योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Utpatti, Chapter 113उत्पत्ति प्रकरण · सर्ग ११३

Book 3 of the Yoga Vasishtha, chapter 113 — 66 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, उत्पत्ति प्रकरण, अध्याय 113 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

Part ofइस कथा का हिस्सा: The Story of King Lavana · chapters 104–121अध्याय 104–121

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

13.113.1

श्रीवसिष्ठ उवाच । एषा हि वासना नित्यमसत्यैव यदुत्थिता । द्विचन्द्रभ्रान्तिवत्तेन त्यक्तुं राघव युज्यते ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | eṣā hi vāsanā nityamasatyaiava yadutthitā | dvicandrabhrāntivattena tyaktuṃ rāghava yujyate || 1 ||

Sri Vasishtha said: This habit of mind that has arisen is always unreal, like the mistake of seeing two moons instead of one. So, Rama, it is right to give it up.

श्री वशिष्ठ ने कहा कि मन की यह जो आदत उठी है, वह हमेशा से झूठी है, जैसे आकाश में एक चांद की जगह दो चांद दिखने की गलती होती है। इसलिए, हे राम, इसे छोड़ देना ही ठीक है।

23.113.2

अविद्या विद्यमानेव नष्टप्रज्ञेषु विद्यते । नाम्नैवाङ्गीकृताभावात्सम्यक्प्रज्ञेषु सा कुतः ॥ २ ॥

avidyā vidyamāneva naṣṭaprajñeṣu vidyate | nāmnaivāṅgīkṛtābhāvātsamyakprajñeṣu sā kutaḥ || 2 ||

Ignorance seems to exist only for those whose understanding is lost. It is accepted only in name, since it has no real existence — so how could it exist at all for those whose understanding is clear and complete?

अज्ञान सिर्फ उन्हीं को होता हुआ लगता है जिनकी समझ खो चुकी है। इसे सिर्फ नाम के लिए माना जाता है, क्योंकि इसका असल में कोई वजूद नहीं है, तो फिर जिनकी समझ पूरी तरह साफ है, उनमें यह कैसे हो सकता है?

33.113.3

मा भवाज्ञो भव प्राज्ञः सम्यग्राम विचारय । नास्त्येवेन्दुर्द्वितीयः खे भ्रान्त्या संलक्ष्यते मुधा ॥ ३ ॥

mā bhavājño bhava prājñaḥ samyagrāma vicāraya | nāstyevendurdvitīyaḥ khe bhrāntyā saṃlakṣyate mudhā || 3 ||

Don't be ignorant, Rama, be wise — think this through properly. There is no second moon at all in the sky; it is seen only by mistake, for no reason.

हे राम, अनजान मत बनो, समझदार बनो, और इस बात को अच्छी तरह से सोच कर देखो। आकाश में दूसरा चांद है ही नहीं, वह सिर्फ भूल की वजह से यूं ही दिख जाता है।

43.113.4

नात्र तत्त्वादृते किंचिद्विद्यते वस्त्ववस्तु च । ऊर्मिमालिनि विस्तीर्णे वारिपूरादृते यथा ॥ ४ ॥

nātra tattvādṛte kiṃcidvidyate vastvavastu ca | ūrmimālini vistīrṇe vāripūrādṛte yathā || 4 ||

Here, apart from the one truth, nothing exists — neither a real thing nor an unreal thing — just as, in the wide ocean full of waves, nothing exists apart from the mass of water.

यहां उस एक सचाई के अलावा कुछ भी नहीं है, न कोई असली चीज़ है, न कोई नकली चीज़ है, ठीक वैसे ही जैसे लहरों से भरे बड़े समुद्र में पानी के अलावा कुछ भी नहीं होता।

53.113.5

स्वविकल्पादृते नैतान्भावाभावानसन्मयान् । नित्येऽसिते तते शुद्धे मा समारोपयात्मनि ॥ ५ ॥

svavikalpādṛte naitānbhāvābhāvānasanmayān | nitye'site tate śuddhe mā samāropayātmani || 5 ||

Apart from your own thinking, none of these things that seem to exist or not exist, and that are made of the unreal, exist at all. So do not put them on top of the self, which is eternal, free of limits, spread everywhere, and pure.

तुम्हारी अपनी सोच के अलावा, ये जितनी भी चीज़ें होने या न होने के रूप में दिखती हैं, और जो झूठ से बनी हैं, असल में हैं ही नहीं। इसलिए इन्हें उस आत्मा पर मत थोपो, जो हमेशा रहने वाली है, जिसकी कोई सीमा नहीं, जो हर जगह फैली हुई है और जो शुद्ध है।

63.113.6

नासि कर्ता किमेतासु क्रियासु ममता तव । एकस्मिन्विद्यमाने हि किं केन क्रियते कथम् ॥ ६ ॥

nāsi kartā kimetāsu kriyāsu mamatā tava | ekasminvidyamāne hi kiṃ kena kriyate katham || 6 ||

You are not the doer — so why do you feel that these actions are yours? When only the one reality exists, what is done, by whom, and how?

तुम करने वाले हो ही नहीं, तो फिर इन कामों को अपना क्यों मानते हो? जब सिर्फ एक ही सचाई है, तो क्या किया जा रहा है, किसके द्वारा किया जा रहा है, और कैसे किया जा रहा है?

73.113.7

मा वाऽकर्ता भव प्राज्ञ किमकर्तृतयेहिते । साध्यं साध्यमुपादेयं तस्मात्स्वस्थो भवानघ ॥ ७ ॥

mā vā'kartā bhava prājña kimakartṛtayehite | sādhyaṃ sādhyamupādeyaṃ tasmātsvastho bhavānagh || 7 ||

Or, wise one, don't even become someone who does nothing — what does holding on to that idea of doing nothing get you? Whatever has to be done should simply be done and taken up. So, sinless one, just stay settled and at ease in yourself.

या फिर, हे समझदार, यह भी मत मानो कि तुम कुछ नहीं करते - इस बात को पकड़े रहने से क्या मिलेगा कि तुम कुछ नहीं करते? जो भी काम करना ज़रूरी है, उसे बस करो और आगे बढ़ो। इसलिए, हे निष्पाप, बस अपने भीतर शांत और सहज बने रहो।

83.113.8

कर्ता संस्त्वमसक्तत्वाद्भावाभावे रघूद्वह । असक्तत्वादकर्तापि कर्तृवत्स्पन्दनं कुतः ॥ ८ ॥

kartā saṃstvamasaktatvādbhāvābhāve raghūdvaha | asaktatvādakartāpi kartṛvatspandanaṃ kutaḥ || 8 ||

Being unattached, you are the doer, Rama, whether something happens or does not happen. And being unattached, even though you are not really the doer, why does the movement still look like the movement of a doer?

बिना किसी लगाव के, राम, तुम ही करने वाले हो, चाहे कुछ हो या न हो। और बिना लगाव के, भले ही तुम असल में करने वाले नहीं हो, फिर भी यह हलचल करने वाले जैसी क्यों दिखती है?

93.113.9

सत्यं स्याच्चेदुपादेयं मिथ्या स्याद्धेयमेव चेत् । उपादेयैकसक्तत्वाद्युक्ता सक्तिर्हि कर्मणि ॥ ९ ॥

satyam syāccedupādeyaṃ mithyā syāddheyameva cet | upādeyaiaksaktatvādyuktā saktirhi karmaṇi || 9 ||

If something were real, it would be worth accepting. If it were false, it would only be worth rejecting. Since attachment fits only what is truly worth accepting, attachment to action would make sense only if action were real.

अगर कोई चीज़ असली होती, तो उसे अपनाना ठीक होता। अगर वह झूठी होती, तो उसे छोड़ देना ही ठीक होता। लगाव तो सिर्फ उसी चीज़ से ठीक बैठता है जो सच में अपनाने लायक हो, इसलिए काम से लगाव तभी सही ठहरता जब काम असली होता।

103.113.10

यत्रेन्द्रजालमखिलं मायामयमवस्तुकम् । तत्र कास्था कथं नाम हेयोपादेयदृष्टयः ॥ १० ॥

yatrendrajālamakhilaṃ māyāmayamavastukam | tatra kāsthā kathaṃ nāma heyoapādeyadṛṣṭayaḥ || 10 ||

Where the whole thing is a magic show, made of illusion, with no real substance at all, how, then, can there be any ground there for saying this should be rejected and this should be accepted?

जहां सब कुछ एक जादू का खेल है, जो सिर्फ भ्रम से बना है और जिसमें कोई असली चीज़ है ही नहीं, वहां यह छोड़ने लायक है और यह अपनाने लायक है कहने का कोई आधार कैसे हो सकता है?

113.113.11

संसारबीजकणिका यैषा विद्या रघूद्वह एषा ह्यविद्यमानैव सतीव स्फारतां गता ॥ ११ ॥

saṃsārabījakaṇikā yaiṣā vidyā raghūdvaha eṣā hyavidyamānaiva satīva sphāratāṃ gatā || 11 ||

This tiny seed of the cycle of birth and death, Rama, is this same ignorance — though it does not really exist, it has spread out and grown huge as if it did exist.

जन्म-मरण के इस चक्र का यह छोटा सा बीज, हे राम, यही अज्ञान है - असल में इसका कोई वजूद नहीं है, फिर भी यह ऐसे फैल गया है और बड़ा हो गया है जैसे इसका वजूद हो।

123.113.12

येयमाभोगिनिःसारा संसारारम्भचक्रिका विज्ञेया वासनैषा सा चेतसो मोहदायिनी ॥ १२ ॥

ye yamābhoginiḥsārā saṃsārārambhacakrikā vijñeyā vāsanaiṣā sā cetaso mohadāyinī || 12 ||

This same thing, though it looks full, has no real substance in it, and it is the wheel that starts the cycle of birth and death. Know this to be the habit of mind — it is what confuses the heart.

यही चीज़, जो देखने में भरी-पूरी लगती है, असल में उसमें कोई सार नहीं है, और यही जन्म-मरण के चक्र को शुरू करने वाला पहिया है। इसे मन की आदत समझो - यही दिल को भरमाती है।

133.113.13

चारुवंशलतेवान्तःशून्या निस्सारकोटरा सरित्तरङ्गमालेव न व्युच्छिन्नापि नश्वरी ॥ १३ ॥

cāruvaṃśalatevāntaḥśūnyā nissārakoṭarā sarittaraṅgamāleva na vyucchinnāpi naśvarī || 13 ||

Like a lovely bamboo creeper, she is hollow inside, her stem empty with no substance. Like a garland of waves on a river, she is never really cut apart, yet she keeps passing away.

एक सुंदर बांस की बेल की तरह, वह अंदर से खोखली है, उसका तना अंदर से खाली और बिना किसी सार का है। नदी की लहरों की माला की तरह, वह कभी असल में टूटती नहीं, फिर भी हर पल मिटती रहती है।

143.113.14

गृह्यमाणापि हस्तेन ग्रहीतुं नैव युज्यतेमृद्वप्यत्यन्ततीक्ष्णाग्रा निर्झरोर्मिरिवोत्थिता ॥ १४ ॥

gṛhyamāṇāpi hastena grahītuṃ naiva yujyatemṛdvapyatyantatīkṣṇāgrā nirjharormirivotthitā || 14 ||

Even while held in the hand, she cannot really be caught. Soft as she is, her edge is extremely sharp, like a wave rising up from a waterfall.

हाथ में पकड़े जाने पर भी, उसे असल में पकड़ा नहीं जा सकता। इतनी मुलायम होने पर भी, उसकी धार बेहद तेज़ है, जैसे झरने से उठती हुई कोई लहर।

153.113.15

क्वचिद्वक्राः क्वचित्स्पष्टा दीर्घाः खर्वाः स्थिराश्चलाः यत्प्रसादोद्भवास्तस्माद्व्यतिरेकमुपागताः ॥ १५ ॥

kvacidvakrāḥ kvacitspaṣṭā dīrghāḥ kharvāḥ sthirāścalāḥ yatprasādodbhvāstasmādvyatirekamupāgatāḥ || 15 ||

Sometimes crooked, sometimes clear, long, short, still, moving — these forms rise up out of its own nature, yet they turn out different from the very thing they rose from.

कभी टेढ़ी, कभी साफ, कभी लंबी, कभी छोटी, कभी टिकी हुई, कभी हिलती हुई - ये सारे रूप उसी की अपनी प्रकृति से उठते हैं, फिर भी वे उस चीज़ से अलग निकलते हैं जिससे वे उठे थे।

173.113.17

अन्तःशून्यापि सर्वत्र दृश्यते सारसुन्दरी । न क्वचित्संस्थितापीह सर्वत्रैवोपलक्ष्यते ॥ १७ ॥

antaḥśūnyāpi sarvatra dṛśyate sārasundarī | na kvacitsaṃsthitāpīha sarvatraivopalakṣyate || 17 ||

Though empty inside, she is seen everywhere as beautiful and full of substance. Though she is not really settled anywhere, she is noticed absolutely everywhere.

अंदर से खाली होने पर भी, वह हर जगह सुंदर और सारभरी दिखाई देती है। कहीं भी असल में टिकी न होने पर भी, वह हर जगह ही नज़र आती है।

183.113.18

जडैव चिन्मयीवासावन्यस्पन्दोपजीविनी । निमेषमप्यतिष्ठन्ती स्थैर्याशङ्कां प्रयच्छति ॥ १८ ॥

jaḍaiva cinmayīvāsāvanyaspandopajīvinī | nimeṣamapyatiṣṭhantī sthairyāśaṅkāṃ prayacchati || 18 ||

She is really lifeless, yet she seems made of awareness; she survives only on another's movement. Not staying still even for the blink of an eye, she still makes people suspect she is permanent.

वह असल में निर्जीव है, फिर भी लगती है जैसे चेतना से बनी हो; वह किसी और की हलचल के सहारे ही जीती है। पलक झपकने भर भी टिकी न रहने पर भी, वह फिर भी यह शक पैदा करती है कि वह हमेशा बनी रहने वाली है।

193.113.19

ज्वालावच्छुद्धवर्णापि मषीमलिनकोटरा । वल्गत्यन्यप्रसादेन दीयते तदवेक्षणात् ॥ १९ ॥

jvālāvacchuddhavarṇāpi maṣīmalinakoṭarā | valgatyanprasādena dīyate tadavekṣaṇāt || 19 ||

Though her color is as pure as a flame, her hollow inside is dark like soot. She dances by another's help, and she is even noticed only by watching that other thing.

उसका रंग आग की लौ जितना साफ होने पर भी, उसके अंदर की खोखल कालिख जैसी काली है। वह किसी और की मदद से नाचती है, और उसे भी सिर्फ उस दूसरी चीज़ को देखने से ही देखा जाता है।

203.113.20

आलोके विमले म्लाना तमस्यपि विराजते । मृगतृष्णेव शुष्काभा नानावर्णविलासिनी ॥ २० ॥

āloke vimale mlānā tamasyapi virājate | mṛgatṛṣṇeva śuṣkābhā nānāvarṇavilāsinī || 20 ||

In clear, bright light she looks dull; in darkness, she shines. Like a mirage, dry in look, she plays about in many colors.

साफ और तेज़ रोशनी में वह फीकी दिखती है, अंधेरे में वह चमकती है। रेगिस्तान के मृगजल की तरह, सूखी दिखने वाली, वह कई रंगों में खेलती है।

213.113.21

वक्रा विषमयी तन्वी मृद्वी संकटकर्कशा । ललनाचञ्चला लुब्धा तृष्णा कृष्णेव भोगिनी ॥ २१ ॥

vakrā viṣamayī tanvī mṛdvī saṅkaṭakarkaśā | lalanācañcalā lubdhā tṛṣṇā kṛṣṇeva bhoginī || 21 ||

Crooked, full of poison, thin, soft, yet harsh in tight places — restless and greedy like a fickle woman, she is like a dark, thirsty snake.

टेढ़ी, ज़हर से भरी, पतली, मुलायम, फिर भी तंग जगहों में कठोर - एक चंचल औरत की तरह बेचैन और लालची, वह एक काले, प्यासे सांप जैसी है।

223.113.22

स्वयं दीपशिखेवाशु क्षीयते स्नेहसंक्षये । सिन्दूरधूलिलेखेव विना रागं विराजते ॥ २२ ॥

svayaṃ dīpaśikhevāśu kṣīyate snehasaṃkṣaye | sindūradhūlilekheva vinā rāgaṃ virājate || 22 ||

By herself, like the flame of a lamp, she quickly dies out when the oil runs out. Like a streak of vermillion powder, she shines even without any red color in it.

वह खुद, दीये की लौ की तरह, तेल खत्म होते ही जल्दी बुझ जाती है। सिंदूर के चूर्ण की लकीर की तरह, वह बिना किसी लाल रंग के भी चमकती रहती है।

233.113.23

क्षणप्रकाशतरला कृतसंस्था जडाशया । मुग्धानां त्रासजननी वक्रा विद्युदिवोदिता ॥ २३ ॥

kṣaṇaprakāśataralā kṛtasaṃsthā jaḍāśayā | mugdhānāṃ trāsajananī vakrā vidyudivoditā || 23 ||

Flickering, bright only for a moment, fixed in shape, yet dull by nature, she frightens the simple-minded, crooked, rising up like a bolt of lightning.

पल भर के लिए चमकने वाली, टिमटिमाती, एक तय आकार वाली, फिर भी स्वभाव से जड़, वह भोले लोगों को डराती है, टेढ़ी, बिजली की तरह अचानक उठती हुई।

243.113.24

यत्नाद्गृहीत्वा दहति भूत्वा भूत्वा प्रलीयते । लभ्यतेऽपि हि नान्विष्टा विद्युद्वदतिभङ्गुरा ॥ २४ ॥

yatnādgṛhītvā dahati bhūtvā bhūtvā pralīyate | labhyate'pi hi nānvīṣṭā vidyudvadatibhaṅgurā || 24 ||

Grabbed with effort, she burns; appearing again and again, she melts away; even when found, she was not really being looked for — she is extremely fragile, like lightning.

मेहनत से पकड़े जाने पर वह जलाती है; बार-बार दिखकर भी घुल जाती है; मिल जाने पर भी असल में उसे ढूंढा नहीं गया था - वह बिजली की तरह बेहद नाज़ुक और क्षणभंगुर है।

253.113.25

अप्रार्थितैवोपनता रमणीयाप्यनर्थदा । अकालपुष्पमालेव श्रेयसेनाभिनन्दिता ॥ २५ ॥

aprārthitaiva upanatā ramaṇīyāpyanarthadā | akālapuṣpamāleva śreyasenābhinanditā || 25 ||

Though never asked for, she comes on her own; though pleasing to look at, she brings only harm. Like a garland of out-of-season flowers, she is welcomed as if she were something good.

बिना मांगे भी वह खुद आ जाती है; देखने में भली लगने पर भी वह सिर्फ नुकसान देती है। बेमौसम खिले फूलों की माला की तरह, उसका स्वागत ऐसे किया जाता है जैसे वह कोई अच्छी चीज़ हो।

263.113.26

अत्यन्तविस्मृतैवातिसुखाय भ्रमदायिनी । दुःस्वप्नकलनेवेयमनर्थायैव तर्किता ॥ २६ ॥

atyantavismṛtaivātisukhāya bhramadāyinī | duḥsvapnakalanevaiyamanarthāyaiva tarkitā || 26 ||

Once completely forgotten, this imagining brings great delusion in the name of great happiness; like a bad dream, it is understood to lead only to harm.

पूरी तरह भुला दिए जाने पर भी यह कल्पना बड़े सुख के नाम पर बड़ा भ्रम पैदा करती है; एक बुरे सपने की तरह, यह सिर्फ नुकसान की ओर ले जाने वाली मानी जाती है।

273.113.27

प्रतिभासवशादेषा त्रिजगन्ति महान्ति च । मुहूर्तमात्रेणोत्पाद्य धत्ते ग्रासीकरोति च ॥ २७ ॥

pratibhāsavaśādeṣā trijaganti mahānti ca | muhūrtamātreṇotpādya dhatte grāsīkaroti ca || 27 ||

By the power of mere appearance, this imagining creates the three great worlds in an instant, holds them for a while, and then swallows them up.

केवल दिखावे की ताकत से यह कल्पना पल भर में तीनों बड़े लोकों को बना देती है, उन्हें थामे रखती है, और फिर उन्हें निगल जाती है।

283.113.28

मुहूर्तो वत्सरश्रेणी लवणस्यानया कृता । रात्रिर्द्वादशवर्षाणि हरिश्चन्द्रस्य निर्मिता ॥ २८ ॥

muhūrto vatsarashreṇī lavaṇasyānayā kṛtā | rātrirdvādaśavarṣāṇi harishcandrasya nirmitā || 28 ||

By this imagining, a single moment was turned into a whole line of years for Lavana; a single night was made into twelve years for Harishchandra.

इसी कल्पना के कारण लवण के लिए एक पल पूरे कई वर्षों की एक कतार बन गया; और हरिश्चन्द्र के लिए एक रात बारह वर्षों जितनी बना दी गई।

293.113.29

वियोगिनामथान्येषां कान्ताविभवशालिनाम् । रात्रिर्वत्सरवद्दीर्घा भवेत्तस्याः प्रसादतः ॥ २९ ॥

viyogināmathānyeṣāṃ kāntāvibhavaśālinām | rātrirvatsaravaddīrghā bhavettasyāḥ prasādataḥ || 29 ||

For those separated from their loved ones, and for others rich in the joy of a beloved's presence, a single night becomes as long as a year, through the working of this imagining.

जो लोग अपने प्रियजन से बिछड़े हुए हैं, और जो दूसरे अपने प्रिय के साथ सुख से भरे हैं, उन दोनों के लिए एक रात एक साल जितनी लंबी हो जाती है, इसी कल्पना के प्रभाव से।

303.113.30

सुखितस्याल्पतामेति दुःखितस्यैति दीर्घताम् । कालो यस्याः प्रसादेन विपर्यासैकशीलिनाम् ॥ ३० ॥

sukhitasya alpatāmeti duḥkhitasya eti dīrghatām | kālo yasyāḥ prasādena viparyāsaikashīlinām || 30 ||

For people whose whole nature is to see things turned upside down, time becomes short when they are happy and long when they suffer, all through the working of this imagining.

जिन लोगों का स्वभाव ही हर चीज़ को उलट कर देखने का है, उनके लिए सुखी होने पर समय छोटा लगता है और दुखी होने पर लंबा, यह सब इसी कल्पना के प्रभाव से होता है।

313.113.31

अस्याः स्वसत्तामात्रेण कर्तृतैतासु वृत्तिषु । दीपस्यालोककार्याणां यथा तद्वन्न वस्तुतः ॥ ३१ ॥

asyāḥ svasattāmātreṇa kartṛtaitāsu vṛttiṣu | dīpasya alokakāryāṇāṃ yathā tadvannavastutaḥ || 31 ||

Merely by its own existence, this imagining seems to be the doer of all these actions, just as a lamp seems to be the doer of the tasks done by its light; but in truth it is not so.

अपने होने भर से ही यह कल्पना इन सब कामों की करने वाली लगती है, ठीक वैसे ही जैसे दीपक अपनी रोशनी से हुए कामों का करने वाला लगता है; पर सच में ऐसा नहीं है।

323.113.32

सनितम्बस्तनी चित्रे न स्त्री स्त्रीधर्मिणी यथा । तथैवाकारचिन्तेयं कर्तुं योग्या न किंचन ॥ ३२ ॥

sanitambastanī citre na strī strīdharmiṇī yathā | tathaivākāracinteyaṃ kartuṃ yogyā na kiñcana || 32 ||

Just as a woman painted with hips and breasts in a picture is not a real woman able to do a woman's work, in the same way this imagining, though it takes on a shape, is not able to do anything at all.

जैसे चित्र में बनाई गई कमर और छाती वाली स्त्री असली स्त्री नहीं होती और स्त्री का कोई काम नहीं कर सकती, वैसे ही यह कल्पना, आकार धारण करने पर भी, कुछ भी करने में समर्थ नहीं है।

333.113.33

मनोराज्यमिवाकारभासुरा सत्यवर्जिता । सहस्रशतशाखापि न किंचित्परमार्थतः ॥ ३३ ॥

manorājyamivākārabhāsurā satyavarjitā | sahasraśataśākhāpi na kiñcitparamārthataḥ || 33 ||

Shining with shape like a daydream, empty of any truth, even with hundreds and thousands of branches it is nothing at all in the highest sense.

यह मन के एक सपने की तरह आकार में चमकती है, पर सच्चाई से खाली है; सैकड़ों-हज़ारों शाखाएँ होने पर भी सबसे बड़ी सच्चाई की नज़र में यह कुछ भी नहीं है।

343.113.34

अरण्ये मृगतृष्णेव मिथ्यैवाडम्बरान्विता । विडम्बयति तान्मुग्धमृगानेव न मानुषान् ॥ ३४ ॥

araṇye mṛgatṛṣṇevamithyaivāḍambarānvitā | viḍambayati tānmugdhamṛgāneva na mānuṣān || 34 ||

Like a mirage in the forest, false though full of grand show, it fools only foolish deer, not human beings.

जंगल में दिखने वाली मृगतृष्णा की तरह, झूठी होते हुए भी बड़ी शान से भरी हुई, यह सिर्फ भोले हिरनों को धोखा देती है, इंसानों को नहीं।

353.113.35

फेनमालेव संजातध्वस्ता विच्छेदवर्जिता । जडेव चञ्चलाकारा गृह्यमाणा न किंचन ॥ ३५ ॥

phenamāleva saṃjātadhvastā vicchedavarjitā | jaḍeva cañcalākārā gṛhyamāṇā na kiñcana || 35 ||

Like a row of foam, formed and destroyed without a break, inert yet flickering in shape, when one grasps it, it is nothing at all.

झाग की एक कतार की तरह, बिना रुके बनती और मिटती हुई, जड़ होते हुए भी हिलते-डुलते आकार वाली, जब इसे पकड़ा जाए तो यह कुछ भी नहीं निकलती।

363.113.36

अटत्युड्डामराकारा रजःप्रसरधूसरा । बलात्कल्पान्तवात्येव स्वाक्रान्तभुवनान्तरा ॥ ३६ ॥

aṭatyuḍḍāmarākārā rajaḥprasaradhūsarā | balātkalpāntavātyeva svākrāntabhuvanāntarā || 36 ||

It roams about with a wild, violent shape, grey with spreading dust, like the storm-wind at the end of an age, sweeping over all the worlds by its own force.

यह एक उग्र और भयानक रूप में घूमती है, फैलती धूल से धूसर, जैसे युग के अंत की तेज़ आँधी, अपनी ही ताकत से सब लोकों को रौंदती हुई।

373.113.37

धूमालीवाङ्गसंलग्ना दाहखेदप्रदायिनी । गर्भीकृतरसाक्रम्य जगन्ति परिवर्तते ॥ ३७ ॥

dhūmālīvāṅgasanlagnā dāhakhedapradāyinī | garbhīkṛtarasākramya jaganti parivartate || 37 ||

Clinging to the body like a trail of smoke, it brings the pain of burning; taking in the very essence of things into itself, it turns and moves through the worlds.

धुएँ की लकीर की तरह शरीर से चिपककर यह जलने की पीड़ा देती है; चीज़ों का सार अपने भीतर समेटकर यह लोकों में घूमती फिरती है।

383.113.38

धारा जलधरस्येव सुदीर्घा जलनिर्मिता । असारसंसारदृढा रज्जुस्तृणगणैरिव ॥ ३८ ॥

dhārā jaladharasyeva sudīrghā jalanirmiā | asārasaṃsāradṛḍhā rajjustṛṇagaṇairiva || 38 ||

Like a very long stream of water falling from a raincloud, made only of water, it still makes the empty cycle of birth and death firm and strong, just as a rope is made strong out of bundles of grass.

बादल से गिरती हुई बहुत लंबी जलधारा की तरह, जो पानी भर से बनी होती है, फिर भी यह सार-रहित संसार के चक्र को मज़बूत बना देती है, ठीक वैसे ही जैसे घास के गुच्छों से एक रस्सी मज़बूत बना दी जाती है।

393.113.39

तरङ्गोत्पलमालेव कल्पनामात्रवर्णिता । मृणालीव बहुच्छिद्रा पङ्कप्रौढा जलात्मिका ॥ ३९ ॥

taraṅgotpalamāleva kalpanāmātravarṇitā | mṛṇālīva bahucchidrā paṅkaprauḍhā jalātmikā || 39 ||

Like a garland of lotuses upon a wave, told only in imagination; like a lotus stem, full of holes, thick with mud, and made of water.

लहर पर पड़ी कमलों की माला की तरह, जो सिर्फ कल्पना में ही बताई जाती है; कमल की डंडी की तरह, जिसमें कई छेद हैं, जो कीचड़ से भरी है और पानी से बनी है।

403.113.40

जनेन दृश्यते वृद्धितत्परा नच वर्धते । विषास्वाद इवापातमधुराऽन्ते सुदारुणा ॥ ४० ॥

janena dṛśyate vṛddhitatparā na ca vardhate | viṣāsvāda ivāpātamadhurā'nte sudāruṇā || 40 ||

People see it as always about to grow, yet it never really grows; it is like the taste of poison, sweet at first but terrible in the end.

लोग इसे हमेशा बढ़ती हुई देखते हैं, पर यह असल में बढ़ती नहीं; यह ज़हर के स्वाद जैसी है, जो शुरू में मीठा लगता है पर अंत में बहुत भयानक निकलता है।

413.113.41

नष्टा दीपशिखेवैषा न जाने क्वेव गच्छति । मिहिकेवाग्रदृष्टापि गृह्यमाणा न किंचन ॥ ४१ ॥

naṣṭā dīpaśikhevaeṣā na jāne kveva gacchati | mihikevāgradṛṣṭāpi gṛhyamāṇā na kiñcana || 41 ||

When it dies out, like the flame of a lamp, no one knows where it has gone; like mist seen from a distance, even when it is seen, when one grasps at it, it is nothing at all.

जब यह बुझती है, दीये की लौ की तरह, तो कोई नहीं जानता यह कहाँ चली गई; दूर से दिखने वाली कुहासे की तरह, दिखने पर भी जब इसे पकड़ा जाए तो यह कुछ भी नहीं निकलती।

423.113.42

पांसुमुष्टिरिवाकीर्य प्रेक्षिता पारमाणवी । आकाशनीलिमेवैषा निर्निमित्तैव दृश्यते ॥ ४२ ॥

pāṃsumuṣṭirivākīrya prekṣitā pāramāṇavī | ākāśanīlimevaiṣā nirnimittaiva dṛśyate || 42 ||

Like a fistful of dust that, when scattered and looked at closely, is seen to be made of tiny separate particles, this is seen without any real cause at all, like the blue color of the sky.

जैसे मुट्ठी भर धूल को बिखेरकर बारीकी से देखने पर वह छोटे-छोटे अलग कणों की बनी दिखती है, वैसे ही यह बिना किसी असली कारण के दिखती है, आकाश के नीले रंग की तरह।

433.113.43

द्विचन्द्रमोहवज्जाता स्वप्नवद्विहितभ्रमा । यथा नौयायिनः स्थाणुस्पन्दस्तद्वदिहोत्थिता ॥ ४३ ॥

dvicandramohavajjātā svapnavadvihitabhramā | yathā nauyāyinaḥ sthāṇuspandastadvadihotthitā || 43 ||

It arises like the confusion of seeing two moons, creating illusion the way a dream does; just as to someone moving in a boat a still post seems to move, in this same way it arises here.

यह वैसे ही पैदा होती है जैसे दो चाँद दिखने का भ्रम होता है, और सपने की तरह भ्रम पैदा करती है; जैसे नाव में बैठे व्यक्ति को खड़ा हुआ खंभा हिलता हुआ दिखता है, वैसे ही यह यहाँ पैदा होती है।

443.113.44

अनयोपहते चित्ते दीर्घकालमिवाकुलैः । जनैराकल्प्यते दीर्घसंसारस्वप्नविभ्रमः ॥ ४४ ॥

anayopahate citte dīrghakālamivākulaiḥ | janairākalpyate dīrghasaṃsārasvapnavibhramaḥ || 44 ||

When the mind is overcome by this imagining, confused people imagine, as if over a very long time, the long dream-like delusion of worldly life.

जब मन इस कल्पना से घिर जाता है, तो भ्रमित लोग मानो बहुत लंबे समय तक संसार के इस लंबे सपने जैसे भ्रम की कल्पना करते रहते हैं।

453.113.45

अनयोपहते स्वस्मिंश्चित्राश्चेतसि विभ्रमाः । उत्पद्यन्ते विनश्यन्ति तरङ्गास्तोयधेरिव ॥ ४५ ॥

anayopahate svasmiṃścetrāścetasi vibhramāḥ | utpadyante vinasyanti taraṅgāstoyadheriva || 45 ||

When one's own mind is overcome by this imagining, all sorts of confused illusions rise up in it and vanish again, like waves in the ocean.

जब अपना मन इस कल्पना से घिर जाता है, तो उसमें तरह-तरह के भ्रम पैदा होते हैं और मिट जाते हैं, ठीक जैसे समुद्र में लहरें उठती और मिटती हैं।

463.113.46

मनोज्ञमपि सत्यं च दृश्यते सदसत्तया । अमनोज्ञमसत्यं च दृश्यते सत्तयाप्यसत् ॥ ४६ ॥

manojñamapi satyaṃ ca dṛśyate sadasattayā | amanojñamasatyaṃ ca dṛśyate sattayāpyasat || 46 ||

Even something pleasing and real is seen as if it both exists and does not exist; and even something unpleasant and unreal, though it does not exist, is seen as if it exists.

अच्छी और सच्ची चीज़ भी ऐसी दिखती है मानो वह हो भी और न भी हो; और बुरी और झूठी चीज़ भी, न होते हुए भी, ऐसी दिखती है मानो वह हो।

473.113.47

पदार्थरथमारूढा भावनैषा बलान्विता । आक्रामति मनः क्षिप्रं विहगं वागुरा यथा ॥ ४७ ॥

padārtharathamārūḍhā bhāvanaīṣā balānvitā | ākrāmati manaḥ kṣipraṃ vihagaṃ vāgurā yathā || 47 ||

This imagining, riding on the chariot of named things and full of force, quickly seizes hold of the mind, just as a snare quickly catches a bird.

यह कल्पना नामों वाली चीज़ों के रथ पर सवार होकर, पूरी ताकत के साथ, मन को झट से पकड़ लेती है, ठीक जैसे जाल एक पक्षी को झट से पकड़ लेता है।

483.113.48

करुणास्यन्दमानाक्षी स्रवन्क्षीरलवस्तनी । भवत्युल्लसितानन्दं जननी गृहिणी यथा ॥ ४८ ॥

karuṇāsyandamānākṣī sravankṣīralavastanī | bhavatyullasitānandaṃ jananī gṛhiṇī yathā || 48 ||

With eyes flowing with tenderness, with breasts dripping drops of milk, it becomes full of radiant joy, like an affectionate mother at home.

जिसकी आँखों से ममता बहती है और छाती से दूध की बूँदें टपकती हैं, यह ऐसे उमड़ते हुए आनंद से भर जाती है, जैसे घर की एक स्नेही माँ।

493.113.49

विषीकरोति निःस्यन्दसंतर्पितजगत्त्रयम् । सुधार्द्रार्द्रमपि क्षिप्रं प्रवृद्धं बिम्बमैन्दवम् ॥ ४९ ॥

viṣīkaroti niḥsyandasaṃtarpitajagattrayam | sudhārdrārdramapi kṣipraṃ pravṛddhaṃ bimbamaīndavam || 49 ||

It quickly turns even the swollen orb of the moon into poison, that same moon which, wet with nectar, had nourished the three worlds with its flowing light.

यह उस भरे-पूरे चाँद को भी झट से ज़हर बना देती है, जो अमृत से भीगा हुआ अपनी बहती हुई रोशनी से तीनों लोकों को पोषण देता था।

503.113.50

उन्मत्तरववेतालनर्तनारम्भसंभ्रमम् । स्थाणवः संप्रयच्छन्ति मूका अप्येतयान्धया ॥ ५० ॥

unmattaravavetālanartanārambhasaṃbhramam | sthāṇavaḥ saṃprayacchanti mūkā apyetayāndhayā || 50 ||

Because of this blind woman, even silent, unmoving posts seem to start a wild ghost's dance, screaming like a madman.

इस अंधी स्त्री के कारण चुप और निश्चल खंभे भी ऐसे लगने लगते हैं जैसे कोई भूत पागलों की तरह चीखता हुआ नाचने लगा हो।

513.113.51

संध्यादिषु च कालेषु लोष्टपाषाणभित्तयः । अस्याः प्रसादात्दृश्यन्ते सर्पाजगरदृष्टिभिः ॥ ५१ ॥

saṃdhyādiṣu ca kāleṣu loṣṭapāṣāṇabhittayaḥ | asyāḥ prasādāddṛśyante sarpājagaradṛṣṭibhiḥ || 51 ||

At twilight and at other such times, by her grace, lumps of earth, stones, and walls look as if they have the eyes of snakes and pythons.

शाम के समय और ऐसे ही दूसरे समय में, उसी की कृपा से, मिट्टी के ढेले, पत्थर और दीवारें सांप और अजगर की आंखों वाली दिखने लगती हैं।

523.113.52

एकोऽपि द्वितयोदेति यथा द्विशशिदर्शने । दूरमभ्याशतां याति स्वप्ने स्वमरणं यथा ॥ ५२ ॥

eko'pi dvitayodeti yathā dviśaśidarśane | dūramabhyāśatāṃ yāti svapne svamaraṇaṃ yathā || 52 ||

One single thing looks like two, just as the moon looks double to someone with bad eyesight. What is far away comes to feel very near, just as in a dream a person can feel their own death close by.

एक ही चीज़ दो जैसी दिखने लगती है, जैसे किसी की आंख खराब होने पर चांद दो दिखने लगता है। जो दूर है वह बहुत पास लगने लगता है, जैसे सपने में इंसान को अपनी ही मृत्यु पास आती हुई महसूस होती है।

533.113.53

आदीर्घं क्षणतामेति कालस्येष्टा यथा निशा । क्षणो वर्षमिवाभाति कान्ताविरहिणामिव ॥ ५३ ॥

ādīrghaṃ kṣaṇatāmeti kālasyeṣṭā yathā niśā | kṣaṇo varṣamivābhāti kāntāvirahiṇāmiva || 53 ||

A long night that is dear becomes like a single moment, the way time passes. But a single moment can feel like a whole year, the way it feels to someone separated from their beloved.

जो लंबी रात प्रिय लगती है वह पल भर जैसी बीत जाती है। लेकिन एक पल भी एक साल जैसा लंबा लगता है, जैसे अपने प्रियतम से बिछड़ी हुई स्त्री को लगता है।

543.113.54

न तदस्तीह यन्नाम न करोतीयमुद्धता । अस्यास्त्वकिंचनायास्तु शक्ततां पश्य राघव ॥ ५४ ॥

na tadastīha yannāma na karotīyamuddhatā | asyāstvakiṃcanāyāstu śaktatāṃ paśya rāghava || 54 ||

There is nothing in this world that this reckless woman does not do. Look, Raghava, at the power of one who herself is nothing at all.

इस दुनिया में ऐसा कुछ भी नहीं जो यह उद्दंड स्त्री न करती हो। हे राघव, देखो, जो खुद कुछ भी नहीं है, उसकी शक्ति कितनी है।

553.113.55

संरोधयेत्प्रयत्नेन संविदेवाशु संविदम् । सरित्स्रोतोनिरोधेन शुष्यत्येषा मनोनदी ॥ ५५ ॥

saṃrodhayet prayatnena saṃvidevāśu saṃvidam | saritsrotonirodhena śuṣyaty eṣā manonadī || 55 ||

With effort, awareness itself should quickly hold back awareness. When the flow of a stream is blocked at its source, this river of the mind dries up.

प्रयास करके चेतना को स्वयं चेतना को तुरंत रोक लेना चाहिए। जैसे धारा का बहाव रोकने से नदी सूख जाती है, वैसे ही मन की यह नदी सूख जाती है।

563.113.56

श्रीराम उवाच । अविद्यमानयैवेदं पेलवांग्या सुतुच्छया । मिथ्याभावनया नाम चित्रमन्धीकृतं जगत् ॥ ५६ ॥

śrīrāma uvāca | avidyamānayaive daṃ pelavāṃgyā sutucchayā | mithyābhāvanayā nāma citramandhīkṛtaṃ jagat || 56 ||

Sri Rama said, she does not truly exist. Her body is frail, she herself is utterly worthless, and her name is false imagination. Yet how strange, she has made the whole world blind.

श्रीराम ने कहा, वह सच में है ही नहीं। उसका शरीर कमज़ोर है, वह खुद बिलकुल तुच्छ है, और उसका नाम है झूठी कल्पना। फिर भी कितनी अजीब बात है कि उसी ने पूरी दुनिया को अंधा बना दिया है।

573.113.57

अरूपया निराकृत्या चारुचेतनहीनया । असत्येवाप्यनश्यन्त्या चित्रमन्धीकृतं जगत् ॥ ५७ ॥

arūpayā nirākṛtyā cāruchetanahīnayā | asatyevāpyanaśyantyā citramandhīkṛtaṃ jagat || 57 ||

She has no shape, no form, and no true awareness of her own worth, yet even though she is unreal she never perishes. How strange, she has made the whole world blind.

उसका न कोई रूप है, न कोई आकार, और न उसमें सुंदर चेतना है, फिर भी वह झूठी होते हुए भी कभी नष्ट नहीं होती। कितनी अजीब बात है, उसी ने पूरी दुनिया को अंधा बना दिया है।

583.113.58

आलोकेन विनश्यन्त्या स्फुरन्त्या तमसोन्तरे । कौशिकेक्षणधर्मिण्या चित्रमन्धीकृतं जगत् ॥ ५८ ॥

ālokena vinaśyantyā sphurantyā tamasonantare | kauśikekṣaṇadharmaṇyā citramandhīkṛtaṃ jagat || 58 ||

She perishes the moment light comes, yet she flashes and shines inside darkness. Her nature is like the eyes of an owl, which sees only in the dark. How strange, she has made the whole world blind.

रोशनी आते ही वह मिट जाती है, लेकिन अंधेरे के भीतर चमकती और दिखाई देती है। उसका स्वभाव उल्लू की आंखों जैसा है, जो सिर्फ अंधेरे में देख पाता है। कितनी अजीब बात है, उसी ने पूरी दुनिया को अंधा बना दिया है।

593.113.59

कुकर्मैकान्तकारिण्या न सहन्त्या विलोकनम् । देहमप्यविजानन्त्या चित्रमन्धीकृतं जगत् ॥ ५९ ॥

kukarmāikāntakāriṇyā na sahantyā vilokanam | dehamapyavijānantyā citramandhīkṛtaṃ jagat || 59 ||

She does only bad deeds, and nothing else. She cannot bear to be looked at closely. She does not even know her own body. How strange, she has made the whole world blind.

वह सिर्फ बुरे काम करती है, और कुछ नहीं। वह अपनी ओर ध्यान से देखे जाने को सहन नहीं कर सकती। उसे अपने ही शरीर का पता नहीं है। कितनी अजीब बात है, उसी ने पूरी दुनिया को अंधा बना दिया है।

603.113.60

सुदीनाचारधर्मिण्या नित्यं प्राकृतकान्तया । अनारतास्तंगतया चित्रमन्धीकृतं जगत् ॥ ६० ॥

sudīnācāradharmaṇyā nityaṃ prākṛtakāntayā | anāratāstāṃgatayā citramandhīkṛtaṃ jagat || 60 ||

Her ways are always very base, her charm is always common and ordinary, and she keeps setting without pause, like the sun going down. How strange, she has made the whole world blind.

उसका आचरण हमेशा बहुत नीच है, उसका सौंदर्य हमेशा सामान्य और साधारण है, और वह बिना रुके हमेशा डूबते सूरज की तरह ढलती रहती है। कितनी अजीब बात है, उसी ने पूरी दुनिया को अंधा बना दिया है।

613.113.61

अनन्तदुःखाकुलया सदैव मृतयानया । संबोधहीनया यत्र चित्रमन्धीकृतं जगत् ॥ ६१ ॥

anantaduḥkhākulayā sadaiva mṛtayānayā | saṃbodhahīnayā yatra citramandhīkṛtaṃ jagat || 61 ||

She is troubled by endless suffering, she is always as good as dead, and she has no true understanding at all. This is how she has made the whole world blind, and how strange it is.

वह अनंत दुख से परेशान रहती है, वह हमेशा मरी हुई जैसी है, और उसमें ज़रा भी सच्ची समझ नहीं है। इसी तरह उसने पूरी दुनिया को अंधा बना दिया है, और यह कितनी अजीब बात है।

623.113.62

कामकोपघनाङ्गिन्या तमःप्रसरवक्रया । अचिरेणाशरीरिण्या चित्रमन्धीकृतं जगत् ॥ ६२ ॥

kāmakopaghanāṅginyā tamaḥprasaravakrayā | acireṇāśarīriṇyā citramandhīkṛtaṃ jagat || 62 ||

Her body is thick with desire and anger, she is crooked with the spread of darkness, and in a single moment she can become bodiless. How strange, she has made the whole world blind.

उसका शरीर काम और क्रोध से भरा हुआ है, अंधकार के फैलाव से वह टेढ़ी है, और एक ही पल में वह बिना शरीर की हो जाती है। कितनी अजीब बात है, उसी ने पूरी दुनिया को अंधा बना दिया है।

633.113.63

स्वात्मान्धरूपास्पदया जडया जाड्यजीर्णया । दुःखदीर्घप्रलापिन्या चित्रमन्धीकृतं जगत् ॥ ६३ ॥

svātmāndharūpāspadayā jaḍayā jāḍyajīrṇayā | duḥkhadīrghapralāpinyā citramandhīkṛtaṃ jagat || 63 ||

She herself is the home of her own blind form. She is dull, and worn out by her own dullness, and she wails on and on about her sorrow. How strange, she has made the whole world blind.

वह खुद अपने अंधे रूप का घर है। वह जड़ है और अपनी ही जड़ता से घिस चुकी है, और वह अपने दुख के बारे में लंबे समय तक विलाप करती रहती है। कितनी अजीब बात है, उसी ने पूरी दुनिया को अंधा बना दिया है।

643.113.64

पुरुषासङ्गसङ्गिन्या रागिण्या क्रिययानया । विद्रवन्त्या विवक्षासु चित्रमन्धीकृतः पुमान् ॥ ६४ ॥

puruṣāsaṅgasāṅginyā rāgiṇyā kriyayānayā | vidravantyā vivakṣāsu citramandhīkṛtaḥ pumān || 64 ||

She clings to the company of man, she is full of passion, she acts on her own accord, and she slips away the moment anyone tries to put her into words. How strange, she has made man blind.

वह पुरुष के साथ से चिपकी रहती है, वह जुनून से भरी है, वह अपने ही इशारे पर काम करती है, और जैसे ही कोई उसे शब्दों में बताने की कोशिश करे वह फिसल जाती है। कितनी अजीब बात है, उसी ने पुरुष को अंधा बना दिया है।

653.113.65

पुरुषस्य न या शक्ता सोढुमीक्षितुमप्यलम् । तया स्त्रियावरणया चित्रमन्धीकृतः पुमान् ॥ ६५ ॥

puruṣasya na yā śaktā soḍhumīkṣitumapyalam | tayā striyāvaraṇayā citramandhīkṛtaḥ pumān || 65 ||

She cannot even bear to be looked at by man, this woman who is really a covering. How strange, man has been made blind through her.

वह पुरुष की नज़र भी नहीं सह सकती, यह स्त्री जो असल में एक परदा है। कितनी अजीब बात है, उसी के ज़रिए पुरुष को अंधा बना दिया गया है।

663.113.66

न यस्याश्चेतनैवास्ति याप्यनष्टैव नश्यति । तया स्त्रिया परुषया चित्रमन्धीकृतः पुमान् ॥ ६६ ॥

na yasyāścetanaivāsti yāpyanaṣṭaiva naśyati | tayā striyā paruṣayā citramandhīkṛtaḥ pumān || 66 ||

She has no awareness at all, and though she is never destroyed, she keeps perishing all the time. How strange, this harsh woman has made man blind.

उसमें ज़रा भी चेतना नहीं है, और वह कभी नष्ट नहीं होती फिर भी हर समय मिटती रहती है। कितनी अजीब बात है, इस कठोर स्त्री ने पुरुष को अंधा बना दिया है।

673.113.67

अनन्तदुष्प्रसरविलासकारिणी क्षयोदयोन्मुखसुखदुःखभागिनी । इयं प्रभो विगलति केन वाऽसमा मनोगुहानिलयनिबद्धवासना ॥ ६७ ॥

anantaduṣprasaravilāsakāriṇī kṣayodayonmukhasukhaduḥkhabhāginī | iyaṃ prabho vigalati kena vā'samā manoguhānilayanibaddhavāsanā || 67 ||

O lord, she plays her endless, unstoppable game, and she shares in the pleasure and pain that keep rising and falling away. She has no equal. Her desire stays fixed, living inside the cave of the mind. By what means does she melt away?

हे प्रभु, वह अपना अंतहीन और न रुकने वाला खेल खेलती रहती है, और वह उस सुख-दुख में हिस्सा लेती है जो बार-बार उठता और मिटता रहता है। उसके बराबर कोई नहीं है। उसकी वासना मन की गुफा में स्थिर होकर बसी रहती है। वह किस उपाय से मिट सकती है?