योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Utpatti, Chapter 79उत्पत्ति प्रकरण · सर्ग ७९

Book 3 of the Yoga Vasishtha, chapter 79 — 36 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, उत्पत्ति प्रकरण, अध्याय 79 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

Part ofइस कथा का हिस्सा: The Story of Karkati the Demoness · chapters 68–83अध्याय 68–83

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

13.79.1

श्रीवसिष्ठ उवाच । इत्युक्त्वा राक्षसी प्रश्नान्सा वक्तुमुपचक्रमे । उच्यतामिति राज्ञोक्ते तानिमान्शृणु राघव ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | ityuktvā rākṣasī praśnānsā vaktumupacakrame | ucyatāmiti rājñokte tānimānśṛṇu rāghava || 1 ||

Sri Vasishtha said: Having said this, the demoness got ready to ask her questions. When the king said, "Speak," listen now to these questions, Raghava.

श्री वशिष्ठ जी ने कहा: यह कहकर राक्षसी अपने सवाल पूछने के लिए तैयार हुई। जब राजा ने कहा, "बोलो," तो हे राघव, अब ये सवाल सुनो।

23.79.2

राक्षस्युवाच । एकस्यानेकसंख्यस्य कस्याणोरम्बुधेरिव । अन्तर्ब्रह्माण्डलक्षाणि लीयन्ते बुद्बुदा इव ॥ २ ॥

rākṣasyuvāca | ekasyāneka saṃkhyasya kasyāṇorambudheriva | antarbrahmāṇḍalakṣāṇi līyante budbudā iva || 2 ||

The demoness said: What is that one thing which, though it is one, has countless numbers, and inside which, like inside an ocean, hundreds of thousands of universes dissolve like bubbles?

राक्षसी ने कहा: वह कौन सी एक चीज़ है, जो एक होते हुए भी अनगिनत रूपों में है, और जिसके भीतर, जैसे समुद्र में, लाखों ब्रह्मांड बुलबुलों की तरह घुल जाते हैं?

33.79.3

किमाकाशमनाकाशं न किंचित्किंचिदेव किम् । कोऽहमेवासि संपन्नः को भवानप्यहं स्थितः ॥ ३ ॥

kimākāśamanākāśaṃ na kiṃcitkiṃcideva kim | ko'hamevāsi saṃpannaḥ ko bhavānapyahaṃ sthitaḥ || 3 ||

What is space, and what is not space? What is nothing, and what indeed is something? Who am I, that has become you? Who are you, that stands here as me?

आकाश क्या है, और आकाश न होना क्या है? कुछ न होना क्या है, और कुछ होना क्या है? मैं कौन हूं, जो तुम बन गया हूं? तुम कौन हो, जो मेरे रूप में खड़े हो?

43.79.4

गच्छन्न गच्छति च कः कोऽतिष्ठन्नपि तिष्ठति । कश्चेतनोऽपि पाषाणः कश्चिद्व्योम्नि विचित्रकृत् ॥ ४ ॥

gacchanna gacchati ca kaḥ ko'tiṣṭhannapi tiṣṭhati | kaścetano'pi pāṣāṇaḥ kaścidvyomni vicitra kṛt || 4 ||

Who is it that, while moving, does not move? Who is it that, while not staying still, still stays still? Who, though conscious, is a stone? Who is it that creates wonders in the sky?

वह कौन है, जो चलते हुए भी नहीं चलता? वह कौन है, जो न रुकते हुए भी रुका रहता है? वह कौन है, जो चेतन होते हुए भी पत्थर है? वह कौन है, जो आकाश में तरह-तरह के चमत्कार रचता है?

53.79.5

वह्नितामजहच्चैव कश्च वह्निरदाहकः । अवह्नेर्जायते वह्निः कस्माद्राजन्निरन्तरम् ॥ ५ ॥

vahnitāmajahaccaiva kaśca vahniradāhakaḥ | avahnerjāyate vahniḥ kasmādrājannirantaram || 5 ||

Who is the fire that never stops being fire, yet does not burn? O king, from what does fire keep rising, again and again, out of what is not fire?

वह कौन सी आग है, जो हमेशा आग ही बनी रहती है, फिर भी जलाती नहीं? हे राजन, जो आग नहीं है, उससे आग बार-बार कैसे पैदा होती रहती है?

63.79.6

अचन्द्रार्काग्नितारोऽपि कोऽविनाशः प्रकाशकः । अनेत्रलभ्यात्कस्माच्च प्रकाशः संप्रवर्तते ॥ ६ ॥

acandrārkāgnitāro'pi ko'vināśaḥ prakāśakaḥ | anetralabhyātkasmācca prakāśaḥ saṃpravartate || 6 ||

Who is the light that shines without needing moon, sun, fire or stars, and never perishes? From what, though the eye cannot reach it, does light keep arising?

वह कौन सी रोशनी है, जो चांद, सूरज, आग और तारों के बिना भी चमकती है, और कभी नष्ट नहीं होती? आंख जिसे छू भी नहीं सकती, उससे रोशनी कैसे पैदा होती रहती है?

73.79.7

लतागुल्माङ्कुरादीनां जात्यन्धानां तथैव च । अन्येषामप्यनक्षाणामालोकः क इवोत्तमः ॥ ७ ॥

latāgulmāṅkurādīnāṃ jātyandhānāṃ tathaiva ca | anyeṣāmapyanakṣāṇāmālokaḥ ka ivottamaḥ || 7 ||

For creepers, shrubs, sprouts and the like, and for those born blind, and for others too who have no eyes at all, what is that best light by which they see?

बेलों, झाड़ियों, कोंपलों के लिए, और जन्म से अंधे लोगों के लिए, और बिना आंखों वाले बाकी सबके लिए भी, वह कौन सी सबसे अच्छी रोशनी है, जिससे वे देखते हैं?

83.79.8

जनकः कोऽम्बरादीनां सत्तायाः कः स्वभावदः । को जगद्रत्नकोशः स्यात्कस्य कोशो मणेर्जगत् ॥ ८ ॥

janakaḥ ko'mbarādīnāṃ sattāyāḥ kaḥ svabhāvadaḥ | ko jagadrattanakośaḥ syātkasya kośo maṇerjagat || 8 ||

Who is the father of the sky and the other elements? Who gives being its very own nature? What is the jewel box that holds the world? And of what jewel is the world itself the box?

आकाश और बाकी तत्वों का पिता कौन है? होने को उसका अपना स्वभाव कौन देता है? दुनिया को थामने वाला रत्न-कोष क्या है? और दुनिया खुद किस रत्न का कोष है?

93.79.9

कोऽणुस्तमःप्रकाशः स्यात्कोऽणुरस्ति च नास्ति च । कोऽणुर्दूरेऽप्यदूरे च कोऽणुरेव महागिरिः ॥ ९ ॥

ko'ṇustamaḥprakāśaḥ syātko'ṇurasti ca nāsti ca | ko'ṇurdūre'pyadūre ca ko'ṇureva mahāgiriḥ || 9 ||

What is the atom that is both darkness and light? What is the atom that both exists and does not exist? What is the atom that is both far and not far? What is the atom that is itself a great mountain?

वह कौन सा कण है, जो अंधेरा भी है और उजाला भी? वह कौन सा कण है, जो है भी और नहीं भी है? वह कौन सा कण है, जो दूर भी है और पास भी? वह कौन सा कण है, जो खुद एक बड़ा पहाड़ है?

103.79.10

निमेष एव कः कल्पः कः कल्पोऽपि निमेषकः । किं प्रत्यक्षमसद्रूपं किं चेतनमचेतनम् ॥ १० ॥

nimeṣa eva kaḥ kalpaḥ kaḥ kalpo'pi nimeṣakaḥ | kiṃ pratyakṣamasadrūpaṃ kiṃ cetanamacetanam || 10 ||

What is it whose single blink of the eye is itself a whole age, and whose whole age is itself a single blink? What is it that, though visible, has the nature of the unreal? What is it that is conscious yet unconscious?

वह क्या है, जिसकी एक पलक झपकना ही एक पूरा युग है, और जिसका पूरा युग ही एक पलक झपकना है? वह क्या है, जो दिखता तो है पर असल में है नहीं? वह क्या है, जो चेतन होते हुए भी जड़ है?

113.79.11

कश्च वायुरवायुश्च कः शब्दोऽशब्द एव कः । कः सर्वं न च किंचिच्च कोऽहं नाहं च किं भवेत् ॥ ११ ॥

kaśca vāyuravāyuśca kaḥ śabdo'śabda eva kaḥ | kaḥ sarvaṃ na ca kiṃcicca ko'haṃ nāhaṃ ca kiṃ bhavet || 11 ||

What is the wind that is not wind at all? What is the sound that is truly no sound? What is that which is everything and also nothing at all? What is I, and what would be not-I?

वह कौन सी हवा है, जो हवा है ही नहीं? वह कौन सी आवाज़ है, जो सच में कोई आवाज़ नहीं है? वह क्या है, जो सब कुछ है और कुछ भी नहीं है? मैं क्या हूं, और मैं-नहीं क्या होगा?

123.79.12

किं प्रयत्नशतप्राप्यं लब्ध्वापि बहुजन्मनि । लब्धं न किंचिद्भवति किंतु सर्वं न लभ्यते ॥ १२ ॥

kiṃ prayatnaśataprāpyaṃ labdhvāpi bahu janmani | labdhaṃ na kiṃcid bhavati kiṃtu sarvaṃ na labhyate || 12 ||

What is it that is reached only after hundreds of efforts, yet even after it is gained through many births, it feels as if nothing at all has been gained, but without it, nothing else is ever gained?

वह क्या है, जो सैकड़ों कोशिशों के बाद ही मिलता है, और कई जन्मों में पाकर भी ऐसा लगता है जैसे कुछ भी नहीं मिला, फिर भी उसके बिना कुछ और नहीं मिलता?

133.79.13

स्वस्थेन जीवितेनोच्चैः केनात्मैवापहारितः । केनाणुनान्तः क्रियते मेरुस्त्रिभुवनं तृणम् ॥ १३ ॥

svasthana jīvitena uccaiḥ kenātmā evāpahāritaḥ | kenāṇunāntaḥ kriyate meruḥ tribhuvanaṃ tṛṇam || 13 ||

By what has the self itself been stolen away, even while a person lives on in comfort and good health? By what atom is Mount Meru made small enough to fit inside it, and the three worlds made into a mere blade of grass?

यह क्या है, जिसने अपने-आप को ही चुरा लिया है, जबकि इंसान आराम से और भले-चंगे रहते हुए जी रहा होता है? किस कण से मेरु पर्वत अंदर समा जाता है, और तीनों लोक एक तिनके जैसे बन जाते हैं?

143.79.14

केनाप्यणुकमात्रेण पूरिता शतयोजनी । कोऽणुरेव भवन्माति न योजनशतेष्वपि ॥ १४ ॥

kenāpyaṇukamātreṇa pūritā śatayojanī | ko'ṇureva bhavan māti na yojanaśateṣvapi || 14 ||

By what single tiny atom is a stretch of a hundred yojanas filled completely? What is the atom that, while remaining an atom, cannot be contained even within hundreds of yojanas?

किस एक छोटे से कण से सौ योजन की दूरी पूरी तरह भर जाती है? वह कौन सा कण है, जो कण ही रहते हुए भी सौ योजनों में भी नहीं समाता?

153.79.15

केनाप्यणुकमात्रेण पूरिता शतयोजनीकोऽणुरेव भवन्माति न योजनशतेष्वपि ॥ १५ ॥

kenāpyaṇukamātreṇa pūritā śatayojanīko'ṇureva bhavanmāti na yojanaśateṣvapi || 15 ||

By what single tiny atom is a stretch of a hundred yojanas filled completely, and what is the atom that, while remaining an atom, cannot be contained even within hundreds of yojanas?

किस एक छोटे से कण से सौ योजन की दूरी पूरी तरह भर जाती है, और वह कौन सा कण है, जो कण ही रहते हुए भी सौ योजनों में भी नहीं समाता?

163.79.16

अणुत्वमजहत्कोऽणुर्मेरोः स्थूलतराकृतिः । वालाग्रशतभागात्मा कोऽणुरुच्चैः शिलोच्चयः ॥ १६ ॥

aṇutvamajahatko'ṇurmeroḥ sthūlatarākṛtiḥ | vālāgraśatabhāgātmā ko'ṇurucchaiḥ śiloccayaḥ || 16 ||

What is the atom that, without ever losing its nature as an atom, has a shape bulkier than Mount Meru? What is the atom whose whole self is a hundredth part of a hair's tip, yet is a towering heap of rock?

वह कौन सा कण है, जो कण की अपनी प्रकृति खोए बिना भी मेरु पर्वत से भारी आकार का हो जाता है? वह कौन सा कण है, जिसका पूरा अस्तित्व बाल की नोक के सौवें हिस्से जितना है, फिर भी वह एक ऊंचा पत्थरों का ढेर है?

173.79.17

कोऽणुः प्रकाशतमसां दीपः प्रकटनप्रदः । कस्याणोरुदरे सन्ति समग्रानुभवाणवः ॥ १७ ॥

ko’ṇuḥ prakāśatamasāṃ dīpaḥ prakaṭanapradaḥ | kasyāṇorudare santi samagrānubhavāṇavaḥ || 17 ||

What is the atom that is the lamp revealing both light and darkness? Inside whose belly do all the countless atoms of experience exist?

वह कौन सा कण है, जो दीपक की तरह उजाले और अंधेरे दोनों को दिखाता है? किस कण के भीतर अनुभव के सारे अनगिनत कण मौजूद हैं?

183.79.18

कोऽणुरत्यन्तनिःस्वादुरपि संस्वदतेऽनिशम् । केन संत्यजता सर्वमणुना सर्वमाश्रितम् ॥ १८ ॥

ko’ṇuratyantaniḥsvādurapi saṃsvadate’niśam | kena saṃtyajatā sarvamaṇunā sarvamāśritam || 18 ||

What is the atom that, though it has absolutely no taste, is tasted without a break? By which atom, even though it lets go of everything, is everything still held?

वह कौन सा कण है, जिसमें बिल्कुल कोई स्वाद नहीं है, फिर भी उसे लगातार चखा जाता है? वह कौन सा कण है, जो सब कुछ छोड़ देने पर भी सब कुछ को थामे रहता है?

193.79.19

केनात्माच्छादनाशक्तेनाणुनाच्छादितं जगत् । जगल्लये न कस्याणोः सद्भूतमपि जीवति ॥ १९ ॥

kenātmācchādanāśaktenāṇunācchāditam jagat | jagallaye na kasyāṇoḥ sadbhūtamapi jīvati || 19 ||

By what atom, which cannot even cover itself, is the whole world covered? When the world dissolves, whose atom is it whose very real existence does not survive either?

वह कौन सा कण है, जो खुद को भी नहीं ढक सकता, फिर भी पूरी दुनिया को ढक देता है? जब दुनिया खत्म होती है, तो किस कण का असली अस्तित्व भी नहीं बचता?

203.79.20

अजातावयवः कोऽणुः सहस्रकरलोचनः । को निमेषो महाकल्पः कल्पकोटिशतानि च ॥ २० ॥

ajātāvayavaḥ ko’ṇuḥ sahasrakaralocanaḥ | ko nimeṣo mahākalpaḥ kalpakoṭiśatāni ca || 20 ||

What is the atom that has no parts at all, yet has a thousand hands and eyes? What single blink of the eye is itself a great age, and hundreds of millions of ages too?

वह कौन सा कण है, जिसमें कोई अंग-भाग नहीं है, फिर भी उसके हज़ार हाथ और हज़ार आंखें हैं? वह कौन सी एक पलक झपकना है, जो खुद एक महायुग है, और करोड़ों-अरबों युग भी है?

213.79.21

अणौ जगन्ति तिष्ठन्ति कस्मिन्बीज इव द्रुमः । बीजानि निष्कलान्तानि स्फुटान्यनुदितान्यपि ॥ २१ ॥

aṇau jaganti tiṣṭhanti kasminbīja iva drumah | bījāni niṣkalāntāni sphuṭānyanuditānyapi || 21 ||

In which atom do all the worlds stand, the way a tree stands inside a seed? They are seeds with no parts at all, and yet also fully unfolded, even though they have never sprouted.

वह कौन सा कण है, जिसके भीतर सारी दुनियाएं ऐसे टिकी हैं, जैसे बीज के भीतर पेड़ टिका होता है? वे ऐसे बीज हैं, जिनमें कोई हिस्सा नहीं है, फिर भी वे पूरी तरह खिले हुए हैं, हालांकि वे कभी उगे ही नहीं।

223.79.22

कल्पः कस्य निमेषस्य बीजस्येवान्तरस्थितः । कः प्रयोजनकर्तृत्वमप्यनाश्रित्य कारकः ॥ २२ ॥

kalpaḥ kasya nimeṣasya bījasyaivāntarasthitaḥ | kaḥ prayojanakartṛtva mapyanāśritya kārakaḥ || 22 ||

Whose single blink of the eye holds a whole age inside it, the way a tree stays inside a seed? Who does every deed, yet acts without depending on any purpose at all?

किसकी एक पलक झपकने के भीतर एक पूरा युग छिपा है, जैसे बीज के भीतर पेड़ छिपा होता है? वह कौन है, जो हर काम करता है, फिर भी किसी मकसद पर निर्भर हुए बिना करता है?

233.79.23

दृश्यसंपत्तये द्रष्टा स्वात्मानं दृश्यतां नयन् । दृश्यं पश्यन्स्वमात्मानं को हि पश्यत्यनेत्रवान् ॥ २३ ॥

dṛśyasaṃpattaye draṣṭā svātmānaṃ dṛśyatāṃ nayan | dṛśyaṃ paśyansvamātmānaṃ ko hi paśyatyaneatravān || 23 ||

Who is the seer that, so that the seen world can come about, turns his own self into something seen? Who is it that, while seeing the seen world, sees his own self, even though he truly has no eyes?

वह देखने वाला कौन है, जो देखी जाने वाली दुनिया को बनाने के लिए अपने-आप को ही देखी जाने वाली चीज़ बना लेता है? वह कौन है, जो दिखने वाली दुनिया को देखते हुए अपने-आप को देखता है, हालांकि उसकी सच में कोई आंख नहीं है?

243.79.24

अन्तर्गलितदृश्यं च क आत्मानमखण्डितम् । दृश्यासंपत्तये पश्यन्पुरो दृश्यं न पश्यति ॥ २४ ॥

antargalitadṛśyaṃ ca ka ātmānamakhṇḍitam | dṛśyāsaṃpattaye paśyanpuro dṛśyaṃ na paśyati || 24 ||

Who is it whose own self stays whole and undivided, even though the seen world has melted away within? Who is it that looks in a way that keeps the seen world from coming about, so that he does not see the seen world in front of him?

वह कौन है, जिसका अपना अस्तित्व पूरा और अखंडित बना रहता है, हालांकि भीतर से देखी जाने वाली दुनिया घुल चुकी है? वह कौन है, जो इस तरह देखता है कि सामने की दुनिया दिखे ही नहीं, और इसलिए वह उसे देखता ही नहीं?

253.79.25

आत्मानं दर्शनं दृश्यं को भासयति दृश्यवत् । कटकादीनि हेम्नेव विकीर्णं केन च त्रयम् ॥ २५ ॥

ātmānaṃ darśanaṃ dṛśyaṃ ko bhāsayati dṛśyavat | kaṭakādīni hemneva vikīrṇaṃ kena ca trayam || 25 ||

Who lights up the self, the act of seeing, and the thing seen, as though they too were things to be seen? And who has scattered this group of three into many parts, the way gold is turned into a bracelet and other ornaments?

आत्मा को, देखने वाले भाव को और दिखने वाली चीज़ को, मानो वे भी कोई दिखने वाली चीज़ें हों, कौन रोशन करता है? और इन तीनों को कौन बिखेर देता है, जैसे सोने से कंगन वगैरह बना दिए जाते हैं?

263.79.26

कस्मान्न किंचिच्च पृथगूर्म्यादीव महाम्भसः । कस्येच्छया पृथक्चास्ति वीचितेव महाम्भसः ॥ २६ ॥

kasmānna kiṃcicca pṛthagūrmyādīva mahāmbhasaḥ | kasyecchayā pṛthakcāsti vīciteva mahāmbhasaḥ || 26 ||

Why is nothing separate from it, the way a wave and the rest are never separate from the great ocean? And by whose wish does it also seem separate, the way a ripple seems separate from the great ocean?

क्यों इससे कुछ भी अलग नहीं है, जैसे लहर वगैरह बड़े समुद्र से अलग नहीं होतीं? और किसकी इच्छा से यह अलग भी दिखता है, जैसे एक हिलोर बड़े समुद्र से अलग दिखती है?

273.79.27

दिक्कालाद्यनवच्छिन्नादेकस्मादसतः सतः । द्वैतमप्यपृथक्कस्माद्द्रवतेव महाम्भसः ॥ २७ ॥

dik kālādy anavacchinnād ekasmād asataḥ sataḥ | dvaitam apy apṛthak kasmād dravateva mahāmbhasaḥ || 27 ||

From that one who is not bound by direction, time, and the rest, and who is both unreal and real, how does duality flow out, even though it is not separate from that one, the way waves flow out from the great ocean?

जो दिशा, समय वगैरह से बंधा नहीं है, और जो न होते हुए भी है और होते हुए भी है, उस एक से यह द्वैत, उससे अलग न होते हुए भी, कैसे बह निकलता है, जैसे बड़े समुद्र से लहरें बह निकलती हैं?

283.79.28

आत्मानं दर्शनं दृश्यं सदसच्च जगत्त्रयम् । कोऽन्तर्बीजमिवान्तस्थं स्थितः कृत्वा त्रिकालगः ॥ २८ ॥

ātmānaṃ darśanaṃ dṛśyaṃ sad asac ca jagat trayam | ko'ntar bījam ivāntasthaṃ sthitaḥ kṛtvā trikālagaḥ || 28 ||

Who is it that has made the self, the seeing, the seen, and the three worlds, real and unreal alike, and who stays hidden inside it, like a seed hidden inside a fruit, while passing through all three times, past, present and future?

आत्मा को, देखने के भाव को, दिखने वाली चीज़ को, और सच्चे-झूठे तीनों लोकों को किसने बनाया है? और वह कौन है जो तीनों समय — भूत, वर्तमान, भविष्य — में रहते हुए भी इसके भीतर छिपा रहता है, जैसे बीज फल के भीतर छिपा रहता है?

293.79.29

भूतं भवद्भविष्यच्च जगद्वृन्दं बृहद्भ्रमम् । नित्यं समस्य कस्यान्तर्बीजस्यान्तरिव द्रुमः ॥ २९ ॥

bhūtaṃ bhavad bhaviṣyac ca jagad vṛndaṃ bṛhad bhramam | nityaṃ samasya kasyāntar bījasya antariva drumaḥ || 29 ||

This whole mass of the world, past, present and future, this vast confusion, stays forever inside whom, inside that one who never changes, the way a tree stays inside its seed?

संसार का यह पूरा समूह — जो हो चुका, जो हो रहा है, और जो होने वाला है — यह बड़ा भ्रम, हमेशा किसके भीतर टिका रहता है, उस एक जैसे-का-तैसा रहने वाले के भीतर, जैसे पेड़ बीज के भीतर टिका रहता है?

303.79.30

बीजं द्रुमतयेवाशु द्रुमो बीजतयेव च । स्वमेकमजहदूपमुदेत्यनुदितोऽपि कः ॥ ३० ॥

bījaṃ drumatayeva āśu drumaḥ bījatayeva ca | svam ekam ajahadūpam udetya anudito'pi kaḥ || 30 ||

Who is it that rises up quickly, the way a seed becomes a tree and a tree becomes a seed, without ever giving up his own single form, rising even though he never actually rises?

वह कौन है जो जल्दी से उठता है, जैसे बीज पेड़ बन जाता है और पेड़ बीज बन जाता है, फिर भी अपना एक ही रूप कभी नहीं छोड़ता, और बिना उठे भी उठ जाता है?

313.79.31

बिसतन्तुर्महामेरुर्भो राजन्यदपेक्षया । तस्य कस्योदरे सन्ति मेरुमन्दरकोटयः ॥ ३१ ॥

bisatantur mahāmerur bho rājanyadapekṣayā | tasya kasyodare santi merumandarakoṭayaḥ || 31 ||

O king, compared to whom even Mount Meru is no bigger than a lotus fiber, in whose belly do crores upon crores of Meru and Mandara mountains exist?

हे राजा, जिसके सामने मेरु पर्वत भी कमल के डंठल के एक धागे जितना छोटा है, उसके पेट में मेरु और मंदार पर्वतों के करोड़ों-करोड़ मौजूद हैं?

323.79.32

केनेदमाततमनेकचिदेव विश्वं किंसार एवमतिवल्गसि हंसि पासिकिंदर्शनेन न भवस्यथवा सदैव नूनं भवस्यमलदृग्वदनः स्वशान्त्यै ॥ ३२ ॥

kenedamātatamanekacideva viśvaṃ kiṃsāra evamativalgasi haṃsi pāsikiṃdarśanena na bhavasyathavā sadaiva nūnaṃ bhavasyamaladṛgvadanaḥ svaśāntyai || 32 ||

By whom is this universe spread out, itself nothing but consciousness split into many parts? What is its true substance? This is how you leap about so much, you strike, and you protect. By what kind of seeing do you stop existing? Or is it that you, in truth, always exist? Know this, O clear-eyed one, for your own peace.

यह विश्व, जो अनेक चेतना-अंशों से बना है, किसने फैलाया है? इसका असली तत्व क्या है? तुम इसी तरह इतना उछल-कूद करते हो, मारते हो, बचाते हो। किस तरह की दृष्टि से तुम न होने जैसे हो जाते हो? या फिर सच में तुम हमेशा हो ही — हे निर्मल आँख-मुख वाले, अपनी शांति के लिए यह समझो।

333.79.33

एषोऽसौ प्रगलतु संशयो ममोच्चैश्चित्तश्रीमुखमिहिकामलानुलेपःयस्याग्रे न गलति संशयः समूलो नैवासौ क्वचिदपि पण्डितोक्तिमेति ॥ ३३ ॥

eṣo'sau pragalatu saṃśayo mamoccaiścittaśrīmukhamihikāmalānulepaḥyasyāgre na galati saṃśayaḥ samūlo naivāsau kvacidapi paṇḍitoktimeti || 33 ||

Let this doubt of mine melt away. It sits on the bright face of my mind like a smear of dirt and frost. Whoever does not let his doubt melt away completely, root and all, is never, anywhere, counted among the words of the wise.

मेरा यह संदेह मिट जाए — यह मेरे मन के उजले चेहरे पर जमी हुई मैल और पाले की तरह चिपका है। जिसका संदेह जड़ से पूरी तरह नहीं मिटता, वह कहीं भी, कभी भी बुद्धिमान लोगों की बात में नहीं गिना जाता।

343.79.34

एवं मे यदि न विनेष्यथः क्रमोक्तं संशान्तं लघुतरसंशयं सुबुद्धीतद्रक्षोजरठहुताशनेन्धनत्वं निर्विघ्नं झटिति गमिष्यथः क्षणेन ॥ ३४ ॥

evaṃ me yadi na vineṣyathaḥ kramoktaṃ saṃśāntaṃ laghutarasaṃśayaṃ subuddhītadrakṣojaraṭhahutāśanendhanatvaṃ nirvighnaṃ jhaṭiti gamiṣyathaḥ kṣaṇena || 34 ||

So you two wise ones, if you do not dispel this fairly small doubt of mine in the order I have laid out, then in a single instant, with nothing to stop it, you will become fuel for this fierce old demon's fire.

तो अगर तुम दोनों बुद्धिमान लोग मेरी इस छोटी सी शंका को उस क्रम में नहीं मिटाओगे जैसा मैंने बताया, तो बिना किसी रुकावट के, एक ही पल में, तुम इस भयंकर बूढ़ी राक्षसी आग का ईंधन बन जाओगे।

353.79.35

पश्चात्तां जनपदमण्डलीं समन्ताद्भावत्कीमुरुजठरा क्षणाद्ग्रसेऽहमेवं ते भवतु सुराजतेति मन्ये मूर्खाणामतिरस एव संक्षयाय ॥ ३५ ॥

paścāttāṃ janapadamaṇḍalīṃ samantādbhāvatkīmurujaṭharā kṣaṇādgrase'hamevaṃ te bhavatu surājateti manye mūrkhāṇāmatirasa eva saṃkṣayāya || 35 ||

Afterward, with my huge belly, I will swallow your whole kingdom, all around, in an instant. So let this be your fine kingship, I say! For fools, too much relish is exactly what leads to ruin.

उसके बाद अपने बड़े से पेट से मैं तुम्हारे पूरे राज्य को चारों ओर से एक ही पल में निगल जाऊँगी — तो यही हो तुम्हारा बढ़िया राज-पाट, ऐसा मैं मानती हूँ! मूर्खों के लिए ज़्यादा मज़ा लेना ही उनके नाश का कारण बनता है।

363.79.36

इत्युक्त्वा विपुलगभीरमेघनादप्रोल्लासप्रकटगिरा निशाचरी सातूष्णीमप्यतिविकटाकृतिस्तदासीच्छुद्धान्तः शरदमलाभ्रमण्डलीव ॥ ३६ ॥

ityuktvā vipulagabhīrameghanādaprollāsaprakaṭagirā niśācarī sātūṣṇīmapyativikaṭākṛtistadāsīcchuddhāntaḥ śaradamalābhramaṇḍalīva || 36 ||

Having said this, in a voice that broke out loud and deep like the thunder of a vast cloud, that night-wandering demoness, monstrous in form, then fell silent, and became clear within, like the stainless circle of autumn clouds.

यह कहकर, बड़े और गहरे बादल की गरज जैसी ऊँची आवाज़ में बोलने वाली वह रात में घूमने वाली राक्षसी, जिसका रूप बहुत डरावना था, फिर चुप हो गई, और भीतर से वैसी ही निर्मल हो गई जैसे शरद ऋतु के साफ बादलों का घेरा।