Utpatti उत्पत्ति

Chapter 58 — 53 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | एतस्मिन्नन्तरे ज्ञप्तिर्जीवं वैदूरथं पुनः | संकल्पेन रुरोधाशु मनसः स्पन्दनं यथा || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | etasminnantare jñaptirjīvaṃ vaidūrathaṃ punaḥ | saṃkalpena rurodhāśu manasaḥ spandanaṃ yathā || 1 ||

English

Śrīvasiṣṭha said: Meanwhile, the knowledge of the living being, Vaidūratha, immediately restrained the movement of the mind through resolve.

हिन्दी

श्रीवसिष्ठ ने कहा: इस बीच, जीव वैदूरथ की ज्ञान ने संकल्प से मन की गति को तुरंत रोक दिया।

2

लीलोवाच | वद देवि कियान्कालो गतोऽस्यामिह मन्दिरे | समाधौ मयि लीनायां महीपाले शवे स्थिते || २ ||

līlovāca | vada devi kiyaṃkālo gato'syāmiha mandire | samādhau mayi līnāyāṃ mahīpāle śave sthite || 2 ||

English

Līlā said: O Goddess, tell me how much time has passed here in this temple while I was absorbed in meditation and the king lay dead.

हिन्दी

लीला ने कहा: हे देवी, बताओ कि कितना समय इस मंदिर में बीत गया जब मैं समाधि में लीन थी और राजा मृत पड़ा था।

3

ज्ञाप्तिरुवाच | इह मासस्त्वतिक्रान्त इह दास्याविमे तव | रक्षार्थं वासगृहके स्वपतोऽवहिते स्थिते || ३ ||

jñāptiruvāca | iha māsastvatikrānta iha dāsyāvime tava | rakṣārthaṃ vāsagṛhake svapato'vahite sthite || 3 ||

English

Jñāpti said: Here, a month has passed. Here, these two servants of yours have been standing guard in the house while you were sleeping unaware.

हिन्दी

ज्ञाप्ति ने कहा: यहाँ एक महीना बीत गया। यहाँ, ये दो तुम्हारे दास घर में तुम्हारी रक्षा के लिए खड़े थे जब तुम बेखबर सो रहे थे।

4

शृणु देहस्य किंवृत्तं तवेह वरवर्णिनि | शरीरं तव पक्षेण तत्क्लिन्नं बाष्पतां गतम् || ४ ||

śṛṇu dehasya kiṃvṛttaṃ taveha varavarṇini | śarīraṃ tava pakṣeṇa tatklinnaṃ bāṣpatāṃ gatam || 4 ||

English

Listen, O beautiful one, to what has happened to your body. Your body has become weak and has turned into tears.

हिन्दी

सुनो, हे सुंदरी, तुम्हारे शरीर के साथ क्या हुआ। तुम्हारा शरीर कमजोर हो गया और आँसुओं में बदल गया।

5

निर्जीवं पतितं भूमौ संशुष्कमिव पल्लवम् | काष्ठकुड्योपमो जातः शवस्तु हिमशीतलः || ५ ||

nirjīvaṃ patitaṃ bhūmau saṃśuṣkamiva pallavam | kāṣṭhakuḍyopamo jātaḥ śavastu himaśītalaḥ || 5 ||

English

Lifeless, it fell to the ground like a withered leaf. The corpse became like a wooden log, cold as ice.

हिन्दी

जीवनरहित, यह भूमि पर गिर गया जैसे सूखा पत्ता। शव लकड़ी के टुकड़े की तरह हो गया, बर्फ की तरह ठंडा।

6

ततो मन्त्रिभिरागत्य मृतैवेयमिति स्वयम् | क्लेदालोकाद्विनिर्णीय भूयो निष्कासितं गृहात् || ६ ||

tato mantrbhirāgatya mṛtaiveyamiti svayam | kledālokādviniṛṇīya bhūyo niṣkāsitaṃ gṛhāt || 6 ||

English

Then, the ministers came and declared her dead themselves, and after determining from her wet appearance, she was again expelled from the house.

हिन्दी

तब, मंत्री आए और उन्होंने खुद उसे मृत घोषित किया, और उसके गीले रूप से निर्णय लेकर, उसे फिर से घर से निकाल दिया।

7

बहुनात्र किमुक्तेन नीत्वा चन्दनदारुभिः | चितौ संक्षिप्य सघृतं सहसा भस्मसात्कृतम् || ७ ||

bahunātra kimuktena nītvā candanadārubhiḥ | citau saṃkṣipya saghṛtaṃ sahasā bhasmasātkṛtam || 7 ||

English

What more is there to say? Taking her with sandalwood and other woods, they quickly cremated her on the pyre with ghee.

हिन्दी

इसमें और क्या कहना है? उसे चंदन और अन्य लकड़ियों के साथ ले जाकर, उन्होंने घी के साथ शीघ्र ही चिता पर जला दिया।

8

ततो राज्ञी मृतेत्युच्चैः कृत्वा रोदनमाकुलम् | परिवारस्तवाशेषं कृतवानौर्ध्वदेहिकम् || ८ ||

tato rājñī mṛtetyuccaiḥ kṛtvā rodanamākulam | parivārastavāśeṣaṃ kṛtavānaurdhvadehikam || 8 ||

English

Then, the queen loudly declared her dead and made a tumultuous cry, and the entire retinue performed the funeral rites.

हिन्दी

तब, रानी ने उच्च स्वर में उसे मृत घोषित किया और भारी रोने की आवाज की, और सारा परिवार अंत्येष्टि क्रिया की।

9

इदानीं त्वामिहालोक्य सशरीरामुपागताम् | परलोकादागतेति महच्चित्रं भविष्यति || ९ ||

idānīṃ tvāmihālokya saśarīrāmupāgatām | paralokādāgateti mahaccitraṃ bhaviṣyati || 9 ||

English

Now, seeing you here having arrived with your body, it will be a great wonder that you have come from the other world.

हिन्दी

अब, आपको यहां शरीर के साथ आए देखकर, यह एक बड़ा आश्चर्य होगा कि आप दूसरी दुनिया से आए हैं।

10

त्वं तु तेन शरीरेण सत्यसंकल्पतः सुते | दृश्यसे स्ववदातेन चित्रं तत्र तवोपरि || १० ||

tvaṃ tu tena śarīreṇa satyasaṃkalpataḥ sute | dṛśyase svavadātena citraṃ tatra tavopari || 10 ||

English

But you, O son, are seen with that body due to the true resolve, and it is wonderful there upon you.

हिन्दी

परंतु आप, हे पुत्र, सत्य संकल्प के कारण उस शरीर के साथ दिखाई देते हैं, और यह आप पर एक चमत्कार है।

11

यद्वासना त्वमभवो देहं प्रति तदेव ते | रूपमभ्युदितं बाले तेन प्राक्सदृशं तव || ११ ||

yadvāsanā tvamabhavo dehaṃ prati tadeva te | rūpamabhyuditaṃ bāle tena prāksadṛśaṃ tava || 11 ||

English

Whatever desire you had towards the body, that same form has manifested for you, O child. Therefore, your previous form was similar to this.

हिन्दी

जो भी इच्छा तुमने शरीर के प्रति की थी, वही रूप तुम्हारे लिए प्रकट हुआ है, हे बालक। इसलिए, तुम्हारा पिछला रूप इसी के समान था।

12

स्ववासनानुसारेण सर्वः सर्वं हि पश्यति | दृष्टान्तोऽत्राविसंवादी बालवेतालदर्शनम् || १२ ||

svavāsanānusāreṇa sarvaḥ sarvaṃ hi paśyati | dṛṣṭānto'trāvisaṃvādī bālaveṭāladarśanam || 12 ||

English

According to one's own desires, everyone sees everything. The example here is undeniable, like a child seeing a ghost.

हिन्दी

अपनी इच्छाओं के अनुसार, हर कोई हर चीज देखता है। यहाँ उदाहरण अविवादी है, जैसे एक बच्चा भूत देखता है।

13

आतिवाहिकदेहासि संपन्ना सिद्धसुन्दरि | विस्मृतस्त्वेव देहोऽसौ प्राक्तनोऽनपवासनः || १३ ||

ātivāhikadehāsi saṃpannā siddhasundari | vismṛtastveva deho'sau prāktano'napavāsanaḥ || 13 ||

English

You have a transcendental body, O accomplished beautiful one. That previous body is forgotten, devoid of impressions.

हिन्दी

तुम्हारा एक पारलौकिक शरीर है, हे सिद्ध सुंदरी। वह पिछला शरीर भूल गया है, संस्कारों से रहित।

14

रूढातिवाहिकदृशः प्रशाम्यत्याधिभौतिकः | बुधस्य दृश्यमानोऽपि शरन्मेघ इवाम्बरे || १४ ||

rūḍhātivāhikadṛśaḥ praśāmyatyādhibhautikaḥ | budhasya dṛśyamāno'pi śaranmegha ivāmbare || 14 ||

English

The one who has realized the transcendental vision calms the material afflictions. Even if seen by the wise, it is like a dissolving cloud in the sky.

हिन्दी

जो पारलौकिक दृष्टि को प्राप्त हुआ है, वह भौतिक कष्टों को शांत करता है। चाहे बुद्धिमान द्वारा देखा जाए, यह आकाश में घुलते बादल की तरह है।

15

रूढातिवाहिकीभावः सर्वो भवति देहकः | निर्जलाम्भोदसदृशो निर्गन्धकुसुमोपमः || १५ ||

rūḍhātivāhikībhāvaḥ sarvo bhavati dehakaḥ | nirjalāmbhodasadṛśo nirgandhakusumopamaḥ || 15 ||

English

All bodily states become transcendental. They are like a cloud without water, like a flower without fragrance.

हिन्दी

सभी शारीरिक अवस्थाएँ पारलौकिक हो जाती हैं। वे पानी के बिना बादल की तरह हैं, सुगंध के बिना फूल की तरह हैं।

16

सद्वासनस्य रूढायामातिवाहिकसंविदि | देहो विस्मृतिमायाति गर्भसंस्थेव यौवने || १६ ||

sadvāsanasya rūḍhāyāmātivāhikasaṃvidi | deho vismṛtimāyāti garbhasaṃstheva yauvane || 16 ||

English

When the mind is firmly established in the highest consciousness, the body is forgotten, just as a fetus in the womb forgets its existence.

हिन्दी

जब मन उच्चतम चेतना में स्थिर हो जाता है, तो शरीर भूल जाता है, जैसे गर्भ में भ्रूण अपने अस्तित्व को भूल जाता है।

17

एकत्रिंशेऽद्य दिवसे प्राप्ता वयमिहाम्बरे | प्रभाते मोहिते दास्यौ मयैते निद्रयाधुना || १७ ||

ekatriṃśeadya divase prāptā vayamihāmbare | prabhāte mohite dāsyau mayaite nidrayādhunā || 17 ||

English

Today, on the thirty-first day, we have arrived here in the sky. In the morning, these maidservants were bewitched by me with sleep.

हिन्दी

आज, तीसवें दिन, हम यहाँ आकाश में पहुँचे हैं। सुबह, इन दासियों को मैंने नींद से मोहित कर दिया।

18

तदेहि यावल्लीलायै लीले संकल्पलीलया | आत्मानं दर्शयावोऽस्यै व्यवहारः प्रवर्तताम् || १८ ||

tadehi yāvallīlāyai līle saṃkalpalīlayā | ātmānaṃ darśayāvo'syai vyavahāraḥ pravartatām || 18 ||

English

Therefore, come quickly for the play, and with the play of resolve, let us show ourselves to her, and let the interaction begin.

हिन्दी

इसलिए, खेल के लिए जल्दी आओ, और संकल्प के खेल से, हम अपने आप को उसे दिखाएँ, और व्यवहार शुरू हो जाए।

19

श्रीवसिष्ठ उवाच | आवां तावदिमे लीला पश्यत्वित्येव चिन्तिते | ज्ञप्त्या देव्या ततस्तत्र दृश्ये दीप्ते बभूवतुः || १९ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | āvāṃ tāvadime līlā paśyatvityeva cintite | jñaptyā devyā tatastatra dṛśye dīpte babhūvatuḥ || 19 ||

English

Sri Vasistha said: We both, having thought of seeing this play, by the command of the goddess, then appeared there in the brilliant scene.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: हम दोनों, इस खेल को देखने के विचार से, देवी के आदेश से, फिर वहाँ चमकदार दृश्य में प्रकट हुए।

20

सा विदूरथलीलाथ समाकुलविलोचना | गृहमालोकयामास तत्तेजःपुञ्जभास्वरम् || २० ||

sā vidūrathalīlātha samākulavilocanā | gṛhamālokayāmāsa tattejaḥpuñjabhāsvaraṃ || 20 ||

English

She, with eyes full of playful wonder, looked at the house shining with the brilliance of divine light.

हिन्दी

वह, खेलभरी आश्चर्य से भरी आँखों से, दिव्य प्रकाश की चमक से चमकते घर को देख रही थी।

21

चन्द्रबिम्बादिवोत्कीर्णं धौतं हेमद्रवैरिव | ज्वालाया द्रवशीतायास्तत्प्रभाद्रवभित्तिमत् || २१ ||

candrabimbādivotkīrṇaṃ dhautaṃ hemadravairiva | jvālāyā dravaśītāyāstatprabhādravabhittimat || 21 ||

English

The house appeared as if the moon had risen, washed with liquid gold, and its walls seemed to be made of the cool radiance of a flame.

हिन्दी

घर चाँद की तरह उभरा हुआ लग रहा था, सोने के द्रव से धुला हुआ, और उसकी दीवारें शीतल ज्वाला की चमक से बनी हुई लग रही थीं।

22

गृहमालोक्य पुरतो लीलाज्ञप्ती विलोक्य ते | उत्थाय संभ्रमवती तयोः पादेषु सापतत् || २२ ||

gṛhamālokya purato līlājñaptī vilokya te | utthāya saṃbhramavatī tayoḥ pādeṣu sāpatat || 22 ||

English

Seeing the house and the playful command in front, she, in a hurry, got up and fell at their feet.

हिन्दी

घर और खेल की आज्ञा देखकर, वह जल्दी से उठी और उनके चरणों में गिर पड़ी।

23

मज्जयायागते देव्यौ जयतां जीवनप्रदे | इह पूर्वमहं प्राप्ता भवत्योर्मार्गशोधिनी || २३ ||

majjayāyāgate devyau jayatāṃ jīvanaprade | iha pūrvamahaṃ prāptā bhavatyormārgaśodhinī || 23 ||

English

O goddesses, who have arrived to immerse, victorious and life-giving, I have come here before to clear the path for you.

हिन्दी

हे देवियो, जो डुबाने आई हैं, विजयी और जीवनदायिनी, मैं यहाँ पहले आई हूँ आपके मार्ग को साफ करने के लिए।

24

इत्युक्तवत्यां तस्यां ता मानिन्यो मत्तयौवनाः | उपाविशन्विष्टरेषु लतामेरुशिरःस्विव || २४ ||

ityuktavatyāṃ tasyāṃ tā māninyo mattayauvanāḥ | upāviśanviṣṭareṣu latāmeruśiraḥsviva || 24 ||

English

Having said this, those proud and intoxicated youths sat on the seats like the peaks of Mount Meru covered with creepers.

हिन्दी

यह कहकर, वे घमंडी और मदमस्त युवक मेरु पर्वत की लताओं से ढकी चोटियों की तरह आसनों पर बैठे।

25

ज्ञप्तिरुवाच | सुते वद कथं प्राप्ता त्वमिमं देशमादितः | किं वृत्तं ते त्वया दृष्टं किमिवाध्वनि कुत्र वा || २५ ||

jñaptiruvāca | sute vada kathaṃ prāptā tvamimaṃ deśamāditaḥ | kiṃ vṛttaṃ te tvayā dṛṣṭaṃ kimivādhvani kutra vā || 25 ||

English

Jñapti said, 'O daughter, tell me how you reached this place. What have you seen and experienced on the way?'

हिन्दी

ज्ञप्ति ने कहा, 'हे पुत्री, बताओ कि तुम यहाँ कैसे पहुँचीं। तुमने रास्ते में क्या देखा और अनुभव किया?'

26

विदूरथलीलोवाच | देवि तस्मिन्प्रदेशे सा जातमूर्च्छा तदाभवम् | द्वितीयेन्दोः कलेवाहं कल्पान्तज्वालया हता || २६ ||

vidūrathalīlovāca | devi tasminpradeśe sā jātamūrcchā tadābhavam | dvitīyendoḥ kalevāhaṃ kalpāntajvālayā hatā || 26 ||

English

Vidūrathalīla said: O Goddess, in that place, I experienced a sudden faintness. I was struck by the flame of the end of the world in the second phase of the moon.

हिन्दी

विदूरथलीला ने कहा: हे देवी, उस स्थान पर मुझे अचानक बेहोशी हुई | मैं चन्द्रमा के दूसरे चरण में कल्पान्त की ज्वाला से घायल हो गई || 26 ||

27

न चेतितं मया किंचित्समं विषममेव च | ततस्तरलपक्ष्मान्ते विनिमील्य विलोचने || २७ ||

na cetitaṃ mayā kiṃcit samam viṣamameva ca | tatastaralapakṣmānte vinimīlya vilocane || 27 ||

English

I did not perceive anything, whether pleasant or unpleasant. Then, with trembling eyelashes, I opened my eyes.

हिन्दी

मैंने कुछ भी नहीं अनुभव किया, चाहे वह सुखद हो या दुःखद | फिर, काँपती पलकों के साथ, मैंने अपनी आँखें खोलीं || 27 ||

28

ततो मरणमूर्च्छान्ते पश्यामि परमेश्वरि | यावदभ्युदितास्म्याशु प्लुता च गगनोदरे || २८ ||

tato maraṇamūrcchānte paśyāmi parameśvari | yāvadabhyuditāsmyāśu plutā ca gaganodare || 28 ||

English

Then, at the end of the faintness caused by death, O Supreme Goddess, I saw that I had quickly risen and floated in the sky.

हिन्दी

फिर, मृत्यु की बेहोशी के अन्त में, हे परमेश्वरी, मैंने देखा कि मैं तुरंत उठी और आकाश में तैर रही थी || 28 ||

29

भूताकाशेऽनिलरथं समारूढास्म्यहं ततः | आनीता गन्धलेखेव तेनाहमिममालयम् || २९ ||

bhūtākāśe'nilarathaṃ samārūḍhāsmyahaṃ tataḥ | ānītā gandhalekheva tenāhamimamālayam || 29 ||

English

Then, I mounted the wind chariot in the ethereal sky and was brought here to this abode like a fragrant streak.

हिन्दी

फिर, मैंने वायु रथ पर सवार होकर आकाश में यात्रा की और सुगंधित रेखा की तरह यहाँ इस आलय तक लाई गई || 29 ||

30

देवि पश्यामि सदनं नायकेनाभ्यलंकृतम् | दीप्तदीपं विविक्तं च महार्हशयनान्वितम् || ३० ||

devi paśyāmi sadanaṃ nāyakenābhyalaṃkṛtam | dīptadīpaṃ viviktaṃ ca mahārhaśayanānvitam || 30 ||

English

O Goddess, I see the abode adorned by the lord, illuminated with bright lamps, spacious, and furnished with a magnificent bed.

हिन्दी

हे देवी, मैं इस आलय को देखती हूँ जो स्वामी द्वारा सजाया गया है, चमकीले दीपों से जगमगा रहा है, विशाल है, और एक भव्य बिस्तर से सजा हुआ है || 30 ||

31

पतिमालोकयामीमं यावदेष विदूरथः | शेते कुसुमगुप्ताङ्गो मधुः पुष्पवने यथा || ३१ ||

patimālokayāmīmaṃ yāvadeṣa vidūrathaḥ | śete kusumaguptāṅgo madhuḥ puṣpavane yathā || 31 ||

English

I look at my husband as long as this Viduratha lies here, his body covered with flowers, like honey in a flower garden.

हिन्दी

मैं अपने पति को तब तक देखती हूँ जब तक यह विदूरथ फूलों से ढके अंगों के साथ यहाँ सोता है, जैसे फूलों के बगीचे में मधु।

32

अथ संग्रामसंरम्भश्रमार्तोऽयं स्वपित्यलम् | इति निद्रा मया सेयं देवेश्वरि न वारिता || ३२ ||

atha saṃgrāmasaṃrambhaśramārto'yaṃ svapityalam | iti nidrā mayā seyaṃ deveśvari na vāritā || 32 ||

English

Now, exhausted from the exertion of battle, he sleeps deeply. Thus, I did not disturb his sleep, O goddess.

हिन्दी

अब, युद्ध के परिश्रम से थककर, वह गहरी नींद में सो रहा है। इसलिए, हे देवी, मैंने उसकी नींद को विचलित नहीं किया।

33

अनन्तरमिमं देशं प्राप्ते देव्याविमे त्विति | यथानुभूतं कथितं मदनुग्रहकारिणि || ३३ ||

anantaramimaṃ deśaṃ prāpte devyāvime tviti | yathānubhūtaṃ kathitaṃ madanugrahakāriṇi || 33 ||

English

Immediately after reaching this place, these two goddesses said to me, 'Tell us what you have experienced, O bestower of grace.'

हिन्दी

इस स्थान पर पहुंचने के तुरंत बाद, ये दो देवियों ने मुझसे कहा, 'हमें बताओ कि तुमने क्या अनुभव किया है, हे अनुग्रह करने वाली।'

34

ज्ञप्तिरुवाच हे हंसहारिगामिन्यौ लीले ललितलोचने | उत्थापयामो नृपतिं शवतल्पतलादिमम् || ३४ ||

jñaptiruvāca he haṃsahārigāminyau līle lalitalocane | utthāpayāmo nṛpatiṃ śavatalpatalādimam || 34 ||

English

Jñapti said, 'O you two who move like swans, playful and graceful-eyed, let us awaken the king who lies on this bed of corpses.'

हिन्दी

ज्ञप्ति ने कहा, 'हे हंसों की तरह चलने वाली ये दोनों, खेल में लगी और सुंदर आँखों वाली, चलो इस शवों के बिस्तर पर लेटे हुए राजा को जगाते हैं।'

35

इत्युक्त्वा मुमुचे जीवमामोदमिव पद्मिनी | ससमीरलताकारस्तन्नासानिकटं ययौ || ३५ ||

ityuktvā mumuce jīvamāmodamiva padminī | sasamīralatākārastannāsānikataṃ yayau || 35 ||

English

Having said this, she released a breath as fragrant as a lotus, which wafted like a breeze towards his nostrils.

हिन्दी

यह कहकर, उसने एक सुगंधित साँस छोड़ी, जो एक हवा की तरह उसकी नाक की ओर बही।

36

घ्राणकोशं विवेशान्तर्वंशरन्ध्रमिवानिलः | स्ववासनाशतान्यन्तर्दधदब्धिर्मणीनिव || ३६ ||

ghrāṇakośaṃ viveśāntarvaṃśarandhramivānilaḥ | svavāsanāśatānyantardadhadabdhirmaṇīniva || 36 ||

English

The fragrance entered the nostrils like the wind entering the hollow of a bamboo, carrying within it the essence of a hundred past impressions, like the ocean carrying pearls.

हिन्दी

सुगंध नाक के नथुनों में घुसी, जैसे हवा बाँस के खोखले में घुसती है, और उसमें सौ पिछली छापों का सार था, जैसे समुद्र में मोती होते हैं।

37

अन्तस्थजीवं वदनं तस्य तत्कान्तिमाययौ | पद्मस्यावग्रहे पद्मं सुवृष्ट इव वारिणि || ३७ ||

antasthajīvaṃ vadanaṃ tasya tatkāntimāyayau | padmasyāvagrahe padmaṃ suvṛṣṭa iva vāriṇi || 37 ||

English

The inner life entered his face, giving it a radiant glow, like a lotus blooming beautifully in the rain.

हिन्दी

अंतर्जीव उसके चेहरे में घुसा, उसे एक चमकदार चमक देते हुए, जैसे कमल बारिश में खिलता है।

38

क्रमादङ्गानि सर्वाणि सरसानि चकाशिरे | तस्य पुष्पाकर इव लताजालानि भूभृतः || ३८ ||

kramādaṅgāni sarvāṇi sarasāni cakāśire | tasya puṣpākara iva latājālāni bhūbhṛtaḥ || 38 ||

English

All his limbs gradually became beautiful, like the flower-bearing vines of the earth.

हिन्दी

उसके सभी अंग धीरे-धीरे सुंदर हो गए, जैसे पृथ्वी की फूलों से भरी लताएँ।

39

अथाबभौ कलापूर्णः स राकायामिवोडुराट् | भासयन्भुवनं भूरि वदनेन्दुमरीचिभिः || ३९ ||

athābabhau kalāpūrṇaḥ sa rākāyāmivouḍurāṭ | bhāsayanbhuvanaṃ bhūri vadanendumarīcibhiḥ || 39 ||

English

Then he shone, full of grace, like the full moon in the night sky, illuminating the world with the rays of his moon-like face.

हिन्दी

फिर वह अपनी पूर्ण कला से चमका, जैसे रात के आकाश में पूर्ण चंद्रमा, और अपने चंद्रमा-जैसे चेहरे की किरणों से संसार को प्रकाशित करता हुआ।

40

स्फुरयामास सोऽङ्गानि रसवन्ति मृदूनि च | कनकोज्वलकान्तीनि पल्लवानीव माधवः || ४० ||

sphurayāmāsa so'ṅgāni rasavanti mṛdūni ca | kanakojvalakāntīni pallavānīva mādhavaḥ || 40 ||

English

He displayed his limbs, which were full of charm, soft, and radiant like golden light, like the tender leaves of spring.

हिन्दी

उसने अपने अंगों को प्रदर्शित किया, जो आकर्षण से भरे हुए, नरम और सुनहरी चमक से युक्त थे, जैसे वसंत की कोमल पत्तियाँ।

41

उन्मीलयामास दृशौ विमलालोलतारके | हारिण्यौ सुभगाभोगे चन्द्रार्कौ भुवनं यथा || ४१ ||

unmīlayāmāsa dṛśau vimalālolatārake | hāriṇyau subhagābhoge candrārkau bhuvanaṃ yathā || 41 ||

English

He opened his eyes, which were clear and shining like stars, and looked at the beautiful deer, just as the moon and sun illuminate the world.

हिन्दी

उसने अपनी आँखें खोलीं, जो साफ और चमकदार तारों की तरह थीं, और सुंदर हिरणों को देखा, जैसे चंद्रमा और सूर्य दुनिया को रोशनी देते हैं।

42

उत्तस्थौ प्रोल्लसत्कायो विन्ध्याद्रिर्वृद्धिमानिव | उवाच कः स्थित इति घनगम्भीरनिःस्वनम् || ४२ ||

uttasthau prollasatkāyo vindhyādrirvṛddhimāniva | uvāca kaḥ sthita iti ghanagambhīranisvanam || 42 ||

English

He rose up with his body shining brightly, like the growing Vindhya mountain, and asked in a deep and resonant voice, 'Who is there?'

हिन्दी

उसने अपने चमकदार शरीर के साथ उठ खड़ा हुआ, जैसे बढ़ता हुआ विंध्य पर्वत, और गहरी और गंभीर आवाज में पूछा, 'यहाँ कौन है?'

43

लीलाद्वयमथास्याग्रे प्रोवाचादिश्यतामिति | स ददर्श पुरो नम्रं लीलाद्वयमवस्थितम् || ४३ ||

līlādvayamathāsyāgre provācādiśyatāmiti | sa dadarśa puro namraṃ līlādvayamavasthitam || 43 ||

English

Then, in front of him, he saw two humble figures standing, and he said, 'Let them be commanded.'

हिन्दी

फिर, उसके सामने, उसने दो विनम्र आकृतियों को खड़े देखा, और उसने कहा, 'उन्हें आदेश दिया जाए।'

44

समाचारं समाकारं समरूपं समस्थिति | समवाक्यं समोद्योगं समानन्दं समोदयम् || ४४ ||

samācāraṃ samākāraṃ samarūpaṃ samasthiti | samavākyaṃ samodyogaṃ samānandaṃ samodayam || 44 ||

English

They had the same conduct, the same form, the same appearance, the same position, the same speech, the same effort, the same joy, and the same rise.

हिन्दी

उनका व्यवहार, रूप, दिखावा, स्थिति, भाषण, प्रयास, आनंद और उदय सब एक समान था।

45

का त्वं केयं कुतश्चेयमित्याह स विलोकयन् | तस्मै लीलाह हे देव श्रूयतां यद्वदाम्यहम् || ४५ ||

kā tvaṃ keyaṃ kutaśceyamityāha sa vilokayan | tasmai līlāha he deva śrūyatāṃ yadvadāmyaham || 45 ||

English

He said, 'Who are you? Who is this? And from where?' while looking at them. To him, Lila said, 'O Lord, listen to what I say.'

हिन्दी

उसने कहा, 'तुम कौन हो? यह कौन है? और यह कहाँ से है?' उन्हें देखते हुए। उससे लीला ने कहा, 'हे देव, मेरे कहने को सुनो।'

46

महिला तव लीलाहं प्राक्तनी सहधर्मिणी | वागर्थस्येव संपृक्ता स्थिता संश्लेषशालिनी || ४६ ||

mahilā tava līlāhaṃ prāktanī sahadharminī | vāgarthasyeva saṃpṛktā sthitā saṃśleṣaśālinī || 46 ||

English

O woman, your past playful actions are like a companion in harmony with the meaning of words, standing united.

हिन्दी

हे महिला, तुम्हारी प्राचीन लीलाएँ शब्दों के अर्थ के साथ सहयोगी की तरह एक साथ खड़ी हैं।

47

इयं लीला द्वितीया ते महिला हेलया मया | उपार्जिता त्वदर्थेन प्रतिबिम्बमयी शुभा || ४७ ||

iyam līlā dvitīyā te mahilā helayā mayā | upārjitā tvadarthena pratibimbamayī śubhā || 47 ||

English

This second playful action of yours, O woman, has been acquired by me for your sake, reflecting your auspicious image.

हिन्दी

हे महिला, यह तुम्हारी दूसरी लीला मेरे द्वारा तुम्हारे लिए प्राप्त की गई है, जो तुम्हारी शुभ छवि को दर्शाती है।

48

शिरोभागोपविष्टेयं पाहि हैममहासने | एषा सरस्वती देव त्रैलोक्यजननी शिवा || ४८ ||

śirobhāgopaviṣṭeyam pāhi haimamahāsane | eṣā sarasvatī deva trailokyajananī śivā || 48 ||

English

O god, protect this one seated on the golden throne, she is Sarasvati, the mother of the three worlds, the auspicious one.

हिन्दी

हे देव, इस स्वर्ण सिंहासन पर बैठी हुई को रक्षा करो, यह सरस्वती है, तीनों लोकों की माता, शुभ है।

49

अस्माकं पुण्यसंभारैरिह साक्षादुपागता | अनयेमे पराल्लोकादिहानीते महीपते || ४९ ||

asmākam puṇyasaṃbhārairih sākṣādupāgatā | anayeme parāllokādihānīte mahīpate || 49 ||

English

O king, by our accumulated merits, she has directly come here, brought from the other world.

हिन्दी

हे राजा, हमारे पुण्यों के संचय से वह सीधे यहाँ आई है, दूसरे लोक से लाई गई है।

50

इत्याकर्ण्य समुत्थाय राजा राजीवलोचनः | लम्बमाल्याम्बरधरः पपात ज्ञप्तिपादयोः || ५० ||

ityākarṇya samutthāya rājā rājīvalocanaḥ | lambamālyāmbaradharaḥ papāta jñaptipādayoḥ || 50 ||

English

Hearing this, the lotus-eyed king stood up, wearing a long garland and clothes, and fell at the feet of the goddess.

हिन्दी

यह सुनकर, कमलनयन राजा उठा, लंबी माला और वस्त्र पहने हुए, और देवी के चरणों में गिर पड़ा।

51

सरस्वति नमस्तुभ्यं देवि सर्वहितप्रदे | प्रयच्छ वरदे मेधां दीर्घमायुर्धनानि च || ५१ ||

sarasvati namastubhyaṃ devi sarvahitaprade | prayaccha varade medhāṃ dīrghamāyurdhanāni ca || 51 ||

English

O Goddess Sarasvati, I bow to you, the giver of all benefits. O giver of boons, grant me intelligence, long life, and wealth.

हिन्दी

हे सरस्वती देवी, मैं आपको नमन करता हूँ, जो सभी के हित की देने वाली हैं। हे वरदायिनी, मुझे बुद्धि, दीर्घ आयु और धन प्रदान करें।

52

इत्युक्तवन्तं हस्तेन पस्पर्श ज्ञप्तिदेवता | सरस्वत्युवाच | त्वं पुत्राभिमतार्थाढ्यो भवेति भवनान्वितः || ५२ ||

ityuktavantaṃ hastena pasparśa jñaptidevatā | sarasvatyuvāca | tvaṃ putrābhimatārthāḍhyo bhaveti bhavanānvitaḥ || 52 ||

English

Having said this, the deity of knowledge touched him with her hand. Sarasvati said, 'You will be endowed with the desired objects and will have a house.'

हिन्दी

ऐसा कहकर, ज्ञान की देवी ने उसे हाथ से स्पर्श किया। सरस्वती ने कहा, 'तुम अपनी इच्छा के वस्तुओं से सम्पन्न होगे और घर भी होगा।'

53

सर्वापदः सकलदुष्कृतदृष्टयश्च गच्छन्तु वः शममनन्तसुखानि सम्यक् | आयान्तु नित्यमुदिता जनता भवन्तु राष्ट्रेस्थिराश्च विलसन्तु सदैव लक्ष्म्यः || ५३ ||

sarvāpadaḥ sakaladuṣkṛtadṛṣṭayaśca gacchantu vaḥ śamamanantasukhāni samyak | āyāntu nityamuditā janatā bhavantu rāṣṭresthirāśca vilasantu sadaiva lakṣmyaḥ || 53 ||

English

May all misfortunes and the consequences of all sins be pacified for you. May you always have endless happiness. May the people be always joyful and may the prosperity of the country always shine.

हिन्दी

आपके लिए सभी दुर्भाग्य और सभी पापों के परिणाम शांत हों। आपको हमेशा अनंत सुख मिले। लोग हमेशा खुश रहें और देश की समृद्धि हमेशा चमकती रहे।

← Chapter 57Chapter 59 →