Sthiti स्थिति

Chapter 31 — 48 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | अतः प्रबोधाय तव वच्मि राम महामते | दामव्यालकटन्यायो मा तेऽस्त्विति तु लीलया || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | ataḥ prabodhāya tava vacmi rāma mahāmate | dāmavyālakaṭanyāyo mā te'stviti tu līlayā || 1 ||

English

Vasishtha said: Therefore, O Rama, I speak to you for your enlightenment. May the logic of the rope and the snake not befall you in play.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: इसलिए, हे राम, मैं तुम्हारे बोध के लिए कहता हूँ। रस्सी और साँप की तर्क तुम पर खेल में न आए।

2

अविवेकानुसंधानाच्चित्तमापदमीदृशीम् | अनन्तभवदुःखाय परिगृह्णाति हेलया || २ ||

avivekānusandhānāccittamāpadamīdṛśīm | anantabhavaduḥkhāya parigṛhṇāti helayā || 2 ||

English

Due to the pursuit of ignorance, the mind grasps such a calamity, leading to endless suffering in existence, through negligence.

हिन्दी

अज्ञान के अनुसंधान के कारण, मन ऐसी आपदा को ग्रहण करता है, जो अस्तित्व में अनंत दुःख का कारण बनता है, उदासीनता से।

3

क्व किलामरविध्वंसिशम्बरानीकनाथता | क्व तापतप्तजम्बालजालजर्जरमीनता || ३ ||

kva kilāmaravidhvaṃsiśambarānīkanāthatā | kva tāpataptajambālajālajarjarameenatā || 3 ||

English

Where is the lordship over the army that destroys the immortals? Where is the frailty of the fish caught in the net, scorched by the heat?

हिन्दी

अमरों को नष्ट करने वाली सेना का स्वामित्व कहाँ है? ताप से जले हुए जाल में फँसी मछली की दुर्बलता कहाँ है?

4

क्व धैर्यममरानीकविद्रावणकरं महत् | क्व किरातमहीपालक्षुद्रकिङ्कररूपता || ४ ||

kva dhairyamamarānīkavidrāvaṇakaraṃ mahat | kva kirātamahīpālakṣudrakiṅkararūpatā || 4 ||

English

Where is the great courage that drives away the army of immortals? Where is the lowly form of the servant of the tribal king?

हिन्दी

अमरों की सेना को भगाने वाला महान धैर्य कहाँ है? जंगली राजा के सेवक का नीच रूप कहाँ है?

5

क्व नाम निरहङ्कारचित्सत्त्वोदारधीरता | क्व मिथ्यावासनावेशादहङ्कारकुकल्पना || ५ ||

kva nāma nirahaṅkāracitsattvodāradhīratā | kva mithyāvāsanāveśādahaṅkārakukalpanā || 5 ||

English

Where is the noble steadfastness of the self that is free from ego? Where is the false conception of ego arising from wrong impressions?

हिन्दी

स्वयं की अहंकार से मुक्त उदार धैर्य कहाँ है? गलत संस्कारों से उत्पन्न अहंकार की झूठी कल्पना कहाँ है?

6

शाखाप्रतानगहना संसारविषमञ्जरी | अहङ्काराङ्कुरा देव समुदेतीयमातता || ६ ||

śākhāpratānagahanā saṃsāraviṣamañjarī | ahaṅkārāṅkurā deva samudetīyamātatā || 6 ||

English

O Lord, the dense forest of worldly existence, with its branches spread out, has sprouted from the seed of ego.

हिन्दी

हे देव, संसार का घना वन, जिसकी शाखाएँ फैली हुई हैं, अहंकार के बीज से उत्पन्न हुआ है।

7

अहङ्कारमतो राम मार्जयान्तः प्रयत्नतः | अहं न किंचिदेवेति भावयित्वा सुखी भव || ७ ||

ahaṅkāramato rāma mārjayāntaḥ prayatnataḥ | ahaṃ na kiñcideveti bhāvayitvā sukhī bhava || 7 ||

English

O Rama, cleanse the ego from within with effort, thinking 'I am nothing,' and be happy.

हिन्दी

हे राम, अहंकार को अंदर से प्रयत्न से साफ करो, सोचो कि 'मैं कुछ नहीं हूँ,' और सुखी हो जाओ।

8

अहङ्काराम्बुदच्छन्नं परमार्थेन्दुमण्डलम् | रसायनमयं शीतमदृश्यत्वमुपागतम् || ८ ||

ahaṅkārāmbudacchannaṃ paramārthendumaṇḍalam | rasāyanamayaṃ śītamadṛśyatvamupāgatam || 8 ||

English

The moon of ultimate reality is obscured by the clouds of ego, and it has become invisible, cold, and lifeless like a chemical substance.

हिन्दी

परम सत्य का चंद्रमा अहंकार के बादलों से ढंका हुआ है, और यह अदृश्य, ठंडा और जड़ हो गया है, जैसे कि रसायन की तरह।

9

अहङ्कारपिशाचार्ता दामव्यालकटास्त्रयः | गताः सत्तामसन्तोऽपि मायामाहात्म्यदानवाः || ९ ||

ahaṅkārapiśācārtā dāmavyālakaṭāstrayaḥ | gatāḥ sattāmasanto'pi māyāmāhātmyadānavāḥ || 9 ||

English

The three gunas, afflicted by the demon of ego, have gone, even the sattva, rajas, and tamas, which are the demons of illusion.

हिन्दी

अहंकार के पिशाच से पीड़ित तीनों गुण, सत्त्व, रजस और तमस, जो माया के दानव हैं, चले गए हैं।

10

काश्मीरेषु महारण्यसरसीवनपल्वले | अद्य मत्स्याः स्थिता राम शैवाललवलालसाः || १० ||

kāśmīreṣu mahāraṇyasarasīvanapalvale | adya matsyāḥ sthitā rāma śaivālalavalālasāḥ || 10 ||

English

O Rama, today in the great forest of Kashmir, in the lake surrounded by groves, the fish are resting, desiring the algae.

हिन्दी

हे राम, आज कश्मीर के महान वन में, झाड़ियों से घिरे सरोवर में, मछलियाँ शैवाल की इच्छा से विश्राम कर रही हैं।

11

श्रीराम उवाच | नासतो विद्यते भावो नाभावो विद्यते सतः | ते ह्यसन्तः कथं सत्तां संपन्ना इति मे वद || ११ ||

śrīrāma uvāca | nāsato vidyate bhāvo nābhāvo vidyate sataḥ | te hyasantḥ kathaṃ sattāṃ saṃpannā iti me vada || 11 ||

English

Shri Ram said: There is no existence of the non-existent, nor is there non-existence of the existent. How did those non-existent ones attain existence? Please tell me.

हिन्दी

श्रीराम ने कहा: असत् का कोई अस्तित्व नहीं है, न ही सत् का कोई अस्तित्व नहीं है। उन असत् के कैसे अस्तित्व प्राप्त हुआ, यह मुझे बताओ।

12

श्रीवसिष्ठ उवाचएवमेतन्महाबाहो नासत्सम्भवति क्वचित्कदाचित्किंचिदप्येव बृहत्सम्पद्यते तनु || १२ ||

śrīvasiṣṭha uvācaevametanmahābāho nāsatsaṃbhavati kvacitkadācitkiṃcidapyeva bṛhatsaṃpadyate tanu || 12 ||

English

Vasistha said: O mighty-armed one, the non-existent never comes into being anywhere. Sometimes, something small may appear to become great.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: हे महाबाहो, असत् कभी कहीं भी अस्तित्व में नहीं आता। कभी-कभी, कुछ छोटा बड़ा लगता है।

13

किमसत्संस्थितं ब्रूहि किं तत्सद्वाथ संस्थितम् | सम्यङ्निदर्शनेनैव करिष्ये तव बोधनम् || १३ ||

kimasatsaṃsthitaṃ brūhi kiṃ tatsadvātha saṃsthitam | samyaṅnidarśanenaiva kariṣye tava bodhanam || 13 ||

English

Please tell me what is established as non-existent and what is established as existent. I will explain it to you with proper illustration.

हिन्दी

कृपया मुझे बताओ कि क्या असत् स्थापित है और क्या सत् स्थापित है। मैं इसे उचित उदाहरण के साथ आपको समझाऊँगा।

14

श्रीराम उवाच | सन्त एव स्थिताः सन्तो ब्रह्मन्वयमिमे किल | दामादयस्त्वसन्तोऽपि वक्षि सन्तः स्थिता इति || १४ ||

śrīrāma uvāca | santa eva sthitāḥ santo brahmanvayamime kila | dāmādayastvasanto’pi vakṣi santaḥ sthitā iti || 14 ||

English

Shri Ram said: The existent ones are indeed established as existent, O Brahman. These ropes and others are non-existent, but they are said to be existent.

हिन्दी

श्रीराम ने कहा: हे ब्रह्मन्, सत् वास्तव में सत् ही स्थापित हैं। ये रस्सियाँ और अन्य असत् हैं, लेकिन उन्हें सत् कहा जाता है।

15

श्रीवसिष्ठ उवाच | यथा दामादयो राम स्थिता मायामया इति | असत्या एव सत्याभा मृगतृष्णाम्बुपूरवत् || १५ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | yathā dāmādayo rāma sthitā māyāmayā iti | asatyā eva satyābhā mṛgatṛṣṇāmbupūravat || 15 ||

English

Vasistha said: O Ram, just as ropes and others are established as illusory, so too the non-existent appear as existent, like the mirage water.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: हे राम, जैसे रस्सियाँ और अन्य माया के रूप में स्थापित हैं, वैसे ही असत् भी सत् के रूप में दिखाई देते हैं, जैसे मृगतृष्णा का जल।

16

तथैवेमे वयमपि ससुरासुरदानवाः | असत्या एव वल्गामो याम आयाम एव च || १६ ||

tathaiveme vayamapi sasurāsuradānavāḥ | asatyā eva valgāmo yāma āyāma eva ca || 16 ||

English

Similarly, we too, along with the gods, demons, and Danavas, are indeed unreal, whether we move or stay.

हिन्दी

इसी प्रकार, हम भी, देवताओं, असुरों और दानवों के साथ, वास्तव में असत्य हैं, चाहे हम चलें या रुकें।

17

अलीकमेव त्वद्भावो मद्भावोऽलीकमेव च | अनुभूतोऽप्यसद्रूपः स्वप्ने स्वमरणं यथा || १७ ||

alīkameva tvadbhāvo madbhāvo'līkameva ca | anubhūto'pyasadrūpaḥ svapne svamarṇaṃ yathā || 17 ||

English

Your existence is indeed false, and so is mine. Even when experienced, it is unreal, like dreaming of one's own death.

हिन्दी

तुम्हारा अस्तित्व वास्तव में झूठा है, और मेरा भी। Even when experienced, it is unreal, like dreaming of one's own death.चाहे हम इसे अनुभव करें, यह असत्य है, जैसे अपनी मृत्यु का स्वप्न देखना।

18

मृतो बन्धुर्यथा स्वप्नेऽप्यनुभूतोऽप्यसन्मयः | मृतोऽयमिति चेज्ज्ञप्तिर्भवेदेवमिदं जगत् || १८ ||

mṛto bandhuryathā svapne'pyanubhūto'pyasanmayaḥ | mṛto'yamiti cejjñaptirbhavadevamidaṃ jagat || 18 ||

English

Just as a dead relative in a dream, though experienced, is unreal, so too is this world if it is perceived as dead.

हिन्दी

जैसे स्वप्न में एक मृत रिश्तेदार, चाहे उसे अनुभव किया जाए, असत्य है, इसी प्रकार यह संसार भी असत्य है यदि इसे मृत समझा जाए।

19

एषातिमूढविषय उक्तिरेव न राजते | अभ्यासेन विनोदेति नानुभूतेरपह्नवः || १९ ||

eṣātimūḍhaviṣaya uktireva na rājate | abhyāsena vinodeti nānubhūterapahnavaḥ || 19 ||

English

This statement about the greatly deluded subject does not shine. Through practice, it becomes enjoyable, not a denial of experience.

हिन्दी

यह अत्यंत भ्रमित विषय पर कथन चमकता नहीं है। अभ्यास से, यह आनंददायक बन जाता है, अनुभव का इनकार नहीं।

20

निश्चयोऽन्तःप्ररूढो यः संपन्नोऽभ्यसनं विना | नाशमायाति लोकेऽस्मिन्न कदाचन कस्यचित् || २० ||

niścayo'ntaḥprarūḍho yaḥ saṃpanno'bhyasanaṃ vinā | nāśamāyāti loke'sminna kadācana kasyacit || 20 ||

English

The conviction that is firmly established within, achieved without practice, never perishes in this world for anyone.

हिन्दी

जो निश्चय अंदर से दृढ़ता से स्थापित होता है, अभ्यास के बिना प्राप्त होता है, वह इस संसार में कभी किसी के लिए नष्ट नहीं होता।

21

इदं जगदसद्ब्रह्म सत्यमित्येव वक्ति यः | तमुन्मत्तमिवोन्मत्तो विमूढोऽपि हसत्यलम् || २१ ||

idaṃ jagadasadbrahma satyamityeva vakti yaḥ | tamunmattamivonmatto vimūḍho'pi hasatyalaṃ || 21 ||

English

He who says that this world is the unreal Brahman and that it is true, he is like a madman, and even the deluded laugh at him.

हिन्दी

जो कहता है कि यह जगत असत्य ब्रह्म है और यह सत्य है, वह पागल की तरह है, और भ्रमित भी उस पर हंसते हैं।

22

अक्षीबक्षीवयोरैक्यं क्व किलेहाज्ञतज्ज्ञयोः | अन्धप्रकाशयोर्बोधे स्याच्छायातपयोरिव || २२ ||

akṣībakṣīvayoraiikyaṃ kva kilehājñatajjñayoḥ | andhaprakāśayorbodhe syācchāyātapayoriva || 22 ||

English

Where is the unity between the seer and the seen, between ignorance and knowledge? It is like the unity between darkness and light, or between shadow and sunlight.

हिन्दी

द्रष्टा और दृश्य में, अज्ञान और ज्ञान में एकता कहां है? यह अंधकार और प्रकाश, या छाया और धूप की एकता की तरह है।

23

यत्नेनाप्यनुभूतोऽर्थः सत्ये कर्तुमपह्नवम् | अज्ञोऽन्तश्च न शक्रोति शवमाक्रमणं यथा || २३ ||

yatnenāpyanubhūto'rthaḥ satye kartumapahnavaṃ | ajño'ntaśca na śakroti śavamākramaṇaṃ yathā || 23 ||

English

Even with effort, the ignorant cannot comprehend the truth, just as a corpse cannot move.

हिन्दी

यत्न करने पर भी, अज्ञानी सत्य को समझ नहीं सकता, जैसे शव चल नहीं सकता।

24

ब्रह्म सर्वं जगदिति वक्तुं नाज्ञस्य युज्यते | तपोविद्याननुभवे स तदेवानुभूतवान् || २४ ||

brahma sarvaṃ jagaditi vaktuṃ nājñasya yujyate | tapovidyānanubhave sa tadevānubhūtavān || 24 ||

English

It is not fitting for the ignorant to say that Brahman is everything in the world. Only through austerity, knowledge, and experience can one realize that.

हिन्दी

यह उचित नहीं है कि अज्ञानी कहे कि ब्रह्म ही सारा जगत है। केवल तप, विद्या और अनुभव से ही कोई इसे समझ सकता है।

25

अबुद्धविषये ह्येषा राम वाक्प्रविराजते | बुद्धस्यास्मीति रूपेण किल नास्त्येव किंचन || २५ ||

abuddhaviṣaye hyeṣā rāma vākpravirājate | buddhasyāsmīti rūpeṇa kila nāstyeva kiṃcana || 25 ||

English

O Rama, this speech shines in the realm of the unenlightened. For the enlightened, there is indeed nothing in the form of 'I am this.'

हिन्दी

हे राम, यह वाणी अबुद्ध (अज्ञानी) के विषय में चमकती है। बुद्ध (ज्ञानी) के लिए, 'मैं यह हूँ' के रूप में कुछ भी नहीं है।

26

ब्रह्मेवेदं परं शान्तमित्येवानुभवन्सुधीः | अपह्नवः स्वानुभूतेः कर्तुं तस्य क्व युज्यते || २६ ||

brahmevedaṃ paraṃ śāntamityevānubhavansudhīḥ | apahnavaḥ svānubhūteḥ kartuṃ tasya kva yujyate || 26 ||

English

The wise one experiences this Brahman as the supreme peace | Where is the possibility of denying one's own experience?

हिन्दी

बुद्धिमान व्यक्ति इस ब्रह्म को परम शान्ति के रूप में अनुभव करता है | अपने अनुभव को नकारने की संभावना कहाँ है?

27

परस्माद्व्यतिरेकेण नाहमात्मनि किंचन | हेमनीवोर्मिकादित्वं न मय्यस्ति विशिष्टता || २७ ||

parasmādvyatirekeṇa nāhamātmani kiṃcana | hemanīvormikāditvaṃ na mayyasti viśiṣṭatā || 27 ||

English

Apart from the Supreme, I am nothing in the Self | Just as there is no special quality in gold in the form of an ornament

हिन्दी

परमात्मा से अलग, मैं आत्मा में कुछ नहीं हूँ | जैसे आभूषण के रूप में सोने में कोई विशेष गुण नहीं होता

28

भूतता व्यतिरेकेण मूढे नात्मनि किंचन | ऊर्म्यादिबुद्धौ हेमेव ज्ञे नास्ति परमार्थता || २८ ||

bhūtatā vyatirekeṇa mūḍhe nātmani kiṃcana | ūrmyādibuddhau hemeva jñe nāsti paramārthatā || 28 ||

English

Apart from the reality, the ignorant one is nothing in the Self | Just as there is no ultimate reality in the perception of a wave in gold

हिन्दी

वास्तविकता से अलग, मूढ़ व्यक्ति आत्मा में कुछ नहीं है | जैसे सोने में तरंग की धारणा में कोई परम सत्य नहीं होता

29

मिथ्याहंतामयो मूढः सत्यैकात्ममयः सुधीः | युज्यते न क्वचिन्नाम स्वभावापह्नवोऽनयोः || २९ ||

mithyāhaṃtāmayo mūḍhaḥ satyaikātmamayaḥ sudhīḥ | yujyate na kvacinnāma svabhāvāpahnavo'nayoḥ || 29 ||

English

The ignorant one is full of false ego, while the wise one is full of the true Self | There is no possibility of denying the nature of these two

हिन्दी

मूढ़ व्यक्ति झूठे अहंकार से भरा होता है, जबकि बुद्धिमान व्यक्ति सच्चे आत्मा से भरा होता है | इन दोनों के स्वभाव को नकारने की कोई संभावना नहीं है

30

यो यन्मयस्तस्य तस्मिन्युज्यतेऽपह्नवः कथम् | पुरुषस्य घटोऽस्मीति वाक्यमुन्मत्तमेव हि || ३० ||

yo yanmayastasya tasminyujyate'pahnavaḥ katham | puruṣasya ghaṭo'smīti vākyamunmattameva hi || 30 ||

English

How can there be a denial of one who is identified with something? | The statement 'I am the pot' is indeed madness

हिन्दी

किसी के किसी चीज से पहचाने जाने पर उसका नकार कैसे हो सकता है? | 'मैं घड़ा हूँ' कहना पागलपन है

31

तस्मान्नेमे वयं सत्या नच दामादयः क्वचित् | असत्यास्ते वयं चेमे नास्ति नः खलु संभवः || ३१ ||

tasmānneme vayaṃ satyā na ca dāmādayaḥ kvacit | asatyāste vayaṃ ceme nāsti naḥ khalu saṃbhavaḥ || 31 ||

English

Therefore, we are not real, nor are our relatives anywhere | We are unreal, there is no existence for us || 31 ||

हिन्दी

इसलिए, हम सच्चे नहीं हैं, न ही हमारे रिश्तेदार कहीं भी हैं | हम असत्य हैं, हमारे लिए कोई अस्तित्व नहीं है || ३१ ||

32

सत्यं संवेदनं शुद्धं बोधाकाशं निरञ्जनम् | सत्यं सर्वगतं शान्तमस्त्यनस्तमयोदयम् || ३२ ||

satyam saṃvedanaṃ śuddhaṃ bodhākāśaṃ nirañjanam | satyam sarvagataṃ śāntam astyanastamayodayam || 32 ||

English

Truth is pure consciousness, clear, the space of awareness, stainless | Truth is omnipresent, peaceful, beyond rise and fall || 32 ||

हिन्दी

सत्य शुद्ध चेतना है, स्पष्ट, चेतना का आकाश, निर्मल | सत्य सर्वव्यापी है, शांत, उदय और अस्त से परे || ३२ ||

33

सर्वं शान्तं च निःशून्यं न किंचिदिव संस्थितम् | तत्र व्योम्नि विभान्तीमा निजा भासोऽङ्ग सृष्टयः || ३३ ||

sarvaṃ śāntaṃ ca niḥśūnyaṃ na kiṃcidiva saṃsthitam | tatra vyomni vibhāntīmā nijā bhāso'ṅga sṛṣṭayaḥ || 33 ||

English

Everything is peaceful and void, as if nothing exists | In that space, our own creations appear to shine || 33 ||

हिन्दी

सब कुछ शांत और शून्य है, मानो कुछ भी नहीं है | उस आकाश में, हमारी अपनी रचनाएँ चमकती हुई दिखाई देती हैं || ३३ ||

34

यथा तैमिरिकाक्षस्य सहजा एव दृष्टयः | केशोण्ड्रकादिवद्भान्ति तथेमास्तत्र दृष्टयः || ३४ ||

yathā taimirikākṣasya sahajā eva dṛṣṭayaḥ | keśoṇḍrakādivadbhānti tathemaḥstatra dṛṣṭayaḥ || 34 ||

English

Just as the natural perceptions of one with cataracts appear as hairs and flies | Similarly, these perceptions appear there || 34 ||

हिन्दी

जैसे मोतियाबिंद वाले की स्वाभाविक दृष्टि बाल और मक्खियों के रूप में दिखाई देती है | वैसे ही, ये दृष्टियाँ वहाँ प्रकट होती हैं || ३४ ||

35

स आत्मानं यथा वेत्ति तथानुभवति क्षणात् | चिदाकाशस्ततोऽसत्यमपि सत्यं तदीक्षणात् || ३५ ||

sa ātmānaṃ yathā vetti tathānubhavati kṣaṇāt | cidākāśastato'satyamapi satyaṃ tadīkṣaṇāt || 35 ||

English

As one knows the self, so one experiences in an instant | The space of consciousness, thus the unreal also becomes real by that perception || 35 ||

हिन्दी

जैसे कोई आत्मा को जानता है, वैसे ही वह एक क्षण में अनुभव करता है | चेतना का आकाश, इसलिए असत्य भी उस दृष्टि से सत्य बन जाता है || ३५ ||

36

न सत्यमस्ति नासत्यमिति तस्माज्जगत्त्रये | यद्यथा वेत्ति चिद्रूपं तत्तथोदेत्यसंशयम् || ३६ ||

na satyamasti nāsatyamiti tasmājjagattraye | yadyathā vetti cidrūpaṃ tattathodetyasaṃśayam || 36 ||

English

There is neither truth nor falsehood in the three worlds | Whatever one perceives as the form of consciousness, that indeed arises without doubt || 36 ||

हिन्दी

तीनों जगतों में न सत्य है न असत्य | जो कुछ भी चेतना के रूप में जानता है, वही निश्चित रूप से उदित होता है || ३६ ||

37

यथा दामादयस्तद्वदेवमभ्युदिता वयम् | सत्यासत्याः किमत्राङ्ग तान्प्रत्यपि विकल्पना || ३७ ||

yathā dāmādayastadvadevamabhyuditā vayam | satyāsatyāḥ kimatrāṅga tānpratyapi vikalpanā || 37 ||

English

Just as ropes and other objects are perceived as snakes, similarly we are perceived | What is the use of distinguishing between truth and falsehood in this context? || 37 ||

हिन्दी

जैसे रस्सी और अन्य वस्तुएँ साँप के रूप में दिखाई देती हैं, उसी तरह हम भी दिखाई देते हैं | इस संदर्भ में सत्य और असत्य में भेद करने का क्या लाभ है? || ३७ ||

38

अस्यानन्तस्य चिद्व्योम्नः सर्वगस्य निराकृतेः | चिदुदेति यथा यान्तस्तथा सा तत्र भात्यलम् || ३८ ||

asyānantasya cidvyomnaḥ sarvagasya nirākṛteḥ | cidudeti yathā yāntastathā sā tatra bhātyalam || 38 ||

English

In the infinite, all-pervading consciousness, which is beyond negation | Consciousness arises as it moves, and thus it appears there || 38 ||

हिन्दी

अनंत, सर्वव्यापी चेतना में, जो निराकरण से परे है | चेतना जैसे चलती है, वैसे ही वह वहाँ प्रकट होती है || ३८ ||

39

यत्र दामादिरूपेण संवित्प्रकचिता स्वयम् | तथा सा तत्र संपन्ना तथाकारानुभूतितः || ३९ ||

yatra dāmādirūpeṇa saṃvitprakacitā svayam | tathā sā tatra saṃpannā tathākārānubhūtitḥ || 39 ||

English

Where consciousness itself is manifested in the form of ropes and other objects | Thus, it is fully realized there in that form of experience || 39 ||

हिन्दी

जहाँ चेतना स्वयं रस्सी और अन्य वस्तुओं के रूप में प्रकट होती है | वहाँ वह उस अनुभव के रूप में पूरी तरह से संपन्न होती है || ३९ ||

40

अस्मदादिस्वरूपेण संविद्यत्रोदिता स्वयम् | तथासौ तत्र संपन्ना तथाकारानुभूतितः || ४० ||

asmadādisvarūpeṇa saṃvidyatroditā svayam | tathāsau tatra saṃpannā tathākārānubhūtitḥ || 40 ||

English

Where consciousness itself is manifested in the form of ourselves and others | Thus, it is fully realized there in that form of experience || 40 ||

हिन्दी

जहाँ चेतना स्वयं हमारे और दूसरों के रूप में प्रकट होती है | वहाँ वह उस अनुभव के रूप में पूरी तरह से संपन्न होती है || ४० ||

41

स्वस्वप्नप्रतिभासस्य जगदित्यभिधा कृता | चिद्व्योम्नो व्योमवपुषस्तापस्येव मृगाम्बुता || ४१ ||

svasvapnapratibhāsasya jagadityabhidhā kṛtā | cidvyomno vyomavapuṣastāpasyeva mṛgāmbutā || 41 ||

English

The world is perceived as a reflection of one's own dream | Just as the appearance of water in a mirage is an illusion of the sky || 41 ||

हिन्दी

संसार अपने स्वप्न का प्रतिबिंब है | जैसे मृगतृष्णा में आकाश का भ्रम होता है || ४१ ||

42

यत्र प्रबुद्धं चिद्व्योम तत्र दृश्याभिधा कृता | यत्र सुप्तं तु तेनैव तत्र मोक्षाभिधा कृता || ४२ ||

yatra prabuddhaṃ cidvyoma tatra dṛśyābhidhā kṛtā | yatra suptaṃ tu tenaiva tatra mokṣābhidhā kṛtā || 42 ||

English

Where the consciousness is awake, there the world is perceived | Where it is asleep, there liberation is perceived || 42 ||

हिन्दी

जहाँ चेतना जाग्रत है, वहाँ संसार दिखाई देता है | जहाँ सोया हुआ है, वहाँ मोक्ष दिखाई देता है || ४२ ||

43

नच तत्क्वचिदासुप्तं न प्रबुद्धं कदाचन | चिद्व्योम केवलं दृश्यं जगदित्यवगम्यताम् || ४३ ||

naca tatkvacidāsuptaṃ na prabuddhaṃ kadācana | cidvyoma kevalaṃ dṛśyaṃ jagadityavagamyatām || 43 ||

English

That consciousness is never asleep nor ever awake | The world is merely a perception of pure consciousness || 43 ||

हिन्दी

वह चेतना कभी सोई हुई नहीं है और न ही कभी जाग्रत है | संसार शुद्ध चेतना का एक दर्शन मात्र है || ४३ ||

44

निर्वाणमेव सर्गश्रीः सर्गश्रीरेव निर्वृतिः | नानयोः शब्दयोरर्थभेदः पर्याययोरिव || ४४ ||

nirvāṇameva sargaśrīḥ sargaśrīreva nirvṛtiḥ | nānayoḥ śabdayorarthabhedaḥ paryāyayoriva || 44 ||

English

Liberation itself is the glory of creation | The glory of creation itself is liberation | There is no difference in meaning between these two words, they are synonyms || 44 ||

हिन्दी

मोक्ष स्वयं सृष्टि की शोभा है | सृष्टि की शोभा स्वयं मोक्ष है | इन दो शब्दों के अर्थ में कोई अंतर नहीं है, ये पर्यायवाची हैं || ४४ ||

45

परमार्थो जगदिति रूपं वेत्ति स्वयं स्वकम् | यथा तैमिरिकं चक्षुः केशोण्ड्रकमिवेक्षते || ४५ ||

paramārtho jagaditi rūpaṃ vetti svayaṃ svakam | yathā taimirikaṃ cakṣuḥ keśoṇḍrakamivekṣate || 45 ||

English

The ultimate reality knows its own form as the world | Just as a diseased eye sees a strand of hair as a snake || 45 ||

हिन्दी

परम सत्य अपने रूप को संसार के रूप में जानता है | जैसे तिमिर युक्त आँख बाल को साँप समझती है || ४५ ||

46

न तत्केशोण्डृकं किंचित्सा हि दृष्टिस्तथा स्थिता | नेदं दृश्यमिदं किंचिदित्थं चिद्व्योम संस्थितम् || ४६ ||

na tatkeśoṇḍṛkaṃ kiñcit sā hi dṛṣṭistathā sthitā | nedaṃ dṛśyamidaṃ kiñciditthaṃ cidvyoma saṃsthitam || 46 ||

English

There is nothing that is seen or unseen; such is the nature of vision. This consciousness is established in the infinite sky of consciousness.

हिन्दी

कुछ भी दृश्य या अदृश्य नहीं है; दृष्टि की यही प्रकृति है। यह चेतना चेतना के अनंत आकाश में स्थापित है।

47

सर्वत्र सर्वमिदमस्ति यथानुभूतं नो किंचन क्वचिदिहास्ति न चानुभूतम् | शान्तं सदेकमिदमाततमित्थमास्ते संत्यक्तशोकभयमेदमतस्त्वमास्स्व || ४७ ||

sarvatra sarvamidamasti yathānubhūtaṃ no kiñcana kvacidihāsti na cānubhūtam | śāntaṃ sadekamidamātatamitthaṃmāste saṃtyaktaśokabhayamedamatastvamāssv || 47 ||

English

Everything exists everywhere as it is experienced. Nothing exists anywhere that is not experienced. This one peaceful reality exists thus, free from sorrow and fear; therefore, be at peace.

हिन्दी

सब कुछ हर जगह ऐसे ही मौजूद है जैसे इसे अनुभव किया जाता है। कहीं भी कुछ ऐसा नहीं है जो अनुभव न किया गया हो। यह एक शांत वास्तविकता इस प्रकार मौजूद है, दुःख और भय से मुक्त; इसलिए, शांत रहो।

48

शिलोदराकारघनं प्रशान्तं महाचिते रूपमिदं स्वमच्छम् | नैवास्ति नास्तीति दृशौ क्वचित्तु यच्चास्ति तत्साधु तदेव भाति || ४८ ||

śilodarākāraghanaṃ praśāntaṃ mahācite rūpamidaṃ svamaccham | naivāsti nāstīti dṛśau kvacittu yaccāsti tatsādhu tadeva bhāti || 48 ||

English

This pure form, dense like a stone, is peaceful in the great consciousness. There is no existence or non-existence in any vision; whatever exists, that alone shines.

हिन्दी

यह शुद्ध रूप, पत्थर की तरह घना, महान चेतना में शांत है। किसी भी दृष्टि में कोई अस्तित्व या अनस्तित्व नहीं है; जो कुछ भी है, वही चमकता है।

← Chapter 30Chapter 32 →