Utpatti, Chapter 86 उत्पत्ति

Book 3 of the Yoga Vasishtha, chapter 86 — verses 1–51 (51 in all). Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीभानुरुवाच | कल्पनाम्नि महादेव ह्यस्तने दिवसे तव | तले कैलासशैलस्य जम्बूद्वीपैककोणके || १ ||

śrībhānuruvāca | kalpanāmni mahādeva hyastane divase tava | tale kailāsaśailasya jambūdvīpaikakoṇake || 1 ||

English

Shri Bhanu said: O Mahadeva, in the land of Kalpana, on this day of yours, at the foot of Mount Kailasa, in one corner of Jambudvipa.

हिन्दी

श्री भानु ने कहा: हे महादेव, कल्पना नामक भूमि में, आज के दिन, आपके कैलास पर्वत के नीचे, जम्बूद्वीप के एक कोण में।

2

सुवर्णजटनाम्ना यस्त्वत्पुत्रैर्जनितप्रजैः | मण्डलं कल्पितं श्रीमदनल्पसुखसुन्दरम् || २ ||

suvarṇajaṭanāmnā yastvatputrairjanitaprajaiḥ | maṇḍalaṃ kalpitaṃ śrīmadanalpasukhasundaram || 2 ||

English

There, a Brahmin named Suvarnajata, born from your sons, created a beautiful and joyful circle with his progeny.

हिन्दी

वहाँ, सुवर्णजट नामक एक ब्राह्मण, जो आपके पुत्रों से उत्पन्न हुआ, अपनी संतान के साथ एक सुंदर और आनंदमय मण्डल बनाया।

3

तत्राभूदतिधर्मात्मा ब्राह्मणो ब्रह्मवित्तमः | इन्दुनामातिशान्तात्मा कश्यपस्य कुलोद्भवः || ३ ||

tatrābhūdatidharmātmā brāhmaṇo brahmavittamaḥ | indundunāmātiśāntātmā kaśyapasya kulodbhavaḥ || 3 ||

English

There lived a highly virtuous Brahmin, the best knower of Brahman, named Indu, who was very peaceful and born in the lineage of Kashyapa.

हिन्दी

वहाँ एक अत्यंत धार्मिक ब्राह्मण रहता था, जो ब्रह्म का सर्वश्रेष्ठ ज्ञाता था, इन्दु नामक, जो बहुत शांत स्वभाव का था और कश्यप के कुल में उत्पन्न हुआ था।

4

तस्मिंस्तदा निवसतो नित्यं स्वजनमण्डले | तस्य प्राणसमा भार्या काचित्तस्यां महात्मनः || ४ ||

tasmiṃstada nivasato nityaṃ svajanamaṇḍale | tasya prāṇasamā bhāryā kācittasyāṃ mahātmanaḥ || 4 ||

English

At that time, while he was living in the circle of his own people, he had a wife who was as dear to him as his own life, in the house of that great soul.

हिन्दी

उस समय, जब वह अपने लोगों के मण्डल में रहता था, उस महात्मा के घर में उसकी एक पत्नी थी, जो उसके लिए अपने प्राणों के समान प्यारी थी।

5

न बभूवात्मजस्तस्य मरुभूमौ तृणं यथा | न व्यराजत सा भार्या तस्य निष्फलपुष्पिता || ५ ||

na babhūvātmajastasya marubhūmau tṛṇaṃ yathā | na vyarājata sā bhāryā tasya niṣphalapuṣpitā || 5 ||

English

He had no son, like a blade of grass in the desert. His wife did not shine, being barren like a flowerless plant.

हिन्दी

उसका कोई पुत्र नहीं था, जैसे रेगिस्तान में घास की पत्ती। उसकी पत्नी चमकती नहीं थी, फूलों से रहित पौधे की तरह बंजर थी।

6

ऋज्वी गौरी सुशुद्धापि शून्या शरलता यथातौ ततो दंपती खिन्नौ पुत्रार्थे तपसे गिरेः || ६ ||

ṛjvī gaurī suśuddhāpi śūnyā śaralatā yathātau tato daṃpatī khinnau putrārthe tapase gireḥ || 6 ||

English

The straight and pure Gauri, though very pure, was empty like a reed. Therefore, the couple was distressed for the sake of a son and performed penance on the mountain.

हिन्दी

सीधी और पवित्र गौरी, बहुत पवित्र होने के बावजूद, एक रीड़ की तरह खाली थी। इसलिए, पुत्र के लिए दंपती दुःखी थे और पर्वत पर तपस्या की।

7

कैलासस्यांशमारूढौ रूढाविव नवद्रुमौभूतैरनावृते शून्ये तस्मिन्कैलासकुञ्जके || ७ ||

kailāsasyāṃśamārūḍhau rūḍhāviva navadrumaubhūtairanāvṛte śūnye tasminkailāsakuñjake || 7 ||

English

They ascended a part of Kailasa, like newly grown trees, in that empty and uncovered Kailasa grove.

हिन्दी

वे कैलास के एक भाग पर चढ़े, जैसे नए पेड़, उस खाली और अछादित कैलास कुंज में।

8

तेपतुस्तौ तपो घोरं जलाहारौ तरुस्थितीएकं पानीयचुलकं पीत्वा दिवसपर्यये || ८ ||

tepatustau tapo ghoraṃ jalāhārau tarusthitīekaṃ pānīyaculakaṃ pītvā divasaparyaye || 8 ||

English

They performed severe penance, subsisting on water, standing like trees, drinking a handful of water at the end of the day.

हिन्दी

उन्होंने कठोर तपस्या की, पानी पर जीवित रहे, पेड़ों की तरह खड़े रहे, दिन के अंत में एक मुट्ठी भर पानी पी।

9

निस्पन्दमुत्थितौ वार्क्षी वृत्तिमाश्रित्य संस्थितौतस्थतुस्तौ तदा तत्र तावत्कालं तरुव्रतौ || ९ ||

nispandamutthitau vārkṣī vṛttimāśritya saṃsthitautasthatustau tadā tatra tāvatkālaṃ taruvratau || 9 ||

English

They rose motionless, adopting the way of trees, and remained there for some time, observing the vow of the trees.

हिन्दी

वे निश्चल उठे, पेड़ों की तरह जीवन शैली अपनाई, और कुछ समय तक वहाँ रहे, पेड़ों के व्रत का पालन करते हुए।

10

यावत्त्रेता द्वापरं च युगे द्वे एव ते गतेततस्तुष्टोऽभवद्देवस्तयोः शशिकलाधरः || १० ||

yāvattretā dvāparaṃ ca yuge dve eva te gatetatastuṣṭo'bhavaddevastayoḥ śaśikalādharaḥ || 10 ||

English

As long as they spent two yugas, Treta and Dvapara, the god with the moon as his crest was pleased with them.

हिन्दी

जब तक वे दो युगों, त्रेता और द्वापर, में बिताए, चंद्रमा को अपने मुकुट में रखने वाले देव उनसे प्रसन्न हुए।

11

दिनातपातापितयोरिन्दुः कुमुदयोरिव | आजगाम तमुद्देशं यत्र तौ विप्रदंपती || ११ ||

dinātapātāpitayorinduḥ kumudayoriva | ājagāma tamuddeśaṃ yatra tau vipradampatī || 11 ||

English

The moon, which relieves the heat of the day, came to that place where the Brahmin couple was, like it comes to the lotuses.

हिन्दी

दिन की गर्मी को शांत करने वाला चंद्रमा, जैसे कमलों के पास आता है, उसी तरह उस स्थान पर आया जहाँ ब्राह्मण दंपती थे।

12

सलतापादपं देशं पुष्पाकर इवेश्वरः | दंपती तौ वृषारूढं सोमं सोमार्धशेखरम् || १२ ||

salatāpādapaṃ deśaṃ puṣpākara iveśvaraḥ | dampatī tau vṛṣārūḍhaṃ somaṃ somārdhaśekharam || 12 ||

English

Like the god of flowers, the lord came to that region which was like a tree relieving the heat, and the couple saw the moon, which was half-crowned, riding on a bull.

हिन्दी

फूलों के देवता की तरह, ईश्वर ने उस क्षेत्र में प्रवेश किया जो गर्मी को शांत करने वाले वृक्ष की तरह था, और दंपती ने आधे मुकुट वाले चंद्रमा को बैल पर सवार देखा।

13

फुल्लाननौ ददृशतुः कुमुदे शशिनं यथा | तौ तं प्रणेमतुर्देव तुषारामलमीश्वरम् || १३ ||

phullānananau dadṛśatuḥ kumude śaśinaṃ yathā | tau taṃ praṇematurddeva tuṣārāmalamīśvaram || 13 ||

English

With blooming faces, they saw the moon in the lotus, just like that, they bowed to the god who is pure like snow.

हिन्दी

खिले हुए चेहरों से, उन्होंने कमल में चंद्रमा को देखा, ठीक उसी तरह, उन्होंने बर्फ की तरह शुद्ध देवता को प्रणाम किया।

14

द्यावापृथिव्यावुदितं परिपूर्णमिवोहुपम् | तर्जयन्पवनाधूतनववृक्षाननस्वरम् || १४ ||

dyāvāpṛthivyāvuditaṃ paripūrṇamivohupam | tarjayanpavanādhūtanavavṛkṣānanasvaram || 14 ||

English

The heaven and earth were filled with a sound as if it were a complete sacrifice, with the wind blowing through the new trees making a rustling sound.

हिन्दी

स्वर्ग और पृथ्वी एक ऐसे शब्द से भरे हुए थे जैसे कि एक पूर्ण यज्ञ हो, हवा नए पेड़ों से होकर गुजरती हुई एक खड़खड़ाहट की आवाज बना रही थी।

15

ईश्वर उवाच | मृदूहामस्मितस्पन्दि प्रोवाचाथ वचः शिवः | वरं विप्र गृहाणाशु तुष्टोऽस्मि तव वाञ्छितम् || १५ ||

īśvara uvāca | mṛdūhāmasmitaspandi provācātha vacaḥ śivaḥ | varaṃ vipra gṛhāṇāśu tuṣṭo'smi tava vāñchitam || 15 ||

English

The lord said, 'I am pleased with your gentle nature, O Brahmin. I will grant your wish quickly, as I am satisfied with your desire.'

हिन्दी

ईश्वर ने कहा, 'मैं तुम्हारी कोमल प्रकृति से प्रसन्न हूँ, हे ब्राह्मण। मैं तुम्हारी इच्छा को शीघ्र पूर्ण करूँगा, क्योंकि मैं तुम्हारी इच्छा से संतुष्ट हूँ।'

16

विप्र उवाच | मधुमासरसाक्रान्तवृक्षवन्मुदितो भव | भगवन्देवदेवेश दश पुत्रा महाधियः || १६ ||

vipra uvāca | madhumāsarasākrāntavṛkṣavam mudito bhava | bhagavandevadeveśa daśa putrā mahādhiyaḥ || 16 ||

English

The Brahmin said, 'O Lord of the gods, be pleased like a tree laden with the sweetness of the spring season. O Lord of the gods, grant me ten highly intelligent sons.'

हिन्दी

ब्राह्मण ने कहा, 'हे देवों के देव, वसंत ऋतु की माधुर्य से भरे वृक्ष की तरह प्रसन्न हों| हे देवों के देव, मुझे दस बुद्धिमान पुत्र दें।'

17

भानुरुवाच | भव्या भवन्तु मे भूयः शोको येन न बाधते | अथैवमस्त्विति प्रोच्य जगामान्तर्धिमीश्वरः || १७ ||

bhānuruvāca | bhavyā bhavantu me bhūyaḥ śoko yena na bādhate | athaiavamastviti procya jagāmāntardhimīśvaraḥ || 17 ||

English

Bhanu said, 'May my wishes be fulfilled so that sorrow does not afflict me.' Saying 'So be it,' the Lord disappeared.

हिन्दी

भानु ने कहा, 'मेरी इच्छाएँ पूरी हों ताकि दुःख मुझे परेशान न करे|' यह कहकर 'ऐसा ही हो' कहकर ईश्वर अंतर्धान हो गए।

18

व्योम्नि वारिनिधिर्ह्रादं कृत्वेवोर्मिमहावपुः | ततस्तौ दम्पती तुष्टौ शिवलब्धवरौ गृहम् || १८ ||

vyomni vārinidhirhrādaṃ kṛtvāvormimahāvapuḥ | tatastau dampatī tuṣṭau śivalabdhavarau gṛham || 18 ||

English

In the sky, the ocean roared like a giant serpent. Then the couple, pleased with the boon granted by Shiva, returned home.

हिन्दी

आकाश में, समुद्र ने विशाल सर्प की तरह गर्जना की| तब शिव के वरदान से प्रसन्न होकर वह दंपती घर लौट गए।

19

गतौ गीर्वाणसदृशौ खमिवोमामहेश्वरौ | तत्रासौ ब्राह्मणी गेहे बभूवोदारगर्भिणी || १९ ||

gatau gīrvāṇasadṛśau khamivomāmaheśvarau | tatrāsau brāhmaṇī gehe babhūvodāragarbhinī || 19 ||

English

Having gone like the gods in the sky, the Brahmin's wife became pregnant with a noble womb.

हिन्दी

आकाश में देवताओं की तरह जाकर, ब्राह्मण की पत्नी उदार गर्भ से गर्भवती हो गई।

20

बभौ पूर्णोदरा श्यामा मेघलेखेव वारिणा | कालेऽथ सुषुवे पुत्रान्प्रतिपच्चन्द्रकोमलान् || २० ||

babhau pūrṇodarā śyāmā meghalekheva vāriṇā | kāle'tha suṣuve putrānpratipaccandrakomalān || 20 ||

English

She appeared with a full belly, dark like a cloud filled with water. In due time, she gave birth to sons as soft as the crescent moon.

हिन्दी

वह पूर्ण उदर से प्रकट हुई, जल से भरे मेघ की तरह श्याम| समय पर उसने चंद्रकोमल पुत्रों को जन्म दिया।

21

दशबालांस्ततो मुग्धान्वसुधेव नवाङ्कुरान् | कृतब्राह्मणसंस्कारा वृद्धिमीयुर्महौजसः || २१ ||

daśabālāṃstato mugdhānvasudheva navāṅkurān | kṛtabrāhmaṇasaṃskārā vṛddhimīyurmahaujasaḥ || 21 ||

English

Then, those ten innocent children, like new sprouts on the earth, having undergone the Brahminical sacraments, grew with great vigor.

हिन्दी

तब, वे दस मासूम बच्चे, जो पृथ्वी पर नए अंकुरों की तरह थे, ब्राह्मण संस्कारों से संस्कृत होकर, महान ऊर्जा के साथ बढ़े।

22

स्वल्पेनैव हि कालेन प्रावृषेव नवाम्बुदाः | ते सप्तवर्षवयसो बभूवुर्ज्ञातवाङ्मयाः || २२ ||

svalpenaiva hi kālena prāvṛṣeva navāmbudāḥ | te saptavarṣavayaso babhūvurjñātavāṅmayāḥ || 22 ||

English

In a very short time, like new clouds in the rainy season, they became seven years old and knowledgeable in speech.

हिन्दी

बहुत कम समय में, जैसे वर्षा ऋतु में नए बादल, वे सात वर्ष के हो गए और वाणी में ज्ञानवान हो गए।

23

विरेजुस्तेजसा तत्र नभसीवामला ग्रहाः | अथ कालेन महता तेषां तौ पितरौ तदा || २३ ||

virejustejasā tatra nabhasīvāmalā grahāḥ | atha kālena mahatā teṣāṃ tau pitarau tadā || 23 ||

English

They shone with brilliance there, like spotless planets in the sky. Then, after a long time, their parents passed away.

हिन्दी

वे वहाँ चमके, जैसे आकाश में निर्मल ग्रह। फिर, लंबे समय के बाद, उनके माता-पिता चल बसे।

24

संजग्मतुस्तनुं त्यक्त्वा स्वां गतिं गतिकोविदौ | मातापितृभ्यां रहिता दश ते ब्राह्मणास्ततः || २४ ||

saṃjagmatustanuṃ tyaktvā svāṃ gatiṃ gatikovidau | mātāpitṛbhyāṃ rahitā daśa te brāhmaṇāstataḥ || 24 ||

English

Leaving their bodies, they attained their own path, knowing the way. Deprived of their parents, those ten became Brahmins thereafter.

हिन्दी

अपने शरीर को छोड़कर, वे अपने मार्ग को प्राप्त हुए, मार्ग को जानने वाले। माता-पिता से वंचित होकर, वे दस ब्राह्मण बने तब।

25

ययुः कैलासशिखरं गृहं संत्यज्य खेदिनः | तत्र संचिन्तयामासुरुद्विग्नास्ते वितन्धवाः || २५ ||

yayuḥ kailāśaśikharaṃ gṛhaṃ saṃtyajya khedinaḥ | tatra saṃcintayāmāsurudvignāste vitandhavāḥ || 25 ||

English

Distressed, they left their home and went to the peak of Kailasa. There, they pondered, anxious and confused.

हिन्दी

दुःखी होकर, वे अपने घर को छोड़कर कैलास शिखर पर गए। वहाँ, वे चिंतित और भ्रमित होकर सोचने लगे।

26

किं स्यादिह परं श्रेय ऊचुश्चेदं परस्परम् किमिह स्यात्समुचितं भ्रातरः किमदुःखदम् || २६ ||

kiṃ syādiha paraṃ śreya ūcuścedaṃ parasparam kiṃsih syātsamucitaṃ bhrātaraḥ kimaduḥkhadam || 26 ||

English

What is the highest good here? They said to each other, what is appropriate here, brothers, what is the cause of sorrow?

हिन्दी

यहाँ क्या सर्वोत्तम है? उन्होंने एक-दूसरे से कहा, यहाँ क्या उचित है, भाईयों, दुःख का कारण क्या है?

27

किं महत्त्वं किमैश्वर्यं किं महाविभवं शुभम् किं तदेतज्जनैश्वर्यं सामन्तो हि महेश्वर || २७ ||

kiṃ mahattvaṃ kimaiśvaryaṃ kiṃ mahāvibhavaṃ śubham kiṃ tadetajjanaiśvaryaṃ sāmanto hi maheśvara || 27 ||

English

What is greatness, what is sovereignty, what is great prosperity, what is auspicious? What is this power of the people, O feudatories, indeed the great lord?

हिन्दी

महत्त्व क्या है, ऐश्वर्य क्या है, महाविभव क्या है, शुभ क्या है? यह जन ऐश्वर्य क्या है, हे सामंत, वास्तव में महान ईश्वर?

28

सामन्तसंपत्किंनाम राजानो हि महेश्वराः का नाम संपद्भूपानां सम्राडिह महेश्वरः || २८ ||

sāmantasaṃpatkiṃnāma rājāno hi maheśvarāḥ kā nāma saṃpadbhūpānāṃ samrāḍiha maheśvaraḥ || 28 ||

English

What is the wealth of the feudatories, indeed the kings are the great lords. What is the wealth of the kings, O emperor, indeed the great lord?

हिन्दी

सामंतों की संपत्ति क्या है, वास्तव में राजा महान ईश्वर हैं। राजाओं की संपत्ति क्या है, हे सम्राट, वास्तव में महान ईश्वर?

29

किं नाम तन्महेन्द्रत्वं यन्मुहूर्तं प्रजापतेः विनश्यति न यत्कल्पे किं स्यात्तदिह शोभनम् || २९ ||

kiṃ nāma tanmahendratvaṃ yanmuhūrtaṃ prajāpateḥ vinaśyati na yatkalpe kiṃ syāttadih śobhanam || 29 ||

English

What is the name of that great lordship which perishes in a moment of the lord of creatures? What is that which does not perish in a kalpa, what is that auspicious here?

हिन्दी

उस महान ईश्वरत्व का नाम क्या है जो प्रजापति के एक क्षण में नष्ट हो जाता है? कल्प में जो नष्ट नहीं होता, वह क्या है, यहाँ शोभन क्या है?

30

भाषमाणेष्वथैतेषु ज्येष्ठो भ्राता महामतिः गम्भीरवागुवाचेदं मृगयूथान्मृगो यथा || ३० ||

bhāṣamāṇeṣvathaitesu jyeṣṭho bhrātā mahāmatiḥ gambhīravāg uvācedaṃ mṛgayūthānmṛgo yathā || 30 ||

English

While they were speaking thus, the eldest brother, the great-minded one, spoke these profound words, like a deer from the herd.

हिन्दी

जब वे ऐसे बोल रहे थे, सबसे बड़े भाई, महामति, ने ये गहरे शब्द कहे, जैसे हरिण हरिणों के झुंड से निकलता है।

31

ऐश्वर्याणां हि सर्वेषामाकल्पं न विनाशि यत्| रोचते भ्रातरस्तन्मे ब्रह्मत्वमिह नेतरत् || ३१ ||

aiśvaryāṇāṃ hi sarveṣāmākalpaṃ na vināśi yat| rocate bhrātarastanme brahmatvamihanetarat || 31 ||

English

Indeed, all these powers are not eternal| I desire that supreme state of Brahman, not anything else

हिन्दी

निश्चय ही, ये सभी ऐश्वर्य अनित्य हैं| मुझे उस परम ब्रह्मत्व की इच्छा है, किसी और चीज की नहीं

32

एतदुक्तं तदखिला द्विजपुत्रास्त उत्तमाः| वचोभिरैन्दवास्तत्र साधु साध्वित्यपूजयन् || ३२ ||

etaduktaṃ tadakhilā dvijaputrāsta uttamāḥ| vacobhiraindavāstatra sādhu sādhvityapūjayan || 32 ||

English

Having heard this, all the excellent Brahmin sons praised it with words of approval, saying 'Excellent, Excellent'

हिन्दी

यह सुनकर, सभी उत्तम ब्राह्मण पुत्रों ने स्वीकार की बातों से इसकी प्रशंसा की, कहा 'साधु, साधु'

33

ऊचुश्चेदं कथं तात सर्वदुःखोपमार्जनम्| पद्मासनं जगत्पूज्यं विरञ्चित्वमवाप्नुमः || ३३ ||

ūcuścedaṃ kathaṃ tāta sarvaduḥkhopamārjanam| padmāsanaṃ jagatpūjyaṃ virañcitvamavāpnumaḥ || 33 ||

English

They said, 'Father, how can we attain the state of Brahma, which is worshipped by the world and removes all sorrows, by sitting in the lotus posture?'

हिन्दी

उन्होंने कहा, 'पिताजी, हम पद्मासन में बैठकर कैसे उस ब्रह्मत्व को प्राप्त कर सकते हैं, जो संसार द्वारा पूजा जाता है और सभी दुःखों को दूर करता है?'

34

भ्रात्रा तेन पुनः प्रोक्ता भ्रातरो भूरितेजसः| मदुक्तं सर्व एवेमे भवन्तः पालयन्तु वै || ३४ ||

bhrātrā tena punaḥ proktā bhrātaro bhūritejasāḥ| maduktaṃ sarva eveme bhavantaḥ pālayantu vai || 34 ||

English

The brother then said again to the radiant brothers, 'All of you should follow what I have said'

हिन्दी

फिर उस भाई ने चमकते हुए भाइयों से कहा, 'तुम सभी मेरे कहे अनुसार चलो'

35

पद्मासनगतो भास्वान्ब्रह्माहमिति तेजसा| सृजामि संहरामीति ध्यानमस्तु चिराय वः || ३५ ||

padmāsanagato bhāsvānbrahmāhamiti tejasā| sṛjāmi saṃharāmīti dhyānamastu cirāya vaḥ || 35 ||

English

Sitting in the lotus posture, radiant, thinking 'I am Brahma' with brilliance, 'I create, I destroy,' let this meditation be for a long time for you

हिन्दी

पद्मासन में बैठे हुए, चमकते हुए, 'मैं ब्रह्म हूँ' के साथ तेज से, 'मैं रचता हूँ, मैं नष्ट करता हूँ,' यह ध्यान तुम्हारे लिए दीर्घकाल तक हो

36

अग्रजेनेति कथिते बाढं कृत्वा त उत्तमाः| ध्यानाधीनधियस्तस्थुः सहैव ज्यायसा रसात्|| ३६ ||

agrajene ti kathite bāḍhaṃ kṛtvā ta uttamāḥ| dhyānādhīnadhiyas tasthuḥ sahaiva jyāyasā rasāt|| 36 ||

English

Having agreed with the eldest, those excellent ones, with their minds dependent on meditation, remained together with the elder, from affection.

हिन्दी

अग्रज के कहने पर सहमत होकर, वे उत्तम लोग ध्यान पर आसक्त होकर, स्नेह से एक साथ रहे।

37

लिपिकर्मार्पिताकारा ध्यानासक्तधियश्च ते| अन्तस्थेनैव मनसा चिन्तयामासुरादृताः|| ३७ ||

lipikarmārpitākārā dhyānāsaktadhiyaśca te| antasthenaiva manasā cintayāmāsurādṛtāḥ|| 37 ||

English

With their forms dedicated to the act of writing and their minds engrossed in meditation, they thought with their inner minds, being respectful.

हिन्दी

लिपिकर्म में अर्पित आकार और ध्यान में आसक्त मन वाले वे लोग अन्तर्मन से सोचते रहे, आदर के साथ।

38

अथ उत्फुल्लकमलकोशवक्रोन्नतासनः| ब्रह्माहं जगतां स्रष्टा कर्ता भोक्ता महेश्वरः|| ३८ ||

atha utphullakamalakośavakronnatāsanaḥ| brahmāhaṃ jagatāṃ sraṣṭā kartā bhoktā maheśvaraḥ|| 38 ||

English

Then, seated on a high throne resembling an open lotus bud, I, Brahma, am the creator, doer, and enjoyer of the worlds, the great lord.

हिन्दी

तदनन्तर, खिले हुए कमल के कोश के समान ऊँचे आसन पर बैठा हुआ, मैं ब्रह्मा हूँ, जगत का स्रष्टा, कर्ता और भोक्ता, महेश्वर हूँ।

39

यज्ञक्रियाक्रमवतः साङ्गोपाङ्गा महर्षयः| सरस्वत्याथ गायत्र्या युक्ता वेदा नरा इमे|| ३९ ||

yajñakriyākrama vataḥ sāṅgopāṅgā maharṣayaḥ| sarasvatyātha gāyatryā yuktā vedā narā ime|| 39 ||

English

These great sages, following the sequence of sacrificial rites, with all limbs and sub-limbs, united with Sarasvati and Gayatri, are the Vedas embodied in men.

हिन्दी

ये महर्षि यज्ञ क्रियाओं के क्रम के अनुसार साङ्गोपाङ्ग हैं, सरस्वती और गायत्री से युक्त हैं, और ये मनुष्यों में वेद का रूप हैं।

40

लोकपालपराक्रान्तः संचरत्सिद्धमण्डलः| अयमुद्दामसौभाग्यः स्वर्गः स्वरविभूषितः|| ४० ||

lokapālaparākrāntaḥ saṃcaratsiddhamanḍalaḥ| ayamuddāmasaubhāgyaḥ svargaḥ svaravibhūṣitaḥ|| 40 ||

English

Surpassing the guardians of the world, moving in the circle of the perfected ones, this is the heaven adorned with sound, endowed with supreme fortune.

हिन्दी

लोकपालों को पार करके, सिद्धों के मण्डल में चलने वाला, यह स्वर से सुशोभित स्वर्ग है, जो उद्दाम सौभाग्य से युक्त है।

41

पर्वतद्वीपजलधिकाननैः समलंकृतम् | इदं भूमण्डलं चैव त्रिलोकीकर्णकुण्डलम् || ४१ ||

parvatadvīpajaladhikānanaiḥ samalaṅkṛtam | idaṃ bhūmaṇḍalaṃ caiva trilokīkarṇakuṇḍalam || 41 ||

English

This Earth, adorned with mountains, islands, oceans, and forests, is like an earring of the three worlds.

हिन्दी

यह पृथ्वी, जो पर्वतों, द्वीपों, समुद्रों और वनों से सुशोभित है, तीनों लोकों का कुण्डल है।

42

एतत्पातालकुहरं दैत्यदानवभोजितम् | अमृतस्त्रीगणाकीर्णं गृहं गगनकोटरम् || ४२ ||

etatpātālakuharaṃ daityadānavabhojitam | amṛtastrīgaṇākīrṇaṃ gṛhaṃ gaganakoṭaram || 42 ||

English

This is the cave of Patala, enjoyed by demons and giants, filled with immortal women, a house in the sky.

हिन्दी

यह पाताल का गुफा है, जिसे दैत्य और दानव भोगते हैं, अमृत स्त्रियों से भरा हुआ, आकाश में एक घर।

43

अयमिन्द्रो महाबाहुः प्रजालंकृतदोत्तमः | त्रैलोक्यनगरीमेकः पाति पावनयज्ञभुक् || ४३ ||

ayamindro mahābāhuḥ prajālaṅkṛtadottamaḥ | trailokyanagarīmekaḥ pāti pāvanayajñabhuk || 43 ||

English

This mighty-armed Indra, the best giver adorned with people, alone protects the city of the three worlds, enjoying purifying sacrifices.

हिन्दी

यह महाबाहु इन्द्र, जो लोगों से सुशोभित सर्वोत्तम दाता है, अकेला तीनों लोकों की नगरी की रक्षा करता है, पवित्र यज्ञों का भोग करता हुआ।

44

दीप्रजालवरत्राभिरवष्टभ्याथ दिग्गणम् | क्रमेण प्रतपन्त्येते भानवो भूरिभानवः || ४४ ||

dīprajālavaratrābhiravaṣṭabhyātha diggaṇam | krameṇa pratapantyete bhānavo bhūribhānavaḥ || 44 ||

English

Having seized the directions with their brilliant rays, these numerous suns gradually shine.

हिन्दी

अपनी चमकीली किरणों से दिशाओं को पकड़कर, ये अनेक सूर्य धीरे-धीरे चमकते हैं।

45

लोकपाला इमे लोकं रक्षन्ति शुद्धवृत्तयः | मर्यादाभिरतुच्छाभिर्गोपाला गोगणं यथा || ४५ ||

lokapālā ime lokaṃ rakṣanti śuddhavṛttayaḥ | maryādābhiratucchābhirgopālā gogaṇaṃ yathā || 45 ||

English

These protectors of the world, who are of pure conduct, protect the world with their lofty boundaries, like cowherds protect the herd of cows.

हिन्दी

ये लोकपाल, जो पवित्र चरित्र के हैं, अपनी उच्च मर्यादाओं से लोक की रक्षा करते हैं, जैसे गोपाल गायों के झुंड की रक्षा करते हैं।

46

उन्मज्जन्ति निमज्जन्ति प्रस्फुरन्ति पतन्ति च | तरङ्गा इव तोयानामिमाः प्रतिदिनं प्रजाः || ४६ ||

unmajjanti nimajjanti prasphuranti patanti ca | taraṅgā iva toyānāmimāḥ pratidinaṃ prajāḥ || 46 ||

English

These beings rise and fall, tremble and perish, like the waves of water every day.

हिन्दी

ये प्राणी प्रतिदिन जल की लहरों की तरह उठते हैं, डूबते हैं, काँपते हैं और गिरते हैं।

47

सृजामीममहं सर्गं संहरामि तथादृतः | अयमात्मनि तिष्ठामि शाम्यामि भुवनेश्वरः || ४७ ||

sṛjāmīmamahaṃ sargaṃ saṃharāmi tathādṛtaḥ | ayamātmani tiṣṭhāmi śāmyāmi bhuvaneśvaraḥ || 47 ||

English

I create this universe and I also destroy it, as seen. I reside in the self and I am the lord of the worlds.

हिन्दी

मैं इस ब्रह्मांड को सृजित करता हूँ और नष्ट भी करता हूँ, जैसा कि देखा गया है। मैं आत्मा में निवास करता हूँ और मैं लोकों का स्वामी हूँ।

48

अयं संवत्सरो यात इदं परिणतं युगम् | सृष्टेरयमसौ कालः स्वयं संहरणस्य च || ४८ ||

ayaṃ saṃvatsaro yāta idaṃ pariṇataṃ yugam | sṛṣṭerayamasau kālaḥ svayaṃ saṃharaṇasya ca || 48 ||

English

This year has passed, this era has changed. This is the time of creation and destruction itself.

हिन्दी

यह वर्ष बीत गया है, यह युग परिवर्तित हो गया है। यह सृष्टि और विनाश का समय स्वयं है।

49

अयमेव गतः कल्पो ब्राह्मी रात्रिरियं तता | अयमात्मनि तिष्ठामि पूर्णात्मा परमेश्वरः || ४९ ||

ayameva gataḥ kalpo brāhmī rātririyaṃ tatā | ayamātmani tiṣṭhāmi pūrṇātmā parameśvaraḥ || 49 ||

English

This very eon has passed, this Brahma's night has extended. I reside in the self, the complete self, the supreme lord.

हिन्दी

यही कल्प बीत गया है, यह ब्रह्मा की रात विस्तारित हो गई है। मैं आत्मा में निवास करता हूँ, पूर्ण आत्मा, परमेश्वर।

50

इति भावितया बुद्ध्या ते द्विजा अथ ऐन्दवाः | दशाद्रिवृत्तयस्तस्थुः समुत्कीर्णा इवोपलात् || ५० ||

iti bhāvitayā buddhyā te dvijā atha aindavāḥ | daśādrivṛttayastasthuḥ samutkīrṇā ivopalāt || 50 ||

English

Thus, with a mind filled with devotion, those twice-born, the sons of Indu, stood like ten mountains, as if thrown up from the earth.

हिन्दी

इस प्रकार, भक्ति से भरे मन से, वे द्विज, इंदु के पुत्र, पृथ्वी से उठाए गए हुए दस पर्वतों की तरह खड़े हुए।

51

अधिगतकमलासनक्रमास्ते परिगलितेतरतुच्छवृत्तिजालाः | सततमतितरां कुशासनस्थाश्चिरमिति पङ्कजकल्पने विरेजुः || ५१ ||

adhigatakamalāsanakramāste parigalitetaratucchavṛttijālāḥ | satatamatitarāṃ kuśāsanasthāściramiti paṅkajakalpane virejuḥ || 51 ||

English

Those who have mastered the practice of the lotus posture, with their other trivial activities dissolved, constantly shine in the highest state, seated on the kusha grass, for a long time in the form of a lotus.

हिन्दी

जो कमल आसन की प्रक्रिया को अधिगत कर चुके हैं, उनकी अन्य तुच्छ गतिविधियाँ विलीन हो गई हैं, वे निरंतर उच्चतम अवस्था में, कुश आसन पर बैठे हुए, लंबे समय तक कमल के रूप में विराजमान हैं।

← Chapter 85Chapter 87 →