Utpatti उत्पत्ति

Chapter 21 — 76 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीदेव्युवाच | प्रतिभान्ति जगन्त्याशु मृतिमोहादनन्तरम् | जीवस्योन्मीलनादक्ष्णो रूपाणीवाखिलान्यलम् || १ ||

śrīdevyuvāca | pratibhānti jagantyāśu mṛtimohādanantaram | jīvasyonmīlanādakṣṇo rūpāṇīvākhilānyalam || 1 ||

English

The Goddess said: Immediately after the delusion of death, the forms of the entire world appear clearly to the awakened soul.

हिन्दी

देवी ने कहा: मृत्यु के मोह के बाद तुरंत ही, जीव के उन्मीलन से सभी रूप स्पष्ट रूप से प्रकट होते हैं।

2

दिक्कालकलनाकाशधर्मकर्ममयानि च | परिस्फुरन्त्यनन्तानि कल्पान्तस्थैर्यवन्ति च || २ ||

dikkālakalanākāśadharmakarmamayāni ca | parisfurantyanantāni kalpāntasthairyaavanti ca || 2 ||

English

The directions, time, calculation, space, qualities, and actions, all these appear endless and stable until the end of the eon.

हिन्दी

दिशाएँ, समय, गणना, अंतरिक्ष, गुण, और कर्म, ये सभी अनंत और कल्पांत तक स्थिर प्रतीत होते हैं।

3

नानुभूतं न यद्दृष्टं तन्मया कृतमित्यपि | तत्क्षणात्स्मृतितामेति स्वप्ने स्वमरणं यथा || ३ ||

nānubhūtaṃ na yaddṛṣṭaṃ tanmayā kṛtamityapi | tatkṣaṇātsmṛtitāmeti svapne svamaraṇaṃ yathā || 3 ||

English

That which is not experienced or seen, even if it is done by me, it immediately becomes a memory, like one's own death in a dream.

हिन्दी

जो अनुभव नहीं किया गया है या देखा नहीं गया है, उसे मैंने किया है भी, वह तुरंत स्मृति बन जाता है, जैसे स्वप्न में अपनी मृत्यु।

4

भ्रान्तिरेवमनन्तेयं चिद्व्योमव्योम्नि भासुरा | अपकुड्या जगन्नाम्नी नगरी कल्पनात्मिका || ४ ||

bhrāntirevamananteyaṃ cidvyomavyomni bhāsurā | apakuḍyā jagannāmnī nagarī kalpanātmikā || 4 ||

English

This endless delusion shines in the sky of consciousness, a city of imagination named the world, full of impurities.

हिन्दी

यह अनंत भ्रांति चेतना के आकाश में चमकती है, एक कल्पना की नगरी जिसका नाम जगत है, जो अपवित्रताओं से भरी हुई है।

5

इदं जगदयं सर्गः स्मृतिरेवेति जृम्भते | दूरकल्पक्षणाभ्यासविपर्यासैकरूपिणी || ५ ||

idaṃ jagadayaṃ sargaḥ smṛtireveti jṛmbhate | dūrakalpakṣaṇābhyāsaviparyāsaikarūpiṇī || 5 ||

English

This world, this creation, is merely a memory, it yawns, a single form of the practice of distant moments and eons.

हिन्दी

यह जगत, यह सृष्टि, केवल एक स्मृति है, यह जम्हाई लेती है, दूर के क्षणों और कल्पों के अभ्यास का एक रूप।

6

नानुभूतानुभूता च ज्ञप्तिरित्थं द्विरूपिणी | पूर्वकारणरिक्तैव चिद्रूपैव प्रवर्तते || ६ ||

nānubhūtānubhūtā ca jñaptiritthaṃ dvirūpiṇī | pūrvakāraṇariktaiva cidrūpaiva pravartate || 6 ||

English

The cognition is of two kinds: experienced and not experienced. It proceeds in the form of consciousness, devoid of prior cause.

हिन्दी

ज्ञान दो प्रकार का होता है: अनुभव किया हुआ और अनुभव नहीं किया हुआ। यह पूर्व कारण से रहित, चेतना के रूप में प्रवाहित होता है।

7

नानुभूतेऽनुभूतत्वसंविदन्तरुदेत्यपि | स्वप्नभ्रमादावन्यस्मिन्पितरीव पितुः स्मृतिः || ७ ||

nānubhūte'nubhūtatvasaṃvidantarudetyapi | svapnabhramādāvanyasminpitareva pituḥ smṛtiḥ || 7 ||

English

Even when there is no experience, the awareness of being experienced arises. Like the memory of a father in a dream or illusion, it appears in another form.

हिन्दी

जब अनुभव नहीं होता है, तब भी अनुभव किया हुआ होने की चेतना उत्पन्न होती है। जैसे स्वप्न या भ्रम में पिता की स्मृति दूसरे रूप में प्रकट होती है।

8

कदाचित्स्मृतितां त्यक्त्वा प्रतिभामात्रमेव सत् | भाति प्रथमसर्गेषु रूपेण तदनुक्रमात् || ८ ||

kadācit smṛtitāṃ tyaktvā pratibhāmātrameva sat | bhāti prathamasargeṣu rūpeṇa tadanukramāt || 8 ||

English

Sometimes, leaving behind the state of memory, it appears merely as intuition in the first creations, in that sequence of forms.

हिन्दी

कभी-कभी, स्मृति की अवस्था को छोड़कर, यह प्रथम सृष्टियों में केवल प्रतिभा के रूप में उस क्रम में प्रकट होता है।

9

दृश्यं त्रिभुवनादीदमनुभूतं स्मृतौ स्थितम् | केषांचित्तन्वि केषांचिन्नानुभूतं स्मृतौ स्थितम् || ९ ||

dṛśyaṃ tribhuvanādīdam anubhūtaṃ smṛtau sthitam | keṣāṃcittanvi keṣāṃcinnānubhūtaṃ smṛtau sthitam || 9 ||

English

The visible universe is experienced and exists in memory for some, while for others it is not experienced and exists in memory.

हिन्दी

दृश्य ब्रह्मांड कुछ लोगों के लिए अनुभव किया हुआ और स्मृति में स्थित है, जबकि दूसरों के लिए यह अनुभव नहीं किया हुआ और स्मृति में स्थित है।

10

प्रतिभासत एवेदं केषांचित्सरणं विना | चिदणूनां प्रजेशत्वं काकतालीयवद्यतः || १० ||

pratibhāsata evedaṃ keṣāṃcitsaraṇaṃ vinā | cidāṇūnāṃ prajeśatvaṃ kākatālīyavadyataḥ || 10 ||

English

This appears to some without any movement, as the lordship of the particles of consciousness is like the crow's movement.

हिन्दी

यह कुछ के लिए किसी गति के बिना प्रकट होता है, क्योंकि चेतना के कणों का स्वामित्व कौए की गति के समान है।

11

अत्यन्तविस्मृतं विश्वं मोक्ष इत्यभिधीयते | ईप्सितानीप्सिते तत्र न स्तः काचन कस्यचित् || ११ ||

atyantavismṛtaṃ viśvaṃ mokṣa ityabhidhīyate | īpsitānīpsite tatra na staḥ kācana kasyacit || 11 ||

English

The world is completely forgotten, and this is called liberation. In that state, there is neither desire nor aversion for anyone.

हिन्दी

संसार पूर्णतः भूला जाता है, और इसे मोक्ष कहते हैं। उस अवस्था में किसी के लिए कोई इच्छा या अनिच्छा नहीं होती।

12

अत्यन्ताभावसंपत्तिं विनाहन्ताजगत्स्थितेः | अनुत्पादमयी ह्येषा नोदेत्येव विमुक्तता || १२ ||

atyantābhāvasaṃpattiṃ vināhantājagatsthiteḥ | anutpādamayī hyeṣā nodetyeva vimuktatā || 12 ||

English

Without the attainment of complete non-existence, there is no liberation from the worldly existence. This non-arising state is indeed liberation.

हिन्दी

पूर्ण अभाव की प्राप्ति के बिना, संसारिक अस्तित्व से मुक्ति नहीं होती। यह अनुत्पाद (non-arising) अवस्था ही मुक्ति है।

13

रज्ज्वां सर्पभ्रमः सर्पशब्दार्थासंभवं स्थितम् | अनुत्पादमयं त्यक्त्वा शान्तोऽपि हि न शाम्यति || १३ ||

rajjvāṃ sarpabhramaḥ sarpaśabdārthāsaṃbhavaṃ sthitam | anutpādamayaṃ tyaktvā śānto'pi hi na śāmyati || 13 ||

English

The illusion of a snake in a rope is based on the non-existence of the snake. Even if one gives up the non-arising state, one cannot be truly peaceful.

हिन्दी

रस्सी में साँप का भ्रम साँप के अस्तित्व के अभाव पर आधारित है। भले ही कोई अनुत्पाद अवस्था को छोड़ दे, फिर भी वह वास्तव में शांत नहीं हो सकता।

14

अर्धशान्तो न शान्तोऽसौ समेत्यर्थतया पुनः | उदेत्येकपिशाचान्ते पिशाचोऽन्यो ह्यधीमतः || १४ ||

ardhaśānto na śānto'sau sametyarthatayā punaḥ | udetye kapipiśācānte piśāco'nyo hyadhīmataḥ || 14 ||

English

One who is half-peaceful is not truly peaceful. When the meaning is understood again, one ghost arises after another.

हिन्दी

जो आधा शांत है, वह वास्तव में शांत नहीं है। जब अर्थ फिर से समझ में आता है, तो एक भूत के बाद दूसरा भूत उत्पन्न होता है।

15

संसारश्चायमाभोगी परमेवेति निश्चयः | कारणाभावतो भाति यदिहाभातमेव तत् || १५ ||

saṃsāraścāyamābhogī parameveti niścayaḥ | kāraṇābhāvato bhāti yadihaābhātameva tat || 15 ||

English

This worldly existence is indeed the highest enjoyer. It is certain that it appears due to the absence of cause. Whatever appears here is indeed that.

हिन्दी

यह संसारिक अस्तित्व वास्तव में सर्वोच्च भोगी है। यह निश्चित है कि यह कारण के अभाव से प्रकट होता है। जो भी यहाँ प्रकट होता है, वह वास्तव में वही है।

16

लीलोवाच | ब्राह्मणब्राह्मणीरूपे सर्गे कारणसंस्मृतिः | कथमभ्युत्थिता सास्य स्मरणीयमिदं विना || १६ ||

līlovāca | brāhmaṇabrāhmaṇīrūpe sarge kāraṇasaṃsmṛtiḥ | kathamabhyutthitā sāsya smaraṇīyamidaṃ vinā || 16 ||

English

Lilova said: In the form of a Brahmana and Brahmani, in the creation, there is a remembrance of the cause. How did it arise without remembering this?

हिन्दी

लीलोवाच: ब्राह्मण और ब्राह्मणी के रूप में, सृष्टि में, कारण का स्मरण है। इसके बिना यह कैसे उत्पन्न हुआ?

17

श्रीदेव्युवाच | पितामहस्मृतिस्तत्र कारणं तस्य न स्मृतिः | पूर्वं न संभवत्येव मुक्तत्वात्पूर्वजन्मनः || १७ ||

śrīdevyuvāca | pitāmahasmṛtistatra kāraṇaṃ tasya na smṛtiḥ | pūrvaṃ na saṃbhavatyeva muktatvātpūrvajanmanaḥ || 17 ||

English

The Goddess said: The remembrance of the grandfather is the cause there. It is not remembered before. It does not happen before due to the liberation of the previous birth.

हिन्दी

श्रीदेवी ने कहा: पितामह का स्मरण वहाँ कारण है। यह पहले याद नहीं आता। पिछले जन्म की मुक्ति के कारण यह पहले नहीं होता।

18

पूर्वं न संभवत्येव स्मरणीयमिति स्वयम् | पद्मजादित्वमायाति चैतन्यस्य तथास्थितेः || १८ ||

pūrvaṃ na saṃbhavatyeva smaraṇīyamiti svayam | padmajāditvamāyāti caitanyasya tathāsthiteḥ || 18 ||

English

It does not happen before, remembering this itself. The state of being the first born, like Padmaja, comes to consciousness in that state.

हिन्दी

यह पहले नहीं होता, इसे याद करना ही स्वयं। पद्मजा की तरह पहले जन्म की स्थिति चेतना में उस स्थिति में आती है।

19

अभूवमहमित्यन्यः प्रजानाथः प्रजापतेः | काकतालीयवत्कश्चिद्भवति प्रतिभामयः || १९ ||

abhūvamahamityanyaḥ prajānāthaḥ prajāpateḥ | kākatālīyavatkaściddbhavati pratibhāmayaḥ || 19 ||

English

Another, the lord of creatures, says 'I was not'. Like the crow's tale, someone becomes endowed with intelligence.

हिन्दी

दूसरा, प्रजा का स्वामी, कहता है 'मैं नहीं था'। कौवे की कहानी की तरह, कोई बुद्धिमान हो जाता है।

20

एवमभ्युदिते लोके न किंचिन्न कदाचन | क्वचिदभ्युदितं नाम केवलं चिन्नभः स्थितम् || २० ||

evamabhyudite loke na kiñcinnā kadācana | kvacidabhyuditaṃ nāma kevalaṃ cinnabhaḥ sthitam || 20 ||

English

In this world, nothing ever arises. Anywhere, only the pure consciousness is established.

हिन्दी

इस लोक में, कभी कुछ भी नहीं उत्पन्न होता। कहीं भी, केवल शुद्ध चेतना ही स्थित है।

21

द्विविधायाः स्मृतेरस्याः कारणं परमं पदम् | कार्यकारणभावोऽसावेक एव चिदम्बरे || २१ ||

dvividhāyāḥ smṛterasyāḥ kāraṇaṃ paramaṃ padam | kāryakāraṇabhāvo'sāveka eva cidambare || 21 ||

English

The supreme cause of this twofold memory is the state of cause and effect, which is one in the realm of consciousness.

हिन्दी

इस द्विविध स्मृति का परम कारण कार्य-कारण की अवस्था है, जो चिदम्बर में एक है।

22

कार्य च कारणं चैव कारणैः सहकारिभिः | कार्यकारणयोरैक्यात्तदभावान्न शाम्यति || २२ ||

kārya ca kāraṇaṃ caiva kāraṇaiḥ sahakāribhiḥ | kāryakāraṇayoraiykyāttadabhāvānna śāmyati || 22 ||

English

Both the effect and the cause, along with the cooperating causes, do not cease due to the unity of cause and effect.

हिन्दी

कार्य और कारण, सहायक कारणों के साथ, कार्य-कारण की एकता के कारण नहीं रुकते।

23

महाचिद्रूपमेव त्वं स्मरणं विद्धि वेदनम् | कार्यकारणता तेन स शब्दो न च वास्तवः || २३ ||

mahācidrūpameva tvaṃ smaraṇaṃ viddhi vedanam | kāryakāraṇatā tena sa śabdo na ca vāstavaḥ || 23 ||

English

Know that you are the form of great consciousness, which is remembrance and experience. The concept of cause and effect is not real through that.

हिन्दी

जानो कि तुम महाचेतना के रूप हो, जो स्मरण और अनुभव है। कार्य-कारण की अवधारणा उसके द्वारा वास्तविक नहीं है।

24

एवं न किंचिदुत्पन्नं दृश्यं चिज्जगदाद्यपि | चिदाकाशे चिदाकाशं केवलस्वात्मनि स्थितम् || २४ ||

evaṃ na kiṃcidutpannaṃ dṛśyaṃ cijjagadādyapi | cidākāśe cidākāśaṃ kevalasvātmani sthitam || 24 ||

English

Thus, nothing is produced, even the visible world of consciousness. It is situated in the pure self, the space of consciousness.

हिन्दी

इस प्रकार, कुछ भी उत्पन्न नहीं होता, भले ही वह दृश्य चेतना का जगत हो। यह शुद्ध आत्मा में, चेतना के अंतरिक्ष में स्थित है।

25

लीलोवाच | अहो नु परमा दृष्टिर्दर्शिता देवि मे त्वया | रूपश्रीर्जागती प्रातः प्रभयेवेक्षणद्युतिः || २५ ||

līlovāca | aho nu paramā dṛṣṭirdarśitā devi me tvayā | rūpaśrīrjāgatī prātaḥ prabhayevaikṣaṇadyutiḥ || 25 ||

English

Lila said: Oh, what a supreme vision you have shown me, O Goddess! The beauty of the world shines like the radiance of the morning sun.

हिन्दी

लीला ने कहा: ओह, कितनी उत्कृष्ट दृष्टि आपने मुझे दिखाई है, हे देवी! जगत की सुंदरता प्रभात के सूर्य की चमक की तरह चमकती है।

26

इदानीमहमेतस्यां यावत्परिणता दृशि | नाभ्यासेन विना तावद्भिन्धीदं देवि कौतुकम् || २६ ||

idānīmahametasyāṃ yāvatpariṇatā dṛśi | nābhyāsena vinā tāvadbhindhīdaṃ devi kautukam || 26 ||

English

Now, as long as my vision is perfected, O Goddess, without practice, break this illusion.

हिन्दी

अब, जब तक मेरी दृष्टि परिपूर्ण हो जाती है, हे देवी, अभ्यास के बिना इस भ्रम को तोड़ दो।

27

यत्रासौ ब्राह्मणो गेहे ब्राह्मण्या सहितोऽभवत् | तं सर्गं तं गिरिग्रामं नय मां तं विलोकये || २७ ||

yatrāsau brāhmaṇo gehe brāhmaṇyā sahito'bhavat | taṃ sargaṃ taṃ girigrāmaṃ naya māṃ taṃ vilokaye || 27 ||

English

Where that Brahmin was with the Brahmin woman in the house, take me to that creation, that mountain village, and let me see it.

हिन्दी

जहाँ वह ब्राह्मण ब्राह्मणी के साथ घर में था, मुझे उस सृष्टि में, उस पर्वत ग्राम में ले चलो, और मुझे उसे देखने दो।

28

श्रीदेव्युवाच | अचेत्यचिद्रूपमयीं परमां पावनीं दृशम् | अवलम्ब्येममाकारमवमुच्य भवामला || २८ ||

śrīdevyuvāca | acetyacidrūpamayīṃ paramāṃ pāvanīṃ dṛśam | avalambyemamākāramavamucya bhavāmalā || 28 ||

English

The Goddess said: Supporting this form, having released the impurities of existence, see the supreme, pure, and formless consciousness.

हिन्दी

देवी ने कहा: इस रूप को सहारा देकर, अस्तित्व की अशुद्धियों को छोड़कर, उस परम, पवित्र, और निराकार चेतना को देखो।

29

ततः प्राप्स्यस्यसंदेहं व्योमात्मानं नभःस्थितम् | भूमिष्ठनरसंकल्पो गगनान्तः पुरं यथा || २९ ||

tataḥ prāpsyasyasandehaṃ vyomātmānaṃ nabhaḥsthitam | bhūmiṣṭhanarasaṃkalpo gaganāntaḥ puraṃ yathā || 29 ||

English

Then you will attain the doubtless sky-self, situated in the sky, like a human thought on earth reaching the sky-city.

हिन्दी

तब तुम निःसंदेह आकाश-आत्मा को प्राप्त करोगे, जो आकाश में स्थित है, जैसे पृथ्वी पर मनुष्य का विचार आकाश-नगर तक पहुँचता है।

30

एवं स्थिते तं पश्यावः सह सर्गमनर्गलम् | अयं तद्दर्शनद्वारे देहो हि परमार्गलम् || ३० ||

evaṃ sthite taṃ paśyāvaḥ saha sargamanargalam | ayaṃ taddarśanadvāre deho hi paramārgalam || 30 ||

English

Thus situated, we will see that creation without obstruction. Indeed, this body is the supreme obstacle in the doorway of that vision.

हिन्दी

इस प्रकार स्थित होकर, हम उस बाधारहित सृष्टि को देखेंगे। वास्तव में, यह शरीर उस दृष्टि के द्वार पर परम बाधा है।

31

लीलोवाच | अमुना देवि देहेन जगदन्यदवाप्यते | न कस्मादत्र मे युक्तिं कथयानुग्रहाग्रहात् || ३१ ||

līlovāca | amunā devi dehena jagadanyadavāpyate | na kasmādatra me yuktiṃ kathayānugrahāgrahāt || 31 ||

English

Lila said: By which divine body is the world attained? Please explain the logic behind this to me out of your grace.

हिन्दी

लीला ने कहा: किस देवी के शरीर से यह संसार प्राप्त होता है? कृपया मुझे इसकी युक्ति बताएं अपनी कृपा से।

32

श्रीदेव्युवाच | जगन्तीमान्यमूर्तानि मूर्तिमन्ति मुधाग्रहात् | भवद्भिरवबुद्धानि हेमानीवोर्मिकाधिया || ३२ ||

śrīdevyuvāca | jagantīmānyamūrtāni mūrtimanti mudhāgrahāt | bhavadbhiravabuddhāni hemānīvorvikādhiyā || 32 ||

English

The Goddess said: The worldly forms are considered real due to ignorance. They are perceived as real by you, like seeing a snake in a rope.

हिन्दी

देवी ने कहा: संसार के रूप अज्ञान के कारण सत्य माने जाते हैं। वे आपके द्वारा सत्य के रूप में देखे जाते हैं, जैसे रस्सी में साँप देखना।

33

हेम्न्यूर्मिकारूपधरेऽप्यूर्मिकात्वं न विद्यते | यथा तथा जगद्रूपे जगन्नास्ति च ब्रह्मणि || ३३ ||

hemnyūrmikārūpadhare'pyūrmikātvaṃ na vidyate | yathā tathā jagadrūpe jagannāsti ca brahmaṇi || 33 ||

English

Just as the snake-like appearance in a rope does not actually exist, similarly, the worldly forms do not exist in Brahman.

हिन्दी

जैसे रस्सी में साँप का रूप वास्तव में नहीं होता, उसी तरह संसार के रूप ब्रह्म में नहीं होते।

34

जगदाकाशमेवेदं ब्रह्मैवेह तु दृश्यते | दृश्यते काचिदप्यत्र धूलिरम्बुनिधाविव || ३४ ||

jagadākāśamevedaṃ brahmaiveha tu dṛśyate | dṛśyate kācidapyatra dhūlirambunidhāviva || 34 ||

English

This world is like space, and only Brahman is seen here. Just as dust is seen in the sky, the world is seen in Brahman.

हिन्दी

यह संसार आकाश के समान है, और यहाँ केवल ब्रह्म ही दिखाई देता है। जैसे आकाश में धूल दिखाई देती है, उसी तरह ब्रह्म में संसार दिखाई देता है।

35

अयं प्रपञ्चो मिथ्यैव सत्यं ब्रह्माहमद्वयम् | अत्र प्रमाणं वेदान्ता गुरवोऽनुभवस्तथा || ३५ ||

ayaṃ prapañco mithyaiava satyaṃ brahmāhamadvayam | atra pramāṇaṃ vedāntā guravo'nubhavastathā || 35 ||

English

This world is indeed false, and the truth is the non-dual Brahman. The authority for this is the Vedanta, the gurus, and direct experience.

हिन्दी

यह संसार वास्तव में मिथ्या है, और सत्य अद्वैत ब्रह्म है। इसके प्रमाण वेदान्त, गुरु और अनुभव हैं।

36

ब्रह्मैव पश्यति ब्रह्म नाब्रह्म ब्रह्म पश्यति | सर्गादिनाम्ना प्रथितः स्वभावोऽस्यैव चेदृशः || ३६ ||

brahmaiva paśyati brahma nābrahma brahma paśyati | sargādināmnā prathitaḥ svabhāvo'syaiva cedṛśaḥ || 36 ||

English

Brahman sees Brahman, not the non-Brahman. Brahman sees Brahman. The nature of Brahman is known by the names of creation, etc.

हिन्दी

ब्रह्म ब्रह्म को देखता है, ब्रह्म नहीं देखता है। ब्रह्म ब्रह्म को देखता है। ब्रह्म का स्वभाव सृष्टि आदि नामों से प्रसिद्ध है।

37

न ब्रह्मजगतामस्ति कार्यकारणतोदयः | कारणानामभावेन सर्वेषां सहकारिणाम् || ३७ ||

na brahmajagatāmasti kāryakāraṇatodayaḥ | kāraṇānāmabhāvena sarveṣāṃ sahakāriṇām || 37 ||

English

There is no rise of cause and effect in the world of Brahman. Due to the absence of causes, all cooperating factors are absent.

हिन्दी

ब्रह्म जगत में कारण और कार्य का उदय नहीं है। कारणों के अभाव से सभी सहकारी कारकों का अभाव है।

38

यावदभ्यासयोगेन न शान्ता भेदधीस्तव | नूनं तावदतद्रूपा न ब्रह्म परिपश्यसि || ३८ ||

yāvadabhyāsayogena na śāntā bhedadhīstava | nūnaṃ tāvadatadrūpā na brahma paripaśyasi || 38 ||

English

Until the mind is not calmed by the practice of meditation, you do not see Brahman in its true form.

हिन्दी

जब तक मन ध्यान के अभ्यास से शांत नहीं होता, तब तक आप ब्रह्म को अपने सच्चे रूप में नहीं देखते हैं।

39

तत्र रूढिमुपायाता य इमे त्वस्मदादयः | अभ्यासाद्ब्रह्मसंपत्तेः पश्यामस्ते हि तत्परम् || ३९ ||

tatra rūḍhimupāyātā ya ime tvasmadādayaḥ | abhyāsād brahmasaṃpatteḥ paśyāmaste hi tatparam || 39 ||

English

Those who have attained steadfastness in that path, such as us, see the supreme Brahman through the practice of meditation.

हिन्दी

जो उस पथ पर स्थिरता प्राप्त कर चुके हैं, जैसे हम, वे ध्यान के अभ्यास से परम ब्रह्म को देखते हैं।

40

संकल्पनगरस्यैव ममाकाशमयं वपुः | ब्रह्मैव चान्तः पश्यामि देहेनानेन तत्पदम् || ४० ||

saṃkalpanagarasyeva mamākāśamayaṃ vapuḥ | brahmaiva cāntaḥ paśyāmi dehenānena tatpadam || 40 ||

English

The body is like a city of thoughts, and I see Brahman within it. With this body, I perceive that supreme state of Brahman.

हिन्दी

शरीर एक विचार की नगरी के समान है, और मैं उसमें ब्रह्म को देखता हूँ। इस शरीर से मैं ब्रह्म के उस परम पद को देखता हूँ।

41

विशुद्धज्ञानदेहार्हास्तथैते पद्मजादयः|ब्रह्मात्मजगदादीनामंशे संस्थानमङ्गने||४१||

viśuddhajñānadehārhas tathaite padmajādayaḥ|brahmātmajagadādīnāmaṃśe saṃsthānam aṅgane||41||

English

Those who are worthy of pure knowledge bodies, such as Brahma and others, reside in the parts of the Supreme Soul and the universe.

हिन्दी

जिनके शरीर शुद्ध ज्ञान के हैं, वे ब्रह्मा और अन्य लोग परमात्मा और ब्रह्मांड के अंशों में रहते हैं।

42

तवाभ्यासं विना बाले नाकारो ब्रह्मतां गतः|स्थितः कलनरूपात्मा तेन तन्नानुपश्यसि||४२||

tavābhyāsaṃ vinā bāle nākāro brahmatāṃ gataḥ|sthitaḥ kalanarūpātmā tena tannānupaśyasi||42||

English

O child, without your practice, no one has attained Brahman. You do not see that because you are established in the form of a moment.

हिन्दी

हे बाले, तुम्हारे अभ्यास के बिना कोई भी ब्रह्मता को प्राप्त नहीं हुआ है। तुम क्षणिक रूप में स्थित हो, इसलिए तुम उसे नहीं देखते।

43

यत्र स्वसंकल्पपुरं स्वदेहेन न लभ्यते|तत्रान्यसंकल्पपुरं देहोऽन्यो लभते कथम्||४३||

yatra svasaṃkalpapuraṃ svadehena na labhyate|tatrānyasaṃkalpapuraṃ deho'nyo labhate katham||43||

English

Where one's own desired city cannot be obtained by one's own body, how can another body obtain another desired city?

हिन्दी

जहाँ अपने शरीर से अपनी इच्छानुसार नगर प्राप्त नहीं हो सकता, वहाँ दूसरे शरीर से दूसरी इच्छानुसार नगर कैसे प्राप्त हो सकता है?

44

तस्मादेनं परित्यज्य देहं चिद्व्योमरूपिणी|यत्पश्यसि तदेवाद्य कुरु कार्यविदांवरे||४४||

tasmādenaṃ parityajya dehaṃ cidvyomarūpiṇī|yatpaśyasi tadevādya kuru kāryavidāṃvare||44||

English

Therefore, leaving this body, which is the form of the sky of consciousness, do today what you see, O best among the knowers of action.

हिन्दी

इसलिए, इस शरीर को छोड़कर, जो चेतना के आकाश का रूप है, आज ही जो तुम देखते हो, उसे करो, हे कर्म के ज्ञाताओं में श्रेष्ठ।

45

संकल्पनगरं सत्यं यथासंकल्पितं प्रति|संदेहं वा विदेहं वा नेतरं प्रति किंचन||४५||

saṃkalpanagaraṃ satyaṃ yathāsaṃkalpitaṃ prati|saṃdehaṃ vā videhaṃ vā netaraṃ prati kiṃcana||45||

English

The city of imagination is true as it is imagined. There is no doubt or disembodiment in it.

हिन्दी

संकल्प का नगर सत्य है, जैसा कि संकल्प किया गया है। उसमें कोई संदेह या विदेह नहीं है।

46

आदिसर्गे जगद्भ्रान्तिर्यथेयं स्थितिमागता | तथा तदाप्रभृत्येवं नियतिः प्रौढिमागता || ४६ ||

ādisarge jagadbhrāntiryatheyaṃ sthitimāgatā | tathā tadāprabhṛtyevaṃ niyatiḥ prauḍhimāgatā || 46 ||

English

Just as the delusion of the world has arisen since the beginning of creation, similarly, destiny has grown in strength since then.

हिन्दी

जैसे सृष्टि के आरम्भ से ही जगत की भ्रान्ति उत्पन्न हुई है, वैसे ही तभी से नियति भी प्रबल होती गई है।

47

लीलोवाच | त्वयोक्तं देवि गच्छावो ब्राह्मणब्राह्मणी जगत् | सहेतीदमिदं वच्मि कथं गन्तव्यमम्ब हे || ४७ ||

līlovāca | tvayoktaṃ devi gacchāvo brāhmaṇabrāhmaṇī jagat | sahetīdamidaṃ vacmi kathaṃ gantavyamamba he || 47 ||

English

Lila said: O Devi, you have said that we should go to the world of Brahman and Brahmani. I ask you, O Mother, how should we go there?

हिन्दी

लीला ने कहा: हे देवी, आपने कहा है कि हमें ब्राह्मण और ब्राह्मणी के जगत में जाना चाहिए। मैं पूछता हूँ, हे माँ, हमें वहाँ कैसे जाना चाहिए?

48

इमं देहमिहास्थाप्य शुद्धसत्त्वानुपातिना | चेतसा तं परं यामि लोकं त्वं कथमेषि तत् || ४८ ||

imaṃ dehamihāsthāpya śuddhasattvānupātinā | cetasā taṃ paraṃ yāmi lokaṃ tvaṃ kathameṣi tat || 48 ||

English

By establishing this body here with pure essence, I go to that supreme world with my mind. How do you go there, O Mother?

हिन्दी

इस शरीर को यहाँ शुद्ध सत्त्व के साथ स्थापित करके, मैं अपने मन से उस परम लोक में जाता हूँ। हे माँ, आप वहाँ कैसे जाती हैं?

49

श्रीदेव्युवाच | संकल्पव्योमवृक्षस्ते यथा सन्नपि खात्मकः | न कुड्यात्मा न कुड्येन रोध्यते नापि कुड्यहा || ४९ ||

śrīdevyuvāca | saṃkalpavyomavṛkṣaste yathā sannapi khātmakaḥ | na kuḍyātmā na kuḍyena rodhyate nāpi kuḍyahā || 49 ||

English

Shri Devi said: Your resolve is like a tree in the sky, even though it exists, it is not tangible. It cannot be enclosed by walls, nor can it be enclosed by walls, nor can it be destroyed by walls.

हिन्दी

श्री देवी ने कहा: तुम्हारा संकल्प आकाश में एक वृक्ष की तरह है, भले ही वह है, फिर भी वह स्पर्श से परे है। उसे दीवारों से घेरा नहीं जा सकता, न ही दीवारों से घेरा जा सकता है, न ही दीवारों द्वारा नष्ट किया जा सकता है।

50

शुद्धैकसत्त्वनिर्माणं चिद्रूपस्यैव तत्किल | प्रतिभानमतस्तस्मात्परस्म्वाद्भिद्यते मनाक् || ५० ||

śuddhaikasattvanirmāṇaṃ cidrūpasyeva tatkila | pratibhānamatastasmātparasmvādbhidyate manāk || 50 ||

English

That pure essence, the form of consciousness, indeed shines forth. Therefore, it is slightly different from the supreme.

हिन्दी

वह शुद्ध एक सत्त्व का निर्माण, चेतना का रूप, वास्तव में चमकता है। इसलिए, यह परम से थोड़ा अलग है।

51

सोऽयमेतादृशो देहो नैनं संत्यज्य याम्यहम् अनेनैव तमाप्नोमि देशं गन्धमिवानिलः || ५१ ||

so'yametādṛśo deho nainaṃ saṃtyajya yāmyaham anenaiva tamāpnomi deśaṃ gandhamivānilah || 51 ||

English

I will not abandon this body, but with this very body, I will reach that place, like the wind reaches the fragrance.

हिन्दी

मैं इस शरीर को नहीं छोड़ूँगा, बल्कि इसी शरीर से मैं उस स्थान को प्राप्त करूँगा, जैसे वायु सुगंध को प्राप्त करती है।

52

यथा जलं जलेनाग्निरग्निना वायुनानिलः मिलत्येवमतो देहो देहैरन्यैर्मनोमयैः || ५२ ||

yathā jalaṃ jalena agniragninā vāyunānilah milatyevamato deho dehairanyairmanomayaiḥ || 52 ||

English

Just as water mixes with water, fire with fire, and wind with wind, so does the body mix with other bodies that are mind-made.

हिन्दी

जैसे जल जल से मिलता है, अग्नि अग्नि से, वायु वायु से, वैसे ही शरीर दूसरे मनोमय शरीरों से मिलता है।

53

नहि पार्थिवतासंविदेत्य पार्थिवसंविदा एकत्वं कल्पनाशैलशैलयोः क्वाहतिर्मिथः || ५३ ||

nahi pārthivatāsaṃvidetya pārthivasaṃvidā ekatvaṃ kalpanāśailaśailayoḥ kvāhatirmithaḥ || 53 ||

English

There is no distinction between earth and earth, for the concept of oneness arises from the perception of earth. Where is the difference between the concept and the mountain?

हिन्दी

पृथ्वी और पृथ्वी के बीच कोई भेद नहीं है, क्योंकि एकता का विचार पृथ्वी के बोध से उत्पन्न होता है। विचार और पर्वत के बीच अंतर कहाँ है?

54

आतिवाहिक वायुत्वात् तद्देहकः आधिभौतिकता बुद्ध्या गृहीतं चिरभावनात् || ५४ ||

ātivāhika vāyutvāt taddēhakaḥ ādhibhautikatā buddhyā gṛhītaṃ cirabhāvanāt || 54 ||

English

Due to the transient nature of the wind, the body is perceived as material through long-held beliefs.

हिन्दी

वायु की अस्थायी प्रकृति के कारण, शरीर को लंबे समय से रखे गए विश्वासों के द्वारा भौतिक माना जाता है।

55

यथा स्वप्ने यथा दीर्घकालध्याने यथाक्रमे यथा च सति संकल्पे यथा गन्धर्वपत्तने || ५५ ||

yathā svapne yathā dīrghakāladhyāne yathākramē yathā ca sati saṃkalpē yathā gandharvapattanē || 55 ||

English

Just as in dreams, just as in long meditation, just as in sequence, just as in the presence of intention, just as in the realm of Gandharvas.

हिन्दी

जैसे स्वप्न में, जैसे लंबे ध्यान में, जैसे क्रम में, जैसे संकल्प की उपस्थिति में, जैसे गंधर्वों के राज्य में।

56

भासनात् तनवं तूर्णं यदा ते स्थितिमेष्यति | तदातिवाहिको भावः परं नेष्यति देहिकः || ५६ ||

bhāsanāt tanavaṃ tūrṇaṃ yadā te sthitim eṣyati | tadātivāhiko bhāvaḥ paraṃ neṣyati dehikaḥ || 56 ||

English

When the subtle body quickly attains stability from the gross body, then the transmigratory state will lead to the supreme bodily state.

हिन्दी

जब सूक्ष्म शरीर शीघ्रता से स्थूल शरीर से स्थिरता प्राप्त करता है, तब परिवर्तनशील अवस्था परम शरीरीय अवस्था को प्राप्त होती है।

57

लीलोवाच | आतिवाहिकदेहत्वप्रत्यये घनतां गते | तामवाप्नोत्ययं देहो दशामाहो विनश्यति || ५७ ||

līlovāca | ātivāhikadehatvapratyaye ghanatāṃ gate | tāmavāpnotyayaṃ deho daśāmāho vinaśyati || 57 ||

English

Līlā said: When the notion of the transmigratory body becomes dense, this body will attain that state and will perish in a moment.

हिन्दी

लीला ने कहा: जब परिवर्तनशील शरीर का भाव घना हो जाता है, तब यह शरीर उस अवस्था को प्राप्त होता है और एक क्षण में नष्ट हो जाता है।

58

श्रीदेव्युवाच | यदस्ति नाम तत्रैव नाशानाशक्रमो भवेत् | वस्तुतो यच्च नास्त्येव नाशः स्यात्तस्य कीदृशः || ५८ ||

śrīdevyuvāca | yadasti nāma tatraiva nāśānāśakramo bhavet | vastuto yacca nāstyeva nāśaḥ syāttasya kīdṛśaḥ || 58 ||

English

The Goddess said: That which exists, its destruction follows a sequence. But how can that which does not exist be destroyed?

हिन्दी

देवी ने कहा: जो है, उसका नाश एक क्रम से होता है। लेकिन जो नहीं है, उसका नाश कैसे हो सकता है?

59

रज्ज्वां सर्पभ्रमे नष्टे सत्यबोधवशात्सुते | सर्पो न नष्ट उन्नष्टो वेत्येवं कैव सा कथा || ५९ ||

rajjvāṃ sarpa bhrame naṣṭe satyabodhavasāt sute | sarpo na naṣṭa unnaṣṭo vetyevaṃ kai va sā kathā || 59 ||

English

When the illusion of a snake in a rope is destroyed by the knowledge of truth, the snake is neither destroyed nor not destroyed. How then can this story be?

हिन्दी

जब रस्सी में साँप का भ्रम सत्य के ज्ञान से नष्ट हो जाता है, तब साँप न तो नष्ट होता है और न ही नष्ट नहीं होता। फिर यह कथा कैसे हो सकती है?

60

यथा सत्यपरिज्ञानाद्रज्ज्वा सर्पो न दृश्यते | तथातिवाहिकज्ञानाद्दृश्यते नाधिभौतिकः || ६० ||

yathā satyaparijñānādrajjvā sarpo na dṛśyate | tathātivāhikajñānāddṛśyate nādhibhautikaḥ || 60 ||

English

Just as the snake is not seen in the rope upon the true knowledge, similarly, upon the knowledge of the transmigratory, the material is not seen.

हिन्दी

जैसे सत्य के ज्ञान से रस्सी में साँप नहीं दिखाई देता, उसी प्रकार परिवर्तनशील के ज्ञान से भौतिक नहीं दिखाई देता।

61

कल्पनापि निवर्तेत कल्पिता यदि केनचित्| सा शिला समपास्तैव या नेहास्ति कदाचन || ६१ ||

kalpanāpi nivarteta kalpitā yadi kenacit| sā śilā samapāsteva yā nehāsti kadācana || 61 ||

English

Even imagination ceases if it is imagined by someone| That stone is completely removed which never exists here || 61 ||

हिन्दी

कल्पना भी निवृत्त हो जाती है यदि किसी द्वारा कल्पित है| वह शिला पूरी तरह से दूर है जो यहाँ कभी नहीं है || ६१ ||

62

आदिसर्गे भवेच्चित्त्वं कल्पनाकल्पितं यदा| तदा ततः प्रभृत्येकसत्त्वं दृश्यमवेक्षते || ६२ ||

ādisarge bhaveccittvaṃ kalpanākalpitaṃ yadā| tadā tataḥ prabhṛtyekasattvaṃ dṛśyamavekṣate || 62 ||

English

In the beginning of creation, consciousness arises as imagined by imagination| Then from that point onwards, one perceives the visible reality || 62 ||

हिन्दी

आदि सृष्टि में, चेतना कल्पना द्वारा कल्पित होती है| तब उस बिंदु से आगे, एक व्यक्ति दृश्य वास्तविकता को देखता है || ६२ ||

65

श्रीदेव्युवाच| कटकत्वं यथा हेम्नि तरङ्गत्वं यथाम्भसि| सत्यत्वं च यथा स्वप्नसंकल्पनगरादिषु || ६५ ||

śrīdevyuvāca| kaṭakatvaṃ yathā hemni taraṅgatvaṃ yathāmbhasi| satyatvaṃ ca yathā svapnasankalpanagarādiṣu || 65 ||

English

The Goddess said| Like the nature of a bracelet in gold, the nature of waves in water, and the reality in dream-imagined cities and so forth || 65 ||

हिन्दी

श्री देवी ने कहा| जैसे सोने में कड़ा का स्वभाव, पानी में तरंगों का स्वभाव, और स्वप्न-कल्पित नगरों में वास्तविकता होती है आदि || ६५ ||

66

नास्त्येव सत्यनुभवे तथा नास्त्येव ब्रह्मणि| कल्पनाव्यतिरिक्तात्मतत्स्वभावादनामयात् || ६६ ||

nāstyeva satyanubhave tathā nāstyeva brahmaṇi| kalpanāvyatiriktātmatatsvabhāvādanāmayāt || 66 ||

English

There is no truth in the experience of reality, similarly there is no truth in Brahman| It is beyond imagination, that is its nature, flawless || 66 ||

हिन्दी

वास्तविकता के अनुभव में कोई सत्य नहीं है, इसी तरह ब्रह्म में भी कोई सत्य नहीं है| यह कल्पना से परे है, यही इसका स्वभाव है, दोषरहित || ६६ ||

67

यथा नास्त्यम्बरे पांसुः परे नास्ति तथा कला| अकलाकलनं शान्तमिदमेकमजं ततम् || ६७ ||

yathā nāstyambare pāṃsuḥ pare nāsti tathā kalā| akalākalanaṃ śāntamidamekamajaṃ tatam || 67 ||

English

Just as there is no dust in the sky, similarly there is no part in the Supreme| It is partless, peaceful, this one unborn pervades || 67 ||

हिन्दी

जैसे आकाश में धूल नहीं होती, इसी तरह परम में कोई अंश नहीं होता| यह अंशहीन, शांत, यह एक अजन्मा व्याप्त है || ६७ ||

68

यदिदं भासते किंचित्तत्तस्येव निरामयम् | कचनं काचकस्येव कान्तस्याऽतिमणेरिव || ६८ ||

yadidaṃ bhāsate kiṃcittattasyeva nirāmayam | kacanaṃ kācakasyeva kāntasyā'timaṇeriva || 68 ||

English

Whatever appears, it is as flawless as that | Like glass, like a precious gem

हिन्दी

जो भी प्रकट होता है, वह उसी के समान निर्दोष है | कांच की तरह, एक बहुमूल्य रत्न की तरह

69

लीलोवाच | एतावन्तं चिरं कालमेते देवि वयं वद | भ्रामिताः केन नामापि द्वैताद्वैतविकल्पनैः || ६९ ||

līlovāca | etāvantaṃ ciraṃ kālamete devi vayaṃ vada | bhrāmitāḥ kena nāmāpi dvaitādvaitavikalpanaiḥ || 69 ||

English

Lila said: For such a long time, O Goddess, we have been speaking | Confused by what name, by the dualities and non-dualities

हिन्दी

लीला ने कहा: इतने लंबे समय से, हे देवी, हम बात कर रहे हैं | किस नाम से भ्रमित, द्वैत और अद्वैत की विकल्पनाओं से

70

श्रीदेव्युवाच | अविचारेण तरले भ्रान्तासि चिरमाकुला | अविचारः स्वभावोत्थः स विचाराद्विनश्यति || ७० ||

śrīdevyuvāca | avicāreṇa tarale bhrāntāsi ciramākulā | avicāraḥ svabhāvotthaḥ sa vicārādvinasyati || 70 ||

English

The Goddess said: You are confused and restless for a long time due to lack of inquiry | Lack of inquiry arises from one's nature, it vanishes with inquiry

हिन्दी

देवी ने कहा: तुम लंबे समय से असमंजस और अशांत हो चुके हो, अनुसंधान के अभाव के कारण | अनुसंधान का अभाव अपनी प्रकृति से उत्पन्न होता है, वह अनुसंधान से विलुप्त हो जाता है

71

अविचारो विचारेण निमेषादेव नश्यति | एषा सत्तैव तेनान्तरविद्यैषा न विद्यते || ७१ ||

avicāro vicāreṇa nimeṣādeva naśyati | eṣā sattaiava tenāntaravidyaiṣā na vidyate || 71 ||

English

Lack of inquiry vanishes instantly with inquiry | This is the true existence, therefore there is no ignorance

हिन्दी

अनुसंधान का अभाव अनुसंधान से तुरंत विलुप्त हो जाता है | यही सच्ची अस्तित्व है, इसलिए कोई अज्ञान नहीं है

72

तस्मान्नैवाविचारोऽस्ति नाविद्यास्ति न बन्धनम् | न मोक्षोऽस्ति निराबाधं शुद्धबोधमिदं जगत् || ७२ ||

tasmānnaivāvicāro'sti nāvidyāsti na bandhanam | na mokṣo'sti nirābādhaṃ śuddhabodhamidaṃ jagat || 72 ||

English

Therefore, there is no lack of inquiry, no ignorance, no bondage | There is no liberation, this world is pure knowledge without obstruction

हिन्दी

इसलिए, कोई अनुसंधान का अभाव नहीं है, कोई अज्ञान नहीं है, कोई बंधन नहीं है | कोई मुक्ति नहीं है, यह जगत बाधा रहित शुद्ध ज्ञान है

73

एतावन्तं यदाकालं त्वयैतन्न विचारितम्| तदा न संप्रबुद्धा त्वं भ्रान्तैवाभव आकुला || ७३ ||

etāvantaṃ yadākālaṃ tvayaitanna vicāritam| tadā na saṃprabuddhā tvaṃ bhrāntaivābhava ākulā || 73 ||

English

Until now, you have not considered this matter| Therefore, you have not awakened and have become deluded and confused

हिन्दी

अब तक तुमने इस विषय पर विचार नहीं किया है| इसलिए तुम अभी तक जागी नहीं हो और भ्रमित तथा आकुल हो गई हो

74

अद्यप्रभृति बुद्धासि विमुक्तासि विवेकिनी| वासनातानवं बीजं पतितं तव चेतसि || ७४ ||

adyaprabhṛti buddhāsi vimuktāsi vivekinī| vāsanātānavaṃ bījaṃ patitaṃ tava cetasi || 74 ||

English

From today onwards, you are awakened and liberated, O discerning one| The seed of desire has fallen into your consciousness

हिन्दी

आज से आगे, तुम जागी हुई और मुक्त हो, हे विवेकशील| इच्छा का बीज तुम्हारे चेतना में गिर गया है

75

अत्यन्ताभावसंपत्तौ द्रष्टृदृश्यदृशां मनः| एकध्याने परे रूढे निर्विकल्पसमाधिनि || ७५ ||

atyantābhāvasaṃpattau draṣṭṛdṛśyadṛśāṃ manaḥ| ekadhyāne pare rūḍhe nirvikalpasamādhinī || 75 ||

English

In the ultimate state of non-existence, the mind of the seer, the seen, and the act of seeing| Is established in the supreme one-pointed concentration, which is the state of nirvikalpa samadhi

हिन्दी

अंतिम अभाव की स्थिति में, द्रष्टा, दृश्य और दर्शन के मन को| एकाग्रता की परम स्थिति में स्थापित किया जाता है, जो निर्विकल्प समाधि की अवस्था है

77

वासनाक्षयबीजेऽस्मिन्किंचिदङ्कुरिते हृदिक्रमान्नोदयमेष्यन्ति रागद्वेषादिका दृशः || ७७ ||

vāsanākṣayabīje'sminkiṃcidaṅkurite hṛdikramānnodayameṣyanti rāgadveṣādikā dṛśaḥ || 77 ||

English

When the seed of the destruction of impressions sprouts even a little in the heart, the views of attachment, aversion, etc., will gradually arise.

हिन्दी

जब वासनाओं के विनाश का बीज हृदय में थोड़ा सा भी अंकुरित होता है, तो राग, द्वेष आदि की दृष्टियाँ धीरे-धीरे उत्पन्न होंगी।

78

संसारसंभवश्चायं निर्मूलत्वमुपैष्यति| निर्विकल्पसमाधानं प्रतिष्ठामलमेष्यति || ७८ ||

saṃsārasaṃbhavaścāyaṃ nirmūlatvamupaiṣyati| nirvikalpasamādhānaṃ pratiṣṭhāmalam eṣyati || 78 ||

English

This worldly existence will attain a state of rootlessness| The state of nirvikalpa samadhi will attain a pure establishment

हिन्दी

यह संसारिक अस्तित्व बेमूलता की अवस्था को प्राप्त होगा| निर्विकल्प समाधि की अवस्था शुद्ध स्थापना को प्राप्त होगी

79

विगतकलनकालिमाकलङ्का गगनकलान्तरनिर्मलाम्बनेन | सकलकलनकार्यकारणान्तः कतिपयकालवशाद्भविष्यसीति || ७९ ||

vigatakalanakālimākalaṅkā gaganakalāntaranirmalāmbanena | sakalakalanakāryakāraṇāntaḥ katipayakālavaśādbhaviṣyasīti || 79 ||

English

Obeisance to the one who is the support of the pure sky, the cause of all actions, and who will be in the future due to the influence of some time.

हिन्दी

वह जो शुद्ध आकाश का आधार है, सभी कार्यों का कारण है, और कुछ समय के प्रभाव से भविष्य में होगा, उसके चरणों में प्रणाम।

← Chapter 20Chapter 22 →