Utpatti उत्पत्ति

Chapter 20 — 54 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीदेव्युवाच । स ते भर्ताद्य संपन्नो द्विजो भूपत्वमागतः । या सावरुन्धती नाम ब्राह्मणी सा त्वमङ्गने || १ ||

śrīdevyuvāca | sa te bhartādya saṃpanno dvijo bhūpatvamāgataḥ | yā sāvarundhatī nāma brāhmaṇī sā tvamaṅgane || 1 ||

English

Shri Devi said: That husband of yours, who was initially a Brahmin, has now become a king. You, O beautiful one, are that Brahmin woman named Arundhati.

हिन्दी

श्री देवी ने कहा: वह तुम्हारा पति, जो पहले एक ब्राह्मण था, अब राजा बन गया है। तुम, ओ सुंदरी, वह ब्राह्मणी हो जिसका नाम अरुंधती है।

2

इहेमौ कुरुतो राज्यं तौ भवन्तौ सुदम्पती । चक्रवाकाविव नवौ भुवि जातौ शिवाविव || २ ||

ihemaū kuruto rājyaṃ tau bhavantau sudampatī | cakravākāviva navau bhuvi jātau śivāviva || 2 ||

English

Here, both of you rule the kingdom, being a blessed couple. Like a pair of new chakravaka birds, you are born on this earth, auspicious like Shiva.

हिन्दी

यहाँ, दोनों आप राज्य करते हैं, एक धन्य जोड़े के रूप में। नए चक्रवाक पक्षियों की तरह, आप इस धरती पर जन्मे हैं, शिव की तरह शुभ।

3

एष ते कथितः सर्वः प्राक्तनः संसृतिक्रमः । भ्रान्तिमात्रकमाकाशमेवं जीवस्वरूपधृक् || ३ ||

eṣa te kathitaḥ sarvaḥ prāktanaḥ saṃsṛtikramaḥ | bhrāntimātrakamākāśamevaṃ jīvasvarūpadhṛk || 3 ||

English

This entire sequence of your past transmigration has been narrated to you. Thus, the nature of the self is merely an illusion, like the sky.

हिन्दी

इस प्रकार, आपके पूर्व जन्मों की पूरी कथा आपको बताई गई है। इसलिए, आत्मा का स्वरूप मात्र एक भ्रम है, जैसे आकाश।

4

भ्रमादस्माच्चिदाकाशे भ्रमोऽयं प्रतिबिम्बितः । असत्य एव वा सत्यो भवतोर्भवभङ्गदः || ४ ||

bhramādasmāccidākāśe bhramo'yaṃ pratibimbitaḥ | asatya eva vā satyo bhavatorbhava bhaṅgadaḥ || 4 ||

English

From this illusion arising in the sky of consciousness, this illusion is reflected. Whether true or false, it causes the destruction of existence for both of you.

हिन्दी

इस भ्रम से, जो चेतना के आकाश में उत्पन्न होता है, यह भ्रम प्रतिबिम्बित होता है। चाहे सत्य हो या असत्य, यह दोनों के लिए अस्तित्व का विनाश करता है।

5

तस्माद्भान्तिमयः कः स्यात्कोवा भ्रान्त्युज्झितो भवेत् सर्गो निरर्गलानर्थबोधान्नान्यो विजृम्भते || ५ ||

tasmādbhāntimayaḥ kaḥ syātkovā bhrāntyujjhito bhavetsargo nirargalānarthabodhānnānyo vijṛmbhate || 5 ||

English

Therefore, who can be free from illusion? Who can be free from delusion? Creation manifests from the understanding of meaningless and purposeless things; nothing else proliferates.

हिन्दी

इसलिए, कौन भ्रम से मुक्त हो सकता है? कौन भ्रांति से मुक्त हो सकता है? सृष्टि अर्थहीन और उद्देश्यहीन चीजों के बोध से प्रकट होती है; कुछ और नहीं बढ़ता।

6

श्रीवसिष्ठ उवाचइत्याकर्ण्य चिरं चारु विस्मयोत्फुल्ललोचनाभूत्वोवाच वचो लीला लीलालसपदाक्षरम् || ६ ||

śrīvasiṣṭha uvācaityākarṇya ciraṃ cāru vismayotphullalocanābhūtvovāca vaco līlā līlālasapadākṣaram || 6 ||

English

Sri Vasistha said: Having heard this for a long time, with beautiful and astonished eyes, she spoke playful words filled with the desire for play.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: इसे देर तक सुनकर, सुंदर और आश्चर्यचकित नेत्रों से युक्त होकर, उसने खेल की इच्छा से भरे खेल के शब्द कहे।

7

लीलोवाचदेवि भोस्त्वद्वचो मिथ्या कथं संपन्नमीदृशम्क्व विप्रजीवः स्वगृहे क्वेमे वयमिह स्थिताः || ७ ||

līlovācadevi bhostvadvaco mithyā kathaṃ saṃpannamīdṛśamkva viprajīvaḥ svagṛhe kveme vayamiha sthitāḥ || 7 ||

English

Lila said: O Goddess, how can your words be false? How can such a thing happen? Where is the Brahmin living in his own house? Where are we situated here?

हिन्दी

लीला ने कहा: हे देवी, आपके शब्द झूठे कैसे हो सकते हैं? ऐसा कैसे हो सकता है? ब्राह्मण अपने घर में कहाँ रहता है? हम यहाँ कहाँ स्थित हैं?

8

तादृग्लोकान्तरं सा भूस्ते शैलास्ता दिशो दशकथं भान्ति गृहस्यान्तर्मद्भर्ता येष्ववस्थितः || ८ ||

tādṛglokāntaraṃ sā bhūste śailāstā diśo daśakathaṃ bhānti gṛhasyāntarmadbhartā yeṣvavasthitaḥ || 8 ||

English

That world is different, where she exists, those mountains, those ten directions, how do they shine? The husband who is within the house is situated in them.

हिन्दी

वह लोक अलग है, जहाँ वह है, वे पर्वत, वे दस दिशाएँ, वे कैसे चमकती हैं? घर के अंदर जो पति है, वह उनमें स्थित है।

9

मत्त ऐरावतो बद्धः सर्षपस्येव कोटरेमशकेन कृतं युद्धं सिंहौघैरणुकोटरे || ९ ||

matta airāvato baddhaḥ sarṣapasyeva koṭaremaśakena kṛtaṃ yuddhaṃ siṃhaughairaṇukoṭare || 9 ||

English

The intoxicated Airavata is bound like a mustard seed in a granary. A battle is made by a mosquito in a small granary with a lion's roar.

हिन्दी

मतवाला ऐरावत एक अनाज के भंडार में सरसों के बीज की तरह बंधा है। एक मच्छर द्वारा एक छोटे अनाज के भंडार में सिंह की गर्जना के साथ युद्ध किया जाता है।

10

पद्माक्षे स्थापितो मेरुर्निगीर्णो भृङ्गसूनुनास्वप्नाब्दगर्जितं श्रुत्वा चित्रं नृत्यन्ति बर्हिणः || १० ||

padmākṣe sthāpito merurnigīrṇo bhṛṅgasūnunāsvapnābdagarjitaṃ śrutvā citraṃ nṛtyanti barhiṇaḥ || 10 ||

English

Mount Meru is established in the lotus-eyed one, swallowed by the son of a bee. Hearing the roar of the dream ocean, the peacocks dance strangely.

हिन्दी

पद्माक्ष (कमल नयन) में मेरु पर्वत स्थापित है, मधुमक्खी के पुत्र द्वारा निगला गया है। स्वप्न सागर की गर्जना सुनकर, मोर अजीब तरीके से नाचते हैं।

11

असमंजसमेवैतद्यथा सर्वेश्वरेश्वरि । तथा गृहान्तः पृथिवी शैलाश्चेत्यसमञ्जसम् || ११ ||

asamañjasamevaitadyathā sarveśvareśvari | tathā gṛhāntaḥ pṛthivī śailāścetyasamañjasam || 11 ||

English

It is indeed a paradox that, O Supreme Goddess of all gods, the earth and mountains exist within the house. This is a paradox.

हिन्दी

यह वास्तव में एक विरोधाभास है कि, हे सभी देवताओं की सर्वोच्च देवी, पृथ्वी और पर्वत घर के अंदर मौजूद हैं। यह एक विरोधाभास है।

12

यथावदेतद्देवेशि कथयामलया धिया । प्रसादानुगृहीते हि नोद्विजन्ते महौजसः || १२ ||

yathāvadetaddedeśi kathayāmalayā dhiyā | prasādānugṛhīte hi nodvijante mahaujasaḥ || 12 ||

English

O Goddess, please explain this properly with a pure mind. Indeed, those who are graced by your favor do not become agitated, O great power.

हिन्दी

हे देवी, कृपया इसे ठीक से शुद्ध मन से समझाएं। वास्तव में, जो आपकी कृपा से अनुगृहीत होते हैं, वे उद्विग्न नहीं होते, हे महान शक्ति।

13

श्रीदेव्युवाच । नाहं मिथ्या वदामीदं यथावच्छृणु सुन्दरि । भेदनं नियतीनां हि क्रियते नास्मदादिभिः || १३ ||

śrīdevyuvāca | nāhaṃ mithyā vadāmīdaṃ yathāvacchṛṇu sundari | bhedanaṃ niyatīnāṃ hi kriyate nāsmadādibhiḥ || 13 ||

English

The Goddess said: I do not speak falsely, O beautiful one, listen carefully. Indeed, the division of destinies is not done by us.

हिन्दी

देवी ने कहा: मैं झूठ नहीं बोलती, हे सुंदरी, ध्यान से सुनो। वास्तव में, नियतियों का विभाजन हमारे द्वारा नहीं किया जाता।

14

विभिद्यमानामन्येन स्थापयाम्यहमेव याम् । मर्यादां तां मया भिन्नां कोऽपरः पालयिष्यति || १४ ||

vibhidyamānāmanyena sthāpayāmyahameva yām | maryādāṃ tāṃ mayā bhinnāṃ ko'paraḥ pālayiṣyati || 14 ||

English

If someone else divides it, I myself establish that boundary. Who else will protect that boundary which is divided by me?

हिन्दी

यदि कोई और इसे विभाजित करता है, तो मैं स्वयं उस सीमा को स्थापित करती हूँ। मेरे द्वारा विभाजित उस सीमा को कौन और सुरक्षित करेगा?

15

सग्रामद्विजजीवात्मा तस्मिन्नेव स्वसद्मनि । व्योम्न्येवेदं महाराष्ट्रं व्योमात्मैव प्रपश्यति || १५ ||

sagrāmadvijajīvātmā tasmineva svasadmani | vyomnyevedaṃ mahārāṣṭraṃ vyomātmaiva prapaśyati || 15 ||

English

The soul, which is the essence of the village and the Brahmin, resides in its own abode. In the sky itself, this great kingdom is seen by the sky itself.

हिन्दी

जो आत्मा ग्राम और ब्राह्मण का सार है, वह अपने ही निवास में रहता है। आकाश में ही यह महान राज्य आकाश द्वारा ही देखा जाता है।

16

प्राक्तनी सा स्मृतिर्लुप्ता युवयोरुदितान्यथास्वप्ने जाग्रत्स्मृतिर्यद्वदेतन्मरणमङ्गने || १६ ||

prāktanī sā smṛtirluptā yuvayoruditānyathāsvapne jāgratsmṛtiryadvadetanmaraṇamaṅgane || 16 ||

English

The past memory is lost, and it is said differently in a dream. Just as the memory in the waking state is different, so is the memory at the time of death.

हिन्दी

प्राक्तनी स्मृति लुप्त हो गई है, और स्वप्न में यह अलग तरह से कही जाती है। जैसे जाग्रत अवस्था में स्मृति अलग होती है, वैसे ही मृत्यु के समय भी स्मृति अलग होती है।

17

यथा स्वप्ने त्रिभुवनं संकल्पे त्रिजगद्यथायथा कथार्थसंग्रामो मरुभूमौ जलं यथा || १७ ||

yathā svapne tribhuvanaṃ saṃkalpe trijagadyathāyathā kathārthasaṃgrāmo marubhūmau jalaṃ yathā || 17 ||

English

Just as the three worlds are imagined in a dream, so are the three worlds in reality. Just as a debate on the meaning of words is like water in the desert.

हिन्दी

जैसे स्वप्न में तीनों लोक कल्पना किए जाते हैं, वैसे ही वास्तविकता में भी तीनों लोक होते हैं। जैसे शब्दों के अर्थ पर बहस मरुभूमि में पानी की तरह होती है।

18

तस्य ब्राह्मणगेहस्य सशैलवनपत्तनाइयमन्तः स्थिता भूमिः संकल्पादर्शयोरिव || १८ ||

tasya brāhmaṇagehasya saśailavanapattanāiyamantaḥ sthitā bhūmiḥ saṃkalpādarśayoriva || 18 ||

English

Within the house of the Brahmin, this earth, along with mountains, forests, and towns, is situated like a reflection in a mirror of imagination.

हिन्दी

ब्राह्मण के घर के अंदर, यह पृथ्वी, पर्वतों, वनों और नगरों के साथ, कल्पना के दर्पण में प्रतिबिंब की तरह स्थित है।

19

असत्यैवेयमाभाति सत्येव घनसर्गतातस्मात्सत्यावभासस्य चिद्व्योम्नः कोशकोटरे || १९ ||

asatyaiveyamābhāti satyeva ghanasargatātasmātsatyāvabhāsasya cidvyomnaḥ kośakoṭare || 19 ||

English

This appears to be unreal, but it seems real due to its dense accumulation. Therefore, the appearance of reality is in the innermost core of the sky of consciousness.

हिन्दी

यह असत्य प्रतीत होता है, लेकिन इसके घनीभूत संचय के कारण यह सत्य प्रतीत होता है। इसलिए, वास्तविकता की उपस्थिति चेतना के आकाश के अंतरतम केंद्र में है।

20

असत्याद्यत्समुत्पन्नं स्मृत्या नाम तदप्यसत्मृगतृष्णातरङ्गिण्यां तरङ्गोऽपि न सद्यतः || २० ||

asatyādyatsamutpannaṃ smṛtyā nāma tadapyasatmṛgatṛṣṇātaraṅgiṇyāṃ taraṅgo'pi na sadyataḥ || 20 ||

English

Whatever arises from the unreal, even if it is called memory, is also unreal. Just as a wave is not real in the mirage of a thirsty deer.

हिन्दी

जो कुछ भी असत्य से उत्पन्न होता है, चाहे उसे स्मृति कहा जाए, वह भी असत्य है। जैसे एक लहर प्यासे हिरण के मृगतृष्णा में वास्तविक नहीं होती।

21

इदं त्वदीयं सदनं तद्गेहाकाशकोशगम्विद्धि मां त्वां च सर्वं च तच्चिद्व्योमैव केवलम् || २१ ||

idaṃ tvadīyaṃ sadanaṃ tadgehākāśakośagamviddhi māṃ tvāṃ ca sarvaṃ ca taccidvyomaiva kevalam || 21 ||

English

This abode of yours, know it to be the space within that house, me, you, and everything else is only that pure consciousness.

हिन्दी

यह आपका निवास है, उस घर के अंदर के आकाश को जानो, मुझे, आपको, और सब कुछ केवल उस चिद्व्योम (चेतना के आकाश) है।

22

स्वप्नसंभ्रमसंकल्पस्वानुभूतिपरम्पराः । प्रमाणान्यत्र मुख्यानि संबोधाय प्रदीपवत् || २२ ||

svapnasambhramasankalpasvānubhūtiparamparāḥ | pramāṇānyatra mukhyāni saṃbodhāya pradīpavat || 22 ||

English

Dreams, illusions, and personal experiences are the main proofs here, illuminating like a lamp.

हिन्दी

स्वप्न, भ्रम और व्यक्तिगत अनुभव यहाँ प्रमुख प्रमाण हैं, जो दीपक की तरह प्रकाशित करते हैं।

23

स्थितो ब्राह्मणगेहान्तर्द्विजजीवस्तदम्बरेससमुद्रवना पृथ्वी स्थिताब्ज इव षट्पदः || २३ ||

sthito brāhmaṇagehāntardvijajīvastadambaresasamudravanā pṛthvī sthitābja iva ṣaṭpadaḥ || 23 ||

English

The individual soul resides within the Brahmin's house, like a bee within a lotus, surrounded by the sky, ocean, and earth.

हिन्दी

व्यक्तिगत आत्मा ब्राह्मण के घर के अंदर रहती है, जैसे एक भौंरा कमल के अंदर, आकाश, समुद्र, और पृथ्वी से घिरी हुई।

24

तस्याः कस्मिंश्चिदेकस्मिन्पेलवे कोणकोटरेइदं पत्तनदेहादि केशोण्ड्रक इवाम्बरे || २४ ||

tasyāḥ kasmiṃścidekasminpelave koṇakoṭareidaṃ pattanadehādi keśoṇḍraka ivāmbare || 24 ||

English

In some corner of a leaf of that, this city-like body appears like a hair in the sky.

हिन्दी

उसके किसी एक पत्ते के कोण में, यह शहर-जैसा शरीर आकाश में एक बाल की तरह दिखाई देता है।

25

तस्मिन्नस्मिन्पुरे तन्वि तदेव सदनं स्थितम्तस्मात्किं त्रसरेण्वन्तर्जगद्वृन्दमिव स्थितम् || २५ ||

tasminnasminpure tanvi tadeva sadanaṃ sthitamtasmātkiṃ trasareṇvantarjagadvṛndamiva sthitam || 25 ||

English

In that delicate city, that very abode is established. Therefore, why fear? The entire universe is established like a grove.

हिन्दी

उस नाजुक शहर में, वही निवास स्थापित है। तो, डरने की क्या बात है? पूरा ब्रह्मांड एक वन की तरह स्थापित है।

26

परमाणौ परमाणौ सन्ति वत्से चिदात्मनिअन्तरन्तर्जगन्तीति किंत्वेतन्नाम शङ्क्यते || २६ ||

paramāṇau paramāṇau santi vatse cidātmaniantarantarjagantīti kiṃtvetannāma śaṅkyate || 26 ||

English

In every atom, O child, there exists the consciousness of the self, which pervades the entire universe. However, this is not doubted.

हिन्दी

हर परमाणु में, हे बच्चे, आत्मा की चेतना है, जो सम्पूर्ण ब्रह्माण्ड में व्याप्त है। फिर भी, इस पर संदेह नहीं किया जाता।

27

लीलोवाचाष्टमे दिवसे विप्रः स मृतः परमेश्वरिगतो वर्षगणोऽस्माकं मातः कथमिदं भवेत् || २७ ||

līlovācaaṣṭame divase vipraḥ sa mṛtaḥ parameśvarigato varṣagaṇo'smākaṃ mātaḥ kathamidaṃ bhavet || 27 ||

English

Lila said: On the eighth day, that Brahmin died and went to the supreme Lord. How can this be, O our mother, the years?

हिन्दी

लीला ने कहा: आठवें दिन, वह ब्राह्मण मर गया और परमेश्वर के पास चला गया। हे हमारी माँ, वर्षों, यह कैसे हो सकता है?

28

श्रीदेव्युवाचदेशदैर्घ्यं यथा नास्ति कालदैर्घ्यं तथाङ्गनेनास्त्येवेति यथान्यायं कथ्यमानं मया शृणु || २८ ||

śrīdevyuvācadeśadairghyaṃ yathā nāsti kāladairghyaṃ tathāṅganenāstyeveti yathānyāyaṃ kathyamānaṃ mayā śṛṇu || 28 ||

English

The goddess said: Just as there is no length in space, similarly, there is no length in time. Listen to the logic being explained by me.

हिन्दी

देवी ने कहा: जैसे स्थान में लंबाई नहीं है, उसी तरह समय में भी लंबाई नहीं है। मेरे द्वारा बताई जा रही तर्क सुनो।

29

यथैतत्प्रतिभामात्रं जगत्सर्गावभासनम्तथैतत्प्रतिभामात्रं क्षणकल्पावभासनम् || २९ ||

yathaitatpratibhāmātraṃ jagatsargāvabhāsanamtathaitatpratibhāmātraṃ kṣaṇakalpāvabhāsanam || 29 ||

English

Just as the mere appearance of the creation of the universe is a reflection, similarly, the mere appearance of a moment is a reflection.

हिन्दी

जैसे ब्रह्माण्ड की सृष्टि का मात्र प्रतिबिंब है, उसी तरह एक क्षण का मात्र प्रतिबिंब है।

30

क्षणकल्पं जगत्सर्वं त्वत्तामत्तात्मजन्मनाम्यथावत्प्रतिभासस्य वक्ष्ये क्रममिमं शृणु || ३० ||

kṣaṇakalpaṃ jagatsarvaṃ tvattāmattātmajanmanāmyathāvatpratibhāsasya vakṣye kramamimaṃ śṛṇu || 30 ||

English

The entire universe is a momentary reflection, born from your self. I will explain the sequence of this accurate reflection, listen.

हिन्दी

सम्पूर्ण ब्रह्माण्ड एक क्षणिक प्रतिबिंब है, जो आपके आत्मा से उत्पन्न है। मैं इस सही प्रतिबिंब की क्रम समझाऊँगा, सुनो।

31

अनुभूय क्षणं जीवो मिथ्यामरणमूर्च्छनम्विस्मृत्य प्राक्तनं भावमन्यं पश्यति सुव्रते || ३१ ||

anubhūya kṣaṇaṃ jīvo mithyāmaraṇamūrcchanamvismṛtya prāktanaṃ bhāvamanyaṃ paśyati suvrate || 31 ||

English

Having experienced the moment, the living being, forgetting the previous state, sees another, O virtuous one.

हिन्दी

क्षण का अनुभव करने के बाद, जीव, पूर्व स्थिति को भूल जाता है, और दूसरा देखता है, हे पुण्यवान्।

32

तदेवोन्मेषमात्रेण व्योम्न्येव व्योमरूप्यपिआधेयोऽयमिहाधारे स्थितोऽहमिति चेतति || ३२ ||

tadevonmeṣamātreṇa vyomnyeva vyomarūpyapiādheyo'yamihādhāre sthito'hamiti cetati || 32 ||

English

By the mere opening of the eyes, it appears as if the sky itself is in the form of the sky, and I am situated here in this support, thus I think.

हिन्दी

आँखें खोलने से ही, ऐसा लगता है कि आकाश ही आकाश के रूप में है, और मैं इस आधार में स्थित हूँ, इसलिए मैं सोचता हूँ।

33

हस्तपादादिमान्देहो ममायमिति पश्यतियदेव चेतति वपुस्तदेवेदं स पश्यति || ३३ ||

hastapādādimāndeho mamāyamiti paśyatiyadeva cetati vapustadevedaṃ sa paśyati || 33 ||

English

The body, with hands and feet, is seen as mine. Whatever the mind thinks, that very thing is seen by him.

हिन्दी

हाथ और पैर से युक्त शरीर मेरा दिखाई देता है। जो भी मन सोचता है, उसी चीज को वह देखता है।

34

एतस्याहं पितुः पुत्रो वर्षाण्येतानि सन्ति मेइमे मे बान्धवा रम्या ममेदं रम्यमास्पदम् || ३४ ||

etasyāhaṃ pituḥ putro varṣāṇyetāni santi meime me bāndhavā ramyā mamedaṃ ramyamāspadam || 34 ||

English

I am the son of this father, these are my years, these are my dear relatives, this is my pleasant abode.

हिन्दी

मैं इस पिता का पुत्र हूँ, ये मेरे वर्ष हैं, ये मेरे प्रिय बंधु हैं, यह मेरा आनंददायक आवास है।

35

जातोऽहमभवं बालो वृद्धिं यातोऽहमीदृशःबान्धवाश्चास्य मे सर्वे तथैव विचरन्त्यमी || ३५ ||

jāto'hamabhavaṃ bālo vṛddhiṃ yāto'hamīdṛśaḥbāndhavāścāsya me sarve tathaiva vicarantyamī || 35 ||

English

I was born, I became a child, I grew up like this, and all my relatives are moving in the same way.

हिन्दी

मैं जन्म लिया, मैं बालक बना, मैं इस प्रकार बढ़ा, और मेरे सभी बंधु इसी प्रकार चलते हैं।

36

चित्ताकाशघनैकत्वात्स्वेऽप्यन्येऽपि भवन्ति ते एवं नामोदितेऽप्यस्य चित्ते संसारखण्डके || ३६ ||

cittākāśaghanaikatvātsve'pyanye'pi bhavanti teevaṃ nāmodite'pyasya citte saṃsārakhaṇḍake || 36 ||

English

Due to the oneness of the mind and space, even though they appear different, they are the same. Similarly, even though the mind is not manifested, it exists in the fragment of the world.

हिन्दी

मन और आकाश की एकता के कारण, भले ही वे अलग-अलग दिखाई दें, वे एक ही हैं। इसी तरह, भले ही मन प्रकट न हो, यह संसार के टुकड़े में मौजूद है।

37

न किंचिदप्यभ्युदितं स्थितं व्योमैव निर्मलंस्वप्ने द्रष्टरि यद्वच्चित्तद्वद्दृश्ये चिदेव सा || ३७ ||

na kiṃcidapyabhyuditaṃ sthitaṃ vyomaiva nirmalamsvapne draṣṭari yadvaccittadvaddṛśye cideva sā || 37 ||

English

Nothing is manifested, it remains like pure space. In a dream, the seer and the seen are both consciousness.

हिन्दी

कुछ भी प्रकट नहीं होता, यह शुद्ध आकाश की तरह रहता है। सपने में, देखने वाला और देखा जाने वाला दोनों ही चेतना हैं।

38

सर्वगैकतया यस्मात्सा स्वप्ने दृष्टदर्शनायथा स्वप्ने तथोदेति परलोकदृगादिभिः || ३८ ||

sarvagaikatayā yasmātsā svapne dṛṣṭadarśanāyathā svapne tathodeti paralokadṛgādibhiḥ || 38 ||

English

Due to the oneness of the all-pervading, it appears in a dream as the seen and the seer. Just as in a dream, it arises with the seers of the other world and so on.

हिन्दी

सर्वव्यापक की एकता के कारण, यह सपने में देखे जाने वाले और देखने वाले के रूप में प्रकट होता है। जैसे सपने में, यह दूसरे लोक के देखने वालों के साथ उभरता है और आगे भी।

39

परलोके यथोदेति तथैवेहाभ्युदेति सातत्स्वप्नपरलोकेह लोकानामसतां सताम् || ३९ ||

paraloke yathodeti tathaivehābhyudeti sātatsvapnaparalokeha lokānāmasatāṃ satām || 39 ||

English

Just as it arises in the other world, it also arises here. This world is like a continuous dream and the other world, for beings who are unreal and real.

हिन्दी

जैसे यह दूसरे लोक में उभरता है, वैसे ही यह यहाँ भी उभरता है। यह लोक एक लगातार सपना और दूसरा लोक है, जो असत् और सत् प्राणियों के लिए है।

40

न मनागपि भेदोऽस्ति वीचीनामिव वारिणिअतो जातमिदं विश्वमजातत्वादनाशि च || ४० ||

na manāgapi bhedo'sti vīcīnāmiva vāriṇiato jātamidaṃ viśvamajātatvādanāśi ca || 40 ||

English

There is no difference even in imagination, like the waves in water. This universe, born from the unborn, is also indestructible.

हिन्दी

कल्पना में भी कोई अंतर नहीं है, जैसे पानी में लहरें। यह ब्रह्मांड, जो अजन्मा से उत्पन्न है, अविनाशी भी है।

41

स्वरूपत्वात्तु नास्त्येव यच्च भाति चिदेव सायथैव चेत्यनिर्हीणा परमव्योमरूपिणी || ४१ ||

svarūpatvāttu nāstyeva yacca bhāti cideva sāyathaiva cetyanirhīṇā paramavyomarūpiṇī || 41 ||

English

Due to its essential nature, there is nothing other than what appears as pure consciousness, which is always free and of the form of the supreme sky.

हिन्दी

अपने स्वरूप के कारण, जो कुछ भी प्रकट होता है वह शुद्ध चेतना के अतिरिक्त कुछ नहीं है, जो हमेशा मुक्त और परम आकाश के रूप में है।

42

सचेत्यापि तथैवैषा परमव्योमरूपिणीतस्माच्चेत्यमतो नान्यद्वीचित्वादीव वारितः || ४२ ||

sacetyāpi tathaivaiṣā paramavyomarūpiṇītasmāccetyamato nānyadvīcitvādīva vāritaḥ || 42 ||

English

Even if it is said to be with form, this is still of the form of the supreme sky. Therefore, from this point of view, there is nothing else, as if prevented by diversity.

हिन्दी

यदि इसे रूप सहित कहा जाता है, तो भी यह परम आकाश के रूप में है। इसलिए, इस दृष्टिकोण से, कुछ और नहीं है, जैसे विविधता से रोका गया हो।

43

वीचित्वं च रसे नास्ति शशशृङ्गवदेव हिसैव चेत्यमिवापन्ना स्वभावादच्युताप्यलम् || ४३ ||

vīcitvaṃ ca rase nāsti śaśaśṛṅgavadeva hisaiva cetyamivāpannā svabhāvādacyutāpyalam || 43 ||

English

Diversity does not exist in taste, just like the horns of a hare. This is indeed like thought, attained from its own nature, even though it is unfallen.

हिन्दी

विविधता स्वाद में नहीं होती, जैसे खरगोश के सींग। यह विचार की तरह है, जो अपने स्वभाव से प्राप्त होता है, भले ही यह अपरिवर्तित हो।

44

तस्मान्नास्त्येव दृश्योऽर्थः कुतोऽतो द्रष्टृदृश्यधीःनिमिषेणैव जीवस्य मृतिमोहादनन्तरम् || ४४ ||

tasmānnāstyeva dṛśyo'rthaḥ kuto'to draṣṭṛdṛśyadhīḥnimiṣeṇaiva jīvasya mṛtimohādanantaram || 44 ||

English

Therefore, there is no perceivable object. How then can there be the idea of the seer and the seen? Immediately after the delusion of death, by the mere closing of the eyes of the living being.

हिन्दी

इसलिए, कोई दृश्य वस्तु नहीं है। फिर देखने वाले और देखे जाने वाले का विचार कैसे हो सकता है? मृत्यु के भ्रम के तुरंत बाद, जीव की आँखों के बंद होने से।

45

त्रिजगद्दृश्यसर्गश्रीः प्रतिभामुपगच्छतियथादेशं यथाकालं यथारम्भं यथाक्रमम् || ४५ ||

trijagaddṛśyasargaśrīḥ pratibhāmupagacchatiyathādeśaṃ yathākālaṃ yathārambhaṃ yathākramam || 45 ||

English

The glory of the creation of the three worlds appears according to place, time, beginning, and sequence.

हिन्दी

तीनों लोकों के सृजन की शोभा स्थान, समय, आरंभ और क्रम के अनुसार प्रकट होती है।

46

यथोत्पादं यथामातृ यथापितृ यथौरसंयथावयो यथासंविद्यथास्थानं यथेहितम् || ४६ ||

yathotpādaṃ yathāmātṛ yathāpitṛ yathaurasamyathāvayo yathāsaṃvidyathāsthānaṃ yathehitam || 46 ||

English

As one is born, as one has a mother, as one has a father, as one has a family, as one has age, as one has consciousness, as one has a place, as one has a benefit.

हिन्दी

जैसे एक पैदा होता है, जैसे एक माँ होती है, जैसे एक पिता होता है, जैसे एक परिवार होता है, जैसे एक उम्र होती है, जैसे एक चेतना होती है, जैसे एक स्थान होता है, जैसे एक लाभ होता है।

47

यथाबन्धु यथाभृत्यं यथेहास्तमयोदयमजात एव जातोऽहमिति चेतति चिद्वपुः || ४७ ||

yathābandhu yathābhṛtyaṃ yathehāstamayodayamajāta eva jāto'hamiti cetati cidvapuḥ || 47 ||

English

As a friend, as a servant, as the rising and setting of the sun, unborn yet born, thus thinks the conscious body.

हिन्दी

जैसे एक मित्र, जैसे एक सेवक, जैसे सूर्योदय और सूर्यास्त, अजन्मा फिर भी जन्मा, ऐसा सोचता है चेतन शरीर।

48

देशकालक्रियाद्रव्यमनोबुद्धीन्द्रियादि चजहटित्येव मृतेरन्ते वपुः पश्यति यौवने || ४८ ||

deśakālakriyādravyamanobuddhīndriyādi cajhaṭityeva mṛterante vapuḥ paśyati yauvane || 48 ||

English

Place, time, action, substance, mind, intellect, senses, etc., all suddenly disappear at the end of death, the body sees in youth.

हिन्दी

स्थान, समय, क्रिया, पदार्थ, मन, बुद्धि, इंद्रियादि, सब अचानक मृत्यु के अंत में गायब हो जाते हैं, शरीर युवावस्था में देखता है।

49

एषा माता पिता ह्येष बालोऽभूवमहं त्वितिनानुभूतोऽनुभूतो वा यः स्यात्स्मृतिमयः क्रमः || ४९ ||

eṣā mātā pitā hyeṣa bālo'bhūvamahaṃ tvitinānubhūto'nubhūto vā yaḥ syātsmṛtimayaḥ kramaḥ || 49 ||

English

This is the mother, this is the father, I was a child, thus I am. Whether experienced or not experienced, whatever is the sequence of memory.

हिन्दी

यह माँ है, यह पिता है, मैं एक बच्चा था, इसलिए मैं हूँ। चाहे अनुभव किया हो या न किया हो, जो भी स्मृति का क्रम हो।

50

पश्चादुदेत्यसौ तस्य पुष्पस्येव फलोदयःनिमिषेणैव मे कल्पो गत इत्यनुभूयते || ५० ||

paścādudetyasau tasya puṣpasyeva phalodayaḥnimiṣeṇaiva me kalpo gata ityanubhūyate || 50 ||

English

Afterwards, it rises like the fruit of a flower. In the blink of an eye, my aeon has passed, thus it is experienced.

हिन्दी

बाद में, यह फूल के फल की तरह उठता है। पलक झपकते ही, मेरा युग बीत गया, ऐसा अनुभव होता है।

51

रात्रिर्द्वादशवर्षाणि हरिश्चन्द्रे तथा ह्यभूत् । कान्ताविरहिणामेकं वासरं वत्सरायते ॥ || ५१ ||

rātrirdvādaśavarṣāṇi hariścandre tathā hyabhūt | kāntāvirahiṇāmekaṃ vāsaraṃ vatsarāyate | || 51 ||

English

For Harishchandra, the night lasted for twelve years. For those separated from their beloved, even a single day feels like a year.

हिन्दी

हरिश्चंद्र के लिए रात बारह वर्षों तक चली। प्रियजनों से विरहित लोगों के लिए एक दिन भी एक वर्ष के समान लगता है।

52

मृतो जातोऽहमन्यो मे पितेति स्वप्नतास्विव । अभुक्तस्यैव भोगस्य भुक्तधीरुपजायते ॥ || ५२ ||

mṛto jāto'hamanyo me piteti svapnatāsviva | abhuktasyaiva bhogasya bhuktadhīrupa jāyate | || 52 ||

English

I died and was born again as someone else, just like in a dream. The mind, having experienced enjoyment, thinks it has not experienced it at all.

हिन्दी

मैं मर गया और किसी और के रूप में पुनर्जन्म लिया, जैसे कि एक स्वप्न में। भोग का अनुभव करने के बाद भी मन सोचता है कि उसने कुछ भी अनुभव नहीं किया है।

53

भुक्तेऽप्यभुक्तधीर्दृष्टमित्यलङ्कितवादिषु । शून्यमाकीर्णतामेति तुल्यं व्यसनमुत्सवैः । विप्रलम्भोऽपि लाभश्च मदस्वप्नादिसंविदि ॥ || ५३ ||

bhukte'pyabhuktadhīrdṛṣṭamityalaṅkitavādiṣu | śūnyamākīrṇatāmeti tulyaṃ vyasanamutsavaiḥ | vipralambho'pi lābhaśca madasvapnādisaṃvidi | || 53 ||

English

It is seen that even after experiencing, the mind thinks it has not experienced. Emptiness becomes full, sorrow equals celebration, and even deception becomes gain in the realm of intoxicated dreams.

हिन्दी

देखा जाता है कि भले ही अनुभव कर लिया गया हो, मन सोचता है कि उसने कुछ भी अनुभव नहीं किया है। शून्यता भर जाती है, दुःख उत्सव के समान हो जाता है, और धोखा भी लाभ बन जाता है नशे के स्वप्नों की दुनिया में।

54

तैक्ष्ण्यं यथा मरिचबीजकणे स्थितं स्वं स्तम्भेषु चारचितपुत्रकजालमन्तः । दृश्यं त्वनन्यदिदमेवमजेऽस्ति शान्तं तस्यास्तिबन्धनविमोक्षदृशः कुतः काः ॥ || ५४ ||

taikṣṇyaṃ yathā maricabījakaṇe sthitaṃ svaṃ stambheṣu cāracitaputrakajālamantaḥ | dṛśyaṃ tv ananyadidamevamaje'sti śāntaṃ tasyāstibandhanavimokṣadṛśaḥ kutaḥ kāḥ | || 54 ||

English

Just as the pungency in a pepper seed is inherent, and the intricate web of a spider is within its own threads, so too is this world perceived as separate, yet it is inherently peaceful. How can there be any bondage or liberation for the self?

हिन्दी

जैसे मिर्च के बीज में तीखापन स्वाभाविक रूप से होता है, और मकड़ी का जाल अपने धागों में ही बुना होता है, वैसे ही यह दुनिया अलग दिखाई देती है, लेकिन स्वाभाविक रूप से शांत है। आत्मा के लिए बंधन या मुक्ति कैसे हो सकती है?

← Chapter 19Chapter 21 →