Utpatti उत्पत्ति

Chapter 75 — 20 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | अथ वर्षसहस्रेण तां पितामह आययौ | वरं पुत्रि गृहाणेति व्याजहार नभस्तलात् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | atha varṣasahasreṇa tāṃ pitāmaha āyayau | varaṃ putri gṛhāṇeti vyājahāra nabhastalāt || 1 ||

English

Shri Vasistha said: Then, after a thousand years, the grandfather Brahma appeared and said from the sky, 'Daughter, accept a boon.'

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: फिर, एक हजार वर्षों के बाद, पितामह ब्रह्मा प्रकट हुए और आकाश से बोले, 'बेटी, एक वर माँग लो।'

2

सूची कर्मेन्द्रियाभावाज्जीवमात्रकलावती | न किंचिद्व्याजहारास्मै चिन्तयामास केवलम् || २ ||

sūcī karmendriyābhāvājjīvamātrakalāvatī | na kiṃcidvyājahārāsmai cintayāmāsa kevalam || 2 ||

English

Due to the absence of the organs of action, she was merely a living being with a subtle body. She did not say anything to him but only thought.

हिन्दी

कर्मेन्द्रियों के अभाव के कारण, वह केवल एक सूक्ष्म शरीर वाली जीवित प्राणी थी। उसने उससे कुछ नहीं कहा, बस सोचा।

3

पूर्णास्मि गतसंदेहा किं वरेण करोम्यहम् | शाम्यामि परिनिर्वामि सुखमासे च केवलम् || ३ ||

pūrṇāsmi gatasandehā kiṃ vareṇa karomya aham | śāmyāmi parinirvāmi sukhamāse ca kevalam || 3 ||

English

I am complete and free from doubts. What shall I do with a boon? I am at peace, fully liberated, and simply abide in bliss.

हिन्दी

मैं पूर्ण और संदेहरहित हूँ। मुझे वर से क्या करना है? मैं शांत हूँ, पूर्णतः मुक्त हूँ और केवल आनंद में रहती हूँ।

4

ज्ञातं ज्ञातव्यमखिलं शान्ता संदेहजालिका | स्वविवेको विकसितः किमन्येन प्रयोजनम् || ४ ||

jñātaṃ jñātavyamakhilaṃ śāntā saṃdehajālikā | svaviveko vikasitaḥ kimanyena prayojanam || 4 ||

English

All that is to be known has been known. The web of doubts is pacified. My own discernment has blossomed. What is the use of anything else?

हिन्दी

जो जानना था, वह जान लिया गया है। संदेहों का जाल शांत हो गया है। मेरा अपना विवेक खिल गया है। दूसरे किसी काम की क्या आवश्यकता है?

5

यथा स्थितेयमस्मीह संतिष्ठेयं तथैव हि | सत्यासत्यकलामेव त्यक्त्वा किमितरेण मे || ५ ||

yathā sthiteyamasmīha saṃtiṣṭheyaṃ tathaiva hi | satyāsatyakalāmeva tyaktvā kimitareṇa me || 5 ||

English

As I am now, so I will remain. Having abandoned the illusion of truth and falsehood, what else do I need?

हिन्दी

जैसी मैं अभी हूँ, वैसे ही मैं रहूँगी। सत्य और असत्य की भ्रांति को छोड़कर, मुझे और किसी चीज की क्या आवश्यकता है?

6

एतावन्तमहं कालमविवेकेन योजिता | स्वसंकल्पसमुत्थेन वेतालेनेव बालिका || ६ ||

etāvantamahaṃ kālamavivekena yojitā | svasaṃkalpasamutthena vetāleneva bālikā || 6 ||

English

For so long, I have been bound by my own resolutions, like a girl possessed by a ghost.

हिन्दी

इतने समय से, मैं अपने संकल्पों से बंधी हूँ, जैसे कि एक लड़की भूत से पकड़ी गई हो।

7

इदानीमुपशान्तोऽसौ स्वविचारणया स्वयम् | ईप्सितानीप्सितैरर्थः को भवेत्कलितैर्मम || ७ ||

idānīmupaśānto'sau svavicāraṇayā svayam | īpsitānīpsitairarthaḥ ko bhavetkalitairmam || 7 ||

English

Now, he is calm through his own contemplation. What desired or undesired results will come to me from his agitated state?

हिन्दी

अब, वह अपनी चिंतन से शांत है। उसकी व्याकुल अवस्था से मुझे कौन से इच्छित या अनिच्छित परिणाम मिलेंगे?

8

इति निश्चययुक्तां तां सूचीं कर्मेन्द्रियोज्झिताम् | तूष्णींस्थिता सनियतिः स पश्यन्भगवान्स्थितः || ८ ||

iti niścayayuktāṃ tāṃ sūcīṃ karmendriyojjhitām | tūṣṇīṃsthitā saniyatiḥ sa paśyanbhagavānsthitaḥ || 8 ||

English

Thus, seeing her determined and free from the bonds of karma, the Lord stood silently with restraint.

हिन्दी

इस प्रकार, उसे निश्चययुक्त और कर्म के बंधनों से मुक्त देखकर, भगवान ने मौन रहकर संयम से खड़े होकर देखा।

9

ब्रह्मा पुनरुवाचेदं वीतरागां प्रसन्नधीः | वरं पुत्रि गृहाण त्वं किंचित्कालं च भूतले || ९ ||

brahmā punaruvācedaṃ vītarāgāṃ prasannadhīḥ | varaṃ putri gṛhāṇa tvaṃ kiṃcitkālaṃ ca bhūtale || 9 ||

English

Brahma then said to the one who was free from desires and had a pleased mind, 'Daughter, accept this boon and stay on earth for some time.'

हिन्दी

तब ब्रह्मा ने उससे कहा, जो इच्छाओं से मुक्त और प्रसन्न मन से थी, 'बेटी, इस वरदान को स्वीकार करो और कुछ समय के लिए पृथ्वी पर रहो।'

10

भोगान्भुक्त्वा ततः पश्चाद्गमिष्यसि परं पदम् | अव्यावृत्तिस्वरूपाया नियतेरेष निश्चयः || १० ||

bhogānbhuktvā tataḥ paścādgamiṣyasi paraṃ padam | avyāvṛttisvarūpāyā niyateresa niścayaḥ || 10 ||

English

After enjoying the pleasures, you will then attain the supreme state. This is the certainty for the one who is steadfast in non-returning nature.

हिन्दी

भोगों का आनंद लेने के बाद, तुम फिर परम पद प्राप्त करोगे। यह उसके लिए निश्चित है जो अव्यावृत्ति स्वरूप में स्थिर है।

11

तपसानेन संकल्पः सफलोऽस्तु तवोत्तमे | पीना भव पुनः शैले हिमकाननराक्षसी || ११ ||

tapasānen saṃkalpaḥ saphalo'stu tavottame | pīnā bhava punaḥ śaile himakānanarākṣasī || 11 ||

English

May your resolve be successful through asceticism, O excellent one | May you become full again, O guardian of the snowy forest on the mountain

हिन्दी

तपस्या से तुम्हारा संकल्प सफल हो, हे उत्तम | फिर से पूर्ण हो जाओ, हे हिमालय के वन की राक्षसी

12

यया पूर्वं वियुक्तासि तन्वा जलदरूपया | बीजान्तवृक्षता पुत्रि बृहद्वृक्षतया यथा || १२ ||

yayā pūrvaṃ viyuktāsi tanvā jaladarūpayā | bījāntavṛkṣatā putri bṛhadvṛkṣatayā yathā || 12 ||

English

O daughter, you were previously separated from the form resembling a cloud | Just as a seed becomes a large tree

हिन्दी

हे पुत्री, तुम पहले बादल के रूप से अलग हो गई थी | जैसे एक बीज एक बड़े पेड़ में बदल जाता है

13

योगमेष्यसि भूयश्च तन्वान्तर्बीजरूपिणी | तयैव रससेकेन लतयेवाङ्कुरस्थितिः || १३ ||

yogameṣyasi bhūyaśca tanvāntarbījarūpiṇī | tayaiva rasasekena latayevāṅkurasthitiḥ || 13 ||

English

You will again attain union, being the seed form within the body | Just like a creeper with the essence of juice, situated as a sprout

हिन्दी

तुम फिर से एकता प्राप्त करोगी, शरीर के अंदर बीज के रूप में | जैसे एक लता रस के साथ, एक अंकुर के रूप में स्थित

14

बाधां विदितवेद्यत्वान्न च लोके करिष्यसि | अन्तःशुद्धा स्पन्दवती शारदीवाभ्रमण्डली || १४ ||

bādhāṃ viditavedyatvānna ca loke kariṣyasi | antaḥśuddhā spandavatī śāradīvābhramaṇḍalī || 14 ||

English

You will not cause obstruction in the world, being known and knowable | Pure within, vibrating like the autumnal circle of clouds

हिन्दी

तुम ज्ञात और ज्ञेय होकर दुनिया में बाधा नहीं उत्पन्न करोगी | अंदर से शुद्ध, शरद ऋतु के बादलों के मंडल की तरह स्पंदित

16

व्यवहारात्मकध्यानधारणाधाररूपिणी | वातस्वभाववद्देहपरिस्पन्दाद्विलासिनी || १६ ||

vyavahārātmakadhyānadhāraṇādhārarūpiṇī | vātasvabhāvavaddhehaparispandādvilāsinī || 16 ||

English

Embodied in the practice of meditation and concentration | Delighting in the vibrations of the body like the nature of wind

हिन्दी

ध्यान और एकाग्रता की अभ्यास में शरीर में स्थित | हवा की प्रकृति के समान शरीर के स्पंदन में आनंद लेती हुई

17

तदा विरोधिनी पुत्रि स्वकर्मस्पन्दरोधिनीन्यायेन क्षुन्निवृत्त्यर्थं भूतबाधां करिष्यसि || १७ ||

tadā virodhinī putri svakarmaspandarodhinīnyāyena kṣunnivṛttyarthaṃ bhūtabādhāṃ kariṣyasi || 17 ||

English

Then, O opposing daughter, by the method of restraining your own actions, you will cause the cessation of the elements for the purpose of ending hunger.

हिन्दी

तब, हे विरोधी पुत्री, अपने कर्मों को रोकने के तरीके से, तुम भूख समाप्त करने के लिए तत्वों की समाप्ति करोगी।

18

भविष्यसि न्यायवृत्तिर्लोके त्वन्यायबाधिकाजीवन्मुक्ततया देहे स्वविवेकैकपालिका || १८ ||

bhaviṣyasi nyāyavṛttirloke tvanyāyabādhikājīvanmuktatayā dehe svavivekaikapālikā || 18 ||

English

You will be righteous in the world, but an obstacle to the unrighteous, living in the state of liberation in the body, protected solely by your own discernment.

हिन्दी

तुम दुनिया में धर्मात्मा होगी, लेकिन अधर्मी के लिए बाधा बनोगी, शरीर में मुक्ति की अवस्था में रहोगी, केवल अपने विवेक से सुरक्षित।

19

इत्युक्त्वा गगनतलाज्जगाम देवः सूची सा भवतु ममेति किं विरोधःरागो वाब्जजवचनार्थवारणेऽस्मिन्नित्यन्तः स्वतनुमयी मनाग्बभूव || १९ ||

ityuktvā gaganatalājjagāma devaḥ sūcī sā bhavatu mameti kiṃ virodhaḥrāgo vābjajavacanārthavāraṇe'sminnityantaḥ svatanumayī manāgbabhūva || 19 ||

English

Having said this, the goddess disappeared into the sky. Let that needle be mine, what is the opposition or attachment in preventing the meaning of these words of the lotus-born? Thus, she became completely absorbed in her own self.

हिन्दी

यह कहकर, देवी आकाश में विलीन हो गई। वह सूई मेरी हो, इन कमलज के शब्दों के अर्थ को रोकने में विरोध या आसक्ति क्या है? इस प्रकार, वह पूर्ण रूप से अपने स्वयं में लीन हो गई।

20

प्रादेशः प्रथममभूत्ततोऽपि हस्तो व्यामश्चाप्यथ विटपस्ततोऽभ्रमालासोद्यत्स्वावयवलता बभौ निमेषात्संकल्पद्रुमकणिकाङ्कुरक्रमेण || २० ||

prādeśaḥ prathamamabhūttato'pi hasto vyāmaścāpyatha viṭapastato'bhramālāsodyatsvāvayavalatā babhau nimeṣātsaṃkalpadrumakaṇikāṅkurakrameṇa || 20 ||

English

First, there was a span, then a cubit, then a branch, then a row of clouds, and then the complete form appeared in the blink of an eye, like the sprouting of a wish-fulfilling tree's bud.

हिन्दी

पहले एक हाथ का भाग था, फिर एक बाहु, फिर एक शाखा, फिर बादलों की एक पंक्ति, और फिर पलक झपकते ही पूरा रूप प्रकट हुआ, मानो कल्पवृक्ष का अंकुर फूटा हो।

21

तद्गात्राण्यविकलशक्तिमन्ति देहादुद्भूतान्यथ करणेन्द्रियाणि सम्यक्संकल्पद्रुमवनपुष्पवत्समन्ताद्बीजौघान्यलमभवंस्तिरोहितानि || २१ ||

tadgātrāṇyavikalaśaktimanti dehādudbhūtānyatha karaṇendriyāṇi samyaksaṃkalpadrumavanapuṣpavatsamantādbījaughānyalamabhavaṃstirohitāni || 21 ||

English

Those organs which have arisen from the body, possessing unimpaired power, and the senses, like the flowers of a wish-fulfilling tree, are well-hidden in the seeds from all sides.

हिन्दी

वे अंग जो शरीर से उत्पन्न हुए हैं, अखंड शक्ति से युक्त हैं, और इंद्रियां, जैसे कल्पवृक्ष के फूल, सभी ओर से बीजों में अच्छी तरह से छिपे हुए हैं।

← Chapter 74Chapter 76 →