Utpatti उत्पत्ति

Chapter 88 — 21 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीब्रह्मोवाच | ब्रह्माणो ब्राह्मणा भानुरित्युक्त्वा ब्रह्मणो मम | ब्रह्मन्ब्रह्मविदां श्रेष्ठ तूष्णीमेव बभूव सः || १ ||

śrībrahmovāca | brahmāṇo brāhmaṇā bhānurityuktvā brahmaṇo mama | brahmanbrahmavidāṃ śreṣṭha tūṣṇīmeva babhūva saḥ || 1 ||

English

Lord Brahma said, 'After saying that Brahman is the sun, the Brahman remained silent, O best among the knowers of Brahman.'

हिन्दी

भगवान् ब्रह्मा ने कहा, 'ब्रह्मा के बाद ब्राह्मण ने सूर्य कहा और ब्रह्मा ने चुप रहने के लिए कहा, हे ब्रह्मविदों में श्रेष्ठ।'

2

तत उक्तं मया तस्य चिरं संचिन्त्य चेतसा | भानो भानो वदाशु त्वं किमन्यत्संसृजाम्यहम् || २ ||

tata uktam mayā tasya ciraṃ saṃcintya cetasā | bhāno bhāno vadāśu tvaṃ kimanyatsaṃsṛjāmyaham || 2 ||

English

Then, I said to him after thinking deeply for a long time, 'O Bhānu, tell me quickly, what else should I create?'

हिन्दी

तब मैंने उसे देर तक सोचकर कहा, 'हे भानु, जल्दी बताओ, मुझे और क्या सृजना चाहिए?'

3

एतानि दश विद्यन्ते किल यत्र जगन्ति वै | तत्रान्यो मम सर्गेण कोऽर्थः कथय भास्कर || ३ ||

etāni daśa vidyante kil yatra jaganti vai | tatrānyo mama sargeṇa ko'rthaḥ kathaya bhāskara || 3 ||

English

These ten exist where the worlds are. What is the purpose of my creating anything else there? Tell me, O Bhāskara.

हिन्दी

ये दस वहाँ हैं जहाँ संसार हैं। वहाँ मेरे सृजन का क्या अर्थ है? बताओ, हे भास्कर।

4

इत्युक्तोऽथ मया भानुः संचिन्त्य सुचिरं धिया | इदमत्र वचो युक्तमुवाच स महामुने || ४ ||

ityukto'tha mayā bhānuḥ saṃcintya suciram dhiyā | idamatra vaco yuktamuvāca sa mahāmune || 4 ||

English

Thus addressed by me, Bhānu, after thinking deeply for a long time, spoke these appropriate words, O great sage.

हिन्दी

इस प्रकार मेरे द्वारा संबोधित किये जाने पर, भानु ने देर तक गहरी सोच के बाद ये उपयुक्त शब्द कहे, हे महामुने।

5

भानुरुवाच | निरीहस्य निरिच्छस्य कोऽर्थः सर्गेण ते प्रभो | विनोदमात्रमेवेदं सृष्टिस्तव जगत्पते || ५ ||

bhānuruvāca | nirīhasya niricchasya ko'rthaḥ sargeṇa te prabho | vinodamātramevedam sṛṣṭistava jagatpate || 5 ||

English

Bhānu said, 'O Lord, what is the purpose of creation for one who is without desire and without wish? This creation of yours is merely for enjoyment, O lord of the universe.'

हिन्दी

भानु ने कहा, 'हे प्रभु, जो इच्छा और कामना से रहित है, उसके लिए सृष्टि का क्या अर्थ है? हे जगत्पते, यह आपकी सृष्टि केवल आनंद के लिए है।'

6

निष्कामादेव भवतः सर्गः संपद्यते प्रभो | अर्कादिव जलादित्यप्रतिबिम्बमिवाधियः || ६ ||

niṣkāmādeva bhavataḥ sargaḥ saṃpadyate prabho | arkādiva jalādityapratibimbamivādhiyaḥ || 6 ||

English

O Lord, creation arises from you out of disinterested action, like the reflection of the sun in water.

हिन्दी

हे प्रभो, निष्काम कर्म से आपसे सृष्टि उत्पन्न होती है, जैसे जल में सूर्य का प्रतिबिम्ब।

7

शरीरसंनिवेशस्य त्यागे रागे च ते यदा | निष्कामो भगवन्भावो नाभिवाञ्छति नोज्झति || ७ ||

śarīrasaṃniveśasya tyāge rāge ca te yadā | niṣkāmo bhagavanbhāvo nābhivāñchati nojhjati || 7 ||

English

When you renounce attachment to the body and its desires, O Lord, your divine nature neither desires nor abandons.

हिन्दी

जब आप शरीर और उसकी इच्छाओं के त्याग करते हैं, हे प्रभो, तब आपकी दिव्य प्रकृति न तो कुछ चाहती है न ही छोड़ती है।

8

सृजसीदं तथा देव विनोदायैव भूतप | पुनः संहृत्य संहृत्य दिनं दिनपतिर्यथा || ८ ||

sṛjasīdaṃ tathā deva vinodāyaiva bhūtapa | punaḥ saṃhṛtya saṃhṛtya dinaṃ dinapatiryathā || 8 ||

English

O Lord, you create this universe for mere amusement, like the sun that rises and sets each day.

हिन्दी

हे देव, आप इस ब्रह्मांड को केवल मनोरंजन के लिए रचते हैं, जैसे सूर्य जो हर दिन उगता और डूबता है।

9

तव नित्यमसंसक्तं विनोदायैव केवलम् | इदं कर्तव्यमेवेति जगन्न तूद्यमेच्छया || ९ ||

tava nityamasasaṃsaktaṃ vinodāyaiva kevalam | idaṃ kartavyameveti jaganna tūdyamecchayā || 9 ||

English

Your eternal, unattached play is solely for amusement, as if the world must be created, not out of any desire.

हिन्दी

आपका नित्य, असंलग्न खेल केवल मनोरंजन के लिए है, मानो संसार को बनाना ही है, किसी इच्छा से नहीं।

10

सृष्टिं चेन्न करोषि त्वं महेश परमात्मनः | नित्यकर्मपरित्यागात्किमपूर्वमवाप्स्यसि || १० ||

sṛṣṭiṃ cenna karōṣi tvaṃ maheśa paramātmanaḥ | nityakarmaparityāgātkimapūrvamavāpsyasi || 10 ||

English

O Mahesha, Supreme Self, if you do not create, what unprecedented gain will you achieve by abandoning your eternal duty?

हिन्दी

हे महेश, परमात्मा, यदि आप सृष्टि नहीं करते, तो अपने नित्य कर्म को छोड़कर आप क्या अनोखा लाभ प्राप्त करेंगे?

11

यथाप्राप्तं हि कर्तव्यमसक्तेन सदा सता | मुकुरेणाकलङ्केन प्रतिबिम्बक्रिया यथा || ११ ||

yathāprāptaṃ hi kartavyamasaktena sadā satā | mukureṇākalaṅkena pratibimbakriyā yathā || 11 ||

English

One should perform their duties as they come, without attachment, just as a spotless mirror reflects images.

हिन्दी

अपने कर्तव्य को आने पर आसक्ति के बिना करना चाहिए, जैसे एक दागरहित दर्पण प्रतिबिम्ब दिखाता है।

12

यथैव कर्मकरणे कामना नास्ति धीमताम् | तथैव कर्मत्यागे कामना नास्ति धीमताम् || १२ ||

yathaiva karmakaraṇe kāmanā nāsti dhīmatām | tathaiva karmatyāge kāmanā nāsti dhīmatām || 12 ||

English

Just as there is no desire in the performance of actions for the wise, similarly, there is no desire in the renunciation of actions for the wise.

हिन्दी

जैसे बुद्धिमान लोगों में कर्म करते समय कोई इच्छा नहीं होती, उसी तरह कर्म त्यागते समय भी कोई इच्छा नहीं होती।

13

अतः सुषुप्तोपमया धिया निष्कामया तया | सुषुप्तबुद्धसमया कुरु कार्यं यथागतम् || १३ ||

ataḥ suṣuptopamayā dhiyā niṣkāmayā tayā | suṣuptabuddhasamayā kuru kāryaṃ yathāgatam || 13 ||

English

Therefore, with a mind like deep sleep, devoid of desire, perform your duties as they come.

हिन्दी

इसलिए, गहरी नींद की तरह मन से, इच्छा रहित, अपने कर्तव्य को जैसे आए उसी तरह करें।

14

सर्गैरथेन्दुपुत्राणां तोषमेषि जगत्प्रभो | तदेते तोषयिष्यन्ति तं त्वां सर्गात्सुरेश्वर || १४ ||

sargairathenduputrāṇāṃ toṣameṣi jagatprabho | tadete toṣayiṣyanti taṃ tvāṃ sargātsureśvara || 14 ||

English

O Lord of the universe, you satisfy the desires of the sons of the moon with your creations. Therefore, they will satisfy you with their creations.

हिन्दी

हे विश्व के स्वामी, आप अपनी सृष्टियों से चंद्रमा के पुत्रों की इच्छाओं को पूरी करते हैं। इसलिए, वे अपनी सृष्टियों से आपको संतुष्ट करेंगे।

15

चित्तनेत्रैर्भवानेतान्सर्गानन्यस्य नो दृशा | अवश्यं चक्षुषा सर्गं सृष्टमित्येव वेत्ति कः || १५ ||

cittanetrairbhavānetānsargānanyasya no dṛśā | avaśyaṃ cakṣuṣā sargaṃ sṛṣṭamityeva vetti kaḥ || 15 ||

English

With the eyes of the mind, you alone see these creations, not with any other vision. Who else can truly know that creation is perceived by the eyes?

हिन्दी

मन की आँखों से, आप ही इन सृष्टियों को देखते हैं, किसी और दृष्टि से नहीं। कौन और यह जान सकता है कि सृष्टि आँखों द्वारा देखी जाती है?

16

येनैव मनसा सर्गो निर्मितः परमेश्वर | स एव मांसनेत्रेण तं पश्यति हि नेतरः || १६ ||

yenaiava manasā sargo nirmitaḥ parameśvara | sa eva māṃsanetreṇa taṃ paśyati hi netaraḥ || 16 ||

English

The one who has created the universe with his mind, that same Supreme Lord, sees it with the eyes of the mind, not with physical eyes.

हिन्दी

जिसने अपने मन से सृष्टि की रचना की है, वही परमेश्वर मन की आंखों से उसे देखता है, शारीरिक आंखों से नहीं।

17

न चैतान्दश संसारान्दश नीरजसंभवान् | कश्चिन्नाशयितुं शक्तश्चित्तदार्ढ्याच्चिरस्थितान् || १७ ||

na caitāndaśa saṃsārāndaśa nīrajasaṃbhavān | kaścinnāśayituṃ śaktaścittadārḍhyāccirasthitān || 17 ||

English

No one can destroy these ten senses, which are born from the pure consciousness and have been firmly established in the mind for a long time.

हिन्दी

कोई भी इन दस इंद्रियों को नहीं नष्ट कर सकता, जो शुद्ध चेतना से उत्पन्न होती हैं और मन में दृढ़ता से लंबे समय से स्थित हैं।

18

कर्मेन्द्रियैर्यत्क्रियते तद्रोद्धुं किल युज्यते | न मनोनिश्चयकृतं कश्चिद्रोधयितुं क्षमः || १८ ||

karmeṃdriyairyatkriyate tadroddhuṃ kila yujyate | na manoniścayakṛtaṃ kaścidrodhayituṃ kṣamaḥ || 18 ||

English

Whatever is done by the organs of action can be restrained, but no one is capable of restraining the resolutions made by the mind.

हिन्दी

जो कुछ भी कर्मेंद्रियों द्वारा किया जाता है, उसे रोका जा सकता है, लेकिन मन के निश्चय को कोई भी रोकने में समर्थ नहीं है।

19

यो बद्धपदतां यातो जन्तोर्मनसि निश्चयः | स तेनैव विना ब्रह्मन्नान्येन विनिवार्यते || १९ ||

yo baddhapadatāṃ yāto jantormanasin niścayaḥ | sa tenaiva vinā brahmannānyena vinivāryate || 19 ||

English

The resolution that has become firmly established in the mind of a person cannot be changed without that very resolution, O Brahman.

हिन्दी

जो निश्चय किसी व्यक्ति के मन में दृढ़ता से स्थापित हो गया है, वह उसी निश्चय के बिना नहीं बदला जा सकता, हे ब्रह्मन्।

20

बहुकालं यदभ्यस्तं मनसा दृढनिश्चयम् | शापेनापि न तस्यास्ति क्षयो नष्टेऽपि देहके || २० ||

bahukālaṃ yadabhyastaṃ manasā dṛḍhaniścayam | śāpenāpi na tasyāsti kṣayo naṣṭe'pi dehake || 20 ||

English

That which has been practiced with a firm resolve in the mind for a long time, even a curse cannot destroy it, even if the body is destroyed.

हिन्दी

जो कुछ मन में दृढ़ निश्चय से लंबे समय तक अभ्यास किया गया है, उसे शाप भी नहीं नष्ट कर सकता, चाहे शरीर नष्ट हो जाए।

21

यद्बद्धपीठमभितो मनसि प्ररूढं तद्रूपमेव पुरुषो भवतीह नान्यत् | तद्बोधनादितरमत्र किलाभ्युपायं शैलौघसेकमिव निष्फलमेव मन्ये || २१ ||

yadbaddhapīṭhamabhito manasi prarūḍhaṃ tadrūpameva puruṣo bhavatīha nānyat | tadbodhanāditaramatra kilābhyupāyaṃ śailaughasekamiva niṣphalameva manye || 21 ||

English

Whatever the mind is firmly fixed upon, that alone becomes the nature of the person, nothing else. I consider any other means of understanding this to be as futile as pouring water on a mountain.

हिन्दी

जिस पर मन दृढ़ता से स्थिर हो जाता है, वही व्यक्ति का स्वभाव बन जाता है, कुछ और नहीं। मैं इसे समझने के अन्य उपायों को पर्वत पर पानी बहाने जैसा व्यर्थ मानता हूँ।

← Chapter 87Chapter 89 →