Sthiti स्थिति

Chapter 39 — 51 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | भगवन्नेवं स्थिते परे ब्रह्मण्येव विद्यमाने कुत एवाभित्तिचित्ररूपायाः सृष्टेरागम इति कथय महात्मन् || १ ||

śrīrāma uvāca | bhagavannēvaṃ sthitē parē brahmaṇyēva vidyamānē kuta ēvābhitticitrarūpāyāḥ sṛṣṭērāgama iti kathaya mahātman || 1 ||

English

Shri Rama said: O Lord, if the supreme Brahman is established and exists in this manner, then how does the creation of this diverse universe come about? Please explain, O great one.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे भगवन्, यदि परम ब्रह्म इस प्रकार स्थित है और विद्यमान है, तो इस विविध रूप की सृष्टि कैसे होती है? कृपया बताएँ, हे महात्मन्।

2

श्रीवसिष्ठ उवाच | राजपुत्र ब्रह्मतत्त्वमेवेदमावर्तते यस्मात्सर्वशक्ति तत्तस्मात्सर्वाः शक्तयो ब्रह्मणि दृश्यन्ते || २ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | rājaputra brahmatattvamēvēdamāvartatē yasmātsarvaśakti tattasmātsarvāḥ śaktayo brahmaṇi dṛśyantē || 2 ||

English

Vasistha said: O Prince, this Brahman principle alone pervades everything, because it is the source of all powers. Therefore, all powers are seen in Brahman.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: हे राजकुमार, यह ब्रह्म तत्त्व ही सब कुछ में व्याप्त है, क्योंकि यह सभी शक्तियों का स्रोत है। इसलिए, सभी शक्तियाँ ब्रह्म में दिखाई देती हैं।

3

सत्त्वमसत्त्वं द्वित्वमेकत्वमनेकत्वमाद्यत्वमन्तत्वमिति || ३ ||

sattvam asattvaṃ dvitvam ekatvam anekatvam ādyatvam antatvam iti || 3 ||

English

Existence, non-existence, duality, unity, multiplicity, primacy, and finality—thus it is.

हिन्दी

अस्तित्व, अनस्तित्व, द्वैत, एकता, अनेकता, प्राथमिकता, और अंतिमता—ऐसा है।

4

तच्च नान्यत् | यथा जलराशेर्जलाशय उल्लासप्रफुल्लासेन नानाकारतां दर्शयन्प्रकटतांगच्छति || ४ ||

tacca nānyat | yathā jalarāśerjalāśaya ullāsapraphullāsena nānākāratāṃ darśayanprakaṭatāṃgacchati || 4 ||

English

And that is not different. Just as a body of water, with its waves and ripples, displays various forms and becomes visible.

हिन्दी

और वह अलग नहीं है। जैसे एक जलराशि, अपनी लहरों और छोटी लहरों के साथ, विभिन्न रूपों को प्रदर्शित करती है और दृश्यमान होती है।

5

तथा चिद्धनश्चित्तं चित्त्वाच्च सर्वाः शक्तीः कर्ममयीर्वासनामयीर्मनोमयीश्चिनोति दर्शयति विभर्ति जनयति क्षिपयति चेति || ५ ||

tathā ciddhanaścittaṃ cittvācca sarvāḥ śaktīḥ karmamayīrvāsanāmayīrmanomayīścinoti darśayati vibharti janayati kṣipayati ceti || 5 ||

English

Similarly, the consciousness, being the essence of consciousness, creates, displays, sustains, generates, and projects all powers, which are action-oriented, desire-oriented, and mind-oriented.

हिन्दी

इसी प्रकार, चेतना, जो चेतना का सार है, सभी शक्तियों को उत्पन्न करती है, प्रदर्शित करती है, संरक्षित करती है, जन्म देती है, और प्रक्षेपित करती है, जो कर्म-उन्मुख, इच्छा-उन्मुख, और मन-उन्मुख हैं।

6

सर्वेषामेव जीवानां सर्वासामभितो दृशाम् | समग्राणां पदार्थानामुत्पत्तिर्ब्रह्मणोऽनिशम् || ६ ||

sarveṣāmeva jīvānāṃ sarvāsāmabhito dṛśām | samagrāṇāṃ padārthānāmutpattirbrahmaṇo'niśam || 6 ||

English

The origin of all beings, all perceptions, and all objects is continuously from Brahman.

हिन्दी

सभी जीवों, सभी दृष्टियों और सभी वस्तुओं की उत्पत्ति निरंतर ब्रह्म से होती है।

7

लोकात्परादुपायान्ति तस्मिश्चित्त्वाद्विशन्त्यलम् | तन्मया एव सततं तरङ्गा इव सागरे || ७ ||

lokātparādupāyānti tasmicchittvādvishantyalam | tanmayā eva satataṃ taraṅgā iva sāgare || 7 ||

English

They come from a transcendental realm and merge into it, becoming one with it, like waves in the ocean.

हिन्दी

वे एक पारलौकिक क्षेत्र से आते हैं और उसमें विलीन हो जाते हैं, उसके साथ एक हो जाते हैं, जैसे सागर में तरंगें।

8

श्रीराम उवाच | भगवंस्तवातिगहनेयं वचनव्यक्तिर्न खल्वद्य वाक्यार्थमवगच्छामि || ८ ||

śrīrāma uvāca | bhagavaṃstavātigahane yaṃ vacanavyaktirna khalvadya vākyārthamavagacchāmi || 8 ||

English

Sri Rama said: O Lord, your words are very profound, I am unable to comprehend their meaning today.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे भगवन्, आपके शब्द बहुत गहरे हैं, मैं आज उनके अर्थ को समझ नहीं पा रहा हूँ।

9

क्व किलातीतमनःषष्ठेन्द्रियवृत्ति ब्रह्मतत्त्वं क्व भङ्गुरेयं तज्जा पदार्थश्रीरिति वचनरचना | यदि चायमारम्भो ब्रह्मण आपतितस्तदनेन तत्सदृशेनैव भवितव्यम् || ९ ||

kva kilātītamanaḥṣaṣṭhendriyavṛtti brahmatattvaṃ kva bhaṅgureyaṃ tajjā padārthaśrīriti vacanaracanā | yadi cāyamārambho brahmaṇa āpatitastadanena tatsadṛśenaiva bhavitavyam || 9 ||

English

Where is the transcendental Brahman, beyond the mind and senses? And where is this transient creation born from it? If this endeavor has befallen Brahman, then it must be similar to it.

हिन्दी

पारलौकिक ब्रह्म, जो मन और इंद्रियों से परे है, कहाँ है? और इसके द्वारा उत्पन्न यह नश्वर सृष्टि कहाँ है? यदि यह प्रयास ब्रह्म पर आ पड़ा है, तो यह उसके समान ही होना चाहिए।

10

यो यस्माज्जायते स तत्सदृश एव भवति || १० ||

yo yasmājjāyate sa tatsadṛśa eva bhavati || 10 ||

English

That which is born from something becomes similar to it.

हिन्दी

जो किसी से उत्पन्न होता है, वह उसी के समान होता है।

11

यथादीपाद्दीपःपुरुषात्पुरुषः सस्यात्सस्यम् || ११ ||

yathādīpāddīpaḥpuruṣātpuruṣaḥ sasyātsasyam || 11 ||

English

Just as a lamp is lit from another lamp, a person from another person, and a crop from a crop.

हिन्दी

जैसे एक दीप से दूसरा दीप जलाया जाता है, एक पुरुष से दूसरा पुरुष, और एक फसल से दूसरी फसल।

12

यतो निर्विकाराद्यदागतं निर्विकारेणैवानेन भवितव्यम् || १२ ||

yato nirvikārādyadāgataṃ nirvikāreṇaivānena bhavitavyam || 12 ||

English

That which comes from the unchanging must also remain unchanging.

हिन्दी

जो अपरिवर्तनशील से उत्पन्न होता है, उसे भी अपरिवर्तनशील ही रहना चाहिए।

13

अथैतद्व्यतिरिक्तं चिदात्मनस्तन्निष्कलङ्कस्य परमेश्वरस्य येयं कलङ्कापत्तिरित्याकर्ण्य भगवान् ब्रह्मर्षिरुवाच || १३ ||

athaitadvyatiriktaṃ cidātmanastannniṣkalaṅkasyaparameśvarasya yeyaṃ kalaṅkāpattiritiākarṇya bhagavān brahmarṣiruvāca || 13 ||

English

Hearing about the blemish that has befallen the pure, flawless supreme Lord, who is distinct from this, the blessed sage spoke.

हिन्दी

इस व्यतिरिक्त, शुद्ध, निष्कलंक परमेश्वर पर जो कलंक आ पड़ा है, उसके बारे में सुनकर भगवान् ब्रह्मर्षि ने कहा।

14

ब्रह्मैवेदं स्थितं नाम मलमस्तीह नानघ तरङ्गौघगणैरम्भः सिन्धौ स्फुरति नो रजः || १४ ||

brahmaivedaṃ sthitaṃ nāma malamastīha nānagha tarangaughaghanairambhaḥ sindhau sphurati no rajaḥ || 14 ||

English

O sinless one, only Brahman exists here, there is no impurity. Just as the ocean remains undisturbed by the waves, so does Brahman remain unaffected by impurities.

हिन्दी

हे निष्पाप, यहाँ केवल ब्रह्म ही स्थित है, कोई मल नहीं है। जैसे समुद्र तरंगों से विचलित नहीं होता, वैसे ही ब्रह्म मल से अप्रभावित रहता है।

15

द्वितीया कल्पनैवेह न रघूद्वह विद्यते | ब्रह्ममात्रादृते वह्नावौष्ण्यमात्रादृते यथा || १५ ||

dvitīyā kalpanaiveha na raghūdvaha vidyate | brahmamātrādṛte vahnāvauṣṇyamātrādṛte yathā || 15 ||

English

There is no second creation here, O Raghuvanshi, except for Brahman, just as there is no heat without fire.

हिन्दी

यहाँ द्वितीय कल्पना नहीं है, हे रघुवंशी, ब्रह्म के अतिरिक्त कुछ नहीं है, जैसे अग्नि के बिना ऊष्णता नहीं होती।

16

श्रीराम उवाच | निर्दुःखं ब्रह्म निर्द्वन्द्वं तज्जं दुःखमयं जगत् | अस्पष्टार्थमिदं ब्रह्मन्न वेद्मि वचनं तव || १६ ||

śrīrāma uvāca | nirdhuḥkhaṃ brahma nirdvandvaṃ tajjaṃ duḥkhmayam jagat | aspṣṭārthamidaṃ brahmanna vedmi vacanaṃ tava || 16 ||

English

Sri Rama said: Brahman is free from sorrow and duality, and the world born of it is full of sorrow. I do not understand this statement of yours, O Brahman, as it is unclear.

हिन्दी

श्रीराम ने कहा: ब्रह्म दुःख और द्वन्द्व से मुक्त है, और उससे उत्पन्न संसार दुःखमय है। हे ब्रह्मन्, मैं आपके इस अस्पष्ट वचन को नहीं समझ पा रहा हूँ।

17

श्रीवाल्मीकिरुवाच | इत्युक्ते तत्र रामेण चिन्तयामास चेतसा | वसिष्ठो मुनिशार्दूलो राघवस्योपदेशने || १७ ||

śrīvālmīkiruvāca | ityukte tatra rāmeṇa cintayāmāsa cetasā | vasiṣṭho muniśārdūlo rāghavasyopadeśane || 17 ||

English

Sri Valmiki said: Having heard this, Vasishtha, the lion among sages, contemplated in his mind the instruction of Raghava.

हिन्दी

श्रीवाल्मीकि ने कहा: इस प्रकार कहने पर राम द्वारा, वसिष्ठ, मुनियों में सिंह, ने मन में रघुवंशी के उपदेश को सोचा।

18

परं विकासमायाता नास्य तावदियं मतिः | किंचिन्निर्मलतां प्राप्ता प्रोह्यते चेह वस्तुनि || १८ ||

paraṃ vikāsamāyātā nāsya tāvadiyam matiḥ | kiṃcinnirmalatāṃ prāptā prohyate ceha vastuni || 18 ||

English

His mind had not yet reached the highest expansion, but it had attained some purity and was being gradually purified in this matter.

हिन्दी

उसका मन अभी तक परम विकास तक नहीं पहुँचा था, लेकिन उसने कुछ निर्मलता प्राप्त की थी और यह वस्तु में धीरे-धीरे शुद्ध हो रहा था।

19

यो व्युत्पन्नमनास्तस्य ज्ञातज्ञेयस्य धीमतः | मोक्षोपायगिरां पारं प्रयातस्य विवेकतः || १९ ||

yo vyutpannamanāstasya jñātajñeyasya dhīmataḥ | mokṣopāyagirāṃ pāraṃ prayātasya vivekataḥ || 19 ||

English

He who has an awakened mind and is wise, knowing the knowable, having reached the other shore of the words of the means of liberation, proceeds with discrimination.

हिन्दी

जिसका मन उत्पन्न हो गया है और जो ज्ञानी है, जिसने ज्ञातव्य को जाना है, जो मोक्ष के उपायों के शब्दों के पार पहुँच चुका है, वह विवेक से आगे बढ़ता है।

20

न कश्चित्कस्यचिद्दोषो नास्ति विद्यात्मनि ह्यलम् | यावन्नोक्तं न विश्रान्तिं तावदेत्येष राघवः || २० ||

na kaścitkasyaciddōṣō nāsti vidyātmani hyalam | yāvannoktaṃ na viśrāntiṃ tāvadetyeṣa rāghavaḥ || 20 ||

English

There is no fault in anyone in the realm of knowledge | Until it is said, there is no rest, this is Raghava || 20 ||

हिन्दी

ज्ञान के क्षेत्र में किसी में कोई दोष नहीं है | जब तक कहा नहीं जाता, तब तक विश्राम नहीं, यह राघव है || २० ||

21

अर्धव्युत्पन्नबुद्धेस्तु नैतद्व्यक्तं हि शोभते | दृश्यानया भोगदृशा भावयन्नेव नश्यति || २१ ||

ardhavyutpannabuddhestu naitadvyaktaṃ hi śobhate | dṛśyānayā bhogadṛśā bhāvayanneva naśyati || 21 ||

English

For one whose intellect is half-developed, this is not clearly understood | With this view of enjoyment, one who contemplates thus perishes || 21 ||

हिन्दी

जिसकी बुद्धि आधी विकसित है, उसके लिए यह स्पष्ट रूप से समझ में नहीं आता | इस भोग की दृष्टि से, जो इस प्रकार सोचता है, वह नष्ट हो जाता है || २१ ||

22

परां दृष्टिं प्रयातस्य भोगेच्छा नाभिजायते | सर्वं ब्रह्मेति सिद्धान्तः काले नामास्य युज्यते || २२ ||

parāṃ dṛṣṭiṃ prayātasya bhogecchā nābhijāyate | sarvaṃ brahmeti siddhāntaḥ kāle nāmāsya yujyate || 22 ||

English

For one who has attained the highest vision, the desire for enjoyment does not arise | The doctrine that everything is Brahman is appropriate for him at that time || 22 ||

हिन्दी

जिसने उच्चतम दृष्टि प्राप्त कर ली है, उसके लिए भोग की इच्छा उत्पन्न नहीं होती | उसके लिए समय पर यह सिद्धांत उपयुक्त है कि सब कुछ ब्रह्म है || २२ ||

23

आदौ शमदमप्रायैर्गुणैः शिष्यं विशोधयेत् | पश्चात्सर्वमिदं ब्रह्म शुद्धस्त्वमिति बोधयेत् || २३ ||

ādau śamadamaprāyairguṇaiḥ śiṣyaṃ viśodhayet | paścātsarvamidaṃ brahma śuddhastvamiti bodhayet || 23 ||

English

In the beginning, one should purify the disciple with the qualities of peace and self-control | Later, one should teach that all this is Brahman and you are pure || 23 ||

हिन्दी

शुरुआत में, शांति और स्वयं नियंत्रण जैसे गुणों से शिष्य को शुद्ध करना चाहिए | बाद में, यह सिखाना चाहिए कि यह सब कुछ ब्रह्म है और तुम शुद्ध हो || २३ ||

24

अज्ञस्यार्धप्रबुद्धस्य सर्वं ब्रह्मेति यो वदेत् | महानरकजालेषु स तेन विनियोजितः || २४ ||

ajñasyārdhaprabuddhasya sarvaṃ brahmeti yo vadet | mahānarakajāleṣu sa tena vinayojitaḥ || 24 ||

English

One who tells an ignorant or half-awakened person that everything is Brahman | That person is consigned to the great web of hell || 24 ||

हिन्दी

जो कोई अज्ञानी या आधे जागृत व्यक्ति को यह कहता है कि सब कुछ ब्रह्म है | वह व्यक्ति महान नरक के जाल में फँस जाता है || २४ ||

25

प्रबुद्धबुद्धेः प्रक्षीणभोगेच्छस्य निराशिषः| नास्त्यविद्यामलमिति युक्तं वक्तुं महात्मनः || २५ ||

prabuddhabuddheḥ prakṣīṇabhogecchasya nirāśiṣaḥ| nāstyavidyāmalamiti yuktaṃ vaktuṃ mahātmanaḥ || 25 ||

English

For the enlightened one who has no desire for worldly pleasures and is free from hopes, it is not appropriate to say that there is ignorance.

हिन्दी

जिसकी बुद्धि प्रकाशित हो चाहे और जिसकी भोग की इच्छा समाप्त हो चुकी हो, उस महात्मा के लिए यह कहना उचित नहीं है कि उसमें अज्ञान है।

26

अपरीक्ष्य च यः शिष्यं प्रशास्त्यतिविमूढधीः| स एव नरकं याति यावदाभूतसंप्लवम् || २६ ||

aparīkṣya ca yaḥ śiṣyaṃ praśāstyatimūḍhadhīḥ| sa eva narakaṃ yāti yāvadābhūtasaṃplavam || 26 ||

English

One who, without proper examination, teaches a disciple with a confused mind, that person goes to hell until the end of the world.

हिन्दी

जो व्यक्ति बिना परीक्षा किए एक भ्रमित मन वाले शिष्य को शिक्षा देता है, वह व्यक्ति संसार के अंत तक नरक में जाता है।

27

इति संचिन्त्य भगवानज्ञानतिमिरापहः| तमुवाच मुनिश्रेष्ठो वसिष्ठो भूमिभास्करः || २७ ||

iti saṃcintya bhagavānajñānatimirāpahaḥ| tamuvāca muniśreṣṭho vasiṣṭho bhūmibhāskaraḥ || 27 ||

English

Thus, having contemplated, the Lord who dispels the darkness of ignorance, the foremost sage Vasistha, the sun of the earth, spoke to him.

हिन्दी

इस प्रकार सोचकर, अज्ञान के अंधकार को दूर करने वाले भगवान, मुनियों में श्रेष्ठ वसिष्ठ, पृथ्वी के सूर्य, ने उससे कहा।

28

श्रीवसिष्ठ उवाच| कलङ्ककलना ब्रह्मण्यस्ति नास्तीति वानघ| सिद्धान्तकाले वक्तव्यं स्वयं ज्ञास्यसि राघव || २८ ||

śrīvasiṣṭha uvāca| kalaṅkakalanā brahmaṇyasti nāstīti vānagha| siddhāntakāle vaktavyaṃ svayaṃ jñāsyasi rāghava || 28 ||

English

Sri Vasistha said: O sinless one, the question of whether there is a blemish in Brahman or not will be answered in the time of the doctrine. You will know it yourself, O Raghava.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: हे निष्पाप, ब्रह्म में दोष है या नहीं, यह सिद्धांत के समय में कहा जाएगा। तुम स्वयं जान लोगे, हे रघुवंशी।

29

ब्रह्म सर्वशक्ति सर्वव्यापि सर्वगतं सर्वोहमेवेति || २९ ||

brahma sarvaśakti sarvavyāpi sarvagataṃ sarvohameveti || 29 ||

English

Brahman is all-powerful, all-pervading, omnipresent, and I am all that.

हिन्दी

ब्रह्म सर्वशक्तिमान, सर्वव्यापी, सर्वत्र विद्यमान और मैं ही सब कुछ हूँ।

30

यथेन्द्रजालिनः पश्यसि चित्रा मायया क्रिया जनयन्तः सदसत्तां नयन्त्यसच्च सत्तां नयन्ति तथैवात्मा अमायामयोऽपि मायामय इव परम ऐन्द्रजालिको घटं पटं करोति पटं च घटं करोति उपले लतां जनयति मेरौ कनकतटे नन्दनवनमिव लतायामुपलमुत्पादयति कल्पपादपेषु रत्नस्तबकमिव व्योम्नि काननमध्यारोपयति || ३० ||

yathendrajālinaḥ paśyasi citrā māyayā kriyā janayantaḥ sadasattāṃ nayantyasacca sattāṃ nayanti tathaivātmā amāyāmayo'pi māyāmaya iva parama aindrajāliko ghaṭaṃ paṭaṃ karoti paṭaṃ ca ghaṭaṃ karoti upale latāṃ janayati merau kanakataṭe nandanavanamiva latāyāmupalamutpādayati kalpapādapeṣu ratnastabakamiva vyomni kānanamadhyāropayati || 30 ||

English

Just as a magician creates various illusions through magic, making the unreal appear real and the real appear unreal, similarly, the Self, though free from illusion, appears to be under the influence of illusion. The supreme magician creates pots and clothes, transforms clothes into pots, generates vines from stones, creates a garden like Nandana on a golden shore, produces stones from vines, and superimposes a jewel-like forest in the sky.

हिन्दी

जैसे एक जादूगर जादू से विभिन्न भ्रम पैदा करता है, असत् को सत और सत को असत दिखाता है, उसी प्रकार, आत्मा, भ्रम से मुक्त होने के बावजूद, भ्रम के अधीन प्रतीत होता है। परम जादूगर घड़े और कपड़े बनाता है, कपड़े को घड़े में बदलता है, पत्थरों से लताएँ पैदा करता है, सोने के तट पर नंदन वन जैसा बगीचा बनाता है, लताओं से पत्थर पैदा करता है, और आकाश में रत्न जैसा वन आरोपित करता है।

31

गन्धर्वोद्यानमिव तस्मिन् जगति भविष्यति गगने कल्पनया नगरतां जनयति नष्टच्छायाञ्जनमिव व्योम धरातलं नयतीति || ३१ ||

gandharvodyānamiva tasmin jagati bhaviṣyati gagane kalpanayā nagaratāṃ janayati naṣṭacchāyāñjanamiva vyoma dharātalaṃ nayatīti || 31 ||

English

In this world, like a celestial garden, the sky will create a city through imagination, and the shadowless sky will bring the earth to the sky.

हिन्दी

इस संसार में, जैसे एक दिव्य उद्यान, आकाश कल्पना से एक नगर की सृष्टि करेगा, और छायारहित आकाश पृथ्वी को आकाश में ले आएगा।

32

गन्धर्वनगरराजगृहे विपुलाङ्गनाजनमिव भूतले व्योम निवेशयति || ३२ ||

gandharvanagararājagṛhe vipulāṅganājanamiva bhūtale vyoma niveśayati || 32 ||

English

In the celestial city's royal palace, the sky settles a multitude of beautiful women on the earth.

हिन्दी

दिव्य नगर के राजमहल में, आकाश पृथ्वी पर एक समूह सुंदर महिलाओं को बसाता है।

33

रक्तकुट्टिमेष्वाकाशप्रतिबिम्बमिव किंचिदस्ति जगति भविष्यति वा बभूव || ३३ ||

raktakuṭṭimeṣvākāśapratibimbamiva kiṃcidasti jagati bhaviṣyati vā babhūva || 33 ||

English

In the world, something exists like a reflection in the sky, or it will exist, or it existed.

हिन्दी

संसार में, कुछ आकाश में प्रतिबिम्ब की तरह मौजूद है, या होगा, या था।

34

यदीश्वरो व्यक्तरूपो विचित्रतामुपेत्य निदर्शयति || ३४ ||

yadīśvaro vyaktarūpo vicitratāmupetya nidarśayati || 34 ||

English

If the Supreme Lord manifests in a tangible form with various attributes,

हिन्दी

यदि परमेश्वर विविध गुणों से युक्त एक स्पष्ट रूप में प्रकट होता है|

35

सर्वमेव सर्वथा सर्वत्र यथा संभवत्येकमेवेह वस्तु विद्यत इति तस्माद्धर्षामर्षविस्मयानां क्व वाऽवसरो राम || ३५ ||

sarvameva sarvathā sarvatra yathā saṃbhavatyekameveha vastu vidyat iti tasmāddharṣāmarṣavismayānāṃ kvavāvasaro rāma || 35 ||

English

Everything everywhere exists as it should, hence there is only one reality. Therefore, O Rama, where is the scope for joy, sorrow, or wonder?

हिन्दी

सब कुछ सब तरह से सब जगह ऐसे ही होता है जैसे होना चाहिए, इसलिए यहाँ केवल एक ही वस्तु है। इसलिए हे राम, हर्ष, अमर्ष और विस्मय के लिए कहाँ अवसर है?

36

समतयैव सततं धृतिमता स्थातव्यम् || ३६ ||

samatayāiva satataṃ dhṛtimatā sthātavyam || 36 ||

English

One should always remain steadfast with equanimity.

हिन्दी

एक व्यक्ति को सदा समता से स्थिर रहना चाहिए।

37

विस्मयस्मयसंमोहहर्षामर्षविकारिताम् | समतावलितस्तज्ज्ञो न कदाचन गच्छति || ३७ ||

vismayasmayasaṃmohaharṣāmarṣavikāritām | samatāvalitastajjño na kadācana gacchati || 37 ||

English

One who is enveloped in equanimity never succumbs to wonder, delusion, joy, or sorrow.

हिन्दी

जो समता से घिरा होता है, वह कभी भी विस्मय, मोह, हर्ष या अमर्ष के विकार में नहीं पड़ता।

38

अपर्यवसाने देशकालवति चित्रा हि जगति युक्तयो दृश्यन्ते || ३८ ||

aparyavasāne deśakālavati citrā hi jagati yuktayo dṛśyante || 38 ||

English

In the infinite expanse of time and space, the world appears with various combinations.

हिन्दी

अनंत समय और स्थान के विस्तार में, दुनिया विभिन्न संयोजनों के साथ दिखाई देती है।

39

एताश्च युक्तीर्नामासावात्मा यत्नेन रचनां करोति न चोत्पन्नां तिरस्करोति सागर इव वीचीः || ३९ ||

etāśca yuktīrnāmāsāvātmā yatnena racanāṃ karoti na cotpannāṃ tiraskaroti sāgara iva vīcīḥ || 39 ||

English

These arguments are not created by the Self with effort, nor does it reject what has arisen, like the ocean does not reject its waves.

हिन्दी

ये तर्क आत्मा द्वारा प्रयास से नहीं बनाए जाते, न ही उत्पन्न होने पर उन्हें तिरस्कृत करता है, जैसे सागर अपनी लहरों को तिरस्कृत नहीं करता।

40

किं तर्हि क्षीर इव घृतं घट इव मृदि पट इव तन्तुषु वट इव धानायात्मन्येव स्थिताः शक्तयः प्रकटतामागता व्यवह्रियन्तेऽविरचितमेव तरङ्गवत् || ४० ||

kiṃ tarhi kṣīra iva ghṛtaṃ ghaṭa iva mṛdi paṭa iva tantuṣu vaṭa iva dhānāyātmanyeva sthitāḥ śaktayaḥ prakaṭatāmāgatā vyavahriyante'viracitameva taraṅgavat || 40 ||

English

Then what? Just as butter is in milk, a pot in clay, a cloth in threads, and a banyan tree in a seed, the powers inherent in the Self manifest naturally, like waves.

हिन्दी

तब क्या? जैसे मक्खन दूध में होता है, घड़ा मिट्टी में, कपड़ा धागों में, और बरगद का पेड़ बीज में, आत्मा में निहित शक्तियाँ स्वाभाविक रूप से प्रकट होती हैं, जैसे लहरें।

41

नात्र कश्चित्कर्ता न भोक्ता न विनाशमेति || ४१ ||

nātra kaścitkartā na bhoktā na vināśameti || 41 ||

English

Here, there is no doer, no enjoyer, and no destruction.

हिन्दी

यहाँ, न कोई कर्ता है, न भोक्ता है, और न ही विनाश है।

42

केवलमात्मतत्त्वे साक्षिणि निरामये समतयात्मनि नित्यमसंक्षुब्धे तिष्ठति सत्येवं संपद्यते || ४२ ||

kevalamātmatattve sākṣiṇi nirāmaye samatayātmani nityamasankṣubdhe tiṣṭhati satyevaṃ saṃpadyate || 42 ||

English

One abides in the sole reality of the Self, which is the witness, free from defects, equanimous, eternally unperturbed, and thus attains the truth.

हिन्दी

एक आत्मा के एकमात्र तत्त्व में रहता है, जो साक्षी है, दोषरहित है, समतापूर्ण है, नित्य अविचलित है, और इस प्रकार सत्य को प्राप्त करता है।

43

सति दीप इवालोकः सत्यर्क इव वासरः | सति पुष्प इवामोदः स्वतः संपद्यते जगत् || ४३ ||

sati dīpa ivālokaḥ satyarka iva vāsaraḥ | sati puṣpa ivāmodaḥ svataḥ saṃpadyate jagat || 43 ||

English

When there is a lamp, there is light; when there is the sun, there is day; when there is a flower, there is fragrance; thus, the world manifests naturally.

हिन्दी

जब दीपक होता है, तब प्रकाश होता है; जब सूर्य होता है, तब दिन होता है; जब फूल होता है, तब सुगंध होती है; इस प्रकार, संसार स्वतः ही प्रकट होता है।

44

आभासमात्रमेवेदं परिदृश्यत एव च | स्पन्दः समीरणस्येव न सन्नासदवस्थितम् || ४४ ||

ābhāsamātramevedaṃ paridṛśyata eva ca | spandaḥ samīraṇasyeva na sannāsadavasthitam || 44 ||

English

This is merely an appearance, and it is perceived as such | The vibration is like the movement of air, neither existing nor non-existing || 44 ||

हिन्दी

यह केवल एक आभास है, और यह ऐसे ही दिखाई देता है | स्पंदन वायु की गति की तरह है, न तो अस्तित्व में है न ही अनस्तित्व में || ४४ ||

45

निर्दोषवदेव जागतीनां दृष्टीनां परमार्थतो भगवान्स्थितो विनष्टानां पुनः कर्ता कृतानां वा नाशयिता स केवलं कदाचित्प्रकटाः कदाचिदल्पप्रकटाः कदाचिदप्रकटास्तारका इव कुसुमराशयः || ४५ ||

nirdoṣavadeva jāgatīnāṃ dṛṣṭīnāṃ paramārthatō bhagavānsthito vinaṣṭānāṃ punaḥ kartā kṛtānāṃ vā nāśayitā sa kevalaṃ kadācitprakaṭāḥ kadācidalpaprakaṭāḥ kadācidaprakaṭāstārakā iva kusumarāśayaḥ || 45 ||

English

Just as the faultless, the Supreme Lord is situated in the ultimate reality of the visions of the world | He is the creator of the destroyed and the destroyer of the created | He is sometimes manifest, sometimes partially manifest, and sometimes unmanifest, like the stars in a cluster of flowers || 45 ||

हिन्दी

जैसे दोषरहित, परमात्मा संसार की दृष्टियों के परमार्थ में स्थित है | वह विनष्ट का कर्ता और कृत का नाशक है | वह कभी प्रकट होता है, कभी अर्ध-प्रकट और कभी अप्रकट, फूलों के झुंड में तारों की तरह || ४५ ||

46

नश्यतीह हि तद्वस्तु नात्मभूतं यदात्मनः | कथं नश्यति तद्वस्तु स्वात्मभूतं यदात्मनः || ४६ ||

naśyatīha hi tadvastu nātmabhūtaṃ yadātmanaḥ | kathaṃ naśyati tadvastu svātmabhūtaṃ yadātmanaḥ || 46 ||

English

Indeed, that object which is not part of the self perishes here | How can that object which is part of the self perish? || 46 ||

हिन्दी

वास्तव में, जो वस्तु आत्मा का हिस्सा नहीं है वह यहाँ नष्ट हो जाती है | जो वस्तु आत्मा का हिस्सा है वह कैसे नष्ट हो सकती है? || ४६ ||

47

जायते नैव तद्वस्तु नात्मभूतं यदात्मनः | जायते चैव तद्वस्तु स्वात्मभूतं यदात्मनः || ४७ ||

jāyate naiva tadvastu nātmabhūtaṃ yadātmanaḥ | jāyate caiva tadvastu svātmabhūtaṃ yadātmanaḥ || 47 ||

English

That object which is not part of the self does not arise | That object which is part of the self does arise || 47 ||

हिन्दी

जो वस्तु आत्मा का हिस्सा नहीं है वह उत्पन्न नहीं होती | जो वस्तु आत्मा का हिस्सा है वह उत्पन्न होती है || ४७ ||

48

कथं तज्जायते तस्मात्स्वात्मभूतं यदात्मनः || ४८ ||

kathaṃ tajjāyate tasmātsvātmabhūtaṃ yadātmanaḥ || 48 ||

English

How can that which is part of the self arise from the self? || 48 ||

हिन्दी

जो आत्मा का हिस्सा है वह आत्मा से कैसे उत्पन्न हो सकता है? || ४८ ||

49

तस्मात्सम्यग्ज्ञानवशाद्ब्रह्मणः सर्वपदार्थानामागमः || ४९ ||

tasmātsamyaGjñānavashādbrahmaṇaḥ sarvapadārthānāmāgamaḥ || 49 ||

English

Therefore, by the power of true knowledge, the realization of Brahman, the source of all things, occurs.

हिन्दी

इसलिए, सत्य ज्ञान के प्रभाव से, ब्रह्म का ज्ञान, जो सभी पदार्थों का स्रोत है, होता है।

50

अवतीर्णानां च तेषामवतरणसमकालमेवाविद्योदेति तत्त्वज्ञानं दृढतामेति तदनु शतसहस्रस्कन्धो विचित्रशुभाशुभफलभरफलितो भूरिशाखः स्फारतामेति संसारद्रुमः || ५० ||

avatīrṇānāṃ ca teṣāmavatarṇasamakālamevāvidyodeti tattvajñānaṃ dṛḍhatāmeti tadanu śatasahasraskandho vicitraśubhāśubhaphalabharaphalito bhūriśākhaḥ sphāratāmeti saṃsāradrumaḥ || 50 ||

English

And for those who have descended, ignorance arises simultaneously with their descent. The knowledge of reality becomes firm. Following that, the tree of worldly existence, with its countless branches laden with various fruits of good and evil, flourishes.

हिन्दी

और उनके लिए जो अवतरित हो चुके हैं, उनके अवतरण के समय ही अज्ञान उत्पन्न होता है। तत्व का ज्ञान दृढ़ हो जाता है। उसके बाद, संसार का वृक्ष, जिसकी असंख्य शाखाएँ भिन्न-भिन्न पुण्य और पाप के फलों से भरी हुई हैं, विकसित होता है।

51

आशामञ्जरिताकृतिं विफलितं दुःखादिभिर्दारुणैर्भोगैः पल्लवितं जराकुसुमितं तृष्णालताभासुरम् | संसाराभिधवृक्षमात्मनिगडं छित्त्वा विवेकासिना मुक्तस्त्वं विहरेह वारणपतिः स्तम्भादिवोन्मोचितः || ५१ ||

āśāmañjaritākṛtiṃ viphalitaṃ duḥkhādibhirdāruṇairbhogaiḥ pallavitaṃ jarākusumitaṃ tṛṣṇālatābhāsuram | saṃsārābhidhavṛkṣamātmanigadaṃ chittvā vivekāsinā muktastvaṃ vihareha vāraṇapatiḥ stambhādivonmocitaḥ || 51 ||

English

Having cut down the tree of worldly existence, which is like a cluster of hopes, rendered futile by severe sufferings and enjoyments, blossoming with old age, and shining with the creeper of desire, with the sword of discrimination, you are liberated. Wander freely like an elephant freed from its post.

हिन्दी

संसार के वृक्ष को, जो आशाओं का गुच्छा जैसा है, कठिन दुःखों और भोगों से व्यर्थ हो गया है, बुढ़ापे से खिला हुआ है, और इच्छा की लता से चमक रहा है, विवेक की तलवार से काटकर, आप मुक्त हो गए हैं। एक स्तंभ से मुक्त हाथी की तरह स्वतंत्र रूप से विचरण करें।

← Chapter 38Chapter 40 →