Utpatti, Chapter 95 उत्पत्ति

Book 3 of the Yoga Vasishtha, chapter 95 — verses 1–38 (37 in all). Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | अभिन्नौ कर्मकर्तारौ सममेव परात्पदात् | स्वयं प्रकटतां यातौ पुष्पामोदौ तरोरिव || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | abhinnau karmakartārau samameva parātpadāt | svayaṃ prakaṭatāṃ yātau puṣpāmodau taroriva || 1 ||

English

Vasishtha said: The doer and the action are inseparable and equally supreme from the ultimate reality. They manifest themselves like the fragrance and flowers of a tree.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: कर्ता और कर्म अभिन्न हैं और परम वास्तविकता से समान रूप से उत्कृष्ट हैं। वे एक वृक्ष के फूल और सुगंध की तरह स्वयं प्रकट होते हैं।

2

सर्वसंकल्पनामुक्ते जीवा ब्रह्मणि निर्मले | स्फुरन्ति वितते व्योम्नि नीलिमेवाज्ञचक्षुषः || २ ||

sarvasaṅkalpanāmukte jīvā brahmaṇi nirmale | sphuranti vitate vyomni nīlimevājñacakṣuṣaḥ || 2 ||

English

When all imaginations are given up, the individual souls shine in the pure Brahman. They appear like the blue sky to the ignorant eyes.

हिन्दी

जब सभी कल्पनाएँ छोड़ दी जाती हैं, तो जीवात्माएँ शुद्ध ब्रह्म में चमकती हैं। वे अज्ञानी नेत्रों के लिए नीले आकाश की तरह दिखाई देती हैं।

3

अप्रबुद्धजनाचारो यत्र राघव दृश्यते | तत्र ब्रह्मण उत्पन्ना जीवा इत्युक्तयः स्थिताः || ३ ||

aprabuddhajanācāro yatra rāghava dṛśyate | tatra brahmaṇa utpannā jīvā ityuktayaḥ sthitāḥ || 3 ||

English

Where the behavior of unenlightened people is seen, O Raghava, there the statements that individual souls are born from Brahman are established.

हिन्दी

जहाँ अज्ञानी लोगों का व्यवहार दिखाई देता है, हे रघुवंशी, वहाँ यह कथन स्थापित होता है कि जीवात्माएँ ब्रह्म से उत्पन्न होती हैं।

4

संप्रबुद्धजनाचारे वक्तुमेतन्न शोभनम् | यद्ब्रह्मण इदं जातं न जातं चेति राघव || ४ ||

saṃprabuddhajanācāre vaktumetanna śobhanam | yadbrahmaṇa idaṃ jātaṃ na jātaṃ ceti rāghava || 4 ||

English

In the behavior of enlightened people, it is not appropriate to say that this is born from Brahman or not born, O Raghava.

हिन्दी

ज्ञानी लोगों के व्यवहार में, यह कहना उचित नहीं है कि यह ब्रह्म से उत्पन्न है या नहीं, हे रघुवंशी।

5

काचिद्वा कलना यावन्न नीता राघव प्रथाम् | उपदेश्योपदेशश्रीस्तावल्लोके न शोभते || ५ ||

kācidvā kalanā yāvanna nītā rāghava prathām | upadeśyopadeśaśrīstāvalloke na śobhate || 5 ||

English

As long as any slightest notion is not completely removed, O Raghava, the glory of teaching and being taught does not shine in the world.

हिन्दी

जब तक कोई भी सबसे छोटी धारणा पूरी तरह से दूर नहीं हो जाती, हे रघुवंशी, उपदेश देने और लेने की शोभा इस दुनिया में नहीं चमकती।

6

अतो भेददृशा दीनामङ्गीकृत्योपदिश्यते | ब्रह्मेदमेते जीवा वै वेति वाचामयं क्रमः || ६ ||

ato bhedadṛśā dīnāmaṅgīkṛtyopadiśyate | brahmedamete jīvā vai veti vācāmayam kramaḥ || 6 ||

English

Therefore, it is taught by accepting the view of difference for the sake of the miserable | This is the sequence of words: 'Brahman is this, indeed, these living beings' || 6 ||

हिन्दी

इसलिए, दुःखी के लिए भेद की दृष्टि स्वीकार करके शिक्षा दी जाती है | यह शब्दों का क्रम है: 'ब्रह्म यह है, वास्तव में, ये जीव' || 6 ||

7

इति दृष्टो निरासङ्गाद्ब्रह्मणो जायते जगत् | तज्जं तदेव तद्धेतुगतं दुरवबोधतः || ७ ||

iti dṛṣṭo nirāsaṅgād brahmaṇo jāyate jagat | tajjaṃ tadeva taddhetugataṃ duravabodhataḥ || 7 ||

English

Thus, it is seen that from the attachment-free Brahman, the world is born | That which is born from it is indeed that, and it is difficult to comprehend || 7 ||

हिन्दी

इस प्रकार, यह देखा जाता है कि आसक्ति से मुक्त ब्रह्म से संसार उत्पन्न होता है | जो इससे उत्पन्न होता है, वह वास्तव में वही है, और यह समझना कठिन है || 7 ||

8

मेरुमन्दरसंकाशा बहवो जीवराशयः | उत्पत्योत्पत्य संलीनास्तस्मिन्नेव परे पदे || ८ ||

merumandarasaṅkāśā bahavo jīvarāśayaḥ | utpatyotpatya saṃlīnāstasminneva pare pade || 8 ||

English

Many living beings, resembling Mount Meru and Mandara, arise and merge back into that supreme state || 8 ||

हिन्दी

मेरु और मंदर पर्वत के समान अनेक जीव उत्पन्न होते हैं और उसी परम पद में लीन हो जाते हैं || 8 ||

9

अथानन्ताः स्फुरन्त्येते जायमानाः सहस्रशः | नानाककुब्निकुञ्जेषु पादपेष्विव पल्लवाः || ९ ||

athānantāḥ sphurantyete jāyamānāḥ sahasraśaḥ | nānākakubnikuñjeṣu pādapeṣviva pallavāḥ || 9 ||

English

Then, countless beings shine forth, being born in thousands | Like buds on various trees in different groves || 9 ||

हिन्दी

फिर, अनगिनत जीव उज्ज्वल होते हैं, हजारों में उत्पन्न होते हैं | विभिन्न वृक्षों के कलियों की तरह विभिन्न वनों में || 9 ||

10

जीवौघाश्चोद्भविष्यन्ति मधाविव नवाङ्कुराः | तत्रैव लयमेष्यन्ति ग्रीष्मे मधुरसा इव || १० ||

jīvaughāścodbhaviṣyanti madhāviva navāṅkurāḥ | tatraiva layameṣyanti grīṣme madhurasā iva || 10 ||

English

Groups of living beings will arise like new sprouts in spring | They will merge back into that very place in summer like sweet juices || 10 ||

हिन्दी

जीवों के समूह वसंत ऋतु में नए अंकुरों की तरह उत्पन्न होंगे | वे ग्रीष्म ऋतु में मीठे रस की तरह उसी स्थान में लीन हो जाएँगे || 10 ||

11

तिष्ठन्त्यजस्रं कालेषु त एवान्ये च भूरिशः | जायन्ते च प्रलीयन्ते परस्मिञ्जीवराशयः || ११ ||

tiṣṭhantyajasraṃ kāleṣu ta evānye ca bhūriśaḥ | jāyante ca pralīyante parasmiñjīvarāśayaḥ || 11 ||

English

They always remain in different times, those and many others | They are born and dissolve in the supreme abode of life || 11 ||

हिन्दी

वे हमेशा अलग-अलग समय में रहते हैं, वे और बहुत से दूसरे | वे जन्म लेते हैं और जीवन के परम आश्रय में विलीन हो जाते हैं || ११ ||

12

पुष्पामोदाविवाभिन्नौ पुमान्कर्म च राघव | परमेशात्समायाते तत्रैव विशतः शनैः || १२ ||

puṣpāmodāvivābhinnau pumānkarma ca rāghava | parameśātsamāyāte tatraiva viśataḥ śanaiḥ || 12 ||

English

Like the fragrance and the flower are inseparable, so are the person and their deeds, O Raghava | They come from the Supreme Lord and gradually merge into Him || 12 ||

हिन्दी

फूल और उसकी सुगंध की तरह अलग नहीं होते, वैसे ही व्यक्ति और उसके कर्म हैं, हे रघुवंशी | वे परमेश्वर से आते हैं और धीरे-धीरे उसमें ही विलीन हो जाते हैं || १२ ||

13

दृष्टमेते जगत्यस्मिन्दैत्योरगनरामराः | उद्भवन्त्यभवा भावैः प्रस्फुरन्ति पुनः पुनः || १३ ||

dṛṣṭamete jagatyasmindaityoraganarāmarāḥ | udbhavantyabhavā bhāvaiḥ prasphuranti punaḥ punaḥ || 13 ||

English

In this world, demons, serpents, humans, and gods are seen | They arise due to various states and manifest again and again || 13 ||

हिन्दी

इस जगत में, दैत्य, सर्प, मनुष्य और देवता दिखाई देते हैं | वे विभिन्न अवस्थाओं के कारण उत्पन्न होते हैं और बार-बार प्रकट होते हैं || १३ ||

14

हेतुर्विहरणे तेषामात्मविस्मरणादृते | न कश्चिल्लक्ष्यते साधो जन्मान्तरफलप्रदः || १४ ||

heturviharaṇe teṣāmātmavismaraṇādṛte | na kaścillakṣyate sādho janmāntaraphalapradaḥ || 14 ||

English

The cause of their wandering is nothing but forgetfulness of the self, O virtuous one | Nothing else is seen to bestow the fruits of past lives || 14 ||

हिन्दी

उनके भटकने का कारण आत्मा का भूल जाना ही है, हे साधु | जन्मांतर के फल देने वाला कुछ और नहीं दिखाई देता || १४ ||

16

महासत्त्वगुणोपेता ये धीराः समदृष्टयः | अनिर्देश्यकलोपेताः साधवस्त उदाहृताः || १६ ||

mahāsattvaguṇopetā ye dhīrāḥ samadṛṣṭayaḥ | anirdeśyakalopetāḥ sādhavastaudāhṛtāḥ || 16 ||

English

Those who are endowed with great virtues, who are wise and have an equal vision | They are called saints, possessing indescribable qualities || 16 ||

हिन्दी

जो महान गुणों से युक्त हैं, जो बुद्धिमान हैं और समान दृष्टि रखते हैं | वे संत कहलाते हैं, जिनमें अवर्णनीय गुण होते हैं || १६ ||

17

द्वयं हि दृष्टिर्बालानां सिद्धये सर्वकर्मणाम् | साधुवृत्तं तथा शास्त्रं सर्वदैवानुवर्तते || १७ ||

dvayaṃ hi dṛṣṭirbālānāṃ siddhaye sarvakarmaṇām | sādhuvṛttaṃ tathā śāstraṃ sarvadaivānuvartate || 17 ||

English

There are two views among the ignorant for the accomplishment of all actions. The virtuous conduct and the scriptures are always followed.

हिन्दी

बालकों के लिए सभी कर्मों की सिद्धि के लिए दो दृष्टियाँ हैं | सदाचार और शास्त्र हमेशा अनुसरण किया जाता है |

18

साधुसंव्यवहारार्थं शास्त्रं यो नानुवर्तते | बहिःकुर्वन्ति तं सर्वे स च दुःखे निमज्जति || १८ ||

sādhusaṃvyavahārārthaṃ śāstraṃ yo nānuvartate | bahiḥkurvanti taṃ sarve sa ca duḥkhe nimajjati || 18 ||

English

One who does not follow the scriptures for the sake of virtuous conduct, everyone rejects him, and he sinks into sorrow.

हिन्दी

जो सदाचार के लिए शास्त्र का अनुसरण नहीं करता, सब उसे बहिष्कृत करते हैं, और वह दुःख में डूब जाता है |

19

इह लोके च वेदे च श्रुतिरित्थं सदा प्रभो | यथा कर्म च कर्ता च पर्यायेणेह संगतौ || १९ ||

iha loke ca vede ca śrutiritthaṃ sadā prabho | yathā karma ca kartā ca paryāyeṇeha saṃgatau || 19 ||

English

In this world and in the Vedas, it is always heard, O Lord, that action and the doer are interconnected.

हिन्दी

इस लोक में और वेदों में, हे प्रभो, यह हमेशा सुना जाता है कि कर्म और कर्ता परस्पर जुड़े हुए हैं |

20

कर्मणा क्रियते कर्ता कर्त्रा कर्म प्रणीयते | बीजाङ्कुरादिवन्न्यायो लोकवेदोक्त एव सः || २० ||

karmaṇā kriyate kartā kartṛā karma praṇīyate | bījāṅkurādivannyāyo lokavedokta eva saḥ || 20 ||

English

The doer is created by action, and action is carried out by the doer. This principle is like that of a seed and a sprout, as stated in the world and the Vedas.

हिन्दी

कर्ता कर्म से बनता है, और कर्म कर्ता द्वारा किया जाता है | यह सिद्धांत बीज और अंकुर के समान है, जैसा कि लोक और वेदों में कहा गया है |

21

कर्मणो जायते जन्तुर्बीजादिव नवाङ्कुरः | जन्तोः प्रजायते कर्म पुनर्बीजमिवाङ्कुरात् || २१ ||

karmaṇo jāyate janturbījādiva navāṅkuraḥ | jantoḥ prajāyate karma punarbījamivāṅkurāt || 21 ||

English

From action, a being is born, like a new sprout from a seed. From the being, action is born again, like a seed from a sprout.

हिन्दी

कर्म से जीव उत्पन्न होता है, जैसे बीज से नया अंकुर | जीव से फिर से कर्म उत्पन्न होता है, जैसे अंकुर से बीज |

22

यया वासनया जन्तुर्नीयते भवपञ्जरेतद्वासनानुरूपेण फलं समनुभूयते || २२ ||

yayā vāsanayā janturnīyate bhavapañjaretadvāsanānurūpeṇa phalaṃ samanubhūyate || 22 ||

English

By whatever desire a being is led into the cycle of existence, it experiences the result according to that desire.

हिन्दी

जिस वासना से कोई जीव संसार में ले जाया जाता है, उस वासना के अनुरूप ही फल उसे भोगना पड़ता है।

23

एवं स्थिते कथं नाम जन्मबीजेन कर्मणाविनोत्पत्तिस्त्वया प्रोक्ता भूतानां ब्रह्मणः पदात् || २३ ||

evaṃ sthite kathaṃ nāma janmabījena karmaṇāvinotpattistvayā proktā bhūtānāṃ brahmaṇaḥ padāt || 23 ||

English

Given this situation, how can it be said that the seed of birth (karma) does not arise from the state of Brahman?

हिन्दी

इस स्थिति में, कैसे कहा जा सकता है कि जन्म का बीज (karma) ब्रह्म की स्थिति से नहीं उत्पन्न होता?

24

पक्षेणानेन भगवन्भवता जन्मकर्मणोःतिरस्कृता जगज्जाता साऽविनाभावितैतयोः || २४ ||

pakṣeṇānena bhagavanbhavatā janmakarmaṇoḥtiraskṛtā jagajjātā sā'vinābhāvitaitayoḥ || 24 ||

English

By this view, O Lord, the creation of the world is rejected by you as being inseparable from birth and karma.

हिन्दी

इस दृष्टिकोण से, हे भगवन्, जन्म और कर्म से अलग न होने के कारण आपने संसार की उत्पत्ति को अस्वीकार कर दिया है।

25

ब्रह्मण्यकारणे ब्रह्मन्ब्रह्मादिषु फलेषु चकर्मणां फलमस्तीति द्वयं लोके प्रमार्जितम् || २५ ||

brahmaṇyakāraṇe brahmanbrahmādiṣu phaleṣu cakarmaṇāṃ phalamastīti dvayaṃ loke pramārjitam || 25 ||

English

In the world, it is established that the result of actions exists in the cause of Brahman and in the results of Brahman and other actions.

हिन्दी

संसार में, यह स्थापित है कि कर्मों का फल ब्रह्म के कारण और ब्रह्म और अन्य कर्मों के फलों में होता है।

26

संजाते संकरे लोके कर्मस्वफलदायिषुमात्स्यन्याये विलसति नाश एवावशिष्यते || २६ ||

saṃjāte saṃkare loke karmasvaphaladāyiṣumātsyanyāye vilasati nāśa evāvaśiṣyate || 26 ||

English

When confusion arises in the world, the principle of karma giving its own results prevails, and ultimately destruction alone remains.

हिन्दी

जब संसार में भ्रम उत्पन्न होता है, तो कर्म अपने फल देने का सिद्धांत चलता है, और अंत में विनाश ही शेष रहता है।

27

किं तत्कृतं भवत्येव भगवन्ब्रूहि तत्त्वतः | एनं मे संशयं स्फारं छिन्धि वेद्यविदांवर || २७ ||

kiṃ tatkṛtaṃ bhavatyeva bhagavanbrūhi tattvataḥ | enaṃ me saṃśayaṃ sphāraṃ chindhi vedyavidāṃvara || 27 ||

English

What is the true nature of action, O Lord? Please explain it to me in detail. Remove this great doubt of mine, O best among the knowers of the Vedas.

हिन्दी

हे भगवन्, कृत्य का वास्तविक स्वरूप क्या है? कृपया इसे विस्तार से समझाएं। हे वेदज्ञों में श्रेष्ठ, मेरे इस बड़े संदेह को दूर करें।

28

श्रीवसिष्ठ उवाच | साधु राघव पृष्टोऽस्मि त्वया प्रश्नमिमं शुभम् | शृणु वक्ष्यामि ते येन भृशं ज्ञानोदयो भवेत् || २८ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | sādhu rāghava pṛṣṭo'smi tvayā praśnamimaṃ śubham | śṛṇu vakṣyāmi te yena bhṛśaṃ jñānodayo bhavet || 28 ||

English

Vasistha said: O Rama, you have asked a good question. Listen, I will explain it to you in such a way that it will lead to the rise of knowledge.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: हे राम, तुमने एक अच्छा प्रश्न पूछा है। सुनो, मैं तुम्हें ऐसे समझाऊंगा कि इससे ज्ञान का उदय होगा।

29

मानसोऽयं समुन्मेषः कलाकलनरूपतः | एतत्तत्कर्मणां बीजं फलमस्यैव विद्यते || २९ ||

mānaso'yaṃ samunmeṣaḥ kalākalanarūpataḥ | etattatkarmaṇāṃ bījaṃ phalamasyaiva vidyate || 29 ||

English

This mental awakening is of the nature of the vibration of the mind. This is the seed of all actions, and its fruit is also of the same nature.

हिन्दी

यह मानसिक जागरण मन की कंपन के स्वरूप का है। यह सभी कर्मों का बीज है, और इसका फल भी इसी प्रकार का है।

30

यदैव हि मनस्तत्त्वमुत्थितं ब्रह्मणः पदात् | तदैव कर्म जन्तूनां जीवो देहतया स्थितः || ३० ||

yadaiva hi manastattvamutthitaṃ brahmaṇaḥ padāt | tadaiva karma jantūnāṃ jīvo dehatayā sthitaḥ || 30 ||

English

As soon as the mind arises from the state of Brahman, the actions of beings begin, and the individual soul is established in the body.

हिन्दी

जैसे ही मन ब्रह्म की अवस्था से उत्पन्न होता है, तब जीवों के कर्म शुरू होते हैं, और जीवात्मा शरीर में स्थापित होता है।

31

कुसुमाशययोर्भेदो न यथा भिन्नयोरिह | तथैव कर्ममनसोर्भेदो नास्त्यविभिन्नयोः || ३१ ||

kusumāśayayorbhedo na yathā bhinnayoriha | tathaiva karmamanasorbhedo nāstyavibhinnayoḥ || 31 ||

English

Just as there is no difference between a flower and its fragrance, similarly, there is no difference between action and the mind.

हिन्दी

जैसे फूल और उसकी सुगंध में कोई अंतर नहीं होता, वैसे ही कर्म और मन में कोई अंतर नहीं है।

32

क्रियास्पन्दो जगत्यस्मिन्कर्मेति कथितो बुधैः | पूर्वं तस्य मनो देहं कर्मातश्चित्तमेव हि || ३२ ||

kriyāspando jagatyasmin karmeti kathito budhaiḥ | pūrvaṃ tasya mano dehaṃ karmātaścittameva hi || 32 ||

English

In this world, action is said to be the pulsation of activity by the wise | First, the mind is the body of that action, and indeed, the mind itself is from action

हिन्दी

इस जगत में, कर्म को बुद्धिमान लोग क्रिया की स्पंदन कहते हैं | पहले, उस कर्म का मन ही शरीर है, और वास्तव में, मन ही कर्म से है

33

न स शैलो न तद्व्योम न सोऽब्धिश्च न विष्टपम् | अस्ति यत्र फलं नास्ति कृतानामात्मकर्मणाम् || ३३ ||

na sa śailo na tadvyoma na so'bdhiśca na viṣṭapam | asti yatra phalaṃ nāsti kṛtānāmātmakarmaṇām || 33 ||

English

There is no mountain, no sky, no ocean, no land where the fruits of one's own actions do not exist

हिन्दी

न कोई पर्वत है, न आकाश, न समुद्र, न भूमि जहाँ अपने कर्मों के फल नहीं होते

34

ऐहिकं प्राक्तनं वापि कर्म यद्रचितं स्फुरत् | पौरुषोऽसौ परो यत्नो न कदाचन निष्फलः || ३४ ||

aihikaṃ prāktanaṃ vāpi karma yadracitaṃ sphurat | pauruṣo'sau paro yatno na kadācana niṣphalaḥ || 34 ||

English

Whether worldly or past, whatever action is performed, it manifests | That human effort is never fruitless

हिन्दी

चाहे वह सांसारिक हो या पिछला, जो भी कर्म किया जाता है, वह प्रकट होता है | वह मानवीय प्रयास कभी निष्फल नहीं होता

35

श्रीराम उवाच | अविसंवादिनार्थे यद्यत्प्रामाणिकदृष्टिभिः | वीतरागैर्विनिर्णीतं तच्छास्त्रमिति कथ्यते || ३५ ||

śrīrāma uvāca | avisaṃvādinārthe yadyatprāmāṇikadṛṣṭibhiḥ | vītarāgairvinirṇītaṃ tacchāstramiti kathyate || 35 ||

English

Sri Rama said | Whatever is determined by those with authoritative vision, free from attachment, for the sake of non-contradictory meaning, that is called scripture

हिन्दी

श्री राम ने कहा | जो भी अनुभवी दृष्टि वालों द्वारा, आसक्ति से मुक्त होकर, अविरोधी अर्थ के लिए निर्धारित किया जाता है, वह शास्त्र कहलाता है

36

कर्मनाशे मनोनाशो मनोनाशो ह्यकर्मता | मुक्तस्यैव भवत्येव नामुक्तस्य कदाचन || ३६ ||

karmanāśe manonāśo manonāśo hyakarmatā | muktasyaiva bhavatyeva nāmuktasya kadācana || 36 ||

English

With the destruction of action, there is the destruction of the mind | The destruction of the mind is indeed inaction | This happens only to the liberated, never to the unliberated

हिन्दी

कर्म के नाश से मन का नाश होता है | मन का नाश ही अकर्मता है | यह केवल मुक्त के साथ होता है, अमुक्त के साथ कभी नहीं

37

वह्न्यौष्णयोरिव सदा श्लिष्टयोश्चित्तकर्मणोः | द्वयोरेकतराभावे द्वयमेव विलीयते || ३७ ||

vahnyauṣṇayoriva sadā śliṣṭayościttakarmaṇoḥ | dvayorekatarābhāve dvayameva vilīyate || 37 ||

English

Just as fire and heat are always intertwined, so are the mind and action. In the absence of one, both dissolve.

हिन्दी

जैसे अग्नि और गर्मी हमेशा एक दूसरे से जुड़ी होती हैं, वैसे ही मन और कर्म भी हमेशा एक दूसरे से जुड़े होते हैं| इनमें से एक के अभाव में दोनों ही विलीन हो जाते हैं|

38

चित्तं सदा स्पन्दविलासमेत्य स्पन्दैकरूपं ननु कर्मविद्धि | कर्माथ चित्तं किल धर्मकर्मपदं गते राम परस्परेण || ३८ ||

cittaṃ sadā spandavilāsametya spandaiakrūpaṃ nanu karmaviddhi | karmātha cittaṃ kila dharmakarmapadaṃ gate rāma paraspareṇa || 38 ||

English

The mind always attains the form of vibration and play. Know that action is indeed the form of vibration. Then, O Rama, the mind and action, having reached the state of duty and action, are mutually interdependent.

हिन्दी

मन हमेशा स्पंद और विलास का रूप धारण करता है| कर्म वास्तव में स्पंद का रूप है, यह जानो| फिर, हे राम, मन और कर्म, धर्म और कर्म की अवस्था में पहुंचकर, परस्पर निर्भर होते हैं|

← Chapter 94Chapter 96 →