Utpatti उत्पत्ति

Chapter 113 — 66 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | एषा हि वासना नित्यमसत्यैव यदुत्थिता | द्विचन्द्रभ्रान्तिवत्तेन त्यक्तुं राघव युज्यते || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | eṣā hi vāsanā nityamasatyaiava yadutthitā | dvicandrabhrāntivattena tyaktuṃ rāghava yujyate || 1 ||

English

Vasishtha said: This tendency is indeed always false, as it arises from ignorance. Like the illusion of seeing two moons, O Raghava, it is fit to be abandoned.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: यह वासना वास्तव में हमेशा असत्य है, जैसे यह उत्पन्न हुई है | दो चंद्रमा की भ्रांति की तरह, हे राघव, इसे छोड़ना उचित है |

2

अविद्या विद्यमानेव नष्टप्रज्ञेषु विद्यते | नाम्नैवाङ्गीकृताभावात्सम्यक्प्रज्ञेषु सा कुतः || २ ||

avidyā vidyamāneva naṣṭaprajñeṣu vidyate | nāmnaivāṅgīkṛtābhāvātsamyakprajñeṣu sā kutaḥ || 2 ||

English

Ignorance exists only in those whose wisdom is lost. How can it exist in those whose wisdom is intact, as it is merely accepted by name?

हिन्दी

अज्ञान केवल उनमें ही होता है जिनकी बुद्धि खो गई है | जिनकी बुद्धि सही है, उनमें यह कैसे हो सकता है, क्योंकि यह तो केवल नाम से स्वीकार किया जाता है?

3

मा भवाज्ञो भव प्राज्ञः सम्यग्राम विचारय | नास्त्येवेन्दुर्द्वितीयः खे भ्रान्त्या संलक्ष्यते मुधा || ३ ||

mā bhavājño bhava prājñaḥ samyagrāma vicāraya | nāstyevendurdvitīyaḥ khe bhrāntyā saṃlakṣyate mudhā || 3 ||

English

Do not be ignorant, be wise. Reflect deeply. There is no second moon in the sky; it is merely seen due to illusion by the foolish.

हिन्दी

मूर्ख मत बनो, बुद्धिमान बनो | गहराई से सोचो | आकाश में दूसरा चंद्रमा नहीं है; यह तो केवल भ्रांति के कारण मूर्खों द्वारा देखा जाता है |

4

नात्र तत्त्वादृते किंचिद्विद्यते वस्त्ववस्तु च | ऊर्मिमालिनि विस्तीर्णे वारिपूरादृते यथा || ४ ||

nātra tattvādṛte kiṃcidvidyate vastvavastu ca | ūrmimālini vistīrṇe vāripūrādṛte yathā || 4 ||

English

Here, apart from the truth, nothing exists, neither reality nor unreality. Just as without the fullness of water, there are no waves in the expanded ocean.

हिन्दी

यहाँ, सत्य के अलावा, कुछ भी नहीं है, न तो वास्तविकता और न ही अवास्तविकता | जैसे पानी की पूर्णता के बिना, फैले हुए समुद्र में कोई लहरें नहीं होतीं |

5

स्वविकल्पादृते नैतान्भावाभावानसन्मयान् | नित्येऽसिते तते शुद्धे मा समारोपयात्मनि || ५ ||

svavikalpādṛte naitānbhāvābhāvānasanmayān | nitye'site tate śuddhe mā samāropayātmani || 5 ||

English

Do not attribute these unreal states of being and non-being, which arise from your own imagination, to the eternal, unchanging, and pure self.

हिन्दी

अपनी कल्पना से उत्पन्न होने वाली ये अवास्तविक स्थितियाँ हैं और न होने की स्थितियाँ, इन्हें नित्य, अपरिवर्तनशील और शुद्ध आत्मा पर न लगाएँ |

6

नासि कर्ता किमेतासु क्रियासु ममता तव | एकस्मिन्विद्यमाने हि किं केन क्रियते कथम् || ६ ||

nāsi kartā kimetāsu kriyāsu mamatā tava | ekasminvidyamāne hi kiṃ kena kriyate katham || 6 ||

English

You are not the doer; what is the need for attachment to actions? When there is only one, how can anything be done by whom and how?

हिन्दी

तुम कर्ता नहीं हो, क्रियाओं में ममता क्या है? एक में ही होने पर क्या किसने और कैसे किया जा सकता है?

7

मा वाऽकर्ता भव प्राज्ञ किमकर्तृतयेहिते | साध्यं साध्यमुपादेयं तस्मात्स्वस्थो भवानघ || ७ ||

mā vā'kartā bhava prājña kimakartṛtayehite | sādhyaṃ sādhyamupādeyaṃ tasmātsvastho bhavānagh || 7 ||

English

Do not become a non-doer, O wise one; what is the use of being a non-doer? Therefore, be content with what is to be achieved and what is to be done.

हिन्दी

हे ज्ञानी, कर्ता न बनो, अकर्ता होने में क्या लाभ है? अतः साध्य और उपादेय के साथ संतुष्ट होओ।

8

कर्ता संस्त्वमसक्तत्वाद्भावाभावे रघूद्वह | असक्तत्वादकर्तापि कर्तृवत्स्पन्दनं कुतः || ८ ||

kartā saṃstvamasaktatvādbhāvābhāve raghūdvaha | asaktatvādakartāpi kartṛvatspandanaṃ kutaḥ || 8 ||

English

O Raghava, you are a doer due to non-attachment; in existence and non-existence, you are a doer. Due to non-attachment, even a non-doer acts like a doer; how is this possible?

हिन्दी

हे रघुवंशी, तुम असक्ति के कारण कर्ता हो; अस्तित्व और अनस्तित्व में तुम कर्ता हो। असक्ति के कारण, अकर्ता भी कर्ता की तरह कार्य करता है; यह कैसे हो सकता है?

9

सत्यं स्याच्चेदुपादेयं मिथ्या स्याद्धेयमेव चेत् | उपादेयैकसक्तत्वाद्युक्ता सक्तिर्हि कर्मणि || ९ ||

satyam syāccedupādeyaṃ mithyā syāddheyameva cet | upādeyaiaksaktatvādyuktā saktirhi karmaṇi || 9 ||

English

If truth is to be accepted, then falsehood is to be rejected. Due to attachment to what is to be accepted, attachment to action is justified.

हिन्दी

यदि सत्य स्वीकार्य है, तो मिथ्या त्याज्य है। स्वीकार्य के प्रति आसक्ति के कारण, कर्म में आसक्ति उचित है।

10

यत्रेन्द्रजालमखिलं मायामयमवस्तुकम् | तत्र कास्था कथं नाम हेयोपादेयदृष्टयः || १० ||

yatrendrajālamakhilaṃ māyāmayamavastukam | tatra kāsthā kathaṃ nāma heyoapādeyadṛṣṭayaḥ || 10 ||

English

Where the entire magical illusion is unreal, how can there be a place for the views of the rejectable and the acceptable?

हिन्दी

जहां सारा इंद्रजाल अवास्तविक है, वहां त्याज्य और स्वीकार्य के दृष्टिकोण की कैसे जगह हो सकती है?

11

संसारबीजकणिका यैषा विद्या रघूद्वह एषा ह्यविद्यमानैव सतीव स्फारतां गता || ११ ||

saṃsārabījakaṇikā yaiṣā vidyā raghūdvaha eṣā hyavidyamānaiva satīva sphāratāṃ gatā || 11 ||

English

O Raghuvanshi, this knowledge is the seed of the world, although it is non-existent, it appears as if it exists.

हिन्दी

हे रघुवंशी, यह विद्या संसार का बीज है, हालाँकि यह अस्तित्व में नहीं है, फिर भी यह अस्तित्व में प्रकट होती है।

12

येयमाभोगिनिःसारा संसारारम्भचक्रिका विज्ञेया वासनैषा सा चेतसो मोहदायिनी || १२ ||

ye yamābhoginiḥsārā saṃsārārambhacakrikā vijñeyā vāsanaiṣā sā cetaso mohadāyinī || 12 ||

English

This is the essence of enjoyment, the beginning of the cycle of the world, it is to be known as a tendency of the mind that causes delusion.

हिन्दी

यह भोग का सार है, संसार के चक्र का आरम्भ है, यह मन की एक प्रवृत्ति है जो भ्रम उत्पन्न करती है।

13

चारुवंशलतेवान्तःशून्या निस्सारकोटरा सरित्तरङ्गमालेव न व्युच्छिन्नापि नश्वरी || १३ ||

cāruvaṃśalatevāntaḥśūnyā nissārakoṭarā sarittaraṅgamāleva na vyucchinnāpi naśvarī || 13 ||

English

Like a beautiful creeper that is hollow inside and devoid of essence, it is like a wave of a river, not discontinuous but impermanent.

हिन्दी

जैसे एक सुंदर लता जो अंदर से खोखली है और सारहीन है, यह नदी की लहर की तरह है, अविच्छिन्न है लेकिन अस्थायी है।

14

गृह्यमाणापि हस्तेन ग्रहीतुं नैव युज्यतेमृद्वप्यत्यन्ततीक्ष्णाग्रा निर्झरोर्मिरिवोत्थिता || १४ ||

gṛhyamāṇāpi hastena grahītuṃ naiva yujyatemṛdvapyatyantatīkṣṇāgrā nirjharormirivotthitā || 14 ||

English

Even when grasped by the hand, it cannot be held, soft yet extremely sharp, like a wave arising from a waterfall.

हिन्दी

हाथ से पकड़े जाने पर भी इसे पकड़ा नहीं जा सकता, नरम होने के बावजूद अत्यंत तीक्ष्ण, जलप्रपात से उठने वाली लहर की तरह।

15

क्वचिद्वक्राः क्वचित्स्पष्टा दीर्घाः खर्वाः स्थिराश्चलाः यत्प्रसादोद्भवास्तस्माद्व्यतिरेकमुपागताः || १५ ||

kvacidvakrāḥ kvacitspaṣṭā dīrghāḥ kharvāḥ sthirāścalāḥ yatprasādodbhvāstasmādvyatirekamupāgatāḥ || 15 ||

English

Sometimes crooked, sometimes clear, sometimes long, sometimes short, sometimes steady, sometimes moving, they arise from grace and then separate.

हिन्दी

कभी टेढ़े, कभी स्पष्ट, कभी लंबे, कभी छोटे, कभी स्थिर, कभी चलने वाले, वे कृपा से उत्पन्न होते हैं और फिर अलग हो जाते हैं।

17

अन्तःशून्यापि सर्वत्र दृश्यते सारसुन्दरी | न क्वचित्संस्थितापीह सर्वत्रैवोपलक्ष्यते || १७ ||

antaḥśūnyāpi sarvatra dṛśyate sārasundarī | na kvacitsaṃsthitāpīha sarvatraivopalakṣyate || 17 ||

English

Even though it is empty inside, it is seen everywhere, beautiful in essence. Even though it is not situated anywhere, it is perceived everywhere.

हिन्दी

भीतर से खाली होने पर भी यह सब जगह दिखाई देती है, सारसुन्दरी | कहीं भी नहीं स्थित होने पर भी यह सब जगह देखी जाती है।

18

जडैव चिन्मयीवासावन्यस्पन्दोपजीविनी | निमेषमप्यतिष्ठन्ती स्थैर्याशङ्कां प्रयच्छति || १८ ||

jaḍaiva cinmayīvāsāvanyaspandopajīvinī | nimeṣamapyatiṣṭhantī sthairyāśaṅkāṃ prayacchati || 18 ||

English

Though inert, it appears as if made of consciousness, depending on the vibrations of others. Even for a moment, it remains steady, giving the illusion of stability.

हिन्दी

जड़ होने पर भी यह चेतना से बना हुआ लगता है, दूसरों की स्पंदन पर निर्भर है। एक पल के लिए भी स्थिर रहता है, स्थिरता का भ्रम देता है।

19

ज्वालावच्छुद्धवर्णापि मषीमलिनकोटरा | वल्गत्यन्यप्रसादेन दीयते तदवेक्षणात् || १९ ||

jvālāvacchuddhavarṇāpi maṣīmalinakoṭarā | valgatyanprasādena dīyate tadavekṣaṇāt || 19 ||

English

Though pure in color like a flame, it is stained by the darkness of ignorance. It shines due to the grace of others, by observing that.

हिन्दी

ज्वाला की तरह शुद्ध रंग के होने पर भी, यह अज्ञान के अंधेरे से दूषित है। दूसरों की कृपा से चमकता है, उसे देखकर।

20

आलोके विमले म्लाना तमस्यपि विराजते | मृगतृष्णेव शुष्काभा नानावर्णविलासिनी || २० ||

āloke vimale mlānā tamasyapi virājate | mṛgatṛṣṇeva śuṣkābhā nānāvarṇavilāsinī || 20 ||

English

Though faded in pure light, it shines even in darkness. Like a mirage, it appears dry and colorful in various hues.

हिन्दी

शुद्ध प्रकाश में म्लान होने पर भी यह अंधेरे में भी चमकता है। मृगतृष्णा की तरह सूखा और विभिन्न रंगों में विलासित दिखाई देता है।

21

वक्रा विषमयी तन्वी मृद्वी संकटकर्कशा | ललनाचञ्चला लुब्धा तृष्णा कृष्णेव भोगिनी || २१ ||

vakrā viṣamayī tanvī mṛdvī saṅkaṭakarkaśā | lalanācañcalā lubdhā tṛṣṇā kṛṣṇeva bhoginī || 21 ||

English

Crooked, uneven, delicate, soft, yet harsh in difficulties. Restless like a lover, greedy, thirsty, enjoying like Krishna.

हिन्दी

वक्र, असमान, कोमल, मृदु, लेकिन कठिनाइयों में कठोर। प्रेमी की तरह बेचैन, लालची, प्यासी, कृष्ण की तरह भोगी।

22

स्वयं दीपशिखेवाशु क्षीयते स्नेहसंक्षये | सिन्दूरधूलिलेखेव विना रागं विराजते || २२ ||

svayaṃ dīpaśikhevāśu kṣīyate snehasaṃkṣaye | sindūradhūlilekheva vinā rāgaṃ virājate || 22 ||

English

Just as a lamp's flame quickly diminishes when the oil runs out, so too does affection fade without love, like a vermilion mark without passion.

हिन्दी

जैसे तेल समाप्त होने पर दीपक की लौ शीघ्र ही बुझ जाती है, वैसे ही स्नेह बिना प्रेम के शीघ्र ही समाप्त हो जाता है, जैसे सिंदूर की धूलि का चिह्न बिना रंग के दिखाई देता है।

23

क्षणप्रकाशतरला कृतसंस्था जडाशया | मुग्धानां त्रासजननी वक्रा विद्युदिवोदिता || २३ ||

kṣaṇaprakāśataralā kṛtasaṃsthā jaḍāśayā | mugdhānāṃ trāsajananī vakrā vidyudivoditā || 23 ||

English

Fleeting like a momentary flash of light, it appears lifeless and dull, causing fear in the innocent, crooked like a lightning strike.

हिन्दी

क्षणिक प्रकाश की तरह चंचल, यह निर्जीव और मूर्खतापूर्ण दिखाई देता है, निर्दोषों को भयभीत करता है, बिजली की तरह टेढ़ा।

24

यत्नाद्गृहीत्वा दहति भूत्वा भूत्वा प्रलीयते | लभ्यतेऽपि हि नान्विष्टा विद्युद्वदतिभङ्गुरा || २४ ||

yatnādgṛhītvā dahati bhūtvā bhūtvā pralīyate | labhyate'pi hi nānvīṣṭā vidyudvadatibhaṅgurā || 24 ||

English

Even when obtained with effort, it burns and then dissolves, being extremely fragile like lightning.

हिन्दी

यदि प्रयास से प्राप्त किया जाए तो भी यह जलाता है और फिर विलीन हो जाता है, बिजली की तरह अत्यंत भंगुर।

25

अप्रार्थितैवोपनता रमणीयाप्यनर्थदा | अकालपुष्पमालेव श्रेयसेनाभिनन्दिता || २५ ||

aprārthitaiva upanatā ramaṇīyāpyanarthadā | akālapuṣpamāleva śreyasenābhinanditā || 25 ||

English

Even when unasked for, it comes and though charming, it brings misfortune, like an untimely garland of flowers, praised for its beauty.

हिन्दी

यदि माँगे बिना भी आ जाता है, और भले ही रमणीय हो, यह अनर्थकारी है, जैसे असमय फूलों की माला, जिसकी सुंदरता के लिए प्रशंसा की जाती है।

26

अत्यन्तविस्मृतैवातिसुखाय भ्रमदायिनी | दुःस्वप्नकलनेवेयमनर्थायैव तर्किता || २६ ||

atyantavismṛtaivātisukhāya bhramadāyinī | duḥsvapnakalanevaiyamanarthāyaiva tarkitā || 26 ||

English

Completely forgotten, it brings great joy, causing delusion, like a bad dream, it is reasoned to bring misfortune.

हिन्दी

पूरी तरह से भूली हुई, यह बड़े सुख का कारण बनती है, भ्रम पैदा करती है, जैसे बुरा सपना, यह अनर्थ लाने के लिए सोची गई है।

27

प्रतिभासवशादेषा त्रिजगन्ति महान्ति च | मुहूर्तमात्रेणोत्पाद्य धत्ते ग्रासीकरोति च || २७ ||

pratibhāsavaśādeṣā trijaganti mahānti ca | muhūrtamātreṇotpādya dhatte grāsīkaroti ca || 27 ||

English

By the power of illusion, she creates, sustains, and destroys the three great worlds in just a moment.

हिन्दी

भ्रम के प्रभाव से, वह एक ही पल में तीन महान जगतों को उत्पन्न, धारण और नष्ट करती है।

28

मुहूर्तो वत्सरश्रेणी लवणस्यानया कृता | रात्रिर्द्वादशवर्षाणि हरिश्चन्द्रस्य निर्मिता || २८ ||

muhūrto vatsarashreṇī lavaṇasyānayā kṛtā | rātrirdvādaśavarṣāṇi harishcandrasya nirmitā || 28 ||

English

A moment is made into a year by the power of illusion, and a night of twelve years is created for Harishchandra.

हिन्दी

भ्रम के प्रभाव से, एक पल एक वर्ष बन जाता है, और हरिश्चन्द्र के लिए बारह वर्षों की रात बनाई जाती है।

29

वियोगिनामथान्येषां कान्ताविभवशालिनाम् | रात्रिर्वत्सरवद्दीर्घा भवेत्तस्याः प्रसादतः || २९ ||

viyogināmathānyeṣāṃ kāntāvibhavaśālinām | rātrirvatsaravaddīrghā bhavettasyāḥ prasādataḥ || 29 ||

English

For others who are separated from their beloved and wealthy, a night becomes as long as a year by her grace.

हिन्दी

अन्य लोगों के लिए, जो अपने प्रिय और धनी से अलग हैं, उनके लिए एक रात उसके प्रसाद से एक वर्ष की तरह लंबी हो जाती है।

30

सुखितस्याल्पतामेति दुःखितस्यैति दीर्घताम् | कालो यस्याः प्रसादेन विपर्यासैकशीलिनाम् || ३० ||

sukhitasya alpatāmeti duḥkhitasya eti dīrghatām | kālo yasyāḥ prasādena viparyāsaikashīlinām || 30 ||

English

Happiness seems short, and sorrow seems long, due to the grace of time, which is the nature of reversal.

हिन्दी

सुख छोटा लगता है, और दुःख लंबा लगता है, समय के प्रसाद से, जो उलट-फेर की प्रकृति है।

31

अस्याः स्वसत्तामात्रेण कर्तृतैतासु वृत्तिषु | दीपस्यालोककार्याणां यथा तद्वन्न वस्तुतः || ३१ ||

asyāḥ svasattāmātreṇa kartṛtaitāsu vṛttiṣu | dīpasya alokakāryāṇāṃ yathā tadvannavastutaḥ || 31 ||

English

By her mere existence, she performs all actions in the world, just as a lamp illuminates objects, but is not the object itself.

हिन्दी

उसके अस्तित्व मात्र से, वह सभी कार्यों को संसार में करती है, जैसे दीपक वस्तुओं को प्रकाशित करता है, लेकिन स्वयं वस्तु नहीं है।

32

सनितम्बस्तनी चित्रे न स्त्री स्त्रीधर्मिणी यथा | तथैवाकारचिन्तेयं कर्तुं योग्या न किंचन || ३२ ||

sanitambastanī citre na strī strīdharmiṇī yathā | tathaivākāracinteyaṃ kartuṃ yogyā na kiñcana || 32 ||

English

A woman with a painted body is not a real woman; similarly, a form that is merely imagined is not fit for any action.

हिन्दी

एक औरत जिसका शरीर रंगा हुआ हो, वह असली औरत नहीं है; इसी तरह, एक कल्पना में सोचा हुआ रूप कोई काम करने के लिए उपयुक्त नहीं है।

33

मनोराज्यमिवाकारभासुरा सत्यवर्जिता | सहस्रशतशाखापि न किंचित्परमार्थतः || ३३ ||

manorājyamivākārabhāsurā satyavarjitā | sahasraśataśākhāpi na kiñcitparamārthataḥ || 33 ||

English

Like a kingdom in the mind, the form is illusory and devoid of truth; even with a thousand branches, it is nothing in reality.

हिन्दी

मन में एक राज्य की तरह, यह रूप भ्रम और सत्य से रहित है; हजारों शाखाओं के साथ भी, यह वास्तविकता में कुछ नहीं है।

34

अरण्ये मृगतृष्णेव मिथ्यैवाडम्बरान्विता | विडम्बयति तान्मुग्धमृगानेव न मानुषान् || ३४ ||

araṇye mṛgatṛṣṇevamithyaivāḍambarānvitā | viḍambayati tānmugdhamṛgāneva na mānuṣān || 34 ||

English

Like a mirage in the forest, it is false and full of deception; it deceives only the foolish animals, not humans.

हिन्दी

जंगल में मृगतृष्णा की तरह, यह झूठा और धोखा से भरा है; यह केवल मूर्ख जानवरों को धोखा देता है, मनुष्यों को नहीं।

35

फेनमालेव संजातध्वस्ता विच्छेदवर्जिता | जडेव चञ्चलाकारा गृह्यमाणा न किंचन || ३५ ||

phenamāleva saṃjātadhvastā vicchedavarjitā | jaḍeva cañcalākārā gṛhyamāṇā na kiñcana || 35 ||

English

Like a garland of foam, it is born and destroyed, without any separation; it is inert and fickle, and when grasped, it is nothing.

हिन्दी

फेन की माला की तरह, यह उत्पन्न होता है और नष्ट होता है, किसी अलगाव के बिना; यह जड़ और चंचल है, और जब पकड़ा जाता है, तो यह कुछ नहीं है।

36

अटत्युड्डामराकारा रजःप्रसरधूसरा | बलात्कल्पान्तवात्येव स्वाक्रान्तभुवनान्तरा || ३६ ||

aṭatyuḍḍāmarākārā rajaḥprasaradhūsarā | balātkalpāntavātyeva svākrāntabhuvanāntarā || 36 ||

English

Like a storm at the end of the world, it wanders like a cloud of dust; it forcefully covers the entire universe.

हिन्दी

प्रलय के तूफान की तरह, यह धूल के बादल की तरह घूमता है; यह बलपूर्वक सारे ब्रह्मांड को ढकता है।

37

धूमालीवाङ्गसंलग्ना दाहखेदप्रदायिनी | गर्भीकृतरसाक्रम्य जगन्ति परिवर्तते || ३७ ||

dhūmālīvāṅgasanlagnā dāhakhedapradāyinī | garbhīkṛtarasākramya jaganti parivartate || 37 ||

English

The world, filled with the essence of desires, is transformed by the burning pain and sorrow that clings to the body like smoke.

हिन्दी

धूम की तरह शरीर से लगी हुई, जलन और खेद देने वाली, इच्छाओं के रस से भरी हुई यह दुनिया बदलती रहती है।

38

धारा जलधरस्येव सुदीर्घा जलनिर्मिता | असारसंसारदृढा रज्जुस्तृणगणैरिव || ३८ ||

dhārā jaladharasyeva sudīrghā jalanirmiā | asārasaṃsāradṛḍhā rajjustṛṇagaṇairiva || 38 ||

English

Like the long stream of water from a cloud, the worldly existence, though seemingly strong, is as insubstantial as a rope made of grass.

हिन्दी

बादल से निकलने वाली लंबी जलधारा की तरह, यह संसारिक अस्तित्व, जो दृढ़ प्रतीत होता है, घास की रस्सी की तरह असार है।

39

तरङ्गोत्पलमालेव कल्पनामात्रवर्णिता | मृणालीव बहुच्छिद्रा पङ्कप्रौढा जलात्मिका || ३९ ||

taraṅgotpalamāleva kalpanāmātravarṇitā | mṛṇālīva bahucchidrā paṅkaprauḍhā jalātmikā || 39 ||

English

Like a garland of waves and lotuses, the world is described as mere imagination. It is as fragile as a lotus stalk, full of many holes, and as dense as mud, yet essentially made of water.

हिन्दी

लहरों और कमलों की माला की तरह, दुनिया कल्पना मात्र के रूप में वर्णित है। यह कमल की डंठल की तरह नाजुक है, बहुत से छेदों से भरा हुआ है, और मिट्टी की तरह घना है, लेकिन जल से बना है।

40

जनेन दृश्यते वृद्धितत्परा नच वर्धते | विषास्वाद इवापातमधुराऽन्ते सुदारुणा || ४० ||

janena dṛśyate vṛddhitatparā na ca vardhate | viṣāsvāda ivāpātamadhurā'nte sudāruṇā || 40 ||

English

It is seen by people as always growing, but it does not actually grow. Like the taste of poison, it is sweet at first but turns out to be very harsh in the end.

हिन्दी

यह लोगों द्वारा हमेशा बढ़ता हुआ देखा जाता है, लेकिन वास्तव में यह नहीं बढ़ता। जैसे जहर का स्वाद, यह पहले मीठा लगता है लेकिन अंत में बहुत कड़वा होता है।

41

नष्टा दीपशिखेवैषा न जाने क्वेव गच्छति | मिहिकेवाग्रदृष्टापि गृह्यमाणा न किंचन || ४१ ||

naṣṭā dīpaśikhevaeṣā na jāne kveva gacchati | mihikevāgradṛṣṭāpi gṛhyamāṇā na kiñcana || 41 ||

English

It is destroyed like the flame of a lamp, and no one knows where it goes. Even if seen directly, like a mirage, it cannot be grasped at all.

हिन्दी

यह दीपक की लौ की तरह नष्ट हो जाता है, और कोई नहीं जानता कि यह कहाँ जाता है। यह मृगतृष्णा की तरह है, जिसे सीधे देखा जा सकता है, लेकिन इसे किसी तरह से पकड़ा नहीं जा सकता।

42

पांसुमुष्टिरिवाकीर्य प्रेक्षिता पारमाणवी | आकाशनीलिमेवैषा निर्निमित्तैव दृश्यते || ४२ ||

pāṃsumuṣṭirivākīrya prekṣitā pāramāṇavī | ākāśanīlimevaiṣā nirnimittaiva dṛśyate || 42 ||

English

Like a handful of dust scattered, it is seen as minute, like the blue of the sky, it appears without cause.

हिन्दी

घुल मिल कर बिखरे हुए धूल के समान, यह अति सूक्ष्म दिखाई देता है, आकाश के नीले रंग की तरह, यह बिना कारण के दिखाई देता है।

43

द्विचन्द्रमोहवज्जाता स्वप्नवद्विहितभ्रमा | यथा नौयायिनः स्थाणुस्पन्दस्तद्वदिहोत्थिता || ४३ ||

dvicandramohavajjātā svapnavadvihitabhramā | yathā nauyāyinaḥ sthāṇuspandastadvadihotthitā || 43 ||

English

Born like the illusion of seeing two moons, like a dream, it is a delusion, just as the trembling of a tree appears to a sailor.

हिन्दी

दो चाँद दिखाई देने के भ्रम की तरह उत्पन्न, स्वप्न की तरह, यह एक भ्रम है, जैसे एक नाविक को पेड़ का कंपन दिखाई देता है।

44

अनयोपहते चित्ते दीर्घकालमिवाकुलैः | जनैराकल्प्यते दीर्घसंसारस्वप्नविभ्रमः || ४४ ||

anayopahate citte dīrghakālamivākulaiḥ | janairākalpyate dīrghasaṃsārasvapnavibhramaḥ || 44 ||

English

When the mind is afflicted by this, for a long time, people are disturbed, and a long dream-like delusion of transmigration is imagined.

हिन्दी

जब मन इससे पीड़ित होता है, लंबे समय तक, लोग व्याकुल होते हैं, और एक लंबा संसार स्वप्न-सदृश भ्रम कल्पित होता है।

45

अनयोपहते स्वस्मिंश्चित्राश्चेतसि विभ्रमाः | उत्पद्यन्ते विनश्यन्ति तरङ्गास्तोयधेरिव || ४५ ||

anayopahate svasmiṃścetrāścetasi vibhramāḥ | utpadyante vinasyanti taraṅgāstoyadheriva || 45 ||

English

When the mind is afflicted by this, various delusions arise and disappear, like waves in the ocean.

हिन्दी

जब मन इससे पीड़ित होता है, विभिन्न भ्रम उत्पन्न होते हैं और विलुप्त हो जाते हैं, जैसे समुद्र के तरंग।

46

मनोज्ञमपि सत्यं च दृश्यते सदसत्तया | अमनोज्ञमसत्यं च दृश्यते सत्तयाप्यसत् || ४६ ||

manojñamapi satyaṃ ca dṛśyate sadasattayā | amanojñamasatyaṃ ca dṛśyate sattayāpyasat || 46 ||

English

Even what is pleasing and true is seen as both real and unreal, and what is unpleasing and untrue is also seen as real and unreal.

हिन्दी

जो मनोरम और सत्य है, वह भी सत् और असत् के रूप में दिखाई देता है, और जो अमनोरम और असत्य है, वह भी सत् और असत् के रूप में दिखाई देता है।

47

पदार्थरथमारूढा भावनैषा बलान्विता | आक्रामति मनः क्षिप्रं विहगं वागुरा यथा || ४७ ||

padārtharathamārūḍhā bhāvanaīṣā balānvitā | ākrāmati manaḥ kṣipraṃ vihagaṃ vāgurā yathā || 47 ||

English

This powerful imagination, mounted on the meaning of objects, quickly seizes the mind like a snake seizes a bird.

हिन्दी

यह शक्तिशाली कल्पना, वस्तुओं के अर्थ पर सवार होकर, मन को तेजी से पकड़ लेती है, जैसे साँप पक्षी को पकड़ता है।

48

करुणास्यन्दमानाक्षी स्रवन्क्षीरलवस्तनी | भवत्युल्लसितानन्दं जननी गृहिणी यथा || ४८ ||

karuṇāsyandamānākṣī sravankṣīralavastanī | bhavatyullasitānandaṃ jananī gṛhiṇī yathā || 48 ||

English

With eyes overflowing with compassion and breasts dripping with milk, she becomes a joyful mother and housewife.

हिन्दी

करुणा से भरी आँखों और दूध से भरे स्तनों वाली, वह एक आनंदित माँ और गृहिणी बन जाती है।

49

विषीकरोति निःस्यन्दसंतर्पितजगत्त्रयम् | सुधार्द्रार्द्रमपि क्षिप्रं प्रवृद्धं बिम्बमैन्दवम् || ४९ ||

viṣīkaroti niḥsyandasaṃtarpitajagattrayam | sudhārdrārdramapi kṣipraṃ pravṛddhaṃ bimbamaīndavam || 49 ||

English

It makes the three worlds, which are satisfied with the flowing nectar, quickly grow and become full like the moon.

हिन्दी

यह तीनों लोकों को, जो बहते हुए अमृत से तृप्त हैं, तेजी से बढ़ाता है और चंद्रमा की तरह पूर्ण बनाता है।

50

उन्मत्तरववेतालनर्तनारम्भसंभ्रमम् | स्थाणवः संप्रयच्छन्ति मूका अप्येतयान्धया || ५० ||

unmattaravavetālanartanārambhasaṃbhramam | sthāṇavaḥ saṃprayacchanti mūkā apyetayāndhayā || 50 ||

English

Even the mute trees, with the madness of the dancing spirits, offer the confusion of the beginning of the dance.

हिन्दी

मूक वृक्ष भी, नृत्य करने वाले आत्माओं के उन्माद से, नृत्य के आरंभ की उलझन प्रदान करते हैं।

51

संध्यादिषु च कालेषु लोष्टपाषाणभित्तयः | अस्याः प्रसादात्दृश्यन्ते सर्पाजगरदृष्टिभिः || ५१ ||

saṃdhyādiṣu ca kāleṣu loṣṭapāṣāṇabhittayaḥ | asyāḥ prasādāddṛśyante sarpājagaradṛṣṭibhiḥ || 51 ||

English

At times like dusk, even clods, stones, and walls are seen with the vision of snakes and monitors due to her grace.

हिन्दी

संध्या जैसे समय पर, इसकी कृपा से, मिट्टी के ढेले, पत्थर और दीवारें भी साँपों और गोहों की दृष्टि से दिखाई देती हैं।

52

एकोऽपि द्वितयोदेति यथा द्विशशिदर्शने | दूरमभ्याशतां याति स्वप्ने स्वमरणं यथा || ५२ ||

eko'pi dvitayodeti yathā dviśaśidarśane | dūramabhyāśatāṃ yāti svapne svamaraṇaṃ yathā || 52 ||

English

Just as the moon appears as two when seen by someone with double vision, and just as one goes far away in a dream as if experiencing one's own death, so too does the individual soul appear to be many due to ignorance.

हिन्दी

जैसे दो चंद्रमा दिखाई देते हैं दोहरी दृष्टि वाले को, और जैसे सपने में दूर चला जाता है जैसे अपनी मृत्यु का अनुभव हो रहा हो, वैसे ही अज्ञान के कारण जीवात्मा कई प्रतीत होता है।

53

आदीर्घं क्षणतामेति कालस्येष्टा यथा निशा | क्षणो वर्षमिवाभाति कान्ताविरहिणामिव || ५३ ||

ādīrghaṃ kṣaṇatāmeti kālasyeṣṭā yathā niśā | kṣaṇo varṣamivābhāti kāntāvirahiṇāmiva || 53 ||

English

Just as a long night seems to pass in an instant for one who is beloved, and just as a moment seems like a year for one who is separated from their beloved, so too does time appear differently based on one's state of mind.

हिन्दी

जैसे एक लंबी रात एक पल में बीत जाती है प्रिय के लिए, और जैसे एक पल एक वर्ष की तरह लगता है प्रिय से अलग हुए के लिए, वैसे ही समय मन की अवस्था के आधार पर अलग-अलग प्रतीत होता है।

54

न तदस्तीह यन्नाम न करोतीयमुद्धता | अस्यास्त्वकिंचनायास्तु शक्ततां पश्य राघव || ५४ ||

na tadastīha yannāma na karotīyamuddhatā | asyāstvakiṃcanāyāstu śaktatāṃ paśya rāghava || 54 ||

English

There is nothing in this world that does not have a name, and there is nothing that does not perform its function. See the power of this insignificant one, O Raghava.

हिन्दी

इस दुनिया में कुछ भी ऐसा नहीं है जिसका नाम न हो, और कुछ भी ऐसा नहीं है जो अपना काम न करे। इस अनजान की शक्ति देखो, हे रघुवंशी।

55

संरोधयेत्प्रयत्नेन संविदेवाशु संविदम् | सरित्स्रोतोनिरोधेन शुष्यत्येषा मनोनदी || ५५ ||

saṃrodhayet prayatnena saṃvidevāśu saṃvidam | saritsrotonirodhena śuṣyaty eṣā manonadī || 55 ||

English

One should control the mind with effort, as knowledge itself is controlled by knowledge. Just as a river dries up by stopping its flow, so too does this mind-river dry up.

हिन्दी

मन को प्रयास से नियंत्रित करना चाहिए, क्योंकि ज्ञान स्वयं ज्ञान द्वारा नियंत्रित होता है। जैसे नदी का प्रवाह रोकने से नदी सूख जाती है, वैसे ही यह मन-नदी सूख जाती है।

56

श्रीराम उवाच | अविद्यमानयैवेदं पेलवांग्या सुतुच्छया | मिथ्याभावनया नाम चित्रमन्धीकृतं जगत् || ५६ ||

śrīrāma uvāca | avidyamānayaive daṃ pelavāṃgyā sutucchayā | mithyābhāvanayā nāma citramandhīkṛtaṃ jagat || 56 ||

English

Sri Rama said: Indeed, this world is made insignificant by ignorance, with false notions and very trivial things. This world is strangely blinded by false perceptions.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: निश्चय ही, यह दुनिया अज्ञान द्वारा अनजान बना दी गई है, झूठी धारणाओं और बहुत ही तुच्छ चीजों के साथ। यह दुनिया झूठी धारणाओं से अजीब तरीके से अंधी बना दी गई है।

57

अरूपया निराकृत्या चारुचेतनहीनया | असत्येवाप्यनश्यन्त्या चित्रमन्धीकृतं जगत् || ५७ ||

arūpayā nirākṛtyā cāruchetanahīnayā | asatyevāpyanaśyantyā citramandhīkṛtaṃ jagat || 57 ||

English

The world is strangely blinded by one who is formless, rejected, devoid of beautiful consciousness, and though false, is not destroyed.

हिन्दी

जगत को एक ऐसे की वजह से अजीब तरीके से अंधा कर दिया गया है जो रूपरहित, अस्वीकृत, सुंदर चेतना से रहित है और असत्य होने के बावजूद नष्ट नहीं होता।

58

आलोकेन विनश्यन्त्या स्फुरन्त्या तमसोन्तरे | कौशिकेक्षणधर्मिण्या चित्रमन्धीकृतं जगत् || ५८ ||

ālokena vinaśyantyā sphurantyā tamasonantare | kauśikekṣaṇadharmaṇyā citramandhīkṛtaṃ jagat || 58 ||

English

The world is strangely blinded by one who is destroyed by light, shining in the darkness, and possessing the qualities of Kauśika's vision.

हिन्दी

जगत को एक ऐसे की वजह से अजीब तरीके से अंधा कर दिया गया है जो प्रकाश से नष्ट होता है, अंधेरे में चमकता है, और कौशिक के दृष्टिकोण के गुणों को धारण करता है।

59

कुकर्मैकान्तकारिण्या न सहन्त्या विलोकनम् | देहमप्यविजानन्त्या चित्रमन्धीकृतं जगत् || ५९ ||

kukarmāikāntakāriṇyā na sahantyā vilokanam | dehamapyavijānantyā citramandhīkṛtaṃ jagat || 59 ||

English

The world is strangely blinded by one who is solely engaged in evil deeds, cannot bear to be seen, and does not even know the body.

हिन्दी

जगत को एक ऐसे की वजह से अजीब तरीके से अंधा कर दिया गया है जो केवल बुरे कामों में लगा हुआ है, देखने को सहन नहीं करता, और शरीर को भी नहीं जानता।

60

सुदीनाचारधर्मिण्या नित्यं प्राकृतकान्तया | अनारतास्तंगतया चित्रमन्धीकृतं जगत् || ६० ||

sudīnācāradharmaṇyā nityaṃ prākṛtakāntayā | anāratāstāṃgatayā citramandhīkṛtaṃ jagat || 60 ||

English

The world is strangely blinded by one who always follows the customs of good deeds, is eternally beloved by nature, and is constantly absorbed in devotion.

हिन्दी

जगत को एक ऐसे की वजह से अजीब तरीके से अंधा कर दिया गया है जो हमेशा अच्छे कामों के रीति-रिवाज का पालन करता है, प्रकृति से नित्य प्रिय है, और निरंतर भक्ति में डूबा रहता है।

61

अनन्तदुःखाकुलया सदैव मृतयानया | संबोधहीनया यत्र चित्रमन्धीकृतं जगत् || ६१ ||

anantaduḥkhākulayā sadaiva mṛtayānayā | saṃbodhahīnayā yatra citramandhīkṛtaṃ jagat || 61 ||

English

The world is strangely blinded where there is endless suffering, constant death, and a lack of awareness.

हिन्दी

जगत को अजीब तरीके से अंधा कर दिया गया है जहाँ अंतहीन दुःख, निरंतर मृत्यु, और जागरूकता की कमी है।

62

कामकोपघनाङ्गिन्या तमःप्रसरवक्रया | अचिरेणाशरीरिण्या चित्रमन्धीकृतं जगत् || ६२ ||

kāmakopaghanāṅginyā tamaḥprasaravakrayā | acireṇāśarīriṇyā citramandhīkṛtaṃ jagat || 62 ||

English

By the woman who is the embodiment of anger and desire, who spreads darkness, and who quickly becomes bodiless, the world is strangely blinded.

हिन्दी

काम और क्रोध की प्रतिमूर्ति स्त्री, जो अंधकार फैलाती है और जल्दी ही शरीरहीन हो जाती है, उसके द्वारा संसार विचित्र रूप से अंधा हो गया है।

63

स्वात्मान्धरूपास्पदया जडया जाड्यजीर्णया | दुःखदीर्घप्रलापिन्या चित्रमन्धीकृतं जगत् || ६३ ||

svātmāndharūpāspadayā jaḍayā jāḍyajīrṇayā | duḥkhadīrghapralāpinyā citramandhīkṛtaṃ jagat || 63 ||

English

By the woman who is the abode of self-blindness, who is inert, worn out by dullness, and who speaks long, painful words, the world is strangely blinded.

हिन्दी

स्वयं के अंधेपन की आस्पद स्त्री, जो जड़, मूर्खता से थकी हुई है और दुःखदायी लंबी बातें करती है, उसके द्वारा संसार विचित्र रूप से अंधा हो गया है।

64

पुरुषासङ्गसङ्गिन्या रागिण्या क्रिययानया | विद्रवन्त्या विवक्षासु चित्रमन्धीकृतः पुमान् || ६४ ||

puruṣāsaṅgasāṅginyā rāgiṇyā kriyayānayā | vidravantyā vivakṣāsu citramandhīkṛtaḥ pumān || 64 ||

English

By the woman who is attached to men, who is passionate, who is engaged in actions, and who flees from intentions, the man is strangely blinded.

हिन्दी

पुरुषों से आसक्त स्त्री, जो रागी, क्रियाओं में लगी हुई है और इरादों से भागती है, उसके द्वारा पुरुष विचित्र रूप से अंधा हो गया है।

65

पुरुषस्य न या शक्ता सोढुमीक्षितुमप्यलम् | तया स्त्रियावरणया चित्रमन्धीकृतः पुमान् || ६५ ||

puruṣasya na yā śaktā soḍhumīkṣitumapyalam | tayā striyāvaraṇayā citramandhīkṛtaḥ pumān || 65 ||

English

By the woman who is not capable of bearing, seeing, or even a little, the man is strangely blinded.

हिन्दी

जो स्त्री सहन, देखने, या थोड़े से भी असमर्थ है, उसके द्वारा पुरुष विचित्र रूप से अंधा हो गया है।

66

न यस्याश्चेतनैवास्ति याप्यनष्टैव नश्यति | तया स्त्रिया परुषया चित्रमन्धीकृतः पुमान् || ६६ ||

na yasyāścetanaivāsti yāpyanaṣṭaiva naśyati | tayā striyā paruṣayā citramandhīkṛtaḥ pumān || 66 ||

English

By the woman who has no consciousness and who herself perishes, the man is strangely blinded.

हिन्दी

जिस स्त्री में चेतना नहीं है और जो स्वयं नष्ट हो जाती है, उसके द्वारा पुरुष विचित्र रूप से अंधा हो गया है।

67

अनन्तदुष्प्रसरविलासकारिणी क्षयोदयोन्मुखसुखदुःखभागिनी | इयं प्रभो विगलति केन वाऽसमा मनोगुहानिलयनिबद्धवासना || ६७ ||

anantaduṣprasaravilāsakāriṇī kṣayodayonmukhasukhaduḥkhabhāginī | iyaṃ prabho vigalati kena vā'samā manoguhānilayanibaddhavāsanā || 67 ||

English

O Lord, this mind, which is the cause of endless troubles and delights, and which experiences happiness and sorrow in the cycle of rise and fall, is dissolving. By what means can it be restrained, as it is bound by desires hidden in the cave of the mind?

हिन्दी

हे प्रभो, यह मन, जो अनन्त दुःख और सुख का कारण है, और जो उत्थान और पतन के चक्र में सुख और दुःख अनुभव करता है, घुल रहा है। इसे किस तरह रोका जा सकता है, जबकि यह मन की गुहा में छिपी इच्छाओं से बंधा हुआ है?

← Chapter 112Chapter 114 →