Utpatti, Chapter 22 उत्पत्ति

Book 3 of the Yoga Vasishtha, chapter 22 — verses 1–33 (33 in all). Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीदेव्युवाच । यथा स्वप्नपरिज्ञानात्स्वप्नदेहो न वास्तवः । अनुभूतोऽप्ययं तद्वद्वासनातानवादसन् || १ ||

śrīdevyuvāca | yathā svapnapari jñānātsvapnadeho na vāstavaḥ | anubhūto'pyayaṃ tadvadvāsanātānavādasan || 1 ||

English

Shri Devi said: Just as the dream body is not real due to the knowledge of the dream, similarly, this experienced body is also not real due to the impressions of desires.

हिन्दी

श्री देवी ने कहा: जैसे स्वप्न के ज्ञान से स्वप्न का शरीर वास्तविक नहीं होता, वैसे ही इस अनुभव किए गए शरीर को भी इच्छाओं के संस्कारों के कारण वास्तविक नहीं माना जाता।

2

यथा स्वप्नपरिज्ञानात्स्वप्नदेहः प्रशाम्यति । वासनातानवात्तद्वज्जाग्रद्देहोऽपि शाम्यति || २ ||

yathā svapnapari jñānātsvapnadehaḥ praśāmyati | vāsanātānavāttadvajjāgradddeho'pi śāmyati || 2 ||

English

Just as the dream body calms down due to the knowledge of the dream, similarly, the waking body also calms down due to the impressions of desires.

हिन्दी

जैसे स्वप्न के ज्ञान से स्वप्न का शरीर शांत हो जाता है, वैसे ही इच्छाओं के संस्कारों के कारण जाग्रत शरीर भी शांत हो जाता है।

3

स्वप्नसंकल्पदेहान्ते देहोऽयं चेत्यते यथा । तथा जाग्रद्भावनान्ते उदेत्येवातिवाहिकः || ३ ||

svapnasankalpadehānte deho'yaṃ cetyate yathā | tathā jāgradbhāvanānte udetye'vātivāhikaḥ || 3 ||

English

Just as this body is thought of at the end of the dream-imagined body, similarly, at the end of the waking imagination, the transcendental body arises.

हिन्दी

जैसे स्वप्न-कल्पित शरीर के अंत में यह शरीर सोचा जाता है, वैसे ही जाग्रत कल्पना के अंत में पारलौकिक शरीर उत्पन्न होता है।

4

स्वप्ने निर्वासनाबीजे यथोदेति सुषुप्तता । जाग्रत्यवासनाबीजे तथोदेति विमुक्तता || ४ ||

svapne nirvāsanābīje yathode ti suṣuptatā | jāgratyavāsanābīje tathode ti vimuktatā || 4 ||

English

Just as deep sleep arises from the seed of impressions in the dream, similarly, liberation arises from the seed of impressions in the waking state.

हिन्दी

जैसे स्वप्न में संस्कारों के बीज से गहरी नींद उत्पन्न होती है, वैसे ही जाग्रत अवस्था में संस्कारों के बीज से मुक्ति उत्पन्न होती है।

5

येयं तु जीवन्मुक्तानां वासना सा न वासना । शुद्धसत्त्वाभिधानं तत्सत्तासामान्यमुच्यते || ५ ||

yeyaṃ tu jīvanmuktānāṃ vāsanā sā na vāsanā | śuddhasattvābhidhānaṃ tatsattāsāmānyamucyate || 5 ||

English

This impression of the liberated ones is not an impression; it is called the pure existence, the common essence.

हिन्दी

यह जीवन्मुक्तों की वासना वासना नहीं है; यह शुद्ध सत्ता कहलाती है, सामान्य सत्ता।

6

या सुप्तवासना निद्रा सा सुषुप्तिरिति स्मृतायत्सुप्तवासनं जाग्रद्धनोऽसौ मोह उच्यते || ६ ||

yā suptavāsanā nidrā sā suṣuptiriti smṛtāyatsuptavāsanaṃ jāgraddhano'sau moha ucyate || 6 ||

English

That which is sleep with latent impressions is called deep sleep. That which is wakefulness with latent impressions is called delusion.

हिन्दी

जो निद्रा सुप्त वासनाओं के साथ होती है, उसे सुषुप्ति कहते हैं। जो जाग्रत अवस्था सुप्त वासनाओं के साथ होती है, उसे मोह कहते हैं।

7

प्रक्षीणवासना निद्रा तुर्यशब्देन कथ्यतेजाग्रत्यपि भवत्येव विदिते परमे पदे || ७ ||

prakṣīṇavāsanā nidrā turyaśabdena kathyatejāgratyapi bhavatyeva vidite parame pade || 7 ||

English

Sleep with diminished impressions is called the fourth state. Even wakefulness occurs when the supreme state is known.

हिन्दी

जब वासनाएँ कम हो जाती हैं, तब नींद चौथी अवस्था कहलाती है। जब परम अवस्था ज्ञात हो जाती है, तब जाग्रत अवस्था भी होती है।

8

प्रक्षीणवासना येह जीवतां जीवनस्थितिःअमुक्तैरपरिज्ञाता सा जीवन्मुक्ततोच्यते || ८ ||

prakṣīṇavāsanā yeha jīvatāṃ jīvanasthitiḥamuktairaparijñātā sā jīvanmuktatocyate || 8 ||

English

The state of life with diminished impressions, not known by the unliberated, is called liberation in life.

हिन्दी

जीवन की वह अवस्था जहाँ सम्प्रेषणें कम हो जाती हैं, और जिसे अमुक्त (unliberated) लोग नहीं जानते, उसे जीवन्मुक्ति (liberation in life) कहते हैं।

9

शुद्धसत्त्वानुपतितं चेतः प्रतनुवासनमातिवाहिकतामेति हिमं तापादिवाम्बुताम् || ९ ||

śuddhasattvānupatitaṃ cetaḥ pratanuvāsanamātivāhikatāmeti himaṃ tāpādivāmbutām || 9 ||

English

The mind, which is endowed with pure sattva, attains the state of being beyond the latent impressions, like water attaining the state of ice from heat.

हिन्दी

मन, जो शुद्ध सत्त्व से युक्त है, सोई हुई सम्प्रेषणों से परे की अवस्था को प्राप्त होता है, जैसे पानी गर्मी से बर्फ की अवस्था को प्राप्त होता है।

10

आतिवाहिकतां यातं बुद्धं चित्तान्तरैर्मनःसर्गजन्मान्तरगतैः सिद्धैर्मिलति नेतरत् || १० ||

ātivāhikatāṃ yātaṃ buddhaṃ cittāntarairmanaḥsargajanmāntaragataiḥ siddhairmilati netarat || 10 ||

English

The mind that has attained the state beyond latent impressions is enlightened and merges with other minds that have achieved perfection in previous births, but not with others.

हिन्दी

जो मन सोई हुई सम्प्रेषणों से परे की अवस्था को प्राप्त होता है, वह बुद्ध (enlightened) होता है और पिछले जन्मों में सिद्धि प्राप्त अन्य मनों से मिलता है, पर दूसरों से नहीं।

11

यदा तेऽयमहंभावः स्वभ्यासाच्छान्तिमेष्यतितदोदेष्यति ते स्फारादृश्यान्ता बोधता स्वयम् || ११ ||

yadā te'yamahaṃbhāvaḥ svabhyāsācchāntimeṣyatitadodeṣyati te sphārādṛśyāntā bodhatā svayam || 11 ||

English

When this sense of 'I' will attain peace through your own practice, then it will reveal to you the limitless vision, and you will understand it yourself.

हिन्दी

जब यह 'मैं' का भाव आपकी अपनी अभ्यास से शान्ति प्राप्त करेगा, तब यह आपको असीम दृष्टि प्रदान करेगा, और आप स्वयं इसे समझ लेंगे।

12

आतिवाहिकताज्ञानं स्थितिमेष्यति शाश्वतीम्यदा तदा ह्यसंकल्पांल्लोकान्द्रक्ष्यसि पावनान् || १२ ||

ātivāhikatājñānaṃ sthitimeṣyati śāśvatīmyadā tadā hyasaṃkalpāṃllokāndrakṣyasi pāvanān || 12 ||

English

When the knowledge of the transcendental will attain a permanent state, then you will see the pure worlds without any mental constructs.

हिन्दी

जब पारलौकिक ज्ञान एक स्थायी अवस्था प्राप्त करेगा, तब आप मानसिक निर्माणों के बिना शुद्ध लोकों को देखेंगे।

13

वासनातानवे तस्मात्कुरु यत्नमनिन्दितेतस्मिन्प्रौढिमुपायाते जीवन्मुक्ता भविष्यसि || १३ ||

vāsanātānave tasmātkuru yatnamaninditetasminprauḍhimupāyāte jīvanmuktā bhaviṣyasi || 13 ||

English

Therefore, make an effort to destroy these tendencies, O blameless one. By attaining maturity in this, you will become liberated while living.

हिन्दी

इसलिए, ओ निंदारहित, इन वासनाओं को नष्ट करने के लिए प्रयास करो। इसमें परिपक्वता प्राप्त करके, तुम जीवनमुक्त हो जाओगे।

14

यावन्न पूरितस्त्वेष शीतलो बोधचन्द्रमास्तावद्देहमवस्थाप्य लोकान्तरमवेक्ष्यताम् || १४ ||

yāvanna pūritastveṣa śītalo bodhacandramāḥtāvaddehamavasthāpya lokāntaramavekṣyatām || 14 ||

English

Until this cool moon of knowledge is full, keep the body steady and observe the other world.

हिन्दी

जब तक यह ज्ञान का शीतल चंद्रमा पूर्ण नहीं होता, तब तक शरीर को स्थिर रखो और दूसरे लोक को देखो।

15

मांसदेहो मांसदेहेनैव संश्लेषमेष्यतिनतु चित्तशरीरेण व्यवहारेषु कर्मसु || १५ ||

māṃsadeho māṃsadehenaiva saṃśleṣameṣyatinatu cittaśarīreṇa vyavahāreṣu karmasu || 15 ||

English

The physical body will merge with the physical body itself, but in actions and interactions, it will be with the mental body.

हिन्दी

शारीरिक शरीर शारीरिक शरीर से ही मिलेगा, लेकिन कर्मों और व्यवहारों में, यह मानसिक शरीर के साथ होगा।

16

यथानुभव मे वैतद्यथास्थितमुदाहृतमाबालसिद्धसंसिद्धं न नाम वरशापवत् || १६ ||

yathānubhava me vaitadyathāsthitamudāhṛtamābālasiddhasaṃsiddhaṃ na nāma varaśāpavat || 16 ||

English

As I have experienced, this is stated as it is. It is not like a mere curse, but a realization from childhood to perfection.

हिन्दी

जैसा मेरा अनुभव है, वैसा ही यह कहा गया है। यह केवल एक शाप की तरह नहीं है, बल्कि बचपन से परिपूर्णता तक का एक अनुभव है।

17

अवबोधघनाभ्यासाद्देहस्यास्यैव जायते संसारवासनाकार्श्ये नूनं चित्तशरीरता || १७ ||

avabodhaghanābhyāsāddehasyāsyaiva jāyatesaṃsāravāsanākārśye nūnaṃ cittaśarīratā || 17 ||

English

Through the practice of deep realization, the body itself becomes the abode of the mind, free from the afflictions of worldly desires.

हिन्दी

गहरी समझ के अभ्यास से, शरीर स्वयं मन का निवास बन जाता है, संसारिक वासनाओं से मुक्त।

18

उदेष्यन्ती च सैवात्र केनचिन्नोपलक्ष्यते केवलं तु जनैर्देहो म्रियमाणोऽवलोक्यते || १८ ||

udeṣyantī ca saivātra kenacinnopalakṣyatekevalaṃ tu janairdeho mriyamāṇo'valokyate || 18 ||

English

The soul departs and is perceived by someone, but people only see the dying body.

हिन्दी

आत्मा चली जाती है और किसी द्वारा देखी जाती है, लेकिन लोग केवल मरते हुए शरीर को देखते हैं।

19

देहस्त्वयं न म्रियते न च जीवति किंच ते के किल स्वप्नसंकल्पभ्रान्तौ मरणजीविते || १९ ||

dehastvayaṃ na mriyate na ca jīvati kiṃca teke kila svapnasaṃkalpabhrāntau maraṇajīvite || 19 ||

English

This body neither dies nor lives; it is merely an illusion like a dream or imagination, both in death and life.

हिन्दी

यह शरीर न तो मरता है और न ही जीवित रहता है; यह तो एक भ्रम है जैसे स्वप्न या कल्पना, मृत्यु और जीवन दोनों में।

20

जीवितं मरणं चैव संकल्पपुरुषे यथा असत्यमेव भात्येव तस्मिन्पुत्रि शरीरके || २० ||

jīvitaṃ maraṇaṃ caiva saṃkalpapuruṣe yathāasatyameva bhātyeva tasminputri śarīrake || 20 ||

English

Life and death are merely perceptions in the mind of the conceiver, appearing as unreal in this body.

हिन्दी

जीवन और मृत्यु केवल सोचने वाले के मन में धारणाएँ हैं, जो इस शरीर में अवास्तविक प्रतीत होती हैं।

21

लीलोवाच । तदेतदुपदिष्टं मे ज्ञानं देवि त्वयाऽमलम् । यस्मिञ्श्रुतिगते शान्तिमेति दृश्यविषूचिका ॥ || २१ ||

līlovāca | tadetadupadiṣṭaṃ me jñānaṃ devi tvayā'malam | yasmiñśrutigate śāntimeti dṛśyaviṣūcikā || 21 ||

English

Leelavati said: This pure knowledge has been imparted to me by you, O Devi. By hearing which, the poison of worldly illusions is pacified.

हिन्दी

लीलावती ने कहा: हे देवी, आपने मुझे यह निर्मल ज्ञान दिया है। जिसके सुनने से दृश्य विषूचिका (worldly illusions) शान्त हो जाती है।

22

अत्रोपकुरु मे ब्रूहि कोऽभ्यासः कीदृशोऽथवा । स कथं पोषमायाति पुष्टे तस्मिंश्च किं भवेत् ॥ || २२ ||

atro'pakuru me brūhi ko'bhyāsaḥ kīdṛśo'thavā | sa kathaṃ poṣamāyāti puṣṭe tasmiñśca kiṃ bhavet || 22 ||

English

Please tell me, what is this practice and what kind is it? How does it grow, and what happens when it is fully developed?

हिन्दी

मुझे बताओ, यह अभ्यास क्या है और कैसा है? यह कैसे विकसित होता है, और जब यह पूरी तरह से विकसित हो जाता है तो क्या होता है?

23

श्रीदेव्युवाच । यद्येन क्रियते किंचिद्येन येन यदा यदा । विनाभ्यासेन तन्नेह सिद्धिमेति कदाचन ॥ || २३ ||

śrīdevyuvāca | yadyena kriyate kiñcidyena yena yadā yadā | vinābhyāsena tanneha siddhimeti kadācana || 23 ||

English

The Goddess said: Whatever is done, whenever and however it is done, without practice, it never attains perfection in this world.

हिन्दी

देवी ने कहा: जो भी किया जाता है, जब भी और जैसे भी किया जाता है, अभ्यास के बिना यह कभी भी पूर्णता प्राप्त नहीं करता।

24

तच्चिन्तनं तत्कथनमन्योन्यं तत्प्रबोधनम् । एतदेकपरत्वं च तदभ्यासं विदुर्बुधाः ॥ || २४ ||

taccintanaṃ tatkathana manyonyaṃ tatprabodhanam | etadekaparatvaṃ ca tadabhyāsaṃ vidurbudhāḥ || 24 ||

English

The wise know that the constant contemplation, discussion, mutual enlightenment, and single-pointed focus on that is the practice.

हिन्दी

बुद्धिमान लोग जानते हैं कि उसका निरन्तर चिन्तन, चर्चा, परस्पर बोध और एकाग्रता ही अभ्यास है।

25

ये विरक्ता महात्मानो भोगभावनतानवम् । भावयन्त्यभवायान्तर्भव्या भुवि जयन्ति ते ॥ || २५ ||

ye viraktā mahātmāno bhogabhāvanatānavam | bhāvayantyabhavāyāntarbhavyā bhuvi jayanti te || 25 ||

English

Those great souls who are detached and contemplate the transience of worldly pleasures, they conquer the world and attain liberation.

हिन्दी

जो महान आत्माएँ विरक्त हैं और भोगों की अस्थायिता पर ध्यान करती हैं, वे दुनिया को जीतती हैं और मुक्ति प्राप्त करती हैं।

26

उदितौदार्यसौन्दर्यवैराग्यरसरञ्जितानन्दस्पन्दिनी येषां मतिस्तेऽभ्यासिनः परे || २६ ||

uditaudāryasaundaryavairāgyarasarañjitāānandaspandinī yeṣāṃ matiste'bhyāsinaḥ pare || 26 ||

English

Those whose minds are filled with the essence of generosity, beauty, detachment, and bliss are the supreme practitioners.

हिन्दी

जिनके मन में उदारता, सौन्दर्य, वैराग्य और आनंद का रस भरा हुआ है, वे परम अभ्यासी हैं।

27

अत्यन्ताभावसंपत्तौ ज्ञातृज्ञेयस्य वस्तुनःयुक्त्या शास्त्रैर्यतन्ते ये ते ब्रह्माभ्यासिनः स्थिताः || २७ ||

atyantābhāvasaṃpattau jñātṛjñeyasya vastunaḥyuktyā śāstrairyatante ye te brahmābhyāsinaḥ sthitāḥ || 27 ||

English

Those who strive with logic and scriptures to understand the ultimate reality of the knower and the known are established in the practice of Brahman.

हिन्दी

जो लोग तर्क और शास्त्रों के साथ ज्ञाता और ज्ञेय की परम वास्तविकता को समझने के लिए प्रयास करते हैं, वे ब्रह्म के अभ्यास में स्थित हैं।

28

सर्गादावेव नोत्पन्नं दृश्यं नास्त्येव तत्सदाइदं जगदहं चेति बोधाभ्यास उदाहृतः || २८ ||

sargādāveva notpannaṃ dṛśyaṃ nāstyeva tatsadāidaṃ jagadahaṃ ceti bodhābhyāsa udāhṛtaḥ || 28 ||

English

From the beginning of creation, the seen does not exist; this world is always 'I am.' This is called the practice of realization.

हिन्दी

सृष्टि के आरंभ से ही, दृश्य अस्तित्व नहीं है; यह संसार हमेशा 'मैं हूँ' है। यह बोध का अभ्यास कहलाता है।

29

दृश्यासंभवबोधेन रागद्वेषादितानवेरतिर्बलोदिता यासौ ब्रह्माभ्यास उदाहृतः || २९ ||

dṛśyāsaṃbhavabodhena rāgadveṣāditānaveratirbaloditā yāsau brahmābhyāsa udāhṛtaḥ || 29 ||

English

The realization that the seen does not exist leads to the cessation of attachment, aversion, and other such tendencies. This is called the practice of Brahman.

हिन्दी

दृश्य की अस्तित्वहीनता का बोध आसक्ति, घृणा और अन्य ऐसी प्रवृत्तियों के अंत की ओर ले जाता है। यह ब्रह्म का अभ्यास कहलाता है।

30

दृश्यासंभवबोधेन विना द्वेषादितानवम्तप इत्युच्यते तस्मान्न ज्ञानं तच्च दुःखतत् || ३० ||

dṛśyāsaṃbhavabodhena vinā dveṣāditānavamtapa ityucyate tasmānna jñānaṃ tacca duḥkhatat || 30 ||

English

Without the realization of the non-existence of the seen, aversion and other tendencies lead to suffering. Therefore, that is not true knowledge.

हिन्दी

दृश्य की अस्तित्वहीनता के बोध के बिना, घृणा और अन्य प्रवृत्तियाँ दुःख की ओर ले जाती हैं। इसलिए, वह सच्चा ज्ञान नहीं है।

31

दृश्यासंभवबोधो हि ज्ञानं ज्ञेयं च कथ्यतेतदभ्यासेन निर्वाणमित्यभ्यासो महोदयः || ३१ ||

dṛśyāsaṃbhavabodho hi jñānaṃ jñeyaṃ ca kathyatetadabhyāsena nirvāṇamityabhyāso mahodayaḥ || 31 ||

English

The realization of the unreality of the seen is indeed knowledge and the knowable is thus described. Through practice, one attains liberation; thus, practice is of great importance.

हिन्दी

दृश्य की असंभवता का बोध ही ज्ञान है और ज्ञेय इस प्रकार कहा जाता है। अभ्यास से निर्वाण प्राप्त होता है; इसलिए, अभ्यास महान उदय है।

32

भवबहुलनिशानितांतनिद्रासततविवेकविबोधवारिसेकैःप्रगलति हिमशीतलैरशेषा शरदि महामिहिकेव चेतसीति || ३२ ||

bhavabahulaniśānitāntanidrāsatatavivekavibodhavārisekaiḥpragalati himaśītalairaśeṣā śaradi mahāmihikeva cetasīti || 32 ||

English

Just as a great fog in autumn is dissolved by the cold, dewy, moonlit nights that end the long sleep of delusion, so too the mind is cleared by the repeated showers of discriminative awakening that dispel the dense darkness of worldly existence.

हिन्दी

जिस प्रकार शरद ऋतु में घनी कोहरा ठंडी, ओसभरी, रात्रियों के विवेकपूर्ण जागरण के निरंतर सिंचन से विलीन हो जाता है, उसी प्रकार संसार के घने अंधकार को दूर करने वाली विवेक की बार-बार होने वाली वर्षा से मन भी निर्मल हो जाता है।

33

इत्युक्तवत्यथ मुनौ दिवसो जगाम सायंतनाय विधयेऽस्तमिनो जगामस्नातुं सभा कृतनमस्करणा जगाम श्यामाक्षये रविकरैश्च सहाजगाम || ३३ ||

ityuktavatyatha munau divaso jagāma sāyaṃtanāya vidhaye'stamino jagāmasnātuṃ sabhā kṛtanamaskaraṇā jagāma śyāmākṣaye ravikaraiśca sahājagāma || 33 ||

English

Thus having spoken, the sage went to perform the evening rituals as the day ended. He went to bathe, and the assembly, having paid their respects, followed him. They went together with the rays of the setting sun.

हिन्दी

ऐसा कहकर, मुनि दिन के अंत में सायंकालीन विधि करने के लिए गए। वह स्नान करने गया, और सभा, जिसने प्रणाम किया था, उसके साथ गई। वे अस्त होते सूर्य की किरणों के साथ गए।

← Chapter 21Chapter 23 →