Yoga Vasishtha › Book 3 · Utpatti › Chapter 88
Utpatti, Chapter 88उत्पत्ति प्रकरण · सर्ग ८८
Book 3 of the Yoga Vasishtha, chapter 88 — 21 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.
योग वासिष्ठ, उत्पत्ति प्रकरण, अध्याय 88 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।
The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar. हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are made ये कैसे बने
Verse by verse श्लोक-दर-श्लोक Side by side साथ-साथ Sanskrit only केवल संस्कृत
Show दिखाएँ
IAST English हिन्दी Mitra 1891
हिन्दी पहले English पहले
A− A+
Focus एकांत
1 3.88.1 श्रीब्रह्मोवाच । ब्रह्माणो ब्राह्मणा भानुरित्युक्त्वा ब्रह्मणो मम । ब्रह्मन्ब्रह्मविदां श्रेष्ठ तूष्णीमेव बभूव सः ॥ १ ॥
śrībrahmovāca | brahmāṇo brāhmaṇā bhānurityuktvā brahmaṇo mama | brahmanbrahmavidāṃ śreṣṭha tūṣṇīmeva babhūva saḥ || 1 ||
Sri Brahma said: I had called the sun a creator and a brahmin; and then, O best among the knowers of the highest truth, he fell silent.
श्री ब्रह्मा जी ने कहा: मैंने सूर्य को एक रचयिता और एक ब्राह्मण कहा, और फिर, हे परम सत्य को जानने वालों में सबसे श्रेष्ठ, वह चुप हो गया।
2 3.88.2 तत उक्तं मया तस्य चिरं संचिन्त्य चेतसा । भानो भानो वदाशु त्वं किमन्यत्संसृजाम्यहम् ॥ २ ॥
tata uktam mayā tasya ciraṃ saṃcintya cetasā | bhāno bhāno vadāśu tvaṃ kimanyatsaṃsṛjāmyaham || 2 ||
Then I thought about him for a long time in my mind, and said, o sun, o sun, tell me quickly, what else should I create?
फिर मैंने उसके बारे में मन में बहुत देर तक सोचा, और कहा, हे सूर्य, हे सूर्य, जल्दी बताओ, मैं और क्या बनाऊं?
3 3.88.3 एतानि दश विद्यन्ते किल यत्र जगन्ति वै । तत्रान्यो मम सर्गेण कोऽर्थः कथय भास्कर ॥ ३ ॥
etāni daśa vidyante kil yatra jaganti vai | tatrānyo mama sargeṇa ko'rthaḥ kathaya bhāskara || 3 ||
These ten worlds already exist, in which all the universes are; so what other purpose does my creating serve there? Tell me, o Bhaskara.
ये दस लोक तो पहले से ही मौजूद हैं, जिनमें सारे जगत समाए हैं; तो वहां मेरे और सृजन करने का क्या मतलब है? हे भास्कर, बताओ।
4 3.88.4 इत्युक्तोऽथ मया भानुः संचिन्त्य सुचिरं धिया । इदमत्र वचो युक्तमुवाच स महामुने ॥ ४ ॥
ityukto'tha mayā bhānuḥ saṃcintya suciram dhiyā | idamatra vaco yuktamuvāca sa mahāmune || 4 ||
When I had said this, the sun thought for a long time with his mind, and then, o great sage, he spoke these fitting words.
जब मैंने ऐसा कहा, तो सूर्य ने अपने मन में बहुत देर तक सोचा, और फिर, हे महामुनि, उसने यह उचित बात कही।
5 3.88.5 भानुरुवाच । निरीहस्य निरिच्छस्य कोऽर्थः सर्गेण ते प्रभो । विनोदमात्रमेवेदं सृष्टिस्तव जगत्पते ॥ ५ ॥
bhānuruvāca | nirīhasya niricchasya ko'rthaḥ sargeṇa te prabho | vinodamātramevedam sṛṣṭistava jagatpate || 5 ||
The sun said, o lord, what use is creation to you, who want nothing and wish for nothing? O ruler of the world, this creation of yours is only a play.
सूर्य ने कहा, हे प्रभु, आपको जिसे कुछ नहीं चाहिए और कोई इच्छा नहीं है, सृष्टि से क्या फायदा? हे जगत के स्वामी, आपकी यह सृष्टि तो बस एक खेल है।
6 3.88.6 निष्कामादेव भवतः सर्गः संपद्यते प्रभो । अर्कादिव जलादित्यप्रतिबिम्बमिवाधियः ॥ ६ ॥
niṣkāmādeva bhavataḥ sargaḥ saṃpadyate prabho | arkādiva jalādityapratibimbamivādhiyaḥ || 6 ||
O lord, creation arises from you naturally, without any wanting, just as the reflection of the sun appears in water, without any thought behind it.
हे प्रभु, सृष्टि आपसे अपने आप बनती है, बिना किसी चाहत के, जैसे सूरज की परछाई पानी में बिना किसी सोच के आ जाती है।
7 3.88.7 शरीरसंनिवेशस्य त्यागे रागे च ते यदा । निष्कामो भगवन्भावो नाभिवाञ्छति नोज्झति ॥ ७ ॥
śarīrasaṃniveśasya tyāge rāge ca te yadā | niṣkāmo bhagavanbhāvo nābhivāñchati nojhjati || 7 ||
When it comes to giving up the body or holding on to it, your nature, being free of desire, neither wants it nor pushes it away.
शरीर को छोड़ने या पकड़े रहने में, आपका स्वभाव, जो इच्छा रहित है, न तो उसे चाहता है और न ही उसे दूर करता है।
8 3.88.8 सृजसीदं तथा देव विनोदायैव भूतप । पुनः संहृत्य संहृत्य दिनं दिनपतिर्यथा ॥ ८ ॥
sṛjasīdaṃ tathā deva vinodāyaiva bhūtapa | punaḥ saṃhṛtya saṃhṛtya dinaṃ dinapatiryathā || 8 ||
So, o god, protector of all beings, you create this world only for play, drawing it back again and again, just as the sun draws back the day, again and again.
इसलिए, हे देव, सब प्राणियों के रक्षक, आप इस दुनिया को केवल खेल के लिए बनाते हैं, और बार-बार इसे समेट लेते हैं, जैसे सूरज बार-बार दिन को समेट लेता है।
9 3.88.9 तव नित्यमसंसक्तं विनोदायैव केवलम् । इदं कर्तव्यमेवेति जगन्न तूद्यमेच्छया ॥ ९ ॥
tava nityamasasaṃsaktaṃ vinodāyaiva kevalam | idaṃ kartavyameveti jaganna tūdyamecchayā || 9 ||
This world is always without attachment for you, made only for play; it happens because it must happen, not out of any wish to make an effort.
यह दुनिया आपके लिए हमेशा बिना किसी लगाव के है, केवल खेल के लिए बनी है; यह इसलिए होती है क्योंकि इसे होना ही है, मेहनत करने की किसी इच्छा से नहीं।
10 3.88.10 सृष्टिं चेन्न करोषि त्वं महेश परमात्मनः । नित्यकर्मपरित्यागात्किमपूर्वमवाप्स्यसि ॥ १० ॥
sṛṣṭiṃ cenna karōṣi tvaṃ maheśa paramātmanaḥ | nityakarmaparityāgātkimapūrvamavāpsyasi || 10 ||
O great lord, if you, the supreme self, do not create, what new thing will you gain by giving up your everlasting task?
हे महेश, अगर आप, जो परमात्मा हैं, सृष्टि नहीं करते, तो अपने सदा के काम को छोड़कर आपको कौन सी नई चीज़ मिल जाएगी?
11 3.88.11 यथाप्राप्तं हि कर्तव्यमसक्तेन सदा सता । मुकुरेणाकलङ्केन प्रतिबिम्बक्रिया यथा ॥ ११ ॥
yathāprāptaṃ hi kartavyamasaktena sadā satā | mukureṇākalaṅkena pratibimbakriyā yathā || 11 ||
Whatever task comes should be done by one who stays always unattached and good, just as a clean, spotless mirror shows a reflection.
जो भी काम सामने आए, उसे उस व्यक्ति को करना चाहिए जो हमेशा बिना लगाव के और अच्छा बना रहे, जैसे एक साफ, बिना दाग वाला शीशा परछाई दिखाता है।
12 3.88.12 यथैव कर्मकरणे कामना नास्ति धीमताम् । तथैव कर्मत्यागे कामना नास्ति धीमताम् ॥ १२ ॥
yathaiva karmakaraṇe kāmanā nāsti dhīmatām | tathaiva karmatyāge kāmanā nāsti dhīmatām || 12 ||
Just as wise people feel no desire while doing an action, in the same way, wise people feel no desire while giving up an action.
जैसे बुद्धिमान लोगों को काम करते समय कोई इच्छा नहीं होती, वैसे ही बुद्धिमान लोगों को काम छोड़ते समय भी कोई इच्छा नहीं होती।
13 3.88.13 अतः सुषुप्तोपमया धिया निष्कामया तया । सुषुप्तबुद्धसमया कुरु कार्यं यथागतम् ॥ १३ ॥
ataḥ suṣuptopamayā dhiyā niṣkāmayā tayā | suṣuptabuddhasamayā kuru kāryaṃ yathāgatam || 13 ||
So, with a mind like one in deep, dreamless sleep, free of all wanting, equal to the awareness of deep sleep, do whatever task comes to you, just as it comes.
इसलिए, गहरी, बिना सपनों वाली नींद जैसे मन से, जिसमें कोई इच्छा न हो, गहरी नींद की चेतना के बराबर मन से, जो भी काम सामने आए, वही करो, जैसा वह आए।
14 3.88.14 सर्गैरथेन्दुपुत्राणां तोषमेषि जगत्प्रभो । तदेते तोषयिष्यन्ति तं त्वां सर्गात्सुरेश्वर ॥ १४ ॥
sargairathenduputrāṇāṃ toṣameṣi jagatprabho | tadete toṣayiṣyanti taṃ tvāṃ sargātsureśvara || 14 ||
O lord of the world, you find joy through the creations of the moon's descendants; so they, through their creating, will bring joy to you, o lord of the gods.
हे जगत के स्वामी, आपको चंद्रमा के वंशजों की रचनाओं से खुशी मिलती है; इसलिए वे अपनी रचना के ज़रिए आपको खुशी देंगे, हे देवताओं के स्वामी।
15 3.88.15 चित्तनेत्रैर्भवानेतान्सर्गानन्यस्य नो दृशा । अवश्यं चक्षुषा सर्गं सृष्टमित्येव वेत्ति कः ॥ १५ ॥
cittanetrairbhavānetānsargānanyasya no dṛśā | avaśyaṃ cakṣuṣā sargaṃ sṛṣṭamityeva vetti kaḥ || 15 ||
You see these creations with the eyes of the mind, not with anyone else's sight; who indeed can know for sure, through the physical eye, that creation has truly been created?
आप इन रचनाओं को मन की आंखों से देखते हैं, किसी और की नज़र से नहीं; कौन सचमुच अपनी आंख से यह जान सकता है कि सृष्टि वाकई बनाई गई है?
16 3.88.16 येनैव मनसा सर्गो निर्मितः परमेश्वर । स एव मांसनेत्रेण तं पश्यति हि नेतरः ॥ १६ ॥
yenaiava manasā sargo nirmitaḥ parameśvara | sa eva māṃsanetreṇa taṃ paśyati hi netaraḥ || 16 ||
O supreme lord, only the mind by which creation was made can see it with the physical eye; no other mind can truly see it.
हे परमेश्वर, सृष्टि जिस मन से बनाई गई, केवल वही मन उसे शारीरिक आंख से देख सकता है; कोई और मन सचमुच उसे नहीं देख सकता।
17 3.88.17 न चैतान्दश संसारान्दश नीरजसंभवान् । कश्चिन्नाशयितुं शक्तश्चित्तदार्ढ्याच्चिरस्थितान् ॥ १७ ॥
na caitāndaśa saṃsārāndaśa nīrajasaṃbhavān | kaścinnāśayituṃ śaktaścittadārḍhyāccirasthitān || 17 ||
No one can destroy these ten worldly rounds, born from the ten lotuses; they stand for a long time because the mind holds firm to them.
इन दस सांसारिक चक्रों को, जो दस कमलों से पैदा हुए हैं, कोई नष्ट नहीं कर सकता; मन के दृढ़ रहने के कारण वे लंबे समय तक टिके रहते हैं।
18 3.88.18 कर्मेन्द्रियैर्यत्क्रियते तद्रोद्धुं किल युज्यते । न मनोनिश्चयकृतं कश्चिद्रोधयितुं क्षमः ॥ १८ ॥
karmeṃdriyairyatkriyate tadroddhuṃ kila yujyate | na manoniścayakṛtaṃ kaścidrodhayituṃ kṣamaḥ || 18 ||
What is done by the organs of action can indeed be stopped; but what is fixed by the resolve of the mind, no one is able to stop.
जो काम शरीर के अंगों से किया जाता है, उसे रोका जा सकता है; लेकिन जो मन के दृढ़ निश्चय से तय हो चुका है, उसे कोई नहीं रोक सकता।
19 3.88.19 यो बद्धपदतां यातो जन्तोर्मनसि निश्चयः । स तेनैव विना ब्रह्मन्नान्येन विनिवार्यते ॥ १९ ॥
yo baddhapadatāṃ yāto jantormanasin niścayaḥ | sa tenaiva vinā brahmannānyena vinivāryate || 19 ||
O Brahman, the resolve that has become fixed in a creature's mind can be removed only by that very resolve itself, by no other means.
हे ब्रह्मन, जो निश्चय किसी जीव के मन में पक्का हो चुका है, वह केवल उसी निश्चय से हट सकता है, किसी और तरीके से नहीं।
20 3.88.20 बहुकालं यदभ्यस्तं मनसा दृढनिश्चयम् । शापेनापि न तस्यास्ति क्षयो नष्टेऽपि देहके ॥ २० ॥
bahukālaṃ yadabhyastaṃ manasā dṛḍhaniścayam | śāpenāpi na tasyāsti kṣayo naṣṭe'pi dehake || 20 ||
What has been practiced for a long time by the mind as a firm resolve does not go away, even by a curse, even after the body itself has perished.
जो चीज़ मन ने लंबे समय तक एक पक्के निश्चय के रूप में अभ्यास की है, वह श्राप से भी नहीं मिटती, चाहे शरीर भी नष्ट क्यों न हो जाए।
21 3.88.21 यद्बद्धपीठमभितो मनसि प्ररूढं तद्रूपमेव पुरुषो भवतीह नान्यत् । तद्बोधनादितरमत्र किलाभ्युपायं शैलौघसेकमिव निष्फलमेव मन्ये ॥ २१ ॥
yadbaddhapīṭhamabhito manasi prarūḍhaṃ tadrūpameva puruṣo bhavatīha nānyat | tadbodhanāditaramatra kilābhyupāyaṃ śailaughasekamiva niṣphalameva manye || 21 ||
Whatever has taken firm root and settled deep in the mind, into that very form does a person turn here, and nothing else; apart from understanding that resolve, I think any other method here is as useless as watering a rocky mountainside.
जो कुछ मन में गहरी जड़ जमाकर बैठ गया है, इंसान यहां वैसा ही बन जाता है, कुछ और नहीं; उस निश्चय को समझने के अलावा, मुझे लगता है कि यहां कोई और तरीका उतना ही बेकार है जितना पहाड़ की चट्टान पर पानी डालना।
← Chapter 87 ← अध्याय 87 Book 3 प्रकरण 3
All 122 chapters of Book 3 प्रकरण 3 के सभी 122 अध्याय
Chapter 89 → अध्याय 89 → Book 3 प्रकरण 3
‹ Ch 87 अ. 87
≡ Chapters अध्याय
Aa Text पाठ
› Next अगला