Utpatti उत्पत्ति

Chapter 94 — 32 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | उत्तमाधममध्यानां पदार्थानामितस्ततः | उत्पत्तीनां विभागोऽयं श्रृणु वक्ष्यामि राघव || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | uttamādhama madhyānāṃ padārthānām itastataḥ | utpattīnāṃ vibhāgo'yaṃ śrṇu vakṣyāmi rāghava || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Listen, O Raghava, I will explain to you the classification of the origins of superior, inferior, and middling objects.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: सुनो, हे रघुवंशी, मैं तुम्हें उत्तम, अधम और मध्यम पदार्थों की उत्पत्तियों का विभाग बताऊँगा।

2

इदं प्रथमतोत्पन्नो योऽस्मिन्नेव हि जन्मनि | इदंप्रथमतानाम्नी शुभाभ्याससमुद्भवा || २ ||

idaṃ prathamatotpanno yo'sminneva hi janmani | idaṃprathamatānāmnī śubhābhyāsasamudbhavā || 2 ||

English

That which is born first in this very birth is called the first birth, arising from good practice.

हिन्दी

जो इसी जन्म में पहले उत्पन्न होता है, उसे प्रथम जन्म कहते हैं, जो शुभ अभ्यास से उत्पन्न होता है।

3

शुभलोकाश्रया सा च शुभकार्यानुबन्धिनी | सा चेद्विचित्रसंसारवासनाव्यवहारिणी || ३ ||

śubhalokāśrayā sā ca śubhakāryānubandhinī | sā cedvicitrasaṃsāravāsanāvyavahāriṇī || 3 ||

English

It is supported by good worlds and is connected with good deeds. If it is engaged in the various activities of worldly desires,

हिन्दी

यह शुभ लोकों का आश्रय है और शुभ कर्मों से जुड़ा हुआ है। यदि यह संसार की विविध वासनाओं में व्यस्त है,

4

भवैः कतिपयैर्मोक्षमित्युक्ता गुणपीवरी | तादृक्फलप्रदानैककार्याकार्यानुमानदा || ४ ||

bhavaist katipayairmokṣamityuktā guṇapīvarī | tādṛkphalapradānaikakāryākāryānumānadā || 4 ||

English

It is said to lead to liberation after a few births, being rich in qualities. It is the sole giver of such fruits, determining what is to be done and what is not to be done.

हिन्दी

यह कुछ जन्मों के बाद मोक्ष की ओर ले जाने वाला कहा जाता है, गुणों में समृद्ध होने के कारण। यह ऐसे फलों का एकमात्र दाता है, जो करना चाहिए और क्या नहीं करना चाहिए, यह निर्धारित करता है।

5

तेन राम ससत्त्वेति प्रोच्यते सा कृतात्मभिः | अथ चेच्चित्रसंसारवासनाव्यवहारिणी || ५ ||

tena rāma sasattveti procyate sā kṛtātmabhiḥ | atha ceccitrasaṃsāravāsanāvyavahāriṇī || 5 ||

English

Therefore, O Rama, it is called 'with existence' by those who have attained self-realization. But if it is engaged in the various activities of worldly desires,

हिन्दी

इसलिए, हे राम, यह आत्मज्ञानी लोगों द्वारा 'सत्त्व सहित' कहा जाता है। हालाँकि, यदि यह संसार की विविध वासनाओं में व्यस्त है,

6

अत्यन्तकलुषा जन्मसहस्रैर्ज्ञानभागिनी | तादृक्फलप्रदानैकधर्माधर्मानुमानदा || ६ ||

atyantakaluṣā janmasahasrairjñānabhāginī | tādṛkphalapradānaikadharmādharmānumānadā || 6 ||

English

Extremely impure, she becomes a partaker of knowledge through thousands of births | She alone is the giver of such fruits, the sole indicator of dharma and adharma

हिन्दी

अत्यन्त अशुद्ध, वह हजारों जन्मों के द्वारा ज्ञान की भागी बनती है | वही ऐसे फलों की देने वाली, धर्म और अधर्म की एकमात्र सूचक है

7

असावधमसत्त्वेति तेन साधुभिरुच्यते | सैव संख्यातिगानन्तजन्मवृन्दादनन्तरम् || ७ ||

asāvadhamasattveti tena sādhubhirucyate | saiva saṃkhyātigānantajanmavṛndādanantaram || 7 ||

English

That is called the lowest being, thus it is said by the wise | She herself, beyond enumeration, after countless births

हिन्दी

वह निम्नतम सत्त्व कहलाती है, इसलिए साधुओं द्वारा कहा जाता है | वही गिनती से परे, अनगिनत जन्मों के बाद

8

संदिग्धमोक्षा यदि तत्प्रोच्यतेऽत्यन्ततामसी | अनद्यतनजन्मा तु जातिस्तादृशकारिणी || ८ ||

saṃdigdhamokṣā yadi tatprocyate'tyantatāmasī | anadyatanajanmā tu jātistādṛśakāriṇī || 8 ||

English

If liberation is doubtful, then it is said to be extremely dark | The birth that is beginningless, such is the nature of that caste

हिन्दी

यदि मोक्ष संदिग्ध है, तो यह अत्यन्त तामसी कहा जाता है | जो जन्म अनादि है, ऐसी ही उस जाति की प्रकृति है

9

योत्पत्तिर्मध्यमा पुंसो राम द्वित्रिभवान्तरा | तादृक्कार्या तु सा लोके राजसी राजसत्तम || ९ ||

yotpattirmadhyamā puṃso rāma dvitribhavāntarā | tādṛkkāryā tu sā loke rājasī rājasattama || 9 ||

English

The origin that is middling for a person, O Rama, is between two or three births | Such is her work in the world, O best of the passionate

हिन्दी

जो उत्पत्ति मध्यम है व्यक्ति के लिए, हे राम, वह दो या तीन जन्मों के बीच है | ऐसा ही उसका काम है इस दुनिया में, हे रजोगुण के श्रेष्ठ

10

अविप्रकृष्टजन्मापि शोच्यते कृतबुद्धिभिः। सा हि तन्मृतिमात्रेण मोक्षयोग्या मुमुक्षुभिः || १० ||

aviprakṛṣṭajanmāpi socyate kṛtabuddhibhiḥ sā hi tanmṛtimātreṇa mokṣayogyā mumukṣubhiḥ || 10 ||

English

Even one of lowly birth is to be lamented by those of discriminating intellect. For that person, merely by remembering That, becomes fit for liberation, by seekers of liberation.

हिन्दी

जिनके पास विवेक है, वे नीच जन्म वाले को भी शोक का पात्र मानते हैं। क्योंकि उस व्यक्ति को केवल उस परम तत्त्व का स्मरण करने मात्र से मुक्ति के योग्य माना जाता है, जो मुक्ति की इच्छा रखते हैं।

11

तादृक्कार्यानुमानेन प्रोक्ता राजससात्त्विकी | सैव चेदितरैरल्पैर्जन्मभिर्मोक्षभागिनी || ११ ||

tādṛkkāryānumānena proktā rājasasāttvikī | saiva ceditarairalpairjanmabhirmokṣabhāginī || 11 ||

English

It is said that the one who is predominantly rajasic and sattvic can attain liberation after a few births if they perform actions accordingly.

हिन्दी

यह कहा गया है कि जो व्यक्ति रजोगुण और सत्त्वगुण से युक्त है, वह कुछ जन्मों के बाद मोक्ष प्राप्त कर सकता है यदि वह उचित कर्म करता है।

12

तत्तादृशी हि सा तज्ज्ञैः प्रोक्ता राजसराजसी | सैव जन्मशतैर्मोक्षभागिनी चेच्चिरैषिणी || १२ ||

tattādṛśī hi sā tajjñaiḥ proktā rājasarājasī | saiva janmaśatairmokṣabhāginī cecciraiṣiṇī || 12 ||

English

It is said by the knowledgeable that such a person, who is predominantly rajasic, can attain liberation after hundreds of births if they are long-lived.

हिन्दी

ज्ञानी लोगों ने कहा है कि ऐसा व्यक्ति जो रजोगुण से युक्त है, वह सैकड़ों जन्मों के बाद मोक्ष प्राप्त कर सकता है यदि वह दीर्घायु है।

13

त्वदुक्ता तादृगारम्भा सद्भी राजसतामसी | सैव संदिग्धमोक्षा चेत्सहस्रैरपि जन्मनाम् || १३ ||

tvadukta tādṛgārambhā sadbhī rājasatāmasī | saiva saṃdigdhamokṣā cetsahasrairapi janmanām || 13 ||

English

It is said by you that such a person, who is a mix of rajasic and tamasic qualities, can attain liberation after thousands of births if their liberation is uncertain.

हिन्दी

आपने कहा है कि ऐसा व्यक्ति जो रजोगुण और तमोगुण से युक्त है, वह हजारों जन्मों के बाद मोक्ष प्राप्त कर सकता है यदि उनका मोक्ष अनिश्चित है।

14

तदुक्ता तादृशारम्भा राजसात्यन्ततामसी | भुक्तजन्मसहस्रा तु योत्पत्तिर्ब्रह्मणो नृणाम् || १४ ||

tadukta tādṛśārambhā rājasātyantatāmasī | bhuktajanmasahasrā tu yotpattirbrahmaṇo nṛṇām || 14 ||

English

It is said that such a person, who is extremely tamasic and rajasic, can attain liberation after experiencing thousands of births, which is the origin of humans from Brahman.

हिन्दी

यह कहा गया है कि ऐसा व्यक्ति जो अत्यंत तमोगुण और रजोगुण से युक्त है, वह हजारों जन्मों के बाद मोक्ष प्राप्त कर सकता है, जो मनुष्यों की उत्पत्ति ब्रह्म से है।

15

चिरमोक्षा हि कथिता तामसी सा महर्षिभिः | तज्जन्मनैव मोक्षस्य भागिनी चेत्तदुच्यते || १५ ||

ciramokṣā hi kathitā tāmasī sā maharṣibhiḥ | tajjanmanaiva mokṣasya bhāginī cettaducyate || 15 ||

English

It is said by the great sages that such a person, who is predominantly tamasic, can attain liberation in the same birth if it is so destined.

हिन्दी

महर्षियों ने कहा है कि ऐसा व्यक्ति जो तमोगुण से युक्त है, वह उसी जन्म में मोक्ष प्राप्त कर सकता है यदि ऐसा नियत है।

16

तज्ज्ञैस्तामससत्त्वेति तादृशारम्भशालिनी | भवैः कतिपयैर्मोक्षभागिनी चेत्तदुच्यते || १६ ||

tajjñais tāmasasattveti tādṛśārambhaśālinī | bhavaiḥ katipayair mokṣabhāginī cettad ucyate || 16 ||

English

Those who are knowledgeable about the nature of tamas (ignorance) and sattva (purity), and who are endowed with such beginnings, are said to be eligible for liberation after a few births.

हिन्दी

जो तमस (अज्ञान) और सत्त्व (शुद्धता) की प्रकृति को जानते हैं, और जिनके पास ऐसे आरम्भ हैं, वे कुछ जन्मों के बाद मोक्ष के योग्य कहे जाते हैं।

17

तमोराजसरूपेति तादृशैर्गुणबृंहितैः | पूर्वजन्मसहस्राढ्या पुरोजन्मशतैरपि || १७ ||

tamorājasarūpeti tādṛśair guṇabṛṃhitaiḥ | pūrvajanmasahasrāḍhyā purojanmaśatair api || 17 ||

English

Those who are endowed with the qualities of tamas and rajas, and who have accumulated such qualities over thousands of previous births, are said to be eligible for liberation after hundreds of births.

हिन्दी

जो तमस और रजस के गुणों से युक्त हैं, और जिन्होंने हजारों पिछले जन्मों में ऐसे गुण एकत्र किए हैं, वे सैकड़ों जन्मों के बाद मोक्ष के योग्य कहे जाते हैं।

18

मोक्षायोग्या ततः प्रोक्ता तज्ज्ञैस्तामसतामसी | पूर्वं तु जन्मलक्षाढ्या जन्मलक्षैः पुरोऽपि चेत् || १८ ||

mokṣāyogyā tataḥ proktā tajjñais tāmasatāmasī | pūrvaṃ tu janmalakṣāḍhyā janmalakṣaiḥ puro'pi cet || 18 ||

English

Those who are deeply entrenched in tamas are said to be eligible for liberation after countless previous births, and even more births in the future.

हिन्दी

जो तमस में गहराई तक डूबे हुए हैं, वे असंख्य पिछले जन्मों के बाद, और भविष्य में और अधिक जन्मों के बाद मोक्ष के योग्य कहे जाते हैं।

19

संदिग्धमोक्षा तदसौ प्रोच्यतेऽत्यन्ततामसी | सर्वा एताः समायान्ति ब्रह्मणो भूतजातयः || १९ ||

saṃdigdhamokṣā tadasau procyate'tyantatāmasī | sarvā etāḥ samāyānti brahmaṇo bhūtajātayaḥ || 19 ||

English

Those who are extremely entrenched in tamas are said to have uncertain liberation. All these beings ultimately merge into Brahman.

हिन्दी

जो तमस में अत्यधिक डूबे हुए हैं, उनका मोक्ष अनिश्चित कहा जाता है। सभी ये जीव अंततः ब्रह्म में विलीन हो जाते हैं।

20

किंचित्प्रचलिता भोगात्पयोराशेरिवोर्मयः | सर्वा एव विनिष्क्रान्ता ब्रह्मणो जीवराशयः || २० ||

kiṃcit pracalitā bhogāt payorāśer ivo'rmayaḥ | sarvā eva viniṣkrāntā brahmaṇo jīvarāśayaḥ || 20 ||

English

All beings, slightly disturbed by the enjoyment of worldly pleasures, like the waves of a water body, ultimately emerge from Brahman.

हिन्दी

सभी जीव, जो संसारिक भोगों से थोड़े विचलित होते हैं, जैसे जलराशि की लहरें, अंततः ब्रह्म से उत्पन्न होते हैं।

21

स्वतेजःस्पन्दिताभोगाद्दीपादिव मरीचयः | सर्वा एव समुत्पन्ना ब्रह्मणो भूतपङ्क्तयः || २१ ||

svatejaḥspanditābhogāddīpādiva marīcayaḥ | sarvā eva samutpannā brahmaṇo bhūtapaṅktayaḥ || 21 ||

English

Just as rays of light emanate from a lamp, all the elements of the universe arise from the self-luminous Brahman.

हिन्दी

जैसे दीपक से किरणें निकलती हैं, वैसे ही स्वयंप्रकाश ब्रह्म से सम्पूर्ण विश्व के तत्व उत्पन्न होते हैं।

22

स्वमरीचिबलोद्भूता ज्वलिताग्नेः कणा इव | सर्वा एवोत्थितास्तस्माद्ब्रह्मणो जीवराशयः || २२ ||

svamarīcibalodbhūtā jvalitāgneḥ kaṇā iva | sarvā evotthitāstasmādbrahmaṇo jīvarāśayaḥ || 22 ||

English

Just as sparks arise from a blazing fire, all living beings arise from the radiant energy of Brahman.

हिन्दी

जैसे आग से चिंगारियाँ निकलती हैं, वैसे ही ब्रह्म की तेजस्वी ऊर्जा से सम्पूर्ण जीव उत्पन्न होते हैं।

23

मन्दारमञ्जरीरूपाश्चन्द्रबिम्बादिवांशवः | सर्वा एव समुत्पन्ना ब्रह्मणो दृश्यदृष्टयः || २३ ||

mandāramañjarīrūpāścandrabimbādivāṃśavaḥ | sarvā eva samutpannā brahmaṇo dṛśyadṛṣṭayaḥ || 23 ||

English

Just as the rays of the moon emanate from the moon's disc, all visible and invisible aspects arise from Brahman.

हिन्दी

जैसे चंद्रमा की किरणें चंद्रमा के डिस्क से निकलती हैं, वैसे ही दृश्य और अदृश्य सभी पहलू ब्रह्म से उत्पन्न होते हैं।

24

यथा विटपिनश्चित्रास्तद्रूपा विटपश्रियः | सर्वा एव समुत्पन्ना ब्रह्मणो जीवपङ्क्तयः || २४ ||

yathā viṭapinaścitrāstadrūpā viṭapaśriyaḥ | sarvā eva samutpannā brahmaṇo jīvapaṅktayaḥ || 24 ||

English

Just as various beautiful trees grow from a single tree, all living beings arise from Brahman.

हिन्दी

जैसे एक पेड़ से विभिन्न सुंदर पेड़ उगते हैं, वैसे ही सम्पूर्ण जीव ब्रह्म से उत्पन्न होते हैं।

25

कटकाङ्गदकेयूरयुक्तयः कनकादिव | सर्वा एवोत्थिता राम ब्रह्मणो जीवराशयः || २५ ||

kaṭakāṅgadakeyūrayuktayaḥ kanakādiva | sarvā evotthitā rāma brahmaṇo jīvarāśayaḥ || 25 ||

English

Just as ornaments like bracelets, armlets, and earrings are made from gold, all living beings arise from Brahman, O Rama.

हिन्दी

जैसे कंगन, बाजूबंद, और बालियाँ सोने से बनती हैं, वैसे ही हे राम, सम्पूर्ण जीव ब्रह्म से उत्पन्न होते हैं।

26

निर्झरादमलोद्योतात्पयसामिव बिन्दवः | अजस्यैवाखिला राम भूतसंततिकल्पनाः || २६ ||

nirjharādamalodyotātpayasāmiva bindavaḥ | ajasyaivākhiḻā rāma bhūtasaṃtatikalpanāḥ || 26 ||

English

Just as drops of water arise from the shining of the sun on a waterfall, so do all beings arise from the unborn Brahman, O Rama.

हिन्दी

जैसे जलप्रपात से उठने वाले जल की बूँदें सूर्य के प्रकाश से उत्पन्न होती हैं, वैसे ही सभी प्राणी अजन्मा ब्रह्म से उत्पन्न होते हैं, हे राम।

27

आकाशस्य घटस्थालीरन्ध्राकाशादयो यथा | सर्वा एवोत्थिता लोककलना ब्रह्मणः पदात् || २७ ||

ākāśasya ghaṭasthālīrandhrākāśādayo yathā | sarvā evotthitā lokakalanā brahmaṇaḥ padāt || 27 ||

English

Just as the space within a pot or a vessel is derived from the infinite space, so too all the worldly calculations arise from the state of Brahman.

हिन्दी

जैसे घड़े या पात्र के अंदर का आकाश अनंत आकाश से उत्पन्न होता है, वैसे ही सभी संसारिक गणनाएँ ब्रह्म की स्थिति से उत्पन्न होती हैं।

28

सीकरावर्तलहरीबिन्दवः पयसो यथा | सर्वा एवोत्थिता राम ब्रह्मणो दृश्यदृष्टयः || २८ ||

sīkarāvartalaharībindavaḥ payaso yathā | sarvā evotthitā rāma brahmaṇo dṛśyadṛṣṭayaḥ || 28 ||

English

Just as the drops of water in a whirlpool arise from the water, so too all visible and invisible things arise from Brahman, O Rama.

हिन्दी

जैसे भँवर में जल की बूँदें जल से उत्पन्न होती हैं, वैसे ही सभी दृश्य और अदृश्य वस्तुएँ ब्रह्म से उत्पन्न होती हैं, हे राम।

29

मृगतृष्णातरङ्गिण्यो यथा भास्करतेजसः | सर्वा दृश्यदृशो द्रष्टुर्व्यतिरिक्ता न रूपतः || २९ ||

mṛgatṛṣṇātaraṅgiṇyo yathā bhāskaratejasaḥ | sarvā dṛśyadṛśo draṣṭurvyatiriktā na rūpataḥ || 29 ||

English

Just as the waves of a mirage arise from the sun's rays, so too all visible and invisible things are not different from the seer in form.

हिन्दी

जैसे मृगतृष्णा की लहरें सूर्य की किरणों से उत्पन्न होती हैं, वैसे ही सभी दृश्य और अदृश्य वस्तुएँ द्रष्टा से रूप में अलग नहीं हैं।

30

शीतरश्मेरित ज्योत्स्ना स्वालोक इव तेजसः | एवमेता हि भूतानां जातयो विविधाश्च याः || ३० ||

śītarśmerita jyotsnā svāloka iva tejasaḥ | evametā hi bhūtānāṃ jātayo viviḻdhāśca yāḥ || 30 ||

English

Just as the moonlight is a reflection of the sun's light, so too all the various kinds of beings are reflections of the light of Brahman.

हिन्दी

जैसे चंद्रमा का प्रकाश सूर्य के प्रकाश का प्रतिबिम्ब होता है, वैसे ही सभी प्रकार के प्राणी ब्रह्म के प्रकाश के प्रतिबिम्ब होते हैं।

31

यस्मादेव समायान्ति तस्मिन्नेव विशन्ति च | काश्चिज्जन्मसहस्रान्ते जातयश्चिरकालिकाः | काश्चित्कतिपयातीतजन्मरूपा व्यवस्थिताः || ३१ ||

yasmādeva samāyānti tasmineva viśanti ca | kāścijjanmasahasrānte jātayaścirakālikāḥ | kāścitsatipayātītajanmarūpā vyavasthitāḥ || 31 ||

English

From whom they all come and into whom they all merge, some after thousands of births, and some after attaining perfection in a few births.

हिन्दी

जिससे सभी आते हैं और जिसमें सभी विलीन हो जाते हैं, कुछ हजारों जन्मों के बाद और कुछ कुछ जन्मों में ही पूर्णता प्राप्त कर लेते हैं।

32

इत्थं जगत्सु विविधेषु विचित्ररूपास्तस्येच्छया भगवतो व्यवहारवत्यः | आयान्ति यान्ति निपतन्ति तथोत्पतन्ति रूपश्रियः कणघटा इव पावकोत्थाः || ३२ ||

itthaṃ jagatsu vividheṣu vicitrarūpāstasyecchayā bhagavato vyavahāravatyaḥ | āyānti yānti nipatanti tathotpatanti rūpaśriyaḥ kaṇaghaṭā iva pāvakotthāḥ || 32 ||

English

Thus, in the various and diverse forms in the world, by the will of the Supreme Lord, they engage in activities, come and go, fall and rise, like sparks from a fire.

हिन्दी

इस प्रकार, विश्व में विभिन्न और विविध रूपों में, परमेश्वर की इच्छा से, वे गतिविधियों में लगे हुए हैं, आते-जाते हैं, गिरते-उठते हैं, जैसे आग से चिंगारियाँ।

← Chapter 93Chapter 95 →