काश्चित्स्थिरा ब्रह्मविष्णू काश्चिद्रुद्रत्वमागताः । काश्चित्पुरुषतां प्राप्ताः काश्चिद्देवत्वमागताः । लहर्यः प्रस्फुरन्त्येताः स्वभावोद्भावितात्मकाः । काश्चिद्यममहेन्द्रार्कवह्निवैश्रवणादिकाः । घ्नन्ति कुर्वन्ति तिष्ठन्ति लहर्यश्चपलैषणाः । काश्चित्किंनरगन्धर्वविद्याधरसुरादिकाः । उत्पतन्ति पतन्त्युग्रा लहर्यः परिवल्गिताः । काश्चित्किंचित्स्थिराकारा यथा कमलजादिकाः । काश्चिदुत्पन्नविध्वस्ता यथा सुरनरादिकाः || ६८ ||
kāścitsthirā brahmaviṣṇū kāścidrudratvamāgatāḥ | kāścitpuruṣatāṃ prāptāḥ kāściddēvatvamāgatāḥ | laharyaḥ prasphurantyētāḥ svabhāvōdbhāvitātmakāḥ | kāścidyamamahēndrārkavahnavaiśravaṇādikāḥ | ghnanti kurvanti tiṣṭhanti laharyaścapalaiṣaṇāḥ | kāścitkiṃnaragandharvavidyādharasurādikāḥ | utpatanti patantyugrā laharyaḥ parivalgitāḥ | kāścitkiṃcitsthirākārā yathā kamalajādikāḥ | kāścidutpannavidhvastā yathā suranarādikāḥ || 68 ||
English
Some beings are steady, like Brahma and Vishnu, others attain the state of Rudra. Some attain human form, others attain divine form. These waves arise from their own nature. Some are like Yama, Indra, Sun, Fire, and Kubera. They destroy, create, and stand still, these fickle waves. Some are like Kinnaras, Gandharvas, Vidyadharas, and gods. They rise and fall fiercely, these agitated waves. Some are slightly steady, like lotus-born beings. Some are born and destroyed, like gods and humans.
हिन्दी
कुछ जीव स्थिर हैं, जैसे ब्रह्मा और विष्णु, कुछ रुद्र की स्थिति प्राप्त करते हैं। कुछ मानव रूप प्राप्त करते हैं, कुछ देवता रूप प्राप्त करते हैं। ये लहरें अपने स्वभाव से उत्पन्न होती हैं। कुछ यम, इंद्र, सूर्य, अग्नि और कुबेर के समान हैं। वे नष्ट करते हैं, रचते हैं और खड़े होते हैं, ये चंचल लहरें। कुछ किंनर, गंधर्व, विद्याधर और देवता के समान हैं। वे उग्र रूप से उठते और गिरते हैं, ये उत्तेजित लहरें। कुछ थोड़े स्थिर हैं, जैसे कमल से उत्पन्न जीव। कुछ उत्पन्न होते हैं और नष्ट होते हैं, जैसे देवता और मनुष्य।