Utpatti उत्पत्ति

Chapter 92 — 37 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | इत्युक्तवान्स भगवान्मया कमलसंभवः | रघूद्वह पुनः पृष्टो वाक्यमाक्षिप्य भूतपः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | ityuktavānsa bhagavānmayā kamalasaṃbhavaḥ | raghūdvaha punaḥ pṛṣṭo vākyamākṣipya bhūtapaḥ || 1 ||

English

Vasishtha said: Thus spoke the Lord, the lotus-born, to me. O Raghava, again questioned, the Lord of beings replied with a profound statement.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: इस प्रकार मुझसे कमलोद्भव भगवान ने कहा। हे रघुनन्दन, फिर पूछने पर भगवान ने गहरी बात कही।

2

त्वयैव भगवन्प्रोक्ताः शापमन्त्रादिशक्तयः | अमोघा इति ता एव कथं मोघाः कृताः पुनः || २ ||

tvayaiva bhagavanproktāḥ śāpamantrādiśaktayaḥ | amoghā iti tā eva kathaṃ moghāḥ kṛtāḥ punaḥ || 2 ||

English

O Lord, you yourself have declared that the powers of curses and mantras are infallible. How then are they made ineffective again?

हिन्दी

हे भगवान, आपने स्वयं कहा है कि शाप और मंत्रों की शक्तियाँ अमोघ हैं। फिर वे कैसे निष्फल हो गईं?

3

शापेन मन्त्रवीर्येण मनोबुद्धीन्द्रियाण्यपि | सर्वाण्येव विमूढानि दृष्टानि किल जन्तुषु || ३ ||

śāpena mantravīryeṇa manobuddhīndriyāṇyapi | sarvāṇyeva vimūḍhāni dṛṣṭāni kila jantuṣu || 3 ||

English

By the power of curses and mantras, even the mind, intellect, and senses are seen to be deluded in beings.

हिन्दी

शाप और मंत्रों की शक्ति से, मन, बुद्धि और इंद्रियाँ भी जीवों में भ्रमित दिखाई देती हैं।

4

यथैतौ पवनस्पन्दौ यथा स्नेहतिलौ यथा | अभिन्नौ तद्वदेवैतौ मनोदेहौ स एव तत् || ४ ||

yathaitau pavanaspandau yathā snehatilau yathā | abhinnautadvadevaitau manodehau sa eva tat || 4 ||

English

Just as these two are the vibrations of the wind, just as oil and sesame are inseparable, so too are the mind and body inseparable.

हिन्दी

जैसे ये दोनों वायु के कंपन हैं, जैसे तेल और तिल अलग नहीं हो सकते, वैसे ही मन और शरीर भी अलग नहीं हो सकते।

5

अथ नास्तीह वा देहः केवलं चेतसैव सः | मुधानुभूयते स्वप्नमृगतृष्णाद्विचन्द्रवत् || ५ ||

atha nāstīha vā dehaḥ kevalaṃ cetasaiva saḥ | mudhānubhūyate svapnamṛgatṛṣṇādvicandravat || 5 ||

English

Or perhaps there is no body here, only consciousness. It is experienced like a dream, a mirage, or the moon's reflection in water.

हिन्दी

या फिर यहाँ शरीर है ही नहीं, केवल चेतना ही है। यह स्वप्न, मृगतृष्णा या जल में चंद्रमा की छाया की तरह अनुभव की जाती है।

6

एकनाशे द्वयोरेव नाशोऽत्राभ्युपपद्यते | अवश्यं भवितुं मनोनाशे देहपरिक्षयः || ६ ||

ekanāśe dvayoreva nāśo'trābhyupapadyate | avaśyaṃ bhavituṃ manonāśe dehaparikṣayaḥ || 6 ||

English

In the destruction of one, the destruction of both is inevitable | Certainly, in the destruction of the mind, there is the decay of the body

हिन्दी

एक के नाश में दोनों का नाश अवश्यंभावी है | निश्चित रूप से, मन के नाश में शरीर का क्षय होता है

7

मनः शापादिभिर्दोषैः कथं नाक्रम्यते प्रभो | कथं आक्रम्यते वापि ब्रूहि मे परमेश्वर || ७ ||

manaḥ śāpādibhirdoṣaiḥ kathaṃ nākramyate prabho | kathaṃ ākramyate vāpi brūhi me parameśvara || 7 ||

English

O Lord, how is the mind not afflicted by defects such as curses, etc.? How is it afflicted? Please tell me, O Supreme Lord.

हिन्दी

हे प्रभो, मन शाप आदि दोषों से कैसे नहीं आक्रांत होता? कैसे आक्रांत होता है? हे परमेश्वर, मुझे बताओ।

8

ब्रह्मोवाच | न तदस्तिजगत्कोशे शुभकर्मानुपातिना | यत्पौरुषेण शुद्धेन न समासाद्यते जनैः || ८ ||

brahmovāca | na tadastijagatkośe śubhakarmānupātinā | yatpauruṣeṇa śuddhena na samāsādyate janaiḥ || 8 ||

English

Brahma said: There is nothing in this world that cannot be achieved by pure human effort and good deeds.

हिन्दी

ब्रह्मा ने कहा: इस जगत में ऐसा कोई भी वस्तु नहीं है जो शुद्ध पुरुषार्थ और शुभ कर्मों से प्राप्त न की जा सके।

9

आब्रह्म स्थावरान्तं च सर्वदा सर्वजातयः | सर्व एव जगत्यस्मिन्द्विशरीराः शरीरिणः || ९ ||

ābrahma sthāvarāntaṃ ca sarvadā sarvajātayaḥ | sarva eva jagatyasmindiviśarīrāḥ śarīriṇaḥ || 9 ||

English

From Brahma to the immovable, all beings at all times in this world have two bodies.

हिन्दी

ब्रह्मा से लेकर स्थावर तक, इस जगत में सभी जातियाँ सदा दो शरीरों वाली होती हैं।

10

एकं मनःशरीरं तु क्षिप्रकारि सदा चलम् | अकिंचित्करमन्यत्तु शरीरं मांसनिर्मितम् || १० ||

ekaṃ manaḥśarīraṃ tu kṣiprakāri sadā calam | akiṃcitkaramanyattu śarīraṃ māṃsanirmitam || 10 ||

English

One is the mental body, which is swift and always moving, while the other is the physical body, which is inert and made of flesh.

हिन्दी

एक मन का शरीर है, जो तीव्र और हमेशा चलता रहता है, जबकि दूसरा शरीर मांस से बना होता है और जड़ है।

11

तत्र मांसमयः कायः सर्वस्यैव च संगतः | सर्वैराक्रम्यते शापैस्तथा विद्यादिसंचयैः || ११ ||

tatra māṃsamayaḥ kāyaḥ sarvasyaiva ca saṃgataḥ | sarvairākramyate śāpais tathā vidyādisaṃcayaiḥ || 11 ||

English

There, the body made of flesh is associated with everyone | It is afflicted by all curses and accumulations of knowledge

हिन्दी

वहाँ, मांस से बना शरीर सभी से जुड़ा हुआ है | यह सभी शापों और ज्ञान के संचय से पीड़ित होता है

12

मूकप्रायो ह्यशक्तोऽसौ दीनः क्षणविनश्वरः | पद्मपत्राम्बुचपलो दैवादिविवशस्थितिः || १२ ||

mūkaprāyo hy aśakto'sau dīnaḥ kṣaṇavinaśvaraḥ | padmapatrāmbucapalo daivādivivaśasthitiḥ || 12 ||

English

It is almost mute, powerless, miserable, and perishes in an instant | Like a drop of water on a lotus leaf, its existence is subject to fate

हिन्दी

यह लगभग मूक, अशक्त, दीन और क्षणभंगुर है | कमल के पत्ते पर पानी की बूंद की तरह, इसका अस्तित्व भाग्य पर निर्भर है

13

मनोनाम द्वितीयोऽयं कायः कायवतामिह | स आयत्तोऽपि नायत्तो भूतानां भुवनत्रये || १३ ||

manonāma dvitīyo'yaṃ kāyaḥ kāyavatāmiha | sa āyatto'pi nāyatto bhūtānāṃ bhuvanatraye || 13 ||

English

The mind is called the second body here among embodied beings | Although it is dependent, it is not dependent on the elements in the three worlds

हिन्दी

मन यहाँ शरीरवालों में दूसरा शरीर कहलाता है | यद्यपि यह निर्भर है, फिर भी यह तीनों लोकों में तत्वों पर निर्भर नहीं है

14

पौरुषं स्वमवष्टभ्य धैर्यमालम्ब्य शाश्वतम् | यदि तिष्ठत्यगम्योऽसौ दुःखानां तदनिन्दितः || १४ ||

pauruṣaṃ svamavaṣṭabhya dhairyaṃālambya śāśvatam | yadi tiṣṭhatyagamyo'sau duḥkhānāṃ tadaninditaḥ || 14 ||

English

If one firmly holds onto one's own strength and steadfastly relies on eternal patience | Then one stands unassailable and is not blamed for sufferings

हिन्दी

यदि कोई अपनी शक्ति को मजबूती से पकड़े और स्थिरता से सनातन धैर्य पर भरोसा करे | तो वह अजेय खड़ा होता है और दुःखों के लिए दोषी नहीं ठहराता

15

यथा यथासौ यतते मनोदेहो हि देहिनाम् | तथा तथासौ भवति स्वनिश्चयफलैकभाक् || १५ ||

yathā yathāsau yatate manodeho hi dehinām | tathā tathāsau bhavati svaniścayaphalaikabhāk || 15 ||

English

As the mental body of embodied beings strives | So it becomes, solely experiencing the results of its own resolve

हिन्दी

जैसे-जैसे शरीरवालों का मानसिक शरीर प्रयास करता है | वैसे-वैसे वह बनता है, केवल अपने संकल्प के परिणामों का अनुभव करता हुआ

16

सफलो मांसदेहस्य न कश्चित्पौरुषक्रमः । मनोदेहस्य सफलं सर्वमेव स्वचेष्टितम् || १६ ||

saphalo māṃsadehasya na kaścitpauruṣakramaḥ | manodehasya saphalaṃ sarvameva svaceṣṭitam || 16 ||

English

There is no success in the efforts of the physical body, but all the endeavors of the mind are successful.

हिन्दी

शारीरिक प्रयासों में कोई सफलता नहीं है, लेकिन मन के सभी प्रयास सफल होते हैं।

17

पवित्रमनुसंधानं चेतः स्मरति सर्वदा । निष्फलास्तत्र शापाद्याः शिलायामिव सायकाः || १७ ||

pavitramanusaṃdhānaṃ cetḥ smarati sarvadā | niṣphalāstatra śāpādyāḥ śilāyāmiva sāyakāḥ || 17 ||

English

The mind always remembers pure thoughts. Curses and other negative influences are ineffective there, like arrows on a stone.

हिन्दी

मन हमेशा पवित्र विचारों को याद रखता है। शाप और अन्य नकारात्मक प्रभाव वहाँ असफल होते हैं, जैसे पत्थर पर तीर की तरह।

18

पतत्वम्भसि वह्नौ वा कर्दमे वा शरीरकम् । मनो यदनुसंधत्ते तदेवाप्नोति तत्क्षणात् || १८ ||

patatvambhasi vahnau vā kardame vā śarīrakam | mano yadanusaṃdhatte tadevāpnoti tatkṣaṇāt || 18 ||

English

Whether the body falls into water, fire, or mud, the mind attains whatever it focuses on at that very moment.

हिन्दी

चाहे शरीर पानी, आग या कीचड़ में गिरे, मन उसी क्षण में उसी को प्राप्त करता है जिस पर वह ध्यान करता है।

19

पुरुषातिशयः सर्वः सर्वभावोपमर्दने । ददात्यविघ्नेन फलं मनो हि मनसो मुने || १९ ||

puruṣātiśayaḥ sarvaḥ sarvabhāvopamardane | dadātyavighnena phalaṃ mano hi manaso mune || 19 ||

English

The supreme power of the mind is in destroying all emotions. Indeed, the mind gives fruit without obstacles, O sage.

हिन्दी

मन की सर्वोच्च शक्ति सभी भावों को नष्ट करने में है। वास्तव में, मन बिना किसी बाधा के फल देता है, हे मुनि।

20

पौरुषेण बलेनान्तश्चित्तं कृत्वा प्रियामयम् । कृत्रिमेन्द्रेण दुःखार्तिर्न दृष्टा सा मनागपि || २० ||

pauruṣeṇa balenāntaścittaṃ kṛtvā priyāmayaṃ | kṛtrimendreṇa duḥkhārtirna dṛṣṭā sā manāgapi || 20 ||

English

By the strength of one's efforts, making the mind full of love, one does not see sorrow even in the mind.

हिन्दी

अपने प्रयासों की शक्ति से, मन को प्रेम से भर देने पर, मन में दुःख भी नहीं दिखाई देता।

21

पौरुषेण मनः कृत्वा नीरागं विगतज्वरम् | माण्डव्येन जिताः क्लेशाः शूलप्रान्तेऽपितिष्ठता || २१ ||

pauruṣeṇa manaḥ kṛtvā nīrāgaṃ vigatajvaram | māṇḍavyena jitāḥ kleśāḥ śūlaprānte'pitīṣṭhatā || 21 ||

English

By resolving the mind with manliness, free from desire and free from fever, the sufferings were conquered by Mandavya even at the end of the stake.

हिन्दी

पुरुषार्थ से मन को निराग और ज्वरमुक्त बनाकर, माण्डव्य ने शूल के अंत में भी क्लेशों को जीत लिया।

22

अन्धकूपस्थितेनापि मानसैर्यज्ञसंचयैः | ऋषिणा दीर्घतपसा संप्राप्तं वैबुधं पदम् || २२ ||

andhakūpasthitenāpi mānasairyajñasaṃcayaiḥ | ṛṣiṇā dīrghatapasā saṃprāptaṃ vaibudhaṃ padam || 22 ||

English

Even while confined in a dark well, the sage, with long penance and mental sacrifices, attained the divine state.

हिन्दी

एक अंधेरे कुएं में रहते हुए भी, ऋषि ने लंबी तपस्या और मानसिक यज्ञों के संचय से दिव्य स्थिति प्राप्त की।

23

इन्दुपुत्रैर्नरैरेव पुरुषाध्यवसायतः | ध्यानेन ब्रह्मता प्राप्ता सा मयापि न खण्ड्यते || २३ ||

induputrairnaraireva puruṣādhyavasāyataḥ | dhyānena brahmatā prāptā sā mayāpi na khaṇḍyate || 23 ||

English

By the resolve of men who are the sons of the moon, through meditation, the state of Brahman is attained, and it is not to be divided even by me.

हिन्दी

चंद्रमा के पुत्रों के रूप में मनुष्यों के संकल्प से, ध्यान द्वारा, ब्रह्म की स्थिति प्राप्त होती है, और यह मुझसे भी विभाजित नहीं की जा सकती।

24

अन्येऽपि सावधाना ये धीराः सुरमहर्षयः | चित्तात्स्वमनुसंधानं न त्यजन्ति मनागपि || २४ ||

anye'pi sāvadhānā ye dhīrāḥ suramaharṣayaḥ | cittātsvamanusaṃdhānaṃ na tyajanti manāgapi || 24 ||

English

Others who are vigilant, wise, and great sages among the gods, do not give up their self-contemplation from the mind, even for a moment.

हिन्दी

अन्य जो सावधान, धीर, और देवताओं में महान ऋषि हैं, वे अपने मन से आत्म-चिंतन को एक पल के लिए भी नहीं छोड़ते।

25

आधयो व्याधयश्चैव शापाः पापदृशस्तथा | न खण्डयन्ति तच्चित्तं पद्मघाताः शिलामिव || २५ ||

ādhayo vyādhayaścaiva śāpāḥ pāpadṛśastathā | na khaṇḍayanti taccittaṃ padmaghātāḥ śilāmiva || 25 ||

English

Sufferings, diseases, curses, and evil glances do not disturb that mind, just as stone blows do not disturb a lotus.

हिन्दी

दुःख, रोग, शाप, और बुरी नजर उस मन को विचलित नहीं करते, जैसे पत्थर के प्रहार कमल को विचलित नहीं करते।

26

ये चापि खण्डिताः केचिच्छापाद्यैराधिसायकैः| स्वविवेकाक्षमं तेषां मनो मन्ये विपौरुषम् || २६ ||

ye cāpi khaṇḍitāḥ kecicchāpādyairādhisāyakaiḥ| svavivekākṣamaṃ teṣāṃ mano manye vipauruṣam || 26 ||

English

Those who are afflicted by the arrows of curses and other adversities, I consider their minds incapable of self-discernment and weak.

हिन्दी

जो लोग शापों और अन्य विपत्तियों के बाणों से खंडित होते हैं, मैं उनके मन को स्वविवेक से अक्षम और दुर्बल मानता हूँ।

27

न कदाचन संसारे सावधानमना मनाक्| स्वप्नेऽपि कश्चिदृश्ये वा दोषजालैः खिलीकृतः || २७ ||

na kadācana saṃsāre sāvadhānamanā manāk| svapne'pi kaścidṛśye vā doṣajālaiḥ khilīkṛtaḥ || 27 ||

English

Never in this world is anyone with a cautious mind, even in dreams or visions, entangled by the web of faults.

हिन्दी

इस संसार में कभी भी कोई सावधान मन वाला व्यक्ति, चाहे स्वप्न में हो या किसी दृश्य में, दोषों के जाल में नहीं फँसता।

28

मनसैव मनस्तस्मात्पौरुषेण पुमानिह| स्वकमेव स्वकेनैव योजयेत्पावने पथि || २८ ||

manasaiva manastasmātpauruṣeṇa pumāniha| svakameva svakenaiva yojayetpāvane pathi || 28 ||

English

Therefore, with the power of one's mind, a person should direct their own mind towards the purifying path.

हिन्दी

इसलिए, अपने मन की शक्ति से, एक व्यक्ति को चाहिए कि वह अपने मन को शुद्धिकरण के मार्ग पर ले जाए।

29

प्रतिभातं यदेवास्य यथाभूतं भवत्यलम्| क्षणादेव मनः पीनं बालवेतालवन्मुने || २९ ||

pratibhātaṃ yadevāsya yathābhūtaṃ bhavatyalam| kṣaṇādeva manaḥ pīnaṃ bālavetālavanmune || 29 ||

English

Whatever appears to him as it truly is, that is sufficient. O sage, the mind becomes full in an instant, like a child possessed by a spirit.

हिन्दी

जो कुछ भी उसे वास्तविक रूप में प्रतीत होता है, वही पर्याप्त है। हे मुनि, मन एक क्षण में ही पूर्ण हो जाता है, जैसे कि एक बच्चा भूत से संतुष्ट हो जाता है।

30

प्रतिभासस्यानुपदं प्राक्तनीं स्थितिमुज्झति| कुलालकर्मानुपदं घटो मृत्पिण्डतामिव || ३० ||

pratibhāsasyānupadaṃ prāktanīṃ sthitimujjhati| kulālakarmānupadaṃ ghaṭo mṛtpinḍatāmiva || 30 ||

English

The appearance gradually abandons its previous state, just as a pot gradually abandons its state of being a lump of clay due to the potter's work.

हिन्दी

प्रतिभास (दिखावा) धीरे-धीरे अपनी पूर्व स्थिति को छोड़ देता है, जैसे कि कुम्हार के काम से घड़ा धीरे-धीरे मिट्टी के लोंदे की स्थिति को छोड़ देता है।

31

प्रतिभासार्थतामेति क्षणादेव मनो मुने| स्पन्दमात्रात्मकं वारि यथा तुङ्गतरङ्गताम् || ३१ ||

pratibhāsārthatāmeti kṣaṇādeva mano mune| spandamātrātmakaṃ vāri yathā tuṅgataraṅgatām || 31 ||

English

O sage, the mind attains the state of brilliance in an instant, just as water, which is merely vibratory in nature, attains the state of a high wave.

हिन्दी

हे मुने, मन एक क्षण में ही प्रतिभा की स्थिति को प्राप्त होता है, जैसे कि स्पन्दमात्र स्वभाव वाला जल उच्च तरंग की स्थिति को प्राप्त होता है।

32

अनुसंधानमात्रेण सूर्यबिम्बेऽपि यामिनीम्| मनः पश्यत्यशुद्धाक्षश्चन्द्रबिम्बे द्वितामिव || ३२ ||

anusaṃdhānamātreṇa sūryabimbe'pi yāminīm| manaḥ paśyaty aśuddhākṣaścandrabimbe dvitāmiva || 32 ||

English

By mere contemplation, the mind sees the night even in the sun's orb, and the impure-eyed sees the moon's orb as if it were two.

हिन्दी

केवल अनुसंधान से, मन सूर्य के मंडल में भी रात देखता है, और अशुद्ध नेत्रों वाला चंद्रमा के मंडल को दो के रूप में देखता है।

33

यत्पश्यति तदेवाशु फलीभूतमिदं मनः| सह हर्षविषादाभ्यां भुङ्क्ते तस्मात्तदेव तत् || ३३ ||

yatpaśyati tadevāśu phalībhūtamidaṃ manaḥ| saha harṣaviṣādābhyāṃ bhuṅkte tasmāttadeva tat || 33 ||

English

Whatever the mind sees, it immediately becomes fruitful. Along with joy and sorrow, it experiences that very thing.

हिन्दी

मन जो भी देखता है, वह तत्काल फलीभूत हो जाता है। हर्ष और विषाद के साथ, वह उसी चीज का अनुभव करता है।

34

प्रतिभानुपदं चेतश्चन्द्रेऽपि अग्निशिखाशतम्| दृष्ट्वा दाहमवाप्नोति दग्धं च परितप्यते || ३४ ||

pratibhānupadaṃ cetaścandre'pi agniśikhāśatam| dṛṣṭvā dāhamavāpnoti dagdhaṃ ca paritapyate || 34 ||

English

The mind, which is the abode of brilliance, even sees a hundred flames of fire in the moon and experiences burning, and being burnt, it suffers.

हिन्दी

मन, जो प्रतिभा का आश्रय है, चंद्रमा में भी सौ अग्नि शिखाओं को देखता है और जलन का अनुभव करता है, और जलकर वह पीड़ा भोगता है।

35

प्रतिभानुपदं चेतः क्षारेऽपि हि रसायनम्| दृष्ट्वा पीत्वा परां तृप्तिं याति वल्गति नृत्यति || ३५ ||

pratibhānupadaṃ cetaḥ kṣāre'pi hi rasāyanam| dṛṣṭvā pītvā parāṃ tṛptiṃ yāti valgati nṛtyati || 35 ||

English

The mind, which is the abode of brilliance, even sees elixir in alkali and, by seeing and drinking it, attains supreme satisfaction and dances with joy.

हिन्दी

मन, जो प्रतिभा का आश्रय है, खार (क्षार) में भी अमृत (रसायनम्) देखता है और उसे देखकर और पीकर, परम तृप्ति प्राप्त करता है और हर्ष से नृत्य करता है।

36

प्रतिभानुपदं चेतो व्योमन्यपि महावनम् | दृष्ट्वा लुनाति लूत्वा च पुनरारोपयत्यलम् || ३६ ||

pratibhānupadaṃ ceto vyomanyapi mahāvanam | dṛṣṭvā lunāti lūtvā ca punarāropayaty alam || 36 ||

English

The mind, which is the abode of intelligence, even in the vast sky, sees, plucks, and then replants effortlessly.

हिन्दी

बुद्धि का आश्रय होने वाला मन, विशाल आकाश में भी, देखता है, तोड़ता है, और फिर बिना किसी कठिनाई के पुनः लगाता है।

37

इत्थं यदेव परिकल्पयतीन्द्रजालं क्षिप्रं तदेव परिपश्यति तात चेतः | नासज्जगन्न च सदित्यवगम्य नूनं लूनां दृशं विविधभेदवतीं जहीहि || ३७ ||

itthaṃ yadeva parikalpayatīndrajālaṃ kṣipraṃ tadeva paripaśyati tāta cetaḥ | nāsajjagann na ca sadityavagamya nūnaṃ lūnāṃ dṛśaṃ vividhabhedavatīṃ jahīhi || 37 ||

English

Thus, whatever illusion the mind creates, it quickly perceives the same. O dear one, realizing that there is no attachment to the world and no reality, abandon the diverse perceptions.

हिन्दी

इस प्रकार, मन जो भी भ्रम रचता है, वह उसे शीघ्र ही देख लेता है। हे प्रिय, यह समझकर कि संसार में कोई आसक्ति नहीं है और न ही कोई वास्तविकता, विविध दृष्टिकोणों को त्याग दो।

← Chapter 91Chapter 93 →