Utpatti उत्पत्ति

Chapter 90 — 14 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

भानुरुवाच । अथेन्द्रेणैवमुक्तोऽसौ राजा राजीवलोचनः । मुनिं भरतनामानं पार्श्वसंस्थमुवाच ह ॥ || १ ||

bhānuruvāca | athendreṇaivamuktō'sau rājā rājīvalocanaḥ | muniṃ bharatanāmānaṃ pārśvasaṃsthamuvāca ha || 1 ||

English

Bhanu said: Then, the king with lotus-like eyes, having been thus addressed by Indra, spoke to the sage named Bharata who was standing by his side.

हिन्दी

भानु ने कहा: फिर, इंद्र द्वारा ऐसे कहे जाने पर, कमल-नयन राजा ने अपने पास खड़े भरत नामक मुनि से कहा।

2

राजोवाच । भगवन्सर्वधर्मज्ञ पश्यामि सुदुरात्मनः । भृशमस्य मुखे स्फारं धार्ष्ट्यं मद्दारहारिणः ॥ || २ ||

rājovāca | bhagavansarvadharmajña pashyāmi sudurātmanaḥ | bhṛśamasyamukhe sphāraṃ dhārṣṭyaṃ maddārahāriṇaḥ || 2 ||

English

The king said: O Lord, knower of all duties, I see the extreme arrogance in the face of this very wicked person who has stolen my wife.

हिन्दी

राजा ने कहा: हे भगवन्, सभी धर्मों के ज्ञाता, मैं इस अत्यंत दुष्ट व्यक्ति के चेहरे पर अत्यधिक घमंड देखता हूँ, जिसने मेरी पत्नी को चुराया है।

3

पापानुरूपमस्याशु शापं देहि महामुने । यदवध्यवधात्पापं वध्यत्यागात्तदेव हि ॥ || ३ ||

pāpānurūpamasyāśu śāpaṃ dehi mahāmune | yadavadhyavadhātpāpaṃ vadhyatyāgāttadeva hi || 3 ||

English

Give him a curse befitting his sin, O great sage. The sin of not killing the one who deserves to be killed is the same as the sin of killing an innocent person.

हिन्दी

हे महामुनि, इसके पाप के अनुरूप शाप दीजिए। जिसे मारना चाहिए उसे न मारने का पाप उतना ही है जितना कि निर्दोष को मारने का पाप।

4

इत्युक्तो राजसिंहेन भरतो मुनिसत्तमः । यथावत्प्रविचार्याशु पापं तस्य दुरात्मनः ॥ || ४ ||

ityukto rājasimhena bharato munisattamaḥ | yathāvatpravicāryāśu pāpaṃ tasya durātmanaḥ || 4 ||

English

Thus addressed by the lion among kings, Bharata, the best of sages, quickly and properly considered the sin of that wicked person.

हिन्दी

राजा द्वारा ऐसे कहे जाने पर, भरत, मुनियों में श्रेष्ठ, ने उस दुष्ट व्यक्ति के पाप को शीघ्र और उचित रूप से विचार किया।

5

सहानया दुष्कृतिन्या भर्तृद्रोहाभिभूतया । विनाशं व्रज दुर्बुद्धे इति शापं विसृष्टवान् ॥ || ५ ||

sahānayā duṣkṛtinyā bhartṛdrohābhibhūtayā | vināśaṃ vraja durbuddhe iti śāpaṃ visṛṣṭavān || 5 ||

English

Along with this sinful woman, who is overcome by treachery towards her husband, go to your destruction, O foolish one. Thus, he released the curse.

हिन्दी

इस पापिनी स्त्री के साथ, जो अपने पति के प्रति विश्वासघात से भरी है, अपने विनाश की ओर बढ़, हे मूर्ख। ऐसा कहकर उन्होंने शाप दिया।

6

ततस्तौ राजभरतौ प्रत्यूचतुरिदं वचः| सुदुर्मती युवां याभ्यां क्षपितं दुश्चरं तपः|| ६||

tataśtau rājabharatau pratyūcatu-ridaṃ vacaḥ| sudurmātī yuvāṃ yābhyāṃ kṣapitaṃ duścaraṃ tapaḥ|| 6||

English

Then the two kings, Bharata, replied with these words: 'You are very foolish, by whom such a difficult penance has been destroyed.'

हिन्दी

तब दोनों राजा भरत ने इस प्रकार कहा: 'तुम दोनों बहुत ही मूर्ख हो, जिन्होंने इतना कठिन तप नष्ट कर दिया है।'

7

अनेन शापदानेन किंचिद्भवति नावयोः| देहे नष्टे न नौ किंचिन्नश्यति स्वान्तरूपयोः|| ७||

anena śāpadānena kiṃcidbhavati nāvayoḥ| dehe naṣṭe na nau kiṃcinnnaśyati svāntarūpayoḥ|| 7||

English

By this curse, nothing happens to both of you. When the body is destroyed, nothing of our true forms is lost.

हिन्दी

इस शाप से तुम दोनों पर कोई असर नहीं होता। शरीर नष्ट होने पर भी हमारे असली रूप का कुछ नहीं बिगड़ता।

8

स्वान्तं हि नहि केनापि शक्यते नाशितुं क्वचित्| सूक्ष्मत्वाच्चिन्मयत्वाच्च दुर्लक्ष्यत्वाच्च विद्धि नौ|| ८||

svāntaṃ hi nahi kenāpi śakyate nāśituṃ kvacit| sūkṣmatvāccinmayatvāccca durdṛṣyatvāccca viddhi nau|| 8||

English

The true self cannot be destroyed by anyone, anywhere. Know that this is due to its subtlety, spiritual nature, and invisibility.

हिन्दी

असली स्व किसी के द्वारा कहीं भी नष्ट नहीं किया जा सकता। यह जानो कि यह इसकी सूक्ष्मता, आध्यात्मिक प्रकृति और अदृश्यता के कारण है।

9

श्रीभानुरुवाच| सुघनस्नेहसंबद्धमनस्कावेव शापतः| पतितौ भूतले वृक्षविच्युताविव पल्लवौ|| ९||

śrībhānuruvāca| sughanasnehasaṃbaddhamanaskāveva śāpataḥ| patitau bhūtale vṛkṣavicyutāviva pallavau|| 9||

English

Shri Bhānu said: 'With hearts deeply attached with affection, they fell to the ground due to the curse, like leaves falling from a tree.'

हिन्दी

श्री भानु ने कहा: 'प्रेम से गहरे जुड़े हृदयों वाले, वे शाप के कारण जमीन पर गिरे, जैसे पत्ते पेड़ से गिरते हैं।'

10

अथ व्यसनसंसक्तौ मृगयोनिमुपागतौ| ततो द्वावपि संसक्तौ भूयो जातौ विहंगमौ|| १०||

atha vyasanasaṃsaktau mṛgayonimupāgatau| tato dvāvapi saṃsaktau bhūyo jātau vihaṃgamau|| 10||

English

Then, attached to misery, they attained the form of deer. Thereafter, both of them, still attached, were born again as birds.

हिन्दी

तब, दुःख से जुड़े हुए, वे मृग के रूप में आए। फिर, दोनों ही, अभी भी जुड़े हुए, पक्षी के रूप में जन्म लिया।

11

अथास्माकं विभो सर्गे मिथःसंबन्धभावनौ | तपःपरौ महापुण्यौ जातौ ब्राह्मणदम्पती || ११ ||

athāsmākaṃ vibho sarge mithaḥsaṃbandhabhāvanau | tapaḥparau mahāpuṇyau jātau brāhmaṇadampatī || 11 ||

English

O Lord, in the creation, there were two individuals who were deeply devoted to each other and highly virtuous, born as a Brahmin couple.

हिन्दी

हे प्रभु, सृष्टि में, दो ऐसे व्यक्ति थे जो एक-दूसरे से गहरे प्रेम में बंधे हुए थे और बहुत पुण्यवान थे, जो ब्राह्मण दंपती के रूप में जन्मे थे।

12

भारतोऽपि तयोः शापः स समर्थो बभूव ह | शरीरमात्राक्रमणे न मनोनिग्रहे प्रभो || १२ ||

bhārato'pi tayoḥ śāpaḥ sa samartho babhūva ha | śarīramātrākramaṇe na manonigrahe prabho || 12 ||

English

Even the curse of Bharata became powerful only in controlling their bodies, not their minds, O Lord.

हिन्दी

हे प्रभु, भरत का शाप भी उनके शरीर को नियंत्रित करने में समर्थ हो गया, लेकिन उनके मन को नहीं।

13

तावद्यापि हि तेनैव मोहसंस्कारहेतुना | यत्र यत्र प्रजायेते भवतस्तत्र दम्पती || १३ ||

tāvadyāpi hi tenaiva mohasaṃskārahetunā | yatra yatra prajāyete bhavatastatra dampatī || 13 ||

English

Even now, due to that very cause of delusion, wherever they are born, they are born as a couple.

हिन्दी

आज भी, उसी भ्रम के कारण से, जहाँ-जहाँ वे जन्म लेते हैं, वहाँ वे दंपती के रूप में जन्म लेते हैं।

14

अकृत्रिमप्रेमरसानुविद्धं स्नेहं तयोस्ते प्रतिवीक्ष्य कान्तम्वृक्षा अपि प्रेमरसानुविद्धाः शृङ्गारचेष्टाकुलिता बवन्ति || १४ ||

akṛtrimapremarasānuviddhaṃ snehaṃ tayoste prativīkṣya kāntamvṛkṣā api premarasānuviddhāḥ śṛṅgāraceṣṭākulitā bhavanti || 14 ||

English

Seeing the natural love and affection between them, even the trees, filled with the essence of love, become agitated with amorous gestures.

हिन्दी

उनके बीच प्राकृतिक प्रेम और स्नेह देखकर, प्रेम की अनुभूति से भरे हुए पेड़ भी शृंगार की चेष्टाओं से व्याकुल हो जाते हैं।

← Chapter 89Chapter 91 →