Utpatti, Chapter 69 उत्पत्ति

Book 3 of the Yoga Vasishtha, chapter 69 — verses 1–18 (18 in all). Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठउवाच | अथ वर्षसहस्रेण तां पितामह आययौ | दारुणं हि तपः सिद्ध्यै विषाग्निरपि शीतलः || १ ||

śrīvasiṣṭhuvāca | atha varṣasahasreṇa tāṃ pitāmaha āyayau | dāruṇaṃ hi tapaḥ siddhyai viṣāgnirapi śītalaḥ || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Then, after a thousand years, that grandfather (Brahma) appeared. Indeed, even the fierce poison-fire becomes cool for the sake of accomplishing penance.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: फिर, एक हजार वर्षों के बाद, वह पितामह (ब्रह्मा) प्रकट हुए। वास्तव में, तपस्या की सिद्धि के लिए तो विष की आग भी शीतल हो जाती है।

2

मनसैव प्रणम्यैनं सा तथैव स्थिता सती | को वरः क्षुच्छमायालमिति चिन्तान्विताभवत् || २ ||

manasaiva praṇamyainaṃ sā tathaiva sthitā satī | ko varaḥ kṣuccamāyālamiti cintānvitābhavat || 2 ||

English

Having bowed to him with her mind, she remained standing just like that, thinking, 'What boon should I ask for? What can alleviate my hunger?'

हिन्दी

मन से ही उन्हें प्रणाम करके, वह वैसे ही खड़ी रही, सोचते हुए, 'मैं कौन सा वर मांगूं? क्या मेरी भूख कम कर सकता है?'

3

आ स्मृतं प्रार्थयिष्येऽहं वरमेकमिमं विभुम् | अनायसी चायसी च स्यामहं जीवसूचिका || ३ ||

ā smṛtaṃ prārthayiṣye'haṃ varam ekam imaṃ vibhum | anāyasī cāyasī ca syām ahaṃ jīvasūcikā || 3 ||

English

I will ask for this one boon from the mighty one: May I become a living needle, both with and without an eye.

हिन्दी

मैं इस एक वर की याचना करूंगी इस महान से: मैं एक जीवित सुई बन जाऊं, नाक के साथ और बिना नाक के।

4

अस्योक्त्या द्विविधा सूचिर्भूत्वालक्ष्या विशाम्यहम् | प्राणिनां सह सर्वेषां हृदयं सुरभिर्यथा || ४ ||

asyoktyā dvividhā sūcir bhūtvālakṣyā viśāmyaham | prāṇināṃ saha sarveṣāṃ hṛdayaṃ surabhir yathā || 4 ||

English

By this statement, becoming an invisible double-edged needle, I will enter the hearts of all living beings, like fragrance.

हिन्दी

इस कथन से, एक अदृश्य दोधारी सुई बनकर, मैं सभी जीवों के हृदय में प्रवेश करूंगी, जैसे सुगंध।

5

यथाभिमतमेतेन ग्रसेयं सकलं जगत् | क्रमेण क्षुद्विनाशाय क्षुद्विनाशः परं सुखम् || ५ ||

yathābhimatametena graseyaṃ sakalaṃ jagat | krameṇa kṣudvināśāya kṣudvināśaḥ paraṃ sukham || 5 ||

English

In this way, I will gradually consume the entire world to eliminate hunger, for the elimination of hunger is the ultimate happiness.

हिन्दी

इस तरह, मैं धीरे-धीरे पूरी दुनिया को खा जाऊंगी ताकि भूख कम हो सके, क्योंकि भूख कम होना ही परम सुख है।

6

इति संचिन्तयन्तीं तामुवाच कमलालयः | अन्यादृश्यास्तथा दृष्ट्वा स्तनिताभ्रारवोपमम् || ६ ||

iti saṃcintayantīṃ tāmuvāca kamalālayaḥ | anyādṛśyāstathā dṛṣṭvā stanitābhrāravopamam || 6 ||

English

Thus, while she was thinking, Kamalalaya (Brahma) spoke to her | Seeing her in such a different form, resembling the roar of thunderclouds

हिन्दी

इस प्रकार सोचते हुए उसे कमलालय (ब्रह्मा) ने कहा | उसे ऐसे दूसरे रूप में देखकर, जो गर्जन के समान था

7

ब्रह्मोवाच | पुत्रि कर्कटिके रक्षःकुलशैलाभ्रमालिके | उत्तिष्ठ त्वं तु तुष्टोऽस्मि गृहाणाभिमतं वरम् || ७ ||

brahmovāca | putri karkaṭike rakṣaḥkulaśailābhramālike | uttiṣṭha tvaṃ tu tuṣṭo'smi gṛhāṇābhimataṃ varam || 7 ||

English

Brahma said | O daughter, in the mountain range of the demon clan, rise | I am pleased, accept the desired boon

हिन्दी

ब्रह्मा ने कहा | हे पुत्री, राक्षस कुल के पर्वत श्रेणी में, उठो | मैं प्रसन्न हूँ, अपनी इच्छा का वर लो

8

कर्कट्युवाच | भगवन्भूतभव्येश स्यामहं जीवसूचिका | अनायसी चायसी च विधेऽर्पयसि चेद्वरम् || ८ ||

karkaṭyuvāca | bhagavanbhūtabhavyeśa syāmahaṃ jīvasūcikā | anāyasī cāyasī ca vidhe'rpayasi cedvaram || 8 ||

English

Karkati said | O Lord, master of past and future, may I be the thread of life | Both effortless and effortful, if you grant me this boon

हिन्दी

कर्कटी ने कहा | हे भगवान्, भूत और भविष्य के स्वामी, मैं जीवन की सूची बनूँ | बिना प्रयास और प्रयास से, यदि आप मुझे यह वर देते हैं

9

श्रीवसिष्ठ उवाच | एवमस्त्विति तामुक्त्वा पुनराह पितामहः | सूचिका सोपसर्गा त्वं भविष्यसि विषूचिका || ९ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | evamastviti tāmuktvā punarāha pitāmahaḥ | sūcikā sopasargā tvaṃ bhaviṣyasi viṣūcikā || 9 ||

English

Shri Vasistha said | Thus saying to her, the grandfather again spoke | You will become the thread with afflictions, you will be the cholera

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा | इस प्रकार कहकर उससे, पितामह ने फिर कहा | तुम पीड़ा के साथ सूची बनोगी, तुम हैजा बनोगी

10

सूक्ष्मया मायया सर्वलोकहिंसां करिष्यसि | दुर्भोजना दुरारम्भा मूर्खा दुःस्थितयश्च ये || १० ||

sūkṣmayā māyayā sarvalokahiṃsāṃ kariṣyasi | durbhojanā durārambhā mūrkhā duḥsthitayaśca ye || 10 ||

English

With subtle illusion, you will cause harm to all worlds | Those who eat poorly, start poorly, are foolish, and are in a bad state

हिन्दी

सूक्ष्म माया से, तुम सभी लोकों को हानि पहुँचाओगी | जो खाने में बुरे हैं, शुरुआत में बुरे हैं, मूर्ख हैं, और बुरी स्थिति में हैं

11

दुर्देशवासिनो दुष्टास्तेषां हिंसां करिष्यसिप्रविश्या''हृदयं प्राणैः पद्मप्लीहादिबाधनात् || ११ ||

durdeśavāsino duṣṭāsteṣāṃ hiṃsāṃ kariṣyasipraviśyā''hṛdayaṃ prāṇaiḥ padmaplīhādibādhanāt || 11 ||

English

Those who live in distant lands are wicked; you will harm them by entering their hearts through the affliction of diseases like jaundice and enlargement of the spleen.

हिन्दी

दूर देशों में रहने वाले दुष्ट हैं; आप उनके हृदय में प्रवेश करके पीलिया और तिल्ली जैसी बीमारियों से उन्हें हानि पहुंचाएंगे।

12

वातलेखात्मिका व्याधिर्भविष्यसि विषूचिकासगुणं विगुणं चैव जनमासादयिष्यसि || १२ ||

vātalekhātmikā vyādhirbhaviṣyasi viṣūcikāsaguṇaṃ viguṇaṃ caiva janamāsādayiṣyasi || 12 ||

English

You will become a disease characterized by wind-like symptoms, and you will afflict people with both good and bad qualities with cholera.

हिन्दी

आप हवा जैसी लक्षणों वाली बीमारी बनेंगे, और आप अच्छे और बुरे गुणों वाले लोगों को हैजा से पीड़ित करेंगे।

13

गुणान्वितचिकित्सार्थं मन्त्रोऽयं तु मयोच्यतेब्रह्मोवाचहिमाद्रेरुत्तरे पार्श्वे कर्कटी नाम राक्षसी || १३ ||

guṇānvitacikitsārthaṃ mantro'yaṃ tu mayocyatebrahmovācahimādreruttare pārśve karkaṭī nāma rākṣasī || 13 ||

English

This mantra, endowed with qualities, is proclaimed by me for the purpose of treatment. Brahma said: On the northern side of the Himalayas, there is a demoness named Karkati.

हिन्दी

यह मंत्र, गुणों से युक्त, उपचार के उद्देश्य से मैंने प्रकट किया है। ब्रह्मा ने कहा: हिमालय के उत्तरी ओर एक राक्षसी है जिसका नाम कर्कटी है।

14

विषूचिकाभिधाना सा नाम्नाप्यन्यायबाधिका । तस्या मन्त्रः । ॐह्रींह्रांरींरां विष्णुशक्तये नमः । ॐनमो भगवति विष्णुशक्तिमेनां ॐहरहर नयनय पचपच मथमथ उत्सादय दूरेकुरु स्वाहा हिमवन्तं गच्छ जीव सः सः सः चन्द्रमण्डलगतोऽसि स्वाहा । इति मन्त्री महामन्त्रं न्यस्य वामकरोदरे । मार्जयेदातुराकारं तेन हस्तेन संयुतः || १४ ||

viṣūcikābhidhānā sā nāmnāpyanyāyabādhikātasyā mantraḥoṃhrīṃhrāṃrīṃrāṃ viṣṇuśaktaye namaḥoṃnamo bhagavati viṣṇuśaktimenāṃ oṃharahara nayanaya pacapaca mathamatha utsādaya dūrekuru svāhā himavantaṃ gaccha jīva saḥ saḥ saḥ candramaṇḍalagato'si svāhāiti mantrī mahāmantraṃ nyasya vāmakarodaremārjayedāturākāraṃ tena hastena saṃyutaḥ || 14 ||

English

She is known as Viṣūcikā and is also known by other names that cause affliction. Her mantra is: 'Oṃ hrīṃ hrāṃ rīṃ rāṃ viṣṇuśaktaye namaḥ oṃ namo bhagavati viṣṇuśaktim enāṃ oṃ harahara nayanaya pacapaca mathamatha utsādaya dūrekuru svāhā himavantaṃ gaccha jīva saḥ saḥ saḥ candramaṇḍalagato'si svāhā.' The practitioner should place this great mantra in the left palm and cleanse the form of the patient with that hand.

हिन्दी

वह विषूचिका के नाम से जानी जाती है और दूसरे नामों से भी जानी जाती है जो पीड़ा पैदा करते हैं। उसका मंत्र है: 'ॐ ह्रीं ह्रां रीं रां विष्णुशक्तये नमः ॐ नमो भगवति विष्णुशक्तिमे नां ॐ हरहर नयनय पचपच मथमथ उत्सादय दूरेकुरु स्वाहा हिमवन्तं गच्छ जीव सः सः सः चन्द्रमण्डलगतोऽसि स्वाहा।' साधक को इस महामंत्र को बाएं हाथ की हथेली पर रखना चाहिए और उस हाथ से रोगी के रूप को साफ करना चाहिए।

15

हिमशैलाभिमुख्येन विद्रुतां तां विचिन्तयेत्कर्कटीकर्कशाक्रन्दां मन्त्रमुद्गरमर्दिताम् || १५ ||

himaśailābhimukhyena vidrutāṃ tāṃ vicintayetkarkaṭīkarkaśākrandāṃ mantramudgaramarditām || 15 ||

English

One should meditate on her, who has fled towards the snowy mountains, crying out harshly, struck by the powerful mantra.

हिन्दी

उसका ध्यान करें, जो बर्फीले पहाड़ों की ओर भागी है, कड़वी चीख मार रही है, शक्तिशाली मंत्र से मारी गई है।

16

आतुरं चिन्तयेच्चन्द्रे रसायनहृदि स्थितम् | अजरामरणं युक्तं मुक्तं सर्वाधिविभ्रमैः || १६ ||

āturaṃ cintayecchandre rasāyanahṛdi sthitam | ajarāmaraṇaṃ yuktaṃ muktam sarvādhivibhramaiḥ || 16 ||

English

One should meditate on the moon situated in the heart of the elixir, endowed with ageless immortality, free from all worldly delusions.

हिन्दी

चंद्रमा को रसायन हृदय में स्थित सोचें, जो अजर-अमरता से युक्त है और सभी दुनियावी भ्रमों से मुक्त है।

17

साधको हि शुचिर्भूत्वा स्वाचान्तः सुसमाहितः | क्रमेणानेन सकलां प्रोच्छिनत्ति विषूचिकाम् || १७ ||

sādhako hi śucirbhūtvā svācāntaḥ susamāhitaḥ | krameṇānena sakalāṃ procchinatti viṣūcikām || 17 ||

English

For the practitioner, having become pure and well-composed within, by this gradual method completely eradicates cholera.

हिन्दी

क्योंकि साधक पवित्र होकर अपने मन को पूर्णतः शांत करके इस क्रमिक विधि से पूरी तरह हैजे को नष्ट कर देता है।

18

इति गगनगतस्त्रिलोकनाथो गगनगसिद्धग्रहीतसिद्धमन्त्रः | गत उपगतशक्रवन्द्यमानो निजपुरमक्षयमायमुज्ज्वलश्रीः || १८ ||

iti gaganagatastrilokanātho gaganagasiddhagrahītasiddhamantraḥ | gata upagataśakravandyamāno nijapuramakṣayamāyamujjvalaśrīḥ || 18 ||

English

Thus, the lord of the three worlds, residing in the sky, with the perfected mantra obtained from the sky, having gone and approached the venerable Indra, returns to his own eternal and radiant abode.

हिन्दी

इस प्रकार, आकाश में निवास करने वाले त्रिलोकनाथ, आकाश से प्राप्त सिद्ध मन्त्र के साथ, वंदनीय इंद्र के पास जाकर और उनका आदर करके, अपने अक्षय और उज्ज्वल निवास पर लौटते हैं।

← Chapter 68Chapter 70 →