् से उत्पन्न होती है।

20

इन्द्रजालमिदं विद्धि मायारचितपञ्जरम् | मनोमनननिर्माणं न सन्नासदिव स्थितम् || २० ||

indrajālamidaṃ viddhi māyāracitapañjaram | manomanananirmāṇaṃ na sannāsadiva sthitam || 20 ||

English

Know this to be an illusion, a cage woven by Maya, a creation of the mind's thoughts, neither real nor unreal.

हिन्दी

इसे माया द्वारा बुने हुए पिंजरे के रूप में एक इंद्रजाल समझो, जो मन की सोच का निर्माण है, न तो सत् है न असत।

21

ब्रह्मैवेदं जगत्सर्वमन्यतायास्ततः कुतः | प्रसङ्गः कीदृशः कोऽसौ क्व वा सापरितिष्ठति || २१ ||

brahmaivedaṃ jagatsarvamanyatāyāstatastataḥ kutaḥ | prasaṅgaḥ kīdṛśaḥ ko'sau kva vā sāparitiṣṭhati || 21 ||

English

This entire universe is Brahman; from where does the association with anything else arise? What kind of association is that, and where does it stand?

हिन्दी

यह सम्पूर्ण जगत् ब्रह्म है; दूसरे के साथ संबंध कहाँ से आता है? वह किस तरह का संबंध है, और वह कहाँ पर स्थित है?

22

अयं गिरिरयं स्थाणुरित्याडम्बरविभ्रमः | मनसो भावनादार्ढ्यादसन्सन्निव लक्ष्यते || २२ ||

ayaṃ girirayaṃ sthāṇurityāḍambaravibhramaḥ | manaso bhāvanādārḍhyādasansanniva lakṣyate || 22 ||

English

This is a mountain, this is a tree—such is the delusion of pride. Due to the firmness of the mind's imagination, it appears as if real.

हिन्दी

यह एक पर्वत है, यह एक पेड़ है—ऐसा अहंकार का भ्रम है। मन की कल्पना की दृढ़ता के कारण, यह वास्तविक लगता है।

23

प्रपञ्चपतनारम्भं प्रमत्तस्य इदं जगत् | सकामतृष्णामननं त्यक्त्वान्यद्राम भावय || २३ ||

prapañcapatanārambhaṃ pramattasya idaṃ jagat | sakāmatṛṣṇāmananaṃ tyaktvānyadrāma bhāvaya || 23 ||

English

This world is the beginning of the fall into material existence for the careless. Abandon the thought of desire and meditate on something else.

हिन्दी

यह दुनिया लापरवाह के लिए भौतिक अस्तित्व में गिरने की शुरुआत है। इच्छा के विचार को छोड़कर किसी और चीज पर ध्यान करो।

24

यथा स्वप्नो महारम्भो भ्रान्तिरेव न वस्तुतः | दीर्घस्वप्नं तथैवेदं विद्धि चित्तोपपादितम् || २४ ||

yathā svapno mahārambho bhrāntireva na vastutaḥ | dīrghasvapnaṃ tathaivedaṃ viddhi cittopapāditam || 24 ||

English

Just as a dream is a great delusion and not real, know this world to be a long dream, created by the mind.

हिन्दी

जैसे सपना एक बड़ा भ्रम है और वास्तविक नहीं है, इसी तरह इस दुनिया को एक लंबा सपना समझो, जो मन द्वारा बनाया गया है।

25

दृश्यमानमहाभोगं गृह्यमाणमवस्तुकम् | कोशमाशाभुजङ्गानां संसाराडम्बरं त्यज || २५ ||

dṛśyamānamahābhogaṃ gṛhyamāṇamavastukam | kośamāśābhujagānāṃ saṃsārāḍambaraṃ tyaja || 25 ||

English

The perceived great enjoyment is unreal when grasped. Abandon the pomp of worldly life, which is like the skin of a snake.

हिन्दी

देखा जाने वाला बड़ा भोग अवास्तविक है जब पकड़ा जाता है। साँप की केहर की तरह संसार के ढोंग को छोड़ दो।

26

असदेतदिति ज्ञात्वा माऽत्र भावं निवेशय | अनुधावति न प्राज्ञो विज्ञाय मृगतृष्णिकाम् || २६ ||

asadetaditi jñātvā mā'tra bhāvaṃ niveśaya | anudhāvati na prājño vijñāya mṛgatṛṣṇikām || 26 ||

English

Knowing this to be unreal, do not dwell in this state of being. The wise one does not pursue the mirage, knowing it to be such.

हिन्दी

इसे असत्य जानकर, इस स्थिति में न रहें। बुद्धिमान व्यक्ति मृगतृष्णा को जानकर उसका पीछा नहीं करता।

27

स्वसंकल्पात्स्वरूपाढ्यां मनोरथमयीं श्रियम् | योऽनुगच्छति मूढात्मा दुःखस्यैव स भाजनम् || २७ ||

svasaṃkalpātsvarūpāḍhyāṃ manorathamayīṃ śriyam | yo'nugacchati mūḍhātmā duḥkhasyaiva sa bhājanam || 27 ||

English

The one who follows the wealth that is based on one's own imagination and desires, that foolish person is indeed the vessel of suffering.

हिन्दी

जो अपनी कल्पना और इच्छाओं पर आधारित समृद्धि का पीछा करता है, वह मूर्ख व्यक्ति दुःख का भाजन है।

28

वस्तुन्यसति लोकोऽयं यातु काममवस्तुनि | यस्तु वस्तु परित्यज्य यात्यवस्तु स नश्यति || २८ ||

vastunyasati loko'yaṃ yātu kāmamavastuni | yastu vastu parityajya yātyavastu sa naśyati || 28 ||

English

Let the world go after the unreal, but one who abandons the real and goes after the unreal is destroyed.

हिन्दी

दुनिया असत्य के पीछे जाए, लेकिन जो सच्चे को छोड़कर असत्य के पीछे जाता है वह नष्ट हो जाता है।

29

मनोव्यामोह एवेदं रज्ज्वामहिभयं यथा | भावनामात्रवैचित्र्याच्चिरमावर्तते जगत् || २९ ||

manovyāmoha evedam rajjvāmahibhayaṃ yathā | bhāvanāmātravaicitryācciramāvartate jagat || 29 ||

English

This is indeed the delusion of the mind, like the fear of a snake in a rope. Due to the variety of imaginations, the world revolves for a long time.

हिन्दी

यह मन का भ्रम है, जैसे रस्सी में साँप का भय। कल्पनाओं के विविधता के कारण, दुनिया लंबे समय तक घूमती रहती है।

30

असदभ्युदितैर्भावैर्जलान्तश्चन्द्रवच्चलैः | वञ्च्यते बाल एवेह न तत्त्वज्ञो भवादृशः || ३० ||

asadabhyuditairbhāvairjalāntaścandravaccalaiḥ | vañcyate bāla eva eha na tattvajño bhavādṛśaḥ || 30 ||

English

In this world, the ignorant are deceived by unreal phenomena, like the moon's reflection in water. But not the one who knows the truth.

हिन्दी

इस दुनिया में, अज्ञानी लोग असत्य घटनाओं से धोखा खाते हैं, जैसे पानी में चंद्रमा का प्रतिबिंब। लेकिन सच्चाई जानने वाला नहीं।

31

य इमं गुणसंघातं भावयन्सुखमीहते | प्रमार्ष्टि स जडो जाड्यं वह्निभावनया स्वया || ३१ ||

ya imaṃ guṇasaṃghātaṃ bhāvayansukhamīhate | pramārṣṭi sa jaḍo jāḍyaṃ vahnibhāvanayā svayā || 31 ||

English

One who meditates on this aggregate of qualities seeking happiness, that ignorant person increases his ignorance by his own fire of meditation.

हिन्दी

जो इस गुणों के समूह पर ध्यान करता है सुख पाने के लिए, वह मूर्ख व्यक्ति अपनी ध्यान की अग्नि से अपनी अज्ञानता को बढ़ाता है।

32

असदेवेदमाभोगि दृश्यते जलपञ्जरम् | मनोमनननिर्माणहृदये नगरं यथा || ३२ ||

asadevedamābhogi dṛśyate jalapañjaram | manomanananirmāṇahṛdaye nagaraṃ yathā || 32 ||

English

O enjoyer of pleasures, this is indeed unreal, like a water bubble; it appears like a city in the heart created by the mind's imagination.

हिन्दी

हे भोगी, यह वास्तव में असत्य है, जैसे पानी का बुलबुला; यह मन की कल्पना से बना हृदय में एक नगर की तरह दिखाई देता है।

33

इदं चित्तेच्छयोदेति लीयते तदनिच्छया | मिथ्यैवं दृश्यते स्फीतं गन्धर्वनगरं यथा || ३३ ||

idaṃ cittecchayodeti līyate tadanicchayā | mithyaivaṃ dṛśyate sphītaṃ gandharvanagaraṃ yathā || 33 ||

English

This arises from the mind's desire and dissolves with the lack of desire; it appears falsely prosperous, like the city of the Gandharvas.

हिन्दी

यह मन की इच्छा से उत्पन्न होता है और इच्छा के अभाव से विलीन हो जाता है; यह गन्धर्वों के नगर की तरह झूठा समृद्ध दिखाई देता है।

34

राम नष्टे जगत्यस्मिन्न किंचिदपि नश्यति | युक्तेऽपि च जगत्यस्मिन्न किंचिदपि युज्यते || ३४ ||

rāma naṣṭe jagatyasminna kiṃcidapi naśyati | yukte'pi ca jagatyasminna kiṃcidapi yujyate || 34 ||

English

O Rama, when this world is destroyed, nothing is destroyed; even when this world is created, nothing is created.

हिन्दी

हे राम, जब यह संसार नष्ट होता है, तो कुछ भी नष्ट नहीं होता; जब यह संसार बनता है, तो भी कुछ भी बनता नहीं।

35

मनःप्रकल्पिते भग्ने हृदि विस्तीर्णपत्तने | वृद्धिं चोपगते ब्रूहि किं वृद्धं कस्य किं क्षतम् || ३५ ||

manaḥprakalpite bhagne hṛdi vistīrṇapattane | vṛddhiṃ copagate brūhi kiṃ vṛddhaṃ kasya kiṃ kṣatam || 35 ||

English

When the mind's imagination is shattered and the heart's expanded city is broken, tell me, what has grown and for whom, what is destroyed?

हिन्दी

जब मन की कल्पना टूट जाती है और हृदय का विस्तृत नगर भंग हो जाता है, तो बताओ, क्या बढ़ा है और किसके लिए, क्या नष्ट हुआ है?

36

क्रीडार्थेन यथोदेति बालानां हृदि वर्तनम् | मनसा तद्वदेवेदमुदेत्यविरतं जगत् || ३६ ||

krīḍārtheṇa yathodeti bālānāṃ hṛdi vartanam | manasā tadvadevedamudetyavirataṃ jagat || 36 ||

English

Just as the playful activities arise in the hearts of children, similarly, the world arises continuously in the mind.

हिन्दी

जैसे खेल के लिए बच्चों के हृदय में विचार उठते हैं, वैसे ही मन में यह जगत निरंतर उठता है।

37

न किंचित्कस्यचिन्नष्टमिन्द्रजालजले यथा | भ्रष्टे नष्टे तथैवास्मिन्संसारे वितथोत्थिते || ३७ ||

na kiṃcitkasyacinnnaṣṭamindrajālajale yathā | bhraṣṭe naṣṭe tathaivāsminsaṃsāre vitathotthite || 37 ||

English

Just as nothing is lost in the illusion of magic, similarly, nothing is lost in this illusory world.

हिन्दी

जैसे जादू की भ्रामक दुनिया में कुछ भी खोता नहीं है, वैसे ही इस भ्रामक संसार में भी कुछ भी खोता नहीं है।

38

यदसत्तदसत्स्याच्चेन्न किं कस्य किल क्षतम् | ततो हर्षविषादानां संसारे नाम नास्पदम् || ३८ ||

yadasattadasatsyāccenna kiṃ kasyakilakṣatam | tato harṣaviṣādānāṃ saṃsāre nāma nāspadam || 38 ||

English

If that which is unreal is considered unreal, then what harm is there to anyone? Therefore, there is no place for joy or sorrow in this world.

हिन्दी

अगर जो असत् है उसे असत् मान लिया जाए, तो किसी को कोई हानि नहीं होती। इसलिए, इस संसार में हर्ष या विषाद का कोई स्थान नहीं है।

39

असदेव यदत्यन्तं तस्मात्किं नाम नश्यति | नाशाभावे हि दुःखस्य कः प्रसङ्गो महामते || ३९ ||

asadeva yadatyantaṃ tasmātkiṃ nāma naśyati | nāśābhāve hi duḥkhasya kaḥ prasaṅgo mahāmate || 39 ||

English

If something is entirely unreal, what is there to be destroyed? In the absence of destruction, what is the scope for sorrow, O wise one?

हिन्दी

अगर कोई चीज पूरी तरह से असत् है, तो उसमें नष्ट होने की क्या बात है? नष्ट होने के अभाव में, दुःख का क्या प्रसंग है, हे महामते?

40

सदेव वा यदत्यन्तं तस्य किं नाम नश्यति | ब्रह्मैवेदं जगत्सर्वं सुखदुःखे किमुत्थिते || ४० ||

sadeva vā yadatyantaṃ tasya kiṃ nāma naśyati | brahmaivedaṃ jagatsarvaṃ sukhaduḥkhe kimutthite || 40 ||

English

If something is entirely real, what is there to be destroyed? This entire world is Brahman; what is the origin of joy and sorrow?

हिन्दी

अगर कोई चीज पूरी तरह से सत् है, तो उसमें नष्ट होने की क्या बात है? यह पूरा जगत ब्रह्म है; हर्ष और विषाद का उद्भव क्या है?

41

असद्वापि यदत्यन्तं वृद्धिः स्यात्तस्य कीदृशी | वृद्धेरभावे हर्षस्य कः प्रसङ्गो महामते || ४१ ||

asadvāpi yadatyantaṃ vṛddhiḥ syāttasya kīdṛśī | vṛddherabhāve harṣasya kaḥ prasaṅgo mahāmate || 41 ||

English

Even if there is an increase in what is unreal, what kind of increase would that be? If there is no increase, what is the relevance of joy, O wise one?

हिन्दी

यदि असत् में भी अत्यन्त वृद्धि होती है, तो उसकी वृद्धि कैसी होगी? वृद्धि के अभाव में हर्ष का क्या प्रसंग है, हे महामते?

42

सर्वत्रासत्यभूतेऽस्मिन्प्रपञ्चैकान्तकारिणि | संसारे किमुपादेयं प्राज्ञो यदभिवाञ्छतु || ४२ ||

sarvatrāsatyabhūte'sminprapañcaikāntakāriṇi | saṃsāre kimupādeyaṃ prājño yadabhivāñchatu || 42 ||

English

In this world, which is entirely unreal and the sole cause of manifestation, what should the wise one desire to accept in this worldly existence?

हिन्दी

इस संसार में, जो पूर्णतः असत्य है और प्रपंच का एकमात्र कारण है, बुद्धिमान को इस संसार में क्या स्वीकार करना चाहिए?

43

सर्वत्र सत्यभूतेऽस्मिन्ब्रह्मतत्त्वमयेऽपि च | किं स्यात्र्त्रिभुवने हेयं प्राज्ञाः परिहरन्तु यत् || ४३ ||

sarvatra satyabhūte'sminbrahmatattvamaye'pi ca | kiṃ syāttribhuvane heyam prājñāḥ pariharantu yat || 43 ||

English

In this world, which is entirely real and pervaded by the essence of Brahman, what should the wise ones avoid in the three worlds?

हिन्दी

इस संसार में, जो पूर्णतः सत्य है और ब्रह्म तत्त्व से व्याप्त है, बुद्धिमान लोगों को तीनों लोकों में क्या त्यागना चाहिए?

44

असत्सद्वा जगद्यस्य तेनासौ सुखदुःखयोः | अगम्य एव मूर्खस्तु तद्विनाशेन दुःखितः || ४४ ||

asatsadvā jagadyasya tenāsau sukhaduḥkhayoḥ | agamya eva mūrkhas tu tadvināśena duḥkhitaḥ || 44 ||

English

Whether the world is real or unreal, that person is beyond happiness and sorrow. Only a fool, who is ignorant, suffers from its destruction.

हिन्दी

चाहे संसार सत्य हो या असत्य, वह व्यक्ति सुख-दुःख से परे है। केवल मूर्ख, जो अज्ञानी है, उसके विनाश से दुःखी होता है।

45

आदावन्ते च यन्नास्ति वर्तमानेऽपि तत्तथा | योऽभिवाञ्छत्यसद्राम तस्यासत्तैव दृश्यते || ४५ ||

ādāvante ca yannāsti vartamāne'pi tattathā | yo'bhivāñchatyasadrāma tasyāsattaiva dṛśyate || 45 ||

English

That which does not exist in the beginning and the end, even if it exists in the present, is seen as unreal. One who desires such an unreal thing is indeed seen as unreal.

हिन्दी

जो आदि और अंत में नहीं है, चाहे वर्तमान में हो, वह असत्य ही दिखाई देता है। जो ऐसी असत्य वस्तु की इच्छा करता है, वह भी असत्य ही दिखाई देता है।

46

आदावन्ते च यत्सत्यं वर्तमाने सदेव तत् । यस्य सर्वं सदेव स्यात्तस्य सत्तैव दृश्यते ॥ || ४६ ||

ādāvante ca yatsatyaṃ vartamāne sadeva tat | yasya sarvaṃ sadeva syāttasya sattaiva dṛśyate || 46 ||

English

That which is true in the beginning and in the end, and is true in the present, is indeed the eternal truth. For whom everything is the eternal truth, for him, the truth is visible.

हिन्दी

जो आदि और अन्त में सत्य है, वर्तमान में भी सत्य है, वही सत्य है। जिसके लिए सब कुछ सत्य है, उसके लिए सत्य ही दिखाई देता है।

47

असत्यभूतं तोयान्तश्चन्द्रव्योमतलादिकम् । बाला एवाभिवाञ्छन्ति मनोमोहाय नोत्तमाः ॥ || ४७ ||

asatyabhūtaṃ toyāntaścandravyomatalādikam | bālā evābhivāñchanti manomohāya nottamāḥ || 47 ||

English

The unreal, such as the moon reflected in water, is desired only by children for the sake of mental delusion, not by the wise.

हिन्दी

जल में चन्द्रमा की छाया जैसी असत्य वस्तुएँ बच्चे ही मन के मोह के लिए चाहते हैं, बुद्धिमान नहीं।

48

बालो हि वितताकारैर्वस्तुरिक्तैः प्रयोजनैः । संतोषमेत्यनन्ताय दुःखाय न सुखाय तु ॥ || ४८ ||

bālo hi vitatākārairvasturiktaiḥ prayojanaiḥ | saṃtoṣametyanantāya duḥkhāya na sukhāya tu || 48 ||

English

A child, indeed, with various useless objects and purposes, attains satisfaction leading to endless sorrow, not to happiness.

हिन्दी

एक बच्चा, वास्तव में, विभिन्न अनुपयोगी वस्तुओं और उद्देश्यों से संतोष प्राप्त करता है जो अनन्त दुःख की ओर ले जाता है, सुख की ओर नहीं।

49

तस्मान्मा त्वं भवो बालो राम राजीवलोचन । अविनाशमिहालोक्य नित्यमाश्रय सुस्थिरम् ॥ || ४९ ||

tasmānmā tvaṃ bhavo bālo rāma rājīvalocana | avināśamihālokya nityamāśraya susthiram || 49 ||

English

Therefore, O Rama with lotus-like eyes, do not be childish. Here, perceive the indestructible and eternal, and take refuge in the stable.

हिन्दी

इसलिए, हे कमल नयन राम, बच्चों जैसा न बनो। यहाँ, अविनाशी और नित्य को देखो और स्थिर में आश्रय लो।

50

असदिदमखिलं मया समेतं त्विति विगणय्य विषादितास्तु मा ते । सदिह हि सकलं मया समेतं त्विति च विलोक्य विषादितास्तु मा ते ॥ || ५० ||

asadidamakhilaṃ mayā sametaṃ tviti vigṇayya viṣāditāstu mā te | sadiha hi sakalaṃ mayā sametaṃ tviti ca vilokya viṣāditāstu mā te || 50 ||

English

Do not be disheartened thinking that all this is unreal and created by me. And do not be disheartened thinking that all this is real and created by me.

हिन्दी

यह सोचकर निराश न हों कि यह सब असत्य है और मेरे द्वारा बनाया गया है। और यह सोचकर निराश न हों कि यह सब सत्य है और मेरे द्वारा बनाया गया है।

51

श्रीवाल्मीकिरुवाच | इत्युक्तवत्यथ मुनौ दिवसो जगाम सायंतनाय विधयेऽस्तमिनो जगाम | स्नातुं सभा कृतनमस्करणा जगाम श्यामाक्षये रविकरैश्च सहाजगाम || ५१ ||

śrīvālmīkiruvāca | ityuktavatya tha munau divaso jagāma sāyaṃtanāya vidhaye'stamino jagāma | snātuṃ sabhā kṛtanamaskarṇā jagāma śyāmākṣaye ravikaraiśca sahājagāma || 51 ||

English

Sri Valmiki said: Having said this, the sage went to perform his evening rituals as the day ended. He went to bathe, and with folded hands, he went to the assembly. He went with the dark-eyed one and the sun's rays.

हिन्दी

श्री वाल्मीकि ने कहा: यह कहकर, मुनि ने दिन का अंत होने पर सायंकालीन विधि के लिए जाना शुरू किया। वह स्नान करने और हाथ जोड़कर सभा में गया। वह काली आँखों वाले और सूर्य की किरणों के साथ गया।

← Chapter 44Chapter 46 →