Utpatti उत्पत्ति

Chapter 103 — 19 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | परस्मादुत्थितं चेतस्तत्कल्लोल इवार्णवात् | स्फारतामेत्य भुवनं तनोतीदमितस्ततः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | parasmādutthitaṃ cetastatkallola ivārṇavāt | sphāratāmetya bhuvanaṃ tanotīdamitastataḥ || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: The mind, arising from the Supreme, like a wave from the ocean, expands and pervades the universe from here to there.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: मन, जो परमात्मा से उत्पन्न होता है, समुद्र की लहर की तरह, विस्तार पाकर इस ब्रह्मांड को इधर-उधर से व्याप्त करता है।

2

ह्रस्वं दीर्घं करोत्याशु दीर्घं नयति खर्वताम् | स्वतां नयत्यन्यदलं स्वं तथैवान्यतामपि || २ ||

hrasvaṃ dīrghaṃ karotyāśu dīrghaṃ nayati kharvatām | svatāṃ nayatyanyadalaṃ svaṃ tathaivānyatāmapi || 2 ||

English

The mind quickly makes the short long and the long short. It transforms the self into another and another into the self.

हिन्दी

मन तेजी से छोटे को लंबा और लंबे को छोटा बना देता है। यह स्वयं को दूसरे में और दूसरे को स्वयं में परिवर्तित कर देता है।

3

प्रादेशमात्रमपि यद्वस्तुभावनयैव तत् | स्वयं संपन्नयेवाशु करोत्यद्रीन्द्रभासुरम् || ३ ||

prādeśamātramapi yadvastubhāvanayaiava tat | svayaṃ saṃpannayevāśu karotyadrīndrabhāsuram || 3 ||

English

Even a small object, when meditated upon, becomes instantly endowed with the splendor of the king of mountains.

हिन्दी

एक छोटी सी वस्तु, जब ध्यान की जाती है, तो वह तुरंत पर्वतराज की शोभा से सम्पन्न हो जाती है।

4

लब्धप्रतिष्ठं परमात्पदादुल्लसितं मनः | निमेषेणैव संसारान्करोति न करोति च || ४ ||

labdhapratiṣṭhaṃ paramātpadādullasitaṃ manaḥ | nimeṣeṇaiva saṃsārānkaroti na karoti ca || 4 ||

English

The mind, which has attained stability from the Supreme state, in the blink of an eye, creates and does not create the world.

हिन्दी

मन, जो परम अवस्था से स्थिरता प्राप्त कर चुका है, पलक झपकते ही संसार को सृजित करता है और नहीं भी करता।

5

यदिदं दृश्यते किंचिज्जगत्स्थास्नु चरिष्णु च | सर्वं सर्वप्रकाराढ्यं चित्तादेतदुपागतम् || ५ ||

yadidaṃ dṛśyate kiṃcidjagatsthāsnu cariṣṇu ca | sarvaṃ sarvaprakārāḍhyaṃ cittādetadupāgatam || 5 ||

English

Whatever is seen in this world, whether stationary or moving, all of it, in all its varieties, arises from the mind.

हिन्दी

जो कुछ भी इस जगत में दिखाई देता है, चाहे स्थिर हो या चलायमान, सब कुछ, सभी प्रकार के साथ, मन से उत्पन्न होता है।

6

देशकालक्रियाद्रव्यशक्तिपर्याकुलीकृतम् | भावाद्भावान्तरं याति लोलत्वान्नटवन्मनः || ६ ||

deśakālakriyādravyaśaktiparyākulīkṛtam | bhāvādbhāvāntaraṃ yāti lolatvānnaṭavanmanaḥ || 6 ||

English

The mind, agitated by place, time, action, substance, and power, moves from one state to another due to its fickleness.

हिन्दी

मन, जो स्थान, समय, क्रिया, द्रव्य और शक्ति से व्याकुल होता है, अपनी चंचलता के कारण एक भाव से दूसरे भाव में चला जाता है।

7

सदसत्तां नयत्याशु सत्तां वा सन्नयत्यलम् | तादृशान्येव चादत्ते सुखदुःखानि भावितम् || ७ ||

sadasattāṃ nayatyāśu sattāṃ vā sannayatyalam | tādṛśānyeva cādatte sukhaduḥkhāni bhāvitam || 7 ||

English

It quickly leads to existence or non-existence, or it may lead to a state of being. It also takes on similar experiences of happiness and sorrow.

हिन्दी

यह तुरंत अस्तित्व या अनस्तित्व की ओर ले जाता है, या फिर अस्तित्व की ओर ले जाता है। यह सुख और दुःख जैसे अनुभवों को भी ग्रहण करता है।

8

यदाप्तं स्वयमादत्ते यथैव चञ्चलं मनः | हस्तपादादिसंघातस्तदा प्रयतते तथा || ८ ||

yadāptaṃ svayamādatte yathaiva cañcalaṃ manaḥ | hastapādādisaṃghātastadā prayatate tathā || 8 ||

English

Whatever it obtains, the fickle mind takes it upon itself. Then, the collection of hands, feet, etc., strives accordingly.

हिन्दी

जो कुछ भी प्राप्त होता है, चंचल मन उसे स्वयं ग्रहण करता है। फिर, हाथ, पैर आदि का संग्रह उसी प्रकार प्रयास करता है।

9

ततः सैव क्रिया चित्तसमाहितफलाफलम् | क्षणात्प्रयच्छति लता कालसिक्तेव तादृशम् || ९ ||

tataḥ saiva kriyā cittasamāhitaphalāphalam | kṣaṇātprayacchati latā kālasikteva tādṛśam || 9 ||

English

Then, that very action, with the mind focused, yields results or no results in an instant, like a vine watered by time.

हिन्दी

फिर, वही क्रिया, मन केंद्रित होने पर, तुरंत परिणाम देती है या नहीं देती, जैसे समय से सींची गई लता।

10

चित्रां क्रीडनकश्रेणीं यथा पङ्काद्गृहे शिशुः | करोत्येवं मनो राम विकल्पं कुरुते जगत् || १० ||

citrāṃ krīḍanakaśreṇīṃ yathā paṅkādgṛhe śiśuḥ | karotyevaṃ mano rāma vikalpaṃ kurute jagat || 10 ||

English

Just as a child in the house creates a colorful array of toys from mud, so does the mind, O Rama, create variety in the world.

हिन्दी

जैसे घर में एक बच्चा मिट्टी से रंगीन खिलौनों की श्रृंखला बनाता है, वैसे ही मन, हे राम, दुनिया में विविधता पैदा करता है।

11

मनःसर्वजनक्रीडानृजम्बाललवेष्वतः | किमेतद्धि पदार्थेषु रूढं जगति कल्प्यते || ११ ||

manaḥsarvajanakrīḍānṛjambālalaveṣvataḥ | kimetaddhi padārtheṣu rūḍhaṃ jagati kalpyate || 11 ||

English

The mind, which is the playground of all people, is like a child playing with toys. What is this that is imagined in the world of objects?

हिन्दी

मन, जो सभी लोगों का खेल का मैदान है, एक बच्चे की तरह खिलौनों से खेलता है। वस्तुओं की दुनिया में यह कल्पना क्या है?

12

करोत्यृतुकरः कालो यथा रूपान्यथा तरोः | चित्तमेवं पदार्थानामेषामेवान्यतामिव || १२ ||

karotyṛtukaraḥ kālo yathā rūpānyathā taroḥ | cittamevaṃ padārthānāmeṣāmevānyatāmiva || 12 ||

English

Just as time changes the seasons and the forms of trees, so does the mind change the forms of objects.

हिन्दी

जैसे समय ऋतुओं और पेड़ों के रूप को बदलता है, वैसे ही मन वस्तुओं के रूप को बदलता है।

13

मनोरथे तथा स्वप्ने संकल्पकलनासु च | गोष्पदं योजनव्यूहः स्वासु लीलासु चेतसः || १३ ||

manorathe tathā svapne saṃkalpakalanāsu ca | goṣpadaṃ yojanavyūhaḥ svāsu līlāsu cetasaḥ || 13 ||

English

In desires, dreams, imaginations, and calculations, the mind creates its own playful illusions, like a cow's footprint appearing as a large distance.

हिन्दी

इच्छाओं, स्वप्नों, कल्पनाओं और गणनाओं में, मन अपनी खेलने वाली भ्रम बनाता है, जैसे गाय के पैर का निशान एक बड़ी दूरी की तरह दिखता है।

14

कल्पं क्षणीकरोत्यन्तः क्षणं नयति कल्पताम् | मनस्तदायत्तमतो देशकालक्रमं विदुः || १४ ||

kalpaṃ kṣaṇīkarotyantaḥ kṣaṇaṃ nayati kalpatām | manastadāyattamato deśakālakramaṃ viduḥ || 14 ||

English

The mind makes an eon into a moment and a moment into an eon. Therefore, the sequence of space and time is dependent on the mind.

हिन्दी

मन एक कल्प को एक क्षण में और एक क्षण को एक कल्प में बदल देता है। इसलिए, स्थान और समय की क्रम मन पर निर्भर करती है।

15

तीव्रमन्दत्वसंवेगाद्बहुत्वाल्पत्वभेदतः | विलम्बनेन च चिरं नतु शक्तिमशक्तितः || १५ ||

tīvramandatvasaṃvegādbahutvālpatvabhedataḥ | vilambanena ca ciraṃ natu śaktimaśaktitaḥ || 15 ||

English

Due to the intensity or dullness of the mind's agitation, the abundance or scarcity of objects, and the delay, time seems long. It is not due to capability or incapability.

हिन्दी

मन की उत्तेजना की तीव्रता या मंदता, वस्तुओं की अधिकता या कमी, और विलंब के कारण, समय लंबा लगता है। यह सामर्थ्य या असामर्थ्य के कारण नहीं है।

16

व्यामोहसंभ्रमानर्थदेशकालगमागमाः| चेतसः प्रभवन्त्येते पादपादिव पल्लवाः || १६ ||

vyāmohasaṃbhramānarthadeśakālagamāgamāḥ| cetasaḥ prabhavantyete pādapādiva pallavāḥ || 16 ||

English

Confusion, delusion, purpose, place, time, coming and going, all these arise from the mind, like leaves from a tree.

हिन्दी

भ्रम, मोह, उद्देश्य, स्थान, समय, आगमन और प्रस्थान, ये सभी मन से उत्पन्न होते हैं, जैसे पत्ते पेड़ से उत्पन्न होते हैं।

17

जलमेव यथाम्भोधिरौष्ण्यमेव यथानलः| तथा विविधसंरम्भः संसारश्चित्तमेव वा || १७ ||

jalameva yathāmbhodhirauṣṇyameva yathānalaḥ| tathā vividhasaṃrambhaḥ saṃsāraścittameva vā || 17 ||

English

Just as water becomes the ocean and heat becomes fire, similarly, the diverse activities of the world are merely the mind.

हिन्दी

जैसे जल समुद्र बन जाता है और ऊष्मा आग बन जाती है, उसी प्रकार, विविध संसार की गतिविधियाँ केवल मन हैं।

18

सकर्तृकर्मकरणं यदिदं चेत्यमागतम्| द्रष्टृदर्शनदृश्याढ्यं तत्सर्वं चित्तमेव च || १८ ||

sakartṛkarmakaraṇaṃ yadidaṃ cetayamāgatam| draṣṭṛdarśanadṛśyāḍhyaṃ tatsarvaṃ cittameva ca || 18 ||

English

Whatever has come into this consciousness, with a doer, action, and instrument, filled with the seer, seeing, and the seen, all that is indeed the mind.

हिन्दी

जो कुछ भी इस चेतना में आया है, कर्ता, कर्म, और करण के साथ, द्रष्टा, दर्शन, और दृश्य से भरा हुआ, वह सब कुछ मन ही है।

19

चित्तं जगन्ति भुवनानि वनान्तराणि संलक्ष्यते स्वयमुपागतमात्मभेदैः| केयूरमौलिकटकैश्च लसत्स्वरूपं त्यक्त्वैव काञ्चनधियेव जनेन हेम || १९ ||

cittaṃ jaganti bhuvanāni vanāntarāṇi saṃlakṣyate svayamupāgatamātmabhedaiḥ| keyūramaulikaṭakaiśca lasatsvarūpaṃ tyaktvaiva kāñcanadhiyeva jane na hema || 19 ||

English

The mind is perceived as the universe, worlds, and forests, appearing by itself in various forms. Just as people perceive gold as ornaments like armlets, crowns, and bracelets, forgetting its true nature as gold.

हिन्दी

मन उस ब्रह्मांड, लोकों, और जंगलों के रूप में देखा जाता है, जो स्वयं विभिन्न रूपों में प्रकट होता है। जैसे लोग सोने को बाजूबंद, मुकुट, और चूड़ियों जैसे आभूषणों के रूप में देखते हैं, उसके सोने के स्वरूप को भूल जाते हैं।

← Chapter 102Chapter 104 →