Sthiti स्थिति

Chapter 41 — 39 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | क्षीरोदकुक्षितुल्याभिः शीतलामलदीप्तिभिः | तवोक्तिभिर्विचित्राभिर्गम्भीराभिरिवाभितः || १ ||

śrīrāma uvāca | kṣīrodakukṣitulyābhiḥ śītalāmaladīptibhiḥ | tavoktibhirvicitrābhirgambhīrābhirivābhitaḥ || 1 ||

English

Sri Rama said: I am surrounded by your words, which are like the milky ocean, cool, pure, radiant, varied, and profound.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: मैं आपके शब्दों से घिरा हूँ, जो दूध के समुद्र के समान, ठंडे, शुद्ध, चमकीले, विविध और गहरे हैं।

2

क्षणमान्ध्यमिवाप्नोमि क्षणं यामि प्रकाशताम् | शान्तातपलवः प्रावृड्लोलाभ्र इव वासरः || २ ||

kṣaṇamāndhyamivāpnomi kṣaṇaṃ yāmi prakāśatām | śāntātapalavaḥ prāvṛḍlolābhra iva vāsaraḥ || 2 ||

English

For a moment, I am in darkness, and the next moment, I am in light. The day is like a rainy season cloud, sometimes calm and sometimes stormy.

हिन्दी

एक क्षण में मैं अंधकार में हूँ, और अगले क्षण में मैं प्रकाश में हूँ। दिन वर्षा ऋतु के बादल के समान है, कभी शांत और कभी तूफानी।

3

अनन्तस्याप्रमेयस्य सर्वस्यैकस्य भास्वतः | अनस्तमितसारस्य कलना कथमागता || ३ ||

anantasyāprameyasya sarvasyaikasya bhāsvataḥ | anastamitasārasya kalanā kathamāgatā || 3 ||

English

How can there be a division in the infinite, immeasurable, all-pervading, self-luminous, and eternal essence?

हिन्दी

अनंत, अपरिमेय, सर्वव्यापी, स्वयंप्रकाश, और अनादि सत्ता में विभाजन कैसे हो सकता है?

4

श्रीवसिष्ठ उवाच | यथाभूतार्थवाक्यार्थाः सर्वा एव ममोक्तयः | नासमर्था विरूपार्थाः पूर्वापरविरोधदाः || ४ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | yathābhūtārthavākyārthāḥ sarvā eva mamoktayaḥ | nāsamarthā virūpārthāḥ pūrvāparavirodhadāḥ || 4 ||

English

Vasistha said: All my statements are true to the meaning of reality. They are not weak, misleading, or contradictory.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: मेरे सभी कथन वास्तविकता के अर्थ के अनुरूप हैं। वे दुर्बल, भ्रामक, या विरोधाभासी नहीं हैं।

5

ज्ञानदृष्टौ प्रसन्नायां प्रबोधे विततोदये | यथावज्ज्ञास्यसि स्वस्थो मद्वाग्दृष्टिबलाबलम् || ५ ||

jñānadṛṣṭau prasannāyāṃ prabodhe vitatodaye | yathāvajjñāsyasi svastho madvāgadṛṣṭibalābalam || 5 ||

English

When the vision of knowledge is clear and awakening is fully risen, you will understand the strength and weakness of my words.

हिन्दी

जब ज्ञान की दृष्टि स्पष्ट हो जाती है और जागरण पूर्ण रूप से उदित हो जाता है, तब आप मेरे शब्दों की शक्ति और कमजोरी समझ पाएँगे।

6

उपदेश्योपदेशार्थं शास्त्रार्थप्रतिपत्तये | शब्दार्थवाक्यरचनाभ्रमो मा तन्मयो भव || ६ ||

upadeśyopadeśārthaṃ śāstrārthapratipattaye | śabdārthavākyaracanābhrmo mā tanmayo bhava || 6 ||

English

For the sake of instruction and understanding the scriptures, do not be deluded by the illusion of words, meanings, and sentences.

हिन्दी

उपदेश और शास्त्रों के अर्थ को समझने के लिए, शब्द, अर्थ और वाक्यों के भ्रम में न पड़ो।

7

यदा पुरा ज्ञास्यसि तत्सत्यमत्यन्तनिर्मलम् | वाच्यवाचकशब्दार्थभेदं त्यक्ष्यसि वै तदा || ७ ||

yadā purā jñāsyasi tatsatyamatyantanirmalam | vācyavācakaśabdārthabhedaṃ tyakṣyasi vai tadā || 7 ||

English

When you will realize that ultimate truth which is absolutely pure, you will abandon the distinction between the signified, the signifier, words, and meanings.

हिन्दी

जब आप उस परम सत्य को जानेंगे जो अत्यंत निर्मल है, तब आप वाच्य, वाचक, शब्द और अर्थ के भेद को त्याग देंगे।

8

भेदकृद्वाक्प्रपञ्चोऽयमुपदेश्येषु कल्पितः | उपदेश्योपदेशार्थं शास्त्रार्थप्रतिपत्तये || ८ ||

bhedakṛdvākprapañco'yamupadeśyeṣu kalpitaḥ | upadeśyopadeśārthaṃ śāstrārthapratipattaye || 8 ||

English

This verbal illusion that creates distinctions is imagined in the instructed. It is for the sake of instruction and understanding the scriptures.

हिन्दी

यह भेद उत्पन्न करने वाला वाक् प्रपंच उपदेश पाने वालों में कल्पित है। यह उपदेश और शास्त्रों के अर्थ को समझने के लिए है।

9

शब्दार्थवाक्प्रपञ्चोऽयमुपदेशेषु कल्पितः | सदाऽज्ञेषु न तज्ज्ञेषु विद्यते पारमार्थिकः || ९ ||

śabdārthavākprapañco'yamupadeśeṣu kalpitaḥ | sadā'jñeṣu na tajjñeṣu vidyate pāramārthikaḥ || 9 ||

English

This verbal illusion is imagined in the instructed. It does not exist in the ignorant, nor in those who know the ultimate truth.

हिन्दी

यह वाक् प्रपंच उपदेश पाने वालों में कल्पित है। यह अज्ञानियों में नहीं है, न ही परमार्थिक ज्ञान वालों में।

10

कलनामलमोहादि किंचिन्नात्मनि विद्यते | नीरागं ब्रह्म परमं तदेवेदं जगत्स्थितम् || १० ||

kalanāmalamohādi kiñcinna'tmani vidyate | nīrāgaṃ brahma paramaṃ tadevedaṃ jagatsthitam || 10 ||

English

There is no trace of impurity, ignorance, or delusion in the Self. The supreme Brahman, which is free from desire, is this very world.

हिन्दी

आत्मा में कलंक, अज्ञान, या मोह का कोई अंश नहीं है। निराग परम ब्रह्म ही यह संसार है।

11

एतद्विचित्ररूपाभिर्युक्तिभिर्बहुशः पुनः | विस्तरेणैव वक्तव्यं सिद्धान्तावसरेऽनघ || ११ ||

etadvicitrarūpābhiryuktibhirbahuśaḥ punaḥ | vistareṇaiva vaktavyaṃ siddhāntāvasare’nagha || 11 ||

English

This, with various forms of reasoning, should be explained in detail repeatedly, O sinless one, in the context of the doctrine.

हिन्दी

यह, विविध तर्कों के साथ, बार-बार विस्तार से समझाया जाना चाहिए, हे निष्पाप, सिद्धान्त के अवसर पर।

12

वाक्प्रपञ्चं विना त्वेतदज्ञानमतुलं तमः | भेत्तुमन्योन्यमुदितं यत्नं कर्तुं न शक्यते || १२ ||

vākprapañcaṃ vinā tvetadajñānamatulaṃ tamaḥ | bhettumanyonyamuditaṃ yatnaṃ kartuṃ na śakyate || 12 ||

English

Without the elaboration of speech, this ignorance is an unparalleled darkness, which cannot be pierced by any effort.

हिन्दी

बिना वाणी के विस्तार के, यह अज्ञान अतुलनीय अंधेरा है, जिसे किसी भी प्रयास से भेदा नहीं जा सकता।

13

अविद्ययैवोत्तमया स्वात्मनाशोद्यमेच्छया | विद्या सा प्रार्थ्यते राम सर्वदोषापहारिणी || १३ ||

avidyayaiovottamayā svātmanāśodyamecchayā | vidyā sā prārthyate rāma sarvadoṣāpahāriṇī || 13 ||

English

That supreme ignorance itself, with the desire for self-destruction, is sought as knowledge, O Rama, which removes all faults.

हिन्दी

वह उत्तम अविद्या स्वयं, स्वात्मनाश की इच्छा से, विद्या के रूप में प्रार्थना की जाती है, हे राम, जो सभी दोषों को दूर करती है।

14

शाम्यति ह्यस्त्रमस्त्रेण मलेन क्षाल्यते मलः | शमं विषं विषेणैति रिपुणा हन्यते रिपुः || १४ ||

śāmyati hyastramastreṇa malena kṣālyate malaḥ | śamaṃ viṣaṃ viṣeṇaiti ripuṇā hanyate ripuḥ || 14 ||

English

A weapon is pacified by another weapon, impurity is washed away by impurity, poison is neutralized by poison, and an enemy is killed by an enemy.

हिन्दी

एक अस्त्र दूसरे अस्त्र से शांत होता है, मल मल से धोया जाता है, विष विष से शांत होता है, और शत्रु शत्रु से मारा जाता है।

15

ईदृशी राम मायेयं यां स्वनाशेन हर्षदा | न लक्ष्यते स्वभावोऽस्याः प्रेक्ष्यमाणैव नश्यति || १५ ||

īdṛśī rāma māyeyaṃ yāṃ svanāśena harṣadā | na lakṣyate svabhāvo’syāḥ prekṣyamāṇaiva naśyati || 15 ||

English

Such is this illusion, O Rama, which brings joy through self-destruction. Its nature is not perceived, and it vanishes even as it is being observed.

हिन्दी

ऐसी ही यह माया है, हे राम, जो स्वात्मनाश से हर्ष देती है। इसका स्वभाव दिखाई नहीं देता, और यह देखी जाते-जाते ही नष्ट हो जाती है।

16

विवेकमाच्छादयति जगन्ति जनयत्यलम्| नच विज्ञायते कैषा पश्याश्चर्यमिदं जगत् || १६ ||

vivekamācchādayati jaganti janayaty alam| naca vijñāyate kaiṣā paśyāścaryamidaṃ jagat || 16 ||

English

This world is covered by ignorance, and it produces many things. It is not known by anyone. See, this world is a wonder.

हिन्दी

यह जगत अज्ञान से ढका हुआ है, और यह बहुत सी चीजें उत्पन्न करता है। यह किसी को ज्ञात नहीं है। देखो, यह जगत एक आश्चर्य है।

17

अप्रेक्ष्यमाणा स्फुरति प्रेक्षिता सु विनश्यति| मायेयमपरिज्ञायमानरूपैव वल्गति || १७ ||

aprekṣyamāṇā sphurati prekṣitā su vinaśyati| māyeyamaparijñāyamānarūpaiva valgati || 17 ||

English

When not observed, it shines; when observed, it perishes. This illusion, not being known, indeed flourishes.

हिन्दी

जब नहीं देखा जाता, तो यह चमकता है; जब देखा जाता है, तो यह नष्ट हो जाता है। यह माया, जो ज्ञात नहीं है, वास्तव में फलती-फूलती है।

18

अहो नु खलु चित्रेयं माया संसारबन्धनी| असत्येवातिसत्येव स्वज्ञानं विहितं तया || १८ ||

aho nu khalu citreyam māyā saṃsārabandhanī| asatyevātisatyeva svajñānaṃ vihitaṃ tayā || 18 ||

English

Ah, indeed, this is a wonder, this illusion that binds the world. It is unreal yet very real, made by its own knowledge.

हिन्दी

अहो, निश्चय ही, यह एक आश्चर्य है, यह माया जो संसार को बांधती है। यह असत्य है लेकिन बहुत सत्य भी है, अपने ज्ञान से बनाई गई है।

19

अत्यभिन्नपदे तस्मिंस्तन्वाना भेदमाततम्| संसारमाया येनासौ तेनासौ पुरुषोत्तमः || १९ ||

atyabhinnapade tasmins tanvānā bhedamātatam| saṃsāramāyā yenāsau tenāsau puruṣottamaḥ || 19 ||

English

In that state of non-difference, weaving the imagined difference, the worldly illusion by which he is, he is the supreme person.

हिन्दी

उस अभिन्न पद में, कल्पित भेद बुनते हुए, संसार माया जिससे वह है, वह पुरुषोत्तम है।

20

नास्त्येषा परमार्थे न त्वेवं भावनयेद्धया| ज्ञो भूत्वा ज्ञेयसंप्राप्तो ज्ञास्यस्यस्यास्त्वमाशयम् || २० ||

nāsty eṣā paramārthe na tvevaṃ bhāvanayeddhayā| jño bhūtvā jñeyasamprāpto jñāsyasyasyāstvamāśayam || 20 ||

English

This does not exist in the ultimate reality. One should not meditate on it in this way. Having become the knower, one should attain the knowledge of the knowable and have the intention to know.

हिन्दी

यह परमार्थ में नहीं है। इस पर इस तरह से ध्यान नहीं करना चाहिए। ज्ञाता बनकर, ज्ञेय का ज्ञान प्राप्त करना चाहिए और जानने का इरादा रखना चाहिए।

21

यावत्तु न प्रबुद्धस्त्वं तावन्मद्वचसैव ते । निश्चयो भवतूद्दामो नास्त्यविद्येति निश्चलः || २१ ||

yāvattu na prabuddhastvaṃ tāvanmadvacasaiva te | niścayo bhavatūddāmo nāstyavidyeti niścalaḥ || 21 ||

English

Until you are not awakened, let your resolve be firm in my words. There is no ignorance, be steadfast.

हिन्दी

जब तक तुम जागरूक नहीं हो, तब तक मेरे शब्दों पर ही तुम्हारा निश्चय हो, अज्ञान नहीं है, स्थिर रहो।

22

यदिदं दृश्यतां यातं मानसं मननं महत् । असन्मात्रमिदं यस्मान्मनोमात्रविजृम्भितम् || २२ ||

yadidaṃ dṛśyatāṃ yātaṃ mānasaṃ mananaṃ mahat | asanmātramidaṃ yasmānmanomātravijṛmbhitam || 22 ||

English

Whatever is seen here, it is a great mental contemplation. Because this is merely non-existent, it is manifested solely by the mind.

हिन्दी

जो कुछ भी यहाँ दिखाई देता है, वह एक बड़ा मानसिक चिंतन है। क्योंकि यह केवल असत् है, यह मन के द्वारा ही प्रकट होता है।

23

सत्तद्ब्रह्मेति यस्यान्तर्निश्चयः सोऽपि मोक्षभाक् । चलाचलाकृतिर्या या दृष्टिरावद्धभावना || २३ ||

sattadbrahmeti yasyāntarniścayaḥ so'pi mokṣabhāk | calācalākṛtiryā yā dṛṣṭirāvaddhabhāvanā || 23 ||

English

One who has the conviction that 'That is Brahman' also attains liberation. Whatever vision is steadfast, whether it is of the moving or the unmoving.

हिन्दी

जिसका निश्चय है कि 'वह ब्रह्म है', वह भी मोक्ष प्राप्त करता है। जो भी दृष्टि स्थिर है, चल या अचल, उसका भी भावना है।

24

सा समग्रजगद्भूतखगबन्धनवागुरा । यः स्वप्नभूमिवद्भ्रान्तमसत्सद्ह्येकनिश्चयः || २४ ||

sā samagrajagadbhūtakhagabandhanavāgurā | yaḥ svapnabhūmivadbhrāntamasatsadhyekaniścayaḥ || 24 ||

English

That which binds the entire universe, including beings and space, is like a dream-like illusion. The one who has the conviction that the unreal is real is deluded.

हिन्दी

जो सम्पूर्ण विश्व को, जीवों और अंतरिक्ष को बांधता है, वह स्वप्न-जैसी भ्रामक है। जो असत् को सत् मानता है, वह भ्रांत है।

25

जगत्पश्यत्यसक्तात्मा न स दुःखे निमज्जति । यस्यैतास्वस्वरूपासु भावना स्वात्मभावना || २५ ||

jagatpaśyatyaśaktātmā na sa duḥkhe nimajjati | yasyaitāsvasvarūpāsu bhāvanā svātmabhāvanā || 25 ||

English

One who sees the world with a detached mind does not sink into sorrow. For whom the contemplation of all these forms is the contemplation of the self.

हिन्दी

जो विरक्त मन से संसार को देखता है, वह दुःख में नहीं डूबता। जिसके लिए इन सभी रूपों की भावना आत्मभावना है।

26

अस्वरूपस्य तस्यापि सा ह्यविद्यैव विद्यते विकारितादयो दोषा न केचन महात्मनि || २६ ||

asvarūpasya tasyāpi sā hyavidyaiava vidyate vikāritādayo doṣā na kecana mahātmani || 26 ||

English

Even for the unreal, that ignorance alone exists; defects such as changeability do not exist in the Supreme Self.

हिन्दी

अस्वरूप के लिए भी वह अज्ञान ही है; विकारिता जैसे दोष महात्मा में नहीं हैं।

27

परमात्मनि विद्यन्ते पयसीवेह पांसवः भावनाशब्दशब्दार्थरञ्जनेयं जगद्गता || २७ ||

paramātmani vidyante payasīveha pāṃsavaḥ bhāvanāśabdaśabdārtharañjane yaṃ jagadgatā || 27 ||

English

In the Supreme Self, defects appear like particles of dust in the milk; this worldly existence is colored by thoughts and words.

हिन्दी

परमात्मा में दोष धूल के कणों की तरह प्रकट होते हैं; यह संसार विचारों और शब्दों से रंजित है।

28

व्यवहारार्थमुत्पन्ना व्यतिरिक्ता च नात्मनः अनेन व्यवहारेण विनैताः शास्त्रदृष्टयः || २८ ||

vyavahārārthamutpannā vyatiriktā ca nātmanaḥ anena vyavahāreṇa vinaitāḥ śāstradṛṣṭayaḥ || 28 ||

English

For the purpose of worldly transactions, they are born separate from the Self; without this worldly interaction, these scriptural views do not exist.

हिन्दी

संसार के व्यवहार के लिए ये आत्मा से अलग होकर उत्पन्न होते हैं; इस व्यवहार के बिना ये शास्त्र दृष्टियाँ नहीं हैं।

29

संस्थितिं नाधिगच्छन्ति पटा इव वितन्तवः उह्यमानो ह्यविद्यायामात्मा नेहोपलक्ष्यते || २९ ||

saṃsthitiṃ nādhigacchanti paṭā iva vitantavaḥ uhyamāno hyavidyāyāmātmā nehopalakṣyate || 29 ||

English

They do not attain stability, like threads without a cloth; the Self is not perceived here, being carried away by ignorance.

हिन्दी

वे स्थिति नहीं पाते, जैसे कपड़े के बिना धागे; आत्मा यहाँ नहीं दिखाई देता, अज्ञान में बहाया जाता है।

30

आत्मज्ञानादृते तच्च शास्त्रार्थात्समवाप्यते अविद्यासरितः पारमात्मलाभादृते किल || ३० ||

ātmajñānādṛte tacca śāstrārthātsamavāpyate avidyāsaritaḥ pāramātmalābhādṛte kila || 30 ||

English

Without the knowledge of the Self, that is not attained from the scriptures; indeed, the other shore of ignorance is not reached without the attainment of the Supreme Self.

हिन्दी

आत्मज्ञान के बिना वह शास्त्रों से नहीं प्राप्त होता; वास्तव में अज्ञान के पार को परमात्मा के प्राप्ति के बिना नहीं पाया जा सकता।

31

राम नासाद्यते तद्धि पदमक्षयमुच्यते | यतःकुतश्चिज्जातेयमविद्या मलदायिनी || ३१ ||

rāma nāsādyate taddhi padamakṣayamucyate | yataḥkutaścijjāteyamavidyā maladāyinī || 31 ||

English

Rama cannot be attained, that is indeed called the eternal state | From where and how did this ignorance, the cause of impurity, arise?

हिन्दी

राम प्राप्त नहीं होते, वही अक्षय पद कहलाता है | कहाँ से और कैसे यह अविद्या, मल का कारण, उत्पन्न हुई?

32

नूनं स्थितिमुपायाता समासाद्य पदं स्थिता | कुतो जातेयमिति ते राम मास्तु विचारणा || ३२ ||

nūnaṃ sthitimupāyātā samāsādya padaṃ sthitā | kuto jāteyamiti te rāma māstu vicāraṇā || 32 ||

English

Certainly, having attained stability by reaching that state, let there be contemplation on how this ignorance arose, O Rama.

हिन्दी

निश्चय ही, उस पद को प्राप्त करके स्थिति प्राप्त हुई है | हे राम, यह अज्ञान कैसे उत्पन्न हुआ, इस पर विचार हो।

33

इमां कथमहं हन्मीत्येषा तेऽस्तु विचारणा | अस्तं गतायां क्षीणायामस्यां ज्ञास्यसि राघव || ३३ ||

imāṃ kathamahaṃ hanmītyeṣā te'stu vicāraṇā |astaṃ gatāyāṃ kṣīṇāyāmasyāṃ jñāsyasi rāghava || 33 ||

English

Let this be your contemplation: 'How can I destroy this ignorance?' When it is destroyed and diminished, you will know, O Raghava.

हिन्दी

यह तुम्हारा विचार हो: 'मैं इस अज्ञान को कैसे नष्ट करूँ?' जब यह नष्ट हो जाएगा और क्षीण हो जाएगा, तब तुम जानोगे, हे रघुवंशी।

34

यत एषा यथा चैषा यथा नष्टेत्यखण्डितम् | वस्तुतः किल नास्त्येषा विभात्येषा न वेक्षिता || ३४ ||

yata eṣā yathā caiṣā yathā naṣṭetyakhṇḍitam | vastutaḥ kila nāsty eṣā vibhāty eṣā na vekṣitā || 34 ||

English

As it is, this ignorance is indeed destroyed completely. In reality, it does not exist; it only appears when not observed.

हिन्दी

जैसी यह है, वैसे ही यह अज्ञान पूर्णतः नष्ट हो जाती है। वास्तव में, यह अस्तित्व में नहीं है; यह तब ही प्रकट होती है जब इसे देखा नहीं जाता।

35

असतो भ्रान्तता सत्यरूपां जानातु कः कुतः | जातेयं प्रौढिमापन्ना दोषायैवातताकृतिः || ३५ ||

asato bhrāntatā satyarūpāṃ jānātu kaḥ kutaḥ | jāteyaṃ prauḍhimāpannā doṣāyaivātatākṛtiḥ || 35 ||

English

Who can know the true form of this delusion arising from non-existence? This ignorance, having attained maturity, takes the form of faults.

हिन्दी

कौन इस असत् से उत्पन्न भ्रान्ति का सत्य रूप जान सकता है? यह अज्ञान, परिपक्वता प्राप्त करके, दोष का रूप धारण करती है।

36

बलात्प्रणाशय त्वेनां परिज्ञास्यसि वै ततः | अपि शूरा अतिप्राज्ञास्ते न सन्ति जगत्त्रये || ३६ ||

balāt praṇāśaya tvenāṃ parijñāsyasi vai tataḥ | api śūrā atiprajñāste na santi jagattraye || 36 ||

English

You will surely destroy her by force, and then you will recognize her. Even the brave and very wise do not exist in the three worlds.

हिन्दी

तुम बलपूर्वक उसे नष्ट करोगे और फिर उसे पहचानोगे। यहाँ तक कि बहादुर और अत्यंत बुद्धिमान लोग भी तीनों लोकों में नहीं हैं।

37

अविद्यया ये पुरुषा न नाम विवशीकृताः | तदस्या रोगशीलाया यत्नं कुरु विनाशने || ३७ ||

avidyayā ye puruṣā na nāma vivashīkṛtāḥ | tadasyā rogaśīlāyā yatnaṃ kuru vināśane || 37 ||

English

Those who are not subdued by ignorance, make an effort to destroy this disease-prone nature of hers.

हिन्दी

जो लोग अज्ञान से वश में नहीं हैं, उन्हें इसकी रोग-प्रवृत्ति को नष्ट करने का प्रयास करो।

38

यथैषा जन्मदुःखेषु न भूयस्त्वां नियोक्ष्यति | सर्वापदामेकसखीमज्ञानतरुमञ्जरीम् || अनर्थसार्थजननीमविद्यामलमुद्धर || ३८ ||

yathaiṣā janmaduḥkheṣu na bhūyastvāṃ niyokṣyati | sarvāpadāmekasakhīmajñānatarumañjarīm | anarthasārthajananīmavidyāmalamuddhara || 38 ||

English

So that she may not engage you again in the sufferings of birth, uproot this ignorance, which is the sole companion of all misfortunes, the blossom of the tree of ignorance, and the producer of meaningless and meaningful results.

हिन्दी

ताकि वह आपको जन्म के दुःखों में फिर से न फँसाए, इस अज्ञान को उखाड़ फेंको, जो सभी विपदाओं की एकमात्र सखी है, अज्ञान के वृक्ष का फूल है, और अनर्थ और सार्थ की उत्पत्ति करती है।

39

भयविषाददुराधिविपत्प्रदां हृदयमोहमहापटलांकुराम् | भृशमपास्य कुदृष्टिमिमां बलाद्भव भवार्णवपारमुपागतः || ३९ ||

bhayaviṣādadurādhivipatpradāṃ hṛdayamohamahāpaṭalāṃkurām | bhṛśamapāsya kudṛṣṭimimāṃ balādbhava bhavārṇavapāramupāgataḥ || 39 ||

English

Having completely abandoned this wrong view, which causes fear, despair, great misfortune, and delusion of the heart, become one who has reached the other shore of the ocean of existence by force.

हिन्दी

इस गलत दृष्टि को पूरी तरह से त्याग कर, जो भय, विषाद, बड़ी विपदा और हृदय के मोह का कारण बनती है, बलपूर्वक अस्तित्व के सागर के पार पहुँचे हुए व्यक्ति बनो।

← Chapter 40Chapter 42 →