Utpatti उत्पत्ति

Chapter 91 — 54 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

भानुरुवाच तेनैतद्वच्मि भवगन्यथाकालं मनो मुने अनिग्राह्यमभेद्यं च शापैरपि दुरासदैः || १ ||

bhānuruvāca tenaitadvacmi bhavaganyathākālaṃ mano mune anigrāhyamabhedyaṃ ca śāpairapi durāsadaiḥ || 1 ||

English

The Sun said: Thus I speak, O sage, for the mind is untimely, ungraspable, impenetrable, and unassailable even by the harshest curses.

हिन्दी

सूर्य ने कहा: हे मुने, इस प्रकार मैं कहता हूँ, क्योंकि मन अकालीन, अगृहीत, अभेद्य है और कठोरतम शापों से भी पराजित नहीं होता।

2

ऐन्दवानामतः सृष्टिक्रमाणां प्रविनाशनम् । युज्यते न च तद्ब्रह्मन्युक्तमेतन्महात्मनः || २ ||

aindavānāmatastasṛṣṭikramāṇāṃ pravināśanam | yujyate na ca tadbrahmanyuktametanmahātmanaḥ || 2 ||

English

Therefore, the destruction of the created beings is not appropriate, O Brahman. This is not fitting for the great soul.

हिन्दी

इसलिए, सृष्टि के क्रम का विनाश उचित नहीं है, हे ब्रह्मन्। यह महात्मा के लिए उचित नहीं है।

3

किं तदस्ति जगत्यस्मिन्विविधेषु जगत्सु च । तवापि नाथ नाथस्य यद्दैन्याय महात्मनः || ३ ||

kiṃ tadasti jagatyasminvividheṣu jagatsu ca | tavāpi nātha nāthasya yaddainyāya mahātmanaḥ || 3 ||

English

What is there in this diverse world that belongs to you, O Lord of lords, which is a cause of humility for the great soul?

हिन्दी

इस विविध जगत में क्या है जो आपका है, हे लोर्ड ऑफ लॉर्ड्स, जो महात्मा के लिए विनम्रता का कारण है?

4

मनो हि जगतां कर्तृ मनो हि पुरुषः स्मृतः । यन्मनोनिश्चयकृतं तद्द्रव्यौषधिदण्डनैः || ४ ||

mano hi jagatāṃ kartṛ mano hi puruṣaḥ smṛtaḥ | yanmanoniścayakṛtaṃ taddravyauṣadhidanḍanaiḥ || 4 ||

English

The mind is indeed the creator of the worlds, the mind is indeed considered the person. That which is created by the mind's resolve cannot be destroyed by substances, medicines, or punishments.

हिन्दी

मन ही जगतों का कर्ता है, मन ही पुरुष माना जाता है। जो मन के निश्चय से बना है, वह पदार्थों, औषधियों, या दण्डों से नहीं नष्ट हो सकता।

5

हन्तुं न शक्यते जन्तोः प्रतिबिम्बं मणेरिव । तस्मादेतेऽत्र तिष्ठन्तु भासुरैः सर्गसंभ्रमैः || ५ ||

hantuṃ na śakyate jantoḥ pratibimbaṃ maṇeriva | tasmādetetra tiṣṭhantu bhāsuraiḥ sargasaṃbhramaiḥ || 5 ||

English

It cannot be destroyed, like the reflection of a jewel. Therefore, let these beings remain here with their radiant creations.

हिन्दी

इसे नष्ट नहीं किया जा सकता, जैसे मणि का प्रतिबिम्ब। इसलिए, ये प्राणी अपनी चमकदार सृष्टियों के साथ यहाँ रहें।

6

त्वं सृष्ट्वेह प्रजास्तिष्ठ बुद्ध्याकाशो ह्यनन्तकः | चित्ताकाशश्चिदाकाश आकाशश्च तृतीयकः || ६ ||

tvaṃ sṛṣṭveha prajāstiṣṭha buddhyākāśo hyanantakaḥ | cittākāśaścidākāśa ākāśaśca tṛtīyakaḥ || 6 ||

English

You, having created the beings, remain in the infinite space of intelligence | The space of consciousness, the space of pure awareness, and the physical space are the three infinite spaces

हिन्दी

तुम, प्राणियों को सृजित कर, बुद्धि के अनन्त आकाश में रहो | चित्त का आकाश, चिद का आकाश और भौतिक आकाश ये तीनों अनन्त आकाश हैं

7

अनन्तास्त्रय एवैते चिदाकाशप्रकाशिताः | एकं द्वौ त्रीन्बहून्वापि कुरु सर्गाञ्जगत्पते || ७ ||

anantāstraya evaite cidākāśaprakāśitāḥ | ekaṃ dvau trīnbahūnvāpi kuru sargāñjagatpate || 7 ||

English

These three are infinite, illuminated by the space of pure awareness | Create one, two, three, or many, O Lord of the universe

हिन्दी

ये तीनों अनन्त हैं, चिद के आकाश से प्रकाशित | एक, दो, तीन, या बहुत सृष्टियाँ करो, हे विश्वपते

8

स्वेच्छयात्मनि तिष्ठ त्वं किं गृहीतं तवैन्दवैः | ब्रह्मोवाच | अथैन्दवजगज्जाले भानुनैवमुदाहृते || ८ ||

svecchayātmani tiṣṭha tvaṃ kiṃ gṛhītaṃ tavaīndavaiḥ | brahmovāca | athaīndavajagajjāle bhānunaivamudāhṛte || 8 ||

English

Remain in your own self by your own will, what is grasped by your senses | Brahma said | Thus, in the web of the universe created by the senses, this was spoken by the Sun

हिन्दी

अपनी इच्छा से अपने आत्मा में रहो, तुम्हारे इंद्रियों द्वारा जो ग्रहण किया गया है | ब्रह्मा ने कहा | इस प्रकार, इंद्रियों द्वारा सृष्ट विश्व के जाल में, सूर्य ने यह कहा

9

मया संचिन्त्य सुचिरमिदमुक्तं महामुने | युक्तमुक्तं त्वया भानो विततं हि किलाम्बरम् || ९ ||

mayā saṃcintya suciramidamuktaṃ mahāmune | yuktamuktaṃ tvayā bhāno vitataṃ hi kilāmbaram || 9 ||

English

Having thought about this for a long time, I have said this, O great sage | What you have said, O Sun, is appropriate, indeed the sky is spread out

हिन्दी

इस पर लंबे समय तक सोचकर मैंने यह कहा है, हे महामुनि | तुमने जो कहा है, हे सूर्य, वह उचित है, वास्तव में आकाश फैला हुआ है

10

मनश्च विततं वापि चिदाकाशश्च विस्तृतः | तद्यथाभिमतं सर्गं नित्यकर्म करोम्यहम् || १० ||

manaśca vitataṃ vāpi cidākāśaśca vistṛtaḥ | tadyathābhimataṃ sargaṃ nityakarma karomyaham || 10 ||

English

The mind is also spread out, and the space of pure awareness is expanded | According to my will, I perform the eternal duty of creation

हिन्दी

मन भी फैला हुआ है, और चिद का आकाश विस्तृत है | अपनी इच्छा के अनुसार, मैं सृष्टि का नित्य कर्म करता हूँ

11

कल्पयामि बहून्याशु भूतजालानि भास्कर । तत्त्वमेवाशु भगवन्प्रथमो मे मनुर्भव || ११ ||

kalpayāmi bahūnyāśu bhūtajālāni bhāskara | tattvamevāśu bhagavan prathamo me manurbhava || 11 ||

English

I will quickly create many forms, O Bhaskara. You, O Lord, become my first Manu immediately.

हिन्दी

मैं शीघ्र ही बहुत से रूप बनाऊंगा, हे भास्कर। हे भगवान्, आप मेरे प्रथम मनु बन जाओ।

12

कुरु सर्गं यथाकामं मया समभिचोदितः । अथैतत्स महातेजा मम वाक्यं प्रभाकरः || १२ ||

kuru sargaṃ yathākāmaṃ mayā samabhicoditaḥ | atha etat sa mahātejā mama vākyaṃ prabhākaraḥ || 12 ||

English

Create the universe as you wish, being inspired by me. Then, the radiant one, Prabhakara, accepted my words.

हिन्दी

मेरे द्वारा प्रेरित होकर अपनी इच्छा से सृष्टि करो। तब तेजस्वी प्रभाकर ने मेरे शब्दों को स्वीकार किया।

13

अङ्गीकृत्य द्विधात्मानं चकार तपतांवर । एकेन प्राक्तनेनास्मिन्वपुषा सूर्यतां गतः || १३ ||

aṅgīkṛtya dvidadhātmānaṃ cakāra tapatāṃvara | ekena prāktanenāsmiṃ vapuṣā sūryatāṃ gataḥ || 13 ||

English

Accepting, he divided himself into two. The best among the radiant ones, with one previous form, became the Sun.

हिन्दी

स्वीकार करके, उसने अपने आप को दो भागों में विभाजित किया। तेजस्वी में सर्वश्रेष्ठ, एक पूर्व रूप से, सूर्य बन गया।

14

व्योमाध्वगतया सर्गे ततान दिवसावलिम् । मन्मनुत्वं द्वितीयेन कृत्वा स्ववपुषा क्षणात् || १४ ||

vyomādhvagatayā sarge tatāna divasāvaliṃ | manmanutvaṃ dvitīyena kṛtvā svavapuṣā kṣaṇāt || 14 ||

English

With the movement in the sky, he stretched out the series of days. Having made the second form as Manu with his own body instantly.

हिन्दी

आकाश में गति से, उसने दिनों की श्रृंखला को फैलाया। अपने शरीर से दूसरे रूप को मनु बनाकर, तुरंत ही।

15

ससर्ज सकलां सृष्टिं तां तामभिमतां मम || १५ ||

sasarja sakalāṃ sṛṣṭiṃ tāṃ tāmabhimatāṃ mama || 15 ||

English

He created the entire universe according to my wishes.

हिन्दी

उसने मेरी इच्छा के अनुसार सम्पूर्ण सृष्टि की रचना की।

16

एतत्ते कथितं सर्वं वसिष्ठमनसो मुने । स्वरूपं सर्वकृत्त्वं च शक्तत्वं च महात्मनः || १६ ||

etattē kathitaṃ sarvaṃ vasiṣṭhamanaso munē | svarūpaṃ sarvakṛttvaṃ ca śaktatvaṃ ca mahātmanaḥ || 16 ||

English

O sage Vasishtha, I have told you everything about the nature, omnipotence, and power of the great soul.

हिन्दी

हे वसिष्ठ मुने, मैंने आपको महात्मा के स्वरूप, सर्वकृत्त्व और शक्ति के बारे में सब कुछ बताया है।

17

प्रतिभासमुपायाति यद्यदस्य हि चेतसः । तत्तत्प्रकटतामेति स्थैर्यं सफलतामपि || १७ ||

pratibhāsamupāyāti yadyadasya hi cetasaḥ | tattatprakaṭatāmeti sthairyam saphalatāmapi || 17 ||

English

Whatever comes to the mind, it manifests clearly and achieves stability and success.

हिन्दी

जो भी मन में आता है, वह स्पष्ट रूप से प्रकट होता है और स्थिरता और सफलता प्राप्त करता है।

18

सामान्यब्राह्मणा भूत्वा प्रतिभासवशात्किल । ऐन्दवा ब्रह्मतां याता मनसः पश्य शक्तताम् || १८ ||

sāmānyabrāhmaṇā bhūtvā pratibhāsavaśātkila | aindavā brahmatāṃ yātā manasaḥ paśya śaktatām || 18 ||

English

Becoming ordinary Brahmins, they attained the state of Brahman due to the power of manifestation. See the power of the mind.

हिन्दी

सामान्य ब्राह्मण बनकर, वे प्रतिभास के वशीभूत होकर ब्रह्मता की स्थिति प्राप्त कर गए। मन की शक्ति को देखो।

19

यथा चैन्दवजीवास्ते चित्रत्वाद्ब्रह्मतां गताः । वयं तथैव चिद्भावाच्चित्तत्वाद्ब्रह्मतां गताः || १९ ||

yathā caindavajīvāste citratvādbrahmatāṃ gatāḥ | vayaṃ tathaiva cidbhāvāccittatvādbrahmatāṃ gatāḥ || 19 ||

English

Just as the celestial beings attained the state of Brahman due to their extraordinary nature, so have we attained the state of Brahman due to our conscious nature.

हिन्दी

जैसे देवताओं ने अपनी अद्भुत प्रकृति के कारण ब्रह्मता की स्थिति प्राप्त की, वैसे ही हमने भी अपनी चेतना की प्रकृति के कारण ब्रह्मता की स्थिति प्राप्त की है।

20

चित्तं हि प्रतिभासात्म यच्च तत्प्रतिभासनम् । तदिदं भाति देहादि स्वान्तं नान्यास्ति देहदृक् || २० ||

cittaṃ hi pratibhāsātma yacca tatpratibhāsanam | tadidaṃ bhāti dehādi svāntaṃ nānyāsti dehadṛk || 20 ||

English

The mind is indeed the essence of manifestation. Whatever is manifested, that is what appears as the body and so on. There is no other seer of the body.

हिन्दी

मन ही प्रतिभास का आत्मा है। जो भी प्रकट होता है, वही देह और अन्य के रूप में प्रकट होता है। देह का कोई दूसरा द्रष्टा नहीं है।

21

चित्तमात्मचमत्कारं तच्च तत्कुरुते स्वतः | यथावत्संभवं स्वात्मन्येवान्तर्मरिचादिवत् || २१ ||

cittamātmacamatkāraṃ tacca tatkurute svataḥ | yathāvatsaṃbhavaṃ svātmanyevāntarmaricādivat || 21 ||

English

The mind, which is the marvel of the self, does all this by itself, as it naturally arises within the self, like a mirage.

हिन्दी

चित्त जो आत्मा का चमत्कार है, वह स्वयं ही सब कुछ करता है, जैसे यह स्वाभाविक रूप से आत्मा में उत्पन्न होता है, मरीचिका की तरह।

22

तदेतच्चित्तवद्भातमातिवाहिकनामकम् | तदेवोदाहरन्त्येवं देहनाम्ना घनभ्रमम् || २२ ||

tadetaccittavadbhātamātivāhikanāmakam | tadevoudāharantyevaṃ dehanāmnā ghanabhramam || 22 ||

English

That which appears like the mind is called the transient and is known by the name of the body, which is a dense illusion.

हिन्दी

जो चित्त के समान प्रतीत होता है, वह अतिवाहिक कहलाता है और देह के नाम से जाना जाता है, जो एक घना भ्रम है।

23

कथ्यते जीवनाम्नैतच्चित्तं प्रतनुवासनम् | शान्तदेहचमत्कारं जीवं विद्धि क्रमात्परम् || २३ ||

kathyate jīvanāmnaitaccittaṃ pratanuvāsanam | śāntadehacamatkāraṃ jīvaṃ viddhi kramātparam || 23 ||

English

It is said that this mind, which is the subtle impression, is called the individual soul. Know the individual soul, which is the marvel of the peaceful body, as the supreme in sequence.

हिन्दी

यह कहा जाता है कि यह चित्त, जो सूक्ष्म संस्कार है, जीव कहलाता है। शांत देह का चमत्कार जीव को क्रमशः परम जानो।

24

नाहं न चान्यदस्तीह चित्रं चित्तमिदं स्थितम् | वसिष्ठैन्दवसंविद्वदसत्सत्तामिवागतम् || २४ ||

nāhaṃ na cānyadastīha cittaṃ citramidaṃ sthitam | vasishṭhaaindavasaṃvidvadasatsattāmivāgatam || 24 ||

English

I am not, nor is there anything else here, this mind, which is marvelous, is established. It is as if it has come into being like the non-existent reality of Vasishtha's knowledge.

हिन्दी

मैं नहीं हूँ, न ही यहाँ कोई और चीज है, यह चित्त, जो चमत्कारिक है, स्थापित है। यह ऐसा लगता है जैसे वसिष्ठ के ज्ञान की असत्य वास्तविकता आई है।

25

यथैन्दव मनो ब्रह्मा तथैवायमहं स्थितः | तत्कृतं चाहमेवेदं संकल्पात्मैव भासते || २५ ||

yathaindava mano brahmā tathaivāyamahaṃ sthitaḥ | tatkṛtaṃ cāhamevedaṃ saṃkalpātmaiva bhāsate || 25 ||

English

As the mind is Brahma, so am I established. I am the very creation of that, and this appears as the essence of resolve.

हिन्दी

जैसे मन ब्रह्मा है, वैसे ही मैं स्थापित हूँ। मैं उसकी सृष्टि हूँ, और यह संकल्प का सार प्रतीत होता है।

26

कश्चिच्चित्तविलासोऽयं ब्रह्माहमिह संस्थितः | स्वभाव एव देहादि विद्धि शून्यतरात्मखात् || २६ ||

kaścicittavilāso'yaṃ brahmāhamiha saṃsthitaḥ | svabhāva eva dehādi viddhi śūnyatarātmakhat || 26 ||

English

This is a play of the mind, I am Brahman here | Know the body and other things as empty by nature || 26 ||

हिन्दी

यह मन का खेल है, मैं यहाँ ब्रह्म हूँ | शरीर और अन्य चीजें शून्य स्वभाव से जानो || २६ ||

27

शुद्धचित्परमार्थैकरूपिणीत्येव भावनात् | जीवो भूयो मनो भूत्वा वेत्तीत्थं देहतां मुधा || २७ ||

śuddhacitparamārthaikarūpiṇītyeva bhāvanāt | jīvo bhūyo mano bhūtvā vettītthaṃ dehatāṃ mudhā || 27 ||

English

By contemplating the pure consciousness as the sole reality, the individual, becoming the mind, foolishly perceives the body as real || 27 ||

हिन्दी

शुद्ध चित् को एकमात्र सत्य के रूप में भावना करके, व्यक्ति, मन बनकर, मूर्खतापूर्वक शरीर को सच मानता है || २७ ||

28

सर्वमैन्दवसंसारवदिदं भाति चिद्वपुः | संपन्नसंप्रबोधात्मा स्वप्नो दीर्घः स्वशक्तिजः || २८ ||

sarvamaindavasaṃsāravadidaṃ bhāti cidvapuḥ | saṃpannasaṃprabodhātmā svapno dīrghaḥ svaśaktijaḥ || 28 ||

English

All this world appears like a long dream, a play of consciousness, to one who is fully awakened || 28 ||

हिन्दी

यह सारा संसार एक लंबा स्वप्न जैसा प्रतीत होता है, चेतना का खेल, एक पूर्ण जागृत व्यक्ति के लिए || २८ ||

29

द्विचन्द्रविभ्रमाकारं तन्मात्राभासपूर्वकम् | ऐन्दवाम्बरवद्रूढं चित्तादेवाखिलं भवेत् || २९ ||

dvicandravibhramākāraṃ tanmātrābhāsapūrvakam | aindavāmbaravadrūḍhaṃ cittādevākhilaṃ bhavet || 29 ||

English

Just as the illusion of seeing two moons arises from a defect in the eye, so too does the entire world arise from the mind || 29 ||

हिन्दी

जैसे आँख के दोष से दो चाँद दिखाई देने का भ्रम होता है, वैसे ही पूरा संसार मन से उत्पन्न होता है || २९ ||

30

न सन्नासदहंरूपं सत्तासत्ते तदेव च | उपलम्भेन सद्रूपमसत्यं तद्विरोधतः || ३० ||

na sannāsadahamrūpaṃ sattāsatte tadeva ca | upalambhena sadrūpamasatyaṃ tadvirodhatḥ || 30 ||

English

Neither existence nor non-existence is my true nature; reality and unreality are the same | By perception, the real form is unreal due to contradiction || 30 ||

हिन्दी

न तो अस्तित्व न ही अनस्तित्व मेरा वास्तविक स्वरूप है; वास्तविकता और अवास्तविकता एक ही हैं | प्रत्यक्ष अनुभव से, वास्तविक रूप विरोध के कारण अवास्तविक है || ३० ||

31

जडाजडं मनो विद्धि संकल्पात्म बृहद्वपुः | अजडं ब्रह्मरूपत्वाज्जडं दृश्यात्मतावशात् || ३१ ||

jaḍājaḍaṃ mano viddhi saṃkalpātma bṛhadvapuḥ | ajaḍaṃ brahmarūpatvājjajaḍaṃ dṛśyātmatāvaśāt || 31 ||

English

Know the mind to be both inert and non-inert, with a vast form consisting of intentions. The non-inert is due to its nature as Brahman, while the inert is due to its nature as the object of perception.

हिन्दी

मन को जड़ और अजड़ दोनों जानो, जिसका विशाल रूप संकल्प से बना है। अजड़ ब्रह्म के रूप से है, और जड़ दृश्य के रूप में है।

32

दृश्यानुभवसत्यात्म न सद्भावे विलासि तत् | कटकत्वं यथा हेम्नि तथा ब्रह्मणि संस्थितम् || ३२ ||

dṛśyānubhavasatyātma na sadbhāve vilāsi tat | kaṭakatvaṃ yathā hemni tathā brahmaṇi saṃsthitam || 32 ||

English

The reality of the experience of the perceived does not exist in truth. Just as the nature of a bracelet exists in gold, so too the perceived exists in Brahman.

हिन्दी

दृश्य के अनुभव की सत्यता सच्चाई में नहीं है। जैसे कड़ा का स्वरूप सोने में है, वैसे ही दृश्य ब्रह्म में है।

33

सर्वत्वाद्ब्रह्मणः सर्वं जडं चिन्मयभेव च | अस्मदादिशिलान्तात्म न जडं न च चेतनम् || ३३ ||

sarvatvādbrahmaṇaḥ sarvaṃ jaḍaṃ cinmayabheva ca | asmadādiśilāntātma na jaḍaṃ na ca cetanam || 33 ||

English

Due to the all-pervasiveness of Brahman, everything is both inert and consciousness. From us to the stone, nothing is purely inert or purely conscious.

हिन्दी

ब्रह्म की सर्वव्यापकता के कारण, सब कुछ जड़ और चेतन दोनों है। हमसे लेकर पत्थर तक, कुछ भी पूरी तरह से जड़ या पूरी तरह से चेतन नहीं है।

34

दार्वादीनामचित्त्वेन नोपलम्भस्य संभवः | उपलम्भो हि सदृशसंबन्धादेव जायते || ३४ ||

dārvādīnāmacittvena nopalambhasya saṃbhavaḥ | upalambho hi sadṛśasambandhādeva jāyate || 34 ||

English

There is no possibility of perception of inert objects like wood. Perception indeed arises from a similar relationship.

हिन्दी

जड़ वस्तुओं जैसे लकड़ी की उपलब्धि की संभावना नहीं है। उपलब्धि तो समान संबंध से ही होती है।

35

उपलब्धेऽजडं विद्धि तेनेदं सर्वमेव हि | उपलम्भो हि सदृशसंबन्धात्स्यात्समात्मनोः || ३५ ||

upalabdhe'jaḍaṃ viddhi tenedaṃ sarvameva hi | upalambho hi sadṛśasambandhātsyātsamātmanoḥ || 35 ||

English

Know the perceived to be non-inert. Therefore, all this is indeed non-inert. Perception indeed arises from a similar relationship between the self and the object.

हिन्दी

उपलब्ध को अजड़ जानो। इसलिए, यह सब कुछ अजड़ ही है। उपलब्धि तो आत्मा और वस्तु के बीच समान संबंध से ही होती है।

36

जडचेतनभावादिशब्दार्थश्रीर्न विद्यते | अनिर्देश्यपदे पत्रलतादीव महामरौ || ३६ ||

jaḍacetanabhāvādiśabdārthaśrīrna vidyate | anirdeśyapade patralatādīva mahāmarau || 36 ||

English

The wealth of meanings of words like 'insentient' and 'sentient' does not exist. In the indescribable state, it is like a vine in the great desert.

हिन्दी

जड़ और चेतन जैसे शब्दों का अर्थ का भंडार नहीं है | अवर्णनीय अवस्था में, यह महान मरुस्थल में लता की तरह है || ३६ ||

37

चितो यच्चेत्यकलनं तन्मनस्त्वमुदाहृतम् | चिद्भागोऽत्राजडो भागो जाड्यमत्र हि चेत्यता || ३७ ||

cito yacchetyakalaṇaṃ tanmanastvamudāhṛtam | cidbhāgo'trājaḍo bhāgo jāḍyamatra hi chetyatā || 37 ||

English

That which is the movement of consciousness is called the mind. Here, the conscious part is insentient, and insentience is indeed consciousness.

हिन्दी

जो चेतना की गति है, वह मन कहलाता है | यहाँ, चेतन भाग जड़ है, और जड़ता ही चेतना है || ३७ ||

38

चिद्भागोऽत्रावबोधांशो जडं चेत्यं हि दृश्यते | इति जीवो जगद्भान्तिं पश्यन्गच्छति लोलताम् || ३८ ||

cidbhāgo'trāvabodhāṃśo jaḍaṃ chetyaṃ hi dṛśyate | iti jīvo jagadbhāntiṃ paśyangacchati lolatām || 38 ||

English

Here, the conscious part is the aspect of realization. The insentient is indeed seen as conscious. Thus, the individual, seeing the world's illusion, wanders in confusion.

हिन्दी

यहाँ, चेतन भाग समझ का पहलू है | जड़ ही चेतन के रूप में देखा जाता है | इस प्रकार, व्यक्ति, दुनिया की भ्रांति देखकर, भटकता है || ३८ ||

39

चित्तस्य एव भावोऽसौ शुद्ध एव द्विधा कृतः | अतः सर्वं जगत्सैव द्वैतलब्धं च सैव तत् || ३९ ||

cittasya eva bhāvo'sau śuddha eva dvividhā kṛtaḥ | ataḥ sarvaṃ jagatsaiva dvaitalabdhaṃ ca saiva tat || 39 ||

English

That state of the mind itself is pure and is made dual. Therefore, the entire world is that very duality and is obtained as such.

हिन्दी

मन की वह अवस्था स्वयं शुद्ध है और द्विगुणित की गई है | इसलिए, पूरी दुनिया वही द्वैत है और ऐसे ही प्राप्त होती है || ३९ ||

40

स्वमेवान्यतया दृष्ट्वा चितिर्दृश्यतया वपुः | निर्भागाप्येकभागाभं भ्रमतीव भ्रमातुरा || ४० ||

svamevānyatayā dṛṣṭvā citirdṛśyatayā vapuḥ | nirbhāgāpyekabhāgābhaṃ bhramatīva bhramāturā || 40 ||

English

Seeing itself as other, consciousness perceives itself as the object. Though undivided, it appears as a single part, wandering as if deluded.

हिन्दी

अपने आप को दूसरे के रूप में देखकर, चेतना खुद को वस्तु के रूप में देखती है | बिना विभाजित किए हुए भी, यह एक हिस्से की तरह दिखाई देता है, जैसे भ्रमित होकर भटकता है || ४० ||

41

न भ्रान्तिरस्ति भ्रमभाङ्गा नैवेतीह निश्चयःपरिपूर्णार्णवप्रख्यावेतीत्थं संस्थिता चितिः || ४१ ||

na bhrāntirasti bhramabhāṅgā naivetīha niścayaḥparipūrṇārṇavaprakhyāvetītthaṃ saṃsthitā citiḥ || 41 ||

English

There is no delusion, nor any cessation of delusion; this is the certainty. Consciousness is established as the full ocean of knowledge.

हिन्दी

यहाँ कोई भ्रान्ति नहीं है, न ही भ्रान्ति का अन्त है; यह निश्चय है। चेतना पूर्ण ज्ञान के समुद्र के रूप में स्थित है।

42

सर्वं स्याज्जाड्यमप्यस्याश्चितिश्चित्त्वं च वेत्सि तत्चिद्भागोंशोऽवबोधस्य त्वहंताजडतोदयः || ४२ ||

sarvaṃ syājjāḍyamapyasyāścitiścittvaṃ ca vetsi tatcidbhāgoṃśo'vabodhasya tvahaṃtājaḍatodayaḥ || 42 ||

English

Everything would be inert if it were not for consciousness. Know that consciousness is the essence of awareness. The rise of the sense of 'I' is due to the awakening of consciousness.

हिन्दी

यदि चेतना नहीं होती, तो सब कुछ जड़ हो जाता। जान लो कि चेतना ही चेतना का सार है। चेतना के जागरण से ही 'मैं' की भावना का उदय होता है।

43

अहंतादिपरे तत्त्वे मनागपि न विद्यतेऊर्म्यादीव पृथक्तोये संवित्सारं हि तद्यतः || ४३ ||

ahaṃtādipare tattve manāgapi na vidyateūrmyādīva pṛthaktoye saṃvitsāraṃ hi tadyataḥ || 43 ||

English

In the ultimate reality, the sense of 'I' does not exist even in thought. Just as waves are not separate from water, consciousness is not separate from the essence of awareness.

हिन्दी

परम तत्त्व में, 'मैं' की भावना विचार में भी नहीं होती। जैसे लहरें पानी से अलग नहीं होतीं, वैसे ही चेतना चेतना के सार से अलग नहीं है।

44

अहंप्रत्ययसंदृश्यं चेत्यं विद्धि समुत्थितम्मृगतृष्णाम्बुवान्तस्थं नूनं विद्यत एव नो || ४४ ||

ahaṃpratyayasaṃdṛśyaṃ cetyaṃ viddhi samutthitammṛgatṛṣṇāmbvivāntasthaṃ nūnaṃ vidyata eva no || 44 ||

English

Know that the notion of 'I' is like a mirage. It appears to exist but is actually non-existent, like the water in a mirage.

हिन्दी

जान लो कि 'मैं' की धारणा मृगतृष्णा की तरह है। यह होने का भ्रम देती है लेकिन वास्तव में अस्तित्वहीन है, जैसे मृगतृष्णा में पानी।

45

अहंतापदमन्तात्मपदं विद्धि निरामयम्विदं विदुरहंतादि शैत्यमेव यथा हिमम् || ४५ ||

ahaṃtāpadamantātmapadaṃ viddhi nirāmayamvidaṃ vidurahaṃtādi śaityameva yathā himam || 45 ||

English

Know that the word 'I' (ahaṃtā) and the word 'Self' (ātmapadaṃ) are free from defects. Just as coldness is inherent in ice, the sense of 'I' is inherent in the Self.

हिन्दी

जान लो कि 'मैं' (अहंता) और 'आत्मा' (आत्मपदं) शब्द दोषरहित हैं। जैसे ठंडक बर्फ में निहित होती है, वैसे ही 'मैं' की भावना आत्मा में निहित है।

46

चित्तेव चेत्यते जाड्यं स्वप्ने स्वमरणोपमम् | सर्वात्मत्वात्सर्वशक्तीः कुर्वती नैति साम्यताम् || ४६ ||

cittēva cētyatē jāḍyaṃ svapnē svamarṇōpamam | sarvātmatvātsarvaśaktīḥ kurvatī naiti sāmyatām || 46 ||

English

The mind, which is inert in dream, resembles death; due to its all-pervading nature, it possesses all powers but does not attain equilibrium.

हिन्दी

मन, जो स्वप्न में जड़ होता है, मृत्यु के समान होता है; सर्वव्यापी होने के कारण, यह सभी शक्तियों को प्राप्त करता है लेकिन संतुलन नहीं पाता।

47

मनः पदार्थादितया सर्वरूपं विजृम्भते | नानात्माचित्तदेहोऽयमाकाशविशदाकृतिः || ४७ ||

manaḥ padārthāditayā sarvarūpaṃ vijṛmbhatē | nānātmācittadēhō'yamākāśaviśadākṛtiḥ || 47 ||

English

The mind, through the duality of objects, manifests all forms; this body, with its various elements, has the appearance of clear space.

हिन्दी

मन, वस्तुओं की द्विधा के माध्यम से, सभी रूपों को प्रकट करता है; यह शरीर, जिसमें विभिन्न तत्व हैं, स्पष्ट आकाश की तरह दिखाई देता है।

48

देहादिदेहप्रतिभारूपात्म्यं त्यजता सता | विचार्यं प्रतिभासात्म चित्तं चित्तेन वै स्वयम् || ४८ ||

dēhādidēhapratibhārūpātmāṃ tyajatā satā | vicāryaṃ pratibhāsātma cittaṃ cittēna vai svayam || 48 ||

English

By abandoning the identification with the body and its reflections, one should contemplate the true nature of the mind itself.

हिन्दी

शरीर और उसकी प्रतिबिंबों से पहचान को छोड़कर, एक को चाहिए कि वह मन की सच्ची प्रकृति पर ध्यान करे।

49

चित्तताम्रे शोधिते हि परमार्थसुवर्णताम् | गतेऽकृत्रिम आनन्दः किं देहोपलखण्डकैः || ४९ ||

cittatāmrē śōdhitē hi paramārthasuvarṇatām | gatē'kṛtrim ānandaḥ kiṃ dēhōpalakhaṇḍakaiḥ || 49 ||

English

When the mind, like copper, is purified, it attains the ultimate truth of gold; what need is there for bodily ornaments?

हिन्दी

जब मन, तांबे की तरह, शुद्ध किया जाता है, तो यह सोने की परम सत्यता को प्राप्त करता है; शरीर के आभूषणों की क्या आवश्यकता है?

50

यद्विद्यते शोध्यते तद्बोधः के च खपादपाः | देहाद्यविद्या सत्या चेद्युक्त एतां प्रति ग्रहः || ५० ||

yadvidyatē śōdhyatē tadbōdhaḥ kē ca khapādapāḥ | dēhādyavidyā satyā cēdyukta ētāṃ prati grahaḥ || 50 ||

English

That which is purified is understood; what are the trees in the sky? If ignorance about the body is true, then this grasp is appropriate.

हिन्दी

जो शुद्ध किया जाता है वह समझा जाता है; आकाश में पेड़ क्या हैं? यदि शरीर के बारे में अज्ञान सच है, तो यह पकड़ उचित है।

51

असत्यविनिविष्टानां देहवाचितया त्विह| ये नामोपदिशन्त्यज्ञाः किंचित्ते पुरुषैडकाः || ५१ ||

asatyaviniviṣṭānāṃ dehavācitayā tv iha| ye nāmopadiśantyajñāḥ kiṃcitte puruṣaiḍakāḥ || 51 ||

English

Those who are engrossed in falsehood and identify with the body, they are ignorant and consider themselves as mere humans.

हिन्दी

जो लोग असत्य में डूबे हुए हैं और शरीर के साथ अपनी पहचान जोड़ते हैं, वे अज्ञानी हैं और अपने आप को सिर्फ मनुष्य मानते हैं।

52

यथैतद्भावयेत्स्वान्तं तथैव भवति क्षणात्| दृष्टान्तोऽत्रैन्दवाहल्याकृत्रिमेन्द्रादिनिश्चयाः || ५२ ||

yathaitadbhāvayetsvāntaṃ tathaiva bhavati kṣaṇāt| dṛṣṭānto'tra'indavāhalyākṛtrimendrādiniścayāḥ || 52 ||

English

Whatever one contemplates within oneself, that indeed becomes one's reality in an instant. Examples of this are the stories of Ahalya, the artificial Indra, and others.

हिन्दी

जो कुछ भी मनुष्य अपने अंदर सोचता है, वही उसकी वास्तविकता बन जाती है। इसके उदाहरण अहल्या, कृत्रिम इंद्र और अन्य हैं।

53

यद्यद्यथा स्फुरति सुप्रतिभात्मचित्तं तत्तत्तथा भवति देहतयोदितात्म| देहोऽयमस्ति न न चाहमिति स्वरूपं विज्ञानमेकमवगम्य निरिच्छमास्स्व || ५३ ||

yadyadyathā sphurati supratibhātmacittaṃ tattattathā bhavati dehatayoditātma| deho'yamasti na na cāhamiti svarūpaṃ vijñānamekamavagamya niricchamāssva || 53 ||

English

Whatever the highly intelligent mind conceives, that indeed becomes one's reality, manifested through the body. This body exists, yet it is not the true self. Realize the single knowledge and be content.

हिन्दी

जो कुछ भी बुद्धिमान मन सोचता है, वही शरीर के माध्यम से वास्तविकता बन जाती है। यह शरीर है, लेकिन यह असली स्वयं नहीं है। एकमात्र ज्ञान को समझो और संतुष्ट हो जाओ।

54

देहोऽयमेष च किलायमिति स्वभावाद्देहोऽयमेतदखिलं तत एति नाशम्| यक्षादिकल्पनवशाद्भयमेति बालो निर्यक्षदेहगत एव कयापि युक्त्या || ५४ ||

deho'yameṣa ca kilāyamiti svabhāvāddeho'yametadakhilaṃ tata eti nāśam| yakṣādikalpanavashādbhayameti bālo niryakṣadehagata eva kayāpi yuktyā || 54 ||

English

This body, due to its nature, ultimately perishes. A child, due to the imagination of ghosts and other beings, becomes afraid. By some means, one should become free from the fear arising from the body.

हिन्दी

यह शरीर, अपने स्वभाव के कारण, अंततः नष्ट हो जाता है। एक बच्चा, भूत-प्रेत और अन्य कल्पनाओं के कारण, डर जाता है। किसी तरह से, शरीर से उत्पन्न भय से मुक्त होना चाहिए।

← Chapter 90Chapter 92 →