Sthiti स्थिति

Chapter 19 — 35 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | जीवबीजं परं ब्रह्म सर्वत्र खमिव स्थितम् | तेन जीवोदरजगत्यपि जीवोऽस्त्यनेकधा || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | jīvabījaṃ paraṃ brahma sarvatra khamiva sthitam | tena jīvodarajagatyapi jīvo'styaneakdhā || 1 ||

English

Vasishtha said: The seed of life, the supreme Brahman, is present everywhere like the sky. By that, even in the world within the living being, there are many living beings.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: जीवन का बीज, परम ब्रह्म, सर्वत्र आकाश की तरह विद्यमान है | उसके द्वारा, जीव के अंदर के जगत में भी अनेक जीव हैं |

2

चिद्धनैकघनात्मत्वाज्जीवान्तर्जीवजातयः | कदलीदलवत्सन्ति कीटा इव धरोदरे || २ ||

ciddhanaikaghanātmatvājjīvāntarjīvajātayaḥ | kadalīdalavatsanti kīṭā iva dharodare || 2 ||

English

Due to the nature of being the condensed essence of consciousness, the various types of living beings within the living being exist like insects within the earth.

हिन्दी

चेतना के घनीभूत स्वभाव के कारण, जीव के अंदर के विभिन्न प्रकार के जीव पृथ्वी के अंदर कीटों की तरह विद्यमान हैं |

3

यो यो नाम यथा ग्रीष्मे कल्पस्वेदाद्भवेत्कृमिः | यद्यद्दृश्यं शुद्धचित्खं तज्जीवो भवति स्वतः || ३ ||

yo yo nāma yathā grīṣme kalpasvedādbhavetkṛmiḥ | yadyaddṛśyaṃ śuddhacitkhaṃ tajjīvo bhavati svataḥ || 3 ||

English

Just as in summer, from the sweat of imagination, a worm is born, whatever is seen in the pure sky of consciousness, that becomes a living being spontaneously.

हिन्दी

जैसे गर्मी में, कल्पना के पसीने से एक कीड़ा उत्पन्न होता है, वैसे ही चेतना के शुद्ध आकाश में जो कुछ भी दिखाई देता है, वह स्वतः ही एक जीव बन जाता है |

4

यथा यथा यतन्ते ते जीवकाः स्वात्मसिद्धये | तथा तथा भवन्त्याशु विचित्रोपासनक्रमैः || ४ ||

yathā yathā yatante te jīvakāḥ svātmasiddhaye | tathā tathā bhavantyāśu vicitropāsanakramaiḥ || 4 ||

English

As the living beings strive for the realization of their own self, they quickly become that through various methods of worship.

हिन्दी

जैसे-जैसे जीव अपने स्वयं के आत्मसाक्षात्कार के लिए प्रयास करते हैं, वैसे-वैसे वे विभिन्न उपासना क्रमों से शीघ्र ही उसे प्राप्त कर लेते हैं |

5

देवान्देवयजो यान्ति यक्षा यक्षान्त्व्रजन्ति हि | ब्रह्म ब्रह्मयजो यान्ति यदतुच्छं तदाश्रयेत् || ५ ||

devāndevayajo yānti yakṣā yakṣāntvrajanti hi | brahma brahmayajo yānti yadatucchaṃ tadāśrayet || 5 ||

English

Those who worship the gods go to the gods, the Yakshas go to the Yakshas, those who worship Brahman go to Brahman, and whatever is insignificant, they take refuge in that.

हिन्दी

जो देवताओं की पूजा करते हैं वे देवताओं के पास जाते हैं, यक्ष यक्षों के पास जाते हैं, जो ब्रह्म की पूजा करते हैं वे ब्रह्म के पास जाते हैं, और जो कुछ भी अल्प है उसी में आश्रय लेते हैं |

6

स मुक्तो भृगुपुत्रो हि निर्मलत्वात्स्वसंविदः | बद्धः प्रथमदृष्टेन दृश्येनाशु स्वभावतः || ६ ||

sa mukto bhṛguputro hi nirmalatvātsvasaṃvidaḥ | badhdhaḥ prathamadṛṣṭena dṛśyenāśu svabhāvataḥ || 6 ||

English

That son of Bhrigu is indeed liberated due to the purity of his self-awareness. He is bound by the first seen object due to his nature.

हिन्दी

वह भृगु का पुत्र अपनी स्वसंविद की निर्मलता के कारण मुक्त है। वह अपने स्वभाव के कारण पहले दृष्ट वस्तु से बंधा हुआ है।

7

भुवि जाता परिम्लाना बाला यत्प्रथमं पुरः | संवित्प्राप्नोति तद्रूपा भवत्यन्या न काचन || ७ ||

bhuvijātā parimlānā bālā yatprathamaṃ puraḥ | saṃvitprāpnoti tadrūpā bhavatyanā nakācana || 7 ||

English

A child born in this world, being soiled, acquires the form of whatever it first sees. It becomes nothing else.

हिन्दी

इस धरती पर जन्म लेने वाला बच्चा, जो गंदा होता है, जिस पहली चीज को देखता है उसी का रूप धारण कर लेता है। वह कुछ और नहीं बनता।

8

श्रीराम उवाच | जाग्रत्स्वप्नदशाभेदं भगवन्वक्तुमर्हसि | कथं च जाग्रज्जाग्रत्स्यात्स्वप्नो जाग्रद्भमः कथम् || ८ ||

śrīrāma uvāca | jāgratsvapnadaśābhedaṃ bhagavanvaktumarhasi | kathaṃ ca jāgrajjāgratsyātsvapno jāgradbhamaḥ katham || 8 ||

English

Sri Rama said: O Lord, please explain the difference between the states of wakefulness and dreaming. How does wakefulness become dreaming, and how does a dream become wakefulness?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे भगवन्, कृपया जाग्रत और स्वप्न की दशाओं का भेद बताएं। जाग्रत कैसे स्वप्न बन जाता है, और स्वप्न कैसे जाग्रत बन जाता है?

9

श्रीवसिष्ठ उवाच | स्थिरप्रत्यययुक्तं यत्तज्जाग्रदिति कथ्यते | अस्थिरप्रत्ययं यत्स्यात्तत्स्वप्नः समुदाहृतः || ९ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | sthirapratyayayuktaṃ yattajjāgraditi kathyate | asthirapratyayaṃ yatsyāttatsvapnaḥ samudāhṛtaḥ || 9 ||

English

Sri Vasistha said: That which is endowed with steady conviction is called wakefulness. That which has unsteady conviction is called a dream.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जो स्थिर विश्वास से युक्त है, उसे जाग्रत कहते हैं। जो अस्थिर विश्वास से युक्त है, उसे स्वप्न कहते हैं।

10

जाग्रत्त्वे क्षणदृष्टः स्यात्स्वप्नः कालान्तरे स्थितः | तज्जाग्रत्स्वप्नतामेति स्वप्नो जाग्रत्त्वमृच्छति || १० ||

jāgrattve kṣaṇadṛṣṭaḥ syātsvapnaḥ kālāntare sthitaḥ | tajjāgratsvapnatāmeti svapno jāgrattvamṛcchati || 10 ||

English

In the state of wakefulness, what is seen in an instant becomes a dream in the next moment. That wakefulness attains the state of a dream, and the dream attains the state of wakefulness.

हिन्दी

जाग्रत अवस्था में, जो क्षण भर में दिखाई देता है, वह अगले क्षण में स्वप्न बन जाता है। वह जाग्रत स्वप्न की अवस्था को प्राप्त करता है, और स्वप्न जाग्रत की अवस्था को प्राप्त करता है।

11

जाग्रत्स्वप्नदशाभेदो न स्थिरास्थिरते विना | समः सदैव सर्वत्र समस्तोऽनुभवोऽनयोः || ११ ||

jāgratsvapnadaśābhedo na sthirāsthirate vinā | samaḥ sadaiva sarvatra samasto'nubhavo'nayoḥ || 11 ||

English

The distinction between the waking and dream states is not possible without the concept of stability and instability. The experience of both is always the same everywhere.

हिन्दी

जाग्रत और स्वप्न अवस्थाओं का भेद स्थिरता और अस्थिरता के बिना नहीं हो सकता | दोनों का अनुभव हमेशा सर्वत्र समान होता है |

12

स्वप्नोऽपि स्वप्नसमये स्थैर्याज्जाग्रत्त्वमृच्छति | अस्थैर्याज्जाग्रदेवास्ते स्वप्नस्तादृशबोधतः || १२ ||

svapno'pi svapnasamaye sthairyājjāgrattvamṛcchati | asthairyājjāgradevāste svapnastādṛśabodhataḥ || 12 ||

English

Even a dream, at the time of dreaming, attains the state of wakefulness due to stability. Due to instability, even the waking state becomes like a dream from such awareness.

हिन्दी

स्वप्न भी, स्वप्न के समय, स्थिरता से जाग्रत अवस्था को प्राप्त होता है | अस्थिरता से, जाग्रत अवस्था भी ऐसे बोध से स्वप्न जैसा हो जाता है |

13

स्वप्नोऽपि जाग्रद्बुद्ध्यंशो जाग्रत्त्वमनुगच्छति | स्वप्नता स्वप्नबुद्ध्या तु यथासंवेदनं स्थितम् || १३ ||

svapno'pi jāgradbuddhyṃśo jāgrattvamanugacchati | svapnatā svapnabuddhyā tu yathāsaṃvedanaṃ sthitam || 13 ||

English

Even a dream, as a part of waking consciousness, follows the state of wakefulness. The dream state, however, remains as it is perceived by the dream consciousness.

हिन्दी

स्वप्न भी, जाग्रत बुद्धि का एक अंश होने के कारण, जाग्रत अवस्था का अनुगमन करता है | स्वप्न अवस्था, हालाँकि, स्वप्न बुद्धि द्वारा जैसे अनुभव की जाती है, वैसे ही रहती है |

14

यत्तु यावत्स्थिरं बुद्धं तत्तावज्जाग्रदुच्यते | क्षणभङ्गात्तु तत्स्वप्नो यथा भवति तच्छ्रुणु || १४ ||

yattu yāvatsthiraṃ buddhaṃ tattāvajjāgraducyate | kṣaṇabhaṅgāttu tatsvapno yathā bhavati tacchṛṇu || 14 ||

English

Whatever is perceived as stable is considered as the waking state. Due to momentary destruction, that becomes a dream. Listen to how it happens.

हिन्दी

जो कुछ भी स्थिर के रूप में बुद्ध होता है, वह जाग्रत अवस्था कहलाता है | क्षणिक विनाश के कारण, वह स्वप्न बन जाता है | यह कैसे होता है, यह सुनो |

15

जीवधातुः शरीरेऽन्तर्विद्यते येन जीव्यते | तेजो वीर्यं जीवधातुरित्याद्यभिधमङ्ग यत् || १५ ||

jīvadhātuḥ śarīre'ntarvidyate yena jīvyate | tejo vīryaṃ jīvadhāturityādyabhidhamaṅga yat || 15 ||

English

The life element exists within the body by which one lives. The radiance and vigor are the primary characteristics of the life element.

हिन्दी

जीवन तत्व शरीर के अंदर विद्यमान होता है, जिससे जीवन होता है | तेज और वीर्य जीवन तत्व के प्राथमिक लक्षण हैं |

16

व्यवहारी यदा कायो मनसा कर्मणा गिरा | भवेत्तदा मरुन्नुन्नो जीवधातुः प्रसर्पति || १६ ||

vyavahārī yadā kāyo manasā karmaṇā girā | bhavettadā marunnunno jīvadhātuḥ prasarpati || 16 ||

English

When the body, mind, speech, and actions are engaged in worldly activities, then the life element spreads out.

हिन्दी

जब शरीर, मन, वाणी और कर्म व्यवहार में लगे होते हैं, तब जीवन तत्व फैलता है।

17

तस्मिन्प्रसर्पत्यङ्गेषु सर्वा संविदुदेति हि | दृष्टत्वात्प्रैति चित्ताख्यमन्तर्लीनजगद्भ्रमम् || १७ ||

tasminprasarpatyangeṣu sarvā saṃvidudeti hi | dṛṣṭatvāt praiti cittākhyamantarlīnajagadbhramam || 17 ||

English

In that state of spreading out, awareness arises in all the senses. Due to this perception, the illusion of the world absorbed within the mind arises.

हिन्दी

उस फैलने की अवस्था में, सभी इंद्रियों में चेतना उत्पन्न होती है। इस प्रत्यक्षता के कारण, मन में लीन हुए जगत का भ्रम उत्पन्न होता है।

18

ईक्षणादिषु रन्ध्रेषु प्रसरन्ती बहिर्मयम् | नानाकारविकाराढ्यं रूपमात्मनि पश्यति || १८ ||

īkṣaṇādiṣu randhreṣu prasarantī bahirmayam | nānākāravikārāḍhyaṃ rūpamātmani paśyati || 18 ||

English

Spreading out through the openings of the senses, it perceives various forms and modifications externally in the self.

हिन्दी

इंद्रियों के छिद्रों से फैलते हुए, यह बाहर की ओर नाना प्रकार के रूपों और विकारों को आत्मा में देखता है।

19

स्थिरत्वात्तत्तथैवाथ जाग्रदित्यवगम्यते | जाग्रत्क्रम इति प्रोक्तः सुषुप्तादिक्रमं श्रृणु || १९ ||

sthiratvāttattathaivātha jāgradityavagamyate | jāgratkramam iti proktaḥ suṣuptādikramaṃ śrṇu || 19 ||

English

Due to its stability, it is understood to be the waking state. This sequence is called the waking process; listen to the sequence of deep sleep and so on.

हिन्दी

अपनी स्थिरता के कारण, यह जाग्रत अवस्था समझा जाता है। इस क्रम को जाग्रत क्रम कहा जाता है; सुषुप्ति आदि क्रम को सुनो।

20

मनसा कर्मणा वाचा यदा क्षुभ्यति नो वपुः | शान्तात्मा तिष्ठति स्वस्थो जीवधातुस्तदा त्वसौ || २० ||

manasā karmaṇā vācā yadā kṣubhyati no vapuḥ | śāntātmā tiṣṭhati svastho jīvadhātustadā tv asau || 20 ||

English

When the mind, actions, and speech are not agitated, the body remains calm and the life element is then stable.

हिन्दी

जब मन, कर्म और वाणी विचलित नहीं होते, तब शरीर शांत रहता है और जीवन तत्व स्थिर होता है।

21

समतामागतैर्वातैः क्षोभ्यते न हृदम्बरे निर्वातसदने दीपो यथाऽऽलोकैककारकः || २१ ||

samatāmāgatervātairkṣobhyate na hṛdambare nirvātasadane dīpo yathā'ālokaikakārakaḥ || 21 ||

English

The heart is not disturbed by the winds that have attained equilibrium. Just as a lamp in a windless house is the sole source of light.

हिन्दी

हृदय समता प्राप्त वायुओं से विचलित नहीं होता। जैसे वायुरहित घर में दीपक अकेला प्रकाश का स्रोत होता है।

22

ततः सरति नाङ्गेषु संवित्क्षुभ्यति तेन नो न चेक्षणादीन्यायाति रन्ध्राण्यायाति नो बहिः || २२ ||

tataḥ sarati nāṅgeṣu saṃvitkṣubhyati tena no na cekṣaṇādīnyāyāti randhrāṇyāyāti no bahiḥ || 22 ||

English

Therefore, it does not flow into the senses, the consciousness is not disturbed by it. It does not reach the sense organs, nor does it go out through the openings.

हिन्दी

इसलिए, यह इंद्रियों में प्रवाहित नहीं होता, चेतना इससे विचलित नहीं होती। यह इंद्रियों तक नहीं पहुंचता, न ही छिद्रों से बाहर जाता है।

23

जीवोऽन्तरेव स्फुरति तैलसंविद्यथा तिले शीतसंविद्धिम इव स्नेहसंविद्यथा घृते || २३ ||

jīvo'ntareva sphurati tailasaṃvidyathā tile śītasaṃviddhim iva snehasaṃvidyathā ghṛte || 23 ||

English

The individual soul shines within, just as the sensation of oil is in the sesame seed, and the sensation of cold is in the snow, and the sensation of oiliness is in the ghee.

हिन्दी

जीवात्मा अंतर में ही चमकता है, जैसे तिल में तेल की अनुभूति होती है, और बर्फ में ठंड की अनुभूति होती है, और घी में चिकनाहट की अनुभूति होती है।

24

जीवाकारा कला काचिच्चितिः स्वच्छतयात्मनि दशामायाति सौषुप्तिं सौम्यवातां विचेतनाम् || २४ ||

jīvākārā kalā kācicciitiḥ svacchatayātmani daśāmāyāti sauṣuptiṃ saumyavātāṃ vicetanām || 24 ||

English

A certain aspect of the individual soul, which is pure consciousness, attains the state of deep sleep, which is calm and unconscious.

हिन्दी

जीवात्मा का एक पहलू, जो शुद्ध चेतना है, गहरी नींद की अवस्था को प्राप्त होता है, जो शांत और अचेतन होती है।

25

ज्ञात्वा वैचित्युपरते साम्यं व्यवहरन्नपि जाग्रत्स्वप्नसुषुप्तेषु संबुद्धस्तुर्यवान्स्मृतः || २५ ||

jñātvā vaicitryuparate sāmyaṃ vyavaharannapi jāgratsvapnasuṣupteṣu saṃbuddhasturyavānsmṛtaḥ || 25 ||

English

Knowing the cessation of diversity, one experiences equality even while engaged in the states of waking, dreaming, and deep sleep, and is remembered as the awakened one, the fourth state.

हिन्दी

विविधता के अंत को जानकर, जाग्रत, स्वप्न और सुषुप्ति की अवस्थाओं में लगे हुए भी समानता का अनुभव करता है, और जाग्रत अवस्था के रूप में, चौथी अवस्था के रूप में याद किया जाता है।

26

सुषुप्ते सौम्यतां यातैः प्राणैः संचाल्यते यदा| स जीवधातुः सा संवित्ततश्चित्ततयोदिता || २६ ||

suṣupte saumyatāṃ yātaiḥ prāṇaiḥ saṃcālyate yadā| sa jīvadhātuḥ sā saṃvittatascittatayoditā || 26 ||

English

When the vital energies (prāṇaiḥ) become calm and peaceful in deep sleep (suṣupte), that is the essence of life (jīvadhātuḥ), which is then known as consciousness (saṃvit) and is called the mind (cittatayā).

हिन्दी

जब जीवन की ऊर्जाएँ (प्राणैः) गहरी नींद (सुषुप्ते) में शांत और सौम्य हो जाती हैं, तब वह जीवन का सार (जीवधातुः) होता है, जो चेतना (संवित्) कहलाता है और मन (चित्ततया) कहलाता है।

27

स्वान्तःसंस्थजगज्जालं भावाभावैः क्रमभ्रमैः| पश्यति स्वान्तरेवाशु स्फारं बीज इव द्रुमम् || २७ ||

svāntaḥsaṃsthajagajjālaṃ bhāvābhāvaiḥ kramabhramaiḥ| paśyati svāntarevāśu sphāraṃ bīja iva drumam || 27 ||

English

One sees the entire universe (jagajjālaṃ) within oneself, which is a web of existence and non-existence (bhāvābhāvaiḥ), order and disorder (kramabhramaiḥ), just as a seed (bīja) contains the potential of a tree (drumam).

हिन्दी

मनुष्य अपने आंतरिक स्वरूप में सम्पूर्ण ब्रह्मांड (जगज्जालं) को देखता है, जो अस्तित्व और अनस्तित्व (भावाभावैः), व्यवस्था और अव्यवस्था (क्रमभ्रमैः) का जाल है, जैसे एक बीज (बीज) में एक पेड़ (द्रुमम्) का संभावना होता है।

28

जीवधातुर्यदा वातैः किंचित्संक्षुभ्यते भृशम्| ततोऽस्म्यहं सुप्त इति पश्यत्यात्मनि खे गतिम् || २८ ||

jīvadhāturyadā vātaiḥ kiṃcitsaṃkṣubhyate bhṛśam| tato'smyahaṃ supta iti paśyatyātmani khe gatim || 28 ||

English

When the essence of life (jīvadhātuḥ) is slightly disturbed by the winds (vātaiḥ), then one perceives 'I am asleep' and sees the movement in the sky within oneself.

हिन्दी

जब जीवन का सार (जीवधातुः) हवाओं (वातैः) से थोड़ा विचलित होता है, तब मनुष्य 'मैं सो रहा हूँ' कहता है और अपने आंतरिक स्वरूप में आकाश में गति देखता है।

29

यदाम्भसा प्लाव्यतेऽसौ तदा वार्यादिसंभ्रमम्| अन्तरेवानुभवति स्वामोदं कुसुमं यथा || २९ ||

yadāmbhasā plāvyate'sau tadā vāryādisaṃbhramam| antarevānubhavati svāmodaṃ kusumaṃ yathā || 29 ||

English

When one is immersed in water (ambhasā), then one experiences the confusion of water (vāryādi) within oneself, just as one enjoys the fragrance of a flower.

हिन्दी

जब कोई पानी (अम्भसा) में डूब जाता है, तब वह अपने आंतरिक स्वरूप में पानी (वार्यादि) की उलझन अनुभव करता है, जैसे कोई फूल की सुगंध का आनंद लेता है।

30

यदा पित्तादिनाक्रान्तस्तदा ग्रीष्मादिसंभ्रमम्| अन्तरेवामुभवति स्फारं बहिरिवाखिलम् || ३० ||

yadā pittādinākrāntastadā grīṣmādisaṃbhramam| antarevāmubhavati sphāraṃ bahirivākhilam || 30 ||

English

When one is overcome by bile (pittādinā), then one experiences the confusion of summer (grīṣmādi) within oneself, as if the entire universe is expanding outward.

हिन्दी

जब कोई पित्त (पित्तादिना) से ग्रस्त होता है, तब वह अपने आंतरिक स्वरूप में गर्मी (ग्रीष्मादि) की उलझन महसूस करता है, जैसे सम्पूर्ण ब्रह्मांड बाहर की ओर फैल रहा हो।

31

रक्तापूर्णो रक्तवर्णान्देशान्कालान्बहिर्यथापश्यत्यनुभवात्मत्वात्तत्रैव च निमज्जति || ३१ ||

raktāpūrṇo raktavarṇāndeśānkālānbahiryathāpaśyatyanubhavātmatvāttatraiva ca nimajjati || 31 ||

English

The one who is filled with passion sees external objects as red due to his experience and identification with that state, and he becomes immersed in it.

हिन्दी

जो व्यक्ति राग से भरा हुआ है, वह अपने अनुभव और उस अवस्था से तादात्म्य के कारण बाहरी वस्तुओं को लाल रंग में देखता है, और उसमें डूब जाता है।

32

सेवते वासनां यां तां सोऽन्तः पश्यति निद्रितःपवनक्षोभितो रन्ध्रैर्बहिरक्षादिभिर्यथा || ३२ ||

sevate vāsanāṃ yāṃ tāṃ so'ntaḥ paśyati nidritaḥpavanakṣobhito randhrairbahirakṣādibhiryathā || 32 ||

English

Whichever desire one cultivates, that is what one sees internally while asleep, disturbed by the wind, through the senses and external protections.

हिन्दी

जिस इच्छा को व्यक्ति पोषित करता है, उसी को वह नींद में अंदर देखता है, हवा से विचलित होकर, इंद्रियों और बाहरी सुरक्षाओं के माध्यम से।

33

अनाक्रान्तेन्द्रियच्छिद्रो यतः क्षुभ्दोऽन्तरेव सःसंविदानुभवत्याशु स स्वप्न इति कथ्यते || ३३ ||

anākrāntendriyacchidro yataḥ kṣubdho'ntareva saḥsaṃvidānubhavatyāśu sa svapna iti kathyate || 33 ||

English

When the senses are not disturbed, the internal agitation is experienced as awareness, and it is called a dream.

हिन्दी

जब इंद्रियाँ विचलित नहीं होतीं, तब अंतर्दृष्टि की विचलन को चेतना के रूप में अनुभव किया जाता है, और इसे स्वप्न कहा जाता है।

34

समाक्रान्तेन्द्रियच्छिद्रो यः क्षुभ्दो वायुना यदापरिपश्यति तज्जाग्रदित्याहुर्मुनिसत्तमाः || ३४ ||

samākrāntendriyacchidro yaḥ kṣubdho vāyunā yadāparipaśyati tajjāgradityāhurmunisattamāḥ || 34 ||

English

When the senses are disturbed by the wind, the agitation is perceived as the waking state, and it is called wakefulness.

हिन्दी

जब इंद्रियाँ हवा से विचलित होती हैं, तब विचलन को जागृत अवस्था के रूप में देखा जाता है, और इसे जागृति कहा जाता है।

35

इति विदितवता त्वयाधुनान्तः प्रथितमहामतिनेह सत्यताख्यासति जगति नैव भावनीया मृतिहतिसंहृतिदोषभावनी या || ३५ ||

iti viditavatā tvayādhunāntaḥ prathitamahāmatineha satyatākhyāasati jagati naiva bhāvanīyā mṛtihatisaṃhṛtidoṣabhāvanī yā || 35 ||

English

Thus, known to you now, the great wisdom proclaimed here is not to be contemplated as truth in this false world, which is full of defects concealed by death.

हिन्दी

इस प्रकार, अब आपको ज्ञात है, यहाँ प्रकट की गई महान बुद्धिमत्ता इस झूठे जगत में सत्य के रूप में नहीं सोचनी चाहिए, जो मृत्यु द्वारा छिपे हुए दोषों से भरा हुआ है।

← Chapter 18Chapter 20 →