Utpatti उत्पत्ति

Chapter 115 — 36 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवाल्मीकिरुवाच एवमुक्तो भगवता वसिष्ठेन महात्मना रामः कमलपत्राक्ष उन्मीलित इवाबभौ || १ ||

śrīvālmīkiruvāca evamukto bhagavatā vasiṣṭhena mahātmanā rāmaḥ kamalapatrākṣa unmīlita ivābabhau || 1 ||

English

Sri Valmiki said: Thus addressed by the great sage Vasistha, Rama, the lotus-eyed one, appeared as if awakened.

हिन्दी

श्री वाल्मीकि ने कहा: महात्मा वसिष्ठ द्वारा ऐसे कहे जाने पर, कमल नेत्रों वाले राम ऐसे प्रतीत हुए जैसे उनकी आँखें खुल गई हों।

2

विकासितान्तःकरणः शोभामलमुपाययौ आश्वस्तस्तमसि क्षीणे पद्मोऽर्कालोकनादिव || २ ||

vikāsitāntaḥkaraṇaḥ śobhāmalamupāyayau āśvastastamasi kṣīṇe padmo'rkālokanādiva || 2 ||

English

With his inner self expanded, he attained a pure and radiant state, reassured as the darkness was dispelled, like a lotus at the sight of the sun.

हिन्दी

अपने अंतःकरण के विकसित होने पर, वह एक शुद्ध और चमकीले अवस्था में पहुंच गया, अंधेरे के दूर होने पर आश्वस्त, जैसे सूर्य के दर्शन पर कमल।

3

बोधविस्मयसंजातसौम्यस्मितसिताननः दन्तरश्मिसुधाधौतामिमां वाचमुवाच ह || ३ ||

bodhavismayasaṃjātasaumyasmitasitānanaḥ dantaraśmisudhādhautāmimāṃ vācamuvāca ha || 3 ||

English

With a sense of wonder and enlightenment, his face adorned with a gentle smile, and his teeth gleaming like nectar, he spoke these words.

हिन्दी

बोध और विस्मय के साथ, उनका मुख एक मधुर मुस्कान से सुशोभित था, और उनके दांत अमृत की तरह चमक रहे थे, उन्होंने ये शब्द कहे।

4

श्रीराम उवाच अहो नु चित्रं पद्मोत्थैर्बद्धास्तन्तुभिरद्रयः अविद्यमाना या विद्या तया सर्वे वशीकृताः || ४ ||

śrīrāma uvāca aho nu citraṃ padmotthairbaddhāstantubhiradrayaḥ avidyamānā yā vidyā tayā sarve vaśīkṛtāḥ || 4 ||

English

Sri Rama said: Oh, how wonderful! The mountains are bound by the threads of lotus fibers. The non-existent knowledge has subjugated everyone.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: ओह, कितना अद्भुत! पर्वत कमल की रस्सियों से बंधे हुए हैं। अविद्यमान विद्या ने सबको वश में कर लिया है।

5

इदं तद्वज्रतां यातं तृणमात्रं जगत्त्रये अविद्ययापि यन्नामासदेव सदिव स्थितम् || ५ ||

idaṃ tadvajratāṃ yātaṃ tṛṇamātraṃ jagattraye avidyayāpi yannāmāsadeva sadiva sthitam || 5 ||

English

This has become as powerful as a thunderbolt, even a mere blade of grass in the three worlds. Even by ignorance, that which is named as non-existent exists as if real.

हिन्दी

यह वज्र के समान शक्तिशाली हो गया है, तीनों लोकों में एक घास की पत्ती के रूप में भी। अज्ञान के द्वारा भी, जो असत् कहलाता है, वह सत् के रूप में स्थित है।

6

अस्याः संसारमायाया नद्यास्त्रिभुवनाङ्गणे | रूपं मदवबोधार्थं कथयानुग्रहात्पुनः || ६ ||

asyāḥ saṃsāramāyāyā nadyāstribhuvanāṅgaṇe | rūpaṁ madavabodhārthaṃ kathayānugrahātpunaḥ || 6 ||

English

Please explain the nature of this worldly illusion, which is like a river flowing through the three realms, for the sake of enlightenment and out of compassion.

हिन्दी

इस संसार माया की प्रकृति, जो तीनों लोकों में बहने वाली नदी की तरह है, ज्ञान प्राप्ति के लिए और दया से फिर से बताएँ।

7

अन्यो यत्संशयोऽयं मे महात्मन्हृदि वर्तते | लवणोऽसौ महाभागः किं नामापदमाप्तवान् || ७ ||

anyo yatsaṃśayo'yaṃ me mahātmanhṛdi vartate | lavaṇo'sau mahābhāgaḥ kiṃ nāmāpadamāptavān || 7 ||

English

Another doubt arises in my mind, O great one. What calamity has befallen the fortunate Lavana?

हिन्दी

मेरे मन में एक और संदेह उठता है, हे महान्। भाग्यशाली लवण पर कौन सी विपत्ति आई है?

8

संश्लिष्टयोराहतयोर्द्वयोर्वा देहदेहिनोः | ब्रह्मन्क इव संसारी शुभाशुभफलैकभाक् || ८ ||

saṃśliṣṭayorāhatayordvayorvā dehadehinoḥ | brahman ka iva saṃsārī śubhāśubhaphalaikabhāk || 8 ||

English

O Brahman, who is the one experiencing the world, as if united or struck by the two, the body and the embodied soul, solely enjoying the fruits of good and bad deeds?

हिन्दी

हे ब्रह्मन्, शरीर और आत्मा के दोनों के साथ जुड़े या छूए हुए, पुण्य और पाप के फलों का अनुभव करने वाला संसारी कौन है?

9

लवणस्य तथा दत्त्वा तामापदमनुत्तमाम् | किं गतश्चञ्चलारम्भः कश्चासावैन्द्रजालिकः || ९ ||

lavaṇasya tathā dattvā tāmāpadamanuttamām | kiṃ gataścañcalārambhaḥ kaścāsāvaindrajālikaḥ || 9 ||

English

Having given that unsurpassable calamity to Lavana, what happened to the unsteady endeavor? Who is that magician?

हिन्दी

लवण को उस अतुलनीय विपत्ति देकर, अस्थिर प्रयास का क्या हुआ? वह जादूगर कौन है?

10

काष्ठकुड्योपमो देहो न किंचन इहानघ | स्वप्नालोक इवानेन चेतसा परिकल्प्यते || १० ||

kāṣṭhakuḍyopamo deho na kiṃcana ihānagha | svapnāloka ivānena cetasā parikalpyate || 10 ||

English

O sinless one, the body is like a wooden puppet, nothing here. It is imagined by the mind like a dream world.

हिन्दी

हे निष्पाप, शरीर एक लकड़ी की पुतली की तरह है, यहाँ कुछ भी नहीं है। यह मन द्वारा स्वप्न जगत की तरह कल्पित है।

11

चेतस्तु जीवतां यातं चिच्छक्तिपरिभूषितम् | विद्यात्संसारसंरम्भं कपिपोतकचञ्चलम् || ११ ||

cetastu jīvatāṃ yātaṃ cicchaktiparibhūṣitam | vidyātsaṃsārasaṃrambhaṃ kapipotakacañcalam || 11 ||

English

The mind of living beings, adorned with the power of consciousness, perceives the world as a restless monkey.

हिन्दी

जीवों के मन चेतना शक्ति से सुशोभित है, और वह संसार को एक चंचल बंदर के रूप में देखता है।

12

देही हि कर्मभाग्यो हि नानाकारशरीरधृक् | अहंकारमनोजीवनामभिः परिकल्प्यते || १२ ||

dehī hi karmabhāgyo hi nānākāraśarīradhṛk | ahaṃkāramanojīvanāmabhiḥ parikalpyate || 12 ||

English

The embodied soul, indeed, is subject to the fruits of its actions and takes on various forms. It is conceived through ego, mind, and life-force.

हिन्दी

शरीरधारी आत्मा वास्तव में अपने कर्मों के फलों के अधीन है और विभिन्न रूपों को धारण करता है। यह अहंकार, मन और जीवन-शक्ति से कल्पित होता है।

13

तस्येमान्यप्रबुद्धस्य न प्रबुद्धस्य राघव | सुखदुःखान्यनन्तानि शरीरस्य न कानिचित् || १३ ||

tasyemānyaprabuddhasya na prabuddhasya rāghava | sukhaduḥkhānyanantāni śarīrasya na kānicit || 13 ||

English

O Raghava, these pleasures and pains are endless for the unawakened, but not for the awakened. The body experiences no such things.

हिन्दी

हे राघव, ये सुख और दुःख अनंत हैं अज्ञानी के लिए, लेकिन ज्ञानी के लिए नहीं। शरीर को ऐसे कुछ भी नहीं अनुभव होता।

14

अप्रबुद्धं मनो नानासंज्ञाकल्पितकल्पनम् | वृत्तीरनुपतच्चित्रा विचित्राकृतितां गतम् || १४ ||

aprabuddhaṃ mano nānāsaṃjñākalpitakalpanam | vṛttīranupataccitrā vicitrākṛtitāṃ gatam || 14 ||

English

The unawakened mind is full of various imagined concepts and follows various tendencies, leading to a diverse and colorful existence.

हिन्दी

अज्ञानी मन विभिन्न कल्पित संज्ञाओं से भरा है और विभिन्न प्रवृत्तियों का अनुसरण करता है, जिससे एक विविध और रंगीन अस्तित्व होता है।

15

अप्रबुद्धं मनो यावन्निद्रितं तावदेव हि | संभ्रमं पश्यति स्वप्ने न प्रबुद्धं कदाचन || १५ ||

aprabuddhaṃ mano yāvannidritaṃ tāvadeva hi | saṃbhraṃ paśyati svapne na prabuddhaṃ kadācana || 15 ||

English

As long as the unawakened mind is asleep, it sees confusion in dreams, but never when awakened.

हिन्दी

जब तक अज्ञानी मन सोया है, तब तक यह स्वप्न में भ्रम देखता है, लेकिन जब जागा है, तब नहीं।

16

अज्ञाननिद्राक्षुभितो जीवो यावन्न बोधितः | तावत्पश्यति दुर्भेदं संसारारम्भविभ्रमम् || १६ ||

ajñānanidrākṣubhito jīvo yāvanna bodhitaḥ | tāvatpaśyati durbhedaṃ saṃsārārambhavibhramam || 16 ||

English

As long as the individual soul, disturbed by the sleep of ignorance, is not awakened, it sees the bewildering beginning of the worldly existence as impenetrable.

हिन्दी

जब तक अज्ञान की नींद से विचलित जीव जागृत नहीं होता, तब तक वह संसार के भ्रमपूर्ण आरम्भ को दुर्भेद्य देखता है।

17

संप्रबुद्धस्य मनसस्तमः सर्वं विलीयते | कमलस्य यथा हार्दं दिनालोकविकासिनः || १७ ||

saṃprabuddhasya manasastamaḥ sarvaṃ vilīyate | kamalasya yathā hārdaṃ dinālokavikāsinaḥ || 17 ||

English

When the mind is fully awakened, all darkness dissolves, just as the lotus blooms with the light of day.

हिन्दी

जब मन पूर्ण रूप से जागृत होता है, तब सारी अंधेरी विलीन हो जाती है, जैसे दिन के प्रकाश में कमल खिलता है।

18

चित्ताविद्यामनोजीववासनेति कृतात्मभिः | कर्मात्मेति च यः प्रोक्तः स देही दुःखकोविदः || १८ ||

cittāvidyāmanojīvavāsaneti kṛtātmabhiḥ | karmātmeti ca yaḥ proktaḥ sa dehī duḥkhakovidaḥ || 18 ||

English

Those who are self-realized (kṛtātma) say that the individual soul (jīva) is influenced by the desires of the mind (manas) and ignorance (avidyā). The one who is identified with the body (dehī) and knows suffering (duḥkha) is called the doer of actions (karmātmā).

हिन्दी

जो आत्मसाक्षात्कारी (कृतात्म) हैं, वे कहते हैं कि जीव (जीव) मन (मनस) की इच्छाओं और अज्ञान (अविद्या) से प्रभावित होता है। जो शरीर (देही) से पहचाना जाता है और दुःख (दुःख) को जानता है, उसे कर्मात्मा (कर्मात्मा) कहा जाता है।

19

जडो देहो न दुःखार्हो दुःखी देह्यविचारतः | अविचारो घनाज्ञानादज्ञानं दुःखकारणम् || १९ ||

jaḍo deho na duḥkhārhaḥ duḥkhī dehyavicārataḥ | avicāro ghanājñānādajñānaṃ duḥkhakāraṇam || 19 ||

English

The insentient body is not capable of suffering. The sufferer is the embodied soul due to lack of discrimination. Lack of discrimination arises from dense ignorance, and ignorance is the cause of suffering.

हिन्दी

जड़ शरीर दुःख का अधिकारी नहीं है। दुःखी शरीरधारी आत्मा है, जो विवेक के अभाव के कारण है। विवेक का अभाव घने अज्ञान से उत्पन्न होता है, और अज्ञान दुःख का कारण है।

20

शुभाशुभानां धर्माणां जीवो विषयतां गतः | अविवेकैकदोषेण कोशेनेव हि कीटकः || २० ||

śubhāśubhānāṃ dharmāṇāṃ jīvo viṣayatāṃ gataḥ | avivekaikadoṣeṇa kośenaiva hi kīṭakaḥ || 20 ||

English

The individual soul, due to the single fault of lack of discrimination, becomes entangled in the objects of the virtuous and non-virtuous qualities, just like an insect in a cocoon.

हिन्दी

जीव एकमात्र विवेक के अभाव के दोष से, पुण्य और अपुण्य गुणों के विषयों में उलझ जाता है, जैसे कीट एक कोश में।

21

अविवेकामयोन्नद्धं मनो विविधवृत्तिमत् | नानाकारविहारेण परिभ्रमति चक्रवत् || २१ ||

avivekāmayonnaddhaṃ mano vividhavṛttimat | nānākāravihāreṇa paribhramati cakravat || 21 ||

English

The mind, enveloped by ignorance, has various tendencies. It wanders in various forms like a wheel.

हिन्दी

मन, जो अज्ञान से ढंका हुआ है, विविध प्रकार के विचारों से भरा हुआ है | यह विभिन्न रूपों में परिभ्रमण करता है जैसे एक चक्र की तरह || २१ ||

22

उदेति रौति हन्त्यत्ति याति वल्गति निन्दतिमन एव शरीरेऽस्मिन्न शरीरं कदाचन || २२ ||

udeti rauti hantyatti yāti valgati nindatimana eva śarīre'sminna śarīraṃ kadācana || 22 ||

English

The mind alone rises, weeps, kills, eats, goes, moves, and blames in this body, never the body itself.

हिन्दी

मन ही इस शरीर में उठता है, रोता है, मारता है, खाता है, जाता है, चलता है, और निंदा करता है, शरीर कभी नहीं।

23

यथा गृहपतिर्गेहे विविधं हि विचेष्टते | न गृहं तु जडं राम तथा देहे हि जीवकः || २३ ||

yathā gṛhapatirgehe vividhaṃ hi viceṣṭate | na gṛhaṃ tu jaḍaṃ rāma tathā dehe hi jīvakaḥ || 23 ||

English

Just as the master of the house performs various activities in the house, but the house itself is inert, O Rama, similarly, the soul performs various activities in the body.

हिन्दी

जैसे घर का मालिक घर में विभिन्न गतिविधियाँ करता है, पर घर स्वयं जड़ है, हे राम, उसी प्रकार आत्मा शरीर में विभिन्न गतिविधियाँ करती है || २३ ||

24

सर्वेषु सुखदुःखेषु सर्वासु कलनासु च | मनः कर्तृ मनो भोक्तृ मानसं विद्धि मानवम् || २४ ||

sarveṣu sukhaduḥkheṣu sarvāsu kalanāsu ca | manaḥ kartṛ mano bhoktṛ mānasaṃ viddhi mānavam || 24 ||

English

In all happiness and sorrow, and in all actions, the mind is the doer and the experiencer. Know the human being as mental.

हिन्दी

सभी सुख-दुःख और सभी क्रियाओं में, मन ही कर्ता और भोक्ता है | मनुष्य को मानसिक समझो || २४ ||

25

अत्र ते श्रृणु वक्ष्यामि वृत्तान्तमिममुत्तमम् | लवणोऽसौ यथा यातश्चण्डालत्वं मनोभ्रमात् || २५ ||

atra te śṛṇu vakṣyāmi vṛttāntamimamuttamam | lavaṇo'sau yathā yātaścaṇḍālatvaṃ manobhramāt || 25 ||

English

Now, listen to this excellent story. How that salt became a Chandala due to the delusion of the mind.

हिन्दी

अब, इस उत्तम कथा को सुनो | किस प्रकार वह नमक मन के भ्रम से चांडाल बन गया || २५ ||

26

मनः कर्मफलं भुङ्कते शुभं वाऽशुभमेव वा | यथैतद्बुद्ध्यसे नूनं तथाकर्णय राघव || २६ ||

manaḥ karmaphalaṃ bhuṅkte śubhaṃ vā'śubhameva vā | yathaitadbuddhyase nūnaṃ tathākarṇaya rāghava || 26 ||

English

The mind enjoys the fruits of actions, whether good or bad. O Raghava, understand this as it is.

हिन्दी

मन कर्मों के फल का भोग करता है, चाहे वे शुभ हों या अशुभ | हे राघव, जैसे तुम इसे समझते हो, वैसे ही सुनो।

27

हरिश्चन्द्रकुलोत्थेन लवणेन पुरानघ | एकं तेनोपविष्टेन चिन्तितं मनसा चिरम् || २७ ||

hariścandrakulotthena lavaṇena purānagha | ekaṃ tenopaviṣṭena cintitaṃ manasā ciram || 27 ||

English

O sinless one, long ago, Lavana, born in the lineage of Harischandra, sat alone and thought deeply in his mind.

हिन्दी

हे निष्पाप, पूर्वकाल में, हरिश्चन्द्र कुल से उत्पन्न लवण ने अकेले बैठकर मन में चिरकाल तक चिन्तन किया।

28

पितामहो मे सुमहान्राजसूयस्य याजकः | अहं तस्य कुले जातस्तं यजे मनसा मखम् || २८ ||

pitāmaho me sumahānrājasūyasya yājakaḥ | ahaṃ tasya kule jātastam yaje manasā makham || 28 ||

English

My great-grandfather was a great performer of the Rajasuya sacrifice. I, born in his lineage, worship him with the sacrifice in my mind.

हिन्दी

मेरे पितामह एक महान राजसूय यज्ञ के कर्ता थे। मैं, उनके कुल में उत्पन्न, मन में यज्ञ के साथ उनकी पूजा करता हूँ।

29

इति संचिन्त्य मनसा कृत्वा संभारमादृतः | राजसूयस्य दीक्षायां प्रविवेश महीपतिः || २९ ||

iti saṃcintya manasā kṛtvā saṃbhāramādṛtaḥ | rājasūyasya dīkṣāyāṃ praviveśa mahīpatiḥ || 29 ||

English

Thus, having thought in his mind and having made the preparations with respect, the king entered the initiation of the Rajasuya sacrifice.

हिन्दी

इस प्रकार, मन में सोचकर और सम्मान के साथ तैयारी करके, राजा ने राजसूय यज्ञ की दीक्षा में प्रवेश किया।

30

ऋत्विजश्चाह्वयामास पूजयामास सन्मुनीन् | देवानामन्त्रयामास ज्वालयामास पावकम् || ३० ||

ṛtvijaścāhvayāmāsa pūjayāmāsa sanmunīn | devānāmantrayāmāsa jvālayāmāsa pāvakam || 30 ||

English

He invited the priests, worshipped the holy sages, invited the gods, and kindled the sacred fire.

हिन्दी

उसने ऋत्विजों को बुलाया, पवित्र मुनियों की पूजा की, देवताओं को आमंत्रित किया, और पवित्र अग्नि को प्रज्वलित किया।

31

यथेच्छं यजमानस्य मनसोपवनान्तरे | ययौ संवत्सरः साग्रो देवर्षिद्विजपूजया || ३१ ||

yathecchaṃ yajamānasya manasopavanāntare | yayau saṃvatsaraḥ sāgro devaṛṣidvijapūjayā || 31 ||

English

According to his desire, the king spent a year in his garden, worshipping gods, sages, and Brahmins.

हिन्दी

अपनी इच्छा के अनुसार, राजा ने अपने उद्यान में एक वर्ष बिताया, देवताओं, ऋषियों और ब्राह्मणों की पूजा करते हुए।

32

भूतेभ्यो द्विजपूर्वेभ्यो दत्त्वा सर्वस्वदक्षिणाम् | विबुध्यत दिनस्यान्ते स्व एवोपवने नृपः || ३२ ||

bhūtebhyo dvijapūrvebhyo dattvā sarvasvadakṣiṇām | vibudhyata dinasyānte sva evopavane nṛpaḥ || 32 ||

English

After giving all his wealth as a gift to the beings and Brahmins, the king woke up at the end of the day in his own garden.

हिन्दी

देवताओं और ब्राह्मणों को अपना सारा धन दान करने के बाद, राजा दिन के अंत में अपने उद्यान में जागा।

33

एवं स लवणो राजा राजसूयमवाप्तवान् | मनसैव हि तुष्टेन युक्तं तस्य फलेन च || ३३ ||

evaṃ sa lavaṇo rājā rājasūyamavāptavān | manasaiva hi tuṣṭena yuktaṃ tasya phalena ca || 33 ||

English

Thus, King Lavana attained the Rajasuya sacrifice, being satisfied in his mind and enjoying its fruits.

हिन्दी

इस प्रकार, राजा लवण ने राजसूय यज्ञ प्राप्त किया, मन में संतुष्ट होकर और उसके फलों का आनंद लेते हुए।

34

अतश्चित्तं नरं विद्धि भोक्तारं सुखदुःखयोः | तन्मनः पावनोपाये सत्ये योजय राघव || ३४ ||

ataścittaṃ naraṃ viddhi bhoktāraṃ sukhaduḥkhayoḥ | tanmanaḥ pāvanopāye satye yojaya rāghava || 34 ||

English

Therefore, know the mind to be the enjoyer of happiness and sorrow. O Raghava, connect that mind to the purifying means of truth.

हिन्दी

इसलिए, मन को सुख और दुःख का भोक्ता समझो। हे रघुवंशी, उस मन को सत्य के पवित्र उपाय से जोड़ो।

35

पूर्णे देशे सुसंपूर्णः पुमान्नष्टे विनश्यति | देहोऽहमिति येषां तु निश्चयस्तैरलं बुधाः || ३५ ||

pūrṇe deśe susaṃpūrṇaḥ pumānnāṣṭe vinaśyati | deho'hamiti yeṣāṃ tu niścayastairalaṃ budhāḥ || 35 ||

English

A person who is fully content in a complete place does not perish even if lost. Those who firmly believe 'I am the body' are not wise.

हिन्दी

एक व्यक्ति जो एक पूर्ण स्थान में पूर्ण रूप से संतुष्ट है, खो जाने पर भी नष्ट नहीं होता। जो लोग दृढ़ता से 'मैं शरीर हूँ' का विश्वास रखते हैं, वे बुद्धिमान नहीं हैं।

36

उच्चैर्विवेकवति चेतसि संप्रबुद्धे दुःखान्यलं विगलितानि विविक्तबुद्धेः | भास्वत्करप्रकटिते ननु पद्मखण्डे संकोचजाड्यतिमिराणि चिरं क्षतानि || ३६ ||

uccaivivekavati cetasi saṃprabuddhe duḥkhānyalaṃ vigalitāni viviktabuddheḥ | bhāsvatkaraprakaṭite nanu padmakhaṇḍe saṃkocajāḍyatimirāṇi ciraṃ kṣatāni || 36 ||

English

In a mind that is fully awakened and endowed with clear discernment, sorrows are certainly dissolved for the one with discriminating intellect. Just as when the sun is revealed, the lotus blooms, and the darkness of contraction and dullness are destroyed for a long time.

हिन्दी

एक पूर्ण रूप से जागृत और स्पष्ट विवेक से युक्त मन में, दुःख निश्चित रूप से विलीन हो जाते हैं विवेकी बुद्धि वाले के लिए। जैसे ही सूर्य प्रकट होता है, कमल खिलता है, और संकोच और मंदता का अंधकार लंबे समय तक नष्ट हो जाता है।

← Chapter 114Chapter 116 →