Utpatti उत्पत्ति

Chapter 56 — 50 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | एतस्मिन्नन्तरे राजा परिवृत्ताक्षितारकः | बभूवैकतनुप्राणशेषः शुष्कसिताधरः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | etasminnantare rājā parivṛttākṣitārakaḥ | babhūvaikatanuprāṇaśeṣaḥ śuṣkasitādharaḥ || 1 ||

English

Vasishtha said: At that time, the king, with his eyes rolled up, became lifeless, with only one breath left, his lips dry and pale.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: उस समय, राजा की आँखें उलट गईं और वह बेहोश हो गया, उसके पास सिर्फ एक साँस बची थी, उसके होंठ सूखे और पीले थे।

2

जीर्णपर्णसवर्णाभः क्षीणपाण्डुमुखच्छविः | भृङ्गध्वनितसच्छायश्वासकूजाविकूणितः || २ ||

jīrṇaparṇasavarṇābhḥ kṣīṇapāṇḍumukhacchaviḥ | bhṛṅgadhvanitasacchāyaśvāsakūjāvikūṇitaḥ || 2 ||

English

His complexion was like a withered leaf, his face pale and emaciated. His breath was like the humming of a bee, and he was bent over, making a pitiful sound.

हिन्दी

उसका रंग सूखे पत्ते की तरह था, उसका चेहरा पीला और दुबला था। उसकी साँस भौंरे की भनभनाहट की तरह थी, और वह झुका हुआ था, दयनीय आवाज निकाल रहा था।

3

महामरणमूर्च्छान्धकूपे निपतिताशयः | अन्तर्निलीननिःशेषनेत्रादीन्द्रियवृत्तिमान् || ३ ||

mahāmaraṇamūrcchāndhakūpe nipatitāśayaḥ | antarnilīnaniḥśeṣanetrādīndriyavṛttimān || 3 ||

English

He fell into the dark well of great deathly faintness. His senses, starting with his eyes, were completely withdrawn and inactive.

हिन्दी

वह महान मृत्यु की मूर्च्छा के अंधेरे कूप में गिर गया। उसकी इंद्रियाँ, आँखों से शुरू होकर, पूरी तरह से खींच ली गई थीं और निष्क्रिय थीं।

4

चित्रन्यस्त इवाकारमात्रदृश्यो विचेतनः | निःस्पन्दसर्वावयवः समुत्कीर्ण इवोपले || ४ ||

citranyasta ivākāramātradṛśyo vicetanaḥ | niḥspandasarvāvayavaḥ samutkīrṇa ivopale || 4 ||

English

He appeared as if painted, barely visible, unconscious, with all his limbs motionless, like a stone thrown away.

हिन्दी

वह चित्र की तरह लग रहा था, बहुत कम दिखाई दे रहा था, बेहोश, उसके सभी अंग निष्क्रिय थे, जैसे किसी पत्थर को फेंक दिया गया हो।

5

बहुनात्र किमुक्तेन तनुदेशेन तं जहौ | प्राणः पिपतिषुं वृक्षं स्वं पक्षीवान्तरिक्षगः || ५ ||

bahunātra kimukthena tanudeśena taṃ jahau | prāṇaḥ pipatiṣuṃ vṛkṣaṃ svaṃ pakṣīvāntarikṣagaḥ || 5 ||

English

What more can be said? The breath left him, as a bird leaves its body to fly into the sky.

हिन्दी

इससे और क्या कहा जा सकता है? साँस उसे छोड़कर चली गई, जैसे एक पक्षी अपने शरीर को छोड़कर आकाश में उड़ जाता है।

6

ते तं ददृशतुर्बाले दिव्यदृष्टी नभोगतम् | जीवं प्राणमयी संविद्गन्धलेशमिवानिले || ६ ||

te taṃ dadṛśaturbāle divyadṛṣṭī nabhogatam | jīvaṃ prāṇamayī saṃvidgandhaleśamivānile || 6 ||

English

Then, with divine vision, they saw in the sky a life-force, a consciousness like a trace of scent in the wind.

हिन्दी

तब, दिव्य दृष्टि से, उन्होंने आकाश में एक जीवन-शक्ति, एक चेतना देखी, जो हवा में सुगंध की तरह थी।

7

सा जीवसंविद्गगने वातेन मिलिता सती | खे दूरं गन्तुमारेभे वासनानुविधायिनी || ७ ||

sā jīvasaṃvidgagane vātena miltā satī | khe dūraṃ gantumārebe vāsanānuvidhāyinī || 7 ||

English

That life-force consciousness, united with the wind in the sky, began to move far away in the sky, guided by its own nature.

हिन्दी

वह जीवन-शक्ति चेतना, आकाश में हवा के साथ मिलकर, आकाश में दूर तक जाने लगी, अपने स्वभाव से प्रेरित होकर।

8

तामेवानुससाराथ स्त्रीद्वयं जीवसंविदम् | भ्रमरीयुगलं वातलग्नां गन्धकलामिव || ८ ||

tāmevānusasārātha strīdvayaṃ jīvasaṃvidam | bhramarīyugalaṃ vātalagnāṃ gandhakalāmiva || 8 ||

English

Then, the two women followed that very life-force consciousness, like a pair of bees drawn to the scent carried by the wind.

हिन्दी

तब, दो स्त्रियों ने उसी जीवन-शक्ति चेतना का अनुसरण किया, जैसे हवा में सुगंध की ओर आकर्षित भ्रमर युगल।

9

ततो मुहूर्तमात्रेण शान्ते मरणमूर्च्छने | अम्बरे बुबुधे संविद्गन्धलेखेन वायुना || ९ ||

tato muhūrtamātreṇa śānte maraṇamūrcchane | ambare bubudhe saṃvidgandhalekhena vāyunā || 9 ||

English

Then, in just a moment, the calmness of the death-like trance was perceived in the sky, with the consciousness traced by the wind.

हिन्दी

तब, एक क्षण में ही, मृत्यु जैसी मूर्छा की शान्ति आकाश में अनुभव की गई, हवा द्वारा चेतना की पहचान की गई।

10

अपश्यत्पुरुषान्याम्यान्नीयमानं च तैर्वपुः | बन्धुपिण्डप्रदानेन शरीरं जातमात्मनः || १० ||

apaśyatpuruṣānyāmyānnīyamānaṃ ca tairvapuḥ | bandhupiṇḍapradānena śarīraṃ jātamātmanaḥ || 10 ||

English

He saw other men bringing his body, which had been given by his relatives, and realized that the body was born to him.

हिन्दी

उसने दूसरे पुरुषों को देखा जो उसका शरीर लेकर आ रहे थे, जो उसके बन्धुओं द्वारा दिया गया था, और उसने समझा कि शरीर उसके लिए जन्मा था।

11

मार्गे कर्मफलोल्लासमतिदूरतरे स्थितम् । वैवस्वतपुरं प्राप जन्तुभिः परिवेष्टितम् || ११ ||

mārge karmaphalollāsamatidūratare sthitam | vaiśvatapuraṃ prāpa jantubhiḥ pariveṣṭitam || 11 ||

English

On the path, far beyond the enjoyment of the fruits of actions, he reached the city of Yama, surrounded by beings.

हिन्दी

मार्ग पर, कर्मफलों के उल्लास से बहुत दूर, वह यम के नगर में पहुंचा, जो जन्तुओं से घिरा हुआ था।

12

प्राप्तं वैवस्वतपुरमादिदेश ततो यमः । अस्य कर्माण्यशुभ्राणि नैव सन्ति कदाचन || १२ ||

prāptaṃ vaiśvatapuramādideśa tato yamaḥ | asya karmāṇyaśubhrāṇi naiva santi kadācana || 12 ||

English

Having reached the city of Yama, Yama himself declared that this being has no sinful actions.

हिन्दी

यम के नगर में पहुंचने पर, यम ने स्वयं घोषणा की कि इस जीव के कोई पाप कर्म नहीं हैं।

13

नित्यमेवावदातानां कर्तायं शुभकर्मणाम् । भगवत्याः सरस्वत्या वरेणायं विवर्धितः || १३ ||

nityamevāvadātānāṃ kartāyaṃ śubhakarmṇām | bhagavatyāḥ sarasvatyā vareṇāyaṃ vivardhitaḥ || 13 ||

English

He is always the doer of auspicious deeds and the giver of blessings. He is blessed by the goddess Sarasvati.

हिन्दी

वह हमेशा शुभ कर्मों का कर्ता और आशीर्वाद देने वाला है। वह देवी सरस्वती के वर से आशीर्वादित है।

14

प्राक्तनोऽस्य शवीभूतो देहोऽस्ति कुसुमाम्बरे । प्रविशत्वेष तं गत्वा त्यज्यतामिति चेतसा || १४ ||

prāktano'sya śavībhūto deho'sti kusumāmbare | praviśatveṣa taṃ gatvā tyajyatāmiti cetasā || 14 ||

English

His previous body, which has become a corpse, lies in the flowery garment. He should enter it and leave it behind with his mind.

हिन्दी

उसका पिछला शरीर, जो एक शव बन गया है, फूलों के वस्त्र में पड़ा है। उसे उस शरीर में प्रवेश करना चाहिए और उसे अपने मन से छोड़ देना चाहिए।

15

ततस्त्यक्तो नभोमार्गे यन्त्रोपल इव च्युतः । अथ जीवकला लीला ज्ञप्तिश्चेति त्रयं नभः || १५ ||

tastatyakto nabhomārge yantropala iva cyutaḥ | atha jīvakalā līlā jñaptiśceti trayam nabhaḥ || 15 ||

English

Then, having left the body, he fell like a stone from the sky. Thus, the three aspects—the subtle body, the play, and the knowledge—remained in the sky.

हिन्दी

फिर, शरीर छोड़ने के बाद, वह आकाश से एक पत्थर की तरह गिर गया। इस प्रकार, तीन पहलू—सूक्ष्म शरीर, लीला, और ज्ञान—आकाश में रहे।

16

पुप्लुवे जीवलेखा तु रूपिण्यौ ते न पश्यति | तामेवानुसरन्त्यौ ते समुल्लङ्घ्य नभस्तलम् || १६ ||

pupuve jīvalekhā tu rūpiṇyau te na paśyati | tāmevānusarantyau te samullaṅghya nabhastalam || 16 ||

English

The two forms of life, Jīvalekhā, do not see each other | Following her, they transcend the sky || 16 ||

हिन्दी

जीवलेखा के दो रूप एक दूसरे को नहीं देखते | उसी का अनुसरण करते हुए, वे आकाश को पार करते हैं || १६ ||

17

लोकान्तराण्यतीत्याशु विनिर्गत्य जगद्गृहात् | द्वितीयं जगदासाद्य भूमण्डलमुपेत्य च || १७ ||

lokāntarāṇyatītyāśu vinirgatya jagadgṛhāt | dvitīyaṃ jagadāsādya bhūmaṇḍalamupetya ca || 17 ||

English

Quickly crossing other worlds, leaving the universe's house | Reaching the second world, and arriving at the earth's sphere || 17 ||

हिन्दी

दूसरे लोकों को तेजी से पार करते हुए, ब्रह्माण्ड के घर से निकलते हुए | दूसरे जगत को प्राप्त करते हुए, और पृथ्वी के मण्डल तक पहुंचते हुए || १७ ||

18

ते द्वे संकल्परूपिण्यौ संगते जीवलेखया | पद्मराजपुरं प्राप्य लीलान्तःपुरमण्डपम् || १८ ||

te dve saṃkalparūpiṇyau saṃgate jīvalekhayā | padmarājapuraṃ prāpya līlāntaḥpuramaṇḍapam || 18 ||

English

Those two, in the form of resolve, united with Jīvalekhā | Reaching the city of Padmarāja, the playful inner palace || 18 ||

हिन्दी

वे दो, संकल्प के रूप में, जीवलेखा के साथ एक हुए | पद्मराज के नगर तक पहुंचते हुए, लीला के अंतःपुर मण्डप तक || १८ ||

19

क्षणाद्विविशतुः स्वैरं वातलेखा यथाम्बुजम् | सूर्यभासो यथाम्भोजं सुरभिः पवनं यथा || १९ ||

kṣaṇādviviśatuḥ svairaṃ vātalekhā yathāmbujam | sūryabhāso yathāmbhojaṃ surabhiḥ pavanaṃ yathā || 19 ||

English

In an instant, they entered freely like the wind-line into a lotus | Like the sun's radiance into a lotus, fragrant like the wind || 19 ||

हिन्दी

एक क्षण में, वे स्वेच्छा से प्रवेश कर गए जैसे वायु-रेखा कमल में | सूर्य की चमक के समान कमल में, सुगंधित जैसे वायु || १९ ||

20

श्रीराम उवाच | ब्रह्मन्प्राप्तः कथमसौ शवस्य निकटं गृहम् | कथं तेन परिज्ञातो मार्गो मृतशरीरिणा || २० ||

śrīrāma uvāca | brahmanprāptaḥ kathamasau śavasya nikaṭaṃ gṛham | kathaṃ tena parijñāto mārgo mṛtaśarīriṇā || 20 ||

English

Sri Rama said | O Brahman, how did he reach the house near the corpse | How was the path known by the dead body || 20 ||

हिन्दी

श्रीराम ने कहा | हे ब्रह्मन्, उसने शव के निकट घर तक कैसे पहुंचा | मृत शरीर द्वारा मार्ग कैसे ज्ञात हुआ || २० ||

21

श्रीवसिष्ठ उवाच | तस्य स्ववासनान्तःस्थशवस्य किल राघव | तत्सर्वं हृद्गतं कस्मान्नासौ प्राप्नोति तद्गृहम् || २१ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | tasya svavāsanāntaḥsthaśavasya kila rāghava | tatsarvaṃ hṛdgataṃ kasmānnāsau prāpnoti tadgṛham || 21 ||

English

Śrīvāsiṣṭha said: O Rāghava, why does that person, who has the habit of dwelling within his own subconscious mind, not attain that abode?

हिन्दी

श्रीवसिष्ठ ने कहा: हे राघव, वह व्यक्ति जो अपने अंतर्मन में रहने की आदत रखता है, उसे उस आश्रय को क्यों नहीं प्राप्त होता?

22

भ्रान्तिमात्रमसंख्येयं जगज्जीवकणोदरे | वटधानातरुमिव स्थितं को वा न पश्यति || २२ ||

bhrāntimātramasaṃkhyeyaṃ jagajjīvakaṇodare | vaṭadhānātarumiva sthitaṃ ko vā na paśyati || 22 ||

English

The entire universe, which is merely an illusion, resides within the heart of the living being, just like a banyan tree within its seed. Who does not see this?

हिन्दी

यह सारा विश्व, जो केवल एक भ्रम है, जीव के हृदय में रहता है, जैसे बरगद का पेड़ उसके बीज में होता है। कौन इसे नहीं देखता?

23

यथा जीवद्वपुर्बीजमङ्कुरं हृदि पश्यति | स्वभावभूतं चिदणुस्त्रैलोक्यनिचयं तथा || २३ ||

yathā jīvadvapurbījamaṅkuraṃ hṛdi paśyati | svabhāvabhūtaṃ cidaṇustrainokyanicayam tathā || 23 ||

English

Just as a person sees the seed of a living being as a sprout within the heart, similarly, the atomic consciousness sees the entire universe within itself.

हिन्दी

जैसे एक व्यक्ति जीव के बीज को हृदय में अंकुरित होते हुए देखता है, उसी प्रकार परमाणु चेतना अपने आप में सारे विश्व को देखती है।

24

नरो यथैकदेशस्थो दूरदेशान्तरस्थितम् | संपश्यति निधानं स्वं मनसानारतं सदा || २४ ||

naro yathaikadeśastho dūradeśāntarasthitam | saṃpaśyati nidhānaṃ svaṃ manasānārataṃ sadā || 24 ||

English

Just as a person, while being in one place, constantly sees with the mind their treasure located in a distant place, similarly, the living being sees their desired object within their own subconscious mind.

हिन्दी

जैसे एक व्यक्ति, एक स्थान पर रहते हुए, मन से लगातार दूर स्थित अपने खजाने को देखता है, उसी प्रकार जीव अपने अंतर्मन में अपने इच्छित वस्तु को देखता है।

25

तथा स्ववासनान्तस्थमभीष्टं परिपश्यति | जीवो जातिशताढ्योऽपि भ्रमे परिगतोऽपि सन् || २५ ||

tathā svavāsanāntasthamabhīṣṭaṃ paripaśyati | jīvo jātiśatāḍhyo'pi bhrame parigato'pi san || 25 ||

English

Similarly, the living being, even though burdened with hundreds of births and engrossed in delusion, sees their desired object within their own subconscious mind.

हिन्दी

उसी प्रकार, जीव, सैकड़ों जन्मों से भारी होने और भ्रम में डूबे हुए होने के बावजूद, अपने अंतर्मन में अपनी इच्छित वस्तु को देखता है।

26

श्रीराम उवाचभगवन्पिण्डदानादिवासनारहिताकृतिःकीदृक्संपद्यते जीवः पिण्डो यस्मै न दीयते || २६ ||

śrīrāma uvācabhagavanpiṇḍadānādivāsanārahitākṛtiḥkīdṛksaṃpadyate jīvaḥ piṇḍo yasmai na dīyate || 26 ||

English

Shri Rama said: O Lord, what kind of being does one become if one does not perform the ritual of offering piṇḍa (ancestral offerings) and other such rites?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे भगवन्, यदि कोई पिण्डदान और अन्य ऐसे अनुष्ठान नहीं करता है, तो वह किस प्रकार का जीव बनता है?

27

श्रीवसिष्ठ उवाचपिण्डोऽथ दीयते मावा पिण्डो दत्तो मयेति चित्वासना हृदि संरूढा तत्पिण्डफलभाङ्गरः || २७ ||

śrīvasiṣṭha uvācapiṇḍo'tha dīyate māvā piṇḍo datto mayeti citvāsanā hṛdi saṃrūḍhā tatpiṇḍaphalabhāṅgaraḥ || 27 ||

English

Shri Vasishtha said: If one thinks, 'I have offered the piṇḍa,' and this thought is firmly established in the heart, then the benefit of the piṇḍa offering is achieved.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: यदि कोई सोचता है, 'मैंने पिण्डदान किया है,' और यह विचार हृदय में दृढ़ता से स्थापित हो जाता है, तो पिण्डदान का फल प्राप्त होता है।

28

यच्चित्तं तन्मयो जन्तुर्भवतीत्यनुभूतयःसदेहेषु विदेहेषु न भवत्यन्यथा क्वचित् || २८ ||

yaccittaṃ tanmayo janturbhavatītyanubhūtayaḥsadeheṣu videheṣu na bhavatyanyathā kvacit || 28 ||

English

Whatever the mind thinks, the being becomes that. This is experienced in both embodied and disembodied states, and it does not happen otherwise anywhere.

हिन्दी

जो भी मन सोचता है, जीव वही बन जाता है। यह देहधारी और देहरहित दोनों अवस्थाओं में अनुभव किया जाता है, और यह कहीं भी अन्यथा नहीं होता।

29

सपिण्डोऽस्मीति संवित्त्या निष्पिण्डोऽपि सपिण्डवान् निष्पिण्डोऽस्मीति संवित्त्या सपिण्डोऽपि नपिण्डवान् || २९ ||

sapiṇḍosmīti saṃvittyā niṣpiṇḍopi sapiṇḍavān niṣpiṇḍosmīti saṃvittyā sapiṇḍopi napiṇḍavān || 29 ||

English

By the thought 'I am with piṇḍa,' even one without piṇḍa becomes one with piṇḍa. By the thought 'I am without piṇḍa,' even one with piṇḍa becomes one without piṇḍa.

हिन्दी

विचार 'मैं पिण्ड के साथ हूँ' के द्वारा, पिण्ड के बिना भी व्यक्ति पिण्ड के साथ हो जाता है। विचार 'मैं पिण्ड के बिना हूँ' के द्वारा, पिण्ड के साथ भी व्यक्ति पिण्ड के बिना हो जाता है।

30

यथाभावनमेतेषां पदार्थानां हि सत्यताभावना च पदार्थेभ्यः कारणेभ्य उदेति हि || ३० ||

yathābhāvanameteṣāṃ padārthānāṃ hi satyatābhāvanā ca padārthebhyaḥ kāraṇebhya udeti hi || 30 ||

English

The reality of these objects arises from the way they are thought of, and the thought arises from the objects themselves as causes.

हिन्दी

इन वस्तुओं की वास्तविकता उनके विचार के तरीके से उत्पन्न होती है, और विचार स्वयं वस्तुओं से कारणों के रूप में उत्पन्न होता है।

31

यथा वासनया जन्तोर्विषमप्यमृतायते | असत्यः सत्यतामेति पदार्थो भावनात्तथा || ३१ ||

yathā vāsanayā jantorviṣamapyamṛtāyate | asatyaḥ satyatāmeti padārtho bhāvanāttathā || 31 ||

English

Just as by habituation, even poison becomes nectar for a being, similarly, an unreal object attains reality through imagination.

हिन्दी

जैसे अभ्यास से विष भी जीव के लिए अमृत बन जाता है, वैसे ही कल्पना से असत्य भी सत्य बन जाता है।

32

कारणेन विनोदेति न कदाचन कस्यचित् | भावना काचिदपि नो इति निश्चयवान्भव || ३२ ||

kāraṇena vinodeti na kadācana kasyacit | bhāvanā kācidapi no iti niścayavānbhav || 32 ||

English

Without a cause, nothing ever arises for anyone. Therefore, be certain that no imagination exists without a cause.

हिन्दी

कारण के बिना कभी किसी के लिए कुछ भी उत्पन्न नहीं होता। इसलिए, यह निश्चित रहे कि कोई भी कल्पना कारण के बिना नहीं होती।

33

कारणेन विना कार्यमा महाप्रलयं क्वचित् | न दृष्टं न श्रुतं किंचित्स्वयं त्वेकोदयादृते || ३३ ||

kāraṇena vinā kāryamā mahāpralayaṃ kvacit | na dṛṣṭaṃ na śrutaṃ kiṃcit svayaṃ tvekodayādṛte || 33 ||

English

Without a cause, an effect does not arise anywhere until the great dissolution. Nothing has been seen or heard to arise by itself except from a single cause.

हिन्दी

कारण के बिना, कार्य कहीं भी महाप्रलय तक उत्पन्न नहीं होता। कुछ भी अपने आप उत्पन्न होते हुए नहीं देखा गया है या सुना गया है, एक कारण के अलावा।

34

चिदेव वासना सैव धत्ते स्वप्न इवार्थताम् | कार्यकारणतां याति सैवागत्येव तिष्ठति || ३४ ||

cideva vāsanā saiva dhatte svapna ivārthatām | kāryakāraṇatāṃ yāti saivāgatyaiva tiṣṭhati || 34 ||

English

Consciousness itself, in the form of habituation, assumes reality like a dream. It attains the state of cause and effect and remains established in that form.

हिन्दी

चेतना स्वयं, अभ्यास के रूप में, स्वप्न की तरह वास्तविकता ग्रहण करती है। यह कारण और कार्य की अवस्था को प्राप्त करती है और उसी रूप में स्थित रहती है।

35

श्रीराम उवाच | धर्मो नास्ति ममेत्येव यः प्रेतो वासनान्वितः | तस्य चेत्सुहृदा भूरिधर्मः कृत्वा समर्पितः || ३५ ||

śrīrāma uvāca | dharmo nāsti mametyeva yaḥ preto vāsanānvitaḥ | tasya cet suhṛdā bhūridharmaḥ kṛtvā samarpitaḥ || 35 ||

English

Shri Rama said: If one thinks, 'I have no dharma,' and dies with that thought, then if his friends perform abundant dharma and dedicate it to him.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: यदि कोई सोचता है, 'मेरा कोई धर्म नहीं है,' और इस विचार के साथ मर जाता है, तो यदि उसके मित्र पर्याप्त धर्म करके उसे समर्पित करते हैं।

36

तत्तदात्र स किं धर्मो नष्टः स्यादुत वा न वा | सत्यार्था वाप्यसत्यार्था भावना किं बलाधिका ॥ || ३६ ||

tattadātra sa kiṃ dharmo naṣṭaḥ syāduta vā na vā | satyārthā vāpyasatyārthā bhāvanā kiṃ balādhikā || 36 ||

English

What is the nature of that dharma? Will it be destroyed or not? Is the contemplation true or false? Which is more powerful?

हिन्दी

उस धर्म का क्या स्वभाव है? वह नष्ट होगा या नहीं? विचार सत्य है या असत्य? कौन अधिक शक्तिशाली है?

37

श्रीवसिष्ठ उवाच | देशकालक्रियाद्रव्यसंपत्त्योदेति भावना | यत्रैवाभ्युदिता सा स्यात्स द्वयोरधिको जयी ॥ || ३७ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | deśakālakriyādravyasaṃpattvodeti bhāvanā | yatraivābhyuditā sā syātsa dvayoradhiko jayī || 37 ||

English

Vasishtha said: Contemplation arises from the combination of place, time, action, and substance. Wherever it arises, it becomes the stronger and victorious of the two.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: विचार स्थान, समय, क्रिया और पदार्थ के संयोग से उत्पन्न होता है. जहाँ भी यह उत्पन्न होता है, वहीं यह दोनों में से अधिक शक्तिशाली और विजयी बनता है.

38

धर्मदातुः प्रवृत्ता चेद्वासना तत्तया क्रमात् | आपूर्यते प्रेतमतिर्न चेत्प्रेतधियाशुभा ॥ || ३८ ||

dharmadātuḥ pravṛttā cedvāsanā tattayā kramāt | āpūryate pretamatirna cetpreta dhiyāśubhā || 38 ||

English

If the tendency arises from the giver of dharma, then the mind is gradually filled with that. If not, the mind is filled with impure thoughts of the deceased.

हिन्दी

अगर धर्म देने वाले से प्रवृत्ति उत्पन्न होती है, तो मन धीरे-धीरे उससे भर जाता है. अगर नहीं, तो मन मृतक के अशुद्ध विचारों से भर जाता है.

39

एवं परस्परजयाज्जयत्यत्रातिवीयेवान् | तस्माच्छुभेन यत्नेन शुभाभ्यासमुदाहरेत् ॥ || ३९ ||

evaṃ parasparajayājjayatyatrātivīyevān | tasmācchubhena yatnena śubhābhyāsamudāharet || 39 ||

English

Thus, by mutual victory, one conquers here as if very powerful. Therefore, one should strive with good effort for good practice.

हिन्दी

इस प्रकार, परस्पर विजय से, यहाँ कोई बहुत शक्तिशाली की तरह विजय प्राप्त करता है. इसलिए, कोई अच्छे प्रयास से अच्छी अभ्यास करने का प्रयास करे.

40

श्रीराम उवाच | देशकालादिना ब्रह्मन्वासना समुदेति चेत् | तन्महाकल्पसर्गादौ देशकालादयः कुतः ॥ || ४० ||

śrīrāma uvāca | deśakālādinā brahmanvāsanā samudeti cet | tanmahākalpasargādau deśakālādayaḥ kutaḥ || 40 ||

English

Rama said: O Brahman, if tendencies arise from place, time, etc., then from where do place, time, etc., arise at the beginning of the great creation?

हिन्दी

राम ने कहा: हे ब्रह्मन्, अगर प्रवृत्तियाँ स्थान, समय आदि से उत्पन्न होती हैं, तो महान सृष्टि के आरंभ में स्थान, समय आदि कहाँ से उत्पन्न होते हैं?

41

कारणे समुदेतीदं तैस्तदा सहकारिभिः | सहकारिकारणानामभावे वासना कुतः || ४१ ||

kāraṇe samudetīdaṃ tais tadā sahakāribhiḥ | sahakārikāraṇānāmabhāve vāsanā kutaḥ || 41 ||

English

All these causes arise with the auxiliary causes | Without the auxiliary causes, how can there be impressions?

हिन्दी

ये सभी कारण सहायक कारणों के साथ उत्पन्न होते हैं | सहायक कारणों के अभाव में, संस्कार कैसे हो सकते हैं?

42

श्रीवसिष्ठ उवाच | एवमेतन्महाबाहो सत्यात्मन्न कदाचन | महाप्रलयसर्गादौ देशकालौ न कौचन || ४२ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | evametanmahābāho satyātmanna kadācana | mahāpralayasargādau deśakālau na kaucan || 42 ||

English

Vasishtha said: O mighty-armed one, this is indeed so in the true Self | At the beginning of creation and dissolution, there is no place or time.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: हे महाबाहो, यह वास्तव में सत्य आत्मा में है | सृष्टि और प्रलय के आरंभ में, न तो कोई स्थान है और न ही कोई समय।

43

सहकारिकारणानामभावे सति दृश्यधीः | नेयमस्ति न चोत्पन्ना न च स्फुरति काचन || ४३ ||

sahakārikāraṇānāmabhāve sati dṛśyadhīḥ | neyamasti na cotpannā na ca sphurati kācan || 43 ||

English

When the auxiliary causes are absent, the perception of the visible is not present | It does not exist, nor is it born, nor does it manifest.

हिन्दी

जब सहायक कारणों का अभाव होता है, तब दृश्य की धी नहीं होती | यह नहीं है, न ही उत्पन्न होती है, न ही प्रकट होती है।

44

दृश्यस्यासंभवादेव किंचिद्यद्दृश्यते त्विदम् | तद्ब्रह्मैव स्वचिद्रूपं स्थितमित्थमनामयम् || ४४ ||

dṛśyasyāsaṃbhavādeva kiṃcidyaddṛśyate tvidam | tadbrahmaiva svacidrūpaṃ sthitamitthamanāmayam || 44 ||

English

Due to the impossibility of the visible, whatever is seen is indeed Brahman | It is established as pure consciousness, flawless, and thus.

हिन्दी

दृश्य की असंभावना के कारण, जो कुछ भी दिखाई देता है, वह ब्रह्म है | यह शुद्ध चेतना के रूप में, दोषरहित, और इस प्रकार स्थापित है।

45

एतच्चाग्रे युक्तिशतैः कथयिष्याम एव ते | एतदर्थं प्रयत्नोऽयं वर्तमानकथां श्रृणु || ४५ ||

etacca agre yuktiśataiḥ kathayiṣyāma eva te | etadarthaṃ prayatno'yaṃ vartamānakathāṃ śṛṇu || 45 ||

English

And I will explain this to you later with hundreds of reasons | This effort is for this purpose, listen to the ongoing story.

हिन्दी

और मैं आगे सौ कारणों से यह आपको समझाऊँगा | यह प्रयास इसी उद्देश्य के लिए है, चल रही कथा सुनो।

46

एवं ददृशतुः प्राप्ते मन्दिरं सुन्दरोदरम् | कीर्णं पुष्पोपहारेण वसन्तमिव शीतलम् || ४६ ||

evaṃ dadṛśatuḥ prāpte mandiraṃ sundarodaram | kīrṇaṃ puṣpopahāreṇa vasantamiva śītalam || 46 ||

English

Thus, upon reaching, they saw a beautiful temple, adorned with flowers, cool like spring.

हिन्दी

इस प्रकार, पहुंचने पर, उन्होंने एक सुंदर मंदिर देखा, जो फूलों से सजा हुआ था, वसंत ऋतु की तरह ठंडा।

47

प्रशान्ताचारसंरम्भराजधान्या समन्वितम् | मन्दारकुन्दमाल्यादिशवं तत्र समं स्थितम् || ४७ ||

praśāntācārasaṃrambharājadhānyā samanvitam | mandārakundamālyādiśavaṃ tatra samaṃ sthitam || 47 ||

English

The temple was filled with a peaceful atmosphere, adorned with garlands of Mandara and Kunda flowers, and a corpse lay there, equally present.

हिन्दी

मंदिर शांतिपूर्ण वातावरण से भरा हुआ था, मंदार और कुंद फूलों की मालाओं से सजा हुआ, और एक शव वहां बराबरी से पड़ा हुआ था।

48

मन्दारकुन्दस्रग्दामवृताम्वरबृहच्छवम् | शवशय्याशिरःस्थाग्र्यपूर्णकुम्भादिमङ्गलम् || ४८ ||

mandārakundasragdāmavṛtāmvarabṛhacchavam | śavaśayyāśiraḥsthāgryapūrṇakumbhādimangalam || 48 ||

English

The temple was adorned with garlands of Mandara and Kunda flowers, and the corpse lay on a bed with auspicious items like a full pot at its head.

हिन्दी

मंदिर मंदार और कुंद फूलों की मालाओं से सजा हुआ था, और शव एक बिस्तर पर पड़ा हुआ था, जिसके सिर पर शुभ वस्तुएं जैसे एक भरा हुआ घड़ा रखा हुआ था।

49

अनिवृत्तगृहद्वारगवाक्षकठिनार्गलम् | प्रशाम्यद्दीपकालोकश्यामलामलभित्तिकम् | गृहैकदेशसंसुप्तमुखश्वाससमीकृतम् || ४९ ||

anivṛttagṛhadvāragavākṣakathinārgalam | praśāmyaddīpakālokaśyāmalāmalabhittikam | gṛhaikadeśasasuptamukhaśvāsasamīkṛtam || 49 ||

English

The house had an unlatched door with a hard bolt, the light of the lamps was fading, the walls were dark and clean, and the inhabitants were asleep, their breaths synchronized.

हिन्दी

घर का दरवाजा खुला हुआ था और उसमें एक कठिन कुंडी लगी हुई थी, दीपक की रोशनी मंद पड़ रही थी, दीवारें अंधेरी और साफ थीं, और घर के लोग सो रहे थे, उनकी सांसें एक साथ चल रही थीं।

50

संपूर्णचन्द्रसकलोदयकान्तिकान्तं सौन्दर्यनिर्जितपुरन्दरमन्दिरर्द्धि | वैरिञ्चपद्ममुकुलान्तरचारुशोभं निःशब्दमन्दमिव निर्मलमिन्दुकान्तम् || ५० ||

saṃpūrṇacandrasakalodayakāntikāntaṃ saundaryanirjitapurandaramandirarddhi | vairiñcapadmamukulāntaracāruśobhaṃ niḥśabdamandamiva nirmalamindukāntam || 50 ||

English

The temple was as beautiful as the full moon's radiance, surpassing the beauty of Indra's palace, with the charming splendor of Brahma's lotus, silent and pure like the moonlight.

हिन्दी

मंदिर पूर्ण चंद्रमा की चमक की तरह सुंदर था, इंद्र के महल की सुंदरता को पार करता हुआ, ब्रह्मा के कमल की मनोहर शोभा के साथ, चुप और चंद्रमा की रोशनी की तरह शुद्ध।

← Chapter 55Chapter 57 →