Sthiti स्थिति

Chapter 15 — 49 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | विचारयन्तस्तत्त्वज्ञा इति ते जागतीर्गतीः | समङ्गायास्तटात्तस्मात्प्रचेलुश्चञ्चलासवः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | vicārayantastattvajñā iti te jāgatīrgatīḥ | samaṅgāyāstataṭāttasmātpraceluścañcalāsavaḥ || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Thus, the knowers of truth, contemplating, proceeded to the worldly paths. From the bank of the river, they moved on, restless like the waves.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: इस प्रकार, सत्य के ज्ञाता, विचार करते हुए, संसार के मार्गों पर चल पड़े। नदी के किनारे से, वे आगे बढ़े, तरंगों की तरह चंचल।

2

क्रमादाकाशमाक्रम्य निर्गत्याम्बुदकोटरैः | संप्रापुः सिद्धमार्गेण क्षणान्मन्दरकन्दरम् || २ ||

kramādākāśamākramya nirgatyāmbudakotaraiḥ | saṃprāpuḥ siddhamārgeṇa kṣaṇānmandarakandaram || 2 ||

English

Gradually ascending to the sky, passing through the clouds, they reached the cave of Mandara mountain in an instant through the perfect path.

हिन्दी

धीरे-धीरे आकाश की ओर बढ़ते हुए, बादलों से होकर गुजरते हुए, वे सिद्ध मार्ग से क्षण भर में मन्दराचल की गुफा तक पहुंच गए।

3

अधित्यकायां तस्याद्रेरार्द्रपर्णावगुण्ठिताम् | ददर्श भार्गवः शुष्कां पूर्वजन्मोद्भवां तनुम् || ३ ||

adhityakāyāṃ tasyādrerārdraparṇāvaguṇṭhitām | dadarśa bhārgavaḥ śuṣkāṃ pūrvajanmodbhavāṃ tanum || 3 ||

English

On the northern side of that mountain, covered with wet leaves, Bhargava saw a dried-up body that had arisen from a previous birth.

हिन्दी

उस पर्वत की उत्तर दिशा में, गीले पत्तों से ढकी हुई, भार्गव ने एक सूखी देह देखी जो पिछले जन्म से उत्पन्न हुई थी।

4

उवाचेदं च हे तात तन्वी तनुरियं हि सा | या त्वया सुखसंभोगैः पुरा समभिलालिता || ४ ||

uvācedaṃ ca he tāta tanvī tanurayaṃ hi sā | yā tvayā sukhasaṃbhogaiḥ purā samabhilālitā || 4 ||

English

And he said, 'O father, this slender body is indeed that one which was once cherished by you with pleasures.'

हिन्दी

और उसने कहा, 'हे पिता, यह पतली देह वही है जिसे तुमने पहले सुखों से पाला था।'

5

इयं सा मत्तनुर्यस्याः कर्पूरागुरुचन्दनैः | अङ्गमङ्गीकृतस्नेहा धात्री चिरमलेपयत् || ५ ||

iyam sā mattanuryasyāḥ karpūrāgurucandanaiḥ | aṅgamaṅgīkṛtasnehaḥ dhātrī ciramalepayat || 5 ||

English

This is that body which was anointed with camphor, agarwood, and sandalwood, and the nurse affectionately applied the ointment for a long time.

हिन्दी

यह वही देह है जिसे कर्पूर, अगर और चन्दन से लेपित किया गया था, और धाय ने प्यार से लंबे समय तक लेप लगाया।

6

इयं सा मत्तनुर्यस्या मन्दारकुसुमोत्करैः | रचिता शीतला शय्या मेरूपवनभूमिषु || ६ ||

iyam sā mattanuryasyā mandārakusumotkaraiḥ | racitā śītalā śayyā merūpavanabhūmiṣu || 6 ||

English

This is the intoxicated woman whose body is adorned with garlands of mandara flowers, creating a cool bed on the grounds of Meru's garden.

हिन्दी

यह वह मतवाली स्त्री है जिसका शरीर मंदार फूलों की मालाओं से सजा है, जो मेरु के उद्यान की भूमि पर एक शीतल शय्या बनाता है।

7

इयं सा मत्तनुर्मत्तदेवस्त्रीगणलालिता | सरीसृपमुखक्षुण्णा पश्य शेते धरातले || ७ ||

iyam sā mattanurmattadevastrīgaṇalālitā | sarīsṛpamukhakṣuṇṇā paśya śete dharātale || 7 ||

English

This is the intoxicated woman who is cherished by the group of intoxicated divine women, her face bitten by reptiles, look, she lies on the ground.

हिन्दी

यह वह मतवाली स्त्री है जो मतवाली देव स्त्रियों के समूह द्वारा प्यारी है, जिसका चेहरा सरीसृपों द्वारा काटा गया है, देखो, वह जमीन पर लेटी हुई है।

8

चन्दनोद्यानखण्डेषु मम तन्वा ययानया | चिरं विलसितं सेयं शुष्ककङ्कालतां गता || ८ ||

candanodyānakhaṇḍeṣu mama tanvā yayānayā | ciraṃ vilasitaṃ seyaṃ śuṣkakaṅkālatāṃ gatā || 8 ||

English

In the fragments of the sandalwood garden, my delicate body, which was enjoyed by her for a long time, has now become a dry skeleton.

हिन्दी

चंदन के उद्यान के टुकड़ों में, मेरा कोमल शरीर, जिसे उसने लंबे समय तक आनंद लिया, अब एक सूखा कंकाल बन गया है।

9

सुराङ्गनाङ्गसंसर्गादुत्तुङ्गानङ्गभङ्गया | चेतोवृत्त्या रहितया तन्वाद्य मम शुष्यते || ९ ||

surāṅganāṅgasasarāduttuṅgānaṅgabhaṅgayā | cetovṛttyā rahitayā tanvādya mama śuṣyate || 9 ||

English

Due to the intense union with the bodies of celestial women and the breaking of the senses, my delicate body, devoid of mental activity, is drying up today.

हिन्दी

देवांगनाओं के शरीरों के साथ तीव्र संयोग और इंद्रियों के भंग के कारण, मेरा कोमल शरीर, जो मानसिक गतिविधि से रहित है, आज सूख रहा है।

10

तेषु तेषु विलासेषु तासु तासु दशासु च | तथा तद्भावनाबन्धः कथं स्वस्थोऽसि देहक || १० ||

teṣu teṣu vilāseṣu tāsu tāsu daśāsu ca | tathā tadbhāvanābandhaḥ kathaṃ svastho'si dehaka || 10 ||

English

In those various enjoyments and in those various states, how are you at ease, O body, with such attachment to those feelings?

हिन्दी

उन विभिन्न आनंदों और उन विभिन्न अवस्थाओं में, हे शरीर, उन भावनाओं के प्रति ऐसे आसक्ति के साथ तुम कैसे सहज हो?

11

हा तनो शवनामासि तापसंशोषमागता | कङ्कालतां प्रयातासि मां भीषयसि दुर्भगे || ११ ||

hā tano śavanāmāsi tāpasaṃśoṣamāgatā | kaṅkālatāṃ prayātāsi māṃ bhīṣayasi durbhage || 11 ||

English

O wretched body, you have become dried up like an ascetic and have turned into a skeleton| You frighten me, unfortunate one

हिन्दी

हे दुर्भाग्यपूर्ण शरीर, तुम एक तपस्वी की तरह सूख गए हो और एक कंकाल बन गए हो| तुम मुझे डराते हो, अभागे

12

देहेनाहंविलासेषु येनैव मुदितोऽभवम् | कङ्कालतामुपगतात्तस्मादेव बिभेम्यहम् || १२ ||

dehenāhaṃvilāseṣu yenaiava mudito'bhavam | kaṅkālatāmupagatāttasmādeva bibhemyaham || 12 ||

English

With this body, I enjoyed pleasures and was delighted| Now that it has become a skeleton, I am afraid of it

हिन्दी

इस शरीर के साथ, मैंने सुखों का आनंद लिया और खुश हुआ| अब जब यह एक कंकाल बन गया है, मैं इससे डरता हूं

13

ताराजालसमाकारो यत्र हारोऽभवत्पुरा | ममोरसि निलीयन्ते तत्र पश्य पिपीलिकाः || १३ ||

tārājālasamākāro yatra hāro'bhavatpurā | mamorasi nilīyante tatra paśya pipīlikāḥ || 13 ||

English

Where the necklace once shone like a garland of stars, now ants nest on my chest| Look at them

हिन्दी

जहां हार एक तारों की माला की तरह चमकता था, अब मेरे वक्ष पर चींटियां बसेरा करती हैं| उन्हें देखो

14

द्रवत्काञ्चनकान्तेन लोभं नीता वराङ्गनाः | येन मद्वपुषा तेन पश्य कङ्कालतोह्यते || १४ ||

dravatkāñcanakāntena lobhaṃ nītā varāṅganāḥ | yena madvapuṣā tena paśya kaṅkālatohyate || 14 ||

English

Women, driven by greed for my body which was as beautiful as molten gold, now look at it turned into a skeleton

हिन्दी

स्त्रियां, जो मेरे शरीर के प्रति लोभ से प्रेरित थीं, जो गलित सोने की तरह सुंदर था, अब उसे कंकाल में बदला हुआ देखो

15

पश्य मे विततास्येन तापसंशुष्ककृत्तिना | मत्कङ्कालकुवक्रेण वित्रास्यन्ते वने मृगाः || १५ ||

paśya me vitatāsyena tāpasaṃśuṣkakṛttinā | matkaṅkālakuvakreṇa vitrāsyante vane mṛgāḥ || 15 ||

English

Look at my wide-open mouth, dried up like an ascetic's, with my crooked skeletal form| The animals in the forest are frightened by it

हिन्दी

मेरे फैले हुए मुंह को देखो, जो एक तपस्वी की तरह सूखा हुआ है, मेरे टेढ़े कंकाल रूप के साथ| वन के जानवर इससे डरते हैं

16

पश्यामि संशुष्कतया शवोदरदरी मम | प्रकाशार्कांशुजालेन विवेकेनेव शोभते || १६ ||

paśyāmi saṃśuṣkatayā śavodaradarī mama | prakāśārkāṃśujālena vivekeneva śobhate || 16 ||

English

I see my dried-up body, which shines with the radiance of the sun's rays, as if with discernment.

हिन्दी

मैं अपने सूखे हुए शरीर को देखता हूं, जो सूर्य की किरणों की चमक से विवेक के समान शोभायमान है।

17

मत्तनुः परिशुष्केयं स्थितोत्तानाचलोपले | वैराग्यं नयतीवात्मतुच्छत्वेनान्तरं सताम् || १७ ||

mattanuḥ pariśuṣkeyaṃ sthitottānācalopale | vairāgyaṃ nayatīvātmatucchatvenāntaraṃ satām || 17 ||

English

This dried-up body of mine stands like an upright mountain rock. It leads to detachment, as if guiding the inner self of the virtuous with its insignificance.

हिन्दी

यह मेरा सूखा हुआ शरीर एक खड़े पर्वत के पत्थर की तरह खड़ा है। यह वैराग्य की ओर ले जाता है, मानो सत्पुरुषों के अंतर्मन को अपनी तुच्छता से मार्गदर्शन कर रहा हो।

18

शब्दरूपरसस्पर्शगन्धलोभाद्विमुक्तया | निर्विकल्पसमाध्येव तदेतच्छुष्यते गिरौ || १८ ||

śabdarūparasasparśagandhalobhādvimuktayā | nirvikalpasamādhyeva tadetacchuṣyate girau || 18 ||

English

Freed from the desires of sound, form, taste, touch, and smell, it dries up in the mountain, as if in a state of undisturbed meditation.

हिन्दी

ध्वनि, रूप, स्वाद, स्पर्श और गंध की इच्छाओं से मुक्त होकर, यह पर्वत में सूख जाता है, मानो एक अविचलित समाधि की अवस्था में हो।

19

मुक्ताचित्तपिशाचेन नूनं सुखमिवास्थिता | तनुर्दैवतभङ्गेभ्यो न बिभेति मनागपि || १९ ||

muktācittapiśācena nūnaṃ sukhamivāsthitā | tanurdaiavata bhaṅgebhyo na bibheti manāgapi || 19 ||

English

With a liberated mind, it seems to be happily situated. The body does not fear the divine calamities even a little bit.

हिन्दी

मुक्त मन के साथ, यह सुखी स्थिति में प्रतीत होता है। शरीर दैवी आपदाओं से थोड़ा भी नहीं डरता।

20

संशान्ते चित्तवेताले यामानन्दकलां तनुः | याति तामपि राज्येन जागतेन न गच्छति || २० ||

saṃśānte cittavetāle yāmānandakalāṃ tanuḥ | yāti tāmapi rājyena jāgatena na gacchati || 20 ||

English

When the mind's demon is pacified, the body attains the bliss of Yama's art. It does not attain that state through worldly affairs.

हिन्दी

जब मन का राक्षस शांत हो जाता है, तो शरीर यम की कला के आनंद को प्राप्त करता है। यह संसारिक व्यवहारों से उस अवस्था को नहीं प्राप्त करता।

21

पश्य विश्रान्तसंदेहं विगताशेषकौतुकम् | निरस्तकलनाजालं सुखं शेते कथं वने || २१ ||

paśya viśrāntasaṃdehaṃ vigatāśeṣakautukam | nirastakalanājālaṃ sukhaṃ śete kathaṃ vane || 21 ||

English

Behold, free from all doubts and devoid of all curiosities, having abandoned the net of calculations, how does one sleep happily in the forest?

हिन्दी

देखो, सभी संदेहों से मुक्त और सभी उत्सुकताओं से रहित, गणना के जाल को त्यागकर, वन में सुखपूर्वक कैसे सोता है?

22

चित्तमर्कटसंरम्भसंक्षुब्धः कायपादपः | तथा वेगेन चलति यथाऽऽमूलान्निकृन्तति || २२ ||

cittamarkaṭasaṃrambhasaṃkṣubdhaḥ kāyapādapaḥ | tathā vegena calati yathā''mūlānnikṛntati || 22 ||

English

The mind, agitated by the excitement of a monkey, shakes the body-tree. Thus, it moves with speed, as if it uproots from the roots.

हिन्दी

मन, बंदर की उत्तेजना से विचलित होकर, शरीर-वृक्ष को हिलाता है। इस प्रकार, यह वेग से चलता है, जैसे कि यह जड़ों से उखाड़ता है।

23

चित्तानर्थविमुक्तोऽद्रौ गजाभ्रहरिविग्रहम् | नाद्य पश्यति मे देहः परानन्द इव स्थितः || २३ ||

cittānarthavimukto''drau gajābhrahari vigraham | nādya paśyati me dehaḥ parānanda iva sthitaḥ || 23 ||

English

Free from the mind's useless pursuits, my body does not see the form of elephants, clouds, and lions today, as if it is situated in supreme bliss.

हिन्दी

मन की व्यर्थ चेष्टाओं से मुक्त, मेरा शरीर आज हाथी, बादल और शेर के रूप को नहीं देखता, जैसे कि यह परम आनंद में स्थित है।

24

सर्वाशाज्वरसंमोहमिहिकाशरदागमम् | अचित्तत्वं विना नान्यच्छ्रेयः पश्यामि जन्तुषु || २४ ||

sarvāśājvarasaṃmohami hikāśaradāgamam | acittatvaṃ vinā nānyacchreyaḥ paśyāmi jantuṣu || 24 ||

English

Without the state of being free from the mind, I see no other good for beings, which is full of all desires, fevers, delusions, and the coming of autumn.

हिन्दी

मन से मुक्त होने की अवस्था के बिना, मैं प्राणियों के लिए कोई अन्य भलाई नहीं देखता, जो सभी इच्छाओं, बुखार, भ्रम और शरद ऋतु के आगमन से भरा हुआ है।

25

त एव सुखसंभोगसीमान्तं समुपागताः | महाधिया शान्तधियो ये याता विमनस्कताम् || २५ ||

ta eva sukhasaṃbhogasīmāntaṃ samupāgatāḥ | mahādhiyā śāntadhiyo ye yātā vimanaskatām || 25 ||

English

Those who have reached the limit of enjoyment of happiness, who are of great intellect and peaceful mind, have attained freedom from the mind.

हिन्दी

जो सुख के भोग की सीमा तक पहुंचे हैं, जो महान बुद्धि और शांत मन वाले हैं, वे मन से मुक्ति प्राप्त कर चुके हैं।

26

सर्वदुःखदशामुक्तां संस्थितां विगतज्वराम् | दिष्ट्या पश्याम्यमननां वने तनुमिमामहम् || २६ ||

sarvaduḥkhadaśāmuktāṃ saṃsthitāṃ vigatajvarām | diṣṭyā paśyāmyamananāṃ vane tanumimām aham || 26 ||

English

I am fortunate to see this body, free from all sorrows and diseases, standing in the forest.

हिन्दी

मैं भाग्यशाली हूँ कि इस वन में सभी दुःखों और रोगों से मुक्त इस शरीर को देख रहा हूँ।

27

श्रीराम उवाच | भगवन्सर्वधर्मज्ञ भार्गवेण तदा किल | सुबहून्युपभुक्तानि शरीराणि पुनःपुनः || २७ ||

śrīrāma uvāca | bhagavansarvadharmajña bhārgaveṇa tadā kila | subahūnyupabhukttāni śarīrāṇi punaḥpunaḥ || 27 ||

English

Sri Rama said: O Lord, knower of all dharma, it is said that Bhargava has enjoyed many bodies repeatedly.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे भगवन्, सभी धर्मों के ज्ञाता, कहा जाता है कि भार्गव ने बार-बार कई शरीरों का उपभोग किया है।

28

भृगुणोत्पादिते काये तत्तस्मिंस्तस्य किं पुनः | महानतिशयो जातः परिदेवनमेव वा || २८ ||

bhṛguṇotpādite kāye tattasmiṃstasya kiṃ punaḥ | mahānatisayo jātaḥ paridevanameva vā || 28 ||

English

In the body produced by Bhrigu, what more could there be? A great excess has arisen, or perhaps even lamentation.

हिन्दी

भृगु द्वारा उत्पन्न शरीर में, उसमें और क्या हो सकता है? एक महान अतिशय उत्पन्न हुआ है, या शायद विलाप भी।

29

श्रीवसिष्ठ उवाच | शुक्रस्य कलना राम यासौ जीवदशां गता | कर्मात्मिका समुत्पन्ना भृगोर्भार्गवरूपिणी || २९ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | śukrasya kalanā rāma yāsau jīvadaśāṃ gatā | karmātmikā samutpannā bhṛgorbhārgavarūpiṇī || 29 ||

English

Sri Vasistha said: O Rama, the fragment of Shukra, which has entered the state of life, has arisen as the embodiment of action, in the form of Bhargava, the son of Bhrigu.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: हे राम, शुक्र का वह अंश, जो जीवन की अवस्था में प्रवेश कर गया है, कर्म के रूप में उत्पन्न हुआ है, भृगु के पुत्र भार्गव के रूप में।

30

सा हीदंप्रथमत्वेन समुपेत्य परात्पदात् | भूताकाशपदं प्राप्य वातव्यावलिता सती || ३० ||

sā hīdaṃprathamatvena samupetya parātpadāt | bhūtākāśapadaṃ prāpya vātavyāvalitā satī || 30 ||

English

That very one, having first approached the supreme state, having attained the state of the elemental space, being pervaded by the wind.

हिन्दी

वही, पहले परम पद को प्राप्त करके, भूताकाश की अवस्था को प्राप्त करके, वायु से व्याप्त होकर।

31

प्राणापानप्रवाहेण प्रविश्य हृदयं भृगोः | क्रमेण वीर्यतामेत्य संपन्नौशनसी तनुः || ३१ ||

prāṇāpānapravāheṇa praviśya hṛdayaṃ bhṛgoḥ | krameṇa vīryatāmetya saṃpannaauśanasī tanuḥ || 31 ||

English

Entering the heart of Bhrigu through the flow of prana and apana, gradually attaining potency, the body became perfected by the science of Usanas.

हिन्दी

प्राण और अपान के प्रवाह से भृगु के हृदय में प्रवेश करके, क्रमशः वीर्यता प्राप्त करके, उशनस के विज्ञान से शरीर पूर्ण हो गया।

32

विहितब्राह्मसंस्कारा तत्र सा पितुरग्रगा | कालेन महता प्राप्ता शुष्ककङ्कालरूपताम् || ३२ ||

vihitabrāhmasaṃskārā tatra sā pituragragā | kālena mahatā prāptā śuṣkakaṅkālarūpatām || 32 ||

English

Having undergone the prescribed Brahmanical rites, she, being the eldest daughter of her father, attained the form of a dry skeleton over a long period of time.

हिन्दी

ब्राह्मण संस्कारों के अनुसार विधिवत रूप से संस्कारित होने के बाद, वह, अपने पिता की सबसे बड़ी बेटी होने के नाते, एक लंबे समय के बाद सूखे कंकाल के रूप में पहुंच गई।

33

इदंप्रथममायाता यदासौ ब्रह्मणस्तनुः | अतस्तां प्रति शुक्रेण तदा तत्परिदेवितम् || ३३ ||

idaṃprathamamāyātā yadāsau brahmaṇastanuḥ | atastāṃ prati śukreṇa tadā tatparidevitam || 33 ||

English

When she first came to the body of Brahma, Shukra then lamented for her.

हिन्दी

जब वह पहली बार ब्रह्मा के शरीर में आई, तब शुक्र ने उसके लिए शोक किया।

34

वीतरागोऽप्यनिच्छोऽपि समङ्गाविप्ररूपवान् | स शुशोच तनुं शुक्रः स्वभावो ह्येष देहजः || ३४ ||

vītarāgo'pyaniccho'pi samāṅgāviprarūpavān | sa śuśoca tanuṃ śukraḥ svabhāvo hyeṣa dehajaḥ || 34 ||

English

Though free from attachment and desire, Shukra, endowed with a complete and Brahmin-like form, lamented for the body. Indeed, this is the nature born of the body.

हिन्दी

यद्यपि वह आसक्ति और इच्छा से मुक्त था, शुक्र, जिसका रूप पूर्ण और ब्राह्मण-जैसा था, शरीर के लिए शोक करता था। वास्तव में, यह शरीर से उत्पन्न स्वभाव है।

35

ज्ञस्याज्ञस्य च देहस्य यावद्देहमयं क्रमः | लोकवद्व्यवहारोऽयं सक्त्यासक्त्याथवा सदा || ३५ ||

jñasyājñasya ca dehasya yāvaddēhamayaṃ kramaḥ | lokavadvyavahāro'yaṃ saktyāsaktyāthavā sadā || 35 ||

English

Whether one is wise or ignorant, this process of the body continues as long as the body exists. This worldly interaction occurs always, whether with attachment or detachment.

हिन्दी

चाहे व्यक्ति ज्ञानी हो या अज्ञानी, शरीर का यह क्रम तब तक चलता रहता है जब तक शरीर मौजूद है। यह लोकव्यवहार हमेशा चलता रहता है, चाहे आसक्ति हो या न हो।

36

ये परिज्ञातगतयो ये चाज्ञाः पशुधर्मिणः | लोकसंव्यवहारेषु ते स्थिता लोकजालवत् || ३६ ||

ye parijñātagatayo ye cājñāḥ paśudharmiṇaḥ | lokasaṃvyavahāreṣu te sthitā lokajālavat || 36 ||

English

Those who are known and those who are ignorant, behaving like animals, are entangled in worldly affairs like a web.

हिन्दी

जो ज्ञात हैं और जो अज्ञानी हैं, वे पशुओं की तरह व्यवहार करते हुए, लोक के जाल में फँसे हुए हैं।

37

व्यवहारे यथैवाज्ञस्तथैवाखिलपण्डितः | वासनामात्रभेदोऽत्र कारणं बन्धमोक्षदम् || ३७ ||

vyavahāre yathaivājñastathaivākhilapaṇḍitaḥ | vāsanāmātrabhedo'tra kāraṇaṃ bandhamokṣadam || 37 ||

English

In worldly affairs, both the ignorant and the learned are the same. The only difference here is the tendency, which is the cause of bondage and liberation.

हिन्दी

लोक के व्यवहारों में, अज्ञानी और पण्डित दोनों एक समान हैं। यहाँ एकमात्र अंतर वासना है, जो बंधन और मोक्ष का कारण है।

38

यावच्छरीरं तावद्धि दुःखे दुःखं सुखे सुखम् | असंसक्तधियो धीरा दर्शयन्त्यप्रबुद्धवत् || ३८ ||

yāvaccharīraṃ tāvaddhi duḥkhe duḥkhaṃ sukhe sukham | asaṃsaktadhiyo dhīrā darśayantyaprabuddhavat || 38 ||

English

As long as there is a body, there is suffering in suffering and happiness in happiness. The wise, with detached minds, appear as if unaware.

हिन्दी

जब तक शरीर है, तब तक दुःख में दुःख है और सुख में सुख है। विवेकी लोग, जिनके मन असक्त हैं, जैसे अज्ञानी लगते हैं।

39

सुखेषु सुखिता नित्यं दुःखिता दुःखवृत्तिषु | महात्मानो हि दृश्यन्ते दृश्य एवाप्रबुद्धवत् || ३९ ||

sukheṣu sukhitā nityaṃ duḥkhitā duḥkhavṛttiṣu | mahātmāno hi dṛśyante dṛśya evāprabuddhavat || 39 ||

English

In happiness, they are always happy; in suffering, they are always suffering. The great souls indeed appear to be seen as if unaware.

हिन्दी

सुख में, वे हमेशा सुखी होते हैं; दुःख में, वे हमेशा दुःखी होते हैं। महात्मा लोग वास्तव में जैसे अज्ञानी लगते हैं।

40

सूर्यस्य प्रतिबिम्बानि क्षुभ्यन्ति न पुनः स्थिरम् | चलाचलतया तज्ज्ञो लोकवृत्तिषु तिष्ठति || ४० ||

sūryasya pratibimbāni kṣubhyanti na punaḥ sthiram | calācalatayā tajjño lokavṛttiṣu tiṣṭhati || 40 ||

English

The reflections of the sun tremble, but not the steady sun itself. The wise one, knowing this, stands firm in the ways of the world.

हिन्दी

सूर्य के प्रतिबिम्ब काँपते हैं, लेकिन स्थिर सूर्य नहीं। ज्ञानी इसे जानकर, लोक के व्यवहारों में स्थिर रहता है।

41

अवस्थित इव स्वस्थः प्रतिबिम्बेषु भास्करः | संत्यक्तलोककर्मापि बुद्ध एवाप्रबुद्धधीः || ४१ ||

avasthita iva svasthaḥ pratibimbeṣu bhāskaraḥ | saṃtyaktalokakarmāpi buddha evāprabuddhadhīḥ || 41 ||

English

Just as the sun remains steady in its reflections, so too the enlightened one remains steady, even though they have renounced worldly actions.

हिन्दी

जैसे सूर्य अपने प्रतिबिम्बों में स्थिर रहता है, वैसे ही बुद्ध भी स्थिर रहता है, भले ही उसने लोक के कर्मों को त्याग दिया हो।

42

मुक्तबुद्धीन्द्रियो मुक्तो बद्धकर्मेन्द्रियोऽपि हि | बद्धबुद्धीन्द्रियो बद्धो मुक्तकर्मेन्द्रियोऽपि हि || ४२ ||

muktabuddhīndriyo mukto baddhakarmendriyo'pi hi | baddhabuddhīndriyo baddho muktakarmendriyo'pi hi || 42 ||

English

One who has a liberated mind and senses is liberated, even if engaged in worldly actions. One who has a bound mind and senses is bound, even if free from worldly actions.

हिन्दी

जिसका मन और इन्द्रियाँ मुक्त हैं, वह मुक्त है, चाहे वह लोक के कर्मों में लगा हुआ हो। जिसका मन और इन्द्रियाँ बंधे हुए हैं, वह बंधा हुआ है, चाहे वह लोक के कर्मों से मुक्त हो।

43

सुखदुःखदृशो लोके बन्धमोक्षदृशस्तथा | हेतुर्बुद्धीन्द्रियाण्येव तेजांसीव प्रकाशने || ४३ ||

sukhaduḥkhadṛśo loke bandhamokṣadṛśastathā | heturbuddhīndriyāṇyeva tejāṃsīva prakāśane || 43 ||

English

In the world, the perception of happiness and sorrow, as well as bondage and liberation, is caused by the mind and senses, just as light is caused by luminous objects.

हिन्दी

लोक में, सुख और दुःख की दृष्टि, बंधन और मुक्ति की दृष्टि, मन और इन्द्रियों से होती है, जैसे प्रकाश तेजस्वी वस्तुओं से होता है।

44

बहिर्लोकोचिताचारस्त्वन्तराचारवर्जितः | समो ह्यतीव तिष्ठ त्वं संशान्तसकलैषणः || ४४ ||

bahirlokocitācārastvantarācāravarjitaḥ | samo hyatīva tiṣṭha tvaṃ saṃśāntasakalaiṣaṇaḥ || 44 ||

English

Engage in worldly activities that are appropriate, but remain free from inner attachments. Be steadfast and calm, with all desires pacified.

हिन्दी

लोक के उचित आचारों में लगे रहो, लेकिन अंतर्मन से आचारों से मुक्त रहो। स्थिर और शांत रहो, सभी इच्छाओं को शांत करो।

45

सर्वैषणाविमुक्तेन स्वात्मनात्मनि तिष्ठता | कुरु कर्माणि कार्याणि नूनं देहस्य संस्थितिः || ४५ ||

sarvaiṣaṇāvimuktena svātmanātmani tiṣṭhatā | kuru karmaṇi kāryāṇi nūnaṃ dehasya saṃsthitiḥ || 45 ||

English

Remain established in your own self, free from all desires, and perform your duties as they are necessary for the sustenance of the body.

हिन्दी

सभी इच्छाओं से मुक्त होकर अपने आत्मा में स्थित रहो, और शरीर की स्थिति के लिए आवश्यक कर्मों को करो।

46

आधिव्याधिमहावर्तगर्तसंसारवर्त्मनि | ममतोग्रान्धकूपेऽस्मिन्मा पतातापदायिनि || ४६ ||

ādhivyādhimahāvartagartasaṃsāravartmani | mamatogrāndhakūpe'sminmā patātāpadāyini || 46 ||

English

In the whirlpool of worldly sufferings and diseases, in the dark well of ego, may I not fall, O giver of refuge.

हिन्दी

दुःख और रोगों के भंवर में, अहंकार के अंधेरे कुएँ में, मैं न गिरूँ, हे शरण दाता।

47

न त्वं भावेषु नो भावास्त्वयि तामरसेक्षण | शुद्धबुद्धस्वभावस्त्वमात्मान्तः सुस्थिरो भव || ४७ ||

na tvaṃ bhāveṣu no bhāvāstvayi tāmarasekṣaṇa | śuddhabuddhasvabhāvastvamātmāntaḥ susthiro bhava || 47 ||

English

You are not in the states, nor are the states in you, O lotus-eyed one. You are of pure, enlightened nature; be steadfast within yourself.

हिन्दी

तुम स्थितियों में नहीं हो, न ही स्थितियाँ तुममें हैं, हे कमलनयन। तुम शुद्ध, प्रकाशमान स्वभाव के हो; अपने आप में स्थिर रहो।

48

त्वं ब्रह्म ह्यमलं शुद्धं त्वं सर्वात्मा च सर्वकृत् | सर्वं शान्तमजं विश्वं भावयन्वै सुखी भव || ४८ ||

tvaṃ brahma hyamalaṃ śuddhaṃ tvaṃ sarvātmā ca sarvakṛt | sarvaṃ śāntamajaṃ viśvaṃ bhāvayanvai sukhī bhava || 48 ||

English

You are Brahman, pure and stainless. You are the soul of all and the creator of all. Meditating on the peaceful, unborn universe, be happy.

हिन्दी

तुम ब्रह्म हो, पवित्र और निर्मल। तुम सबके आत्मा और सबके स्रष्टा हो। शान्त, अजन्मा विश्व पर ध्यान करके सुखी रहो।

49

व्यपगतममतामहान्धकारः पदममलं विगतैषणं समेत्य | प्रभवसि यदि चेतसो महात्मंस्तदतिधिये महते सते नमस्ते || ४९ ||

vyapagatamamatāmahāndhakāraḥ padamamalaṃ vigataiṣaṇaṃ sametya | prabhavasi yadi cetaso mahātmanstadatidhiye mahate sate namaste || 49 ||

English

If the great darkness of ignorance is dispelled and the pure, desireless state is attained, then you shine forth, O great soul. I bow to that great being.

हिन्दी

यदि अज्ञान का महान अंधकार दूर हो जाता है और पवित्र, निष्काम अवस्था प्राप्त होती है, तो तुम चमकते हो, हे महात्मा। मैं उस महान आत्मा को नमन करता हूँ।

← Chapter 14Chapter 16 →