Utpatti उत्पत्ति

Chapter 71 — 42 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | अथ सा बहुकालेन कर्कटी नाम राक्षसी | सर्वेषां नरमांसानां नतु तृप्तिमुपाययौ || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | atha sā bahukālena karkaṭī nāma rākṣasī | sarveṣāṃ naramāṃsānāṃ natu tṛptimupāyayau || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Then, after a long time, the demoness named Karkati, despite eating the flesh of all humans, did not find satisfaction.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: फिर, बहुत समय बाद, कर्कटी नाम की राक्षसी, सभी मनुष्यों के मांस खाने के बावजूद, संतुष्टि नहीं पाई।

2

पूर्वेणैव किलाह्ना सा तृप्ता रुधिरबिन्दुना | सूच्याः किमिव मात्यन्तस्तृष्णासूची सुदुर्भरा || २ ||

pūrveṇaiva kilāhnā sā tṛptā rudhirabindunā | sūcyāḥ kimiva mātyantastṛṣṇāsūcī suduḥbharā || 2 ||

English

Previously, she was satisfied with just a drop of blood. Alas, how the needle of thirst is unbearable!

हिन्दी

पहले, वह एक बूँद खून से ही संतुष्ट हो जाती थी। हाय, प्यास की सूई कितनी असहनीय है!

3

चिन्तयामास हा कष्टं किमहं सूचिता गता | सूक्ष्मास्मि हतशक्तिश्च अपि ग्रासो न माति च || ३ ||

cintayāmāsa hā kaṣṭaṃ kimahaṃ sūcitā gatā | sūkṣmāsmi hataśaktiśca api grāso na māti ca || 3 ||

English

She thought, 'Alas, what a misery! I have become like a needle, weak and powerless. Even food does not satisfy me.'

हिन्दी

उसने सोचा, 'हाय, कितना दुःख है! मैं सूई की तरह हो गई हूँ, दुर्बल और शक्तिहीन। भोजन भी मुझे संतुष्ट नहीं करता।'

4

क्व मे तानि विशालानि गतान्यङ्गानि दुर्धियः | कालमेघविशालानि वने शीर्णानि पर्णवत् || ४ ||

kva me tāni viśālāni gatānyaṅgāni durdhiyaḥ | kālameghaviśālāni vane śīrṇāni parṇavat || 4 ||

English

Where have my vast limbs gone, O foolish one? They have withered like large clouds in the forest, like fallen leaves.

हिन्दी

मेरे विशाल अंग कहाँ चले गए, हे मूर्ख? वे वन में बड़े बादलों की तरह, पत्तों की तरह सूख गए हैं।

5

मय्यस्यां मन्दभाग्यायां मनागपि न माति हि | स्वादुमांसरसग्रासो वसावासित आसयन् || ५ ||

mayyasyāṃ mandabhāgyāyāṃ manāgapi na māti hi | svādumāṃsarasagrāso vasāvāsita āsayan || 5 ||

English

In me, who is of little fortune, even a little bit does not satisfy. The taste of sweet meat, dwelling in fat, does not satisfy.

हिन्दी

मुझमें, जो कम भाग्यशाली हूँ, थोड़ा सा भी संतुष्ट नहीं करता। मीठे मांस का स्वाद, चर्बी में रहकर भी, संतुष्ट नहीं करता।

6

पङ्कान्तर्विनिमज्जामि पतामि धरणीतले | हस्तास्मि जनपादौघैः शुक्रेण मलिनास्मि च || ६ ||

paṅkāntarvinimajjāmi patāmi dharaṇītale | hastāsmi janapādaughaiḥ śukreṇa malināsmi ca || 6 ||

English

I am sinking in the mud, falling to the ground. I am in the hands of the crowd, defiled by semen.

हिन्दी

मैं कीचड़ में डूब रही हूँ, धरती पर गिर रही हूँ। मैं भीड़ के हाथों में हूँ, वीर्य से मलिन हूँ।

7

हा हताहमनाथाहमनाश्वासा निरास्पदा | दुःखाद्दुःखे निमज्जामि संकटात्संकटेऽपि च || ७ ||

hā hatāhamanāthāhamanāśvāsā nirāspadā | duḥkhādduḥkhe nimajjāmi saṅkaṭātsaṅkaṭe'pi ca || 7 ||

English

Alas, I am destroyed, I am without a protector, I am without hope, I am without support. I am sinking from sorrow to sorrow, from one crisis to another.

हिन्दी

हाय, मैं नष्ट हूँ, मैं बिना रक्षक हूँ, मैं बिना आशा हूँ, मैं बिना सहारे हूँ। मैं दुःख से दुःख में डूब रहा हूँ, एक संकट से दूसरे संकट में।

8

न सखी न च मे दासी न मे माता न मे पिता | न मे बन्धुर्न मे भृत्या न मे भ्राता न मे सुतः || ८ ||

na sakhī na ca me dāsī na me mātā na me pitā | na me bandhurna me bhṛtyā na me bhrātā na me sutaḥ || 8 ||

English

I have no friend, nor a maidservant, no mother, no father. I have no relative, no servant, no brother, no son.

हिन्दी

मेरी कोई सखी नहीं है, न ही कोई दासी, न मेरी माँ है, न मेरे पिता हैं। मेरा कोई रिश्तेदार नहीं है, न कोई सेवक, न मेरा भाई है, न मेरा बेटा है।

9

न मे देहो न मे स्थानं न मे कश्चित्समाश्रयः | नैकस्थाने समावासो भ्राम्यामि वनपर्णवत् || ९ ||

na me deho na me sthānaṃ na me kaścitsamāśrayaḥ | naikasthāne samāvāso bhrāmyāmi vanaparṇavat || 9 ||

English

I have no body, no place, no refuge. I have no fixed abode, I wander like a leaf in the forest.

हिन्दी

मेरा कोई शरीर नहीं है, कोई स्थान नहीं है, कोई आश्रय नहीं है। मेरा कोई स्थिर निवास नहीं है, मैं वन के पत्ते की तरह भटकता हूँ।

10

आपदां धुरि तिष्ठामि निविष्टास्मि सुदारुणे | अभावमपि वाञ्छामि सोऽपि संपद्यते न मे || १० ||

āpadāṃ dhuri tiṣṭhāmi niviṣṭāsmi sudāruṇe | abhāvamapi vāñchāmi so'pi saṃpadyate na me || 10 ||

English

I stand on the edge of calamities, I am immersed in great distress. I even desire poverty, but even that does not come to me.

हिन्दी

मैं आपदाओं की धुरी पर खड़ा हूँ, मैं बड़े दुःख में डूबा हूँ। मैं गरीबी भी चाहता हूँ, लेकिन वह भी मुझे नहीं मिलती।

11

स्वको देहः परित्यक्तो मूढचेतनया मया | काचबुद्ध्या विमूढेन हस्ताच्चिन्तामणिर्यथा || ११ ||

svako dehaḥ parityakto mūḍhacetanayā mayā | kācabuddhyā vimūḍhena hastāccintāmaṇiryathā || 11 ||

English

I have abandoned my own body, being foolish and deluded, just as one might discard a precious gem, thinking it to be mere glass.

हिन्दी

मैंने अपने शरीर को छोड़ दिया है, मूर्खता और भ्रम से ग्रस्त होकर, जैसे कोई कीमती रत्न को काँच समझकर छोड़ दे।

12

आपतद्धि मनो मोहं पूर्वमापत्प्रयच्छति | पश्चादनर्थविस्ताररूपेण परिजृम्भते || १२ ||

āpataddhi mano mohaṃ pūrvamāpatprayacchati | paścādanarthavistārarūpeṇa parijṛmbhate || 12 ||

English

The mind, falling into delusion, first brings forth calamity and then revels in the expanded form of misfortune.

हिन्दी

मन, भ्रम में पड़कर, पहले संकट लाता है और फिर दुःख के विस्तारित रूप में मजा लेता है।

13

धूमेषु परितिष्ठामि मार्गे विलुलितास्मि च | तृणेषु प्रेषितास्म्यन्तर्हा मे दुःखपरम्परा || १३ ||

dhūmeṣu paritiṣṭhāmi mārge vilulitāsmi ca | tṛṇeṣu preṣitāsmyantarhā me duḥkhaparamparā || 13 ||

English

I stand amidst the smoke, I am scattered on the path, and I am sent among the grasses; alas, my series of misfortunes.

हिन्दी

मैं धुएँ में खड़ा हूँ, मार्ग पर बिखरा हूँ, और घास में भेजा गया हूँ; हाय, मेरी दुःखों की परंपरा।

14

परप्रैषकरी नित्यं परसंचारचारिणी | परं कार्पण्यमायाता जाता परवशास्म्यलम् || १४ ||

parapraiṣakarī nityaṃ parasañcāracāriṇī | paraṃ kārpaṇyamāyātā jātā paravaśāsmyalam || 14 ||

English

I am always a servant of others, moving according to their will, and have reached the ultimate state of miserableness, becoming completely dependent on others.

हिन्दी

मैं हमेशा दूसरों की सेवा करता हूँ, उनकी इच्छा के अनुसार चलता हूँ, और पूरी तरह से दूसरों पर निर्भर होकर अंतिम दुःख की स्थिति तक पहुँच गया हूँ।

15

भ्रान्तिं करोमि तुच्छे च सापि वेधनरूपिणी | अहो ममाल्पभाग्याया दौर्भाग्यमपि दुर्भगम् || १५ ||

bhrāntiṃ karomi tucche ca sāpi vedhanarūpiṇī | aho mamālpabhāgyāyā daurbhāgyamapi durbhagam || 15 ||

English

I am deluded by trivial things, and even that delusion is piercing. Alas, my misfortune is indeed unfortunate.

हिन्दी

मैं तुच्छ चीजों से भ्रमित हूँ, और वह भ्रम भी चुभने वाला है। हाय, मेरा दुर्भाग्य वास्तव में दुर्भाग्यपूर्ण है।

16

उत्थितः स्फारवेतालः कुर्वत्याः शान्तिमद्य मे | सर्वनाशोऽवदातेन प्रवृत्ताया ममोदिता ॥ || १६ ||

utthitaḥ sphāraveālāḥ kurvatyāḥ śāntimadya me | sarvanāśo'vadātena pravṛttāyā mamoditā || 16 ||

English

The powerful demon has risen, causing me distress today | All destruction is declared by him, my endeavor has been announced || 16 ||

हिन्दी

शक्तिशाली वेताल उठ गया है, जो मुझे आज शान्ति दे रहा है | उसने सबका विनाश करने की घोषणा की है, मेरा प्रयास प्रकट हो गया है || 16 ||

17

किं मन्दया मया तादृक्संत्यक्तं तन्महावपुः | यथा नाशेन वा भाव्यं तथोदेत्यशुभा मतिः ॥ || १७ ||

kiṃ mandayā mayā tādṛksaṃtyaktaṃ tanmahāvapuḥ | yathā nāśena vā bhāvyaṃ tathodetyaśubhā matiḥ || 17 ||

English

Why did I, being foolish, abandon that great form? | As it is destined to be destroyed, thus arises the inauspicious thought || 17 ||

हिन्दी

मैंने, मूर्ख होकर, उस महान रूप को क्यों छोड़ दिया? | जैसे उसका विनाश होना ही था, वैसे ही अशुभ विचार उठता है || 17 ||

18

मामवान्तरनिर्मग्नां सूक्ष्मां कीटतनोरपि | उद्धरिष्यति को नाम पांसुराशिभिरावृताम् ॥ || १८ ||

māmavāntaranirmagnāṃ sūkṣmāṃ kīṭatanorapi | uddhariṣyati ko nāma pāṃsurāśibhirāvṛtām || 18 ||

English

Who will rescue me, submerged in the inner abyss, subtle as the body of an insect, covered by heaps of dust? || 18 ||

हिन्दी

मुझे, जो अंतर्निहित गहराई में डूबी हूँ, कीट के शरीर की तरह सूक्ष्म, धूल के ढेरों से ढकी हूँ, कौन बचाएगा? || 18 ||

19

विविक्तमनसां बुद्धौ क्व स्फुरन्ति हताशयाः | ग्राममार्गतृणानीव गिरेरुपरिवासिनाम् ॥ || १९ ||

viviktamanasāṃ buddhau kva sphuranti hatāśayāḥ | grāmamārgtṛṇānīva gireruparivāsinām || 19 ||

English

Where do the desires of those with pure minds shine? Like the grass on the village path for those living on the mountain top. || 19 ||

हिन्दी

पवित्र मन वालों की बुद्धि कहाँ चमकती है? जैसे गाँव के रास्ते की घास पहाड़ की चोटी पर रहने वालों के लिए। || 19 ||

20

स्थिताया अज्ञताम्भोधौ क्व ममाभ्युदयो भवेत् | अन्धस्योदेति प्राकाश्यं नखद्योतानुसेविनः ॥ || २० ||

sthitāyā ajñatāmbhodhau kva mamābhyudayo bhavet | andhasyodeti prākāśyaṃ nakhadhotānusevinaḥ || 20 ||

English

Where will my prosperity be, situated in the ocean of ignorance? The light arises for the blind one who follows the glow of the fingernail. || 20 ||

हिन्दी

अज्ञान के समुद्र में स्थित मेरा उत्थान कहाँ होगा? अंधे के लिए जो नख की चमक का अनुसरण करता है, प्रकाश उदित होता है। || 20 ||

21

अतः कियन्तं नो जाने कालमावलितापदम् | मयापच्छ्वभ्रगर्तेषु लुठितव्यं हतेहया || २१ ||

ataḥ kiyantaṃ no jāne kālamāvalitāpadam | mayāpacchvabhragarteṣu luṭhitavyaṃ hatehayā || 21 ||

English

Therefore, I do not know how long this life will last | I must wander in the caves and pits, with my horses slain

हिन्दी

इसलिए, मैं नहीं जानता कि यह जीवन कितना चलेगा | मुझे घोड़ों को मारकर गुफाओं और गड्ढों में घूमना होगा

22

कदा स्यामञ्जनमहाशैलपुत्रकरूपिणी | द्यावापृथिव्योर्वैधुर्ये स्तम्भतामनुतिष्ठत || २२ ||

kadā syāmañjanamahāśailaputrakarūpiṇī | dyāvāpṛthivyorvaidhurye stambhatāmanutiṣṭhat || 22 ||

English

When will I become the daughter of the great mountain, black as collyrium | Standing firm in the separation of heaven and earth

हिन्दी

कब मैं काजल के समान काली, महान पर्वत की पुत्री बनूँगी | स्वर्ग और पृथ्वी के वियोग में दृढ़ता से खड़ी रहूँगी

23

मेघमालासमभुजा चिरं विद्युत्पदेक्षणा | नीहारजालवसना प्रोच्चकेशमिताम्बरा || २३ ||

meghamālāsamabhujā ciraṃ vidyutpadekṣaṇā | nīhārajālavasanā procchakeśamitāmbarā || 23 ||

English

With arms resembling a garland of clouds, with eyes flashing like lightning | Wearing a garment of mist, with disheveled hair and a girdle

हिन्दी

जिसकी भुजाएँ बादलों की माला के समान हैं, जिसकी आँखें बिजली की तरह चमकती हैं | जो कुहरे का वस्त्र पहने हुए है, जिसके बाल बिखरे हुए हैं और कमर में कसा हुआ है

24

लम्बोदराभ्रसंदर्शप्रनर्तितशिखण्डिनी | लम्बलोलस्तनी श्यामा देहवातद्रवत्स्तनी || २४ ||

lambodarābhrasaṃdarśapranartitaśikhaṇḍinī | lambalolastanī śyāmā dehavātadravatsstanī || 24 ||

English

With a protruding belly resembling a cloud, with a dancing peacock crest | With swaying breasts, dark complexion, and breasts dripping with sweat

हिन्दी

जिसका पेट बादल के समान उभरा हुआ है, जिसके सिर पर नृत्य करता मोर है | जिसके स्तन लटकते हुए हैं, काले रंग की है और जिसके स्तन पसीने से भीगे हुए हैं

25

हासभस्मच्छटाच्छन्नसूर्यमण्डलरोधिनी | कृतान्तग्रसनोद्युक्तकृत्यैकाकृतिधारिणी || २५ ||

hāsabhasmacchṭācchannasūryamaṇḍalarodhinī | kṛtāntagrasanodyuktakṛtyaikākṛtidhāriṇī || 25 ||

English

With a smile that covers the sun's disc like a veil of ashes | Engaged in the sole duty of devouring death

हिन्दी

जिसकी मुस्कान राख के पर्दे की तरह सूर्य के मण्डल को ढंकती है | जो मृत्यु को निगलने के एकमात्र कार्य में लगी हुई है

26

कृशानूलूखलदृशा सूर्यस्रग्दामहारिणी | पर्वतात्पर्वते शृङ्गे न्यस्य पादौ विहारिणी || २६ ||

kṛśānūlūkhaladṛśā sūryasragdāmahāriṇī | parvatātparvate śṛṅge nyasya pādau vihāriṇī || 26 ||

English

With a thin waist, resembling a mortar, wearing a garland of suns, placing her feet on the peak of a mountain, she wanders.

हिन्दी

पतली कमर वाली, ओखली के समान, सूर्यों की माला पहने हुए, पर्वत के शिखर पर पैर रखकर विचरण करती हुई।

27

कदा मे स्याद्गुरुश्वभ्रभासुरं तन्महोदरम् | कदा मे स्याच्छरन्मेघमेदुरा नखरावली || २७ ||

kadā me syādguruśvabhrabhāsuraṃ tanmahodaram | kadā me syāccharanmeghamedurā nakharāvalī || 27 ||

English

When will my belly become radiant like a great cave, and when will my row of nails become like beautiful clouds?

हिन्दी

मेरा पेट कब महान गुफा के समान प्रकाशमान होगा, और मेरे नाखूनों की पंक्ति कब सुंदर बादलों के समान होगी?

28

कदा मे स्यान्महारक्षोविद्रावणकरं स्मितम् | स्वस्फिग्वाद्यैररण्यान्यां कदा नृत्येयमुन्मदा || २८ ||

kadā me syānmahārakṣovidrāvaṇakaraṃ smitam | svasphigvādyairaraṇyānyāṃ kadā nṛtyeyamunmadā || 28 ||

English

When will my smile become the cause of driving away great demons, and when will I dance madly in the forest with the sound of my own thighs?

हिन्दी

मेरी मुस्कान कब महान राक्षसों को भगाने का कारण बनेगी, और मैं कब अपनी जांघों की आवाज के साथ वन में उन्माद से नृत्य करूँगी?

29

वसासवमहाकुम्भैर्मृतमांसास्थिसंचयैः | कदा करिष्येऽविरतं मेदुरोदरपूरणम् || २९ ||

vasāsavamahākumbhairmṛtamāṃsāsthisañcayaiḥ | kadā kariṣye'virataṃ medurodarapūraṇam || 29 ||

English

When will I continuously fill my soft belly with great pots of fat, meat, and bones?

हिन्दी

मैं कब लगातार अपने कोमल पेट को वसा, मांस और हड्डियों के महान घड़ों से भरता रहूँगा?

30

कदा पीतमहालोकरुधिरा क्षीबतां गता | भवेयं मुदिता दृप्ता मुद्रिता निद्रया ततः || ३० ||

kadā pītamahālokarudhirā kṣībatāṃ gatā | bhaveyaṃ muditā dṛptā mudritā nidrayā tataḥ || 30 ||

English

When will I, having drunk the great blood of the world, become intoxicated, joyful, proud, and sealed with sleep?

हिन्दी

मैं कब, विश्व के महान रक्त को पीकर, मतवाली, आनंदित, गर्वित और नींद से मुद्रित हो जाऊँगी?

31

मयैव कुतपोवह्नौ तदन्यं भासुरं वपुः | भस्मत्वं कनकेनेव सूचित्वमुररीकृतम् || ३१ ||

mayaiava kutapovahnau tadanyaṃ bhāsuraṃ vapuḥ | bhasmatvaṃ kanakeneva sūcitvamurarīkṛtam || 31 ||

English

By me alone, in the sacrificial fire, that other radiant form was made into ashes by the golden needle.

हिन्दी

मेरे द्वारा ही, यज्ञ की अग्नि में, वह अन्य चमकदार रूप सोने की सूई द्वारा राख बना दिया गया।

32

क्व किलाञ्जनशैलाभं वपुर्भरितदिक्तटम् | क्व प्राचिकाखुरसमं सूचित्वं तृणपेलवम् || ३२ ||

kva kilāñjanaśailābhaṃ vapurbharitadiktataṃ | kva prācikākhurasamaṃ sūcitvaṃ tṛṇapelavam || 32 ||

English

Where is the form that resembles the dark mountain, filling the directions? Where is the needle-like form, as delicate as a blade of grass?

हिन्दी

कहाँ है वह रूप जो काले पर्वत के समान है, दिशाओं को भरता है? कहाँ है वह सूई जैसा रूप, जो घास की पत्ती के समान कोमल है?

33

त्यजत्याशु मृदित्यज्ञः प्राप्यापि कनकाङ्गदम् | मया सूचित्वलोभेन संत्यक्तं भासुरं वपुः || ३३ ||

tyajatyāśu mṛdityajñaḥ prāpyāpi kanakāṅgadam | mayā sūcitvalobhena saṃtyaktaṃ bhāsuraṃ vapuḥ || 33 ||

English

The ignorant one quickly abandons even after obtaining the golden armlet. By my greed for the needle, the radiant form was abandoned.

हिन्दी

अज्ञानी व्यक्ति शीघ्र ही सोने की चूड़ी प्राप्त करने के बाद भी छोड़ देता है। मेरे सूई के लोभ से, चमकदार रूप छोड़ दिया गया।

34

हा महोदर विन्ध्याद्रिसनीहारगुहोपम | अद्य नान्तं करोषि त्वं कथं सिंहेन हस्तिनाम् || ३४ ||

hā mahodara vindhyādrisanīhāraguhopama | adya nāntaṃ karoṣi tvaṃ kathaṃ siṃhena hastinām || 34 ||

English

Oh Mahodara, resembling the caves of the Vindhya mountains, why do you not put an end to the elephants today with the lion?

हिन्दी

हे महोदर, विन्ध्य पर्वत की गुफाओं के समान, आज तुम शेर के साथ हाथियों का अंत क्यों नहीं करते?

35

हा भुजौ भरनिर्भग्नशिखरौ शशभृन्नखैः | पुरोडाशधिया चन्द्रं कथमद्य न बाधतः || ३५ ||

hā bhujau bharanirbhagnaśikharaū śaśabhṛnnakhaiḥ | puroḍāśadhiyā candraṃ kathamadya na bādhataḥ || 35 ||

English

Oh arms, with nails like the tips of a rabbit, broken and filled, how do you not obstruct the moon today with the mind of a sacrificial offering?

हिन्दी

हे भुजाएँ, खरगोश की नाखूनों के समान टूटे और भरे हुए शिखरों के साथ, आज तुम यज्ञ की भावना से चंद्रमा को क्यों नहीं रोकते?

36

हा वक्षः काचवैधुर्यगिरीन्द्रतटसुन्दर | नाद्य सिंहादि यौकं तद्धृतं रोमवनं तथा || ३६ ||

hā vakṣaḥ kācavaidhuryagirīndratatasundara | nādya siṃhādi yaukaṃ taddhṛtaṃ romavanaṃ tathā || 36 ||

English

Alas! This chest, beautiful like a mountain of crystal and diamonds, is no longer adorned with a lion's mane, and its hair has been plucked out.

हिन्दी

हाय! यह वक्ष जो काच और हीरे के पर्वत के समान सुन्दर है, अब सिंह की गर्दन के समान नहीं है, और उसके बाल उखाड़ दिए गए हैं।

37

हा नेत्रे कृष्णरजनीरजःशुष्केन्धनैजने | कस्मान्न मे भूषयतो दृग्ज्वालामालया दिश || ३७ ||

hā netre kṛṣṇarajanīrajaḥśuṣkendhanai jane | kasmānn me bhūṣayato dṛgjvālāmālayā diśa || 37 ||

English

Alas! These eyes, dark as the night, why do they not adorn the directions with the garland of their fiery gaze?

हिन्दी

हाय! ये आँखें, जो रात के समान काली हैं, क्यों नहीं अपनी जलती हुई दृष्टि की माला से दिशाओं को सजाती हैं?

38

हा स्कन्ध बन्धो नष्टोऽसि निषिद्धोऽसि महीतले | कालेन विनिपिष्टोऽसि निघृष्टोऽसि शिलातले || ३८ ||

hā skandha bandho naṣṭo'si niṣidhdo'si mahītale | kālena vinipiṣṭo'si nighṛṣṭo'si śilātale || 38 ||

English

Alas! O shoulder, you are lost, forbidden on the earth, crushed by time, and grounded on the stone.

हिन्दी

हाय! ओ कंधे, तुम खो गए हो, धरती पर निषिद्ध हो, समय द्वारा कुचले गए हो, और पत्थर पर रगड़े गए हो।

39

हा मुखेन्दो तपसि किं नाद्य त्वं मम रश्मिभिः | कल्पान्तदावसंशान्तचन्द्रबिम्बमनोहर || ३९ ||

hā mukhendo tapasi kiṃ nādya tvaṃ mama raśmibhiḥ | kalpāntadāvasaṃśāntacandrabimba manohara || 39 ||

English

Alas! O moon-faced one, why do you not shine with my rays today, as beautiful as the moon calmed by the fire at the end of the world?

हिन्दी

हाय! ओ चाँद के समान मुखवाले, क्यों तुम आज मेरी किरणों से नहीं चमकते हो, जो प्रलय की अग्नि से शान्त चाँद के समान सुन्दर हो?

40

हा हा हस्तौ महाकारौ तावद्य क्व गतौ मम | संपन्नास्मि महासूचिर्मक्षिकाखुरदोलिता || ४० ||

hā hā hastau mahākārau tāvadya kva gatau mama | saṃpannāsmi mahāsūcir makṣikākhuradolitā || 40 ||

English

Alas! Alas! Where have my great hands gone today? I am pierced by a great needle, shaken by the sting of a bee.

हिन्दी

हाय! हाय! मेरे विशाल हाथ आज कहाँ चले गए? मैं एक बड़ी सूई से छेदी गई हूँ, मधुमक्खी के डंक से हिली हुई।

41

हा भगोग्रकरञ्जाढ्यसत्कन्दश्वभ्रशोभन | विन्ध्याद्वरेण्यविपुलनितम्बामलबिम्बक || ४१ ||

hā bhagograkarañjāḍhyasatkandaśvabhraśobhana | vindhyādvareṇyavipulanitambāmalabimbaka || 41 ||

English

Oh, the magnificent cave of Bhagogra, adorned with excellent bulbs, shining like a cave, beautiful with the pure reflection of the vast hips of the best Vindhya.

हिन्दी

हे भगोग्र का महान गुफा, जो उत्तम कन्दों से सुशोभित है, एक गुफा की तरह चमकता है, विन्ध्य की श्रेष्ठ विशाल कटि के शुद्ध प्रतिबिम्ब से सुशोभित है।

42

क्वाकारोऽम्बरपूरकः क्व च नवं तुच्छात्मसूचीवपू | रोदोरन्ध्रसमं क्व वास्य कुहरं क्वेदं च सूचीमुखम् | क्व ग्रासो बहुमांसभारबहुलः क्वाब्बिन्दुना भोजनं | सूक्ष्मास्म्येतदहो मयैव रचितं स्वात्मक्षये नाटकम् || ४२ ||

kvākāro'mbarapūrakaḥ kva ca navaṃ tucchātmasūcīvapū | rodorandhrasamaṃ kva vāsya kuharaṃ kvedaṃ ca sūcīmukham | kva grāso bahumāṃsabhārabahulaḥ kvābbindunā bhojanaṃ | sūkṣmāsmyetadaho mayaiva racitaṃ svātmakṣaye nāṭakam || 42 ||

English

Where is the one who fills the sky? Where is the new, insignificant, needle-like body? Where is the hole equal to the cavity of the cry? Where is this needle-mouth? Where is the consumption of much meat? Where is the food with a drop? Alas, I have created this subtle drama for my own destruction.

हिन्दी

कहाँ है वह जो आकाश को भरता है? कहाँ है नया, तुच्छ, सूई-जैसा शरीर? कहाँ है रोने की खाई के बराबर छेद? कहाँ है यह सूई-मुख? कहाँ है बहुत मांस का भार भरना? कहाँ है एक बूँद के साथ भोजन? अहो, मैंने अपने विनाश के लिए यह सूक्ष्म नाटक रचा है।

← Chapter 70Chapter 72 →