क्वाकारोऽम्बरपूरकः क्व च नवं तुच्छात्मसूचीवपू | रोदोरन्ध्रसमं क्व वास्य कुहरं क्वेदं च सूचीमुखम् | क्व ग्रासो बहुमांसभारबहुलः क्वाब्बिन्दुना भोजनं | सूक्ष्मास्म्येतदहो मयैव रचितं स्वात्मक्षये नाटकम् || ४२ ||
kvākāro'mbarapūrakaḥ kva ca navaṃ tucchātmasūcīvapū | rodorandhrasamaṃ kva vāsya kuharaṃ kvedaṃ ca sūcīmukham | kva grāso bahumāṃsabhārabahulaḥ kvābbindunā bhojanaṃ | sūkṣmāsmyetadaho mayaiva racitaṃ svātmakṣaye nāṭakam || 42 ||
English
Where is the one who fills the sky? Where is the new, insignificant, needle-like body? Where is the hole equal to the cavity of the cry? Where is this needle-mouth? Where is the consumption of much meat? Where is the food with a drop? Alas, I have created this subtle drama for my own destruction.
हिन्दी
कहाँ है वह जो आकाश को भरता है? कहाँ है नया, तुच्छ, सूई-जैसा शरीर? कहाँ है रोने की खाई के बराबर छेद? कहाँ है यह सूई-मुख? कहाँ है बहुत मांस का भार भरना? कहाँ है एक बूँद के साथ भोजन? अहो, मैंने अपने विनाश के लिए यह सूक्ष्म नाटक रचा है।