Utpatti उत्पत्ति

Chapter 109 — 31 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

राजोवाच | तस्मिंस्तदा वर्तमाने कष्टे विधिविपर्यये | अकालोल्वणकल्पान्ते नितान्तं तापदायिनि || १ ||

rājovāca | tasmiṃstadā vartamāne kaṣṭe vidhiviparyaye | akālolvāṇakalpānte nitāntaṃ tāpadāyini || 1 ||

English

The king said: In that time of great distress, when the natural order was disrupted, and it seemed like the end of the world, causing immense suffering.

हिन्दी

राजा ने कहा: उस समय जब बड़े कष्ट का समय था, प्राकृतिक व्यवस्था विपरीत हो गई थी, और लग रहा था कि संसार का अंत हो गया है, जो अत्यंत पीड़ा देने वाला था।

2

जनाः केचन निष्क्रम्य सकलत्रसुहृज्जनाः | गता देशान्तरं व्योम्नः शरदीव पयोधराः || २ ||

janāḥ kecana niṣkramya sakalatrasuhṛjjjanāḥ | gatā deśāntaraṃ vyomnaḥ śaradīva payodharāḥ || 2 ||

English

Some people, along with their families and friends, left their homes and went to other lands, like clouds dispersing in the autumn sky.

हिन्दी

कुछ लोग अपने परिवार और मित्रों के साथ घर से निकले और दूसरे देशों में चले गए, जैसे शरद ऋतु में बादल छंट जाते हैं।

3

देहावयवसंलीनपुत्रदाराग्र्यबन्धवः | शीर्णाः केचन तत्रैव च्छिन्ना इव वने द्रुमाः || ३ ||

dehāvayavasaṃlīnaputradārāgryabandhavaḥ | śīrṇāḥ kecana tatraiva cchinnā iva vane drumāḥ || 3 ||

English

Some, with their bodies weakened and their dear sons, wives, and relatives gone, remained there, like trees cut down in the forest.

हिन्दी

कुछ लोग, जिनके शरीर कमजोर हो गए थे और जिनके प्यारे बेटे, पत्नियाँ और रिश्तेदार चले गए थे, वहीं रहे, जैसे जंगल में कटे हुए पेड़।

4

भक्ताः केचन च व्याघ्रैर्निर्गतास्तु स्वमन्दिरात् | अजातपक्षकाः श्येनैः खगा नीडोद्गता इव || ४ ||

bhaktāḥ kecana ca vyāghrairnirgatāstu svamandirāt | ajātapakṣakāḥ śyenaiḥ khagā nīḍodgatā iva || 4 ||

English

Some devotees, driven out of their homes by tigers, were like birds with undeveloped wings thrown out of their nests by hawks.

हिन्दी

कुछ भक्त, जिन्हें बाघों ने घर से निकाल दिया था, वे ऐसे थे जैसे बाजों द्वारा घोंसले से बाहर फेंके गए पंख न निकले पंछी।

5

प्रविष्टाः केचिदनलं ज्वलितं शलभा इव | केचिच्श्वभ्रेषु पतिताः शिला शैलच्युता इव || ५ ||

praviṣṭāḥ kecidanalam jvalitaṃ śalabhā iva | kecicchvabhreṣu patitāḥ śilā śailacyutā iva || 5 ||

English

Some entered the blazing fire like moths, while others fell into pits like rocks falling from mountains.

हिन्दी

कुछ लोग जलती हुई आग में घुस गए जैसे पतंगे, और कुछ गड्ढों में गिर गए जैसे पहाड़ों से गिरे हुए पत्थर।

6

अहं तु तान्परित्यज्य श्वशुरादीन्स्वकं क्षमम् | कलत्रमात्रमादाय कृच्छ्राद्देशाद्विनिर्गतः || ६ ||

ahaṃ tu tānparityajya śvaśurādīn svakaṃ kṣamam | kalatramātramādāya kṛcchrāddeśādvinirgataḥ || 6 ||

English

I, however, leaving them, my in-laws and others, taking only my wife, with difficulty left that place.

हिन्दी

मैंने फिर भी उन सबको, मेरे ससुराल वालों को, छोड़ दिया और केवल अपनी पत्नी को लेकर, कठिनाई से उस स्थान से निकल गया।

7

अनलाननिलांश्चैव भक्षकांस्तक्षकानपि | वञ्चयित्वा भयान्मृत्योः सदारोऽहं विनिर्गतः || ७ ||

analānanilāṃścaiva bhakṣakāṃstakṣakānapi | vañcayitvā bhayānmṛtyoḥ sadāro'haṃ vinirgataḥ || 7 ||

English

Deceiving the fire, wind, eaters, and snakes, I, along with my wife, escaped from the fear of death.

हिन्दी

अग्नि, वायु, भक्षकों और साँपों को धोखा देकर, मैं अपनी पत्नी के साथ मृत्यु के भय से बच निकला।

8

प्राप्य तद्देशपर्यन्तं तत्र तालतरोस्तले | अवरोप्य सुतान्स्कन्धान्नानानर्थानिवोल्वणान् || ८ ||

prāpya taddesaparyantaṃ tatra tālatarostale | avaropya sutānskandhānnānānarthānivolvaṇān || 8 ||

English

Reaching the end of that region, there under the shade of a palm tree, I placed my children on my shoulders, as if they were various misfortunes.

हिन्दी

उस क्षेत्र के अंत तक पहुँचकर, वहाँ ताड़ के पेड़ की छाया में, मैंने अपने बच्चों को अपने कंधों पर रखा, मानो वे विभिन्न दुःख हों।

9

विश्रान्तोऽस्मि चिरं श्रान्तो रौरवादिव निर्गतः | दीर्घदावनिदाघार्तो ग्रीष्मे पद्म इवाजलः || ९ ||

viśrānto'smi ciraṃ śrānto rauravādiva nirgataḥ | dīrghadāvanidāghārto grīṣme padma ivājalaḥ || 9 ||

English

I am rested, having been tired for a long time, as if I have escaped from the Raurava hell. Like a lotus in the summer, afflicted by the long-lasting heat of the forest fire.

हिन्दी

मैं विश्राम कर रहा हूँ, लंबे समय से थका हुआ, मानो मैं रौरव नरक से निकला हूँ। गर्मी में कमल की तरह, जंगल की आग की लंबी गर्मी से पीड़ित।

10

अथ चाण्डालकन्यायां विश्रान्तायां तरोस्तले | सुप्तायां शीतलच्छाये द्वौ समालिड्य दारकौ || १० ||

atha cāṇḍālakanyāyāṃ viśrāntāyāṃ tarostale | suptāyāṃ śītalacchāye dvau samāliḍya dārakau || 10 ||

English

Then, while the daughter of the Chandal was resting under the shade of a tree, and while she was sleeping in the cool shade, the two children were embraced.

हिन्दी

फिर, जब चाण्डाल की बेटी पेड़ की छाया में विश्राम कर रही थी, और जब वह ठंडी छाया में सो रही थी, तब दोनों बच्चों को आलिंगन किया गया।

11

पृच्छको नाम तनयो ममैकः पुरतः स्थितः | अत्यन्तवल्लभोऽस्माकं कनीयान्मौग्ध्यवानिति || ११ ||

pṛcchako nāma tanayo mamaikaḥ purataḥ sthitaḥ | atyantavallabho'smākaṃ kanīyānmaugdhyavāniti || 11 ||

English

I have a son named Pṛcchaka who stands before me. He is extremely dear to us and is the youngest, known for his innocence.

हिन्दी

मेरा एक पुत्र है जिसका नाम पृच्छक है जो मेरे सामने खड़ा है | वह हमारे लिए अत्यन्त प्यारा है और सबसे छोटा है और अपनी मासूमियत के लिए जाना जाता है

12

स मामुवाच दीनात्मा वाष्पपूर्णविलोचनः | तात देह्याशु मे मांसं पातुं च रुधिरं क्षणात् || १२ ||

sa māmuvāca dīnātmā vāṣpapūrṇavilocanaḥ | tāta dehyāśu me māṃsaṃ pātuṃ ca rudhiraṃ kṣaṇāt || 12 ||

English

He said to me with a sorrowful heart and eyes full of tears, 'Father, give me meat and blood to drink immediately.'

हिन्दी

उसने दुःखी हृदय और आँसू भरी आँखों से मुझसे कहा, 'पिताजी, मुझे तुरंत मांस और रक्त पीने के लिए दें।'

13

पुनःपुनर्वदन्नेवं स बालस्तनयो मम | प्राणान्तिकीं दशां प्राप्तः साक्रन्दो हि पुनः क्षुधा || १३ ||

punaḥpunarvadannevaṃ sa bālastanayo mama | prāṇāntikīṃ daśāṃ prāptaḥ sākrando hi punaḥ kṣudhā || 13 ||

English

Repeating this again and again, that child, my son, reached a state near death, crying again due to hunger.

हिन्दी

इसे बार-बार दोहराते हुए, वह बालक, मेरा पुत्र, भूख के कारण फिर से रोते हुए मृत्यु के निकट पहुँच गया।

14

तस्योक्तं तु मया पुत्र मांसं नास्तीति भूरिशः | तथापि मांसं देहीति वदत्येव स दुर्मतिः || १४ ||

tasyoktaṃ tu mayā putra māṃsaṃ nāstīti bhūriśaḥ | tathāpi māṃsaṃ dehīti vadatyeva sa dumatiḥ || 14 ||

English

I told him, 'Son, there is no meat,' repeatedly, but he, being foolish, kept saying, 'Give me meat.'

हिन्दी

मैंने उससे बार-बार कहा, 'पुत्र, मांस नहीं है,' लेकिन वह मूर्ख बार-बार कहता रहा, 'मुझे मांस दो।'

15

अथ वात्सल्यमूढेन मया दुःखातिभारिणा | तस्योक्तं पुत्र मन्मांसं पक्वं संभुज्यतामिति || १५ ||

atha vātsalyamūḍhena mayā duḥkhātibhāriṇā | tasyoktaṃ putra manmāṃsaṃ pakvaṃ saṃbhujyatāmiti || 15 ||

English

Then, overcome by affection and burdened with sorrow, I told him, 'Son, eat my cooked meat.'

हिन्दी

तब, स्नेह और दुःख के भार से ओतप्रोत, मैंने उससे कहा, 'पुत्र, मेरे पके मांस को खाओ।'

16

तदप्यङ्गीकृतं तेन देहीति वदता पुनःमांसभक्षणं क्षीणवृत्तिना''श्लेषवृत्तिना || १६ ||

tadapyaṅgīkṛtaṃ tena dehīti vadatā punaḥmanmāṃsabhakṣaṇaṃ kṣīṇavṛttinā''śleṣavṛttinā || 16 ||

English

Even though he agreed to the statement that the body is the self, he again resorted to eating meat, being of weak resolve and deceitful nature.

हिन्दी

उसने यह कहना स्वीकार कर लिया कि शरीर ही आत्मा है, फिर भी वह मांस खाने लगा, क्योंकि उसका विचार दुर्बल और छली प्रवृत्ति वाला था।

17

सर्वदुःखापनोदाय स्नेहकारुण्यमोहिनातस्य तामार्तिमालोक्य मया दुःखातिभारिणा || १७ ||

sarvaduḥkhāpanodāya snehakāruṇyamohinātasya tāmārtimālokya mayā duḥkhātibhāriṇā || 17 ||

English

To remove all sorrows, with affection, compassion, and delusion, seeing her distress, I felt extremely sorrowful.

हिन्दी

सभी दुःखों को दूर करने के लिए, स्नेह, करुणा और मोह से, उसकी पीड़ा देखकर, मुझे बहुत दुःख हुआ।

18

सोढुं तामापदं तीव्रामशक्तेन हतात्मनामरणायातिमित्राय कृतोऽन्तर्निश्चयो मया || १८ ||

soḍhuṃ tāmāpadaṃ tīvrāmaśaktena hatātmanāmaraṇāyātimitrāya kṛto'ntarniścayo mayā || 18 ||

English

Unable to bear that intense calamity, with a broken heart, I made an internal resolve to embrace death as the ultimate friend.

हिन्दी

उस तीव्र विपत्ति को सहन न कर पाने के कारण, टूटे हुए दिल से, मैंने मृत्यु को अंतिम मित्र के रूप में स्वीकार करने का अंतर्निहित निश्चय किया।

19

तत्र काष्ठानि संचित्य चितां रचितवानहम्चिता चटचटास्फोटैः स्थिता मदभिकांक्षिणी || १९ ||

tatra kāṣṭhāni saṃcitya citāṃ racitavānahamcitā caṭacaṭāsphoṭaiḥ sthitā madabhikāṅkṣiṇī || 19 ||

English

There, I gathered wood and built a pyre, which was ablaze with crackling sounds, eagerly awaiting my end.

हिन्दी

वहाँ, मैंने लकड़ियाँ इकट्ठी कीं और एक चिता बनाई, जो चटचटाहट की आवाज के साथ जल रही थी, मेरे अंत की प्रतीक्षा में।

20

तस्यां तु यावदात्मानं चितायां निक्षिपाम्यहम्चलितोऽस्मि जवात्तावदस्मात्सिंहासनान्नृपः || २० ||

tasyāṃ tu yāvadātmānaṃ citāyāṃ nikṣipāmyahamcalito'smi javāttāvadasmātsiṃhāsanānnṛpaḥ || 20 ||

English

But as soon as I was about to throw myself into the pyre, I was quickly moved away from that throne, O King.

हिन्दी

लेकिन जैसे ही मैं चिता में खुद को डालने वाला था, मुझे तुरंत उस सिंहासन से हटा दिया गया, हे राजा।

21

ततस्तूर्यनिनादेन जयशब्देन बोधितः | इति शाम्बरिकेणायं मोह उत्पादितो मम || २१ ||

tataḥtūryaninādena jayaśabdena bodhitaḥ | iti śāmbarikeṇāyaṃ moha utpādito mama || 21 ||

English

Then, awakened by the sound of the conch and the victory cry, this delusion was created in me by Shambarika.

हिन्दी

तब, शंख की ध्वनि और विजय के शब्द से जागृत होकर, शाम्बरिक ने मुझमें यह मोह उत्पन्न किया।

22

अज्ञानेनेव जीवस्य दशाशतसमन्वितः | इत्युक्तवति राजेन्द्रे लवणे भूरितेजसि || २२ ||

ajñāneneva jīvasya daśāśatasamanvitaḥ | ityuktavati rājendre lavaṇe bhūritejasi || 22 ||

English

Just as ignorance envelops the living being with hundreds of states, so it was said by the radiant king Lavana.

हिन्दी

जैसे अज्ञान जीव को सैकड़ों अवस्थाओं से घेरता है, वैसे ही तेजस्वी राजा लवण ने कहा।

23

अन्तर्धानं जगामाशु तत्र शाम्बरिकः क्षणात् | अथेदमूचुस्ते सभ्या विस्मयोत्फुल्ललोचनाः || २३ ||

antardhānaṃ jagāmāśu tatra śāmbarikaḥ kṣaṇāt | atha idamūcuḥste sabhyāḥ vismayotphullalocanāḥ || 23 ||

English

Shambarika immediately disappeared there in an instant. Then those assembled, with eyes wide open in amazement, said this.

हिन्दी

शाम्बरिक वहाँ एक क्षण में तुरंत अदृश्य हो गया। तब वहाँ उपस्थित लोग, आश्चर्य से आँखें फाड़े, यह कहने लगे।

24

नायं शाम्बरिको देव यस्य नास्ति धनैषणा | दैवी काचन मायेयं संसारस्थितिबोधिनी || २४ ||

nāyaṃ śāmbariko deva yasya nāsti dhanaiṣaṇā | daivī kācan māyeyaṃ saṃsārasthitibodhinī || 24 ||

English

This is not Shambarika, O god, who has no desire for wealth. This is some divine illusion that reveals the state of the world.

हिन्दी

यह शाम्बरिक नहीं है, हे देव, जिसकी धन की इच्छा नहीं है। यह कोई दिव्य माया है जो संसार की स्थिति को दर्शाती है।

25

मनोविलासः संसार इति यस्यां प्रतीयते | सर्वशक्तेरनन्तस्य विलासो हि मनोजगत् || २५ ||

manovilāsaḥ saṃsāra iti yasyāṃ pratīyate | sarvaśakteranantasya vilāso hi manojagat || 25 ||

English

The world is a play of the mind, so it is perceived in it. Indeed, the play of the all-powerful, infinite one is in the realm of the mind.

हिन्दी

संसार मन का विलास है, इसलिए इसमें ऐसा प्रतीत होता है। वास्तव में, सर्वशक्तिमान, अनंत का विलास मन के जगत में है।

26

सर्वशक्तेर्विचित्रा हि शक्तयः शतशो विधेः| यद्विवेकि मनोऽप्येष विमोहयति मायया || २६ ||

sarvaśaktervicitrā hi śaktayaḥ śataśo vidheḥ| yadviveki mano'pyeṣa vimohayati māyayā || 26 ||

English

Indeed, the powers of the Almighty are varied and numerous| Even the mind of the discerning person is deluded by illusion

हिन्दी

निश्चय ही, सर्वशक्तिमान की शक्तियाँ विविध और अनेक हैं| विवेकी व्यक्ति का मन भी माया से मोहित हो जाता है

27

विज्ञातलोकवृत्तान्तः क्व नामायं महीपतिः| क्व सामान्यमनोवृत्तियोग्यो विपुलसंभ्रमः || २७ ||

vijñātalokavṛttāntaḥ kva nāmāyaṃ mahīpatiḥ| kva sāmānyamanovṛttiyogyo vipulasambhramaḥ || 27 ||

English

Where is this king who knows the ways of the world| Where is the common mind that is fit for great confusion

हिन्दी

यह राजा जो संसार के व्यवहार को जानता है, कहाँ है| यह सामान्य मन जो बड़े भ्रम के योग्य है, कहाँ है

28

न च शाम्बरिकेच्छेयं माया मनसि मोहिनी| अर्थस्य सिद्ध्यै चेहन्ते नित्यं शाम्बरिकाः किल || २८ ||

na ca śāmbarikecchāyaṃ māyā manasi mohinī| arthasya siddhyai cehante nityaṃ śāmbarikāḥ kila || 28 ||

English

This desire for magic is not deluding in the mind| Always, the magicians strive for the accomplishment of their goals

हिन्दी

यह जादू की इच्छा मन में मोहित नहीं करती| हमेशा, जादूगर अपने उद्देश्य की सिद्धि के लिए प्रयास करते हैं

29

यत्नेन प्रार्थयन्तेऽर्थं नान्तर्धानं व्रजन्ति भो| इति संदेहवेलायां संस्थिता लुलिता वयम् || २९ ||

yatnena prārthayante'rthaṃ nāntardhānaṃ vrajanti bho| iti saṃdehavelāyāṃ saṃsthitā lulitā vayam || 29 ||

English

With effort, they beg for wealth, they do not disappear, O| Thus, in the time of doubt, we are perplexed

हिन्दी

प्रयास से, वे धन की याचना करते हैं, वे अदृश्य नहीं होते, हे| इस प्रकार, संदेह के समय में, हम व्याकुल हैं

30

श्रीवसिष्ठ उवाच| सभायामवसं तस्यामहं राम तदा किल| तेन प्रत्यक्षतो दृष्टं मयैतन्नान्यतः श्रुतम् || ३० ||

śrīvasiṣṭha uvāca| sabhāyāmavasaṃ tasyāmahaṃ rāma tadā kila| tena pratyakṣato dṛṣṭaṃ mayaitannānyataḥ śrutam || 30 ||

English

Vasishtha said| I was present in that assembly, O Rama, at that time| I saw this directly, not heard from anywhere else

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा| मैं उस सभा में उपस्थित था, हे राम, उस समय| मैंने इसे सीधे देखा, कहीं और से नहीं सुना

31

इति बहुकलनाविवर्धिताङ्गं जयति चिरं विततं मनो महात्मन् | शममुपगमिते परस्वभावे परममुपैष्यसि पावनं पदं यत् || ३१ ||

iti bahukalanāvavardhitāṅgaṃ jayati chiraṃ vitataṃ mano mahātman | śamamupagamite parasvabhāve paramamupaiṣyasi pāvanaṃ padaṃ yat || 31 ||

English

Thus, the mind, which is expanded by many calculations, conquers for a long time, O great soul. By attaining peace in the nature of others, you will attain the supreme purifying state.

हिन्दी

इस प्रकार, बहुत से गणनाओं से विस्तृत मन, दीर्घकाल तक जीतता है, हे महात्मा। दूसरों के स्वभाव में शांति प्राप्त करके, आप उस परम पवित्र पद को प्राप्त करेंगे।

← Chapter 108Chapter 110 →