Utpatti उत्पत्ति

Chapter 50 — 50 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | तस्मिंस्तदा वर्तमाने घोरे समरविभ्रमे | सर्वारिसैन्यनाशार्थमेकं स्वबलशान्तये || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | tasmiṃstadā vartamāne ghore samaravibhrame | sarvārisainyanāśārthamekaṃ svabalaśāntaye || 1 ||

English

Shrivasishtha said: At that time, during the terrible chaos of war, to destroy the entire enemy army and to pacify his own forces,

हिन्दी

श्रीवसिष्ठ ने कहा: उस समय, युद्ध के भयंकर विभ्रम में, पूरी शत्रु सेना के विनाश के लिए और अपनी सेना को शांत करने के लिए,

2

सस्मार स्मृतिमानन्तो महोदाराधिधैर्यभृत् | अस्त्रमस्त्रेश्वरं श्रीमद्वैष्णवं शंकरोपमम् || २ ||

sasmāra smṛtimānananto mahodārādhidhairya bhṛt | astramastreśvaraṃ śrīmad vaiṣṇavaṃ śaṃkaropamam || 2 ||

English

He remembered the supreme weapon, the glorious Vaishnava weapon, which is equal to Shankara, possessing immense courage and patience.

हिन्दी

उसने स्मरण किया उस परम अस्त्र का, श्रीमद् वैष्णव अस्त्र का, जो शंकर के समान है, जिसमें अतुलनीय साहस और धैर्य है।

3

अथ योऽसौ शरस्तेन वैष्णवास्त्राभिमन्त्रितः | मुक्तस्तस्य फलप्रान्तादुल्मुका दिवि निर्ययौ || ३ ||

atha yo'sau śarastena vaiṣṇavāstrābhimantritaḥ | muktastasya phalaprāntādulmukā divi niryayau || 3 ||

English

Then, that arrow, enchanted with the Vaishnava weapon, released from his hand, flew in the sky like a meteor.

हिन्दी

तब, वह बाण, जो वैष्णव अस्त्र से अभिमन्त्रित था, उसके हाथ से छूटा और आकाश में उल्का की तरह उड़ा।

4

पङ्क्तयः स्फारचक्राणां शतार्कीकृतदिक्तटाः | गदानामभियान्तीनां शतवंशीकृताम्बराः || ४ ||

paṅktayaḥ sphāracakrāṇāṃ śatārkīkṛtadiktatāḥ | gadānāmabhiyāntīnāṃ śatavaṃśīkṛtāmbarāḥ || 4 ||

English

Rows of spinning discs illuminated the directions like a hundred suns, and the maces that were being hurled made the sky resound with a hundred flutes.

हिन्दी

घूमते चक्रों की पंक्तियाँ दिशाओं को सौ सूर्यों की तरह प्रकाशित कर रही थीं, और फेंकी जा रही गदाओं ने आकाश को सौ बंसियों की तरह गूँजा दिया।

5

वज्राणां शतधाराणां तृणराजीकृताम्बराः | पट्टिशानां सपद्मानां दीनवृक्षीकृताम्बराः || ५ ||

vajrāṇāṃ śatadhārāṇāṃ tṛṇarājīkṛtāmbarāḥ | paṭṭiśānāṃ sapadmānāṃ dīnavṛkṣīkṛtāmbarāḥ || 5 ||

English

The thunderbolts with a hundred streams turned the sky into a field of grass, and the swords with lotus-like edges turned the sky into a forest of weak trees.

हिन्दी

सौ धाराओं वाले वज्रों ने आकाश को घास के मैदान में बदल दिया, और कमल की तरह धार वाली तलवारों ने आकाश को दुर्बल पेड़ों के जंगल में बदल दिया।

6

शराणां शितधाराणां पुष्पजालीकृताम्बराः | खङ्गानां श्यामलाङ्गानां पत्रराशीकृताम्बराः || ६ ||

śarāṇāṃ śitadhārāṇāṃ puṣpajālīkṛtāmbarāḥ | khaṅgānāṃ śyāmalāṅgānāṃ patrarāśīkṛtāmbarāḥ || 6 ||

English

The arrows with sharp edges were adorned with garlands of flowers, and the swords with dark blades were covered with heaps of leaves.

हिन्दी

तीखे धार वाले बाणों को फूलों की मालाओं से सजाया गया, और काले धार वाली तलवारों को पत्तों के ढेर से ढका गया।

7

अथ राजा द्वितीयोऽपि वैष्णवास्त्रस्य शान्तये | ददौ वैष्णवमेवास्त्रं शत्रुनिष्ठावपूरकम् || ७ ||

atha rājā dvitīyo’pi vaiṣṇavāstrasya śāntaye | dadau vaiṣṇavamevāstraṃ śatruniṣṭhāvapūrakam || 7 ||

English

Then the second king also, for the pacification of the Vaishnava weapon, gave the very same Vaishnava weapon that fulfills the enemy's destruction.

हिन्दी

फिर दूसरे राजा ने भी, वैष्णव अस्त्र की शांति के लिए, शत्रु के विनाश को पूरा करने वाला उसी वैष्णव अस्त्र दिया।

8

ततोऽपि निर्ययुर्नद्यो हेतीनां हतहेतयः | शरशक्तिगदाप्रासपट्टिशादिपयोमयाः || ८ ||

tato’pi niryayurnadyo hetīnāṃ hathetayaḥ | śaraśaktigadāprāsapattiśādipayomayāḥ || 8 ||

English

Then, even more rivers flowed, with their causes destroyed, filled with arrows, spears, maces, axes, and other weapons.

हिन्दी

फिर, और भी नदियाँ बहने लगीं, जिनके कारण नष्ट हो गए थे, और जो बाणों, भालों, गदाओं, कुल्हाड़ियों और अन्य हथियारों से भरी हुई थीं।

9

शस्त्रास्त्रसरितां तासां व्योम्नि युद्धमवर्तत | रोदोरन्ध्रक्षयकरं कुलशैलेन्द्रदारणम् || ९ ||

śastrāstrasaritāṃ tāsāṃ vyomni yuddhamavartata | rodorandhrakṣayakaraṃ kulaśailendradāraṇam || 9 ||

English

A battle took place in the sky among those weapon-rivers, causing the destruction of the holes in the mountains and the splitting of the mountain peaks.

हिन्दी

उन हथियार-नदियों में आकाश में एक युद्ध हुआ, जिससे पर्वतों के छेद का विनाश और पर्वत शिखरों का विभाजन हुआ।

10

शरपातितशूलासिखड्गकुट्टितपट्टिशम् | मुसलप्रतनाप्रासशूलशातितशक्तिकम् || १० ||

śarapātitśūlāsikhāḍgakuṭṭitapattiśam | musalapratanāprāsaśūlaśātitśaktikam || 10 ||

English

The battlefield was filled with arrows, spears, swords, axes, and other weapons that were thrown, struck, and pierced.

हिन्दी

युद्धक्षेत्र बाणों, भालों, तलवारों, कुल्हाड़ियों और अन्य हथियारों से भरा हुआ था, जो फेंके गए, मारे गए, और छेदे गए थे।

11

शराम्बुराशिमथनमत्तमुद्गरमन्दरम् | गदावदनतो युक्तं दुर्वारास्त्रिनिभासिनि || ११ ||

śarāmburāśimathanamattamudgaramandaram | gadāvadanato yuktaṃ durvārāstrinibhāsini || 11 ||

English

The powerful mace, which is like a thunderbolt, is held by the hand, and it is unstoppable, shining like the three-peaked mountain.

हिन्दी

शराम्बुराशि को मथन करने वाला मत्त मुद्गर, जो इन्द्र के समान है, गदा के साथ युक्त है और दुर्जय त्रिशिखर के समान चमकता है।

12

रिष्टारिष्टप्रशमनभ्रमत्कुन्तेन्दुमण्डलम् | प्रासप्रसरसंरब्धप्रोद्यतान्तकृतान्तकम् || १२ ||

riṣṭāriṣṭapraśamanabhramatkuntendumandalam | prāsaprasarasaṃrabdha prodyatāntakṛtāntakam || 12 ||

English

The spear, which is like a spinning wheel of the moon, calms the inauspicious and is raised to destroy the enemy.

हिन्दी

प्रास, जो चन्द्रमण्डल के समान घूमता है, अशुभ को शान्त करता है और शत्रु को नष्ट करने के लिए उठाया जाता है।

13

चक्रावकुण्ठितोर्ध्वास्त्रं सर्वायुधक्षयंकरम् | शब्दस्फुटद्विरिञ्चाण्डं घातभग्नकुलाचलम् || १३ ||

cakrāvakuṇṭhitordhvāstraṃ sarvāyudhakṣayaṃkaram | śabdasphuṭadviriccaṇḍaṃ ghātabhagnakulācalam || 13 ||

English

The spinning disc weapon, which is raised high, destroys all weapons and shatters the mountains with its sound.

हिन्दी

घूमता हुआ चक्र आस्त्र, जो ऊपर उठाया जाता है, सभी हथियारों को नष्ट करता है और अपनी ध्वनि से पर्वतों को तोड़ देता है।

14

धारानिकृत्तशस्त्रौघमस्त्रयोर्युध्यमानयोः | मदस्त्रवारणेनेव वज्राविजरपर्वतम् || १४ ||

dhārānikṛttaśastraughamastrayoryudhyamānayoḥ | madastravāraṇeneva vajrāvijaraparvatam || 14 ||

English

The stream of arrows cuts through the weapons of the fighting warriors, like the thunderbolt striking the mountain.

हिन्दी

बाणों की धारा लड़ाई करते हुए योद्धाओं के हथियारों को काटती है, जैसे वज्र पर्वत को तोड़ता है।

15

शङ्कुशङ्कितसूत्कारकाशिशूलशिलाशतम् | भुशुण्डीनिर्जितोद्दण्डभिन्दिपालोग्रमण्डलम् || १५ ||

śaṅkuśaṅkitasūtkārakāśiśūlaśilāśatam | bhuśuṇḍīnirjitoddaṇḍabhindipālogramandalam || 15 ||

English

The sharp spear, which is like a hundred stones, defeats the fierce circle of enemies, breaking their shields.

हिन्दी

तीक्ष्ण भाला, जो सौ पत्थरों के समान है, शत्रुओं के भयानक चक्र को हराता है, उनके ढालों को तोड़ता है।

16

परशूलकराभैकपरशूलैकलम्पितम् | वहदुच्छिन्नचञ्चूरचारणं शत्रुवारणम् || १६ ||

parashūlakarābhai kaparashūlai kalampitam | vahaducchinnacañcūracāraṇaṃ śatruvāraṇam || 16 ||

English

The trident-wielding enemy is adorned with a single trident, and the battlefield is filled with the sound of broken bangles and the enemy's resistance.

हिन्दी

त्रिशूलधारी शत्रु एक त्रिशूल से सुशोभित है, और युद्धक्षेत्र चूड़ियों के टूटने की आवाज से भरा है और शत्रु का विरोध हो रहा है।

17

स्फुटच्चटचटास्फोटरुद्धत्त्रिपथगारयम् | हेत्यस्त्रीचूर्णसंभारमहाधूमवितानकम् || १७ ||

sphuṭaccaṭacaṭāsphoṭarud dhattripathagārayam | hetyastrīcūrṇasaṃbhāramahādhūmavitānakam || 17 ||

English

The sound of cracking and bursting fills the three worlds, and the great smoke covers the enemy's chariot and weapons, turning them into ashes.

हिन्दी

टूटने और फटने की आवाज तीनों लोकों को भरती है, और बड़े धुएं ने शत्रु के रथ और हथियारों को ढांक दिया है, उन्हें राख में बदल दिया है।

18

अन्योन्यशस्त्रसंघट्टाद्भ्रमज्जालोल्लसत्तडित् | शब्दस्फुटद्विरिञ्चाण्डं धातमग्नकुलाचलम् || १८ ||

anyonyaśastrasaṃghaṭṭādbhramajjālollasattadi t | śabdasphuṭadvirijñcāṇḍaṃ dhātamagnakulācalam || 18 ||

English

The clash of weapons creates a blinding flash of light, and the sound of the clash echoes like the thunder of the gods, shaking the mountains.

हिन्दी

हथियारों के टकराने से चकाचौंध कर देने वाली चमक उत्पन्न होती है, और टकराहट की आवाज देवों के गर्जन की तरह गूंजती है, पहाड़ों को हिला देती है।

19

धारानिकृत्तशस्त्रौघमस्त्रयोर्युध्यमानयोः | मदस्त्रवारणेनैव कालोपायोऽचलात्मनः || १९ ||

dhārānikṛttaśastraughamastrayoryudhyamānayoḥ | madastravāraṇenaiva kālopāyo’calātmanaḥ || 19 ||

English

The weapons of the two warriors clashing in battle are cut into pieces by the streams of arrows, and the immovable one uses time as a strategy to stop the flow of arrows.

हिन्दी

दो योद्धाओं के हथियार, जो युद्ध में टकरा रहे हैं, बाणों की धारा से कटकर टुकड़ों में बंट जाते हैं, और अचल योद्धा समय को रणनीति के रूप में इस्तेमाल करता है बाणों की बौछार को रोकने के लिए।

20

अयं कियद्बल इति सिन्धौ तिष्ठति हेलया | विदूरथोऽस्त्रमाग्नेयं तत्याजाशनिशब्दवत् || २० ||

ayaṃ kiyadbala iti sindhau tiṣṭhati helayā | vidūratho’stramāgneyaṃ tatyājāśaniśabdavat || 20 ||

English

Thinking, 'How much strength does he have?' he stands in the ocean with arrogance. Viduratha released the Agneya weapon, which roared like thunder.

हिन्दी

सोचते हुए, 'इसके पास कितना बल है?' वह घमंड से समुद्र में खड़ा है। विदुरथ ने अग्नेय अस्त्र छोड़ा, जो बिजली की तरह गरजा।

21

ज्वालयामास स रथं सिन्धोः कक्षमिवारसम् | एतस्मिन्नन्तरे व्योम्नि हेतिनिर्विवरोदरे || २१ ||

jvālayāmāsa sa rathaṃ sindhoḥ kakṣamivārasam | etasminnantare vyomni hetinirvivarodare || 21 ||

English

He set fire to the chariot as if it were a heap of straw on the bank of the river. Meanwhile, in the sky, which was filled with weapons and had no gaps.

हिन्दी

उसने रथ को आग लगा दी, जैसे नदी के किनारे पर खेत का ढेर। इस बीच, आकाश में, जो हथियारों से भरा हुआ था और कोई छेद नहीं था।

22

ससन्नाह इव प्रावृट्पयोदतटिनीव यः | अस्त्रे राज्ञोः क्षणं कृत्वा युद्धं परमदारुणम् || २२ ||

sasannāha iva prāvṛṭpayodataṭinīva yaḥ | astre rājñoḥ kṣaṇaṃ kṛtvā yuddhaṃ paramadāruṇam || 22 ||

English

As if it were a river with armored banks during the rainy season, he made the king's weapon extremely fierce for a moment.

हिन्दी

जैसे वर्षा ऋतु में नदी के किनारे पर कवच लगा हो, उसने राजा के हथियार को एक क्षण के लिए अत्यंत भयानक बना दिया।

23

अन्योन्यं शममायाते सवीर्ये सुभटाविव | एतस्मिन्नन्तरे सोऽग्नी रथं कृत्वा तु भस्मसात् || २३ ||

anyonyaṃ śamamāyāte savīrye subhaṭāviva | etasminnantare so'gnī rathaṃ kṛtvā tu bhasmasāt || 23 ||

English

They both reached a state of peace, being equally powerful like two great warriors. Meanwhile, that fire reduced the chariot to ashes.

हिन्दी

वे दोनों बराबर शक्तिशाली होने के कारण शांति की स्थिति तक पहुँच गए, जैसे दो महान योद्धा। इस बीच, वह आग रथ को राख कर दी।

24

प्राप दग्ध्वा वनं सिन्धुं मृगेन्द्रमिव कन्दरात् | सिन्धुरभ्यासतोऽग्न्यस्त्रं वारुणास्त्रेण शामयन् || २४ ||

prāpa dagdhvā vanaṃ sindhuṃ mṛgendramiva kandarāt | sindhurabhyāsato'gnyastraṃ vāruṇāstreṇa śāmayan || 24 ||

English

Having burned the forest, he reached the river like a lion from a cave. The river, practicing, pacified the fire weapon with the Varuna weapon.

हिन्दी

जंगल को जलाकर, उसने नदी तक पहुँचा, जैसे एक शेर गुफा से। नदी, अभ्यास करते हुए, वरुण अस्त्र से आग के अस्त्र को शांत कर दिया।

25

रथं त्यक्त्वावनिं प्राप्य खड्गास्फोटकवानभूत् | अक्ष्णोर्निमेषमात्रेण रथाश्वानां रिपोः खुरान् || २५ ||

rathaṃ tyaktvāvanim prāpya khaḍgāsphoṭakavānabhūt | akṣṇornimeṣamātreṇa rathāśvānāṃ ripoḥ khurān || 25 ||

English

Abandoning the chariot and reaching the ground, he became a roarer with a sword. In the blink of an eye, he cut off the hooves of the enemy's chariot horses.

हिन्दी

रथ को छोड़कर और जमीन तक पहुँचकर, उसने तलवार के साथ गर्जना शुरू कर दी। पलक झपकते ही, उसने शत्रु के रथ घोड़ों के खुरों को काट दिया।

26

लुलाव करवालेन मृणालानीव लाघवात्विदूरथोऽपि विरथो बभूवास्फोटकासिमान् || २६ ||

lulāva karavālena mṛṇālānīva lāghavātvidūratho'pi viratho babhūvāsphoṭakāsimān || 26 ||

English

With the reins in his hand, he became like a lotus stalk, light and swift, even though he was far away, he became chariotless, blowing the conch.

हिन्दी

हाथ में राजी लेकर, वह कमल के डंठल की तरह हल्का और तेज हो गया, भले ही वह दूर था, वह रथहीन हो गया, शंख फूँकते हुए।

27

समायुधौ समोत्साहौ चेरतुर्मण्डलानि तौ खड्गौ क्रकचतां यातौ मिथः प्रहरतोस्तयोः || २७ ||

samāyudhau samotsāhau ceraturmaṇḍalāni taukhaḍgau krakacatāṃ yātau mithaḥ praharatostayoḥ || 27 ||

English

Equally armed and equally enthusiastic, they moved in circles, their swords clashing against each other, striking each other.

हिन्दी

बराबर हथियारों से और बराबर उत्साह से, वे चक्कर काटते थे, उनकी तलवारें एक-दूसरे से टकरा रही थीं, एक-दूसरे पर प्रहार करते हुए।

28

दन्तमालेयमस्येव बले चर्वयतः प्रजाः शक्तिमादाय चिक्षेप खङ्गं त्यक्त्वा विदूरथः || २८ ||

dantamāleyamasyeva bale carvayataḥ prajāḥśaktimādāya cikṣepa khaṅgaṃ tyaktvā vidūrathaḥ || 28 ||

English

Like a garland of teeth, he chewed the strength of the people, taking the spear, he threw it, abandoning the sword, far away.

हिन्दी

दाँतों की माला की तरह, वह लोगों की शक्ति को चबाता था, भाला लेकर, उसने उसे फेंक दिया, तलवार को छोड़कर, दूर फेंक दिया।

29

सिन्ध्वम्बुघर्घरारावो महोत्पात इवाशनिः अविच्छिन्ना समायाता पतिता सास्य वक्षसि || २९ ||

sindhvambughargharārāvo mahotpāta ivāśaniḥavicchinnā samāyātā patitā sāsya vakṣasi || 29 ||

English

The sound of the roaring ocean waves was like a great calamity, like thunder, uninterrupted, it came and fell on his chest.

हिन्दी

समुद्र की लहरों की गर्जना की आवाज एक बड़ी आपदा की तरह, बिजली की तरह, बिना रुके, आई और उसकी छाती पर गिरी।

30

अप्रियस्य यथा भर्तुरनिच्छन्ती स्वकामिनी तेन शक्तिप्रहारेण नासौ मरणमाप्तवान् || ३० ||

apriyasya yathā bharturanicchantī svakāminītena śaktiprahāreṇa nāsau maraṇamāptavān || 30 ||

English

Just as an unwilling lover does not desire an unpleasant husband, he did not attain death by that blow of the spear.

हिन्दी

जैसे एक अनिच्छुक प्रेमिका एक अप्रिय पति को नहीं चाहती, उसी तरह उसने उस भाले के प्रहार से मृत्यु नहीं पाई।

31

केवलं रुधिरव्रातं नागो जलमिवात्यजत् | तद्देशलीला तं दृष्ट्वा भग्नं तम इवेन्दुना || ३१ ||

kevalaṃ rudhiravrātaṃ nāgo jalamivātyajat | taddēśalīlā taṃ dṛṣṭvā bhagnaṃ tam ivēndunā || 31 ||

English

The serpent abandoned the stream of blood, just as a snake abandons water. Seeing him broken, the local women lamented as if he were struck by the moon.

हिन्दी

साँप ने खून की धारा को छोड़ दिया, जैसे साँप पानी को छोड़ देता है। उसे टूटा हुआ देखकर, स्थानीय महिलाओं ने उस पर चंद्रमा के आघात की तरह शोक व्यक्त किया।

32

सविकासघनानन्दा पूर्वलीलामुवाच ह | देवि पश्य नृसिंहेन हतो भर्त्रायमावयोः || ३२ ||

savikāsaghanānandā pūrvalīlāmuvāca ha | devi paśya nṛsiṃhena hato bhartrāyamāvayoḥ || 32 ||

English

The joyful and blossoming woman spoke to her previous companion, 'O Goddess, see, our husband has been slain by Narasimha.'

हिन्दी

खिली हुई और आनंदित महिला ने अपनी पूर्व साथी से कहा, 'हे देवी, देखो, हमारे पति को नृसिंह ने मार डाला है।'

33

शक्तिकोटिनखैर्दैत्यः सिन्धुरुद्घुरकन्धरः | सरःस्थलस्थनागेन्द्रकरफूत्कृतवारिवत || ३३ ||

śaktikoṭinakhairdaityaḥ sindhurudghurakandharaḥ | saraḥsthalasthanāgendrakaraphūtkṛtavārivat || 33 ||

English

The demon, with nails like countless weapons, with a neck roaring like the ocean, was crushed like a lake-dwelling serpent king whose water was churned.

हिन्दी

राक्षस, जिसके नख असंख्य शस्त्रों के समान थे, जिसकी गर्दन समुद्र की तरह गरजती थी, झील में रहने वाले सर्प राजा की तरह कुचल दिया गया, जिसका पानी मंथन किया गया था।

34

पिष्टो रसोऽस्य निर्याति रक्तं चुलचुलारवैः | हा कष्टं रथमानीतं सिन्धुरारोढुमुद्यतः || ३४ ||

piṣṭo raso'sya niryāti raktaṃ culaculāravaiḥ | hā kaṣṭaṃ rathamānītaṃ sindhurāroḍhumudyataḥ || 34 ||

English

His essence crushed, his blood flows out with a gurgling sound. Alas, the pain! The chariot was brought for him to mount, like the ocean.

हिन्दी

उसका रस कुचल दिया गया, उसका खून गुड़गुड़ाहट के साथ बह रहा है। हाय, दुःख! रथ उसे चढ़ने के लिए लाया गया, जैसे समुद्र।

35

सौवर्णं मैरवं शृङ्गं पुष्करावर्तको यथा | पश्य देवि रथोऽसौ मुद्गरेण विचूर्णितः || ३५ ||

sauvarṇaṃ mairavaṃ śṛṅgaṃ puṣkarāvartako yathā | paśya devi ratho'sau mudgareṇa vicūrṇitaḥ || 35 ||

English

See, O Goddess, that golden, mountainous chariot, adorned with lotuses, has been crushed by the mace, just like a lotus whirlpool.

हिन्दी

देखो, हे देवी, वह सुवर्ण पर्वत रथ, जो कमलों से सजा है, गदा से कुचल दिया गया है, जैसे कमल का भँवर।

36

भ्रमत्पार्थनिपातेन सौवर्णं नगरं यथा | प्रवृत्तो रथमारोढुमानीतं पतिरेष मे || ३६ ||

bhramatpārthanipātena sauvarṇaṃ nagaraṃ yathā | pravṛtto rathamāroḍhumānītaṃ patireṣa me || 36 ||

English

My husband, who has set out to mount the chariot brought to him, is wandering like a golden city falling upon Partha.

हिन्दी

मेरे पति, जो लाये गए रथ पर चढ़ने के लिए निकले हैं, पार्थ पर गिरने वाले स्वर्ण नगर की तरह भटक रहे हैं।

37

कष्टं वज्रमिवेन्द्रेण मुसलं सिन्धुनेक्षितम् | जवात्पतिः प्रयातो मे सैन्धवं मुसलायुधम् || ३७ ||

kaṣṭaṃ vajramivendreṇa musalaṃ sindhuneakṣitam | javātpatiḥ prayāto me saindhavaṃ musalāyudham || 37 ||

English

My husband has swiftly gone to the one with the pestle weapon, who is looked upon by Sindhu, like Indra with his thunderbolt.

हिन्दी

मेरे पति तेजी से उसके पास गए हैं जो मूसल आयुध धारण करता है और सिंधु द्वारा देखा जाता है, जैसे इंद्र अपने वज्र के साथ।

38

वञ्चयित्वा विलासेन रथमारुह्य लाघवात् | हा धिक्कष्टमसौ सिन्धुरार्यपुत्ररथं रयात् || ३८ ||

vañcayitvā vilāsena rathamāruhya lāghavāt | hā dhikkṣṭamasau sindhurāryaputrarathaṃ rayāt || 38 ||

English

Alas, the difficulty! That Sindhu, deceiving with charm, swiftly mounted the chariot of the noble son.

हिन्दी

हाय, कष्ट! वह सिंधु, आकर्षण से धोखा देकर, तेजी से कुलीन पुत्र के रथ पर चढ़ गया।

39

हरिश्वभ्रमिवारूढं प्लवेनोर्ध्वमिव द्रुमम् | क्रीडित्वा पीडयामास शरवर्षैर्विदूरथम् || ३९ ||

hariśvabhramivārūḍhaṃ plavenordhvamiva drumam | krīḍitvā pīḍayāmāsa śaravarṣairvidūratham || 39 ||

English

Playing, he tormented the one who had mounted like a golden cloud, elevated like a tree with a leap, with showers of arrows from afar.

हिन्दी

खेलते हुए, उसने दूर से बाणों की वर्षा से उसे पीड़ित किया, जो स्वर्ण बादल की तरह चढ़ा हुआ था, और उछाल के साथ वृक्ष की तरह ऊँचा था।

40

छिन्नध्वजं छिन्नरथं छिन्नाश्वं छिन्नसारथिम् | छिन्नकार्मुकवर्माणं भिन्नसर्वाङ्गमाकुलम् || ४० ||

chinnadhvajaṃ chinnarathaṃ chinnāśvaṃ chinnasārathim | chinnakārmukavarmāṇaṃ bhinnasarvāṅgamākulam || 40 ||

English

With the flag cut, the chariot broken, the horses cut, the charioteer cut, the bow and armor cut, and all limbs broken, he was distressed.

हिन्दी

ध्वज कटा हुआ, रथ टूटा हुआ, घोड़े कटे हुए, सारथि कटा हुआ, धनुष और कवच कटे हुए, और सभी अंग टूटे हुए, वह व्याकुल था।

41

हृदि स्फोटशिलापट्टदृढे पीवरमूर्धनिभित्त्वा वज्रसमैर्बाणैः पातयत्येव भूतले || ४१ ||

hṛdi sphoṭaśilāpaṭṭadṛḍhe pīvaramūrdhanibhittvā vajrasamairbāṇaiḥ pātayatyeva bhūtale || 41 ||

English

In the heart, the strong stone slab is pierced by the thick arrows like thunderbolts, and he is brought down to the ground.

हिन्दी

हृदय में, मोटी पत्थर की पट्टी मोटे वज्र-सदृश बाणों से भेदी जाती है, और वह धरती पर गिरा दिया जाता है।

42

अथान्यं रथमानीतं कृच्छ्रेण प्राप्य चेतनांखङ्गेनारोहतोऽस्यांसं छिन्नं भर्तुर्विलोकय || ४२ ||

athānyaṃ rathamānītaṃ kṛcchreṇa prāpya cetanāmkhaṅgenārohato'syāṃsaṃ chinnaṃ bharturvilokaya || 42 ||

English

Then, another chariot was brought with difficulty, and with a conscious effort, he mounted it. See the severed part of your husband.

हिन्दी

फिर, एक और रथ मुश्किल से लाया गया, और होश में आकर, उस पर चढ़ गया। अपने पति के कटे हुए अंग को देखो।

43

पद्मरागगिरिद्योतमिवर्द्धासृग्विमुञ्चतिहा हा धिक्कष्टमेतेन सिन्धुना खड्गधारया || ४३ ||

padmarāgagiridyotamivarddhāsṛgvimuñcatihā hā dhikkaṣṭametena sindhunā khaḍgadhārayā || 43 ||

English

He releases blood like the glow of a ruby mountain, alas, what a misfortune caused by this sword-bearer Sindhu.

हिन्दी

वह पद्मराग पर्वत की चमक के समान रक्त बहाता है, हाय, इस तलवारधारी सिंधु के कारण कितना दुःख हुआ।

44

जङ्घयोर्मे पतिश्छिन्नः क्रकचेनेव पादपःहा हा हतास्मि दग्धास्मि मृतास्म्युपहतास्मि च || ४४ ||

jaṅghayorme patiśchinnaḥ krakaceneva pādapaḥhā hā hatāsmi dagdhāsmi mṛtāsmyupahatāsmi ca || 44 ||

English

My husband's thighs are cut like a sawed tree, alas, I am struck, burned, dead, and destroyed.

हिन्दी

मेरे पति की जांघें आरी से काटे गए वृक्ष के समान कटी हुई हैं, हाय, मैं मारी गई, जली हुई, मरी हुई, और नष्ट हो गई हूँ।

45

मृणाले इव पत्युर्मे लूने द्वे अपि जानुनीइत्युक्त्वा सा तदालोक्य भर्तुर्भावभयातुरा || ४५ ||

mṛṇāle iva patyurme lūne dve api jānunīityuktvā sā tadālokya bharturbhāvabhayāturā || 45 ||

English

Saying that both knees of my husband are cut like lotus stalks, she looked at him, fearful of her husband's condition.

हिन्दी

यह कहते हुए कि मेरे पति के दोनों घुटने कमल की डंठल के समान कटे हुए हैं, उसने उसे देखा, अपने पति की स्थिति से डरी हुई।

46

लता परशुकृत्तेव मूर्च्छिता भुवि सापतत्विदूरथोऽपि निर्जानुः प्रहरन्नेव विद्विषि || ४६ ||

latā paraśukṛtteva mūrcchitā bhuvi sāpatatvidūratho'pi nirjānuḥ praharanneva vidviṣi || 46 ||

English

The creeper, as if cut by an axe, fell unconscious on the ground. Even from a distance, the enemy, though weaponless, struck as if attacking.

हिन्दी

लता की तरह कुल्हाड़ी से काटी गई, बेहोश होकर भूमि पर गिर पड़ी। दूर से भी, शस्त्रहीन शत्रु ने आक्रमण करते हुए प्रहार किया।

47

पपात स्यन्दनस्याधश्चिन्नमूल इव द्रुमःपतन्नेवैष सूतेन रथेनैवापवाहितः || ४७ ||

papāta syandanasyādhaśchinnamūla iva drumaḥpatannevaiṣa sūtena rathenaivāpavāhitaḥ || 47 ||

English

He fell down from the chariot, like a tree with its roots cut off. As he was falling, the charioteer drove the chariot away.

हिन्दी

वह रथ से गिर पड़ा, जैसे जड़ कटे हुए पेड़ की तरह। जब वह गिर रहा था, सारथी ने रथ को दूर ले जाया।

48

यदा तदाहतिं तस्य कण्ठेऽदात्सिन्धुरुद्धतःअर्धविच्छिन्नकण्ठोऽसावनुयातोऽथ सिन्धुना || ४८ ||

yadā tadāhatiṃ tasya kaṇṭhe'dātsindhuruddhataḥardhavicchinnakaṇṭho'sāvanuyāto'tha sindhunā || 48 ||

English

When he was struck on the neck by the fierce Sindhu, his neck was half-severed, and he was followed by the Sindhu.

हिन्दी

जब उसे उग्र सिन्धु ने गर्दन पर प्रहार किया, तो उसकी गर्दन आधी कट गई, और सिन्धु ने उसका पीछा किया।

49

स्यन्दनेनाविशत्सद्म पद्मं रविकरो यथासरस्वत्याः प्रभावाड्ह्यं तत्प्रवेष्टुमसौ गृहम्नाशकन्मशको मत्तो महाज्वालोदरं यथा || ४९ ||

syandanenāviśatsadma padmaṃ ravikaro yathāsarasvatyāḥ prabhāvāḍhyaṃ tatpraveṣṭumasau gṛhamnāśakanmaśako matto mahājvālodaraṃ yathā || 49 ||

English

He entered the abode like the sun entering a lotus. Unable to enter that splendid abode of Sarasvati, he was like a drunken fly entering a great blazing fire.

हिन्दी

वह सूर्य की तरह कमल में प्रवेश करता है। सरस्वती के उस शानदार आश्रय में प्रवेश नहीं कर सका, वह एक मतवाला मक्खी की तरह एक बड़ी ज्वालामुखी में प्रवेश करता है।

50

खङ्गावकृत्तगलगर्तगलत्सवातरक्तच्छटाचुरितवस्त्रतनुत्रगात्रम्तत्याज तं भगवतीमभितो गृहान्तः सूतः प्रवेश्य मृतितल्पतले गतोऽरिः || ५० ||

khaṅgāvakṛttagalagartagalatsavātaraktacchaṭāchuritavastratanutragātramtatyāja taṃ bhagavatīmabhito gṛhāntaḥ sūtaḥ praveśya mṛtitalpatale gato'riḥ || 50 ||

English

With his throat cut by a sword, blood flowing from his neck, his garments stained with blood, and his body trembling, the enemy abandoned her and entered the house. The charioteer, having entered, lay down on the deathbed.

हिन्दी

अपने गले को तलवार से काट दिया गया, उसके गले से खून बह रहा था, उसके वस्त्र खून से सने हुए थे, और उसका शरीर काँप रहा था, शत्रु ने उसे छोड़ दिया और घर में प्रवेश किया। सारथी ने प्रवेश करके मृत्यु शैया पर लेट गया।

← Chapter 49Chapter 51 →