योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Sthiti, Chapter 43स्थिति प्रकरण · सर्ग ४३

Book 4 of the Yoga Vasishtha, chapter 43 — 45 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, स्थिति प्रकरण, अध्याय 43 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

14.43.1

श्रीवसिष्ठ उवाच । एवं जीवाश्चितो भावा भवभावनयोहिताः । ब्रह्मणः कल्पिताकाराल्लक्षशोऽप्यथ कोटिशः ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | evaṃ jīvāścito bhāvā bhavabhāvanayohitāḥ | brahmaṇaḥ kalpitākārāllakṣaśo'pyatha koṭiśaḥ || 1 ||

Vasishtha said, in this way living beings are just heaps of imagining, held in place by the idea of a separate existence. They rise up out of the imagined shape of Brahman, in hundreds of thousands, even in millions.

वसिष्ठ बोले, इस तरह जीव बस जमा हुई कल्पनाएँ हैं, जो अलग अस्तित्व के खयाल से टिकी हैं। वे ब्रह्म के कल्पित रूप से लाखों में उठते हैं, यहाँ तक कि करोड़ों में भी।

24.43.2

असंख्याताः पुरा जाता जायन्ते चापि वाद्य भोः । उत्पतिष्यन्ति चैवाम्बुकणौघा इव निर्झरात् ॥ २ ॥

asaṃkhyātāḥ purā jātā jāyante cāpi vādya bhoḥ | utpatiṣyanti caivāmbukaṇaughā iva nirjharāt || 2 ||

Countless beings were born before, are being born now, and go on being born even now, and they will keep springing up too, like drops of water flying up from a waterfall.

अनगिनत जीव पहले भी पैदा हुए, अभी भी पैदा हो रहे हैं, और अभी भी पैदा होते हैं, और आगे भी पैदा होते रहेंगे, जैसे झरने से पानी की बूँदें उछलती रहती हैं।

34.43.3

स्ववासनादशावेशादाशाविवशतां गता । दशास्वतिविचित्रासु स्वयं निगडिताशयाः ॥ ३ ॥

svavāsanādaśāveśādāśāvivśatāṃ gatā | daśāsvativicitrāsu svayaṃ nigaḍitāśayāḥ || 3 ||

Caught up in their own inner habits, they fall helpless under their own desires. In these many different conditions, they end up putting the chains on their own minds themselves.

अपनी ही पुरानी आदतों में फँसकर, वे अपनी ही इच्छाओं के आगे बेबस हो जाते हैं। इन तरह-तरह की हालतों में, वे खुद ही अपने मन में बेड़ियाँ डाल लेते हैं।

44.43.4

अनारतं प्रतिदिशं देशे देशे जले स्थले । जायन्ते वा म्रियन्ते वा बुद्बुदा इव वारिणि ॥ ४ ॥

anārataṃ pratidiśaṃ deśe deśe jale sthale | jāyante vā mriyante vā budbudā iva vāriṇi || 4 ||

Without stopping, in every direction, place after place, on water and on land, they are born or they die, like bubbles forming in water.

बिना रुके, हर दिशा में, जगह-जगह, पानी में और ज़मीन पर, वे पैदा होते हैं या मरते हैं, जैसे पानी में बुलबुले बनते हैं।

54.43.5

केचित्प्रथमजन्मानः केचिज्जन्मशताधिकाः । केचिद्वाऽजन्मसंख्याकाः केचिद्धित्रिभवान्तराः ॥ ५ ॥

kecitprathamajanmānaḥ kecicjanmaśatādhikāḥ | kecidvā'janmasaṃkhyākāḥ keciddhitribhavāntarāḥ || 5 ||

Some are in their very first birth. Some have already had more than a hundred births. Some have had countless births. And some have passed through two or three lives.

कुछ अपने पहले ही जन्म में हैं। कुछ सौ से ज़्यादा जन्म ले चुके हैं। कुछ के जन्मों की गिनती ही नहीं है। और कुछ दो-तीन जन्मों से गुज़र चुके हैं।

64.43.6

भविष्यज्जातयः केचित्केचिद्भूतभवोद्भवाः। वर्तमानभवाः केचित्केचित्त्वभवता गताः ॥ ६ ॥

bhaviṣyajjātayaḥ kecitkecidbhūtabhavodbhavāḥ| vartamānabhavāḥ kecitkecittvabhavatā gatāḥ || 6 ||

Some have a birth still to come. Some arose out of a past life. Some exist right now. But some have gone into non-existence altogether.

कुछ का जन्म अभी आना बाकी है। कुछ पिछले जन्म से आए हैं। कुछ अभी मौजूद हैं। लेकिन कुछ का तो अस्तित्व ही मिट चुका है।

74.43.7

केचित्कल्पसहस्राणि जायमानाः पुनः पुनः। एकामेवास्थिता योनिं केचिद्योन्यन्तरं श्रिताः ॥ ७ ॥

kecitkalpasahasrāṇi jāyamānāḥ punaḥ punaḥ| ekāmevāsthitā yoniṃ kecidyonyantaraṃ śritāḥ || 7 ||

Some are born again and again for thousands of world ages, staying each time in the same kind of womb. Others take on a different kind of birth each time.

कुछ हज़ारों युगों तक बार-बार जन्म लेते हैं, हर बार एक ही तरह की कोख में। कुछ हर बार दूसरी तरह का जन्म लेते हैं।

84.43.8

केचिन्महादुःखसहाः केचिदल्पोदयाः स्थिताः। केचिदत्यन्तमुदिताः केचिदर्कादिवोदिताः ॥ ८ ॥

kecinmahāduḥkhasahāḥ kecidalpodayāḥ sthitāḥ| kecidatyantamuditāḥ kecidarkādivoditāḥ || 8 ||

Some bear great suffering. Some remain of little standing. Some rise to the very highest position. And some shine like the rising sun.

कुछ बड़ा दुख झेलते हैं। कुछ की हैसियत छोटी ही रहती है। कुछ सबसे ऊँचे पद तक पहुँच जाते हैं। और कुछ उगते सूरज की तरह चमकते हैं।

94.43.9

केचित्किंनरगन्धर्वविद्याधरमहोरगाः। केचिदर्केन्द्रवरुणास्त्र्यक्षाधोक्षजपद्मजाः ॥ ९ ॥

kecitkiṃnaragandharvavidyādharmahoragāḥ| kecidarkendravaruṇāstryakṣādhokṣajapadmajāḥ || 9 ||

Some are kinnaras, gandharvas, vidyadharas, or great serpents. Some are the Sun, Indra, Varuna, the three eyed Shiva, Vishnu who is beyond the senses, or Brahma born from the lotus.

कुछ किन्नर, गंधर्व, विद्याधर या बड़े नाग हैं। कुछ सूर्य, इंद्र, वरुण, तीन आँखों वाले शिव, इंद्रियों से परे विष्णु, या कमल से जन्मे ब्रह्मा हैं।

104.43.10

केचित्कूश्माण्डवेतालयक्षरक्षःपिशाचकाः। केचिद्ब्राह्मणभूपाला वैश्यशूद्रगणाः स्थिताः ॥ १० ॥

kecitkūśmāṇḍavetālayakṣarakṣaḥpiśācakāḥ| kecidbrāhmaṇabhūpālā vaiśyaśūdragṇāḥ sthitāḥ || 10 ||

Some are kushmanda goblins, vetala spirits, yakshas, rakshasa demons, or flesh eating pishachas. Some remain brahmins, kings, or groups of vaishyas and shudras.

कुछ कूष्माण्ड भूत, बेताल, यक्ष, राक्षस या पिशाच हैं। कुछ ब्राह्मण, राजा, या वैश्य-शूद्र समूहों के रूप में रहते हैं।

114.43.11

केचिच्छ्रपचचाण्डालकिरातावेशपुष्कसाः। केचित्तृणौषधी केचित्फलमूलपतङ्गकाः ॥ ११ ॥

kecicchrapacacāṇḍālakirātāveśapuṣkasāḥ| kecittṛṇauṣadhī kecitphalamūlapataṅgakāḥ || 11 ||

Some are from low outcaste groups, dog cookers, chandalas, kiratas, and pukkasas. Some are grass and medicinal plants. Some are fruits, roots, or insects.

कुछ नीची जातियों के हैं, जैसे कुत्ता पकाने वाले, चांडाल, किरात, पुक्कस। कुछ घास और औषधीय पौधे हैं। कुछ फल, जड़ें, या कीड़े हैं।

124.43.12

केचित्चित्रलतागुल्मतृणोपलदृशोऽभितः। केचित्कदम्बजम्बीरशालतालतमालकाः ॥ १२ ॥

keciccitralatāgulmatṛṇopaladṛśo'bhitaḥ| kecikadambajambīraśālatālatamālakāḥ || 12 ||

Some appear everywhere as colorful vines, shrubs, grass, or stones. Some are kadamba trees, citron trees, sal trees, palm trees, or tamala trees.

कुछ हर तरफ रंग-बिरंगी बेलों, झाड़ियों, घास, या पत्थरों के रूप में दिखते हैं। कुछ कदंब, नींबू जैसे पेड़, साल, ताड़, या तमाल के पेड़ हैं।

134.43.13

केचिद्विभवसंसारमन्त्रिसामन्तभूमिपाः। केचिच्चीराम्बराच्छन्ना मुनिमौनमुपस्थिताः ॥ १३ ॥

kecadvibhavasaṃsāramantrisāmantabhūmipāḥ| keciccīrāmbarācchannā munimaunamupasthitāḥ || 13 ||

Some, surrounded by worldly wealth, are ministers, feudal lords, or kings. Some, wrapped in bark garments, have taken up the silent life of a sage.

कुछ सांसारिक धन-दौलत के बीच मंत्री, सामंत, या राजा हैं। कुछ पेड़ की छाल के कपड़े पहनकर मुनि की तरह मौन जीवन जीते हैं।

144.43.14

केचिद्भुजङ्गगोनासकृमिकीटपिपीलिकाः। केचिन्मृगेन्द्रमहिषमृगाजचमरैणकाः ॥ १४ ॥

kecibhujangagonāsakṛmikīṭapipīlikāḥ| kecinmṛgendramahiṣamṛgājacamaraiṇakāḥ || 14 ||

Some are snakes, serpents, worms, insects, or ants. Some are lions, buffaloes, deer, goats, yaks, or antelopes.

कुछ साँप, सर्प, कीड़े, कीट, या चींटियाँ हैं। कुछ शेर, भैंस, हिरण, बकरे, याक, या मृग हैं।

154.43.15

केचित्सारसचक्राह्वबलाकाबककोकिलाः। केचित्कमलकह्वारकुमुदोत्पलतां गताः ॥ १५ ॥

kecitsārasacakrāhvabalākābakakokilāḥ| kecikamalakahvārakumudotpalatāṃ gatāḥ || 15 ||

Some are sarus cranes, ruddy geese, herons, storks, or cuckoos. Some have become lotuses, the day lotus, the white water lily, the night lotus, or the blue lotus.

कुछ सारस, चकवा पक्षी, बगुले, या कोयल हैं। कुछ कमल बन गए हैं, जैसे दिन का कमल, सफेद कुमुदिनी, रात का कमल, या नीला कमल।

164.43.16

केचित्कलभमातङ्गवराहवृषगर्दभाः। केचिद्विरेफमशकाः पुत्तिकादंशवंशजाः ॥ १६ ॥

kecitkala bhamātaṅgavarāhavṛṣagardabhāḥ| kecidvirephamaśakāḥ puttikādaṃśavaṃśajāḥ || 16 ||

Some are baby elephants, grown elephants, boars, bulls, or donkeys. Some are born as bees, mosquitoes, termites, or biting flies.

कुछ हाथी के बच्चे, बड़े हाथी, सूअर, बैल, या गधे हैं। कुछ मधुमक्खी, मच्छर, दीमक, या डांस मक्खी बनकर जन्म लेते हैं।

174.43.17

केचिदापद्वलाक्रान्ताः केचित्संपदमागताः। केचित्स्थिताः स्वर्गपुरे केचिन्नरकमास्थिताः ॥ १७ ॥

kecidāpadvalākrāntāḥ kecitsaṃpadamāgatāḥ| kecitsthitāḥ svargapure kecinnarakamāsthitāḥ || 17 ||

Some have been overpowered by disaster. Some have come into great wealth. Some remain in the city of heaven. And some remain in hell.

कुछ पर आपदा हावी हो गई है। कुछ बड़ी दौलत पा गए हैं। कुछ स्वर्ग की नगरी में रहते हैं। और कुछ नरक में हैं।

184.43.18

ऋक्षचक्रगताः केचिहृक्षरन्ध्रगताः परे। वातभूताः स्थिताः केचित्केचिद्व्योमपदेस्थिताः ॥ १८ ॥

ṛkṣacakragatāḥ kecihṛkṣarandhragatāḥ pare| vātabhūtāḥ sthitāḥ kecitkecadvyomapadesthitāḥ || 18 ||

Some have become part of the wheel of stars in the sky. Others have gone somewhere among them. Some remain as the wind, and some remain fixed in the open sky.

कुछ आकाश के तारों के चक्र का हिस्सा बन गए हैं। बाकी उन्हीं के बीच कहीं गए हैं। कुछ हवा बनकर रहते हैं, और कुछ खुले आकाश में टिके रहते हैं।

194.43.19

सूर्यांशुषु स्थिताः केचित्केचिदिन्द्वंशुषु स्थिताः। केचित्तृणलतागुल्मरसस्वादुष्ववस्थिताः ॥ १९ ॥

sūryāṃśuṣu sthitāḥ kecitkecidindvaṃśuṣu sthitāḥ| kecittṛṇalatāgulmarasasvāduṣvavasthitāḥ || 19 ||

Some remain in the rays of the sun. Some remain in the rays of the moon. And some live in the sweet sap of grasses, vines, and shrubs.

कुछ सूरज की किरणों में रहते हैं। कुछ चाँद की किरणों में रहते हैं। और कुछ घास, बेलों, और झाड़ियों के मीठे रस में रहते हैं।

204.43.20

जीवन्मुक्ता भ्रमन्तीह केचित्कल्याणभाजनाः। चिरमुक्ताः स्थिताः केचिन्नूनं परिणताः परे ॥ २० ॥

jīvanmuktā bhramantīha kecitskalyāṇabhājanāḥ| ciramuktāḥ sthitāḥ kecinnūnaṃ pariṇatāḥ pare || 20 ||

Some, freed while still alive, wander here in the world as truly blessed people. Some have already been free for a long time. And others, surely, have fully ripened into freedom.

कुछ जीते-जी मुक्त होकर इस दुनिया में सच में धन्य लोगों की तरह घूमते हैं। कुछ बहुत पहले से मुक्त हैं। और कुछ, सच में, मुक्ति की आखिरी पक्की अवस्था तक पहुँच चुके हैं।

214.43.21

केचिच्चिरेण कालेन भविष्यन्मुक्तयः शिवाः । केचिद्द्विषन्ति चिद्भावाः केवलीभावमात्मनः ॥ २१ ॥

kecicchireṇa kālena bhaviṣyanmuktayaḥ śivāḥ | kecidviṣanti cidbhāvāḥ kevalībhāvamātmanaḥ || 21 ||

Some will become free and blessed only after a long time. And some, even though they are consciousness itself, hate the idea of standing alone as pure self.

कुछ बहुत लंबे समय बाद ही मुक्त और शुभ होंगे। और कुछ, चेतना-स्वरूप होते हुए भी, खुद अकेले शुद्ध आत्मा बनकर रहने के खयाल से नफरत करते हैं।

224.43.22

केचिद्विशालाः ककुभः केचिन्नद्यो महारयाः । केचित्स्त्रियः कान्तदृशः केचित्पण्डनपुंसकाः ॥ २२ ॥

kecidviśālāḥ kakubhaḥ kecinnadyo mahārayāḥ | kecitsstriyaḥ kāntadṛśaḥ kecitpaṇḍanapuṃsakāḥ || 22 ||

Some are the vast directions of space. Some are rivers rushing with great force. Some are women with lovely eyes. And some are eunuchs, neither man nor woman.

कुछ आकाश की विशाल दिशाएँ हैं। कुछ तेज़ बहने वाली नदियाँ हैं। कुछ सुंदर आँखों वाली स्त्रियाँ हैं। और कुछ नपुंसक हैं, न पूरी तरह पुरुष न स्त्री।

234.43.23

केचित्प्रबुद्धमतयः केचिज्जडतराशयाः । केचिज्ज्ञानोपदेष्टारः केचिदात्तसमाधयः ॥ २३ ॥

kecitprabuddhamatayaḥ kecijjaḍatarāśayāḥ | kecijjñānopadeṣṭāraḥ kecidāttasamādhayaḥ || 23 ||

Some have awakened minds, some have very dull, heavy minds. Some teach knowledge to others, and some have reached deep meditation.

किसी की बुद्धि जाग गई है, तो किसी की बुद्धि बहुत भारी और सुस्त है। कोई ज्ञान की शिक्षा देते हैं, तो किसी ने गहरी समाधि पा ली है।

244.43.24

जीवाः स्ववासनावेशविवशाशयतां गताः । एतास्वेतास्ववस्थासु संस्थिता बद्धभावनाः ॥ २४ ॥

jīvāḥ svavāsanāveśavivaśāśayatāṃ gatāḥ | etāsvetāsvavasthāsu saṃsthitā baddhabhāvanāḥ || 24 ||

Souls, overpowered by the grip of their own desires, become helpless in mind. Fixed in these many different states, their thinking stays bound.

जीव अपनी ही वासनाओं की पकड़ में इतने बेबस हो जाते हैं कि उनका मन उनके वश में नहीं रहता। इन अलग-अलग अवस्थाओं में टिके रहकर उनके विचार बंधे रहते हैं।

254.43.25

विहरन्ति जगत्केचिन्निपतन्त्युत्पतन्ति च । कन्दुका इव हस्तेन मृत्युनाऽविरतं हताः ॥ २५ ॥

viharanti jagatkecin nipatantyutpatanti ca | kandukā iva hastena mṛtyunā'virataṃ hatāḥ || 25 ||

Some wander through the world, falling down and rising up, struck without pause by death, like balls struck again and again by a hand.

कोई-कोई संसार में घूमते रहते हैं, कभी गिरते हैं कभी उठते हैं, और मौत उन्हें लगातार मारती रहती है, जैसे हाथ गेंद को बार-बार मारता है।

264.43.26

आशापाशशताबद्धा वासनाभावधारिणः । कायात्कायमुपायान्ति वृक्षात्वृक्षमिवाण्डजाः ॥ २६ ॥

āśāpāśaśatābaddhā vāsanābhāvadhāriṇaḥ | kāyātkāyamupāyānti vṛkṣātvṛkṣamivāṇḍajāḥ || 26 ||

Bound by hundreds of ropes of desire, carrying their inner tendencies with them, they move from one body to another body, like birds moving from one tree to another tree.

इच्छाओं की सैकड़ों रस्सियों में बंधे हुए, अपने भीतर की वासनाओं को साथ लिए हुए, वे एक शरीर से दूसरे शरीर में जाते हैं, जैसे पक्षी एक पेड़ से दूसरे पेड़ पर जाते हैं।

274.43.27

अनन्तानन्तसंकल्पकल्पनोत्पादमायया । इन्द्रजालं वितन्वाना जगन्मयमिदं महत् ॥ २७ ॥

anantānantasaṅkalpakalpanotpādamāyayā | indrajālaṃ vitanvānā jagannmayamidaṃ mahat || 27 ||

Through the illusion that keeps producing endless, endless thoughts and imaginings, this whole great world, spread out like a magic show, comes into being.

अनगिनत विचारों और कल्पनाओं को लगातार पैदा करने वाली माया के कारण ही यह पूरा बड़ा जगत, एक जादू के खेल की तरह फैला हुआ, बना रहता है।

284.43.28

तावद्भ्रमन्ति संसारे वारिण्यावर्तराशयः । यावन्मूढा न पश्यन्ति स्वमात्मानमनिन्दितम् ॥ २८ ॥

tāvadbhramanti saṃsāre vāriṇyāvartarāśayaḥ | yāvanmūḍhā na paśyanti svamātmānamaninditam || 28 ||

Just as masses of whirlpools keep turning in water, so the deluded keep wandering in this world of birth and death, for as long as they do not see their own faultless self.

जैसे पानी में भँवरों के समूह घूमते रहते हैं, वैसे ही मूर्ख लोग इस संसार में तब तक भटकते रहते हैं जब तक वे अपने निर्दोष आत्मा को नहीं देख लेते।

294.43.29

दृष्ट्वात्मानमसत्त्यक्त्वा सत्यामासाद्य संविदम् । कालेन पदमागत्य जायन्ते नेह ते पुनः ॥ २९ ॥

dṛṣṭvātmānamasattyaktvā satyāmāsādya saṃvidam | kālena padamāgatya jāyante neha te punaḥ || 29 ||

Having seen the self, having let go of the unreal, having reached true awareness, and in time having arrived at that state, they are not born here again.

आत्मा को देखकर, झूठ को छोड़कर, सच्ची चेतना को पाकर, और समय के साथ उस अवस्था तक पहुँचकर, वे फिर इस संसार में जन्म नहीं लेते।

304.43.30

भुक्त्वा जन्मसहस्राणि भूयः संसारसंकटे । पतन्ति केचिदबुधाः संप्राप्यापि विवेकिताम् ॥ ३० ॥

bhuktvā janmasahasrāṇi bhūyaḥ saṃsārasaṅkaṭe | patanti kecidabudhāḥ saṃprāpyāpi vivekitām || 30 ||

Having lived through thousands of births, some who are unwise fall back again into the trouble of this world, even after gaining the wisdom to tell the real from the unreal.

हजारों जन्म भोगने के बाद भी, कुछ नासमझ लोग सच और झूठ में फ़र्क़ जानने की समझ पाकर भी, फिर से इस संसार की मुसीबत में गिर जाते हैं।

314.43.31

केचिच्छक्तत्वमप्युच्चैः प्राप्य तुच्छतया धिया। पुनस्तिर्यक्त्वमायान्ति तिर्यक्त्वान्नरकानपि ॥ ३१ ॥

kecicchaktatvamapyuccaiḥ prāpya tucchatayā dhiyā punastiryaktvamāyānti tiryaktvānnarakānapi || 31 ||

Some rise to a position of great power, but because their thinking stays petty, they fall back into the state of an animal, and from being an animal even into hell.

कोई-कोई बहुत बड़ी ताकत तक पहुँच जाते हैं, पर उनकी सोच छोटी और तुच्छ रहने के कारण वे फिर पशु बन जाते हैं, और पशु से गिरकर नरक तक भी चले जाते हैं।

324.43.32

केचिन्महाधियः सन्त उत्पद्य ब्रह्मणः पदात् । तदैव जन्मनैकेन तत्रैवाशु विशन्त्यलम् ॥ ३२ ॥

kecinmahādhiyaḥ santa utpadya brahmaṇaḥ padāt | tadaiva janmanaikena tatraivāśu viśantyalam || 32 ||

Some, being of great intelligence, arise from Brahman, and in that same single birth, quickly and fully enter back into it.

कुछ बहुत बुद्धिमान लोग ब्रह्म से उत्पन्न होकर, उसी एक जन्म में जल्दी ही फिर से पूरी तरह ब्रह्म में समा जाते हैं।

334.43.33

ब्रह्माण्डेष्वितरेष्वन्ये तेष्वन्ये जीवराशयः । प्रयान्तिपद्मोद्भवतामन्ये च हरतामपि ॥ ३३ ॥

brahmāṇḍeṣvitareṣvanye teṣvanye jīvarāśayaḥ | prayāntipadmodbhavatāmanye ca haratāmapi || 33 ||

In other universes, there are yet other multitudes of souls. Among them, some become Brahma, the lotus-born creator, and others even become Shiva.

दूसरे ब्रह्मांडों में भी और जीवों के समूह हैं। उनमें से कोई कमल से जन्मे ब्रह्मा बन जाता है, तो कोई शिव तक बन जाता है।

344.43.34

अन्ये प्रयान्ति तिर्यक्त्वमन्ये च सुरतामपि । अन्येऽपि नागतां राम यथैवेह तथैव हि ॥ ३४ ॥

anye prayānti tiryaktvamanye ca suratāmapi | anye'pi nāgatāṃ rāma yathaiveha tathaiva hi || 34 ||

Others become animals, others even become gods, and others, Rama, become serpents, just as it happens here, so it happens there too.

कोई पशु बन जाता है, कोई देवता तक बन जाता है, और हे राम, कोई नाग बन जाता है, जैसे यहाँ होता है वैसे ही वहाँ भी होता है।

354.43.35

यथेयं हि जगत्सारं तथान्यानि जगन्त्यपि । विद्यन्ते समतीतानि भविष्यन्ति च भूरिशः ॥ ३५ ॥

yatheyaṃ hi jagatsāraṃ tathānyāni jagantyapi | vidyante samatītāni bhaviṣyanti ca bhūriśaḥ || 35 ||

Just as this world truly exists, other worlds also exist in the same way. Many have existed in the past, and many more will come to exist.

जैसे यह जगत सचमुच है, वैसे ही दूसरे जगत भी हैं। पहले भी बहुत जगत हो चुके हैं, और आगे भी बहुत होंगे।

364.43.36

अन्येनान्येन चित्रेण क्रमेणान्येन हेतुना । विचित्राः सृष्टयस्तेषामापतन्ति पतन्ति च ॥ ३६ ॥

anyenānyena citreṇa krameṇānyena hetunā | vicitrāḥ sṛṣṭayasteṣāmāpatanti patanti ca || 36 ||

By one strange sequence of events, and by one different cause, their many varied creations arise and fall.

किसी अनोखे क्रम से और किसी अलग कारण से, उनकी तरह-तरह की सृष्टियाँ बनती हैं और मिट जाती हैं।

374.43.37

कश्चिद्गन्धर्वतां याति कश्चिद्गच्छति यक्षताम् । कश्चित्प्रयाति सुरतां कश्चिदायाति दैत्यताम् ॥ ३७ ॥

kaścidgandharvatāṃ yāti kaścigacchati yakṣatām | kaścitprayāti suratāṃ kaścidāyāti daityatām || 37 ||

One becomes a gandharva, one becomes a yaksha, one becomes a god, one becomes a daitya demon.

कोई गंधर्व बन जाता है, कोई यक्ष बन जाता है, कोई देवता बन जाता है, कोई दैत्य बन जाता है।

384.43.38

येनैव व्यवहारेण ब्रह्माण्डेऽस्मिन्जनाः स्थिताः । तेनैवान्येषु तिष्ठन्ति सन्निवेशविलक्षणाः ॥ ३८ ॥

yenaiva vyavahāreṇa brahmāṇḍe'sminjanāḥ sthitāḥ | tenaivānyeṣu tiṣṭhanti sanniveśavilakṣaṇāḥ || 38 ||

By the very same way of living that people follow in this universe, they live in other universes too, differing only in their setting.

जिस तरह से लोग इस ब्रह्मांड में जीते हैं, उसी तरह वे दूसरे ब्रह्मांडों में भी जीते हैं, बस उनकी जगह और बनावट अलग होती है।

394.43.39

स्वस्वभाववशावेशादन्योन्यपरिघट्टनैः । सृष्टयः परिवर्तन्ते तरङ्गिण्या इवोर्मयः ॥ ३९ ॥

svasvabhāvavaśāveśādanyonyaparighaṭṭanaiḥ | sṛṣṭayaḥ parivartante taraṅgiṇyā ivormayaḥ || 39 ||

Carried away by their own nature, and through their friction with one another, creations keep changing, like waves in a river.

अपने ही स्वभाव के बहाव में बहकर और आपस में एक-दूसरे से टकराकर, सृष्टियाँ बदलती रहती हैं, जैसे नदी में लहरें बदलती रहती हैं।

404.43.40

आविर्भावतिरोभावैरुन्मज्जननिमज्जनैः । सृष्टयः परिवर्तन्ते तरङ्गिण्या इवोर्मयः ॥ ४० ॥

āvirbhāvatirobhāvairunmajjannimajjanaiḥ | sṛṣṭayaḥ parivartante taraṅgiṇyā ivormayaḥ || 40 ||

Through appearing and disappearing, through rising up and sinking down, creations keep changing, like waves in a river.

प्रकट होने और छिप जाने से, उठने और डूबने से, सृष्टियाँ बदलती रहती हैं, जैसे नदी में लहरें बदलती रहती हैं।

414.43.41

निर्यान्त्यविरतं तस्मात्परस्माज्जीवराशयः अनिर्देश्याः स्वसंवेद्यास्तत्रैवाशु स्फुरन्ति च ॥ ४१ ॥

niryāntyavirataṃ tasmātparasmājjīvarāśayaḥ anirdeśyāḥ svasaṃvedyāstatraivāśu sphuranti ca || 41 ||

Multitudes of souls come out endlessly from that Supreme reality. They cannot be described, they are known only to themselves, and they quickly flash forth right there again.

उस परम सत्य से जीवों के समूह लगातार निकलते रहते हैं। उन्हें शब्दों में नहीं बताया जा सकता, वे बस खुद को ही मालूम होते हैं, और वे वहीं फिर से जल्दी प्रकट हो जाते हैं।

424.43.42

दीपादिवालोकदृशः सूर्यादिव मरीचयः कणास्तप्तायस इव स्फुलिङ्गा इव पावकात् ॥ ४२ ॥

dīpādivālokadṛśaḥ sūryādiva marīcayaḥ kaṇāstaptāyasa iva sphuliṅgā iva pāvakāt || 42 ||

Like the glow of light from a lamp, like rays from the sun, like sparks from red-hot iron, like sparks from a flame.

जैसे दीये से रोशनी की चमक निकलती है, जैसे सूरज से किरणें निकलती हैं, जैसे तपे हुए लोहे से चिंगारियाँ निकलती हैं, जैसे आग से चिंगारियाँ निकलती हैं।

434.43.43

कालादिवर्तवश्चित्रा आमोदाः कुसुमादिव शीतला इव वर्षाणुपूरादब्धेरिवोर्मयः ॥ ४३ ॥

kālādivartavaścitrā āmodāḥ kusumādiva śītalā iva varṣāṇupūrādabdheriva ūrmayaḥ || 43 ||

Like the changing seasons that come from time, like fragrance that comes from a flower, like the coolness that comes from a stream of rain, like waves that rise from the sea.

जैसे समय से बदलते हुए मौसम आते हैं, जैसे फूल से खुशबू आती है, जैसे बारिश की धार से ठंडक आती है, जैसे समुद्र से लहरें उठती हैं।

444.43.44

उत्पत्त्योत्पत्त्य कालेन भुक्त्वा देहपरम्पराम् स्वत एव पदे यान्ति निलयं जीवराशयः ॥ ४४ ॥

utpattyoutpattya kālena bhuktvā dehaparamparām svata eva pade yānti nilayaṃ jīvarāśayaḥ || 44 ||

Being born again and again, and in time living through one body after another, the multitudes of souls at last go back, on their own, to their own resting place.

बार-बार जन्म लेकर और समय के साथ एक के बाद एक शरीर भोगकर, जीवों के समूह अंत में अपने आप अपने असली ठिकाने में लौट जाते हैं।

454.43.45

अविरतमियमातता तथोच्चैर्भवति विनश्यति वर्धते मुधैव त्रिभुवनरचनादिमोहमाया परमपदे लहरीव वारिराशौ ॥ ४५ ॥

aviratamiyamātatā tathoccairbhavati vinśyati vardhate mudhaiva tribhuvanaracanādimohamāyā paramapade laharīva vārirāśau || 45 ||

This vast, deluding illusion, which builds the three worlds and everything else, endlessly rises so high, perishes, and grows, all for nothing, within the Supreme itself, like a wave in the mass of the sea's water.

यह फैली हुई, भरमाने वाली माया, जो तीनों लोकों जैसी रचनाएँ बनाती है, बिना रुके ऊँची उठती है, मिट जाती है, और बढ़ती है, और यह सब बेकार ही है, परम तत्व के भीतर, जैसे समुद्र के पानी में एक लहर।