Sthiti स्थिति

Chapter 11 — 75 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

काल उवाच । अद्योद्दामतरङ्गौघभाङ्काररणितानिले । तीर एव तरङ्गिण्यास्तपस्तपति ते सुतः || १ ||

kāla uvāca | adyodāmataraṅgaughabhāṅkāraraṇitānile | tīra eva taraṅgiṇyāstapastapati te sutaḥ || 1 ||

English

Kāla said: On this day, on the shore of the river with roaring waves, your son is engaged in severe penance.

हिन्दी

काल ने कहा: आज, गर्जन लहरों से भरी नदी के तट पर, आपका पुत्र कठोर तपस्या में लगा है।

2

जटावानक्षवलयी जितसर्वेन्द्रियभ्रमः । तत्र वर्षशतान्यष्टौ संस्थितस्तपसि स्थिरे || २ ||

jaṭāvānakṣavalayī jitasarvendriyabhramaḥ | tatra varṣaśatānyaṣṭau saṃsthitastapasi sthire || 2 ||

English

With matted locks and a rosary of Rudraksha beads, having conquered all sensory illusions, he has been steadfast in his penance for eight hundred years.

हिन्दी

जटाओं से युक्त और रुद्राक्ष की माला धारण करने वाले, सभी इन्द्रियों के भ्रम को जीतकर, वह आठ सौ वर्षों तक स्थिर तपस्या में लगा है।

3

यदीच्छसि मुने द्रष्टुं तं स्वप्नाभं मनोभ्रमम् । तत्समुन्मील्य विज्ञाननेत्रमाशु विलोकय || ३ ||

yadīcchasi mune draṣṭuṃ taṃ svapnābhaṃ manobhramam | tatsamunmīlya vijñānānetramāśu vilokaya || 3 ||

English

If you wish to see him, O sage, who is like a dream and a bewilderment of the mind, then quickly open the eye of wisdom and behold him.

हिन्दी

यदि आप उसे देखना चाहते हैं, हे मुनि, जो स्वप्न के समान और मन का भ्रम है, तो शीघ्र ही ज्ञान की आँख खोलकर उसे देखें।

4

श्रीवसिष्ठ उवाच । इत्युक्ते जगदीशेन कालेन समदृष्टिना । मुनिः संचिन्तयामास ज्ञानाक्ष्णा तनयेहितम् || ४ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | ityukte jagadīśena kālena samadṛṣṭinā | muniḥ saṃcintayāmāsa jñānākṣṇā tanayehitam || 4 ||

English

Shri Vasistha said: Having heard this from the Lord of the universe, Kāla, who has an impartial vision, the sage contemplated with the eye of wisdom the welfare of his son.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जगदीश काल के इस कथन को सुनकर, जो समदृष्टि रखता है, मुनि ने ज्ञान की आँख से अपने पुत्र के हित का चिंतन किया।

5

ददर्श च मुहूर्तेन प्रतिभानवशादसौ । पुत्रोदन्तमशेषेण बुद्धिदर्पणबिम्बितम् || ५ ||

dadarśa ca muhūrtena pratibhānavśādasau | putrodatamamśeṣeṇa buddhidarpanaśabdimbibitam || 5 ||

English

In a moment, by the power of his intuition, he saw his son, who was fully reflected in the mirror of his intellect.

हिन्दी

एक क्षण में, अपनी प्रतिभा की शक्ति से, उसने अपने पुत्र को देखा, जो अपने बुद्धि के दर्पण में पूरी तरह से प्रतिबिंबित था।

6

पुनर्मन्दरसानुस्थां स्वस्थां कालाग्रसंस्थितांसमङ्गायास्तटादेत्य विवेश स्वतनुं भृगुः || ६ ||

punarmandarasānusthāṃ svasthāṃ kālāgrasaṃsthitāmsamaṅgāyāstaṭādetya viveśa svatanuṃ bhṛguḥ || 6 ||

English

Bhrigu, having again established himself in the Mandara position, being in a state of equilibrium, situated at the end of time, entered his own body.

हिन्दी

भृगु ने फिर से मंदर स्थिति में स्थित होकर, स्वस्थ होकर, समय के अंत में स्थित होकर, अपने शरीर में प्रवेश किया।

7

विस्मयस्मेरया दृष्ट्या कालमालोक्य कान्तयावीतरागमुवाचेदं वीतरागो मुनिर्वचः || ७ ||

vismayasmerayā dṛṣṭyā kālamālokya kāntayāvītarāgamuvācedaṃ vītarāgo munirvacaḥ || 7 ||

English

With a gaze full of wonder and joy, having seen the end of time, the sage, free from passion, spoke these words.

हिन्दी

आश्चर्य और आनंद से भरी दृष्टि से, समय के अंत को देखकर, वीतराग मुनि ने ये शब्द कहे।

8

भगवन्भूतभव्येश बाला वयमनुज्ज्वलाःत्वादृशामेव धीर्देव त्रिकालामलदर्शिनी || ८ ||

bhagavanbhūtabhavyeśa bālā vayamanujjvalāḥtvādṛśāmeva dhīrdeva trikālāmaladarśinī || 8 ||

English

O Lord, the master of past, present, and future, we are but children, our intellects are not as radiant as yours, O God, the seer of the three times.

हिन्दी

हे भगवान्, भूत, भव्य और वर्तमान के स्वामी, हम बालक हैं, हमारी बुद्धि आपके जैसी उज्ज्वल नहीं है, हे देव, तीनों कालों के दर्शक।

9

नानाकारविकाराढ्या सत्येवासत्यरूपिणीविभ्रमं जनयत्येषा धीरस्यापि जगत्स्थितिः || ९ ||

nānākāravikārāḍhyā satyevāsatyarūpiṇīvibhramaṃ janayatyeṣā dhīrasyāpi jagatsthitiḥ || 9 ||

English

This world, full of various forms and modifications, appears to be real but is actually unreal, causing confusion even to the wise.

हिन्दी

यह दुनिया, जो विभिन्न रूपों और परिवर्तनों से भरी है, सत्य प्रतीत होती है लेकिन वास्तव में असत्य है, जिससे बुद्धिमान को भी भ्रम होता है।

10

त्वमेव देव जानासि त्वदभ्यन्तरवर्ति यत्रूपमस्या मनोवृत्तेरिन्द्रजालविधायकम् || १० ||

tvameva deva jānāsi tvadabhyantaravarti yatrūpamasyā manovṛtterindrajālavidhāyakam || 10 ||

English

O Lord, you alone know the nature of this mind, which resides within you and creates illusions like a magical display.

हिन्दी

हे देव, आप ही इस मन की प्रकृति को जानते हैं, जो आपके भीतर रहता है और जादू की तरह भ्रम पैदा करता है।

11

मत्पुत्रस्यास्य भगवन्मृत्युः किल न विद्यतेतेनेमं मृतमालोक्य जातः संभ्रमवानहम् || ११ ||

matputrasyāsya bhagavanmṛtyuḥ kila na vidyatetenemaṃ mṛtamālokya jātaḥ saṃbhramavānaham || 11 ||

English

O Lord, it is said that my son is immortal. Seeing him dead, I am filled with confusion.

हिन्दी

हे भगवन्, कहा जाता है कि मेरे पुत्र की मृत्यु नहीं हो सकती। उसे मृत देखकर मैं भ्रम में पड़ गया हूँ।

12

अक्षीणाजीवितं पुत्रं कालो मे नीतवानितिनियतेर्वशतो देव तुच्छापीच्छा ममोदिता || १२ ||

akṣīṇājīvitaṃ putraṃ kālo me nītavānitiniyatervaśato deva tucchāpīcchā mamoditā || 12 ||

English

Time has taken away my son whose life was not yet complete. O Lord, even this small desire of mine has been thwarted by fate.

हिन्दी

समय ने मेरे पुत्र को ले लिया है, जिसका जीवन अभी पूरा नहीं हुआ था। हे भगवान, मेरी यह छोटी सी इच्छा भी भाग्य द्वारा विफल कर दी गई है।

13

ननु विज्ञातसंसारगतयो वयमापदांसंपदां चैव गच्छामो हर्षामर्षवशं विभो || १३ ||

nanu vijñātasaṃsāragatayo vayamāpadāmsaṃpadāṃ caiva gacchāmo harṣāmarṣavaśaṃ vibho || 13 ||

English

Indeed, we who are familiar with the ways of the world experience both adversity and prosperity, subject to joy and sorrow, O Lord.

हिन्दी

निश्चय ही, हम जो संसार के मार्गों से परिचित हैं, दुःख और सुख दोनों का अनुभव करते हैं, हर्ष और अमर्ष के अधीन, हे भगवान।

14

अयुक्तकारिणि क्रोधः प्रसादो युक्तकारिणिकर्तव्य इति रूढेयं संसारे भगवन् स्थितिः || १४ ||

ayuktakāriṇi krodhaḥ prasādo yuktakāriṇikartavya iti rūḍheyaṃ saṃsāre bhagavan sthitiḥ || 14 ||

English

Anger towards the undeserving and grace towards the deserving—this is the established way in this world, O Lord.

हिन्दी

अयोग्य के प्रति क्रोध और योग्य के प्रति कृपा—यह इस संसार में स्थापित मार्ग है, हे भगवान।

15

इदं कार्यमिदं नेति यावत्कार्यं जगद्भ्रमःतस्यैतत्संपरित्यागो हेय एव जगद्गुरो || १५ ||

idaṃ kāryamidaṃ neti yāvatkāryaṃ jagadbhramaḥtasyaitatsaṃparityāgo heya eva jagadguro || 15 ||

English

This should be done, this should not be done—as long as there is action, there is delusion in the world. Therefore, O teacher of the world, this renunciation is indeed to be abandoned.

हिन्दी

यह करना चाहिए, यह नहीं करना चाहिए—जब तक कर्म है, संसार में भ्रम है। इसलिए, हे जगत् गुरु, इस त्याग को वास्तव में त्याग देना चाहिए।

16

केवलं तावकीं चिन्तामनालोक्य यदा वयम् | भगवन्भवते क्रुद्धा याताः स्मस्तेन बाध्यताम् || १६ ||

kevalaṃ tāvakīṃ cintāmanālokya yadā vayaṃ | bhagavanbhava te kruddhā yātāḥ smastena bādhyatām || 16 ||

English

O Lord, when we saw only your anxiety, we became angry and were afflicted by it.

हिन्दी

हे भगवन्, जब हमने केवल आपकी चिंता देखी, तो हम क्रोधित हो गए और उससे पीड़ित हुए।

17

त्वयेदानीमहं देव स्मारितस्तनयेहितम् | समङ्गायास्तटे तेन दृष्टोऽयं तनयो मया || १७ ||

tvayedānīmahaṃ deva smāritastanayehitam | samaṅgāyāstata te na dṛṣṭo'yaṃ tanayo mayā || 17 ||

English

O Lord, now I remember the welfare of my son. By your grace, I saw my son on the banks of the Samanga river.

हिन्दी

हे देव, अब मैं अपने पुत्र के कल्याण को याद करता हूँ। आपकी कृपा से, मैंने समंगा नदी के तट पर अपने पुत्र को देखा।

18

मनो जगति भूतानां द्वे शरीरेऽत्र सर्वगम् | मन एव शरीरं हि येनेदं भाव्यते जगत् || १८ ||

mano jagati bhūtānāṃ dve śarīre'tra sarvagam | mana eva śarīraṃ hi yenenedaṃ bhāvyate jagat || 18 ||

English

In this world, there are two all-pervading bodies of beings: the mind itself is the body by which this world is experienced.

हिन्दी

इस जगत में, प्राणियों के दो सर्वव्यापी शरीर हैं: मन ही वह शरीर है जिससे यह जगत अनुभव किया जाता है।

19

काल उवाच | सम्यगुक्तं त्वया ब्रह्मन् शरीरं मन एव च | करोति देहं संकल्पात्कुम्भकारो घटं यथा || १९ ||

kāla uvāca | samyaguktam tvayā brahman śarīraṃ mana eva ca | karoti dehaṃ saṅkalpātkumbhakāro ghaṭaṃ yathā || 19 ||

English

Kala said: O Brahman, you have rightly said that the mind itself is the body. It creates the body from intention, just as a potter creates a pot.

हिन्दी

काल ने कहा: हे ब्रह्मन्, आपने ठीक कहा है कि मन ही शरीर है। यह संकल्प से शरीर को बनाता है, जैसे कुम्हार घड़ा बनाता है।

20

करोत्यकृतमाकारं कृतं नाशयति क्षणात् | संकल्पेन मनोमोहाद्बालो वेतालकं यथा || २० ||

karotyakṛtamākāraṃ kṛtaṃ nāśayati kṣaṇāt | saṅkalpena manomohādbālo vetālakaṃ yathā || 20 ||

English

It creates the formless into form and destroys the created in an instant, through the delusion of the mind, just as a child creates a ghost.

हिन्दी

यह निराकार को आकार देता है और बनाया हुआ क्षण भर में नष्ट कर देता है, मन के भ्रम से, जैसे कि एक बच्चा भूत बनाता है।

21

तथा च संभ्रमस्वप्नमिथ्याज्ञानादिभासुराः| गन्धर्वनगराकारा दृष्टा मनसि शक्तयः|| २१ ||

tathā ca saṃbhramasvapnamithyājñānādibhāsurāḥ| gandharvanagarākārā dṛṣṭā manasi śaktayaḥ|| 21 ||

English

Thus, the powers seen in the mind are like illusions, dreams, and false knowledge, appearing as the city of the Gandharvas.

हिन्दी

इस प्रकार, मन में देखी जाने वाली शक्तियाँ भ्रम, स्वप्न और मिथ्या ज्ञान के समान गन्धर्वनगर के रूप में दिखाई देती हैं।

22

स्थूलदृष्टिदशां त्वेतामवलम्ब्य महामुने| पुंसो मनः शरीरं च कायौ द्वाविति कथ्यते|| २२ ||

sthūladṛṣṭidaśāṃ tvetāmavalambya mahāmune| puṃso manaḥ śarīraṃ ca kāyau dvāviti kathyate|| 22 ||

English

O great sage, relying on this gross vision, it is said that the mind and body of a person are two bodies.

हिन्दी

हे महामुने, इस स्थूल दृष्टि पर आश्रित होकर, यह कहा जाता है कि मन और शरीर एक व्यक्ति के दो शरीर हैं।

23

मनो मनननिर्माणमात्रमेतज्जगत्त्रयम्| न सन्नासदिव स्फारमुदितं नेतरन्मुने|| २३ ||

mano manananirmāṇamātrametajjagattriyam| na sannāsadiva sphāramuditaṃ netaranmune|| 23 ||

English

The mind is only the creation of thought, and this world is neither real nor unreal, but a manifestation, O sage.

हिन्दी

मन केवल विचार का निर्माण है, और यह जगत् न तो सत् है न असत्, बल्कि एक प्रकटन है, हे मुने।

24

चित्तदेहाङ्गलतया भेदवासनयेद्धया| द्विचन्द्रत्वमिवाज्ञानान्नानातेयं समुत्थिता|| २४ ||

cittadehāṅgalatayā bhedavāsanayeddhayā| dvicandratvamivājñānānnānāteyaṃ samutthitā|| 24 ||

English

Due to the tendency of the mind to see differences, like the illusion of seeing two moons, this diversity has arisen.

हिन्दी

मन की भेद देखने की वासना के कारण, दो चन्द्र देखने के भ्रम के समान, यह विविधता उत्पन्न हुई है।

25

भेदवासनया पश्यत्पदार्थनिचयं मनः| भिन्नं पश्यति सर्वत्र घटावटपटादिकम्|| २५ ||

bhedavāsanayā paśyatpadārthanicayaṃ manaḥ| bhinnaṃ paśyati sarvatra ghaṭāvaṭapaṭādikam|| 25 ||

English

The mind, due to the tendency to see differences, perceives the collection of objects as distinct, seeing everything as separate, like pots, clothes, etc.

हिन्दी

मन, भेद देखने की वासना के कारण, वस्तुओं के समूह को अलग-अलग देखता है, सब कुछ अलग देखता है, जैसे घड़े, कपड़े आदि।

26

कृशोऽतिदुःखी मूढोऽहमेताश्चान्याश्च भावनाः | भावयत्स्वविकल्पोत्थां याति संसारितां मनः || २६ ||

kṛśo'taduḥkhī mūḍho'hametāścānyāśca bhāvanāḥ | bhāvayatsvavikalpotthāṃ yāti saṃsāritāṃ manaḥ || 26 ||

English

I am thin, very miserable, and foolish; these and other thoughts, thinking of one's own imagination, the mind goes into the cycle of rebirth.

हिन्दी

मैं दुबला, बहुत दुःखी और मूर्ख हूँ; ये और अन्य विचार, अपनी कल्पना से सोचते हुए, मन पुनर्जन्म के चक्र में जाता है।

27

मननं कृत्रिमं रूपं ममैतन्न यतोऽस्म्यहम् | इति तत्त्यागतः शान्तं चेतो ब्रह्म सनातनम् || २७ ||

mananaṃ kṛtrimam rūpaṃ mamaitanna yato'smyaham | iti tattyāgataḥ śāntaṃ ceto brahma sanātanam || 27 ||

English

Meditating on the artificial form, 'This is not mine because I am not this,' thus giving it up, the mind becomes peaceful, the eternal Brahman.

हिन्दी

ध्यान करते हुए कृत्रिम रूप पर, 'यह मेरा नहीं है क्योंकि मैं यह नहीं हूँ,' इस प्रकार इसे त्यागकर, मन शान्त हो जाता है, सनातन ब्रह्म।

28

यथा प्रवितताम्भोधौ द्रुतां नैकतरङ्गिणि | शाम्यत्स्पन्दतयानेककल्लोलावलिशालिनि || २८ ||

yathā pravitatāmbhodhau drutāṃ naikatarangiṇi | śāmyatsapandatayānekakallolāvaliśālini || 28 ||

English

Just as in the vast ocean, the rapid wave, not being one-sided, calms down with the motion of many rolling waves.

हिन्दी

जैसे विशाल समुद्र में, तेज लहर, एकतरफा न होकर, कई उठती-गिरती लहरों की गति से शान्त हो जाती है।

29

वार्यात्मनि समे स्वच्छे शुद्धे स्वादुनि शीतले | अविनाशिनि विस्तीर्णे महामहिमनि स्फुटे || २९ ||

vāryātmani same svacche śuddhe svāduni śītale | avināśini vistīrṇe mahāmahimani sphuṭe || 29 ||

English

In the self, which is equal, pure, sweet, cool, indestructible, vast, of great glory, and clear.

हिन्दी

आत्मा में, जो समान, शुद्ध, मीठा, ठंडा, अविनाशी, विशाल, महान महिमा वाला, और स्पष्ट है।

30

ह्रस्वस्तरङ्गः स्वं रूपं भावयन्त्यस्वभावतः | ह्रस्वोऽस्मीति विकल्पेन करोति स्वेन भावनाम् || ३० ||

hrasvastaraṅgaḥ svaṃ rūpaṃ bhāvayantyasvabhāvataḥ | hrasvo'smīti vikalpena karoti svena bhāvanām || 30 ||

English

The small wave, thinking of its own form naturally, thinks, 'I am small,' with imagination, it creates its own thought.

हिन्दी

छोटी लहर, अपने रूप को स्वाभाविक रूप से सोचते हुए, 'मैं छोटा हूँ,' कल्पना से, अपने विचार को बनाती है।

31

दीर्घस्तरङ्गः स्वं रूपं भावयन्त्यस्वभावतः | दीर्घोऽस्मीति विकल्पेन करोति स्वेन भावनाम् || ३१ ||

dīrghastaraṅgaḥ svaṃ rūpaṃ bhāvayantyasvabhāvataḥ | dīrgho'smīti vikalpena karoti svena bhāvanām || 31 ||

English

The long wave, imagining its own form, creates its own existence through the notion 'I am long'.

हिन्दी

दीर्घ तरंग, अपने रूप को सोचते हुए, अपने अस्तित्व को इस विचार से बनाता है कि 'मैं लंबा हूँ।'

32

ह्रस्वश्चैव परिभ्रष्टरूपोऽस्मीति तलातलम् | भावयन्भूतलं याति तादृग्भावनया स्वया || ३२ ||

hrasvaścaiva paribhraṣṭarūpo'smīti talātalam | bhāvayanbhūtalaṃ yāti tādṛgbhāvanayā svayā || 32 ||

English

The short wave, perceiving itself as having a distorted form, thinks 'I am distorted' and thus descends to the earth.

हिन्दी

छोटी तरंग, अपने आप को विकृत रूप मानती है, सोचती है 'मैं विकृत हूँ' और इस तरह पृथ्वी पर उतरती है।

33

उत्पन्नश्च पलादूर्ध्वमुत्थितोऽस्मीति भावितः | सरश्मिरत्नजालस्तु शोभते दीप्तया श्रिया || ३३ ||

utpannaśca palādūrdhvamutthito'smīti bhāvitaḥ | sarasmi-ratnajālas tu śobhate dīptayā śriyā || 33 ||

English

The one who has arisen, thinking 'I have risen above the surface', shines with the radiance of a jewel-studded sun.

हिन्दी

जो उत्पन्न हुआ है, सोचता है 'मैं सतह से ऊपर उठा हूँ', वह रत्नजड़ित सूर्य की चमक से चमकता है।

34

तुषारकरबिम्बस्थः शीतलोऽस्मीति बिम्बति | सतटाचलदावाग्निप्रतिबिम्बो ज्वलद्वपुः || ३४ ||

tuṣārakarabimbasthaḥ śītalo'smīti bimbitaḥ | satatācaladāvāgni-pratibimbo jvaladvapuḥ || 34 ||

English

The one reflected in the ice mirror, thinking 'I am cool', reflects the image of a burning fire on the mountain.

हिन्दी

जो बर्फ के दर्पण में प्रतिबिंबित है, सोचता है 'मैं ठंडा हूँ', वह पहाड़ पर जलती आग की छवि दिखाता है।

35

बिभेति बत दग्धोऽस्मीत्यात्तमौनश्च कम्पते | प्रतिबिम्बितवेलाद्रितटपक्षवनद्रुमः || ३५ ||

bibheti bata dagdho'smītyāttamauṇaśca kampate | pratibimbitalādrītaṭapakṣavanadrumaḥ || 35 ||

English

Fearing, 'Alas, I am burnt', the silent one trembles, reflected in the mountain, the winged forest tree.

हिन्दी

डरता है, 'हाय, मैं जल गया', मौन व्यक्ति काँपता है, पहाड़ में प्रतिबिंबित, पंखों वाला वन वृक्ष।

36

महदारम्भसंरम्भसंयुक्तोऽस्मीति राजते | विशल्लोलानिलात्यन्तध्वस्तलोलशरीरकः || ३६ ||

mahadārambhasaṃrambhasaṃyukto'smīti rājate | viśallolānilātyantadhvastalolaśarīrakaḥ || 36 ||

English

I am engaged in great endeavors and shine forth, with my body completely shattered by the violent wind.

हिन्दी

मैं महान उद्यमों में लगा हुआ हूँ और चमकता हूँ, मेरा शरीर पूरी तरह से तेज हवा से टूट गया है।

37

खण्डशः परियातोऽस्मीत्यात्तक्रन्द इवारवी | न चोर्मयस्ते जलधेर्व्यतिरिक्ताः पयोधरात् || ३७ ||

khaṇḍaśaḥ pariyāto'smītyāttakranda ivāravī | na cormayaste jaladhervyatiriktāḥ payodharāt || 37 ||

English

I am broken into pieces and cry out like a distressed woman. There are no waves in the ocean that are separate from the ocean itself.

हिन्दी

मैं टुकड़ों में टूट गया हूँ और एक पीड़ित महिला की तरह चीख रहा हूँ। समुद्र में कोई ऐसी लहरें नहीं हैं जो समुद्र से अलग हों।

38

नचैकं रूपमेतेषां किंचित्सन्नाप्यसन्मयम् | नचैते ह्रस्वदैर्घ्याद्या गुणास्तेषु न तेषु ते || ३८ ||

nacaikaṃ rūpameteṣāṃ kiṃcitsannāpyasanmayam | nacaite hrasvadairghyādyā guṇāsteṣu na teṣu te || 38 ||

English

These do not have a single form, neither existent nor non-existent. They do not possess qualities such as shortness or length.

हिन्दी

इनका एक रूप नहीं है, न तो अस्तित्ववान है और न ही अनस्तित्ववान। इनमें छोटाई या लंबाई जैसे गुण नहीं हैं।

39

नोर्मयः संस्थिता ह्यब्धौ न तत्तत्र न संस्थिताः | केवलं स्वस्वभावस्थसंकल्पविकलीकृताः || ३९ ||

normayaḥ saṃsthitā hyabdhau na tattatra na saṃsthitāḥ | kevalaṃ svasvabhāvasthasaṃkalpavikalīkṛtāḥ || 39 ||

English

The waves are not situated in the ocean, nor are they situated there. They are merely the ocean's inherent nature manifested through imagination.

हिन्दी

लहरें समुद्र में स्थित नहीं हैं, न ही वे वहाँ स्थित हैं। वे केवल समुद्र के स्वभाव का कल्पना द्वारा विकसित रूप हैं।

40

नष्टानष्टाः पुनर्जाता जाताजाताः पुनः पुनः | परस्परपरामर्शान्नान्यतामुपयान्त्यलम् || ४० ||

naṣṭānaṣṭāḥ punarjātā jātājātāḥ punaḥ punaḥ | parasparaparāmarśānnānyatāmupayāntyalam || 40 ||

English

The destroyed and undestroyed are born again and again. Through mutual reflection, they do not attain otherness.

हिन्दी

नष्ट और अनष्ट फिर से जन्म लेते हैं, बार-बार जन्म लेते हैं। परस्पर परामर्श से, वे दूसरेपन को प्राप्त नहीं होते।

41

एकरूपाम्बुसामान्यमया एव निरामयाः | तथैवास्मिन्प्रवितते सिते शुद्धे निरामये || ४१ ||

ekarūpāmbusāmānyamayā eva nirāmayāḥ | tathaivāsminpravitate site śuddhe nirāmaye || 41 ||

English

By the uniformity of water, they are free from disease | Similarly, in this pervasive, pure, and disease-free state || 41 ||

हिन्दी

जल की एकरूपता से वे रोगमुक्त हैं | इसी प्रकार, इस व्यापक, शुद्ध और रोगमुक्त अवस्था में || ४१ ||

42

ब्रह्ममात्रैकवपुषि ब्रह्मणि स्फाररूपिणि | सर्वशक्तावनाद्यन्ते पृथग्वदपृथक्कृताः || ४२ ||

brahmamātraikavapuṣi brahmaṇi sphārarūpiṇi | sarvaśaktāvanādyante pṛthagvadapṛthakkṛtāḥ || 42 ||

English

In the single form of Brahman, which is expansive | In the all-powerful, beginningless, and endless, they are distinct yet not separate || 42 ||

हिन्दी

ब्रह्म के एकमात्र रूप में, जो विस्तृत है | सर्वशक्तिमान, अनादि, और अनन्त में, वे भिन्न हैं परन्तु अलग नहीं || ४२ ||

43

संस्थिताः शक्तयश्चित्रा विचित्राचारचञ्चलाः | नानाशक्तिर्हि नानात्वमेति स्वे वपुषि स्थितिम् || ४३ ||

saṃsthitāḥ śaktayaścitrā vicitrācāracañcalāḥ | nānāśaktirhi nānātvameti sve vapuṣi sthitim || 43 ||

English

The diverse powers are established, colorful, and restless in their varied movements | Indeed, the diverse powers attain their own form in their diversity || 43 ||

हिन्दी

विविध शक्तियाँ स्थापित हैं, रंगबिरंगी, और अस्थिर अपनी विविध गतिविधियों में | वास्तव में, विविध शक्तियाँ अपनी विविधता में अपने रूप को प्राप्त करती हैं || ४३ ||

44

बृंहितं ब्रह्मणि ब्रह्म पयसीवोर्मिमण्डलम् | स्त्रीपुमान्व्यङ्गरूपेण ब्रह्मेव परिवर्तते || ४४ ||

bṛṃhitaṃ brahmaṇi brahma payasīvormimaṇḍalam | strīpumānvyaṅgarūpeṇa brahmeva parivartate || 44 ||

English

Brahman is expanded in Brahman like waves in water | Brahman itself transforms into the form of male and female || 44 ||

हिन्दी

ब्रह्म ब्रह्म में फैला हुआ है जैसे जल में लहरें | ब्रह्म स्वयं स्त्री और पुरुष के रूप में परिवर्तित होता है || ४४ ||

45

कल्पनान्या जगन्नाम्नी नासीदस्ति भविष्यति | ब्रह्मणो जगतो भेदो मनागपि न विद्यते || ४५ ||

kalpanānyā jagannāmnī nāsīdasti bhaviṣyati | brahmaṇo jagato bhedo manāgapi na vidyate || 45 ||

English

By any imagination, the world does not exist, does not exist, and will not exist | There is no difference between Brahman and the world, not even a little || 45 ||

हिन्दी

किसी भी कल्पना से, जगत नहीं है, नहीं है, और नहीं होगा | ब्रह्म और जगत में कोई भेद नहीं है, छोटा सा भी नहीं || ४५ ||

46

संपूर्णं खल्विदं ब्रह्म जगद्ब्रह्मैव केवलमिति भावय यत्नेन ह्यन्यत्सर्वं परित्यज || ४६ ||

saṃpūrṇaṃ khalvidaṃ brahma jagadbrahmaiva kevalamiti bhāvaya yatnena hyanyatsarvaṃ parityaja || 46 ||

English

This entire universe is indeed Brahman, the supreme reality. Meditate on this with effort and abandon everything else.

हिन्दी

यह सम्पूर्ण ब्रह्मांड वास्तव में ब्रह्म है, परम सत्य। इस पर प्रयास से ध्यान करें और सब कुछ छोड़ दें।

47

नानारूपिण्येकरूपा वैरूप्यशतकारिणीनियतिर्नियताकारा पदार्थमधितिष्ठति || ४७ ||

nānārūpiṇyekarūpā vairūpyaśatakāriṇīniyatirniyatākārā padārthamadhitiṣṭhati || 47 ||

English

The diverse forms are ultimately one form, the cause of a hundred differences, the fixed nature stands in the object.

हिन्दी

विविध रूप अंततः एक रूप हैं, सौ भेदों का कारण, निश्चित स्वभाव वस्तु में स्थित है।

48

जडाजडमुपादत्ते चित्तमायाति चिन्मयेवासनारूपिणी शक्तिः स्वस्थरूपा स्थितात्मनः || ४८ ||

jaḍājaḍamupādatte cittamāyāti cinmayevāsanārūpiṇī śaktiḥ svastharūpā sthitātmanaḥ || 48 ||

English

The mind takes on both inert and conscious forms, it becomes pure consciousness, the power that is the form of the seat of the self.

हिन्दी

मन जड़ और चेतन दोनों रूपों को ग्रहण करता है, यह शुद्ध चेतना बन जाता है, जो आत्मा की आसन का रूप है।

49

ब्रह्मैवानघ तेनेदं स्फाराकारं विजृम्भतेनानारूपैः प्रतिस्पन्दैः परिपूर्ण इवार्णवः || ४९ ||

brahmaivānagha tenedaṃ sphārākāraṃ vijṛmbhatenānārūpaiḥ pratispandaiḥ paripūrṇa ivārṇavaḥ || 49 ||

English

O sinless one, Brahman alone manifests this universe in the form of a sphere, filled with various forms and vibrations, like a full ocean.

हिन्दी

हे निष्पाप, ब्रह्म ही इस ब्रह्मांड को गोलाकार रूप में प्रकट करता है, विविध रूपों और कंपनों से भरा हुआ, जैसे एक भरा हुआ सागर।

50

नानातां स्वयमादत्ते नानाकारविहारतःआत्मैवात्मन्यात्मनैव समुद्राम्भ इवाम्भसि || ५० ||

nānātāṃ svayamādatte nānākāravihārataḥātmaivātmanyātmanaiva samudrāmbha ivāmbhasi || 50 ||

English

Diversity assumes itself from the play of various forms, the self alone in the self, like the ocean in the water.

हिन्दी

विविधता विभिन्न रूपों के खेल से स्वयं को ग्रहण करती है, आत्मा ही आत्मा में, जैसे सागर पानी में।

51

व्यतिरिक्ता न पयसो विचित्रा वीचयो यथा | व्यतिरिक्ता न विश्वेशात्समग्राः कल्पनास्तथा || ५१ ||

vyatiriktā na payaso vicitrā vīcayo yathā | vyatiriktā na viśveśāt samagrāḥ kalpanāstathā || 51 ||

English

Just as the waves of the ocean are not separate from the water, similarly, the various imaginations are not separate from the Lord of the universe.

हिन्दी

जैसे समुद्र की लहरें जल से अलग नहीं होतीं, उसी प्रकार विभिन्न कल्पनाएँ विश्वेश्वर से अलग नहीं होतीं।

52

शाखापुष्पलतापत्रफलकोरकयुक्तयः | यथैकस्मिंस्तथा बीजे सर्वदा सर्वशक्तिता || ५२ ||

śākhāpuṣpalatāpatraphalakorakayuktayaḥ | yathaikasmiṃstathā bīje sarvadā sarvaśaktitā || 52 ||

English

Just as all the parts of a tree—branches, flowers, vines, leaves, fruits, and buds—are present in the seed, similarly, all powers are always present in the divine.

हिन्दी

जैसे एक वृक्ष की सभी भाग—शाखाएँ, फूल, लताएँ, पत्ते, फल और कोर—बीज में उपस्थित होते हैं, उसी प्रकार सभी शक्तियाँ हमेशा ईश्वर में उपस्थित होती हैं।

53

विचित्रवर्णता यद्वद्दृश्यते कठिनातपे | विचित्रशक्तिता तद्वद्देवेशे सदसन्मयी || ५३ ||

vicitravarṇatā yadvaddṛśyate kaṭhinātape | vicitraśaktitā tadvaddeveśe sadasanmayī || 53 ||

English

Just as various colors are seen in the harsh sunlight, similarly, the divine possesses various powers that are always present.

हिन्दी

जैसे कठिन सूर्य की किरणों में विभिन्न रंग दिखाई देते हैं, उसी प्रकार ईश्वर में विभिन्न शक्तियाँ हमेशा उपस्थित होती हैं।

54

विचित्ररूपोदेतीयमविचित्रात्स्थितिः शिवात् | एकवर्णात्पयोवाहाच्छक्रचापलता यथा || ५४ ||

vicitrarūpodeītyamavicitrātsthitiḥ śivāt | ekavarṇātpayovāhācchakracāpalatā yathā || 54 ||

English

The diverse forms arise from the non-diverse, just as the restlessness of the waves arises from the calm water.

हिन्दी

विभिन्न रूप अविभिन्न से उत्पन्न होते हैं, जैसे शांत जल से लहरों की चंचलता उत्पन्न होती है।

55

अजडाज्जडतोदेति जाड्यभावनहेतुका | ऊर्णनाभाद्यथा तन्तुर्यथा पुंसः सुषुप्तता || ५५ ||

ajaḍājjḍatodeti jāḍyabhāvanahhetukā | ūrṇanābhādyathā tanturyathā puṃsaḥ suṣuptatā || 55 ||

English

The non-inert arises from the inert, just as the thread arises from the spider's web, and just as the state of deep sleep arises in a person.

हिन्दी

अजड जड से उत्पन्न होता है, जैसे सूत मकड़ी के जाल से उत्पन्न होता है, और जैसे गहरी नींद की अवस्था व्यक्ति में उत्पन्न होती है।

56

अचितश्चेतसः शक्तिं स्वबन्धायेच्छया शिवः | तनोति तान्तवं कोशं कोशकारकृमिर्यथा || ५६ ||

acitaścetasaḥ śaktiṃ svabandhāyecchayā śivaḥ | tanoti tāntavaṃ kośaṃ kośakārakṛmiryathā || 56 ||

English

The inert mind, by its own will, binds itself to the power of Shiva, just as a silkworm weaves its cocoon.

हिन्दी

अचेतन मन, अपनी इच्छा से, शिव की शक्ति को अपने बंधन में बांधता है, जैसे रेशम के कीड़े अपना कोश बनाते हैं।

57

स्वेच्छयात्मात्मनो ब्रह्मन्भावयित्वैष विस्मृतिम् | करोति कठिनं बन्धं कोशकारकृमिर्यथा || ५७ ||

svecchayātmātmano brahmanbhāvayitvaiṣa vismṛtim | karoti kaṭhinaṃ bandhaṃ kośakārakṛmiryathā || 57 ||

English

By its own will, the self meditates on Brahman and causes forgetfulness, creating a strong bond, just like a silkworm.

हिन्दी

अपनी इच्छा से, आत्मा ब्रह्म पर ध्यान करता है और भुलावा पैदा करता है, एक मजबूत बंधन बनाता है, जैसे रेशम के कीड़े की तरह।

58

स्वेच्छयात्मात्मनो ब्रह्मन्भावयित्वा स्वकं वपुः | संसारान्मोक्षमाप्नोति स्वालानादिव वारणः || ५८ ||

svecchayātmātmano brahmanbhāvayitvā svakaṃ vapuḥ | saṃsārānmokṣamāpnoti svālānādiva vāraṇaḥ || 58 ||

English

By its own will, the self meditates on Brahman and attains liberation from the world, just like an elephant freed from its chains.

हिन्दी

अपनी इच्छा से, आत्मा ब्रह्म पर ध्यान करता है और संसार से मुक्ति प्राप्त करता है, जैसे हाथी जो अपनी जंजीरों से मुक्त हो जाता है।

59

यथैव भावयत्यात्मा सततं भवति स्वयम् | तथैवापूर्यते शक्त्या शीघ्रमेव महानपि || ५९ ||

yathaiva bhāvayatyātmā satataṃ bhavati svayam | tathaivāpūryate śaktyā śīghram eva mahān api || 59 ||

English

Whatever the self meditates on continuously, it becomes that itself. Thus, it is quickly filled with that power, even if it is great.

हिन्दी

जो भी आत्मा निरंतर ध्यान करता है, वह उसी के रूप में बन जाता है। इस प्रकार, यह उस शक्ति से शीघ्र ही भर जाता है, भले ही वह शक्ति महान हो।

60

भाविता शक्तिरात्मानमात्मतां नयति क्षणात् | अनन्तमखिलं प्रावृड्मिहिका महती यथा || ६० ||

bhāvitā śaktirātmānamātmatāṃ nayati kṣaṇāt | anantamakhilaṃ prāvṛḍmihikā mahatī yathā || 60 ||

English

The meditated power leads the self to self-realization in an instant, just as a great cloud brings abundant rain.

हिन्दी

ध्यान की गई शक्ति आत्मा को क्षणभर में आत्म-ज्ञान तक ले जाती है, जैसे एक बड़ा बादल भारी वर्षा लेकर आता है।

61

या शक्तिरुदिता शीघ्रं याति तन्मयतामजः | य एवर्तुः स्थितं यातस्तन्मयो भवति द्रुमः || ६१ ||

yā śaktiruditā śīghraṃ yāti tanmayatāmajaḥ | ya evartuḥ sthitaṃ yātastanmayo bhavati drumaḥ || 61 ||

English

That power which quickly arises attains oneness with it | That which remains in its own nature becomes one with it

हिन्दी

जो शक्ति शीघ्रता से उत्पन्न होती है, वह उसके साथ एकता प्राप्त करती है | जो अपनी स्थिति में रहता है, वह उसके साथ एकता प्राप्त करता है

62

न मोक्षो मोक्ष ईशस्य न बन्धो बन्ध आत्मनः | बन्धमोक्षदृशौ लोके न जाने प्रोत्थिते कुतः || ६२ ||

na mokṣo mokṣa īśasya na bandho bandha ātmanaḥ | bandhamokṣadṛśau loke na jāne protthe kutaḥ || 62 ||

English

There is no liberation for the Lord, nor is there bondage for the self | In this world, I do not know where the views of bondage and liberation arise

हिन्दी

ईश्वर के लिए कोई मोक्ष नहीं है, न ही आत्मा के लिए कोई बंधन है | इस दुनिया में, मैं नहीं जानता कि बंधन और मोक्ष के विचार कहाँ से उत्पन्न होते हैं

63

नास्ति बन्धो न मोक्षोऽस्ति तन्मयस्त्विव लक्ष्यते | ग्रस्तं नित्यमनित्येन मायामयमहो जगत् || ६३ ||

nāsti bandho na mokṣo'sti tanmayastviva lakṣyate | grastaṃ nityamaniyena māyāmayamaho jagat || 63 ||

English

There is no bondage, nor is there liberation, it is seen as if it is one with that | Oh, this world is engulfed by the eternal and the ephemeral, full of illusion

हिन्दी

बंधन नहीं है, न ही मोक्ष है, यह उसके साथ एकता के रूप में देखा जाता है | ओह, यह दुनिया अनित्य और नित्य से घिरी हुई है, भ्रम से भरी हुई है

64

यदैव चित्तं कलितं किलानेनाकलात्मना | कोशकारवदात्मायमनेनावलितस्तदा || ६४ ||

yadaiva cittaṃ kalitaṃ kilānenākalātmanā | kośakāravadātmāyamanenāvalitas tadā || 64 ||

English

When the mind is disturbed by the partless self, it becomes enveloped like a silkworm | Then the self is covered by it

हिन्दी

जब मन अखंड आत्मा से विचलित होता है, तो यह रेशम के कीड़े की तरह घिर जाता है | तब आत्मा उससे ढंका जाता है

65

अन्योन्यरूपास्त्वत्यन्तं विकल्पितशरीरकाः | मनःशक्तय एतस्मादिमा निर्यान्ति कोटयः || ६५ ||

anyonyarūpāstvatyantaṃ vikalpitasharīrakāḥ | manaḥśaktaya etasmādimā niryānti koṭayaḥ || 65 ||

English

The powers of the mind, having various forms, arise from this | These countless forms emerge from the mind

हिन्दी

मन की शक्तियाँ, जिनके विभिन्न रूप हैं, इससे उत्पन्न होती हैं | ये अनगिनत रूप मन से उत्पन्न होते हैं

66

तज्जास्तत्स्थाः पृथग्रूपाः समुद्रादिव वीचयः । तज्जास्तत्स्थाः पृथक्स्थाश्च चन्द्रादिव मरीचयः || ६६ ||

tajjāstatsthāḥ pṛthagrūpāḥ samudrādiva vīcayaḥ | tajjāstatsthāḥ pṛthaksathāśca candraādiva marīcayaḥ || 66 ||

English

Some beings are born in the ocean of the Supreme Self, distinct in form, like waves. Others are born and exist separately, like the moon's reflections in water.

हिन्दी

कुछ जीव परमात्मा के समुद्र में जन्म लेते हैं, अलग-अलग रूप में, जैसे लहरें। दूसरे अलग-अलग जन्म लेते हैं और रहते हैं, जैसे चन्द्रमा के प्रतिबिम्ब।

67

अस्मिन्स्पन्दमये स्फारे परमात्ममहाम्बुधौ । चिज्जले वितताभोगे चिन्मात्ररसमालिनि || ६७ ||

asminsapandamaye sphāre paramātmamahāmbudhau | cijjale vitatābhoge cinmātrarasamālini || 67 ||

English

In this vibrating sphere of the great ocean of the Supreme Self, which is the expanse of consciousness, filled with the nectar of pure consciousness.

हिन्दी

इस कम्पनमय स्फारे में परमात्मा के महान समुद्र के समान, जो चेतना का विस्तार है, शुद्ध चेतना के रस से भरा हुआ।

68

काश्चित्स्थिरा ब्रह्मविष्णू काश्चिद्रुद्रत्वमागताः । काश्चित्पुरुषतां प्राप्ताः काश्चिद्देवत्वमागताः । लहर्यः प्रस्फुरन्त्येताः स्वभावोद्भावितात्मकाः । काश्चिद्यममहेन्द्रार्कवह्निवैश्रवणादिकाः । घ्नन्ति कुर्वन्ति तिष्ठन्ति लहर्यश्चपलैषणाः । काश्चित्किंनरगन्धर्वविद्याधरसुरादिकाः । उत्पतन्ति पतन्त्युग्रा लहर्यः परिवल्गिताः । काश्चित्किंचित्स्थिराकारा यथा कमलजादिकाः । काश्चिदुत्पन्नविध्वस्ता यथा सुरनरादिकाः || ६८ ||

kāścitsthirā brahmaviṣṇū kāścidrudratvamāgatāḥ | kāścitpuruṣatāṃ prāptāḥ kāściddēvatvamāgatāḥ | laharyaḥ prasphurantyētāḥ svabhāvōdbhāvitātmakāḥ | kāścidyamamahēndrārkavahnavaiśravaṇādikāḥ | ghnanti kurvanti tiṣṭhanti laharyaścapalaiṣaṇāḥ | kāścitkiṃnaragandharvavidyādharasurādikāḥ | utpatanti patantyugrā laharyaḥ parivalgitāḥ | kāścitkiṃcitsthirākārā yathā kamalajādikāḥ | kāścidutpannavidhvastā yathā suranarādikāḥ || 68 ||

English

Some beings are steady, like Brahma and Vishnu, others attain the state of Rudra. Some attain human form, others attain divine form. These waves arise from their own nature. Some are like Yama, Indra, Sun, Fire, and Kubera. They destroy, create, and stand still, these fickle waves. Some are like Kinnaras, Gandharvas, Vidyadharas, and gods. They rise and fall fiercely, these agitated waves. Some are slightly steady, like lotus-born beings. Some are born and destroyed, like gods and humans.

हिन्दी

कुछ जीव स्थिर हैं, जैसे ब्रह्मा और विष्णु, कुछ रुद्र की स्थिति प्राप्त करते हैं। कुछ मानव रूप प्राप्त करते हैं, कुछ देवता रूप प्राप्त करते हैं। ये लहरें अपने स्वभाव से उत्पन्न होती हैं। कुछ यम, इंद्र, सूर्य, अग्नि और कुबेर के समान हैं। वे नष्ट करते हैं, रचते हैं और खड़े होते हैं, ये चंचल लहरें। कुछ किंनर, गंधर्व, विद्याधर और देवता के समान हैं। वे उग्र रूप से उठते और गिरते हैं, ये उत्तेजित लहरें। कुछ थोड़े स्थिर हैं, जैसे कमल से उत्पन्न जीव। कुछ उत्पन्न होते हैं और नष्ट होते हैं, जैसे देवता और मनुष्य।

69

कृमिकीटपतङ्गाहिगोमशाजगरादिकाः । काश्चित्तस्मिन्महाम्भोधौ स्फुरन्त्येतेम्बुबिन्दुवत् || ६९ ||

kṛmikīṭapataṅgāhigomashājagarādikāḥ | kāścittasminmahāmbhodhau sphurantyetembudubinduvat || 69 ||

English

Some beings like insects, worms, birds, snakes, and other creatures flicker in that great ocean like water droplets.

हिन्दी

कुछ जीव जैसे कीट, पतंग, सांप, और अन्य जीव उस महान समुद्र में जल की बूंदों के समान चमकते हैं।

70

काश्चिच्चला नरमृगगृध्रजम्बुलकादिकाः । स्फुरन्ति गिरिकुञ्जेषु वेलावनतटेष्विव || ७० ||

kāściccalā naramṛgagṛdhrajambulakādikāḥ | sphuranti girikuñjeṣu velāvanataṭeṣviva || 70 ||

English

Some beings are restless, like humans, animals, vultures, and other creatures, flickering in the mountain caves and on the shores of the ocean.

हिन्दी

कुछ जीव चंचल हैं, जैसे मनुष्य, जानवर, गिद्ध, और अन्य जीव, जो पहाड़ों की गुफाओं और समुद्र के किनारों पर चमकते हैं।

71

सुदीर्घजीविताः काश्चित्काश्चिदत्यल्पजीविताः अतुच्छकलनाः काश्चित्काश्चित्तुच्छशरीरकाः || ७१ ||

sudīrghajīvitāḥ kāścitkāścidatyalpajīvitāḥ atucchakalanāḥ kāścitkāścittucchaśarīrakāḥ || 71 ||

English

Some beings live very long lives, while others live very short lives. Some have strong bodies, while others have weak bodies.

हिन्दी

कुछ जीव बहुत लंबे समय तक जीवित रहते हैं, जबकि कुछ बहुत छोटे समय तक जीवित रहते हैं। कुछ के शरीर बहुत मजबूत होते हैं, जबकि कुछ के शरीर बहुत कमजोर होते हैं।

72

संसारस्वप्नसंरम्भे काश्चित्स्थैर्येण भाविताः सुविकल्पहताः काश्चिच्छङ्कन्ते सुस्थिरं जगत् || ७२ ||

saṃsārasvapnasamrambe kāścitsthairyena bhāvitāḥ suvikalpahatāḥ kāścicchaṅkante susthiraṃ jagat || 72 ||

English

In the illusion of the world, some are steadfast, while others are afflicted by doubts and see the world as stable.

हिन्दी

संसार के स्वप्न में, कुछ लोग स्थिर होते हैं, जबकि कुछ संदेहों से ग्रस्त होते हैं और जगत को स्थिर मानते हैं।

73

अल्पाल्पभावनाः काश्चिद्दैन्यदोषवशीकृताः कृशोऽतिदुःखी मूढोऽहमितिदुःखैर्वशीकृताः || ७३ ||

alpālpabhāvanāḥ kāściddainyadoṣavaśīkṛtāḥ kṛśo'taduḥkhī mūḍho'hamitiduḥkhairvaśīkṛtāḥ || 73 ||

English

Some, due to their weak and limited thoughts, are overcome by the fault of poverty and suffer from extreme pain, thinking 'I am weak and miserable'.

हिन्दी

कुछ लोग, अपने कमजोर और सीमित विचारों के कारण, गरीबी के दोष से पराजित होते हैं और अत्यधिक दुःख से ग्रस्त होते हैं, सोचते हैं कि 'मैं कमजोर और दुखी हूँ'।

74

काश्चित्स्थावरतां याताः काश्चिद्देवत्वमागताः काश्चित्पुरुषतां प्राप्ताः काश्चिदर्णवतां गताः || ७४ ||

kāścitsthāvaratāṃ yātāḥ kāściddēvatvamāgatāḥ kāścitpuruṣatāṃ prāptāḥ kāścidaṛṇavatāṃ gatāḥ || 74 ||

English

Some beings become immovable, some attain divinity, some become humans, and some become part of the ocean.

हिन्दी

कुछ जीव अचल हो जाते हैं, कुछ देवत्व प्राप्त करते हैं, कुछ मनुष्य बन जाते हैं, और कुछ समुद्र का हिस्सा बन जाते हैं।

75

काश्चित्स्थिता जगति कल्पशतान्यनल्पाः काश्चिद्व्रजन्ति परमं पदमिन्दुशुद्धाः ब्रह्मार्णवात्समुदिता लहरीविलोलाश्चित्संविदो हि मननापरनामवत्यः || ७५ ||

kāścitsthitā jagati kalpaśatānyanalpāḥ kāścidvrajanti paramaṃ padaminduśuddhāḥ brahmārṇavātsamuditā laharīvilolāścitsaṃvidohi mananāparanāmavatyaḥ || 75 ||

English

Some beings remain in the world for many eons, while others, pure like the moon, attain the supreme state. Arising from the ocean of Brahman, they are like the playful waves of consciousness, constantly meditating on the supreme.

हिन्दी

कुछ जीव कई कल्पों तक दुनिया में रहते हैं, जबकि कुछ, चंद्रमा की तरह शुद्ध, परम स्थिति प्राप्त करते हैं। ब्रह्माण्ड से उत्पन्न, वे चेतना की खेल भरी लहरों की तरह होते हैं, निरंतर परम पर ध्यान करते हुए।

← Chapter 10Chapter 12 →