Utpatti उत्पत्ति

Chapter 114 — 76 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच अविद्याविभवप्रोत्थं निविडं पुरुषस्य हिमहदान्ध्यमिदं ब्रह्मन्कथं नाम विनश्यति || १ ||

śrīrāma uvācaavidyāvibhavaprotthaṃ niviḍaṃ puruṣasya himahadāndhyamidaṃ brahmankathaṃ nāma vinaśyati || 1 ||

English

Shri Rama said: This great darkness, born of the power of ignorance, is dense for the individual. How can it be destroyed, O Brahman?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: यह महान अज्ञान की शक्ति से उत्पन्न घना अंधकार व्यक्ति के लिए है। हे ब्रह्मन्, यह कैसे नष्ट हो सकता है?

2

श्रीवसिष्ठ उवाचयथा तुषारकणिका भास्करालोकनात्क्षणात्नश्यत्येवमविद्येयं राघवात्मावलोकनात् || २ ||

śrīvasiṣṭha uvācayathā tuṣārakaṇikā bhāskarālokanātkṣaṇātnaśyatyevamavidyeyaṃ rāghavātmāvalokanāt || 2 ||

English

Vasistha said: Just as a snowflake disappears instantly upon seeing the sun, so does this ignorance disappear upon seeing the Self, O Raghava.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: जैसे बर्फ का कण सूर्य देखते ही तुरंत गायब हो जाता है, वैसे ही यह अज्ञान आत्मा को देखते ही गायब हो जाता है, हे रघुवंशी।

3

तावत्संसारभृगुषु स्वात्मना सह देहिनमान्दोलयति नीरन्ध्रदुःखकण्टकशालिषु || ३ ||

tāvatsaṃsārabhṛguṣu svātmanā saha dehinamāndolayati nīrandhraduḥkhakaṇṭakaśāliṣu || 3 ||

English

Until then, it swings the embodied soul along with the Self in the worldly existence, which is full of unavoidable thorns of sorrow.

हिन्दी

तब तक, यह आत्मा के साथ शरीरधारी आत्मा को संसार में झुलाता है, जो अवश्यंभावी दुःख के काँटों से भरा हुआ है।

4

अविद्या यावदस्यास्तु नोत्पन्ना क्षयकारिणीस्वयमात्मावलोकेच्छा मोहसंक्षयदायिनी || ४ ||

avidyā yāvadasyāstu notpannā kṣayakāriṇīsvayamātmāvalokecchā mohasaṃkṣayadāyinī || 4 ||

English

As long as this ignorance is not destroyed by the desire for self-realization, it causes the destruction of delusion.

हिन्दी

जब तक यह अज्ञान आत्म-ज्ञान की इच्छा से नष्ट नहीं होता, तब तक यह भ्रम का विनाश करता है।

5

अस्याः परं प्रपश्यन्त्याः स्वात्मनाशः प्रजायतेआतपानुभवार्थिन्याः छायाया इव राघव || ५ ||

asyāḥ paraṃ prapaśyantyāḥ svātmanāśaḥ prajāyateātapānubhavārthinyāśchāyāyā iva rāghava || 5 ||

English

Those who see beyond this ignorance, their self-destruction is born, like the shadow seeking the experience of heat, O Raghava.

हिन्दी

जो इस अज्ञान से परे देखते हैं, उनका आत्म-विनाश होता है, जैसे छाया गर्मी के अनुभव की इच्छा रखती है, हे रघुवंशी।

6

दृष्टे सर्वगते बोधे स्वयमेव विलीयते । सर्वाशाभ्युदितेच्छाया द्वादशार्कगणे यथा || ६ ||

dṛṣṭe sarvagate bodhe svayameva vilīyate | sarvāśābhyuditecchāyā dvādaśārkagaṇe yathā || 6 ||

English

When the all-pervading Awareness is directly seen, it dissolves by itself, just as the shadow of all desires vanishes when the twelve suns rise.

हिन्दी

जब सर्वव्यापी बोध प्रत्यक्ष देखा जाता है, तो वह स्वयं ही विलीन हो जाता है, जैसे बारह सूर्यों के उदय होने पर सभी इच्छाओं की छाया गायब हो जाती है।

7

इच्छामात्रमविद्येह तन्नाशो मोक्ष उच्यते । स चासंकल्पमात्रेण सिद्धो भवति राघव || ७ ||

icchāmātramavidyeha tannāśo mokṣa ucyate | sa cāsaṃkalpamātreṇa siddho bhavati rāghava || 7 ||

English

Here, desire alone is ignorance; its destruction is called liberation. By the mere absence of thought-constructs, O Raghava, perfection is attained.

हिन्दी

यहाँ इच्छा ही अज्ञान है; इसके नाश को मोक्ष कहा जाता है। संकल्पों के मात्र अभाव से, हे राघव, सिद्धि प्राप्त हो जाती है।

8

मनागपि मनोव्योम्नि वासनारजनिक्षये । कालिमा तनुता मेति चिदादित्यमहोदयात् || ८ ||

manāgapi manovyomni vāsanārajanīkṣaye | kālimā tanutāmeti cidādityamahodayāt || 8 ||

English

Even a trace of latent tendencies in the space of the mind fades away with the rising of the great sun of Consciousness, and darkness thins into transparency.

हिन्दी

मन के आकाश में वासनाओं की थोड़ी सी भी छाया चैतन्य के महान सूर्य के उदय होने पर लुप्त हो जाती है, और अंधकार पारदर्शिता में बदल जाता है।

9

यथोदिते दिनकरे क्वापि याति तमस्विनी । तथा विवेके ऽभ्युदिते क्वाप्यविद्या विलीयते || ९ ||

yathodite dinakare kvāpi yāti tamasvinī | tathā viveke'bhyudite kvāpyavidyā vilīyate || 9 ||

English

Just as darkness flees anywhere when the sun rises, so too does ignorance dissolve wherever discernment dawns.

हिन्दी

जैसे सूर्य के उदय होने पर कहीं भी अंधकार भाग जाता है, वैसे ही विवेक के उदय होने पर कहीं भी अज्ञान विलीन हो जाता है।

10

दृढवासनया बन्धो घनतामेति चेतसःबलाद्वेतालसंकल्पः संध्याकाले यथा शिशोः || १० ||

dṛḍhavāsanayā bandho ghanatāmeti cetasaḥbalādvetālasaṃkalpaḥ saṃdhyākāle yathā śiśoḥ || 10 ||

English

O friend, by strong desire, the mind becomes dense, like a child's imagination at dusk.

हिन्दी

मित्र, दृढ़ इच्छा से मन घना हो जाता है, जैसे संध्या के समय बच्चे की कल्पना।

11

श्रीराम उवाचयावत्किंचिदिदं दृश्यं साविद्या क्षीयते च साआत्मभावनया ब्रह्मन्नात्मासौ कीदृशः स्मृतः || ११ ||

śrīrāma uvācayāvatkiṃcididaṃ dṛśyaṃ sāvidyā kṣīyate ca sāātmabhāvanayā brahmannātmāsau kīdṛśaḥ smṛtaḥ || 11 ||

English

Sri Rama said: As long as this visible world exists, ignorance diminishes through self-realization. O Brahman, what kind of self is remembered?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: जब तक यह दृश्य जगत है, अज्ञान आत्म-भावना से क्षीण होता है। हे ब्रह्मन्, किस प्रकार का आत्मा स्मरण किया जाता है?

12

श्रीवसिष्ठ उवाचचेत्यानुपातरहितं सामान्येन च सर्वगम्यच्चित्तत्त्वमनाख्येयं स आत्मा परमेश्वरः || १२ ||

śrīvasiṣṭha uvācacetyānupātarahitaṃ sāmānyena ca sarvagamyaccittattvamanākhyeyaṃ sa ātmā parameśvaraḥ || 12 ||

English

Sri Vasistha said: That which is devoid of logical inference, universally accessible, and the essence of consciousness, is the indescribable self, the Supreme Lord.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जो तर्क से रहित है, सर्वव्यापी है, और चेतना का तत्व है, वह अवर्णनीय आत्मा, परमेश्वर है।

13

आब्रह्म स्तम्बपर्यन्तं तृणादि यदिदं जगत्तत्सर्वं सर्वदात्मैव नाविद्या विद्यतेऽनघ || १३ ||

ābrahma stambaparyantaṃ tṛṇādi yadidaṃ jagattatsarvaṃ sarvadātmaiva nāvidyā vidyate'nagha || 13 ||

English

From Brahma to a blade of grass, whatever exists in this world, all that is always the self alone, O sinless one, there is no ignorance.

हिन्दी

ब्रह्मा से लेकर एक तिनके तक, जो भी इस जगत में है, वह सब हमेशा आत्मा ही है, हे निष्पाप, कोई अज्ञान नहीं है।

14

सर्वं च खल्विदं ब्रह्म नित्यं चिद्धनमक्षतम्कल्पनान्या मनोनाम्नी विद्यते नहि काचन || १४ ||

sarvaṃ ca khalvidaṃ brahma nityaṃ ciddhanamakṣatamkalpanānyā manonāmnī vidyate nahi kācana || 14 ||

English

Indeed, all this is Brahman, eternal, conscious, and indestructible. There is no imagination other than the mind.

हिन्दी

निश्चय ही, यह सब ब्रह्म है, नित्य, चेतन, और अक्षय। मन के अलावा कोई कल्पना नहीं है।

15

न जायते न म्रियते किंचिदत्र जगत्त्रयेन च भावविकाराणां सत्ता क्वचन विद्यते || १५ ||

na jāyate na mriyate kiṃcidatra jagattrayena ca bhāvavikārāṇāṃ sattā kvacana vidyate || 15 ||

English

There is no birth, no death, nothing in this triple world; the existence of any modification of being is nowhere to be found.

हिन्दी

इस त्रिलोकी में न जन्म है, न मृत्यु है, कुछ भी नहीं है; किसी भी भाव विकार की सत्ता कहीं नहीं है।

16

केवलं केवलाभासं सर्वसामान्यमक्षतम्चेत्यानुपातरहितं चिन्मात्रमिह विद्यते || १६ ||

kevalaṃ kevalābhāsaṃ sarvasāmānyamakṣatamcetyānupātarahitaṃ cinmātramiha vidyate || 16 ||

English

Only the pure reflection, the universal and indestructible, without any support, pure consciousness alone exists here.

हिन्दी

केवल शुद्ध प्रतिबिंब, सार्वभौमिक और अविनाशी, किसी भी सहारे के बिना, केवल शुद्ध चेतना यहाँ मौजूद है।

17

तस्मिन्नित्ये तते शुद्धे चिन्मात्रे निरुपद्रवेशान्ते समसमाभोगे निर्विकारोदितात्मनि || १७ ||

tasminnitye tate śuddhe cinmātre nirupadraveśānte samasamābhoge nirvikāroditātmani || 17 ||

English

In that eternal, pure consciousness, free from all disturbances, in the bliss of equality, in the unchanging self.

हिन्दी

उस नित्य, शुद्ध चेतना में, जो सभी विघ्नों से मुक्त है, समानता के आनंद में, अपरिवर्तनशील आत्मा में।

18

यैषा स्वभावातिगतं स्वयं संकल्प्य धावतिचिच्चैत्यं स्वयमाम्लाना सा म्लाना तन्मनः स्मृतम् || १८ ||

yaiṣā svabhāvātigataṃ svayaṃ saṃkalpya dhāvaticiccaityaṃ svayamāmlānā sā mlānā tanmanaḥ smṛtam || 18 ||

English

That which, transcending its own nature, imagines itself and runs after the consciousness of the self, is called the mind, which is itself tainted.

हिन्दी

जो अपनी प्रकृति से परे होकर, स्वयं को कल्पना करता है और आत्मा की चेतना के पीछे भागता है, वह मन कहलाता है, जो स्वयं दूषित है।

19

एतस्मात्सर्वगाद्देवात्सर्वशक्तेर्महात्मनःविभागकलनाशक्तिर्लहरीवोत्थिताम्भसः || १९ ||

etasmātsarvagāddevātsarvaśaktermahātmanaḥvibhāgakalanāśaktirlaharīvotthitāmbhasaḥ || 19 ||

English

From this all-pervading, divine, all-powerful great soul, the power of division and time arises like a wave from the water.

हिन्दी

इस सर्वव्यापी, दिव्य, सर्वशक्तिमान महात्मा से, विभाजन और समय की शक्ति पानी से लहर की तरह उत्पन्न होती है।

20

एकस्मिन्वितते शान्ते या न किंचन विद्यतेसंकल्पमात्रेण गता सा सिद्धिं परमात्मनि || २० ||

ekasminvitate śānte yā na kiṃcana vidyatesaṃkalpamātreṇa gatā sā siddhiṃ paramātmani || 20 ||

English

In the state of complete tranquility, where nothing exists, the mere thought leads to the attainment of perfection in the Supreme Self.

हिन्दी

पूर्ण शांति की अवस्था में, जहां कुछ भी नहीं है, वहां केवल विचार से ही परमात्मा में सिद्धि प्राप्त होती है।

21

अतः संकल्पसिद्धेयं संकल्पेनैव नश्यतियेनैव जाता तेनैव वह्निज्वालेव वायुना || २१ ||

ataḥ saṃkalpasiddheyaṃ saṃkalpenaiva naśyatiyenaiva jātā tenaiva vahnijvāleva vāyunā || 21 ||

English

Therefore, the accomplishment of thought is destroyed by thought itself. Just as fire is extinguished by the wind by which it was created, so too is thought.

हिन्दी

इसलिए, विचार की सिद्धि विचार से ही नष्ट हो जाती है। जैसे वही हवा जिससे आग उत्पन्न हुई थी, उसी हवा से आग बुझ जाती है, उसी तरह विचार भी नष्ट हो जाता है।

22

पौरुषोद्योगसिद्धेन भोगाशा रूपतां गताअसंकल्पनमात्रेण साविद्या प्रविलीयते || २२ ||

pauruṣodyogasiddhena bhogāśā rūpatāṃ gatāasaṃkalpanamātreṇa sāvidyā pravilīyate || 22 ||

English

By the accomplishment of human effort, the desire for enjoyment takes form. By mere non-thought, that knowledge dissolves.

हिन्दी

मानवीय प्रयास की सिद्धि से, भोग की इच्छा रूप धारण करती है। केवल विचार की अनुपस्थिति से, वह ज्ञान विलीन हो जाता है।

23

नाहं ब्रह्मेति संकल्पात्सुदृढाद्बध्यते मनःसर्वं ब्रह्मेति संकल्पात्सुदृढान्मुच्यते मनः || २३ ||

nāhaṃ brahmeti saṃkalpātsudṛḍhādbadhyate manaḥsarvaṃ brahmeti saṃkalpātsudṛḍhānmucyate manaḥ || 23 ||

English

The mind is bound by the strong thought 'I am not Brahman.' The mind is liberated by the strong thought 'Everything is Brahman.'

हिन्दी

मन दृढ़ विचार 'मैं ब्रह्म नहीं हूं' से बंधा है। मन दृढ़ विचार 'सब कुछ ब्रह्म है' से मुक्त होता है।

24

संकल्पः परमो बन्धस्त्वसंकल्पो विमुक्ततासंकल्पं संविजित्यान्तर्यथेच्छसि तथा कुरु || २४ ||

saṃkalpaḥ paramo bandhastvasaṃkalpo vimuktatāsaṃkalpaṃ saṃvijityāntaryathecchasi tathā kuru || 24 ||

English

Thought is the ultimate bondage, while non-thought is liberation. Understanding this, act as you wish.

हिन्दी

विचार परम बंधन है, जबकि विचार की अनुपस्थिति मुक्ति है। इसे समझकर, जैसा चाहो वैसा करो।

25

दृढा न याम्बरेऽत्रास्ति नलिनी हेमपङ्कजालोलवैदूर्यमधुपा सुगन्धितदिगन्तरा || २५ ||

dṛḍhā na yāmbare'trāsti nalinī hemapaṅkajālolavaidūryamadhupā sugandhitadigantarā || 25 ||

English

There is no firmament here, but the lotus, golden lotus, swaying like a cat's eye gem, sweet like honey, fragrant in all directions.

हिन्दी

यहाँ कोई आकाश नहीं है, बल्कि कमल, सोने का कमल, बिल्लौर की तरह लहराता है, शहद की तरह मीठा, सभी दिशाओं में सुगंधित।

26

उद्दण्डैः प्रकटाभोगैर्मृणालभुजमण्डलैःविहसन्ती प्रकाशस्य शशिनो रश्मिमण्डलम् || २६ ||

uddaṇḍaiḥ prakaṭābhogairmṛṇālabhujamaṇḍalaiḥvihasantī prakāśasya śaśino raśmimaṇḍalam || 26 ||

English

With raised, manifest enjoyments, with the circles of lotus stalks, she plays with the circle of rays of the shining moon.

हिन्दी

उठे हुए, प्रकट भोगों के साथ, कमल की डंठलों के चक्रों के साथ, वह चमकते चंद्रमा की किरणों के चक्र के साथ खेलती है।

27

विकल्पजालिकेवेत्थमसत्येवापि सत्समामनःस्वार्थविलासार्थं यथा बालेन कल्प्यते || २७ ||

vikalpajālikevetthamasatyevāpi satsamāmanaḥsvārthavilāsārthaṃ yathā bālena kalpyate || 27 ||

English

Like a child imagining for the sake of play, even the unreal is considered real for the purpose of self-enjoyment.

हिन्दी

एक बच्चे की तरह खेल के लिए कल्पना करते हुए, असत्य भी स्वार्थ के आनंद के लिए सत्य माना जाता है।

28

तथैवेयमविद्येह भवबन्धनबन्धनी चपला न सुखायैव बालेन कलिता दृढा || २८ ||

tathaiveyamavidyeha bhavabandhanabandhanīcapalā na sukhāyaiva bālena kalitā dṛḍhā || 28 ||

English

Similarly, this ignorance in the world is the bondage of existence, fickle, not for happiness, firmly imagined by a child.

हिन्दी

इसी तरह, यह अज्ञान दुनिया में अस्तित्व की बंधन है, चंचल, सुख के लिए नहीं, एक बच्चे द्वारा दृढ़ता से कल्पित।

29

कृशोऽतिदुःखी बद्धोऽहं हस्तपादादिमानहमिति भावानुरूपेण व्यवहारेण बध्यते || २९ ||

kṛśo'tiduḥkhī baddho'haṃ hastapādādimānahamiti bhāvānurūpeṇa vyavahāreṇa badhyate || 29 ||

English

Emaciated, extremely miserable, bound, I am, with hands, feet, etc., I am measured. Thus, according to the nature of feelings, one is bound by behavior.

हिन्दी

दुबला, अत्यंत दुःखी, बंधन में, मैं हूँ, हाथ, पैर आदि से मैं मापा जाता हूँ। इस प्रकार, भावनाओं की प्रकृति के अनुसार, व्यवहार से बंधन में आता है।

30

नाहं दुःखी न मे देहो बन्धः कस्यात्मनः स्थितःइति भावानुरूपेण व्यवहारेण मुच्यते || ३० ||

nāhaṃ duḥkhī na me deho bandhaḥ kasyātmanaḥ sthitaḥiti bhāvānurūpeṇa vyavahāreṇa mucyate || 30 ||

English

I am not miserable, nor is my body bound to any soul. By behaving in accordance with this understanding, one is liberated.

हिन्दी

मैं दुःखी नहीं हूँ, न मेरा शरीर किसी आत्मा से बंधा हुआ है। इस भावना के अनुसार व्यवहार करने से मुक्ति मिलती है।

31

नाहं मांसं न चास्थीनि देहादन्यः परो ह्यहमिति निश्चयवानन्तः क्षीणाविद्य इहोच्यते || ३१ ||

nāhaṃ māṃsaṃ na cāsthīni dehādanyaḥ paro hyahamiti niścayavānantaḥ kṣīṇāvidya ihocyate || 31 ||

English

I am not flesh, nor bones, nor anything else of the body. I am beyond all these. One who is certain of this within is said to be free from ignorance here.

हिन्दी

मैं मांस नहीं हूँ, न हड्डियाँ हूँ, न शरीर का कोई और हिस्सा हूँ। मैं इन सबसे परे हूँ। जो अंदर से इस बात का निश्चय करता है, वह यहाँ अज्ञान से मुक्त कहा जाता है।

32

प्रोत्तुङ्गसुरशैलाग्रवैदूर्यशिखरप्रभाथवार्कांशुदुर्भेदा तिमिरश्रीः स्थितोपरि || ३२ ||

prottuṅgasuraśailāgravaidūryaśikharaprabhāathavārkāṃśudurbhedā timiraśrīḥ sthitopari || 32 ||

English

The splendor of the sun's rays, which are difficult to penetrate, is situated above the peak of the lofty mountain, resembling a sapphire.

हिन्दी

सूर्य की किरणों की दुर्भेद्य शोभा, जो एक नीलम के शिखर के समान है, उच्च पर्वत के शिखर पर स्थित है।

33

कल्प्यते हि यथा व्योम्नः कालिमेति स्वभावतःपुंसा धरणिसंस्थेन स्वसंकल्पनयेद्धया || ३३ ||

kalpyate hi yathā vyomnaḥ kālimeti svabhāvataḥpuṃsā dharaṇisaṃsthena svasaṃkalpanayeddhayā || 33 ||

English

Just as the sky is imagined to be black by its nature, so too, a person situated on the earth imagines by his own will.

हिन्दी

जैसे आकाश को अपने स्वभाव से काला समझा जाता है, वैसे ही, पृथ्वी पर स्थित व्यक्ति अपनी इच्छा से कल्पना करता है।

34

कल्पितैवमविद्येयमनात्मन्यात्मभावनापुरुषेणाप्रबुद्धेन न प्रबुद्धेन राघव || ३४ ||

kalpitaivamavidyeyamanātmanyātmabhāvanāpuruṣeṇāprabuddhena na prabuddhena rāghava || 34 ||

English

Thus, the ignorance that is imagined in the non-self as the self-concept is by an unenlightened person, not by an enlightened one, O Raghava.

हिन्दी

इस प्रकार, जो अज्ञान अनात्म में आत्म के रूप में कल्पित किया जाता है, वह अप्रबुद्ध व्यक्ति द्वारा किया जाता है, प्रबुद्ध व्यक्ति द्वारा नहीं, हे रघव।

35

श्रीराम उवाचमेरुनीलमणिच्छाया नेयं नापि तमःप्रभातदेतत्किंकृतं ब्रह्मन्नीलत्वं नभसो वद || ३५ ||

śrīrāma uvācamerunīlamaṇicchāyā neyaṃ nāpi tamaḥprabhātadetatkiṃkṛtaṃ brahmannīlatvaṃ nabhaso vada || 35 ||

English

Shri Rama said: This is not the shadow of a blue sapphire, nor is it darkness. What is this blueness of the sky at dawn, O Brahman? Please explain.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: यह नीलम मणि की छाया नहीं है, न ही अंधेरा है। यह सुबह के समय आकाश का नीलापन क्या है, हे ब्रह्मन्? कृपया बताएं।

36

श्रीवसिष्ठ उवाचन नाम नीलता व्योम्नः शून्यस्य गुणवत्स्थिताअन्यरत्नप्रभाभावान्न वाप्येषा च मैरवी || ३६ ||

śrīvasiṣṭha uvācana nāma nīlatā vyomnaḥ śūnyasya guṇavatsthitāanyaratnaprabhābhāvānna vāpyeṣā ca mairavī || 36 ||

English

Shri Vasistha said: The blueness of the sky is not a name, nor is it a quality of the empty sky. It is not the reflection of any gem, nor is it an illusion.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: आकाश का नीलापन कोई नाम नहीं है, न ही यह खाली आकाश का कोई गुण है। यह किसी रत्न की चमक नहीं है, न ही कोई भ्रम है।

37

तेजोमयत्वादण्डस्य स्फारत्वादिव तेजसःप्राकाश्यादण्डपारस्य तमसो नात्र संभवः || ३७ ||

tejomayatvādaṇḍasya sphāratvādiva tejasaḥprākāśyādaṇḍapārasya tamaso nātra saṃbhavaḥ || 37 ||

English

Just as the brilliance of the universe is due to its luminous nature, the blueness of the sky is not a real entity but a perception due to its vastness.

हिन्दी

जैसे ब्रह्मांड की चमक उसके प्रकाशमय स्वभाव के कारण है, वैसे ही आकाश का नीलापन कोई वास्तविक वस्तु नहीं है, बल्कि उसकी विशालता के कारण एक अनुभूति है।

38

केवलं शून्यतैवैषा बह्वी सुभग लक्ष्यतेवयस्येवानुरूपा या अविद्याया असन्मयी || ३८ ||

kevalaṃ śūnyataivaiṣā bahvī subhaga lakṣyatevayasyevānurūpā yā avidyāyā asanmayī || 38 ||

English

This is merely emptiness, O fortunate one, which is perceived as vast. It is appropriate for ignorance, which is unreal.

हिन्दी

यह तो बस शून्यता है, हे भाग्यशाली, जो विशाल दिखाई देती है। यह अज्ञान के लिए उपयुक्त है, जो अवास्तविक है।

39

स्वदृष्टिक्षयसंपत्तावक्ष्णोरेवोदितं तमःवस्तुस्वभावात्तद्व्योम्नः कार्ष्ण्यमित्यवलोक्यते || ३९ ||

svadṛṣṭikṣayasaṃpattāvakṣṇorevoditaṃ tamaḥvastusvabhāvāttadvyomnaḥ kārṣṇyamityavalokyate || 39 ||

English

When the perception of the self is destroyed, darkness arises from ignorance. The blueness of the sky is perceived due to the nature of the object itself.

हिन्दी

जब आत्मा की अनुभूति नष्ट हो जाती है, तब अज्ञान से अंधेरा उत्पन्न होता है। आकाश का नीलापन वस्तु के स्वभाव के कारण दिखाई देता है।

40

एतद्बुद्ध्वा यथा व्योम्नि दृश्यमानोऽपि कालिमान कालिमेति बुद्धिः स्यादविद्यातिमिरं तथा || ४० ||

etadbuddhvā yathā vyomni dṛśyamāno'pi kālimāna kālimeti buddhiḥ syādavidyātimiraṃ tathā || 40 ||

English

Understanding this, just as a black cloud seen in the sky is perceived as black, similarly, the darkness of ignorance is perceived as such.

हिन्दी

इसे समझकर, जैसे आकाश में दिखाई देने वाला काला बादल काला ही समझा जाता है, उसी प्रकार अज्ञान का अंधकार भी ऐसा ही समझा जाता है।

41

असंकल्पो ह्यविद्याया निग्रहः कथितो बुधैः | यथा गगनपद्मिन्याः स भाति सुकरः स्वयम् || ४१ ||

asaṃkalpo hyavidyāyā nigrahaḥ kathito budhaiḥ | yathā gaganapadminyāḥ sa bhāti sukaraḥ svayam || 41 ||

English

The restraint of ignorance is said to be without any preconceived notion, just as the sky-lotus is easily perceived by itself.

हिन्दी

अज्ञान का नियंत्रण बिना किसी पूर्व निश्चय के किया जाता है, जैसे आकाश कमल स्वयं ही सरलता से दिखाई देता है।

42

भ्रमस्य जागतस्यास्य जातस्याकाशवर्णवत् | अपुनःस्मरणं मन्ये साधो विस्मरणं वरम् || ४२ ||

bhramasya jāgatasyāsya jātasyākāśavarṇavat | apunahsmaraṇaṃ manye sādho vismaraṇaṃ varam || 42 ||

English

I consider the forgetting of this worldly illusion, which has arisen like the color of the sky, to be better than remembering it again.

हिन्दी

मैं इस संसारिक भ्रम को, जो आकाश के रंग की तरह उत्पन्न हुआ है, भूल जाना फिर से याद करने से बेहतर मानता हूँ।

43

नष्टोऽहमिति संकल्पाद्यथा दुःखेन नश्यति | प्रबुद्धोऽस्मीतिसंकल्पाज्जनो ह्येति यथा सुखम् || ४३ ||

naṣṭo'hamiti saṃkalpādyathā duḥkhena naśyati | prabuddho'smītisaṃkalpājjano hyeti yathā sukham || 43 ||

English

Just as one perishes with sorrow from the notion 'I am ruined,' so does one attain happiness from the notion 'I am awakened.'

हिन्दी

जैसे कोई 'मैं नष्ट हो गया' के विचार से दुःख में नष्ट हो जाता है, वैसे ही 'मैं जाग्रत हूँ' के विचार से सुख प्राप्त करता है।

44

तथा संमूढसंकल्पान्मूढतामेति वै मनः | प्रबोधोदारसंकल्पात्प्रबोधायानुधावति || ४४ ||

tathā sammūḍhasaṃkalpānmūḍhatāmeti vai manaḥ | prabodhodārasaṃkalpātprabodhāyānudhāvati || 44 ||

English

Thus, from a confused notion, the mind becomes confused; from a noble notion of awakening, the mind pursues awakening.

हिन्दी

इस प्रकार, भ्रमित विचार से मन भ्रमित हो जाता है; जाग्रत होने के उदार विचार से मन जाग्रति की ओर बढ़ता है।

45

क्षणात्संस्मरणादेषा ह्यविद्योदेति शाश्वती | यस्माद्विस्मरणादन्तः परिणश्यति नश्वरी || ४५ ||

kṣaṇātsaṃsmaraṇādeṣā hyavidyodeti śāśvatī | yasmādvismaraṇādantaḥ pariṇaśyati naśvarī || 45 ||

English

From momentary remembrance, this eternal ignorance arises; from forgetting, it perishes within.

हिन्दी

क्षणिक स्मरण से यह शाश्वत अज्ञान उत्पन्न होता है; भूल जाने से यह अंतर में नष्ट हो जाता है।

46

भावनी सर्वभावानां सर्वभूतविमोहिनी | भारिणी स्वात्मनो नाशे स्वात्मवृद्धौ विनाशिनी || ४६ ||

bhāvanī sarvabhāvānāṃ sarvabhūtavimohinī | bhāriṇī svātmano nāśe svātmavṛddhau vināśinī || 46 ||

English

The one who contemplates all feelings, deludes all beings, carries the burden of self-destruction, and destroys self-growth.

हिन्दी

जो सभी भावों का ध्यान करता है, सभी प्राणियों को मोहित करता है, आत्म-विनाश का भार वहन करता है, और आत्म-वृद्धि को नष्ट करता है।

47

मनो यदनुसंधत्ते तत्सर्वेन्द्रियवृत्तयः | क्षणात्संपादयन्त्येता राजाज्ञामिव मन्त्रिणः || ४७ ||

mano yadanusaṃdhatte tatsarvendriyavṛttayaḥ | kṣaṇātsaṃpādayantyetā rājājñāmiva mantriṇaḥ || 47 ||

English

Whatever the mind focuses on, all the senses follow and accomplish it immediately, like ministers following the king's orders.

हिन्दी

मन जिस पर ध्यान करता है, सभी इन्द्रियाँ उसका अनुसरण करती हैं और तुरंत उसे पूरा करती हैं, जैसे मंत्री राजा के आदेशों का पालन करते हैं।

48

तस्मान्मनोनुसंधानं भावेषु न करोति यः | अन्तश्चेतनयत्नेन स शान्तिमधिगच्छति || ४८ ||

tasmānmanonusaṃdhānaṃ bhāveṣu na karoti yaḥ | antaścetanayatnena sa śāntimadhigacchati || 48 ||

English

Therefore, one who does not focus the mind on emotions attains peace through inner consciousness effort.

हिन्दी

इसलिए, जो मन को भावों पर ध्यान नहीं करता, वह अंतर्चेतना के प्रयास से शांति प्राप्त करता है।

49

यदादावेव नास्तीदं तदद्यापि न विद्यते | यदिदं भाति तद्ब्रह्म शान्तमेकमनिन्दितम् || ४९ ||

yadādāveva nāstīdaṃ tadadyāpi na vidyate | yadidaṃ bhāti tadbrahma śāntamekamaninditam || 49 ||

English

That which did not exist in the beginning does not exist even now. That which appears now is Brahman, the peaceful, one, and blameless.

हिन्दी

जो शुरुआत में नहीं था, वह अभी भी नहीं है। जो अभी प्रकट है, वह ब्रह्म है, शांत, एक, और निर्दोष।

50

मननीयमतो नान्यत्कदा कस्य कथं कुतः | निर्विकारमनाद्यन्तमास्यतामपयन्त्रणम् || ५० ||

mananīyamato nānyatkadā kasya kathaṃ kutaḥ | nirvikāramanādyantamāsyatāmapayantraṇam || 50 ||

English

Therefore, there is nothing else to be contemplated at any time, by anyone, in any way, from anywhere. It is changeless, without beginning or end, and without any support.

हिन्दी

इसलिए, किसी भी समय, किसी के द्वारा, किसी भी तरीके से, कहीं से भी कुछ और ध्यान करने के लिए नहीं है। यह परिवर्तनरहित, अनादि, अनंत, और किसी भी सहारे के बिना है।

51

परं पौरुषमाश्रित्य यत्नात्परमया धियाभोगाशाभावनां चित्तात्समूलामलमुद्धरेत् || ५१ ||

paraṃ pauruṣamāśritya yatnātparamayā dhiyābhogāśābhāvanāṃ cittātsamūlāmalamuddharet || 51 ||

English

Relying on the supreme human effort and with the highest intelligence, one should remove the root cause of the desire for enjoyment from the mind.

हिन्दी

परम मानवीय प्रयास पर भरोसा करके और उच्चतम बुद्धि के साथ, कोई अपने मन से भोग की इच्छा के मूल कारण को दूर कर देना चाहिए।

52

यदुदेति परो मोहो जरामरणकारणमाशापाशशतोल्लासिवासना तद्विजृम्भते || ५२ ||

yadudeti paro moho jarāmaraṇakāraṇamāśāpāśaśatollāsivāsanā tadvijṛmbhate || 52 ||

English

That which arises is the great delusion, the cause of old age and death, the desire that binds like a hundred shackles, and that latent impression sprouts.

हिन्दी

जो उत्पन्न होता है, वह महान भ्रम है, बुढ़ापे और मृत्यु का कारण है, सौ बेड़ियों की तरह बांधने वाली इच्छा है, और वह लतेंट संस्कार उगता है।

53

मम पुत्रा मम धनमयं सोऽहमिदं ममैतीयमिन्द्रजालेन वासनैव विवल्गति || ५३ ||

mama putrā mama dhanamayaṃ so'hamidaṃ mamaitīyamindrajālena vāsanaiva vivalgati || 53 ||

English

My sons, my wealth, this is me, this is mine—this illusion of Indra's magic, this latent impression, is revealed.

हिन्दी

मेरे बेटे, मेरा धन, यह मैं हूँ, यह मेरा है—यह इंद्र के जादू का भ्रम, यह लतेंट संस्कार, प्रकट होता है।

54

शून्ये एव शरीरेऽस्मिन्विलोलो जलवातवतनन्यया वासनया त्वहंभावाहिरर्पितः || ५४ ||

śūnye eva śarīre'sminvilolo jalavātavatananyayā vāsanayā tvahaṃbhāvāhirarpitaḥ || 54 ||

English

In this empty body, like a swinging wind in water, by another latent impression, the sense of 'I' is projected outward.

हिन्दी

इस खाली शरीर में, जैसे पानी में झूलती हवा, किसी दूसरे लतेंट संस्कार से, 'मैं' की भावना बाहर की ओर प्रक्षेपित होती है।

55

परमार्थेन तत्त्वज्ञ ममाहमिदमित्यलम्नदिश्रेण्यो आत्मतत्त्वादृते सत्यं न कदाचन किंचन || ५५ ||

paramārthena tattvajña mamāhamidamityalamnadiśreṇyoātmatattvādṛte satyaṃ na kadācana kiṃcana || 55 ||

English

In the ultimate reality, the knower of the truth understands 'I am this' and nothing else. Without the realization of the Self, there is no truth at any time.

हिन्दी

परम सत्य में, सत्य को जानने वाला 'मैं यह हूँ' को समझता है और कुछ नहीं। आत्म की पहचान के बिना, किसी भी समय सत्य नहीं है।

56

खाद्रिद्यूर्वीनदिश्रेण्यो दृष्टिसृष्ट्या पुनः पुनः सैवान्येव विचित्रेयमविद्या परिवर्तते || ५६ ||

khādridyūrvīnadiśreṇyo dṛṣṭisṛṣṭyā punaḥ punaḥsaivānyeva vicitreyamavidyā parivartate || 56 ||

English

Due to the perception of creation, ignorance repeatedly manifests in various forms, like the illusion of a snake in a rope.

हिन्दी

सृष्टि की दृष्टि के कारण, अज्ञान बार-बार विभिन्न रूपों में प्रकट होता है, जैसे रस्सी में साँप का भ्रम।

57

उदेत्यज्ञानमात्रेण नश्यति ज्ञानमात्रतः सन्मात्रे परिविच्छेद्या रज्ज्वामिव भुजंगधीः || ५७ ||

udetyajñānamātreṇa naśyati jñānamātrataḥsanmātre parivicchedyā rajjvāmiva bhujaṃgadhīḥ || 57 ||

English

Knowledge arises from mere knowledge and disappears with mere knowledge. Just as the illusion of a snake in a rope is dispelled by the knowledge of the rope.

हिन्दी

ज्ञान केवल ज्ञान से उत्पन्न होता है और केवल ज्ञान से नष्ट हो जाता है। जैसे रस्सी में साँप का भ्रम रस्सी के ज्ञान से दूर हो जाता है।

58

खाद्व्यभ्द्युर्वीनदी सेयं याऽविद्याऽज्ञस्य राघवनाविद्या ज्ञस्य तद्ब्रह्म स्वमहिम्ना व्यवस्थितम् || ५८ ||

khādvyabdhyurvīnadī seyaṃ yā'vidyā'jñasya rāghavanāvidyā jñasya tadbrahma svamahimnā vyavasthitam || 58 ||

English

That ignorance which is the cause of the ignorant person's delusion is established in Brahman by its own greatness.

हिन्दी

जो अज्ञान अज्ञानी के भ्रम का कारण है, वह अपने महिमा से ब्रह्म में स्थापित है।

59

रज्जुसर्पविकल्पौ द्वावक्षेनैवोपकल्पितौ ज्ञेन त्वेकैव निर्णीता ब्रह्मदृष्टिरकृत्रिमा || ५९ ||

rajjusarpavikalpau dvāvakṣenaivopakalpitaujñena tvekaiva nirṇītā brahmadṛṣṭirakṛtrimā || 59 ||

English

The two illusions of the rope and the snake are imagined by the ignorant. However, the knower determines that the vision of Brahman is the only reality.

हिन्दी

रस्सी और साँप के दो भ्रम अज्ञानी द्वारा कल्पित हैं। हालाँकि, ज्ञानी यह निर्धारित करता है कि ब्रह्म की दृष्टि ही एकमात्र सत्य है।

60

मा भवाज्ञो भव प्राज्ञो जहि संसारवासनामनात्मन्यात्मभावेन किमज्ञ इव रोदिषि || ६० ||

mā bhavājño bhava prājño jahi saṃsāravāsanāmanātmanyātmabhāvena kimajña iva rodiṣi || 60 ||

English

Do not be ignorant, be wise. Abandon the desires of the world. Why do you weep like an ignorant person, mistaking the non-self for the self?

हिन्दी

मूर्ख मत बनो, बुद्धिमान बनो। संसार की वासनाओं को त्याग दो। अज्ञानी की तरह क्यों रोते हो, अनात्म को आत्म समझकर?

61

कस्तवायं जडो मूको देहो भवति राघवयदर्थं सुखदुःखाभ्यामवशः परिभूयसे || ६१ ||

kastavāyaṃ jaḍo mūko deho bhavati rāghavayadarthaṃ sukhaduḥkhābhyāmavaśaḥ paribhūyase || 61 ||

English

Why do you, O Raghava, become subservient to this inert and dumb body, being helplessly driven by pleasure and pain?

हिन्दी

हे रघुवंशी, तुम इस जड़ और गूंगे शरीर के अधीन क्यों हो जाते हो, सुख-दुःख से बेबस होकर चलाये जाते हो?

62

यथा हि काष्ठजतुनोर्यथा बदरकुण्डयोःश्लिष्टयोरपि नैकत्वं देहदेहवतोस्तथा || ६२ ||

yathā hi kāṣṭhajatunoryathā badarakuṇḍayoḥśliṣṭayorapi naikatvaṃ dehadehavatostathā || 62 ||

English

Just as a piece of wood and a piece of lacquer, or a jujube fruit and its pit, though joined, are not one, so too the body and the self are not one.

हिन्दी

जैसे एक लकड़ी का टुकड़ा और एक लैकर का टुकड़ा, या बेर का फल और उसका गुठली, जुड़े हुए होने पर भी एक नहीं होते, वैसे ही शरीर और आत्मा एक नहीं हैं।

63

भस्त्रादाहे यथा दाहो न भस्त्रान्तरवर्तिनःपवनस्य तथा देहनाशे नात्मा न नश्यति || ६३ ||

bhastrādāhe yathā dāho na bhastrāntaravartinaḥpavanasya tathā dehanāśe nātmā na naśyati || 63 ||

English

Just as the fire in a bellows does not burn the bellows itself, so too the self does not perish with the destruction of the body.

हिन्दी

जैसे भट्ठी में आग भट्ठी को खुद नहीं जलाती, वैसे ही शरीर के नाश के साथ आत्मा नहीं नष्ट होती।

64

दुःखितोऽहं सुखाढ्योऽहमिति भ्रान्ति रघूद्वहमृगतृष्णोपमां बुद्ध्वा त्यज सत्यं समाश्रय || ६४ ||

duḥkhito'haṃ sukhāḍhyo'hamiti bhrānti raghūdvahamṛgatṛṣṇopamāṃ buddhvā tyaja satyaṃ samāśraya || 64 ||

English

O Raghava, the delusion 'I am miserable, I am happy' is like the mirage of water seen by a deer. Understanding this, abandon the false and take refuge in the truth.

हिन्दी

हे रघुवंशी, 'मैं दुःखी हूँ, मैं सुखी हूँ' यह भ्रांति हिरण द्वारा देखे गए जल के मृगतृष्णा की तरह है। इसे समझकर, झूठ को त्याग दो और सत्य की शरण लो।

66

प्रसरं त्वमविद्याया मा प्रयच्छ रघूद्वहानयोपहिते चित्ते दुष्पारेह कदर्थना || ६६ ||

prasaraṃ tvamavidyāyā mā prayaccha raghūdvahaanayopahite citte duṣpāreha kadarthanā || 66 ||

English

O Rama, do not give in to ignorance, for the mind that is attached to desires is difficult to cross and leads to futility.

हिन्दी

हे रघुनाथ, अज्ञान को न प्राप्त करो, क्योंकि इच्छाओं से भरा मन दुर्गम है और व्यर्थता की ओर ले जाता है।

67

मिथ्यैवानर्थकारिण्या मनोमननपीनयानया दुःखदायिन्या महामोहफलान्तया || ६७ ||

mithyaivānarthakāriṇyā manomananapīnayāanayā duḥkhadāyinyā mahāmohaphalāntayā || 67 ||

English

Indeed, it is false and causes misfortune, leading to endless mental afflictions and sorrow, culminating in great delusion.

हिन्दी

यह निश्चित रूप से झूठ है और दुर्भाग्य का कारण बनता है, जो अनंत मानसिक पीड़ा और दुःख की ओर ले जाता है, और अंत में महान भ्रम में परिणत होता है।

68

चन्द्रबिम्बे सुधार्द्रेऽपि कृत्वा रौरवकल्पनम्नारकं दाहसंशोषदुःखं समनुभूयते || ६८ ||

candrabimbe sudhārdre'pi kṛtvā rauravakalpanamnārakaṃ dāhasaṃśoṣaduḥkhaṃ samanubhūyate || 68 ||

English

Even in the cool reflection of the moon, one imagines the torments of hell, experiencing the suffering of burning and drying up.

हिन्दी

चांद की ठंडी प्रतिबिंब में भी, कोई नरक की यातनाओं की कल्पना करता है, जलने और सूखने के दुःख का अनुभव करता है।

69

जलकल्लोलकह्लारपुष्पसीकरवीचिषुसरस्सु मृगतृष्णाढ्यं मरुत्वं परिदृश्यते || ६९ ||

jalakallolakahlārapuṣpasīkaravīciṣusarassu mṛgatṛṣṇāḍhyaṃ marutvaṃ paridṛśyate || 69 ||

English

In the waves, lotus flowers, and sprays of water in the lake, the mirage-like nature of the wind is perceived.

हिन्दी

तालाब की लहरों, कमल के फूलों और पानी की फुहारों में, हवा की मृगतृष्णा-सदृश प्रकृति देखी जाती है।

70

नभोनगरनिर्माणपातोत्पातनसंभ्रमाःस्वप्नादिष्वनुभूयन्ते विचित्राः सुखदुःखदाः || ७० ||

nabhonagaranirmāṇapātotpātanasaṃbhramāḥsvapnādiṣvanubhūyante vicitrāḥ sukhaduḥkhadāḥ || 70 ||

English

The various experiences of happiness and sorrow, such as the construction and destruction of celestial cities, are experienced in dreams and other states.

हिन्दी

दिव्य नगरों के निर्माण और विनाश जैसे विभिन्न सुख और दुःख के अनुभव स्वप्न और अन्य अवस्थाओं में अनुभव किए जाते हैं।

71

संसारवासनाश्चेतो यदि नाम न पूरयेत्तज्जाग्रत्स्वप्नसंरम्भाः किं नयेयुरिहापदम् || ७१ ||

saṃsāravāsanāśceto yadi nāma na pūrayettajjāgratsvapnasaṃrambhāḥ kiṃ nayeyurihāpadam || 71 ||

English

If the mind is not filled with the impressions of worldly desires, then what would the waking and dreaming states lead to here in this world?

हिन्दी

यदि मन संसार की वासनाओं से नहीं भरा होता, तो जागृत और स्वप्न के अवस्थाएं यहाँ क्या परिणाम लाएंगे?

72

दृश्यते रौरवा वीचिनरकानर्थशासनामिथ्याज्ञाने गते वृद्धिं स्वप्नोपवनभूमिषु || ७२ ||

dṛśyate rauravā vīcinarakānarthaśāsanāmithyājñāne gate vṛddhiṃ svapnopavanabhūmiṣu || 72 ||

English

It is seen that when the false knowledge of the terrible hell and the useless teachings are gone, there is an increase in the lands of dreams and gardens.

हिन्दी

यह देखा जाता है कि जब भयानक नरक और व्यर्थ शिक्षाओं का मिथ्या ज्ञान चला जाता है, तो स्वप्न और उद्यानों की भूमि में वृद्धि होती है।

73

अनया वेधितं चेतो विसतन्तावपि क्षणात्पश्यत्यखिलसंसारसागरानर्थविभ्रमम् || ७३ ||

anayā vedhitaṃ ceto visatantāvapi kṣaṇātpaśyatyakhilasaṃsārasāgarānarthavibhramam || 73 ||

English

By this, the pierced mind, even while spreading out, instantly sees the delusion of the entire ocean of worldly existence.

हिन्दी

इसके द्वारा, छेदित मन, भले ही वह फैला हो, तुरंत संपूर्ण संसार सागर के भ्रम को देखता है।

74

अनयोपहते चित्ते राज्य एव हि संस्थिताःतास्तादृश्यो जना यान्ति या न योग्याः श्वपाकिनः || ७४ ||

anayopahate citte rājya eva hi saṃsthitāḥtāstādṛśyo janā yānti yā na yogyāḥ śvapākinaḥ || 74 ||

English

When the mind is uplifted by this, those who are not fit for the kingdom of the outcasts also attain the kingdom.

हिन्दी

जब मन इससे उत्थान पाता है, तो जो लोग निकृष्ट राज्य के योग्य नहीं हैं, वे भी राज्य प्राप्त करते हैं।

75

तस्माद्राम परित्यज्य वासनां भवबन्धनीम्सर्वरागमयीं तिष्ठ नीरागः स्फटिको यथा || ७५ ||

tasmādrāma parityajya vāsanāṃ bhavabandhanīmsarvarāgamayīṃ tiṣṭha nīrāgaḥ sphaṭiko yathā || 75 ||

English

Therefore, O Rama, abandon the impressions that bind you to worldly existence and stand free from all desires, like a crystal.

हिन्दी

इसलिए, हे राम, संसार से बंधन करने वाली वासनाओं को त्याग दो और सभी इच्छाओं से मुक्त, एक स्फटिक की तरह खड़े रहो।

76

तिष्ठतस्तव कार्येषु मास्तु रागेषु रञ्जनास्फटिकस्येव चित्राणि प्रतिबिम्बानि गृह्णतः || ७६ ||

tiṣṭhatastava kāryeṣu māstu rāgeṣu rañjanāsphaṭikasyeva citrāṇi pratibimbāni gṛhṇataḥ || 76 ||

English

May your actions be steadfast, and may your passions be as clear as the reflections in a crystal mirror.

हिन्दी

आपके कार्य स्थिर हों और आपकी आसक्तियाँ स्फटिक दर्पण की प्रतिबिम्बों की तरह स्पष्ट हों।

77

विदितकौतुकसङ्घसमिद्धया यदि करोषि सदैव सुशीलयावरधिया गतप्राकृतिकक्रियस्तदसि केन सहानुपमीयसे || ७७ ||

viditakautukasaṅghasamiddhayā yadi karoṣi sadaiva suśīlayāvaradhiyā gataprākṛtikakriyastadasi kena sahānupamīyase || 77 ||

English

If you perform with the enthusiasm of known pleasures, always with good conduct and intelligence, transcending ordinary actions, with whom can you be compared?

हिन्दी

यदि आप ज्ञात आनंदों के उत्साह से कार्य करते हैं, हमेशा अच्छे व्यवहार और बुद्धिमत्ता से, सामान्य कर्मों से परे, तो आपकी तुलना किससे की जा सकती है?

← Chapter 113Chapter 115 →