योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Utpatti, Chapter 21उत्पत्ति प्रकरण · सर्ग २१

Book 3 of the Yoga Vasishtha, chapter 21 — 76 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, उत्पत्ति प्रकरण, अध्याय 21 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

Part ofइस कथा का हिस्सा: The Story of Queen Lila · chapters 15–59अध्याय 15–59

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

13.21.1

श्रीदेव्युवाच । प्रतिभान्ति जगन्त्याशु मृतिमोहादनन्तरम् । जीवस्योन्मीलनादक्ष्णो रूपाणीवाखिलान्यलम् ॥ १ ॥

śrīdevyuvāca | pratibhānti jagantyāśu mṛtimohādanantaram | jīvasyonmīlanādakṣṇo rūpāṇīvākhilānyalam || 1 ||

Sri Devi said: Immediately after the delusion called death, worlds appear quickly to the soul — just as, the moment an eye opens, all forms appear at once.

श्री देवी ने कहा: मौत के भ्रम के फौरन बाद जीव को दुनियाएँ झट से दिखने लगती हैं, बिल्कुल वैसे ही जैसे आँख खुलते ही सारी चीज़ें एक साथ दिखने लगती हैं।

23.21.2

दिक्कालकलनाकाशधर्मकर्ममयानि च । परिस्फुरन्त्यनन्तानि कल्पान्तस्थैर्यवन्ति च ॥ २ ॥

dikkālakalanākāśadharmakarmamayāni ca | parisfurantyanantāni kalpāntasthairyaavanti ca || 2 ||

These worlds are made of direction, time, motion, sky, nature, and action, and they shine forth endlessly, staying steady until the end of that age.

ये दुनियाएँ दिशा, समय, गति, आकाश, स्वभाव और कर्म से बनी होती हैं, और ये बिना रुके चमकती रहती हैं, और कल्प के अंत तक टिकी रहती हैं।

33.21.3

नानुभूतं न यद्दृष्टं तन्मया कृतमित्यपि । तत्क्षणात्स्मृतितामेति स्वप्ने स्वमरणं यथा ॥ ३ ॥

nānubhūtaṃ na yaddṛṣṭaṃ tanmayā kṛtamityapi | tatkṣaṇātsmṛtitāmeti svapne svamaraṇaṃ yathā || 3 ||

Even something never experienced, never seen, still seems as if "I did this" — in an instant it turns into a memory, the way one's own death in a dream turns into a memory.

जो कभी अनुभव नहीं किया, कभी देखा नहीं, वह भी लगने लगता है जैसे "यह मैंने ही किया है" — एक पल में यह याद जैसा बन जाता है, ठीक वैसे ही जैसे सपने में अपनी मौत भी याद जैसी बन जाती है।

43.21.4

भ्रान्तिरेवमनन्तेयं चिद्व्योमव्योम्नि भासुरा । अपकुड्या जगन्नाम्नी नगरी कल्पनात्मिका ॥ ४ ॥

bhrāntirevamananteyaṃ cidvyomavyomni bhāsurā | apakuḍyā jagannāmnī nagarī kalpanātmikā || 4 ||

So this endless illusion shines within the space of consciousness, like a city without walls called "the world," a city that is pure imagination.

इस तरह यह अंतहीन भ्रम चेतना के आकाश में चमकता है, जैसे "दुनिया" नाम की एक बिना दीवार वाली नगरी, जो पूरी तरह कल्पना से बनी है।

53.21.5

इदं जगदयं सर्गः स्मृतिरेवेति जृम्भते । दूरकल्पक्षणाभ्यासविपर्यासैकरूपिणी ॥ ५ ॥

idaṃ jagadayaṃ sargaḥ smṛtireveti jṛmbhate | dūrakalpakṣaṇābhyāsaviparyāsaikarūpiṇī || 5 ||

"This world, this creation, is just memory" — it unfolds in exactly this way. Its one true nature is a confusion, born of habit, between a single moment and an age far away.

"यह दुनिया, यह सृष्टि, बस एक याद ही है" — इसी तरह यह फैलती है। इसका असली रूप बस इतना है कि बार-बार के अभ्यास से एक पल और एक दूर के युग के बीच का फ़र्क मिट जाता है।

63.21.6

नानुभूतानुभूता च ज्ञप्तिरित्थं द्विरूपिणी । पूर्वकारणरिक्तैव चिद्रूपैव प्रवर्तते ॥ ६ ॥

nānubhūtānubhūtā ca jñaptiritthaṃ dvirūpiṇī | pūrvakāraṇariktaiva cidrūpaiva pravartate || 6 ||

Thus awareness takes two forms — the unexperienced and the experienced — but both are simply consciousness itself arising, with no prior cause at all.

इस तरह जानकारी दो तरह की होती है, अनुभव की हुई और बिना अनुभव की हुई, पर दोनों असल में चेतना का ही रूप हैं, जो बिना किसी पहले के कारण के अपने आप उठती है।

73.21.7

नानुभूतेऽनुभूतत्वसंविदन्तरुदेत्यपि । स्वप्नभ्रमादावन्यस्मिन्पितरीव पितुः स्मृतिः ॥ ७ ॥

nānubhūte'nubhūtatvasaṃvidantarudetyapi | svapnabhramādāvanyasminpitareva pituḥ smṛtiḥ || 7 ||

Even in what was never experienced, the sense that "this was experienced" rises up within — just as in the confusion of a dream, the memory of "father" arises for someone who is not one's actual father.

जो कभी अनुभव में नहीं आया, उसमें भी "यह पहले अनुभव किया गया था" — ऐसा भाव अंदर से उठ आता है, ठीक वैसे जैसे सपने के भ्रम में किसी और आदमी को देखकर "यह मेरे पिता हैं" वाली याद उठ आती है, जबकि वह असल पिता नहीं होता।

83.21.8

कदाचित्स्मृतितां त्यक्त्वा प्रतिभामात्रमेव सत् । भाति प्रथमसर्गेषु रूपेण तदनुक्रमात् ॥ ८ ॥

kadācit smṛtitāṃ tyaktvā pratibhāmātrameva sat | bhāti prathamasargeṣu rūpeṇa tadanukramāt || 8 ||

Sometimes, with no memory behind it at all, the world appears as a pure sudden manifestation, existing only as such — this is how it shone forth in form during the first creations, one thing following another in sequence.

कभी-कभी याद का कोई सहारा लिए बिना, यह सिर्फ एक अचानक झलक की तरह ही दिखता है — शुरुआती सृष्टियों में यह इसी क्रम से रूप लेकर चमकता था।

93.21.9

दृश्यं त्रिभुवनादीदमनुभूतं स्मृतौ स्थितम् । केषांचित्तन्वि केषांचिन्नानुभूतं स्मृतौ स्थितम् ॥ ९ ॥

dṛśyaṃ tribhuvanādīdam anubhūtaṃ smṛtau sthitam | keṣāṃcittanvi keṣāṃcinnānubhūtaṃ smṛtau sthitam || 9 ||

O slender one, this visible world, beginning with the three worlds, stands in the memory of some as something experienced; but in the memory of others it stands as something never experienced at all.

हे सुकुमारी! तीनों लोकों से शुरू होने वाला यह दिखने वाला जगत कुछ लोगों की याद में अनुभव किए हुए के रूप में बसा है, और कुछ लोगों की याद में यह बिना अनुभव किए ही बसा हुआ है।

103.21.10

प्रतिभासत एवेदं केषांचित्सरणं विना । चिदणूनां प्रजेशत्वं काकतालीयवद्यतः ॥ १० ॥

pratibhāsata evedaṃ keṣāṃcitsaraṇaṃ vinā | cidāṇūnāṃ prajeśatvaṃ kākatālīyavadyataḥ || 10 ||

For some it simply appears out of nowhere, with no prior chain of cause — because a particle of consciousness becoming lord of creatures happens just as accidentally as a crow landing on a branch the moment a palm fruit happens to fall from it.

कुछ लोगों के लिए तो यह बिना किसी क्रम या कारण के ही यूँ ही प्रकट हो जाता है, क्योंकि चेतना के किसी कण का "सृष्टि का स्वामी" बन जाना बिल्कुल वैसा ही अकस्मात है जैसे कौआ किसी डाल पर बैठे और ठीक उसी वक़्त ताड़ का फल गिर पड़े।

113.21.11

अत्यन्तविस्मृतं विश्वं मोक्ष इत्यभिधीयते । ईप्सितानीप्सिते तत्र न स्तः काचन कस्यचित् ॥ ११ ॥

atyantavismṛtaṃ viśvaṃ mokṣa ityabhidhīyate | īpsitānīpsite tatra na staḥ kācana kasyacit || 11 ||

When the universe is utterly forgotten, that state is called liberation — there, nothing desired and nothing undesired remains for anyone at all.

जब यह पूरी दुनिया पूरी तरह भुला दी जाती है, तभी उसे मोक्ष कहा जाता है — वहाँ किसी के लिए भी न कुछ चाहा हुआ बचता है, न कुछ अनचाहा।

123.21.12

अत्यन्ताभावसंपत्तिं विनाहन्ताजगत्स्थितेः । अनुत्पादमयी ह्येषा नोदेत्येव विमुक्तता ॥ १२ ॥

atyantābhāvasaṃpattiṃ vināhantājagatsthiteḥ | anutpādamayī hyeṣā nodetyeva vimuktatā || 12 ||

Unless the ego and the world's persistence come to a total, complete end, this liberation — which by nature is the non-arising of anything — simply does not dawn.

जब तक अहंकार और दुनिया का बना रहना पूरी तरह ख़त्म न हो जाए, तब तक यह मुक्ति, जो असल में कुछ भी न पैदा होने देने का नाम है, कभी उदय ही नहीं होती।

133.21.13

रज्ज्वां सर्पभ्रमः सर्पशब्दार्थासंभवं स्थितम् । अनुत्पादमयं त्यक्त्वा शान्तोऽपि हि न शाम्यति ॥ १३ ॥

rajjvāṃ sarpabhramaḥ sarpaśabdārthāsaṃbhavaṃ sthitam | anutpādamayaṃ tyaktvā śānto'pi hi na śāmyati || 13 ||

The illusion of a snake on a rope shows that the very thing the word "snake" points to was never possible there. Unless this is given up as something that never truly arose, it will not really settle down, even though it may seem calm.

रस्सी पर साँप का भ्रम दिखाता है कि "साँप" शब्द का मतलब वहाँ कभी संभव ही नहीं था। जब तक इसे "यह कभी पैदा ही नहीं हुआ" मानकर पूरी तरह छोड़ न दिया जाए, तब तक यह शांत दिखते हुए भी सच में शांत नहीं होता।

143.21.14

अर्धशान्तो न शान्तोऽसौ समेत्यर्थतया पुनः । उदेत्येकपिशाचान्ते पिशाचोऽन्यो ह्यधीमतः ॥ १४ ॥

ardhaśānto na śānto'sau sametyarthatayā punaḥ | udetye kapipiśācānte piśāco'nyo hyadhīmataḥ || 14 ||

Being half-calmed is not being calmed — it comes back again when a real encounter happens, just as, after one ghost has gone, another ghost rises up for the thoughtful person in its place.

आधा शांत होना असली शांति नहीं है — किसी असली मुलाक़ात में यह फिर से लौट आता है, ठीक वैसे जैसे एक भूत के जाते ही समझदार आदमी के लिए दूसरा भूत उठ खड़ा होता है।

153.21.15

संसारश्चायमाभोगी परमेवेति निश्चयः । कारणाभावतो भाति यदिहाभातमेव तत् ॥ १५ ॥

saṃsāraścāyamābhogī parameveti niścayaḥ | kāraṇābhāvato bhāti yadihaābhātameva tat || 15 ||

And this cycle of worldly existence, however full of enjoyment it looks, is certainly nothing but the Supreme itself — this is certain. It appears without any real cause; whatever appears here is only appearance, nothing more.

यह संसार, भले ही भोग-विलास से भरा दिखे, असल में परम तत्व ही है, यह पक्का है। यह बिना किसी असली कारण के ही दिखता है; यहाँ जो कुछ भी दिखता है, वह बस एक दिखावा भर है, इससे ज़्यादा कुछ नहीं।

163.21.16

लीलोवाच । ब्राह्मणब्राह्मणीरूपे सर्गे कारणसंस्मृतिः । कथमभ्युत्थिता सास्य स्मरणीयमिदं विना ॥ १६ ॥

līlovāca | brāhmaṇabrāhmaṇīrūpe sarge kāraṇasaṃsmṛtiḥ | kathamabhyutthitā sāsya smaraṇīyamidaṃ vinā || 16 ||

Lila said: In the creation that took the form of the Brahmin and his wife, how did the memory of a cause arise for them at all, when there was nothing here before to remember?

लीला ने कहा: ब्राह्मण और ब्राह्मणी के रूप वाली सृष्टि में कारण की वह याद कैसे उठ खड़ी हुई, जबकि वहाँ पहले याद करने लायक कुछ था ही नहीं?

173.21.17

श्रीदेव्युवाच । पितामहस्मृतिस्तत्र कारणं तस्य न स्मृतिः । पूर्वं न संभवत्येव मुक्तत्वात्पूर्वजन्मनः ॥ १७ ॥

śrīdevyuvāca | pitāmahasmṛtistatra kāraṇaṃ tasya na smṛtiḥ | pūrvaṃ na saṃbhavatyeva muktatvātpūrvajanmanaḥ || 17 ||

Sri Devi said: There, the memory of the Grandfather [Brahma] is the cause — it is not truly his own remembered experience. There was no "before" at all, since he was free of any actual previous birth.

श्री देवी ने कहा: वहाँ पितामह ब्रह्मा की याद ही कारण है, यह उसका अपना अनुभव किया हुआ याद नहीं है। "पहले" कुछ हुआ ही नहीं था, क्योंकि वह किसी पिछले जन्म से पूरी तरह मुक्त था।

183.21.18

पूर्वं न संभवत्येव स्मरणीयमिति स्वयम् । पद्मजादित्वमायाति चैतन्यस्य तथास्थितेः ॥ १८ ॥

pūrvaṃ na saṃbhavatyeva smaraṇīyamiti svayam | padmajāditvamāyāti caitanyasya tathāsthiteḥ || 18 ||

There simply was no "before" holding anything to be remembered — and yet consciousness, existing in just that way, itself comes to take on the identity of the lotus-born one [Brahma].

"पहले" याद करने लायक कुछ था ही नहीं, फिर भी चेतना इसी तरह टिके रहने के कारण ख़ुद ही "कमल से जन्मे" यानी ब्रह्मा की पहचान अपना लेती है।

193.21.19

अभूवमहमित्यन्यः प्रजानाथः प्रजापतेः । काकतालीयवत्कश्चिद्भवति प्रतिभामयः ॥ १९ ॥

abhūvamahamityanyaḥ prajānāthaḥ prajāpateḥ | kākatālīyavatkaściddbhavati pratibhāmayaḥ || 19 ||

"I existed before" — with this thought, another lord of creatures arises, separate from the earlier lord of creatures; someone comes into being purely by sudden manifestation, like the accidental meeting of a crow and a falling palm fruit.

"मैं पहले भी था" — इस ख़याल से एक और प्रजापति, पहले वाले प्रजापति से अलग, पैदा हो जाता है — कौए और ताड़-फल के अकस्मात मेल की तरह, कोई सिर्फ अचानक झलक से बन जाता है।

203.21.20

एवमभ्युदिते लोके न किंचिन्न कदाचन । क्वचिदभ्युदितं नाम केवलं चिन्नभः स्थितम् ॥ २० ॥

evamabhyudite loke na kiñcinnā kadācana | kvacidabhyuditaṃ nāma kevalaṃ cinnabhaḥ sthitam || 20 ||

So even when a world has thus arisen, nothing has really happened, ever, at any time. Nothing has truly "arisen" anywhere — it is only the sky of consciousness, remaining just as it is.

इस तरह जब दुनिया उठती दिखती है, तब भी असल में कभी कुछ नहीं होता, किसी भी वक़्त। कहीं भी कुछ सच में "उठा" नहीं है, बस चेतना का आकाश जस का तस बना रहता है।

213.21.21

द्विविधायाः स्मृतेरस्याः कारणं परमं पदम् । कार्यकारणभावोऽसावेक एव चिदम्बरे ॥ २१ ॥

dvividhāyāḥ smṛterasyāḥ kāraṇaṃ paramaṃ padam | kāryakāraṇabhāvo'sāveka eva cidambare || 21 ||

Of this twofold memory, the cause is the Supreme State itself — that relationship of cause and effect is, in truth, just one single thing, within the sky of consciousness.

इस दोहरी तरह की याद का कारण परम पद ही है। कार्य और कारण का यह रिश्ता चेतना के आकाश में असल में एक ही चीज़ है।

223.21.22

कार्य च कारणं चैव कारणैः सहकारिभिः । कार्यकारणयोरैक्यात्तदभावान्न शाम्यति ॥ २२ ॥

kārya ca kāraṇaṃ caiva kāraṇaiḥ sahakāribhiḥ | kāryakāraṇayoraiykyāttadabhāvānna śāmyati || 22 ||

Effect and cause, along with their contributing causes, are in truth one and the same thing. But for lack of recognizing that oneness of effect and cause, the illusion does not subside.

कार्य और कारण, अपने साथ के मददगार कारणों समेत, असल में एक ही हैं। पर कार्य और कारण की इसी एकता को न पहचान पाने की वजह से, यह भ्रम शांत नहीं होता।

233.21.23

महाचिद्रूपमेव त्वं स्मरणं विद्धि वेदनम् । कार्यकारणता तेन स शब्दो न च वास्तवः ॥ २३ ॥

mahācidrūpameva tvaṃ smaraṇaṃ viddhi vedanam | kāryakāraṇatā tena sa śabdo na ca vāstavaḥ || 23 ||

Know that memory, and all experience, are nothing but the form of the great Consciousness itself. Therefore "cause and effect" is only a word — it is not something real.

जान लो कि याद और हर तरह का अनुभव, बस उस महान चेतना का ही रूप हैं। इसलिए "कार्य-कारण" सिर्फ एक शब्द है, कोई असली चीज़ नहीं।

243.21.24

एवं न किंचिदुत्पन्नं दृश्यं चिज्जगदाद्यपि । चिदाकाशे चिदाकाशं केवलस्वात्मनि स्थितम् ॥ २४ ॥

evaṃ na kiṃcidutpannaṃ dṛśyaṃ cijjagadādyapi | cidākāśe cidākāśaṃ kevalasvātmani sthitam || 24 ||

So nothing has ever really come into being, not the visible world, not the universe made of consciousness, nothing at all. Within the sky of consciousness there is only the sky of consciousness, resting in the pure Self alone.

इस तरह असल में कुछ भी पैदा नहीं हुआ, न दिखने वाली दुनिया, न चेतना से बना जगत, कुछ भी नहीं। चेतना के आकाश में सिर्फ चेतना का आकाश ही है, जो अपने शुद्ध आत्मा में टिका हुआ है।

253.21.25

लीलोवाच । अहो नु परमा दृष्टिर्दर्शिता देवि मे त्वया । रूपश्रीर्जागती प्रातः प्रभयेवेक्षणद्युतिः ॥ २५ ॥

līlovāca | aho nu paramā dṛṣṭirdarśitā devi me tvayā | rūpaśrīrjāgatī prātaḥ prabhayevaikṣaṇadyutiḥ || 25 ||

Lila said: Oh goddess, what a supreme vision you have shown me! The beauty of the forms of the world glows before my eyes like the light of early dawn.

लीला बोली: हे देवी, आपने मुझे कैसा अद्भुत और सबसे ऊँचा दर्शन दिखाया है! जगत के रूपों की यह सुंदरता मेरी आँखों के सामने वैसे ही चमक रही है जैसे सुबह की पहली रोशनी चमकती है।

263.21.26

इदानीमहमेतस्यां यावत्परिणता दृशि । नाभ्यासेन विना तावद्भिन्धीदं देवि कौतुकम् ॥ २६ ॥

idānīmahametasyāṃ yāvatpariṇatā dṛśi | nābhyāsena vinā tāvadbhindhīdaṃ devi kautukam || 26 ||

Now, as long as I have not become fully steady in this vision through practice, please dispel this curiosity of mine, O goddess.

अभी जब तक मैं अभ्यास के बिना इस दर्शन में पूरी तरह स्थिर नहीं हो जाती, तब तक हे देवी, मेरी यह जिज्ञासा आप शांत कर दीजिए।

273.21.27

यत्रासौ ब्राह्मणो गेहे ब्राह्मण्या सहितोऽभवत् । तं सर्गं तं गिरिग्रामं नय मां तं विलोकये ॥ २७ ॥

yatrāsau brāhmaṇo gehe brāhmaṇyā sahito'bhavat | taṃ sargaṃ taṃ girigrāmaṃ naya māṃ taṃ vilokaye || 27 ||

Take me to that world, to that mountain village, where that brahmin lived in a house together with his brahmin wife — let me see it.

मुझे उस सृष्टि में, उस पहाड़ी गाँव में ले चलिए, जहाँ वह ब्राह्मण अपनी ब्राह्मणी पत्नी के साथ घर में रहता था — मुझे वह जगह दिखा दीजिए।

283.21.28

श्रीदेव्युवाच । अचेत्यचिद्रूपमयीं परमां पावनीं दृशम् । अवलम्ब्येममाकारमवमुच्य भवामला ॥ २८ ॥

śrīdevyuvāca | acetyacidrūpamayīṃ paramāṃ pāvanīṃ dṛśam | avalambyemamākāramavamucya bhavāmalā || 28 ||

Sri Devi said: Rest on this vision that cannot be grasped by thought, that is made of the nature of pure awareness, supreme and purifying — give up this body and become spotless.

श्री देवी बोलीं: इस दर्शन का सहारा लो, जो सोच से पकड़ में नहीं आता, जो शुद्ध चेतना के स्वरूप का है, जो सबसे ऊँचा और पवित्र करने वाला है — इस शरीर को छोड़ दो और निर्मल बन जाओ।

293.21.29

ततः प्राप्स्यस्यसंदेहं व्योमात्मानं नभःस्थितम् । भूमिष्ठनरसंकल्पो गगनान्तः पुरं यथा ॥ २९ ॥

tataḥ prāpsyasyasandehaṃ vyomātmānaṃ nabhaḥsthitam | bhūmiṣṭhanarasaṃkalpo gaganāntaḥ puraṃ yathā || 29 ||

Then, without any doubt, you will reach the self that is like space, resting in the sky — just as the imagination of a man standing on the earth reaches a city in the sky.

फिर, बिना किसी संदेह के, तुम उस आत्मा को पा लोगी जो आकाश जैसी है और आकाश में ही टिकी है — जैसे धरती पर खड़े किसी आदमी की कल्पना आकाश में बसे एक नगर तक पहुँच जाती है।

303.21.30

एवं स्थिते तं पश्यावः सह सर्गमनर्गलम् । अयं तद्दर्शनद्वारे देहो हि परमार्गलम् ॥ ३० ॥

evaṃ sthite taṃ paśyāvaḥ saha sargamanargalam | ayaṃ taddarśanadvāre deho hi paramārgalam || 30 ||

This being so, let us both look at that creation together, without any hindrance. This body alone is the great bolt on the door that blocks the sight of it.

ऐसा होने पर, आओ हम दोनों मिलकर बिना किसी रुकावट के उस सृष्टि को देखें। यह शरीर ही उसे देखने के द्वार पर लगी सबसे बड़ी सांकल है।

313.21.31

लीलोवाच । अमुना देवि देहेन जगदन्यदवाप्यते । न कस्मादत्र मे युक्तिं कथयानुग्रहाग्रहात् ॥ ३१ ॥

līlovāca | amunā devi dehena jagadanyadavāpyate | na kasmādatra me yuktiṃ kathayānugrahāgrahāt || 31 ||

Lila said: O goddess, can another world be reached with this very body, or not? Tell me the reason for this, out of your grace.

लीला बोली: हे देवी, क्या इसी शरीर से दूसरी दुनिया तक पहुँचा जा सकता है, या नहीं? अपनी कृपा से मुझे इसका कारण बताइए।

323.21.32

श्रीदेव्युवाच । जगन्तीमान्यमूर्तानि मूर्तिमन्ति मुधाग्रहात् । भवद्भिरवबुद्धानि हेमानीवोर्मिकाधिया ॥ ३२ ॥

śrīdevyuvāca | jagantīmānyamūrtāni mūrtimanti mudhāgrahāt | bhavadbhiravabuddhāni hemānīvorvikādhiyā || 32 ||

Sri Devi said: These worlds have no form of their own; they seem to have a form only because of a mistaken grasping. You understand them the way gold is understood as a wave-shaped ornament, as if the wave were something apart from the gold.

श्री देवी बोलीं: इन दुनियाओं का अपना कोई रूप नहीं है; ये सिर्फ एक भूल भरी पकड़ के कारण रूपवान लगती हैं। तुम इन्हें वैसे ही समझती हो जैसे सोने को लहर के आकार वाला गहना समझा जाता है, मानो वह लहर सोने से अलग कोई चीज़ हो।

333.21.33

हेम्न्यूर्मिकारूपधरेऽप्यूर्मिकात्वं न विद्यते । यथा तथा जगद्रूपे जगन्नास्ति च ब्रह्मणि ॥ ३३ ॥

hemnyūrmikārūpadhare'pyūrmikātvaṃ na vidyate | yathā tathā jagadrūpe jagannāsti ca brahmaṇi || 33 ||

In gold that has taken the shape of a wave-ornament, there is no separate thing called a wave. In the same way, in the form the world takes, and in brahman too, there is no world.

सोने में जब लहर के आकार का गहना बन जाता है, तब भी उसमें लहर नाम की कोई अलग चीज़ नहीं होती। ठीक उसी तरह, जगत के रूप में और ब्रह्म में भी, कोई जगत नहीं है।

343.21.34

जगदाकाशमेवेदं ब्रह्मैवेह तु दृश्यते । दृश्यते काचिदप्यत्र धूलिरम्बुनिधाविव ॥ ३४ ॥

jagadākāśamevedaṃ brahmaiveha tu dṛśyate | dṛśyate kācidapyatra dhūlirambunidhāviva || 34 ||

This world is nothing but space; here it is brahman alone that is seen. Whatever little something is seen here is like a speck of dust seen in the ocean.

यह जगत आकाश के सिवा कुछ नहीं है; यहाँ तो बस ब्रह्म ही दिखाई देता है। यहाँ जो कुछ भी नज़र आता है, वह समुद्र में तैरते धूल के एक कण जैसा है।

353.21.35

अयं प्रपञ्चो मिथ्यैव सत्यं ब्रह्माहमद्वयम् । अत्र प्रमाणं वेदान्ता गुरवोऽनुभवस्तथा ॥ ३५ ॥

ayaṃ prapañco mithyaiava satyaṃ brahmāhamadvayam | atra pramāṇaṃ vedāntā guravo'nubhavastathā || 35 ||

This visible world is simply false; the truth is brahman, and I am that non-dual brahman. The proof of this is the Vedanta texts, the teachers, and one's own experience as well.

यह दिखने वाला जगत बस झूठा है; सच्चाई ब्रह्म है, और मैं वही अद्वैत ब्रह्म हूँ। इसका प्रमाण वेदांत के ग्रंथ हैं, गुरु हैं, और साथ ही अपना खुद का अनुभव भी है।

363.21.36

ब्रह्मैव पश्यति ब्रह्म नाब्रह्म ब्रह्म पश्यति । सर्गादिनाम्ना प्रथितः स्वभावोऽस्यैव चेदृशः ॥ ३६ ॥

brahmaiva paśyati brahma nābrahma brahma paśyati | sargādināmnā prathitaḥ svabhāvo'syaiva cedṛśaḥ || 36 ||

Brahman alone sees brahman; what is not brahman does not see brahman. This very nature of brahman itself is what becomes known by names such as creation.

ब्रह्म ही ब्रह्म को देखता है; जो ब्रह्म नहीं है, वह ब्रह्म को नहीं देख सकता। ब्रह्म का यही स्वभाव है जो सृष्टि जैसे नामों से जाना जाता है।

373.21.37

न ब्रह्मजगतामस्ति कार्यकारणतोदयः । कारणानामभावेन सर्वेषां सहकारिणाम् ॥ ३७ ॥

na brahmajagatāmasti kāryakāraṇatodayaḥ | kāraṇānāmabhāvena sarveṣāṃ sahakāriṇām || 37 ||

Between brahman and the world there is no rise of a cause-and-effect relation at all, because none of the causes, nor any of their helping conditions, exist.

ब्रह्म और जगत के बीच कारण-कार्य का कोई संबंध पैदा ही नहीं होता, क्योंकि न तो कोई कारण है और न ही उनकी सहायता करने वाली कोई परिस्थिति है।

383.21.38

यावदभ्यासयोगेन न शान्ता भेदधीस्तव । नूनं तावदतद्रूपा न ब्रह्म परिपश्यसि ॥ ३८ ॥

yāvadabhyāsayogena na śāntā bhedadhīstava | nūnaṃ tāvadatadrūpā na brahma paripaśyasi || 38 ||

As long as your sense of difference is not calmed through practice, so long, being other than brahman in nature, you certainly do not see brahman fully.

जब तक अभ्यास के ज़रिए तुम्हारे भेद का भाव शांत नहीं होता, तब तक, ब्रह्म से अलग स्वरूप वाली होने के कारण, तुम निश्चित रूप से ब्रह्म को पूरी तरह नहीं देख पातीं।

393.21.39

तत्र रूढिमुपायाता य इमे त्वस्मदादयः । अभ्यासाद्ब्रह्मसंपत्तेः पश्यामस्ते हि तत्परम् ॥ ३९ ॥

tatra rūḍhimupāyātā ya ime tvasmadādayaḥ | abhyāsād brahmasaṃpatteḥ paśyāmaste hi tatparam || 39 ||

But those of us who have become firmly settled in that, through practice and the attainment of brahman, we do see that supreme reality.

पर हम जैसे लोग, जो अभ्यास से और ब्रह्म को पाकर उसमें दृढ़ हो चुके हैं, हम उस परम सत्य को देखते हैं।

403.21.40

संकल्पनगरस्यैव ममाकाशमयं वपुः । ब्रह्मैव चान्तः पश्यामि देहेनानेन तत्पदम् ॥ ४० ॥

saṃkalpanagarasyeva mamākāśamayaṃ vapuḥ | brahmaiva cāntaḥ paśyāmi dehenānena tatpadam || 40 ||

My body, made of space, is just like a city built by the will. Within it I see brahman alone; through this very body I reach that highest state.

मेरा यह शरीर, जो आकाश से बना है, बिल्कुल संकल्प से बसाए गए एक नगर जैसा है। इसके भीतर मुझे बस ब्रह्म ही दिखता है; इसी शरीर के ज़रिए मैं उस परम पद तक पहुँचती हूँ।

413.21.41

विशुद्धज्ञानदेहार्हास्तथैते पद्मजादयः।ब्रह्मात्मजगदादीनामंशे संस्थानमङ्गने॥४१॥

viśuddhajñānadehārhas tathaite padmajādayaḥ|brahmātmajagadādīnāmaṃśe saṃsthānam aṅgane||41||

In the same way, beings such as the lotus-born Brahma are fit for a body made of pure knowledge; their place is a part within brahman, the self, the world and the rest.

उसी तरह कमल से जन्मे ब्रह्मा जैसे देवता शुद्ध ज्ञान के शरीर के योग्य हैं; इनका स्थान ब्रह्म, आत्मा, जगत आदि के भीतर एक हिस्से जैसा है।

423.21.42

तवाभ्यासं विना बाले नाकारो ब्रह्मतां गतः।स्थितः कलनरूपात्मा तेन तन्नानुपश्यसि॥४२॥

tavābhyāsaṃ vinā bāle nākāro brahmatāṃ gataḥ|sthitaḥ kalanarūpātmā tena tannānupaśyasi||42||

Without your practice, O child, no form has attained the state of brahman; it remains only a self shaped by mental imagining — that is why you do not see it.

तुम्हारे अभ्यास के बिना, हे बालिके, कोई भी रूप ब्रह्म की स्थिति को नहीं पाता; वह बस मन की कल्पना से बने एक स्वरूप में ही टिका रहता है — इसीलिए तुम उसे नहीं देख पातीं।

433.21.43

यत्र स्वसंकल्पपुरं स्वदेहेन न लभ्यते।तत्रान्यसंकल्पपुरं देहोऽन्यो लभते कथम्॥४३॥

yatra svasaṃkalpapuraṃ svadehena na labhyate|tatrānyasaṃkalpapuraṃ deho'nyo labhate katham||43||

Where one's own imagined city cannot be reached even by one's own body, how then can another body reach the imagined city of someone else?

जहाँ अपने ही शरीर से अपने संकल्प से बसाए नगर तक नहीं पहुँचा जा सकता, वहाँ दूसरा शरीर किसी और के संकल्प से बसाए नगर तक कैसे पहुँच सकता है?

443.21.44

तस्मादेनं परित्यज्य देहं चिद्व्योमरूपिणी।यत्पश्यसि तदेवाद्य कुरु कार्यविदांवरे॥४४॥

tasmādenaṃ parityajya dehaṃ cidvyomarūpiṇī|yatpaśyasi tadevādya kuru kāryavidāṃvare||44||

Therefore, giving up this body, O one whose nature is the space of pure awareness, do this very day what you see needs to be done, O best among those who know their task.

इसलिए, हे शुद्ध चेतना के आकाश-स्वरूप वाली, इस शरीर को छोड़कर, आज ही वह करो जो तुम्हें करना दिखाई दे रहा है, हे काम को जानने वालों में सबसे श्रेष्ठ।

453.21.45

संकल्पनगरं सत्यं यथासंकल्पितं प्रति।संदेहं वा विदेहं वा नेतरं प्रति किंचन॥४५॥

saṃkalpanagaraṃ satyaṃ yathāsaṃkalpitaṃ prati|saṃdehaṃ vā videhaṃ vā netaraṃ prati kiṃcana||45||

A city built by one's will is real only for the person who imagined it, whether that person is in a body or without a body; toward anyone else it is nothing at all.

संकल्प से बसाया गया नगर सिर्फ उसी के लिए सच होता है जिसने उसकी कल्पना की है, चाहे वह देह में हो या देह के बिना हो; किसी और के लिए वह कुछ भी नहीं है।

463.21.46

आदिसर्गे जगद्भ्रान्तिर्यथेयं स्थितिमागता । तथा तदाप्रभृत्येवं नियतिः प्रौढिमागता ॥ ४६ ॥

ādisarge jagadbhrāntiryatheyaṃ sthitimāgatā | tathā tadāprabhṛtyevaṃ niyatiḥ prauḍhimāgatā || 46 ||

Just as this illusion of the world settled into place at the very first creation, so, from that time onward, the fixed order of things has grown to its full strength in this same way.

जैसे जगत का यह भ्रम पहली सृष्टि में ही स्थिर हो गया था, वैसे ही उसी समय से लेकर आज तक यह नियम-व्यवस्था इसी तरह पूरी तरह मज़बूत होती गई है।

473.21.47

लीलोवाच । त्वयोक्तं देवि गच्छावो ब्राह्मणब्राह्मणी जगत् । सहेतीदमिदं वच्मि कथं गन्तव्यमम्ब हे ॥ ४७ ॥

līlovāca | tvayoktaṃ devi gacchāvo brāhmaṇabrāhmaṇī jagat | sahetīdamidaṃ vacmi kathaṃ gantavyamamba he || 47 ||

Lila said: You told me, O goddess, Let us go to the world of the brahmin and the brahmin woman. I ask you this: how is one to go there, O mother?

लीला बोली: हे देवी, आपने कहा था, चलो हम ब्राह्मण और ब्राह्मणी की उस दुनिया में चलें। मैं यह पूछती हूँ: वहाँ कैसे जाया जाए, हे माँ?

483.21.48

इमं देहमिहास्थाप्य शुद्धसत्त्वानुपातिना । चेतसा तं परं यामि लोकं त्वं कथमेषि तत् ॥ ४८ ॥

imaṃ dehamihāsthāpya śuddhasattvānupātinā | cetasā taṃ paraṃ yāmi lokaṃ tvaṃ kathameṣi tat || 48 ||

Leaving this body here, with a mind that follows pure being, I go to that other world — how do you go there?

इस शरीर को यहीं छोड़कर, शुद्ध सत्त्व का अनुसरण करने वाले मन से, मैं उस दूसरी दुनिया में जाती हूँ — तुम वहाँ कैसे जाओगी?

493.21.49

श्रीदेव्युवाच । संकल्पव्योमवृक्षस्ते यथा सन्नपि खात्मकः । न कुड्यात्मा न कुड्येन रोध्यते नापि कुड्यहा ॥ ४९ ॥

śrīdevyuvāca | saṃkalpavyomavṛkṣaste yathā sannapi khātmakaḥ | na kuḍyātmā na kuḍyena rodhyate nāpi kuḍyahā || 49 ||

The goddess Devi said: Just as a tree in the sky of your own imagination exists and yet is made of empty space, it is not made of a wall, it is not blocked by a wall, and it does not need to break through a wall.

देवी बोलीं: जैसे तुम्हारी कल्पना के आकाश में उगा हुआ पेड़ है तो सही, पर वह खाली आकाश जैसा ही है, वह न तो दीवार का बना है, न दीवार उसे रोकती है, और न ही उसे दीवार तोड़नी पड़ती है।

503.21.50

शुद्धैकसत्त्वनिर्माणं चिद्रूपस्यैव तत्किल । प्रतिभानमतस्तस्मात्परस्म्वाद्भिद्यते मनाक् ॥ ५० ॥

śuddhaikasattvanirmāṇaṃ cidrūpasyeva tatkila | pratibhānamatastasmātparasmvādbhidyate manāk || 50 ||

That formation made of pure, single being is truly nothing but the very form of consciousness. So this appearance differs only a little from that Supreme.

वह जो शुद्ध, एक सत्ता से बना हुआ रूप है, वह असल में चेतना का ही रूप है। इसलिए यह जो दिखाई देता है, वह उस परम तत्व से बस थोड़ा-सा ही अलग है।

513.21.51

सोऽयमेतादृशो देहो नैनं संत्यज्य याम्यहम् अनेनैव तमाप्नोमि देशं गन्धमिवानिलः ॥ ५१ ॥

so'yametādṛśo deho nainaṃ saṃtyajya yāmyaham anenaiva tamāpnomi deśaṃ gandhamivānilah || 51 ||

This is the kind of body I have. I do not leave it behind and go somewhere else; with this very body I reach that place, the way the wind carries a scent.

मेरा शरीर ऐसा ही है। मैं इसे छोड़कर कहीं और नहीं जाती; इसी शरीर से मैं उस जगह पहुँच जाती हूँ, जैसे हवा खुशबू को अपने साथ ले जाती है।

523.21.52

यथा जलं जलेनाग्निरग्निना वायुनानिलः मिलत्येवमतो देहो देहैरन्यैर्मनोमयैः ॥ ५२ ॥

yathā jalaṃ jalena agniragninā vāyunānilah milatyevamato deho dehairanyairmanomayaiḥ || 52 ||

Just as water merges with water, fire with fire, and wind with wind, in the same way this body merges with other bodies made of mind.

जैसे पानी पानी में मिल जाता है, आग आग में मिल जाती है, और हवा हवा में मिल जाती है, वैसे ही यह शरीर मन से बने दूसरे शरीरों में मिल जाता है।

533.21.53

नहि पार्थिवतासंविदेत्य पार्थिवसंविदा एकत्वं कल्पनाशैलशैलयोः क्वाहतिर्मिथः ॥ ५३ ॥

nahi pārthivatāsaṃvidetya pārthivasaṃvidā ekatvaṃ kalpanāśailaśailayoḥ kvāhatirmithaḥ || 53 ||

Awareness of being made of earth does not, just by joining another awareness of being made of earth, turn into solid matter. It is like two imagined mountains: where is there any real collision between them?

मिट्टी जैसा होने का बोध, किसी और मिट्टी जैसे बोध से मिलकर, असली ठोस चीज़ नहीं बन जाता। यह वैसा ही है जैसे कल्पना के दो पहाड़ हों: उनमें आपस में असली टक्कर कहाँ होती है?

543.21.54

आतिवाहिक वायुत्वात् तद्देहकः आधिभौतिकता बुद्ध्या गृहीतं चिरभावनात् ॥ ५४ ॥

ātivāhika vāyutvāt taddēhakaḥ ādhibhautikatā buddhyā gṛhītaṃ cirabhāvanāt || 54 ||

Because the subtle, traveling body is like the wind, its having a body made of solid, physical elements is only something the mind has taken hold of, through a long-held habit of thinking so.

चूँकि यह सूक्ष्म, यात्रा करने वाला शरीर हवा जैसा है, इसलिए इसका ठोस, भौतिक तत्वों से बना होना सिर्फ बुद्धि ने पकड़ रखा है, क्योंकि बहुत समय से ऐसा ही सोचा जाता रहा है।

553.21.55

यथा स्वप्ने यथा दीर्घकालध्याने यथाक्रमे यथा च सति संकल्पे यथा गन्धर्वपत्तने ॥ ५५ ॥

yathā svapne yathā dīrghakāladhyāne yathākramē yathā ca sati saṃkalpē yathā gandharvapattanē || 55 ||

It is like a dream, like a long meditation, like something happening step by step in an illusion, like when a mere thought or wish arises, and like a city of the gandharvas in the sky.

यह वैसा ही है जैसे कोई सपना हो, जैसे लंबे समय का ध्यान हो, जैसे जादू में क्रम से कुछ होता हो, जैसे मन में बस एक इच्छा या विचार उठे, और जैसे आकाश में गंधर्वों का नगर दिखे।

563.21.56

भासनात् तनवं तूर्णं यदा ते स्थितिमेष्यति । तदातिवाहिको भावः परं नेष्यति देहिकः ॥ ५६ ॥

bhāsanāt tanavaṃ tūrṇaṃ yadā te sthitim eṣyati | tadātivāhiko bhāvaḥ paraṃ neṣyati dehikaḥ || 56 ||

When, because it is nothing but such an appearance, this little body of yours quickly comes to settle into a fixed state, then that traveling, subtle condition of being embodied will not carry you any further.

जब यह तुम्हारा छोटा-सा शरीर, जो बस एक दिखावा ही है, जल्दी ही किसी एक ठहरी हुई अवस्था में बैठ जाएगा, तब यह सूक्ष्म, यात्रा करने वाला शरीर होने की अवस्था तुम्हें आगे और नहीं ले जाएगी।

573.21.57

लीलोवाच । आतिवाहिकदेहत्वप्रत्यये घनतां गते । तामवाप्नोत्ययं देहो दशामाहो विनश्यति ॥ ५७ ॥

līlovāca | ātivāhikadehatvapratyaye ghanatāṃ gate | tāmavāpnotyayaṃ deho daśāmāho vinaśyati || 57 ||

Lila said: When the sense of having this subtle, traveling body becomes thick and solid, does this body then actually turn into that solid state, or does it, in the end, perish?

लीला बोलीं: जब इस सूक्ष्म, यात्रा करने वाले शरीर के होने का भाव गाढ़ा और ठोस हो जाता है, तो क्या यह शरीर उस ठोस अवस्था में बदल जाता है, या फिर आखिर में नष्ट हो जाता है?

583.21.58

श्रीदेव्युवाच । यदस्ति नाम तत्रैव नाशानाशक्रमो भवेत् । वस्तुतो यच्च नास्त्येव नाशः स्यात्तस्य कीदृशः ॥ ५८ ॥

śrīdevyuvāca | yadasti nāma tatraiva nāśānāśakramo bhavet | vastuto yacca nāstyeva nāśaḥ syāttasya kīdṛśaḥ || 58 ||

Devi said: The process of perishing or not perishing can happen only to something that truly exists. But for something that, in truth, does not exist at all, what kind of perishing could there even be?

देवी बोलीं: नष्ट होना या न होना, यह प्रक्रिया केवल उसी चीज़ के साथ हो सकती है जो सच में होती है। पर जो चीज़ असल में है ही नहीं, उसका नष्ट होना भला कैसा?

593.21.59

रज्ज्वां सर्पभ्रमे नष्टे सत्यबोधवशात्सुते । सर्पो न नष्ट उन्नष्टो वेत्येवं कैव सा कथा ॥ ५९ ॥

rajjvāṃ sarpa bhrame naṣṭe satyabodhavasāt sute | sarpo na naṣṭa unnaṣṭo vetyevaṃ kai va sā kathā || 59 ||

O daughter, when the mistaken idea of a snake on a rope is destroyed by the power of true understanding, saying "the snake was destroyed" or "the snake has vanished" is a strange kind of talk, since there never was a snake at all.

बेटी, जब सच्चे ज्ञान की ताकत से, रस्सी पर साँप दिखने का भ्रम मिट जाता है, तब यह कहना कि "साँप नष्ट हो गया" या "साँप गायब हो गया" यह कैसी बात हुई, जबकि साँप था ही कभी नहीं?

603.21.60

यथा सत्यपरिज्ञानाद्रज्ज्वा सर्पो न दृश्यते । तथातिवाहिकज्ञानाद्दृश्यते नाधिभौतिकः ॥ ६० ॥

yathā satyaparijñānādrajjvā sarpo na dṛśyate | tathātivāhikajñānāddṛśyate nādhibhautikaḥ || 60 ||

Just as, once the rope is truly known, the snake is no longer seen on it, so too, once the subtle, traveling nature of the body is known, the physical body is no longer seen as real.

जैसे रस्सी को सच में पहचान लेने पर उस पर साँप दिखना बंद हो जाता है, वैसे ही शरीर के सूक्ष्म, यात्रा करने वाले स्वभाव को जान लेने पर, स्थूल शरीर सच्चा दिखना बंद हो जाता है।

613.21.61

कल्पनापि निवर्तेत कल्पिता यदि केनचित्। सा शिला समपास्तैव या नेहास्ति कदाचन ॥ ६१ ॥

kalpanāpi nivarteta kalpitā yadi kenacit| sā śilā samapāsteva yā nehāsti kadācana || 61 ||

Even something merely imagined could be set aside by the person who imagined it, the way one sets aside an imagined rock. But such a rock never actually existed here at any time, so there is truly nothing to set aside.

कल्पना में बनी हुई चीज़ को भी वह व्यक्ति हटा सकता है जिसने उसे कल्पना में बनाया था, जैसे कोई कल्पना का पत्थर एक तरफ रख दे। पर ऐसा पत्थर यहाँ कभी था ही नहीं, इसलिए हटाने के लिए असल में कुछ है ही नहीं।

623.21.62

आदिसर्गे भवेच्चित्त्वं कल्पनाकल्पितं यदा। तदा ततः प्रभृत्येकसत्त्वं दृश्यमवेक्षते ॥ ६२ ॥

ādisarge bhaveccittvaṃ kalpanākalpitaṃ yadā| tadā tataḥ prabhṛtyekasattvaṃ dṛśyamavekṣate || 62 ||

At the very first creation, when the state of mind came into being, itself nothing but something built by imagination, then, from that moment on, the one single underlying reality has been looking at the visible world through it.

सबसे पहली सृष्टि के समय, जब "मन" नाम की अवस्था बनी, जो खुद भी कल्पना से ही बनी थी, तब से लेकर आज तक, वह एक अकेला मूल तत्व उसी के ज़रिए इस दिखने वाली दुनिया को देखता आ रहा है।

653.21.65

श्रीदेव्युवाच। कटकत्वं यथा हेम्नि तरङ्गत्वं यथाम्भसि। सत्यत्वं च यथा स्वप्नसंकल्पनगरादिषु ॥ ६५ ॥

śrīdevyuvāca| kaṭakatvaṃ yathā hemni taraṅgatvaṃ yathāmbhasi| satyatvaṃ ca yathā svapnasankalpanagarādiṣu || 65 ||

Devi said: Just as being a bracelet exists in gold, and being a wave exists in water, and just as a sense of being real exists in a dream, in a mere thought, in an imagined city, and so on...

देवी बोलीं: जैसे सोने में चूड़ी होने का रूप होता है, और पानी में लहर होने का रूप होता है, और जैसे सपने में, किसी कल्पना में, किसी कल्पना के नगर में सच होने जैसा भाव होता है...

663.21.66

नास्त्येव सत्यनुभवे तथा नास्त्येव ब्रह्मणि। कल्पनाव्यतिरिक्तात्मतत्स्वभावादनामयात् ॥ ६६ ॥

nāstyeva satyanubhave tathā nāstyeva brahmaṇi| kalpanāvyatiriktātmatatsvabhāvādanāmayāt || 66 ||

...in the very same way, none of this exists at all in the experience of what is truly real, and it does not exist at all in Brahman either, whose own nature stands apart from all imagination and is completely free of any flaw.

...ठीक उसी तरह, यह सब सच्चे अनुभव में बिलकुल नहीं होता, और ब्रह्म में भी बिलकुल नहीं होता, जिसका अपना स्वभाव हर कल्पना से अलग है और जिसमें कोई दोष है ही नहीं।

673.21.67

यथा नास्त्यम्बरे पांसुः परे नास्ति तथा कला। अकलाकलनं शान्तमिदमेकमजं ततम् ॥ ६७ ॥

yathā nāstyambare pāṃsuḥ pare nāsti tathā kalā| akalākalanaṃ śāntamidamekamajaṃ tatam || 67 ||

Just as there is no dust in the open sky, in the same way there is no division at all in the Supreme. This reality is without parts, undivided, at peace, one, unborn, and spread through everything.

जैसे खुले आकाश में धूल नहीं होती, वैसे ही परम तत्व में कोई बँटवारा नहीं होता। यह तत्व बिना हिस्सों वाला, अखंड, शांत, एक, अजन्मा और हर जगह फैला हुआ है।

683.21.68

यदिदं भासते किंचित्तत्तस्येव निरामयम् । कचनं काचकस्येव कान्तस्याऽतिमणेरिव ॥ ६८ ॥

yadidaṃ bhāsate kiṃcittattasyeva nirāmayam | kacanaṃ kācakasyeva kāntasyā'timaṇeriva || 68 ||

Whatever little thing appears here is nothing but that same flawless reality itself, just as the sparkle of glass belongs to the glass itself, or the gleam of a beautiful, precious gem belongs to the gem itself.

यहाँ जो भी छोटी-सी चीज़ दिखाई देती है, वह असल में उसी दोषरहित तत्व का ही रूप है, जैसे काँच की चमक काँच की ही होती है, या किसी सुंदर, कीमती रत्न की चमक उस रत्न की ही होती है।

693.21.69

लीलोवाच । एतावन्तं चिरं कालमेते देवि वयं वद । भ्रामिताः केन नामापि द्वैताद्वैतविकल्पनैः ॥ ६९ ॥

līlovāca | etāvantaṃ ciraṃ kālamete devi vayaṃ vada | bhrāmitāḥ kena nāmāpi dvaitādvaitavikalpanaiḥ || 69 ||

Lila said: Goddess, tell us, for this whole long time, by what exactly were we made to wander around confused, through these very ideas of duality and non-duality?

लीला बोलीं: देवी, हमें बताइए, इतने लंबे समय तक हम आखिर किस चीज़ से भटकाए गए, इन्हीं द्वैत और अद्वैत के विचारों के कारण?

703.21.70

श्रीदेव्युवाच । अविचारेण तरले भ्रान्तासि चिरमाकुला । अविचारः स्वभावोत्थः स विचाराद्विनश्यति ॥ ७० ॥

śrīdevyuvāca | avicāreṇa tarale bhrāntāsi ciramākulā | avicāraḥ svabhāvotthaḥ sa vicārādvinasyati || 70 ||

Devi said: O restless one, you have been confused and troubled for so long only because you did not stop to look closely. This failure to look closely comes up out of mere habit, and it is destroyed the moment real inquiry begins.

देवी बोलीं: ओ चंचल मन वाली, तुम इतने लंबे समय से इसलिए भटकी और परेशान रही क्योंकि तुमने कभी ठहरकर गौर नहीं किया। यह न गौर करना बस पुरानी आदत से उठता है, और सच में गौर करते ही यह मिट जाता है।

713.21.71

अविचारो विचारेण निमेषादेव नश्यति । एषा सत्तैव तेनान्तरविद्यैषा न विद्यते ॥ ७१ ॥

avicāro vicāreṇa nimeṣādeva naśyati | eṣā sattaiava tenāntaravidyaiṣā na vidyate || 71 ||

This failure to look closely is destroyed by real inquiry in the blink of an eye. All this is nothing but pure being itself, so this so-called ignorance in between does not really exist at all.

यह न गौर करना, सच में गौर करते ही पलक झपकते मिट जाता है। यह सब कुछ केवल शुद्ध सत्ता ही है, इसलिए यह जो "बीच का अज्ञान" कहा जाता है, वह असल में है ही नहीं।

723.21.72

तस्मान्नैवाविचारोऽस्ति नाविद्यास्ति न बन्धनम् । न मोक्षोऽस्ति निराबाधं शुद्धबोधमिदं जगत् ॥ ७२ ॥

tasmānnaivāvicāro'sti nāvidyāsti na bandhanam | na mokṣo'sti nirābādhaṃ śuddhabodhamidaṃ jagat || 72 ||

So in truth there is no failure to look closely, no ignorance, no bondage, and no freedom either. This whole world is simply pure, undisturbed awareness.

इसलिए सच में न कोई गौर न करना है, न अज्ञान है, न बंधन है, और न ही मुक्ति है। यह पूरी दुनिया बस शुद्ध, निर्बाध चेतना ही है।

733.21.73

एतावन्तं यदाकालं त्वयैतन्न विचारितम्। तदा न संप्रबुद्धा त्वं भ्रान्तैवाभव आकुला ॥ ७३ ॥

etāvantaṃ yadākālaṃ tvayaitanna vicāritam| tadā na saṃprabuddhā tvaṃ bhrāntaivābhava ākulā || 73 ||

For all the time that you did not look closely into this, for that whole time you were not truly awake, you simply stayed confused and troubled.

जितने समय तक तुमने इस पर गौर नहीं किया, उतने समय तक तुम सच में जागी हुई नहीं थीं, तुम बस भटकी और परेशान रहीं।

743.21.74

अद्यप्रभृति बुद्धासि विमुक्तासि विवेकिनी। वासनातानवं बीजं पतितं तव चेतसि ॥ ७४ ॥

adyaprabhṛti buddhāsi vimuktāsi vivekinī| vāsanātānavaṃ bījaṃ patitaṃ tava cetasi || 74 ||

From today you are awake, you are free, you are a woman of true understanding; the seed that will thin out your old mental habits has now fallen into your heart.

आज से तुम जाग गई हो, तुम मुक्त हो गई हो, तुम सच्ची समझ वाली स्त्री हो; तुम्हारी पुरानी आदतों को पतला करने वाला बीज अब तुम्हारे मन में गिर चुका है।

753.21.75

अत्यन्ताभावसंपत्तौ द्रष्टृदृश्यदृशां मनः। एकध्याने परे रूढे निर्विकल्पसमाधिनि ॥ ७५ ॥

atyantābhāvasaṃpattau draṣṭṛdṛśyadṛśāṃ manaḥ| ekadhyāne pare rūḍhe nirvikalpasamādhinī || 75 ||

When the seer, the seen thing, and the act of seeing all come to a complete and total end, and the mind settles into one supreme point of meditation, it reaches the deep, unbroken stillness where no differences remain.

जब देखने वाला, जो दिखता है, और देखना - ये तीनों पूरी तरह खत्म हो जाते हैं, और मन एक ही ऊँचे ध्यान में टिक जाता है, तो वह उस गहरी, बिना भेद वाली शांत अवस्था में पहुँच जाता है।

773.21.77

वासनाक्षयबीजेऽस्मिन्किंचिदङ्कुरिते हृदिक्रमान्नोदयमेष्यन्ति रागद्वेषादिका दृशः ॥ ७७ ॥

vāsanākṣayabīje'sminkiṃcidaṅkurite hṛdikramānnodayameṣyanti rāgadveṣādikā dṛśaḥ || 77 ||

Once this seed that destroys old desires and habits sprouts even a little in the heart, then step by step, liking, disliking, and all such feelings stop rising.

जब पुरानी इच्छाओं और आदतों को खत्म करने वाला यह बीज दिल में थोड़ा सा भी अंकुरित हो जाता है, तो धीरे-धीरे पसंद, नापसंद और ऐसे सारे भाव उठने बंद हो जाते हैं।

783.21.78

संसारसंभवश्चायं निर्मूलत्वमुपैष्यति। निर्विकल्पसमाधानं प्रतिष्ठामलमेष्यति ॥ ७८ ॥

saṃsārasaṃbhavaścāyaṃ nirmūlatvamupaiṣyati| nirvikalpasamādhānaṃ pratiṣṭhāmalam eṣyati || 78 ||

And this very root from which worldly life springs will be pulled out completely, and the settled, unbroken stillness of mind will stand on a pure, spotless base.

और संसार जिस जड़ से पैदा होता है, वह जड़ पूरी तरह उखड़ जाएगी, और मन की वह स्थिर, बिना भेद वाली शांति एक शुद्ध और निर्मल आधार पर टिक जाएगी।

793.21.79

विगतकलनकालिमाकलङ्का गगनकलान्तरनिर्मलाम्बनेन । सकलकलनकार्यकारणान्तः कतिपयकालवशाद्भविष्यसीति ॥ ७९ ॥

vigatakalanakālimākalaṅkā gaganakalāntaranirmalāmbanena | sakalakalanakāryakāraṇāntaḥ katipayakālavaśādbhaviṣyasīti || 79 ||

Freed from the dark stain of restless thought that has now left you, resting on a pure support like the clear inner space of the sky, and standing within the whole chain of cause and effect made by such thought, you will become this within a short time.

बेचैन विचारों का जो कालापन अब तुझसे दूर हो गया है, उससे मुक्त होकर, आकाश के भीतर के शुद्ध खाली हिस्से जैसे निर्मल सहारे पर टिककर, और ऐसे विचारों से बने कारण-कार्य के पूरे जाल के भीतर रहते हुए, तू थोड़े ही समय में यह बन जाएगा।