Sthiti स्थिति

Chapter 43 — 45 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच । एवं जीवाश्चितो भावा भवभावनयोहिताः । ब्रह्मणः कल्पिताकाराल्लक्षशोऽप्यथ कोटिशः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | evaṃ jīvāścito bhāvā bhavabhāvanayohitāḥ | brahmaṇaḥ kalpitākārāllakṣaśo'pyatha koṭiśaḥ || 1 ||

English

Vasishtha said: Thus, the living beings, whose nature is to be bound by the worldly experiences, are created by Brahman in countless forms, even in hundreds of thousands.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: इस प्रकार, जीव, जो संसार के अनुभवों से बंधे हुए हैं, ब्रह्मा द्वारा असंख्य रूपों में उत्पन्न होते हैं, यहां तक कि लाखों में भी।

2

असंख्याताः पुरा जाता जायन्ते चापि वाद्य भोः । उत्पतिष्यन्ति चैवाम्बुकणौघा इव निर्झरात् || २ ||

asaṃkhyātāḥ purā jātā jāyante cāpi vādya bhoḥ | utpatiṣyanti caivāmbukaṇaughā iva nirjharāt || 2 ||

English

Countless beings have been born in the past, are being born now, and will continue to be born in the future, like water droplets from a waterfall.

हिन्दी

असंख्य जीव पहले उत्पन्न हुए हैं, अभी उत्पन्न हो रहे हैं, और भविष्य में भी उत्पन्न होते रहेंगे, जैसे जलधार से जल की बूंदें।

3

स्ववासनादशावेशादाशाविवशतां गता । दशास्वतिविचित्रासु स्वयं निगडिताशयाः || ३ ||

svavāsanādaśāveśādāśāvivśatāṃ gatā | daśāsvativicitrāsu svayaṃ nigaḍitāśayāḥ || 3 ||

English

Due to their own desires and hopes, beings are helplessly driven by their various states, and they are bound by their own thoughts in these diverse conditions.

हिन्दी

अपनी वासनाओं और आशाओं के कारण, जीव अपनी विभिन्न दशाओं में बेबस होकर चले जाते हैं, और इन विविध परिस्थितियों में अपने विचारों से बंधे हुए हैं।

4

अनारतं प्रतिदिशं देशे देशे जले स्थले । जायन्ते वा म्रियन्ते वा बुद्बुदा इव वारिणि || ४ ||

anārataṃ pratidiśaṃ deśe deśe jale sthale | jāyante vā mriyante vā budbudā iva vāriṇi || 4 ||

English

Continuously, in every direction, in every place, on land and in water, beings are born and die, like bubbles in water.

हिन्दी

निरंतर, हर दिशा में, हर जगह, जल और स्थल पर, जीव जन्म लेते हैं और मरते हैं, जैसे जल में बुलबुले।

5

केचित्प्रथमजन्मानः केचिज्जन्मशताधिकाः । केचिद्वाऽजन्मसंख्याकाः केचिद्धित्रिभवान्तराः || ५ ||

kecitprathamajanmānaḥ kecicjanmaśatādhikāḥ | kecidvā'janmasaṃkhyākāḥ keciddhitribhavāntarāḥ || 5 ||

English

Some are in their first birth, some have more than a hundred births, some have an uncountable number of births, and some have experienced the three states of existence.

हिन्दी

कुछ अपने पहले जन्म में हैं, कुछ सौ से अधिक जन्म ले चुके हैं, कुछ के जन्म गिनती से बाहर हैं, और कुछ तीन अवस्थाओं का अनुभव कर चुके हैं।

6

भविष्यज्जातयः केचित्केचिद्भूतभवोद्भवाः| वर्तमानभवाः केचित्केचित्त्वभवता गताः || ६ ||

bhaviṣyajjātayaḥ kecitkecidbhūtabhavodbhavāḥ| vartamānabhavāḥ kecitkecittvabhavatā gatāḥ || 6 ||

English

Some are born in the future, some are born in the past and present, some are in the present state, and some have passed away.

हिन्दी

कुछ भविष्य में जन्म लेते हैं, कुछ भूत और वर्तमान में जन्म लेते हैं, कुछ वर्तमान अवस्था में हैं, और कुछ चले गए हैं।

7

केचित्कल्पसहस्राणि जायमानाः पुनः पुनः| एकामेवास्थिता योनिं केचिद्योन्यन्तरं श्रिताः || ७ ||

kecitkalpasahasrāṇi jāyamānāḥ punaḥ punaḥ| ekāmevāsthitā yoniṃ kecidyonyantaraṃ śritāḥ || 7 ||

English

Some are born again and again over thousands of eons, some remain in one womb, and some take birth in different wombs.

हिन्दी

कुछ हजारों कल्पों में बार-बार जन्म लेते हैं, कुछ एक ही गर्भ में रहते हैं, और कुछ अलग-अलग गर्भों में जन्म लेते हैं।

8

केचिन्महादुःखसहाः केचिदल्पोदयाः स्थिताः| केचिदत्यन्तमुदिताः केचिदर्कादिवोदिताः || ८ ||

kecinmahāduḥkhasahāḥ kecidalpodayāḥ sthitāḥ| kecidatyantamuditāḥ kecidarkādivoditāḥ || 8 ||

English

Some endure great suffering, some have limited rise, some are highly elevated, and some are born from the sun and other sources.

हिन्दी

कुछ महान दुःख सहन करते हैं, कुछ सीमित उन्नति करते हैं, कुछ अत्यंत उन्नत हैं, और कुछ सूर्य और अन्य स्रोतों से जन्म लेते हैं।

9

केचित्किंनरगन्धर्वविद्याधरमहोरगाः| केचिदर्केन्द्रवरुणास्त्र्यक्षाधोक्षजपद्मजाः || ९ ||

kecitkiṃnaragandharvavidyādharmahoragāḥ| kecidarkendravaruṇāstryakṣādhokṣajapadmajāḥ || 9 ||

English

Some are Kinnaras, Gandharvas, Vidyadharas, and great serpents. Some are born from the sun, Indra, Varuna, the three-eyed (Shiva), the celestials, and the lotus.

हिन्दी

कुछ किन्नर, गंधर्व, विद्याधर और महान सर्प हैं। कुछ सूर्य, इंद्र, वरुण, त्रिनेत्र (शिव), स्वर्गीय और कमल से जन्मे हैं।

10

केचित्कूश्माण्डवेतालयक्षरक्षःपिशाचकाः| केचिद्ब्राह्मणभूपाला वैश्यशूद्रगणाः स्थिताः || १० ||

kecitkūśmāṇḍavetālayakṣarakṣaḥpiśācakāḥ| kecidbrāhmaṇabhūpālā vaiśyaśūdragṇāḥ sthitāḥ || 10 ||

English

Some are pumpkins, ghosts, Yakshas, Rakshasas, and Pishachas. Some are Brahmins, kings, Vaishyas, and Shudras.

हिन्दी

कुछ कद्दू, भूत, यक्ष, राक्षस, और पिशाच हैं। कुछ ब्राह्मण, राजा, वैश्य, और शूद्र हैं।

11

केचिच्छ्रपचचाण्डालकिरातावेशपुष्कसाः| केचित्तृणौषधी केचित्फलमूलपतङ्गकाः || ११ ||

kecicchrapacacāṇḍālakirātāveśapuṣkasāḥ| kecittṛṇauṣadhī kecitphalamūlapataṅgakāḥ || 11 ||

English

Some are hunters, outcastes, Kiratas, and forest dwellers| Some are grass and herb eaters, some are fruit and root eaters, and some are insects

हिन्दी

कुछ शिकारी, अछूत, किरात और वनवासी हैं| कुछ घास और औषधि खाने वाले हैं, कुछ फल और जड़ खाने वाले हैं, और कुछ कीट हैं

12

केचित्चित्रलतागुल्मतृणोपलदृशोऽभितः| केचित्कदम्बजम्बीरशालतालतमालकाः || १२ ||

keciccitralatāgulmatṛṇopaladṛśo'bhitaḥ| kecikadambajambīraśālatālatamālakāḥ || 12 ||

English

Some are colorful creepers, shrubs, grass, and stone-like beings all around| Some are Kadamba, Jambira, Sal, Palmyra, and other such trees

हिन्दी

कुछ रंगबिरंगी लताएँ, झाड़ियाँ, घास और पत्थर जैसे प्राणी चारों ओर हैं| कुछ कदम्ब, जामुन, साल, ताड़ और अन्य ऐसे पेड़ हैं

13

केचिद्विभवसंसारमन्त्रिसामन्तभूमिपाः| केचिच्चीराम्बराच्छन्ना मुनिमौनमुपस्थिताः || १३ ||

kecadvibhavasaṃsāramantrisāmantabhūmipāḥ| keciccīrāmbarācchannā munimaunamupasthitāḥ || 13 ||

English

Some are wealthy rulers, ministers, and landlords| Some are clad in bark and deer skin, observing the silence of sages

हिन्दी

कुछ धनी शासक, मंत्री और जमींदार हैं| कुछ छाल और मृगचर्म पहने हुए, ऋषियों की तरह मौन धारण करते हैं

14

केचिद्भुजङ्गगोनासकृमिकीटपिपीलिकाः| केचिन्मृगेन्द्रमहिषमृगाजचमरैणकाः || १४ ||

kecibhujangagonāsakṛmikīṭapipīlikāḥ| kecinmṛgendramahiṣamṛgājacamaraiṇakāḥ || 14 ||

English

Some are snakes, mosquitoes, worms, insects, and ants| Some are lions, buffaloes, goats, deer, and antelopes

हिन्दी

कुछ साँप, मच्छर, कीड़े, कीट और चींटी हैं| कुछ शेर, भैंस, बकरी, हिरण और मृग हैं

15

केचित्सारसचक्राह्वबलाकाबककोकिलाः| केचित्कमलकह्वारकुमुदोत्पलतां गताः || १५ ||

kecitsārasacakrāhvabalākābakakokilāḥ| kecikamalakahvārakumudotpalatāṃ gatāḥ || 15 ||

English

Some are cranes, swans, herons, and cuckoos| Some have taken the form of lotuses, water lilies, and other aquatic flowers

हिन्दी

कुछ सारस, हंस, बगुला और कोयल हैं| कुछ कमल, कुमुदिनी और अन्य जलीय फूलों का रूप धारण करते हैं

16

केचित्कलभमातङ्गवराहवृषगर्दभाः| केचिद्विरेफमशकाः पुत्तिकादंशवंशजाः || १६ ||

kecitkala bhamātaṅgavarāhavṛṣagardabhāḥ| kecidvirephamaśakāḥ puttikādaṃśavaṃśajāḥ || 16 ||

English

Some are born as young elephants, rhinoceroses, boars, bulls, and donkeys| Others are born as snakes, mosquitoes, worms, and other small creatures

हिन्दी

कुछ लोग छोटे हाथी, गेंडे, सूअर, बैल और गधे के रूप में जन्म लेते हैं| कुछ अन्य साँप, मच्छर, कीड़े और अन्य छोटे जीवों के रूप में जन्म लेते हैं

17

केचिदापद्वलाक्रान्ताः केचित्संपदमागताः| केचित्स्थिताः स्वर्गपुरे केचिन्नरकमास्थिताः || १७ ||

kecidāpadvalākrāntāḥ kecitsaṃpadamāgatāḥ| kecitsthitāḥ svargapure kecinnarakamāsthitāḥ || 17 ||

English

Some are afflicted with misfortunes, while others attain prosperity| Some reside in heaven, while others are situated in hell

हिन्दी

कुछ लोग दुर्भाग्य से ग्रस्त हैं, जबकि अन्य समृद्धि प्राप्त करते हैं| कुछ स्वर्ग में रहते हैं, जबकि अन्य नरक में स्थित हैं

18

ऋक्षचक्रगताः केचिहृक्षरन्ध्रगताः परे| वातभूताः स्थिताः केचित्केचिद्व्योमपदेस्थिताः || १८ ||

ṛkṣacakragatāḥ kecihṛkṣarandhragatāḥ pare| vātabhūtāḥ sthitāḥ kecitkecadvyomapadesthitāḥ || 18 ||

English

Some are situated in the constellations, others in the stars| Some exist as wind beings, while others are situated in the sky

हिन्दी

कुछ नक्षत्रों में स्थित हैं, अन्य तारों में| कुछ हवा के जीव के रूप में exist करते हैं, जबकि अन्य आकाश में स्थित हैं

19

सूर्यांशुषु स्थिताः केचित्केचिदिन्द्वंशुषु स्थिताः| केचित्तृणलतागुल्मरसस्वादुष्ववस्थिताः || १९ ||

sūryāṃśuṣu sthitāḥ kecitkecidindvaṃśuṣu sthitāḥ| kecittṛṇalatāgulmarasasvāduṣvavasthitāḥ || 19 ||

English

Some are situated in the rays of the sun, others in the rays of the moon| Some are situated in the sweet juices of grass, vines, and shrubs

हिन्दी

कुछ सूर्य की किरणों में स्थित हैं, अन्य चंद्रमा की किरणों में| कुछ घास, बेल और झाड़ियों के मीठे रसों में स्थित हैं

20

जीवन्मुक्ता भ्रमन्तीह केचित्कल्याणभाजनाः| चिरमुक्ताः स्थिताः केचिन्नूनं परिणताः परे || २० ||

jīvanmuktā bhramantīha kecitskalyāṇabhājanāḥ| ciramuktāḥ sthitāḥ kecinnūnaṃ pariṇatāḥ pare || 20 ||

English

Some are liberated while living and wandering here, blessed with auspiciousness| Others are long liberated and situated, having attained perfection

हिन्दी

कुछ जीवन में ही मुक्त हैं और यहाँ भटक रहे हैं, कल्याण से भरपूर| अन्य लंबे समय से मुक्त हैं और स्थित हैं, परिपूर्णता प्राप्त कर चुके हैं

21

केचिच्चिरेण कालेन भविष्यन्मुक्तयः शिवाः | केचिद्द्विषन्ति चिद्भावाः केवलीभावमात्मनः || २१ ||

kecicchireṇa kālena bhaviṣyanmuktayaḥ śivāḥ | kecidviṣanti cidbhāvāḥ kevalībhāvamātmanaḥ || 21 ||

English

Some will attain liberation after a long time, becoming peaceful | Some dislike the state of pure consciousness, desiring individuality

हिन्दी

कुछ लोग लंबे समय के बाद मुक्ति प्राप्त करेंगे, शांति प्राप्त करेंगे | कुछ लोग चेतना की अवस्था से घृणा करते हैं, व्यक्तित्व चाहते हैं

22

केचिद्विशालाः ककुभः केचिन्नद्यो महारयाः | केचित्स्त्रियः कान्तदृशः केचित्पण्डनपुंसकाः || २२ ||

kecidviśālāḥ kakubhaḥ kecinnadyo mahārayāḥ | kecitsstriyaḥ kāntadṛśaḥ kecitpaṇḍanapuṃsakāḥ || 22 ||

English

Some are vast spaces, some are great rivers | Some are beautiful women, some are eunuchs

हिन्दी

कुछ विशाल स्थान हैं, कुछ महान नदियाँ हैं | कुछ सुंदर स्त्रियाँ हैं, कुछ नपुंसक हैं

23

केचित्प्रबुद्धमतयः केचिज्जडतराशयाः | केचिज्ज्ञानोपदेष्टारः केचिदात्तसमाधयः || २३ ||

kecitprabuddhamatayaḥ kecijjaḍatarāśayāḥ | kecijjñānopadeṣṭāraḥ kecidāttasamādhayaḥ || 23 ||

English

Some have awakened minds, some have dull intellects | Some are teachers of knowledge, some are absorbed in meditation

हिन्दी

कुछ के प्रबुद्ध मन हैं, कुछ के मंद बुद्धि है | कुछ ज्ञान के उपदेशक हैं, कुछ ध्यान में लीन हैं

24

जीवाः स्ववासनावेशविवशाशयतां गताः | एतास्वेतास्ववस्थासु संस्थिता बद्धभावनाः || २४ ||

jīvāḥ svavāsanāveśavivaśāśayatāṃ gatāḥ | etāsvetāsvavasthāsu saṃsthitā baddhabhāvanāḥ || 24 ||

English

Beings are driven by their own tendencies and are bound by their states | They exist in various conditions, bound by their thoughts

हिन्दी

प्राणी अपनी प्रवृत्तियों से चलाए जाते हैं और अपनी अवस्थाओं से बंधे हैं | वे विभिन्न स्थितियों में रहते हैं, अपने विचारों से बंधे हुए

25

विहरन्ति जगत्केचिन्निपतन्त्युत्पतन्ति च | कन्दुका इव हस्तेन मृत्युनाऽविरतं हताः || २५ ||

viharanti jagatkecin nipatantyutpatanti ca | kandukā iva hastena mṛtyunā'virataṃ hatāḥ || 25 ||

English

Some enjoy the world, some fall and rise again | Like a ball in the hand, constantly struck by death

हिन्दी

कुछ दुनिया का आनंद लेते हैं, कुछ गिरते और फिर उठते हैं | हाथ में गेंद की तरह, मृत्यु से लगातार मारे जाते हैं

26

आशापाशशताबद्धा वासनाभावधारिणः | कायात्कायमुपायान्ति वृक्षात्वृक्षमिवाण्डजाः || २६ ||

āśāpāśaśatābaddhā vāsanābhāvadhāriṇaḥ | kāyātkāyamupāyānti vṛkṣātvṛkṣamivāṇḍajāḥ || 26 ||

English

Bound by hundreds of hopes and desires, beings carry their tendencies from one body to another, like insects moving from one tree to another.

हिन्दी

सैकड़ों आशाओं और इच्छाओं से बंधे हुए, प्राणी अपनी वासनाओं को एक शरीर से दूसरे शरीर में ले जाते हैं, जैसे कीड़े एक पेड़ से दूसरे पेड़ पर जाते हैं।

27

अनन्तानन्तसंकल्पकल्पनोत्पादमायया | इन्द्रजालं वितन्वाना जगन्मयमिदं महत् || २७ ||

anantānantasaṅkalpakalpanotpādamāyayā | indrajālaṃ vitanvānā jagannmayamidaṃ mahat || 27 ||

English

By the power of infinite thoughts and imaginations, this great world illusion is created, like a magical trick.

हिन्दी

अनंत विचारों और कल्पनाओं की शक्ति से, यह महान जगत् माया बनाई जाती है, जैसे एक जादू का खेल।

28

तावद्भ्रमन्ति संसारे वारिण्यावर्तराशयः | यावन्मूढा न पश्यन्ति स्वमात्मानमनिन्दितम् || २८ ||

tāvadbhramanti saṃsāre vāriṇyāvartarāśayaḥ | yāvanmūḍhā na paśyanti svamātmānamaninditam || 28 ||

English

As long as the foolish do not see their own pure self, they wander in the world, like water in a whirlpool.

हिन्दी

जब तक मूढ़ अपने पवित्र आत्मा को नहीं देखते, तब तक वे संसार में भटकते रहते हैं, जैसे भँवर में पानी।

29

दृष्ट्वात्मानमसत्त्यक्त्वा सत्यामासाद्य संविदम् | कालेन पदमागत्य जायन्ते नेह ते पुनः || २९ ||

dṛṣṭvātmānamasattyaktvā satyāmāsādya saṃvidam | kālena padamāgatya jāyante neha te punaḥ || 29 ||

English

Having seen the self and abandoned falsehood, attaining the true knowledge, they reach the highest state and are not born again.

हिन्दी

आत्मा को देखकर और असत्य को त्यागकर, सत्य ज्ञान को प्राप्त करके, वे सर्वोच्च पद को प्राप्त होते हैं और फिर कभी नहीं जन्म लेते।

30

भुक्त्वा जन्मसहस्राणि भूयः संसारसंकटे | पतन्ति केचिदबुधाः संप्राप्यापि विवेकिताम् || ३० ||

bhuktvā janmasahasrāṇi bhūyaḥ saṃsārasaṅkaṭe | patanti kecidabudhāḥ saṃprāpyāpi vivekitām || 30 ||

English

Having experienced thousands of births and again falling into the difficulties of the world, some ignorant ones fall, even after attaining discernment.

हिन्दी

हजारों जन्म भोगकर और फिर से संसार के संकटों में फँसकर, कुछ मूढ़ लोग गिर जाते हैं, भले ही उन्होंने विवेक प्राप्त कर लिया हो।

31

केचिच्छक्तत्वमप्युच्चैः प्राप्य तुच्छतया धिया। पुनस्तिर्यक्त्वमायान्ति तिर्यक्त्वान्नरकानपि || ३१ ||

kecicchaktatvamapyuccaiḥ prāpya tucchatayā dhiyā punastiryaktvamāyānti tiryaktvānnarakānapi || 31 ||

English

Some, having attained even the highest powers, through a petty intellect, fall back into lower births, and from those lower births, even into hells.

हिन्दी

कुछ लोग उच्चतम शक्तियों को प्राप्त करके भी तुच्छ बुद्धि के कारण फिर से निम्न योनियों में गिर जाते हैं, और उन निम्न योनियों से नरकों में भी।

32

केचिन्महाधियः सन्त उत्पद्य ब्रह्मणः पदात् | तदैव जन्मनैकेन तत्रैवाशु विशन्त्यलम् || ३२ ||

kecinmahādhiyaḥ santa utpadya brahmaṇaḥ padāt | tadaiva janmanaikena tatraivāśu viśantyalam || 32 ||

English

Some, being of great intellect, born from the realm of Brahma, immediately enter into it with just one birth.

हिन्दी

कुछ लोग, जो महान बुद्धिमान हैं, ब्रह्मा के लोक से उत्पन्न होकर, एक ही जन्म में तुरंत उसी लोक में प्रवेश कर लेते हैं।

33

ब्रह्माण्डेष्वितरेष्वन्ये तेष्वन्ये जीवराशयः | प्रयान्तिपद्मोद्भवतामन्ये च हरतामपि || ३३ ||

brahmāṇḍeṣvitareṣvanye teṣvanye jīvarāśayaḥ | prayāntipadmodbhavatāmanye ca haratāmapi || 33 ||

English

In other universes, some beings go to the abode of Brahma, others to the abode of Vishnu, and others to the abode of Shiva.

हिन्दी

अन्य ब्रह्माण्डों में, कुछ जीव ब्रह्मा के लोक में जाते हैं, कुछ विष्णु के लोक में और कुछ शिव के लोक में।

34

अन्ये प्रयान्ति तिर्यक्त्वमन्ये च सुरतामपि | अन्येऽपि नागतां राम यथैवेह तथैव हि || ३४ ||

anye prayānti tiryaktvamanye ca suratāmapi | anye'pi nāgatāṃ rāma yathaiveha tathaiva hi || 34 ||

English

Some go to the state of animals, others attain the state of gods, and others, O Rama, remain in the human state, just as they are here.

हिन्दी

कुछ पशु की स्थिति में जाते हैं, कुछ देवताओं की स्थिति प्राप्त करते हैं, और कुछ अन्य, हे राम, मानव स्थिति में ही रहते हैं, जैसे वे यहाँ हैं।

35

यथेयं हि जगत्सारं तथान्यानि जगन्त्यपि | विद्यन्ते समतीतानि भविष्यन्ति च भूरिशः || ३५ ||

yatheyaṃ hi jagatsāraṃ tathānyāni jagantyapi | vidyante samatītāni bhaviṣyanti ca bhūriśaḥ || 35 ||

English

Just as this universe is the essence of all worlds, so are other universes. They exist, have existed, and will exist in abundance.

हिन्दी

जैसे यह ब्रह्माण्ड सभी लोकों का सार है, वैसे ही अन्य ब्रह्माण्ड भी हैं। वे मौजूद हैं, रहे हैं, और भविष्य में भी बहुतायत से रहेंगे।

36

अन्येनान्येन चित्रेण क्रमेणान्येन हेतुना | विचित्राः सृष्टयस्तेषामापतन्ति पतन्ति च || ३६ ||

anyenānyena citreṇa krameṇānyena hetunā | vicitrāḥ sṛṣṭayasteṣāmāpatanti patanti ca || 36 ||

English

By various means and reasons, different creations arise and fall.

हिन्दी

विभिन्न तरीकों और कारणों से, अलग-अलग सृष्टियाँ उत्पन्न होती हैं और नष्ट हो जाती हैं।

37

कश्चिद्गन्धर्वतां याति कश्चिद्गच्छति यक्षताम् | कश्चित्प्रयाति सुरतां कश्चिदायाति दैत्यताम् || ३७ ||

kaścidgandharvatāṃ yāti kaścigacchati yakṣatām | kaścitprayāti suratāṃ kaścidāyāti daityatām || 37 ||

English

Some attain the state of Gandharvas, some go to the state of Yakshas, some proceed to the state of gods, and some come to the state of demons.

हिन्दी

कुछ गंधर्व की स्थिति प्राप्त करते हैं, कुछ यक्ष की स्थिति में जाते हैं, कुछ देवताओं की स्थिति में जाते हैं, और कुछ दैत्य की स्थिति में आते हैं।

38

येनैव व्यवहारेण ब्रह्माण्डेऽस्मिन्जनाः स्थिताः | तेनैवान्येषु तिष्ठन्ति सन्निवेशविलक्षणाः || ३८ ||

yenaiva vyavahāreṇa brahmāṇḍe'sminjanāḥ sthitāḥ | tenaivānyeṣu tiṣṭhanti sanniveśavilakṣaṇāḥ || 38 ||

English

By the same conduct, beings in this universe are situated, and by the same, they exist in other worlds, distinct in their arrangements.

हिन्दी

इसी व्यवहार से, इस ब्रह्माण्ड में जीव स्थित हैं, और इसी से, वे दूसरी दुनियाओं में भी स्थित हैं, जिनकी व्यवस्था अलग है।

39

स्वस्वभाववशावेशादन्योन्यपरिघट्टनैः | सृष्टयः परिवर्तन्ते तरङ्गिण्या इवोर्मयः || ३९ ||

svasvabhāvavaśāveśādanyonyaparighaṭṭanaiḥ | sṛṣṭayaḥ parivartante taraṅgiṇyā ivormayaḥ || 39 ||

English

Due to the influence of their own nature and mutual interactions, creations transform like waves in the ocean.

हिन्दी

अपने स्वभाव और परस्पर अंतःक्रियाओं के प्रभाव से, सृष्टियाँ सागर की लहरों की तरह परिवर्तित होती हैं।

40

आविर्भावतिरोभावैरुन्मज्जननिमज्जनैः | सृष्टयः परिवर्तन्ते तरङ्गिण्या इवोर्मयः || ४० ||

āvirbhāvatirobhāvairunmajjannimajjanaiḥ | sṛṣṭayaḥ parivartante taraṅgiṇyā ivormayaḥ || 40 ||

English

Through manifestation and concealment, emergence and submergence, creations transform like waves in the ocean.

हिन्दी

प्रकटीकरण और छिपाव, उभार और डूबने से, सृष्टियाँ सागर की लहरों की तरह परिवर्तित होती हैं।

41

निर्यान्त्यविरतं तस्मात्परस्माज्जीवराशयः अनिर्देश्याः स्वसंवेद्यास्तत्रैवाशु स्फुरन्ति च || ४१ ||

niryāntyavirataṃ tasmātparasmājjīvarāśayaḥ anirdeśyāḥ svasaṃvedyāstatraivāśu sphuranti ca || 41 ||

English

From the supreme, the life essences continuously flow out, indescribable and self-aware, they immediately manifest there.

हिन्दी

परमात्मा से जीवन के रस निरंतर बहते हैं, अवर्णनीय और स्वयं ज्ञात, वे तत्क्षण वहीं प्रकट होते हैं।

42

दीपादिवालोकदृशः सूर्यादिव मरीचयः कणास्तप्तायस इव स्फुलिङ्गा इव पावकात् || ४२ ||

dīpādivālokadṛśaḥ sūryādiva marīcayaḥ kaṇāstaptāyasa iva sphuliṅgā iva pāvakāt || 42 ||

English

Like the light of a lamp, like the rays of the sun, like the sparks from a heated iron, like the sparks from a fire, they appear.

हिन्दी

दीपक के प्रकाश की तरह, सूर्य की किरणों की तरह, तपे हुए लोहे की चिनगारियों की तरह, आग की चिनगारियों की तरह, वे प्रकट होते हैं।

43

कालादिवर्तवश्चित्रा आमोदाः कुसुमादिव शीतला इव वर्षाणुपूरादब्धेरिवोर्मयः || ४३ ||

kālādivartavaścitrā āmodāḥ kusumādiva śītalā iva varṣāṇupūrādabdheriva ūrmayaḥ || 43 ||

English

Like the changing seasons, like the fragrance of flowers, like the coolness of water, like the waves of the ocean, they appear.

हिन्दी

ऋतुओं के परिवर्तन की तरह, फूलों की सुगंध की तरह, जल की ठंडक की तरह, समुद्र की लहरों की तरह, वे प्रकट होते हैं।

44

उत्पत्त्योत्पत्त्य कालेन भुक्त्वा देहपरम्पराम् स्वत एव पदे यान्ति निलयं जीवराशयः || ४४ ||

utpattyoutpattya kālena bhuktvā dehaparamparām svata eva pade yānti nilayaṃ jīvarāśayaḥ || 44 ||

English

Through the cycle of birth and rebirth, having experienced the succession of bodies, the life essences ultimately reach their own abode.

हिन्दी

जन्म और पुनर्जन्म के चक्र के माध्यम से, शरीरों की परम्परा का अनुभव करने के बाद, जीवन के रस अपने आवास तक पहुँचते हैं।

45

अविरतमियमातता तथोच्चैर्भवति विनश्यति वर्धते मुधैव त्रिभुवनरचनादिमोहमाया परमपदे लहरीव वारिराशौ || ४५ ||

aviratamiyamātatā tathoccairbhavati vinśyati vardhate mudhaiva tribhuvanaracanādimohamāyā paramapade laharīva vārirāśau || 45 ||

English

This continuous flow of illusion, which creates, destroys, and grows, appears as waves in the ocean of the supreme abode.

हिन्दी

यह निरंतर मोहमाया का प्रवाह, जो उत्पन्न करता है, नष्ट करता है और बढ़ता है, परम पद के समुद्र में लहरों की तरह प्रकट होता है।

← Chapter 42Chapter 44 →