Sthiti स्थिति

Chapter 27 — 41 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच । तस्मिंस्तदा वर्तमाने घोरे समरसंभ्रमे । देवासुरशरीरेषु गर्तेष्वभ्रोदरेष्विव || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | tasmiṃstadā vartamāne ghore samarasaṃbhrae | devāsurasarīreṣu garteṣvabhrodareṣviva || 1 ||

English

Sri Vasistha said: At that time, in the midst of the terrible battle commotion, the bodies of the gods and demons were like pits in the belly of clouds.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: उस समय, भयानक युद्ध के उत्पात में, देवताओं और असुरों के शरीर बादलों के पेट की गर्तों के समान थे।

2

वहत्स्वसृक्प्रवाहेषु गङ्गापूरेष्विवाम्बरात् । दाम्नि वेष्टितदेवौघकृतक्ष्वेडाघनारवे || २ ||

vahatsvasṛkpravāheṣu gaṅgāpūreṣvivaṃbarāt | dāmni veṣṭitadevaughakṛtakṣvēḍāghanārave || 2 ||

English

With the flow of blood pouring like the Ganges from the sky, the roar of the gods tied in ropes created a dense sound.

हिन्दी

रक्त के प्रवाह आकाश से गंगा के समान बह रहे थे, और रस्सियों में बँधे देवताओं की चीखों से घना शोर उत्पन्न हो रहा था।

3

व्याले निजकराकृष्टिपिष्टसर्वसुरालये । कटे कठिनसंरम्भसङ्गरक्षपितामरे || ३ ||

vyāle nijakarākṛṣṭipiṣṭasarvasurālaye | kaṭe kaṭhinasaṃrambhasaṅgarakṣapitāmare || 3 ||

English

In the fierce battle, the abode of all the gods was crushed by the pulling of their own hands, and the waist was exhausted by the harsh conflict.

हिन्दी

कठोर युद्ध में, अपने हाथों के खींचने से सभी देवताओं का आश्रय कुचल दिया गया, और कठिन संघर्ष से कमर थक गई।

4

ऐरावते क्षीणरवे पलायनपरायणे । प्रवृद्धे दानवानीके मध्याह्न इव भास्करे || ४ ||

airāvate kṣīṇarave palāyanaparāyaṇe | pravṛddhe dānavānīke madhyāhna iva bhāskare || 4 ||

English

Airavata, with its diminished roar, was intent on fleeing, while the army of the demons grew like the midday sun.

हिन्दी

ऐरावत, जिसकी गर्जना कम हो गई थी, भागने पर आमादा था, जबकि असुरों की सेना दोपहर के सूर्य की तरह बढ़ रही थी।

5

पतिताङ्गव्यथार्तानि प्रस्रवद्रुधिराणि च । पयांसीवावसेतूनि देवसैन्यानि दुद्रुवुः || ५ ||

patitāṅgavyathārtāni prasravadrudhirāṇi ca | payāṃsīvāvasetūni devasainyāni dudruvuḥ || 5 ||

English

The divine armies, with their limbs fallen and afflicted with pain, bleeding profusely, fled like streams of water.

हिन्दी

देवताओं की सेनाएँ, जिनके अंग गिर गए थे और पीड़ा से पीड़ित थे, प्रचुर मात्रा में रक्त बहाते हुए, पानी की धाराओं की तरह भाग गईं।

6

दामव्यालकटास्तानि चिरमन्तर्हितानि च | अनुजग्मुर्लसन्नादसिन्धनानीव पावकाः || ६ ||

dāmavyālakaṭāstāni ciramantarhitāni ca | anujagmurlasannādasiṃdhanaānīva pāvakāḥ || 6 ||

English

Those ropes, snakes, and chains, long hidden, followed like fires following a loud sound.

हिन्दी

वे रस्सियाँ, सांप और जंजीरें, जो लंबे समय से छिपी हुई थीं, ऊँची आवाज के पीछे आग की तरह चली गईं।

7

अन्विष्टानपि यत्नेन नालभन्तासुराः सुरान् | घनजालवनोड्डीनान्सिंहा हरिणकानिव || ७ ||

anviṣṭānapi yatnena nālabhantāsurāḥ surān | ghanajālavanoḍḍīnānsiṃhā hariṇakāniva || 7 ||

English

Even with great effort, the demons could not find the gods, as if lions could not find deer in a dense forest.

हिन्दी

बहुत प्रयास करने के बावजूद, असुर देवताओं को नहीं पा सके, जैसे शेर घने जंगल में हिरण को नहीं पा सकते।

8

अलब्धेष्वमरौघेषु दामव्यालकटास्तदा | जग्मुः पातालकोशस्थं प्रभुं प्रमुदिताशयाः || ८ ||

alabdheṣvamaraurgheṣu dāmavyālakaṭāstadā | jagmuḥ pātālakośasthaṃ prabhuṃ pramuditāśayāḥ || 8 ||

English

When they could not find the gods, the ropes, snakes, and chains, joyful in mind, went to their lord in the treasure of the netherworld.

हिन्दी

जब उन्होंने देवताओं को नहीं पाया, तो रस्सियाँ, सांप और जंजीरें, मन में खुशी लेकर, पाताल के खजाने में अपने स्वामी के पास गईं।

9

अथ देवा विषण्णास्ते क्षणमाश्वास्य वै ययुः | जयोपायाय विजिता ब्रह्माणममितौजसम् || ९ ||

atha devā viṣaṇṇāste kṣaṇamāśvāsya vai yayuḥ | jayopāyāya vijitā brahmāṇamamitaujasam || 9 ||

English

Then the dejected gods, after a moment of consolation, went to the invincible Brahma for victory.

हिन्दी

तब निराश देवताओं ने एक क्षण के लिए सांत्वना पाने के बाद, अपने विजय के लिए अजेय ब्रह्मा के पास गए।

10

तेषामाविरभूद्ब्रह्मा रक्तरक्ताननश्रियाम् | सायं रक्तीकृताम्बूनामब्धीनामिव चन्द्रमाः || १० ||

teṣāmāvirabhūdbrahmā raktaraktānanaśriyām | sāyaṃ raktīkṛtāmbūnāmabdhīnāmiva candramāḥ || 10 ||

English

Brahma appeared before them, his face radiant with a red glow, like the moon at dusk reddened by the waters.

हिन्दी

ब्रह्मा उनके सामने प्रकट हुए, उनका मुख लाल चमक से रंगा हुआ था, जैसे संध्या के समय लाल पानी से रंगा चंद्रमा।

11

प्रणम्य ते सुरास्तस्मा अनर्थं शम्बरेहितम् | सम्यक्प्रकथयामासुर्दामव्यालकटक्रमम् || ११ ||

praṇamya te surāstasmā anarthaṃ śambarehitam | samyakprakathayāmāsurdāmavyālakaṭakramam || 11 ||

English

Having bowed to you, the gods then accurately narrated the misfortune caused by Shambara, along with the sequence of the noose, the serpent, and the chain.

हिन्दी

आपको प्रणाम करके, देवताओं ने शम्बर द्वारा किए गए अनर्थ को ठीक ढंग से बताया, जिसमें फंदे, सर्प और श्रृंखला का क्रम भी शामिल था।

12

तदाकर्ण्याखिलं ब्रह्मा विचार्य स विचारवित् | उवाचेदं सुरानीकमाश्वासनकरं वचः || १२ ||

tadākṛṇyākhilaṃ brahmā vicārya sa vicāravit | uvācedaṃ surānīkamāśvāsanakaraṃ vacaḥ || 12 ||

English

Having heard all that, Brahma, the knower of thoughts, pondered and spoke these reassuring words to the army of the gods.

हिन्दी

सब कुछ सुनकर, विचारों को जानने वाले ब्रह्मा ने सोचा और देवताओं की सेना को आश्वासन देने वाले शब्द कहे।

13

श्रीब्रह्मोवाच | शतवर्षसहस्रान्ते शम्बरेण हरेः करात् | मर्तव्यं समरेशस्य तत्कालं संप्रतीक्षताम् || १३ ||

śrībrahmovāca | śatavarṣasahasrānte śambareṇa hareḥ karāt | martavyaṃ samareśasya tatkālaṃ saṃpratīkṣatām || 13 ||

English

Brahma said: At the end of a thousand years, Shambara will die by the hand of Hari. Wait for that time, O lord of the battle.

हिन्दी

ब्रह्मा ने कहा: हजार वर्षों के अंत में, शम्बर हरि के हाथों मरेगा। हे युद्ध के स्वामी, उस समय का इंतजार करो।

14

दामव्यालकटानेतानद्य त्वमरसत्तमाः | योधयन्तः पलायध्वं मायायुद्धेन दानवान् || १४ ||

dāmavyālakaṭānetānadya tvamarasattamāḥ | yodhayaṃtaḥ palāyadhvaṃ māyāyuddhena dānavān || 14 ||

English

Today, O best of the gods, fight with these nooses, serpents, and chains, and then flee using the power of illusion against the demons.

हिन्दी

आज, हे देवताओं के श्रेष्ठ, इन फंदों, सर्पों और श्रृंखलाओं के साथ लड़ो, और फिर माया युद्ध के द्वारा असुरों से भागो।

15

युद्धाभ्यासवशादेषां मुकुराणामिवाशये | अहंकारचमत्कारः प्रतिबिम्बमुपैष्यति || १५ ||

yuddhābhyāsavaśādeṣāṃ mukurāṇāmivāśaye | ahaṃkāracamatkāraḥ pratibimbamupaiṣyati || 15 ||

English

Due to their practice of war, the reflection of their pride and wonder will appear in their hearts like a pearl in an oyster.

हिन्दी

युद्ध के अभ्यास के कारण, उनके अहंकार और आश्चर्य का प्रतिबिम्ब उनके हृदय में मोती की तरह प्रकट होगा।

16

गृहीतवासनास्त्वेते दामव्यालकटाः सुराः | सुजेया वो भविष्यन्ति लग्नजालाः खगा इव || १६ ||

gṛhītavāsanāstvete dāmavyālakaṭāḥ surāḥ | sujeyā vo bhaviṣyanti lagnajālāḥ khagā iva || 16 ||

English

Those who are bound by desires are like birds caught in a net; they will be easily conquered.

हिन्दी

जो इच्छाओं से बंधे हैं, वे जाल में फँसे पक्षी की तरह हैं; वे आसानी से पराजित होंगे।

17

अद्य त्ववासना ह्येते सुखदुःखविवर्जिताः | धैर्येणारीन्विनिघ्नन्तो देवा दुर्जयतां गताः || १७ ||

adya tvavāsanā hyete sukhaduḥkhavivarjitāḥ | dhairyēṇārīnvinighnanto dēvā durjayatāṃ gatāḥ || 17 ||

English

Today, those who are free from desires, devoid of pleasure and pain, and who destroy their enemies with patience, have become invincible.

हिन्दी

आज, जो इच्छाओं से मुक्त हैं, सुख-दुःख से रहित हैं, और जो धैर्य से अपने शत्रुओं को नष्ट करते हैं, वे अजेय बन गए हैं।

18

वासनातन्तुबद्धा ये आशापाशवशीकृताः | वश्यतां यान्ति ते लोके रज्जुबद्धाः खगा इव || १८ ||

vāsanātantubaddhā yē āśāpāśavaśīkṛtāḥ | vaśyatāṃ yānti tē lōkē rajjubaddhāḥ khagā iva || 18 ||

English

Those who are bound by the threads of desire and controlled by the noose of hope, become submissive in the world, like birds tied with ropes.

हिन्दी

जो इच्छाओं के तारों से बंधे हैं और आशा के फंदे से नियंत्रित हैं, वे संसार में वश में आ जाते हैं, जैसे रस्सी से बंधे पक्षी।

19

ये भिन्नवासना धीराः सर्वत्रासक्तबुद्धयः | न हृष्यन्ति न कुप्यन्ति दुर्जयास्ते महाधियः || १९ ||

yē bhinnavāsanā dhīrāḥ sarvatrāsaktabuddhayaḥ | na hṛṣyanti na kupyanti durjayāstē mahādhiyaḥ || 19 ||

English

Those who have broken their desires and are wise, with their minds detached from everything, neither rejoice nor get angry; they are invincible and of great intellect.

हिन्दी

जो अपनी इच्छाओं को तोड़ चुके हैं और बुद्धिमान हैं, जिनके मन सबसे अलग हैं, वे न खुश होते हैं न ही नाराज होते हैं; वे अजेय और महान बुद्धि के स्वामी हैं।

20

यस्यान्तर्वासनारज्ज्वा ग्रन्थिबन्धः शरीरिणः | महानपि बहुज्ञोऽपि स बालेनापि जीयते || २० ||

yasya antarvāsanārajjvā granthibandhaḥ śarīriṇaḥ | mahānapi bahujñō'pi sa bālēnāpi jīyatē || 20 ||

English

Even a great and learned person, whose body is bound by the knots of internal desires, can be defeated by a child.

हिन्दी

जिसका शरीर अंतर्वासनाओं के ग्रंथियों से बंधा है, वह महान और बहुज्ञ होने के बावजूद एक बालक से भी पराजित हो सकता है।

21

अयं सोऽहं ममेदं तदित्याकल्पितकल्पनः| आपदां पात्रतामेति पयसामिव सागरः || २१ ||

ayaṃ so'haṃ mamedaṃ tadityākalpitakalpanaḥ| āpadāṃ pātratāmeti payasāmiva sāgaraḥ || 21 ||

English

This conceptualization of 'I', 'mine', and 'this' leads to the state of calamity, just as the ocean is the receptacle of rivers.

हिन्दी

यह 'मैं', 'मेरा', और 'यह' की कल्पना विपत्ति की स्थिति को ले जाती है, जैसे समुद्र नदियों का आश्रय होता है।

22

इयन्मात्रपरिच्छिन्नो येनात्मा भव्यभावितःस सर्वज्ञोऽपि सर्वत्र परां कृपणतां गतः || २२ ||

iyanmātraparicchinno yenātmā bhavyabhāvitaḥsa sarvajño'pi sarvatra parāṃ kṛpaṇatāṃ gataḥ || 22 ||

English

The self, which is limited to this extent, is conditioned by future existence. Even though it is omniscient, it has reached the ultimate state of miserliness everywhere.

हिन्दी

आत्मा, जो इस हद तक सीमित है, भविष्य के अस्तित्व से प्रभावित है। यद्यपि यह सर्वज्ञ है, फिर भी यह हर जगह अत्यंत कृपणता की स्थिति तक पहुँच गया है।

23

अनन्तस्याप्रमेयस्य येनेयत्ता प्रकल्पिता| आत्मनस्तस्य तेनात्मा स्वात्मनैवावशीकृतः || २३ ||

anantasyāprameyasya yeneyattā prakalpitā| ātmanastasya tenātmā svātmanaivāvaśīkṛtaḥ || 23 ||

English

By which the limitation of the immeasurable, infinite self is conceptualized, by that the self is subjugated by its own self.

हिन्दी

जिससे अपरिमेय, अनंत आत्मा की सीमा कल्पित की जाती है, उससे आत्मा अपने ही आत्मा से पराजित हो जाता है।

24

आत्मनो व्यतिरिक्तं यत्किंचिदस्ति जगत्त्रये| यत्रोपादेयभावेन बद्धा भवतु वासना || २४ ||

ātmano vyatiriktaṃ yatkiñcidasti jagattraye| yatropādeyabhāvena baddhā bhavatu vāsanā || 24 ||

English

Whatever exists in the three worlds apart from the self, to which one is bound by the sense of acquisition, let that desire be.

हिन्दी

जो कुछ भी तीनों लोकों में आत्मा के अलावा है, जिससे प्राप्ति की भावना से बंधा हुआ है, वह इच्छा हो।

25

आस्थामात्रमनन्तानां दुःखानामाकरं विदुः| अनास्थामात्रमभितः सुखानामाकरं विदुः || २५ ||

āsthāmātramanantānāṃ duḥkhānāmākaraṃ viduḥ| anāsthāmātramabhitaḥ sukhānāmākaraṃ viduḥ || 25 ||

English

Faith alone is considered the cause of endless sufferings, and lack of faith is considered the cause of happiness.

हिन्दी

आस्था मात्र अनंत दुःखों का कारण माना जाता है, और आस्था का अभाव सुखों का कारण माना जाता है।

26

दामव्यालकटा यावदनास्था भवसंस्थितौ । तावन्न नाम जेयावो मशकानामिवानलाः || २६ ||

dāmavyālakaṭā yāvadanāsthā bhavasaṃsthitau | tāvann nāma jeyāvo maśakānāmivānalāḥ || 26 ||

English

As long as one is bound by desires and worldly attachments, one cannot be victorious, just like a fire cannot burn a beetle.

हिन्दी

जब तक कोई इच्छाओं और संसारिक आसक्तियों से बंधा है, तब तक वह विजयी नहीं हो सकता, जैसे आग कीड़े को नहीं जला सकती।

27

अन्तर्वासनया जन्तुर्दीनतामनुयातया । जितो भवत्यन्यथा तु मशकोऽप्यमराचलः || २७ ||

antarvāsanayā janturdīnatāmanuyātayā | jito bhavatyanyathā tu maśako'pyamarācalaḥ || 27 ||

English

A creature follows humility through inner purity, otherwise even a beetle can become as strong as a mountain.

हिन्दी

एक जीव अंतर्वासना से विनम्रता का अनुसरण करता है, अन्यथा एक कीड़ा भी पहाड़ की तरह मजबूत हो सकता है।

28

विद्यते वासना यत्र तत्र सा याति पीनताम् । गुणो गुणिनि हि द्वित्वं सतो दृष्टं हि नासतः || २८ ||

vidyate vāsanā yatra tatra sā yāti pīnatām | guṇo guṇini hi dvitvaṃ sato dṛṣṭaṃ hi nāsataḥ || 28 ||

English

Where there is desire, it grows in abundance. Qualities are seen in the qualified, not in the unqualified.

हिन्दी

जहाँ इच्छा है, वहाँ वह वृद्धि करती है। गुण गुणवान में देखे जाते हैं, अगुणवान में नहीं।

29

अयं सोऽहं ममेदं चेत्येवमन्तः सवासनम् । यथा दामादयः शक्र भावयन्ति तथा कुरु || २९ ||

ayaṃ so'haṃ mamedaṃ cetyeavamantaḥ savāsanam | yathā dāmādayaḥ śakra bhāvayanti tathā kuru || 29 ||

English

This is mine, I am this, such thoughts are full of desires. As the ropes and other objects, O Indra, create attachment, so should you act.

हिन्दी

यह मेरा है, मैं यह हूँ, ऐसे विचार इच्छाओं से भरे हैं। जैसे रस्सियाँ और अन्य वस्तुएँ, हे इंद्र, आसक्ति पैदा करती हैं, वैसे ही आप कार्य करें।

30

या या जनस्य विपदो भावाभावदशाश्च याः । तृष्णाकरञ्जवल्ल्यास्ता मञ्जर्यः कटुकोमलाः || ३० ||

yā yā janasya vipado bhāvābhāvadaśāśca yāḥ | tṛṣṇākarañjavallyāstā mañjaryaḥ kaṭukomalāḥ || 30 ||

English

Whatever calamities and states of being and non-being people experience, they are like bitter and sweet flowers of the desire tree.

हिन्दी

जो भी विपत्तियाँ और होने और न होने की दशाएँ लोगों को होती हैं, वे इच्छा के वृक्ष के कड़वे और मीठे फूलों की तरह हैं।

31

वासनातन्तुबद्धो यो लोको विपरिवर्तते | सा प्रवृद्धातिदुःखाय सुखायोच्छेदमागता || ३१ ||

vāsanātantubaddho yo loko viparivartate | sā pravṛddhātiduḥkhāya sukhāyocchedamāgatā || 31 ||

English

The world, bound by the threads of desire, is turned upside down. That desire, having grown, leads to great sorrow and the destruction of happiness.

हिन्दी

वासना के तंतुओं से बंधा हुआ यह लोक उलट-पुलट हो जाता है | वह वासना बढ़कर बड़े दुःख का कारण बनती है और सुख का नाश कर देती है |

32

धीरोऽप्यतिबहुज्ञोऽपि कुलजोऽपि महानपि | तृष्णया बध्यते जन्तुः सिंहः शृङ्खलया यथा || ३२ ||

dhīro'pyatibahujño'pi kulajo'pi mahānapi | tṛṣṇayā badhyate jantuḥ siṃhaḥ śṛṅkhalayā yathā || 32 ||

English

Even a wise, knowledgeable, noble, and great person is bound by desire, like a lion by a chain.

हिन्दी

चाहे वह बुद्धिमान, बहुत ज्ञानी, कुलीन और महान हो, फिर भी वह व्यक्ति तृष्णा से बंधा हुआ होता है, जैसे शृंखला से बंधा हुआ सिंह |

33

देहपादपसंस्थस्य हृदयालयगामिनः | तृष्णा चित्तखगस्येयं वागुरा परिकल्पिता || ३३ ||

dehapādapasaṃsthasya hṛdayālayagāminaḥ | tṛṣṇā cittakhagasyeyaṃ vāgurā parikalpitā || 33 ||

English

For the one residing in the body, which is like a tree, and dwelling in the heart, desire is like a noose for the mind, which is like a bird.

हिन्दी

जो शरीर में रहता है, जो एक वृक्ष के समान है, और हृदय में निवास करता है, उसके लिए तृष्णा मन के लिए एक फंदा के समान है, जो एक पक्षी के समान है |

34

दीनो वासनया लोकः कृतान्तेनापकृष्यते | रज्ज्वेव बालेन खगो विवशो भृशमुच्छवसन् || ३४ ||

dīno vāsanayā lokaḥ kṛtāntenāpakṛṣyate | rajjveva bālena khago vivaśo bhṛśamucchavasan || 34 ||

English

Miserable due to desire, the world is dragged by death, like a bird helplessly fluttering, tied by a string.

हिन्दी

वासना से दुःखी यह लोक मृत्यु द्वारा खींचा जाता है, जैसे एक डोरी से बंधा हुआ पक्षी बेबसी से फड़फड़ाता है |

35

अलमायुधभारेण संगरभ्रमणेन च | वासनाया विपर्यासं युक्त्या यत्नाद्रिपोः कुरु || ३५ ||

alamāyudhabhāreṇa saṃgarabhramaṇena ca | vāsanāyā viparyāsaṃ yuktyā yatnādripoḥ kuru || 35 ||

English

Enough of the burden of weapons and the confusion of battle. With effort and strategy, bring about the reversal of desire in the enemy.

हिन्दी

हथियारों के बोझ और युद्ध की उलझन से बहुत हो चुका | प्रयास और युक्ति से शत्रु में वासना का विपरीत परिणाम लाओ |

36

अन्तरा क्षुभिते धैर्ये रिपोरमरनायक | न शस्त्राणि न चास्त्राणि न शास्त्राणि जयन्ति च || ३६ ||

antarā kṣubhite dhairyē riporamaranāyaka | na śastrāṇi na cāstrāṇi na śāstrāṇi jayanti ca || 36 ||

English

When the enemy's courage is disturbed, neither weapons, nor missiles, nor scriptures can conquer.

हिन्दी

जब शत्रु का धैर्य क्षुब्ध होता है, तो न तो शस्त्र न ही अस्त्र और न ही शास्त्र जीत सकते हैं।

37

दामव्यालकटास्त्वेते युद्धाभ्यासवशेन च | अहंकारमयीं मत्तास्ते ग्रहीष्यन्ति वासनाम् || ३७ ||

dāmavyālakaṭāstvete yuddhābhyāsavaśena ca | ahaṃkāramayīṃ mattāste grahīṣyanti vāsanām || 37 ||

English

These ropes, snares, and chains, through the practice of war, intoxicated with ego, will grasp the desire.

हिन्दी

ये रस्सियाँ, फंदे और जंजीरें, युद्ध के अभ्यास के द्वारा, अहंकार से मतवाले होकर, इच्छा को पकड़ेंगे।

38

यदा तेऽत्यज्ञपुरुषाः शम्बरेण विनिर्मिताः | वासनामाश्रयिष्यन्ति तदा यास्यन्ति जेयताम् || ३८ ||

yadā te'tyajñapuruṣāḥ śambareṇa vinirmitāḥ | vāsanāmāśrayiṣyanti tadā yāsyanti jeyatām || 38 ||

English

When those ignorant men, created by Shambara, take refuge in desire, then they will go to be conquered.

हिन्दी

जब वे अज्ञानी पुरुष, शम्बर द्वारा बनाए गए, इच्छा में शरण लेंगे, तब वे पराजित होने के लिए जाएँगे।

39

तत्तावद्युक्तियुद्धेन तान्प्रबोधयतामराः | यावदभ्यासवशतो भविष्यन्ति सवासनाः || ३९ ||

tattāvadyuktiyuddhena tānprabodhayatāmarāḥ | yāvadabhyāsavaśato bhaviṣyanti savāsanāḥ || 39 ||

English

Therefore, O gods, awaken them with the battle of reason until they become habituated through practice with desire.

हिन्दी

इसलिए, हे देवताओ, उन्हें तर्क के युद्ध से जागृत करो जब तक कि वे अभ्यास के द्वारा इच्छा से परिपूर्ण न हो जाएँ।

40

ततो वश्या भविष्यन्ति भवतां बद्धवासनाः | तृष्णाऽप्रोताशया लोके न च केचन पेलवाः || ४० ||

tatovashyā bhaviṣyanti bhavatāṃ baddhavāsanāḥ | tṛṣṇā'protaśayā loke na ca kecana pelavāḥ || 40 ||

English

Then they will become subdued, bound by desire, and in the world, no one with unfulfilled desires is weak.

हिन्दी

तब वे वश में आएँगे, इच्छा से बंधे हुए, और दुनिया में, कोई भी अतृप्त इच्छा वाला दुर्बल नहीं है।

41

समविषममिदं जगत्समग्रं समुपनतं स्थिरतां स्ववासनान्तः| चलचललहरीभरो यथाब्धावत इह सैव चिकित्स्यतां प्रयाता || ४१ ||

samaviṣamamidaṃ jagatsamagraṃ samupanataṃ sthiratāṃ svavāsanāntaḥ| calacalalaharībharo yathābdhāvata iha saiva cikitsyatāṃ prayātā || 41 ||

English

This world is both equal and unequal, complete and approaching stability within its own essence. Just as the waves in the ocean, it should be treated here.

हिन्दी

यह जगत् समान और असमान दोनों है, पूर्ण और अपनी वासना के अंदर स्थिरता की ओर बढ़ रहा है| जैसे समुद्र में लहरें, इसे यहाँ उसी तरह से चिकित्सा की जानी चाहिए|

← Chapter 26Chapter 28 →