Yoga Vasishtha › Book 3 · Utpatti › Chapter 109
Utpatti, Chapter 109उत्पत्ति प्रकरण · सर्ग १०९
Book 3 of the Yoga Vasishtha, chapter 109 — 31 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.
योग वासिष्ठ, उत्पत्ति प्रकरण, अध्याय 109 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।
Part of इस कथा का हिस्सा: The Story of King Lavana · chapters 104–121 अध्याय 104–121
The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar. हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are made ये कैसे बने
Verse by verse श्लोक-दर-श्लोक Side by side साथ-साथ Sanskrit only केवल संस्कृत
Show दिखाएँ
IAST English हिन्दी Mitra 1891
हिन्दी पहले English पहले
A− A+
Focus एकांत
1 3.109.1 राजोवाच । तस्मिंस्तदा वर्तमाने कष्टे विधिविपर्यये । अकालोल्वणकल्पान्ते नितान्तं तापदायिनि ॥ १ ॥
rājovāca | tasmiṃstadā vartamāne kaṣṭe vidhiviparyaye | akālolvāṇakalpānte nitāntaṃ tāpadāyini || 1 ||
The king said: at that time, while this trouble was going on -- fate turned upside down, like the untimely and terrible end of an age -- it was causing me deep pain.
राजा ने कहा: उस समय, जब यह मुसीबत चल रही थी -- किस्मत उलट गई थी, जैसे किसी बुरे वक़्त में प्रलय का भयानक अंत आ गया हो -- यह मुझे बहुत गहरा दुख दे रही थी।
2 3.109.2 जनाः केचन निष्क्रम्य सकलत्रसुहृज्जनाः । गता देशान्तरं व्योम्नः शरदीव पयोधराः ॥ २ ॥
janāḥ kecana niṣkramya sakalatrasuhṛjjjanāḥ | gatā deśāntaraṃ vyomnaḥ śaradīva payodharāḥ || 2 ||
Some people left with their wives and friends and went off to another country, like clouds leaving the sky in autumn.
कुछ लोग अपनी पत्नियों और दोस्तों को साथ लेकर निकल पड़े और दूसरे देश चले गए, जैसे शरद ऋतु में बादल आसमान से चले जाते हैं।
3 3.109.3 देहावयवसंलीनपुत्रदाराग्र्यबन्धवः । शीर्णाः केचन तत्रैव च्छिन्ना इव वने द्रुमाः ॥ ३ ॥
dehāvayavasaṃlīnaputradārāgryabandhavaḥ | śīrṇāḥ kecana tatraiva cchinnā iva vane drumāḥ || 3 ||
Some, whose sons, wives, and dearest kin were clinging to their bodies, crumbled away right there, like trees cut down in a forest.
कुछ लोग, जिनके बेटे, पत्नी और सबसे प्यारे रिश्तेदार उनके शरीर से चिपके हुए थे, वहीं गिरकर बिखर गए, जैसे जंगल में पेड़ काट दिए जाएं।
4 3.109.4 भक्ताः केचन च व्याघ्रैर्निर्गतास्तु स्वमन्दिरात् । अजातपक्षकाः श्येनैः खगा नीडोद्गता इव ॥ ४ ॥
bhaktāḥ kecana ca vyāghrairnirgatāstu svamandirāt | ajātapakṣakāḥ śyenaiḥ khagā nīḍodgatā iva || 4 ||
Some of my own people were driven out of their houses by tigers, like unfledged birds pulled out of the nest by hawks.
मेरे अपने कुछ लोगों को बाघों ने उनके घरों से बाहर खदेड़ दिया, जैसे बाज बिना पंख उगे चिड़ियों को घोंसले से खींच लेते हैं।
5 3.109.5 प्रविष्टाः केचिदनलं ज्वलितं शलभा इव । केचिच्श्वभ्रेषु पतिताः शिला शैलच्युता इव ॥ ५ ॥
praviṣṭāḥ kecidanalam jvalitaṃ śalabhā iva | kecicchvabhreṣu patitāḥ śilā śailacyutā iva || 5 ||
Some went into the blazing fire like moths; some fell into pits, like rocks fallen from a mountain.
कुछ लोग जलती हुई आग में घुस गए, जैसे पतंगे आग में घुसते हैं; कुछ गड्ढों में गिर पड़े, जैसे पहाड़ से गिरी हुई चट्टानें।
6 3.109.6 अहं तु तान्परित्यज्य श्वशुरादीन्स्वकं क्षमम् । कलत्रमात्रमादाय कृच्छ्राद्देशाद्विनिर्गतः ॥ ६ ॥
ahaṃ tu tānparityajya śvaśurādīn svakaṃ kṣamam | kalatramātramādāya kṛcchrāddeśādvinirgataḥ || 6 ||
But I left behind my father-in-law and my other kin, as much as I could bear to leave, and taking only my wife with me, I went out of that troubled land with great difficulty.
पर मैंने अपने ससुर और बाकी अपने रिश्तेदारों को छोड़ दिया, जितना मुझसे छोड़ा जा सकता था, और सिर्फ अपनी पत्नी को साथ लेकर मैं बड़ी मुश्किल से उस मुसीबत भरे देश से बाहर निकल गया।
7 3.109.7 अनलाननिलांश्चैव भक्षकांस्तक्षकानपि । वञ्चयित्वा भयान्मृत्योः सदारोऽहं विनिर्गतः ॥ ७ ॥
analānanilāṃścaiva bhakṣakāṃstakṣakānapi | vañcayitvā bhayānmṛtyoḥ sadāro'haṃ vinirgataḥ || 7 ||
Escaping fires, winds, man-eating beasts, and even snakes, out of fear of death I went out together with my wife.
आग, आँधी, आदमखोर जानवरों और साँपों तक से बचते-बचाते, मौत के डर से मैं अपनी पत्नी के साथ बाहर निकल गया।
8 3.109.8 प्राप्य तद्देशपर्यन्तं तत्र तालतरोस्तले । अवरोप्य सुतान्स्कन्धान्नानानर्थानिवोल्वणान् ॥ ८ ॥
prāpya taddesaparyantaṃ tatra tālatarostale | avaropya sutānskandhānnānānarthānivolvaṇān || 8 ||
Reaching the edge of that land, there under a palm tree, I set my sons down from my shoulders, like setting down all sorts of heavy troubles.
उस देश की सीमा पर पहुँचकर, वहाँ एक ताड़ के पेड़ के नीचे, मैंने अपने कंधों से अपने बेटों को नीचे उतारा, जैसे तरह-तरह की भारी मुसीबतें नीचे रख दी जाएं।
9 3.109.9 विश्रान्तोऽस्मि चिरं श्रान्तो रौरवादिव निर्गतः । दीर्घदावनिदाघार्तो ग्रीष्मे पद्म इवाजलः ॥ ९ ॥
viśrānto'smi ciraṃ śrānto rauravādiva nirgataḥ | dīrghadāvanidāghārto grīṣme padma ivājalaḥ || 9 ||
I rested there, exhausted for a long time, as if I had just come out of the hell called Raurava; scorched by the long heat of a forest fire, like a lotus without water in summer.
मैं वहाँ थककर बहुत देर तक सुस्ताता रहा, मानो अभी-अभी रौरव नरक से बाहर निकला होऊँ; जंगल की लंबी आग की गर्मी से झुलसा हुआ, जैसे गर्मी के मौसम में बिना पानी का कमल।
10 3.109.10 अथ चाण्डालकन्यायां विश्रान्तायां तरोस्तले । सुप्तायां शीतलच्छाये द्वौ समालिड्य दारकौ ॥ १० ॥
atha cāṇḍālakanyāyāṃ viśrāntāyāṃ tarostale | suptāyāṃ śītalacchāye dvau samāliḍya dārakau || 10 ||
Then, while the chandala girl rested under the tree, asleep in the cool shade, with the two boys held close beside her.
फिर, जब वह चंडाल कन्या पेड़ के नीचे आराम कर रही थी, ठंडी छाया में सोई हुई थी, और दोनों बच्चे उसके पास लिपटे हुए थे।
11 3.109.11 पृच्छको नाम तनयो ममैकः पुरतः स्थितः । अत्यन्तवल्लभोऽस्माकं कनीयान्मौग्ध्यवानिति ॥ ११ ॥
pṛcchako nāma tanayo mamaikaḥ purataḥ sthitaḥ | atyantavallabho'smākaṃ kanīyānmaugdhyavāniti || 11 ||
One son of mine, named Prichchhaka, stood in front of me -- the youngest, most dear to us, an innocent, simple child.
मेरा एक बेटा, जिसका नाम पृच्छक था, मेरे सामने खड़ा था -- सबसे छोटा, हमें सबसे प्यारा, एक भोला-भाला सीधा बच्चा।
12 3.109.12 स मामुवाच दीनात्मा वाष्पपूर्णविलोचनः । तात देह्याशु मे मांसं पातुं च रुधिरं क्षणात् ॥ १२ ॥
sa māmuvāca dīnātmā vāṣpapūrṇavilocanaḥ | tāta dehyāśu me māṃsaṃ pātuṃ ca rudhiraṃ kṣaṇāt || 12 ||
He, wretched, his eyes full of tears, said to me: father, quickly give me meat, and let me drink blood, right now.
उसने बेचारे की तरह, आँखों में आँसू भरकर मुझसे कहा: पिताजी, जल्दी मुझे मांस दो, और अभी खून पीने को दो।
13 3.109.13 पुनःपुनर्वदन्नेवं स बालस्तनयो मम । प्राणान्तिकीं दशां प्राप्तः साक्रन्दो हि पुनः क्षुधा ॥ १३ ॥
punaḥpunarvadannevaṃ sa bālastanayo mama | prāṇāntikīṃ daśāṃ prāptaḥ sākrando hi punaḥ kṣudhā || 13 ||
That boy, my son, saying this again and again, had reached a state on the verge of death, crying out again and again from hunger.
वह बच्चा, मेरा बेटा, यही बात बार-बार कहते हुए, मरने के करीब पहुँच गया था, भूख से बार-बार रो-रोकर चिल्ला रहा था।
14 3.109.14 तस्योक्तं तु मया पुत्र मांसं नास्तीति भूरिशः । तथापि मांसं देहीति वदत्येव स दुर्मतिः ॥ १४ ॥
tasyoktaṃ tu mayā putra māṃsaṃ nāstīti bhūriśaḥ | tathāpi māṃsaṃ dehīti vadatyeva sa dumatiḥ || 14 ||
I told him again and again, son, there is no meat -- but still that poor, bewildered child kept saying, give me meat.
मैंने उससे बार-बार कहा, बेटा, मांस नहीं है -- फिर भी वह बेचारा, बदहवास बच्चा यही कहता रहा, मुझे मांस दो।
15 3.109.15 अथ वात्सल्यमूढेन मया दुःखातिभारिणा । तस्योक्तं पुत्र मन्मांसं पक्वं संभुज्यतामिति ॥ १५ ॥
atha vātsalyamūḍhena mayā duḥkhātibhāriṇā | tasyoktaṃ putra manmāṃsaṃ pakvaṃ saṃbhujyatāmiti || 15 ||
Then I, out of blind love for my child and crushed under unbearable grief, said to him: son, cook my flesh and eat it.
फिर मैंने, अपने बच्चे के प्रति अंधे प्यार में और असहनीय दुख से दबकर, उससे कहा: बेटा, मेरा मांस पकाकर खा लो।
16 3.109.16 तदप्यङ्गीकृतं तेन देहीति वदता पुनःमांसभक्षणं क्षीणवृत्तिना''श्लेषवृत्तिना ॥ १६ ॥
tadapyaṅgīkṛtaṃ tena dehīti vadatā punaḥmanmāṃsabhakṣaṇaṃ kṣīṇavṛttinā''śleṣavṛttinā || 16 ||
He agreed even to this -- still saying give it to me, that is, to eat my flesh -- because he was growing weak, and clinging close to me.
उसने इसे भी मान लिया -- फिर भी यही कहता रहा, मुझे दो, यानी मेरा मांस खाने के लिए -- क्योंकि वह कमज़ोर पड़ता जा रहा था, और मुझसे कसकर चिपटा हुआ था।
17 3.109.17 सर्वदुःखापनोदाय स्नेहकारुण्यमोहिनातस्य तामार्तिमालोक्य मया दुःखातिभारिणा ॥ १७ ॥
sarvaduḥkhāpanodāya snehakāruṇyamohinātasya tāmārtimālokya mayā duḥkhātibhāriṇā || 17 ||
To end all his suffering, I was overcome with love and pity; seeing his terrible pain, weighed down with grief,
उसका सारा दुख दूर करने के लिए, मैं प्यार और दया से भरकर बेसुध हो गया; उसकी वह भयानक तकलीफ देखकर, दुख के बोझ से दबा हुआ,
18 3.109.18 सोढुं तामापदं तीव्रामशक्तेन हतात्मनामरणायातिमित्राय कृतोऽन्तर्निश्चयो मया ॥ १८ ॥
soḍhuṃ tāmāpadaṃ tīvrāmaśaktena hatātmanāmaraṇāyātimitrāya kṛto'ntarniścayo mayā || 18 ||
unable to bear that harsh calamity, my spirit broken, I resolved within myself to die for the sake of my dearest friend.
उस कठोर विपत्ति को सहा न जाने से, मन टूट जाने पर, मैंने मन ही मन तय कर लिया कि मैं अपने सबसे प्रिय मित्र के लिए मर जाऊँगा।
19 3.109.19 तत्र काष्ठानि संचित्य चितां रचितवानहम्चिता चटचटास्फोटैः स्थिता मदभिकांक्षिणी ॥ १९ ॥
tatra kāṣṭhāni saṃcitya citāṃ racitavānahamcitā caṭacaṭāsphoṭaiḥ sthitā madabhikāṅkṣiṇī || 19 ||
There I gathered wood and built a funeral pyre; the pyre stood crackling, as if eager for me.
वहाँ मैंने लकड़ियाँ इकट्ठी करके चिता बनाई; चिता चटचट की आवाज़ करती हुई खड़ी थी, मानो मेरा इंतज़ार कर रही हो।
20 3.109.20 तस्यां तु यावदात्मानं चितायां निक्षिपाम्यहम्चलितोऽस्मि जवात्तावदस्मात्सिंहासनान्नृपः ॥ २० ॥
tasyāṃ tu yāvadātmānaṃ citāyāṃ nikṣipāmyahamcalito'smi javāttāvadasmātsiṃhāsanānnṛpaḥ || 20 ||
But just as I was about to throw myself onto that pyre, that very instant I, the king, was jolted swiftly off this throne.
पर जैसे ही मैं खुद को उस चिता में झोंकने वाला था, ठीक उसी पल मैं, राजा, इस सिंहासन से एकदम झटके से हिल उठा।
21 3.109.21 ततस्तूर्यनिनादेन जयशब्देन बोधितः । इति शाम्बरिकेणायं मोह उत्पादितो मम ॥ २१ ॥
tataḥtūryaninādena jayaśabdena bodhitaḥ | iti śāmbarikeṇāyaṃ moha utpādito mama || 21 ||
Then I was woken by the blast of trumpets and shouts of victory. This is how this illusion was created in me by the magician.
फिर तुरही की गूँज और जयजयकार की आवाज़ से मेरी नींद खुल गई। इस तरह जादूगर ने मुझमें यह भ्रम पैदा किया।
22 3.109.22 अज्ञानेनेव जीवस्य दशाशतसमन्वितः । इत्युक्तवति राजेन्द्रे लवणे भूरितेजसि ॥ २२ ॥
ajñāneneva jīvasya daśāśatasamanvitaḥ | ityuktavati rājendre lavaṇe bhūritejasi || 22 ||
It was like the ignorance of a soul, which comes bound up with a hundred different states. When the great king Lavana, of immense splendor, had said this,
यह भ्रम वैसा ही था जैसे किसी जीव की अज्ञानता, जो सैकड़ों अलग-अलग हालतों के साथ आती है। जब महातेजस्वी राजा लवण ने यह कह दिया,
23 3.109.23 अन्तर्धानं जगामाशु तत्र शाम्बरिकः क्षणात् । अथेदमूचुस्ते सभ्या विस्मयोत्फुल्ललोचनाः ॥ २३ ॥
antardhānaṃ jagāmāśu tatra śāmbarikaḥ kṣaṇāt | atha idamūcuḥste sabhyāḥ vismayotphullalocanāḥ || 23 ||
the magician vanished instantly, right there. Then the courtiers, their eyes wide with astonishment, said this:
तभी वह जादूगर वहीं तुरंत गायब हो गया। तब सभासद, हैरानी से आँखें फाड़े हुए, यह बोले:
24 3.109.24 नायं शाम्बरिको देव यस्य नास्ति धनैषणा । दैवी काचन मायेयं संसारस्थितिबोधिनी ॥ २४ ॥
nāyaṃ śāmbariko deva yasya nāsti dhanaiṣaṇā | daivī kācan māyeyaṃ saṃsārasthitibodhinī || 24 ||
this is no ordinary magician, my lord -- one who wants no wealth at all. This is some divine illusion that shows how this world truly stands.
हे स्वामी, यह कोई साधारण जादूगर नहीं है -- जिसे धन की कोई चाह नहीं। यह कोई दिव्य माया है जो यह दिखाती है कि यह संसार असल में कैसा है।
25 3.109.25 मनोविलासः संसार इति यस्यां प्रतीयते । सर्वशक्तेरनन्तस्य विलासो हि मनोजगत् ॥ २५ ॥
manovilāsaḥ saṃsāra iti yasyāṃ pratīyate | sarvaśakteranantasya vilāso hi manojagat || 25 ||
This power is the one in which the world is understood to be just a play of the mind. This mind-world is truly nothing but the play of that being who is without end and has every power.
यह वह शक्ति है जिसमें संसार को मन का एक खेल समझा जाता है। मन का यह संसार असल में उस अनंत और सर्वशक्तिमान के खेल के सिवा कुछ नहीं है।
26 3.109.26 सर्वशक्तेर्विचित्रा हि शक्तयः शतशो विधेः। यद्विवेकि मनोऽप्येष विमोहयति मायया ॥ २६ ॥
sarvaśaktervicitrā hi śaktayaḥ śataśo vidheḥ| yadviveki mano'pyeṣa vimohayati māyayā || 26 ||
The powers of that all-powerful, endless being are strange and wonderful, and they are of hundreds of kinds. Because of this, this māyā confuses even a mind that can tell right from wrong.
उस सर्वशक्तिमान अनंत की शक्तियाँ अजीब और अनोखी हैं, और वे सैकड़ों तरह की हैं। इसी वजह से यह माया अच्छे-बुरे को पहचानने वाले मन को भी मोह में डाल देती है।
27 3.109.27 विज्ञातलोकवृत्तान्तः क्व नामायं महीपतिः। क्व सामान्यमनोवृत्तियोग्यो विपुलसंभ्रमः ॥ २७ ॥
vijñātalokavṛttāntaḥ kva nāmāyaṃ mahīpatiḥ| kva sāmānyamanovṛttiyogyo vipulasambhramaḥ || 27 ||
Where is this king who knew all the ways of the world? And where is this huge confusion, which suits only an ordinary mind?
कहाँ है यह राजा, जो दुनिया के सारे तौर-तरीके जानता था? और कहाँ है यह इतनी बड़ी उलझन, जो सिर्फ एक साधारण मन को शोभा देती है?
28 3.109.28 न च शाम्बरिकेच्छेयं माया मनसि मोहिनी। अर्थस्य सिद्ध्यै चेहन्ते नित्यं शाम्बरिकाः किल ॥ २८ ॥
na ca śāmbarikecchāyaṃ māyā manasi mohinī| arthasya siddhyai cehante nityaṃ śāmbarikāḥ kila || 28 ||
This confusing māyā in the mind is not just the wish of a magician. Magicians, indeed, always work hard only to gain money.
मन में यह मोह डालने वाली माया किसी जादूगर की इच्छा भर नहीं है। जादूगर तो हमेशा सिर्फ धन पाने के लिए मेहनत करते हैं।
29 3.109.29 यत्नेन प्रार्थयन्तेऽर्थं नान्तर्धानं व्रजन्ति भो। इति संदेहवेलायां संस्थिता लुलिता वयम् ॥ २९ ॥
yatnena prārthayante'rthaṃ nāntardhānaṃ vrajanti bho| iti saṃdehavelāyāṃ saṃsthitā lulitā vayam || 29 ||
With effort they beg for money, they do not go and disappear, sir! Thinking this, we stood there at the edge of doubt, completely confused.
वे मेहनत करके पैसे माँगते हैं, वे गायब नहीं हो जाते, अरे! यह सोचते हुए हम संदेह के उस पल में खड़े होकर पूरी तरह उलझन में पड़ गए।
30 3.109.30 श्रीवसिष्ठ उवाच। सभायामवसं तस्यामहं राम तदा किल। तेन प्रत्यक्षतो दृष्टं मयैतन्नान्यतः श्रुतम् ॥ ३० ॥
śrīvasiṣṭha uvāca| sabhāyāmavasaṃ tasyāmahaṃ rāma tadā kila| tena pratyakṣato dṛṣṭaṃ mayaitannānyataḥ śrutam || 30 ||
Sri Vasishtha said: Rama, I myself was present in that assembly at that time. I saw this with my own eyes; I did not hear it from anyone else.
श्री वसिष्ठ ने कहा, हे राम, उस समय मैं खुद उस सभा में मौजूद था। मैंने यह अपनी आँखों से देखा था, किसी और से सुना नहीं था।
31 3.109.31 इति बहुकलनाविवर्धिताङ्गं जयति चिरं विततं मनो महात्मन् । शममुपगमिते परस्वभावे परममुपैष्यसि पावनं पदं यत् ॥ ३१ ॥
iti bahukalanāvavardhitāṅgaṃ jayati chiraṃ vitataṃ mano mahātman | śamamupagamite parasvabhāve paramamupaiṣyasi pāvanaṃ padaṃ yat || 31 ||
So, great soul, the mind grows big on many such thoughts and rules for a long time. But when it comes to rest and peace in its highest true nature, you will reach that highest, pure state.
इस तरह, हे महात्मा, मन ऐसी बहुत सी कल्पनाओं से बड़ा होकर लंबे समय तक राज करता है। पर जब यह अपने परम सच्चे स्वरूप में शांत होकर टिक जाएगा, तब तुम उस सबसे ऊँचे और पवित्र पद को पा लोगे।
← Chapter 108 ← अध्याय 108 Book 3 प्रकरण 3
All 122 chapters of Book 3 प्रकरण 3 के सभी 122 अध्याय
Chapter 110 → अध्याय 110 → Book 3 प्रकरण 3
‹ Ch 108 अ. 108
≡ Chapters अध्याय
Aa Text पाठ
› Next अगला