Utpatti उत्पत्ति

Chapter 119 — 40 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | ऊर्मिकासंविदा हेम यथा विस्मृत्य हेमताम् | विरौति नाहं हेमेति तथात्माहंतयानया || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | ūrmikāsaṃvidā hema yathā vismṛtya hemataṃ | virauti nāhaṃ hemeti tathātmāhaṃtayānayā || 1 ||

English

Vasishtha said: Just as gold, forgetting its goldness, does not say 'I am gold,' so too the self, due to the sense of 'I,' does not say 'I am the self.'

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: जैसे सोना, अपने सोनेपन को भूलकर, 'मैं सोना हूँ' नहीं कहता, वैसे ही आत्मा, 'मैं' की भावना के कारण, 'मैं आत्मा हूँ' नहीं कहता।

2

श्रीराम उवाच | ऊर्मिकासंविदुदयः कथं हेम्नो यथा मुने | अहंता चात्मन इति यथावद्ब्रूहि मे प्रभो || २ ||

śrīrāma uvāca | ūrmikāsaṃvidudayaḥ kathaṃ hemnoyathā mune | ahaṃtā cātmana iti yathāvadbrūhi me prabho || 2 ||

English

Rama said: O Sage, how does the wave-like consciousness arise in gold, and how does the sense of 'I' arise in the self? Please explain this to me in detail, O Lord.

हिन्दी

राम ने कहा: हे मुनि, सोने में तरंग-जैसी चेतना कैसे उत्पन्न होती है, और आत्मा में 'मैं' की भावना कैसे उत्पन्न होती है? कृपया इसे विस्तार से समझाएँ, हे प्रभु।

3

श्रीवसिष्ठ उवाच | सत एवागमापायौ प्रष्टव्यौ नासतः सता | अहंत्वमूर्मिकात्वं च सती तु न कदाचन || ३ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | sata evāgamāpāyau praṣṭavyau nāsataḥ satā | ahaṃtvamūrmikātvaṃ ca satī tu na kadācana || 3 ||

English

Vasishtha said: The origin and dissolution of existence should be inquired into, not of non-existence. The sense of 'I' and wave-like consciousness never exist in reality.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: अस्तित्व की उत्पत्ति और विलय का अन्वेषण करना चाहिए, अस्तित्वहीनता का नहीं। 'मैं' की भावना और तरंग-जैसी चेतना वास्तव में कभी नहीं होती।

4

श्रीवसिष्ठ उवाच | हेमं हेम्न्यूर्मिकां च त्वं गृहाणेत्युदितो यदि | यद्दीयते सोर्मिकेण तत्तदस्ति न संशयः || ४ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | hemaṃ hemnūrmikāṃ ca tvaṃ gṛhāṇetyudito yadi | yaddīyate sormikeṇa tattadasti na saṃśayaḥ || 4 ||

English

Vasishtha said: If it is said, 'Take this gold and its wave-like form,' whatever is given by the wave-like form, that indeed exists, there is no doubt.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: यदि कहा जाता है, 'इस सोने और इसके तरंग-जैसे रूप को लो,' तो जो कुछ भी तरंग-जैसे रूप से दिया जाता है, वह वास्तव में है, इसमें कोई संदेह नहीं।

5

श्रीराम उवाच | एवं चेत्तत्प्रभो किं स्यादूर्मिकात्वं तु कीदृशम् | अनयैवार्थनिश्चित्या ज्ञास्यामि ब्रह्मणो वपुः || ५ ||

śrīrāma uvāca | evaṃ cet tat prabho kiṃ syādūrmikātvaṃ tu kīdṛśam | anayai vārthanisciyā jñāsyāmi brahmaṇo vapuḥ || 5 ||

English

Rama said: If this is so, O Lord, what is the nature of wave-like consciousness? By understanding this meaning, I will know the form of Brahman.

हिन्दी

राम ने कहा: यदि ऐसा है, हे प्रभु, तो तरंग-जैसी चेतना की प्रकृति क्या है? इस अर्थ को समझकर, मैं ब्रह्म के रूप को जानूँगा।

6

श्रीवसिष्ठ उवाच | रूपं राघव नीरूपमसतश्चेन्निरूप्यते | तद्वन्ध्यातनयाकारगुणांस्त्वं समुदाहर || ६ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | rūpaṃ rāghava nīrūpamasataścennirūpyate | tadvandhyātanayākāraguṇāṃstvaṃ samudāhara || 6 ||

English

Vasishtha said: O Raghava, if the formless is described as having a form, then you should enumerate the qualities of a barren woman's son.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: हे रघुवंशी, यदि निराकार को साकार कहा जाए तो फिर तुम वंध्या के पुत्र के गुण गिनाओ।

7

ऊर्मिकात्वं मुधा भ्रान्तिर्मायैषा सत्स्वरूपिणी | रूपं तदेतदेवास्याः प्रेक्षिता यन्न दृश्यते || ७ ||

ūrmikātvam mudhā bhrāntirmāyaiṣā satsvarūpiṇī | rūpaṃ tadetadevāsyāḥ prekṣitā yanna dṛśyate || 7 ||

English

This illusion, which is the nature of reality, is a delusion arising from ignorance. The form of this illusion is that which is not seen when observed.

हिन्दी

यह माया, जो सत्य का स्वरूप है, अज्ञान से उत्पन्न भ्रांति है। इस माया का रूप वह है जो देखने पर नहीं दिखाई देता।

8

मृगतृष्णाम्भसि द्वीन्दावहंतारूपकादिषु | एतावदेव रूपं यत्प्रेक्ष्यमाणं न लभ्यते || ८ ||

mṛgatṛṣṇāmbhasi dvīndāvahamtārūpakādiṣu | etāvadeva rūpaṃ yatprekṣyamāṇaṃ na labhyate || 8 ||

English

Just as the mirage water, the imagined silver in the mother-of-pearl, and other such illusions, the form is that which is not found when sought.

हिन्दी

जैसे मृगतृष्णा का जल, सुक्ति में कल्पित रजत, और अन्य ऐसी भ्रांतियाँ, उसी प्रकार रूप वह है जो ढूँढ़ने पर नहीं मिलता।

9

यः शुक्तौ रजताकारं प्रेक्षते रजतस्य सः | न संप्राप्नोत्यणुमपि कणं क्षणमपि क्वचित् || ९ ||

yaḥ śuktau rajatākāraṃ prekṣate rajatasya saḥ | na saṃprāpnotyaṇumapi kaṇaṃ kṣaṇamapi kvacit || 9 ||

English

One who sees the form of silver in the mother-of-pearl does not obtain even a particle of silver at any time.

हिन्दी

जो सुक्ति में रजत का रूप देखता है, वह किसी भी समय एक कण भी रजत नहीं पाता।

10

अपर्यालोकनेनैव सदिवासद्विराजते | यथा शुक्तौ रजतता जलं मरुमरीचिषु || १० ||

aparyālokanenaiva sadivāsadvirājate | yathā śuktau rajatatā jalaṃ marumarīciṣu || 10 ||

English

By mere non-observation, it appears as real or unreal, just as the silver in the mother-of-pearl and the water in the mirage.

हिन्दी

केवल अपर्यालोचन से ही यह सत् या असत् प्रतीत होता है, जैसे सुक्ति में रजत और मृगतृष्णा में जल।

11

यन्नास्ति तस्य नास्तित्वं प्रेक्ष्यमाणं प्रकाशते | अप्रेक्ष्यमाणं स्फुरति मृगतृष्णास्विवाम्बुधीः || ११ ||

yannāsti tasya nāstitvaṃ prekṣyamāṇaṃ prakāśate | aprakṣyamāṇaṃ sphurati mṛgatṛṣṇāsvivāmbudhīḥ || 11 ||

English

That which does not exist has no existence when observed | It shimmers unobserved like a mirage in the desert || 11 ||

हिन्दी

जो नहीं है उसका अस्तित्व नहीं है जब देखा जाता है | अप्रत्यक्ष रूप से चमकता है मरीचिका की तरह रेगिस्तान में || ११ ||

12

असदेव च सत्कार्यकरं भवति च स्थिरम् | बालानां मरणायैव वेतालभ्रान्तिसंभ्रमः || १२ ||

asadeva ca satkāryakaraṃ bhavati ca sthiram | bālānāṃ maraṇāyaiva vetālabhrāntisaṃbharamaḥ || 12 ||

English

Even the non-existent becomes a cause of good deeds and remains stable | The confusion of the ghostly illusion is indeed for the death of children || 12 ||

हिन्दी

असत् भी सत्कार्य का कारण बनता है और स्थिर रहता है | भूत के भ्रम का संभ्रम बच्चों के मरण के लिए ही है || १२ ||

13

हेमतां वर्जयित्वैकां विद्यते हेम्नि नेतरत् | ऊर्मिकाकटकादित्वं तैलादिसिकतास्विव || १३ ||

hematāṃ varjayitvaikāṃ vidyate hemani netarat | ūrmikākaṭakāditvaṃ tailādisikatāsviva || 13 ||

English

Except for one, gold is found in gold | Like the nature of waves in oil drops || 13 ||

हिन्दी

एक को छोड़कर, सोना सोने में ही पाया जाता है | तेल की बूँदों में लहरों की तरह || १३ ||

14

नेहास्ति सत्यं नो मिथ्या यद्यथा प्रतिभाव्यते | तत्तथार्थक्रियाकारि बालयक्षविकारवत् || १४ ||

nehaasti satyaṃ no mithyā yadyathā pratibhāvyate | tattathārthakriyākāri bālayakṣavikāravat || 14 ||

English

Here there is neither truth nor falsehood | Whatever appears as it is, it performs its function like the transformation of a child's play || 14 ||

हिन्दी

यहाँ न तो सत्य है न मिथ्या | जो जैसा प्रतीत होता है, वह उसी तरह से कार्य करता है बच्चों के खेल की तरह || १४ ||

15

सद्वा भवत्वसद्वापि सुरूढं हृदये हि यत् | तत्तदर्थक्रियाकारि विषस्येवामृतक्रिया || १५ ||

sadvā bhavatvasadvāpi surūḍhaṃ hṛdaye hi yat | tattadarthakriyākāri viṣasyevāmṛtakriyā || 15 ||

English

Whether it is real or unreal, whatever is firmly established in the heart | It performs its function like the action of nectar from poison || 15 ||

हिन्दी

चाहे वह सत्य हो या असत्य, जो हृदय में दृढ़ता से स्थापित है | वह विष से अमृत की तरह कार्य करता है || १५ ||

16

परमैषैव सा विद्या मायैषा संसृतिर्ह्यसौ असतो निष्प्रतिष्ठस्य यदहंत्वस्य भावनम् || १६ ||

paramaiṣaiva sā vidyā māyaiṣā saṃsṛtirhyasau asato niṣpratiṣṭhasya yadahaṃtvasyabhāvanam || 16 ||

English

This knowledge is supreme and this illusion is the cycle of birth and death. The ego, which is unreal and without foundation, is the cause of this.

हिन्दी

यह ज्ञान परम है और यह माया जीवन और मृत्यु के चक्र है। अहंकार, जो असत्य और बिना आधार का है, इसका कारण है।

17

हेम्न्यस्ति नोर्मिकादित्वमहन्ताद्यस्ति नात्मनि अहन्ताभाववस्त्वेमं स्वच्छे शान्ते सिते परे || १७ ||

hemnyasti normikāditvamahantādyasti nātmani ahantābhāvavastvemaṃ svacche śānte site pare || 17 ||

English

There is no existence of the ego in the self. The reality of the absence of ego is pure, peaceful, and supreme.

हिन्दी

आत्मा में अहंकार का कोई अस्तित्व नहीं है। अहंकार की अनुपस्थिति की वास्तविकता पवित्र, शांत और परम है।

18

न सनातनता काचिन्न च काचिद्विरिञ्चिता न च ब्रह्माण्डता काचिन्न च काचित्सुतादिता || १८ ||

na sanātanatā kācinna ca kācidviriñcitā na ca brahmāṇḍatā kācinna ca kācitsutāditā || 18 ||

English

There is no eternal existence, no creation, no universe, and no progeny.

हिन्दी

कोई नित्य अस्तित्व नहीं है, कोई सृष्टि नहीं है, कोई ब्रह्माण्ड नहीं है, और कोई संतान नहीं है।

19

न लोकान्तरता काचिन्न च स्वर्गादिता क्वचित् न मेरुता नासुरता न मनस्त्वं न देहता || १९ ||

na lokāntaratā kācinna ca svargāditā kvacit na merutā nāsuratā na manastvaṃ na dehatā || 19 ||

English

There is no other world, no heaven, no Mount Meru, no demon, no mind, and no body.

हिन्दी

कोई दूसरा लोक नहीं है, कोई स्वर्ग नहीं है, कोई मेरु पर्वत नहीं है, कोई असुर नहीं है, कोई मन नहीं है, और कोई शरीर नहीं है।

20

न महाभूतता काचिन्न च कारणता क्वचित् न च त्रिकालकलना न भावाभाववस्तुता || २० ||

na mahābhūtatā kācinna ca kāraṇatā kvacit na ca trikālakalanā na bhāvābhāvavastutā || 20 ||

English

There is no great element, no cause, no calculation of the three times, and no reality of existence and non-existence.

हिन्दी

कोई महाभूत नहीं है, कोई कारण नहीं है, कोई त्रिकाल की गणना नहीं है, और कोई अस्तित्व और अनस्तित्व की वास्तविकता नहीं है।

21

त्वत्ताहन्तात्मता तत्ता सत्ताऽसत्ता न काचन | न क्वचिद्भेदकलना न भावो न च रञ्जना || २१ ||

tvattāhantātmatā tattā sattā'sattā na kācana | na kvacidbhedakalanā na bhāvo na ca rañjanā || 21 ||

English

There is no 'you' or 'I', no self, no reality or unreality, no difference anywhere, no state, no enjoyment.

हिन्दी

न तुम हो, न मैं हूँ, न आत्मा है, न सत्ता है, न असत्ता है, न कहीं भेद है, न भाव है, न आनंद है।

22

सर्वं शान्तं निरालम्बं जगत्त्वं शाश्वतं शिवम् | अनामयमनाभासमनामकमकारणम् || २२ ||

sarvaṃ śāntaṃ nirālambaṃ jagattvaṃ śāśvataṃ śivam | anāmayamanābhāsam anāmakamakāraṇam || 22 ||

English

Everything is peaceful, without support, eternal, auspicious, free from disease, without appearance, without name, without cause.

हिन्दी

सब कुछ शांत है, बिना आधार के, सनातन है, कल्याणकारी है, बीमारी से मुक्त है, बिना दिखावे के, बिना नाम के, बिना कारण के।

23

न सन्नासन्न मध्यान्तं न सर्वं सर्वमेव च | मनोवचोभिरग्राह्यं शून्याच्छून्यं सुखात्सुखम् || २३ ||

na sannāsan na madhyāntaṃ na sarvaṃ sarvameva ca | manovacobhiragrāhyaṃ śūnyācchūnyaṃ sukhātsukham || 23 ||

English

It is neither existent nor non-existent, neither middle nor end, neither everything nor nothing. It is beyond mind and speech, emptier than empty, happier than happiness.

हिन्दी

यह न अस्तित्व है न अनस्तित्व, न मध्य है न अंत, न सब कुछ है न कुछ नहीं। यह मन और वाणी से परे है, शून्य से भी शून्य, सुख से भी सुख।

24

श्रीराम उवाच | अवबुद्धं समं ब्रह्म सर्वमेव मयाधुना | तथापि भूयः कथय सर्गः किमिव लोक्यते || २४ ||

śrīrāma uvāca | avabuddhaṃ samaṃ brahma sarvameva mayādhunā | tathāpi bhūyaḥ kathaya sargaḥ kimiva lokyate || 24 ||

English

Sri Rama said: I have understood that Brahman is the same and all-pervading. Still, please tell me more about how the creation is perceived.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: मैंने समझ लिया है कि ब्रह्म एक समान और सर्वव्यापी है। फिर भी, कृपया मुझे और बताएँ कि सृष्टि कैसे देखी जाती है।

25

श्रीवसिष्ठ उवाच | परे शान्ते परं नाम स्थितमित्थमिदंतया | नेह सर्गो न सर्गाख्या काचिदस्ति कदाचन || २५ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | pare śānte paraṃ nāma sthitamitthamidantayā | neha sargo na sargākhyā kācidasti kadācana || 25 ||

English

Sri Vasistha said: In the ultimate peace, the supreme name is established thus. Here, there is no creation, no concept of creation, ever.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: परम शांति में, परम नाम इस प्रकार स्थापित है। यहाँ, कभी भी कोई सृष्टि नहीं है, कोई सृष्टि का ख्याल नहीं है।

26

महार्णवाम्भसीवाम्बु संस्थिता परमेश्वरे | जलं द्रवत्वात्स्पन्दीव निस्पन्दं परमं पदम् || २६ ||

mahārṇavāmbhasīvāmbu saṃsthitā parameśvare | jalaṃ dravatvātspandīva nispandaṃ paramaṃ padam || 26 ||

English

Just as water in the great ocean is still, the Supreme Lord is motionless, unlike the moving water.

हिन्दी

जैसे महासागर का जल स्थिर होता है, वैसे ही परमेश्वर निश्चल हैं, चलते हुए जल की तरह नहीं।

27

भाः स्वात्मनीव कचति न कचत्येव तत्पदम् | भासां तत्त्वं हि कचनं पदं त्वकचनं विदुः || २७ ||

bhāḥ svātmanīva kacati na kacatyeva tatpadam | bhāsāṃ tattvaṃ hi kacanaṃ padaṃ tvakacanaṃ viduḥ || 27 ||

English

Light shines as if it is the self, but it does not shine in that ultimate state. The essence of light is indeed shining, but that state is known as non-shining.

हिन्दी

प्रकाश ऐसे चमकता है जैसे वह स्वयं है, लेकिन वह उस परम अवस्था में नहीं चमकता। प्रकाश का तत्व वास्तव में चमकना है, लेकिन वह अवस्था अचमकीली कहलाती है।

28

अध ऊर्ध्वं वर्जयित्वा यथाब्धेरुदरे पयः | स्फुरत्येवं परे चित्त्वादिदं नानेव तत्परम् || २८ ||

adha ūrdhvaṃ varjayitvā yathābdherudare payaḥ | sphuratyevaṃ pare cittvādidam nāneva tatparam || 28 ||

English

Just as water in the ocean's belly is neither above nor below, the ultimate consciousness shines in this way, neither one nor many.

हिन्दी

जैसे सागर के उदर में जल न ऊपर है न नीचे, वैसे ही परम चेतना इस तरह चमकती है, न एक न अनेक।

29

ईषद्विदः स्वयं चित्त्वाच्चेत्यतामिव गच्छति | बुद्ध्यते सर्ग इत्येव समास्थास्यति शाश्वतम् || २९ ||

īṣadvidaḥ svayaṃ cittvāccetyatāmiva gacchati | buddhyate sarga ityeva samāsthāsyati śāśvatam || 29 ||

English

Those who know a little think that consciousness itself is the cause of creation, but ultimately, creation is understood to be eternal.

हिन्दी

जो थोड़ा जानते हैं, वे सोचते हैं कि चेतना स्वयं ही सृष्टि का कारण है, लेकिन अंततः, सृष्टि को सनातन समझा जाता है।

30

सर्गस्तु परमार्थस्य संज्ञेत्येव विनिश्चयः | नानास्ति नायमत्यन्तमम्बरस्य यथाम्बरम् || ३० ||

sargastu paramārthasya saṃjñetyeva viniścayaḥ | nānāsti nāyamatyantamambarasya yathāmbaram || 30 ||

English

Creation is indeed a manifestation of the ultimate reality, this is the conclusion. It is not different, not ultimately separate, like the sky from the sky.

हिन्दी

सृष्टि वास्तव में परम सत्य का ही प्रकटीकरण है, यही निष्कर्ष है। यह अलग नहीं है, आकाश की तरह आकाश से अलग नहीं है।

31

चित्तात्सर्गसमापत्तिरचित्तात्सर्गसंक्षयः परे परमसंशान्ते हेम्नीव कटकभ्रमः || ३१ ||

cittātsargasamāpattiracittātsargasaṃkṣayaḥ pare paramasaṃśānte hemnīva kaṭakabhramaḥ || 31 ||

English

From the mind arises the creation, and from the absence of the mind, the destruction of the creation. In the supreme tranquility, the illusion of creation is like a bracelet in a mirror.

हिन्दी

चित्त से सृष्टि का उद्भव होता है, और चित्त के अभाव से सृष्टि का विनाश होता है। परम शान्ति में, सृष्टि का भ्रम दर्पण में कड़ा की तरह होता है।

32

सन्नेव सर्गो सत्यत्वमेति चित्तशमोदये असत्सत्तामवाप्नोति स्वतः संवेदनोदये || ३२ ||

sanneva sargo satyatvameti cittaśamodaye asatsattāmavāpnoti svataḥ saṃvedanodaye || 32 ||

English

The creation itself attains reality when the mind is tranquil. It attains unreality when the awareness arises spontaneously.

हिन्दी

सृष्टि स्वयं सत्यता प्राप्त करती है जब मन शांत होता है। यह असत्यता प्राप्त करती है जब चेतना स्वयं उत्पन्न होती है।

33

संवेदनमहंतावत्सर्गसंभ्रमसंभ्रमः असंवेदनमाशान्तं परं विद्धि न तज्जडम् || ३३ ||

saṃvedanamahantāvatsargasaṃbhramasambhramaḥ asaṃvedanamāśāntaṃ paraṃ viddhi na tajjadaṃ || 33 ||

English

Awareness is the illusion of the creation. Non-awareness is the supreme tranquility, know that it is not inert.

हिन्दी

चेतना सृष्टि का भ्रम है। अचेतना परम शांति है, यह जानो कि यह जड़ नहीं है।

34

नानेव सर्गो नानायं ज्ञस्यैकात्मशिवात्मकः पुंस्त्वकर्मक्रिया सेना मृन्मयी शिल्पिनां यथा || ३४ ||

nāneva sargo nānāyaṃ jñasyaiakātmaśivātmakaḥ puṃstvakarmakriyā senā mṛnmayī śilpināṃ yathā || 34 ||

English

This creation is not diverse, it is one with the knower, the self, and the divine. The actions of the individual are like the clay creations of the potter.

हिन्दी

यह सृष्टि विविध नहीं है, यह ज्ञाता, आत्मा और शिव के साथ एक है। व्यक्ति के कर्म कुम्हार की मिट्टी की कृतियों की तरह हैं।

36

यदयं लक्ष्यते सर्गस्तद्ब्रह्म ब्रह्मणि स्थितम् नभो नभसि विश्रान्तं शान्तं शान्ते शिवे शिवम् || ३६ ||

yadayaṃ lakṣyate sargastadbrahma brahmaṇi sthitam nabho nabhasi viśrāntaṃ śāntaṃ śānte śive śivam || 36 ||

English

Whatever is perceived as creation is Brahman, established in Brahman. It is like the sky in the sky, tranquil in the tranquil, divine in the divine.

हिन्दी

जो सृष्टि के रूप में देखा जाता है, वह ब्रह्म है, ब्रह्म में स्थित है। यह आकाश की तरह आकाश में, शांति में शांत, शिव में शिव है।

37

मुकुरप्रतिबिम्बस्थे नगरे नवयोजने | यथा दूरमदूरं च तथेशे तदतत्क्रमः || ३७ ||

mukurapratibimbasthé nagaré navayōjané | yathā dūramadūraṃ ca tathéśé tadatatkramaḥ || 37 ||

English

Just as in a mirror, a city reflected appears close yet distant, so too is the Lord, both near and far.

हिन्दी

जैसे दर्पण में प्रतिबिम्बित नगर नज़दीक और दूर दोनों लगता है, वैसे ही ईश्वर भी नज़दीक और दूर हैं।

38

असदभ्युदितं विश्वं सदप्यभ्युदितं सदा | प्रतिभासात्सदाभासमवस्तुत्वादसन्मयम् || ३८ ||

asadabhyuditaṃ viśvaṃ sadapyabhyuditaṃ sadā | pratibhāsātsadābhāsamavastutvādasanmayam || 38 ||

English

The universe, though unreal, appears as real. Due to its mere appearance, it seems real, but it is essentially unreal.

हिन्दी

यह विश्व, यद्यपि असत्य है, फिर भी सत्य के रूप में प्रकट होता है। केवल अपने प्रतिबिम्ब के कारण, यह सत्य लगता है, लेकिन असल में यह असत्य है।

39

आदर्शनगराकारे मृगतृष्णाम्बुभास्वरे | द्विचन्द्रविभ्रमाभासे सर्गेऽस्मिन्कैव सत्यता || ३९ ||

ādarśanagarākāre mṛgatṛṣṇāmbubhāsvare | dvicandravibhramābhāse sargē'sminkaiva satyatā || 39 ||

English

In this creation, which is like a mirage, a reflection in a mirror, or the illusion of a double moon, what is the reality?

हिन्दी

इस सृष्टि में, जो दर्पण की छाया, मृगतृष्णा या दो चंद्रमाओं की भ्रामक छवि की तरह है, सच्चाई क्या है?

40

मायाचूर्णपरिक्षेपाद्यथा व्योम्नि पुरभ्रमः | तथा संविदि संसारः सारोऽसारश्च भासते || ४० ||

māyācūrṇaparikṣepādyathā vyomni purabhramaḥ | tathā saṃvidi saṃsāraḥ sāro'sāraśca bhāsate || 40 ||

English

Just as the illusion of a city in the sky is created by throwing dust into the air, so too the world appears in consciousness, both real and unreal.

हिन्दी

जैसे हवा में धूल उछालने से आकाश में नगर का भ्रम उत्पन्न होता है, वैसे ही चेतना में संसार प्रकट होता है, जो सत्य और असत्य दोनों है।

41

यावद्विचारदहनेन समूलदाहं दग्धा न जर्जरलतेव बलादविद्या | शाखाप्रतानगहनानि बहूनि तावन्नानाविधानि सुखदुःखवनानि सूते || ४१ ||

yāvadvicāradahanena samūladāhaṃ dagdhā na jarjaralateva balādavidyā | śākhāpratānagahanāni bahūni tāvannānāvidhāni sukhaduḥkhavanāni sūte || 41 ||

English

Until ignorance is completely burned by the fire of discerning inquiry, it continues to sprout numerous branches of joy and sorrow.

हिन्दी

जब तक अज्ञान विवेकपूर्ण जिज्ञासा की अग्नि से पूरी तरह नहीं जल जाता, तब तक यह सुख और दुःख की अनेक शाखाओं को उत्पन्न करता रहता है।

← Chapter 118Chapter 120 →