Utpatti उत्पत्ति

Chapter 102 — 41 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | स्वसंकल्पवशान्मूढो मोहमेति न पण्डितः | अक्षये क्षयसंकल्पान्मुह्यते शिशुरेव हि || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | svasaṃkalpavaśānmūḍho mohameti na paṇḍitaḥ | akṣaye kṣayasaṃkalpānmohyate śiśureva hi || 1 ||

English

Vasishtha said: The ignorant person, due to their own resolutions, falls into delusion, not the wise. In the imperishable, due to the resolution of perishability, one is deluded like a child.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: अज्ञानी व्यक्ति अपनी संकल्पों के कारण भ्रम में पड़ता है, बुद्धिमान नहीं। अविनाशी में, नाशवान संकल्पों के कारण, एक बच्चे की तरह भ्रमित होता है।

2

श्रीराम उवाच | कोऽसौ संकल्पितः केन क्षयो ब्रह्मविदां वर | असतैव महामोहं येनादात्तत्सदैव हि || २ ||

śrīrāma uvāca | ko'sau saṃkalpitaḥ kena kṣayo brahmavidāṃ vara | asataiva mahāmohaṃ yenādāttatsadaiva hi || 2 ||

English

Rama said: Who has imagined this destruction, O best among the knowers of Brahman? By what unreal great delusion has it been assumed to be real?

हिन्दी

राम ने कहा: यह विनाश किसने कल्पना किया है, हे ब्रह्मज्ञों में श्रेष्ठ? किस असत्य महान भ्रम से यह सत्य माना गया है?

3

श्रीवसिष्ठ उवाच | असता भूतसंघेन क्षयोऽहंकारनामधृक् | वेतालः शिशुनेवेह मिथ्यैव परिकल्पितः || ३ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | asatā bhūtasaṃghena kṣayo'haṃkāranāmadhṛk | vetālaḥ śiśuneveha mithyaiva parikalpitaḥ || 3 ||

English

Vasishtha said: The ego, named as destruction, is imagined falsely by the unreal collection of beings. It is like a ghost, imagined falsely like a child.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: अहंकार, जिसे विनाश कहा जाता है, असत्य प्राणियों के समूह द्वारा झूठा कल्पना किया जाता है। यह एक भूत की तरह है, जो एक बच्चे की तरह झूठा कल्पना किया जाता है।

4

एकस्मिन्नेव सर्वस्मिन्स्थिते परमवस्तुनि | कुतः कोऽयमहं नाम कथं नाम किलोदितः || ४ ||

ekasminneva sarvasminsthithe paramavastuni | kutaḥ ko'yamahaṃ nāma kathaṃ nāma kiloditaḥ || 4 ||

English

When the supreme reality is present in everything, where does this 'I' come from? How is it said to have arisen?

हिन्दी

जब परम वस्तु हर चीज में विद्यमान है, तो यह 'मैं' कहाँ से आया? यह कैसे उत्पन्न हुआ कहा जाता है?

5

वस्तुतो नास्त्यहंकारः परमात्मन्यभेदिनि | असम्यग्दर्शनान्मार्गीसरित्तीव्रातपे यथा || ५ ||

vastuto nāstyahaṃkāraḥ paramātmanyabhedini | asamygadarśanānmārgīsarittīvrātape yathā || 5 ||

English

In reality, there is no ego in the undivided supreme Self. It is like a mirage seen by a traveler in the intense heat.

हिन्दी

वास्तव में, अविभाजित परम आत्मा में कोई अहंकार नहीं है। यह एक यात्री द्वारा तीव्र गर्मी में देखे गये मृगतृष्णा की तरह है।

6

मनोमणिमहारम्भः संसार इति लक्ष्यते | आत्मनात्मानमाश्रित्य स्फुरत्यन्तर्यथाम्भसा || ६ ||

manomani mahārambhaḥ saṃsāra iti lakṣyate | ātmanātmānamāśritya sphuratyantaryathāmbhasā || 6 ||

English

The great endeavor of the mind is known as the world | The self, relying on the self, shines like water in a mirage

हिन्दी

मन का महान प्रयास संसार कहलाता है | आत्मा आत्मा पर निर्भर होकर मृगतृष्णा की तरह चमकती है

7

असम्यग्दर्शनं तेन त्यज राम निराश्रयम् | साश्रयं सत्यमानन्दि सम्यग्दर्शनमाश्रय || ७ ||

asamygadarśanaṃ tena tyaja rāma nirāśrayam | sāśrayaṃ satyamānandi samygadarśanamāśraya || 7 ||

English

Give up that incorrect vision, O Rama, which is without support | Take refuge in the correct vision, which is with support, truth, and bliss

हिन्दी

हे राम, उस गलत दृष्टि को छोड़ दो जो बिना आधार के है | सहारे वाली, सत्य और आनंद से युक्त सही दृष्टि का आश्रय लो

8

धिया विचारधर्मिण्या मोहसंरम्भहीनया | विचारयाधुना सत्यमसत्यं संपरित्यज || ८ ||

dhiyā vicāradharmiṇyā mohasaṃrambhahīnayā | vicārayādhunā satyamasatyaṃ saṃparityaja || 8 ||

English

With the intellect that is endowed with the nature of inquiry and free from delusion and anger | Investigate now the truth and abandon the untruth

हिन्दी

मोह और क्रोध से मुक्त और विचार की प्रकृति से युक्त बुद्धि के साथ | अब सत्य का विचार करो और असत्य को छोड़ दो

9

अबद्धो बद्ध इत्युक्त्वा किं शोचसि मुधैव हि | अनन्तस्यात्मतत्त्वस्य किं कथं केन बध्यते || ९ ||

abaddho baddha ityuktvā kiṃ śocasi mudhāiva hi | anantasyātmatattvasya kiṃ kathaṃ kena badhyate || 9 ||

English

Why do you grieve, O foolish one, saying 'I am bound' | How can the infinite nature of the self be bound by whom

हिन्दी

हे मूढ़, 'मैं बंधन में हूँ' कहकर तुम शोक क्यों करते हो | अनंत आत्मतत्त्व को किसने और कैसे बाँधा है

10

नानाऽनानात्वकलना त्वविभिन्नमहात्मनि | सर्वस्मिन्ब्रह्मतत्त्वेऽस्मिन्किं बद्धं किं विमुच्यते || १० ||

nānā'nānātvakalanā tvavibhinnamahātmani | sarvasminbrahmatattve'smin kiṃ baddhaṃ kiṃ vimucyate || 10 ||

English

In the indivisible great self, which is the essence of Brahman in all | What is bound and what is liberated

हिन्दी

जो सभी में ब्रह्मतत्त्व का सार है, उस अविभाज्य महात्मा में | क्या बंधन में है और क्या मुक्त है

11

अनार्तोऽप्यार्तिमान्भाति च्छिन्नेऽङ्गे किंच ताम्यति | भेदाभेदविकारार्तिः काचिन्नात्मनि विद्यते || ११ ||

anārto'pyārtimānbhāti cchinne'ṅge kiñca tāmyati | bhedābhedavikārārtiḥ kācin nātmani vidyate || 11 ||

English

Even one who is not in pain appears to be in pain when a limb is severed, and what is the distress of separation and change? There is no such distress in the Self.

हिन्दी

जिसको कोई पीड़ा नहीं है, वह भी पीड़ा में दिखाई देता है जब किसी अंग को काट दिया जाता है, और अलगाव और परिवर्तन की पीड़ा क्या है? आत्मा में ऐसी कोई पीड़ा नहीं है।

12

देहे नष्टे क्षते क्षीणे कात्मनः क्षतिरागता | भस्त्रायां परिदग्धायां भस्त्रापूरो न नश्यति || १२ ||

dehe naṣṭe kṣate kṣīṇe kātmanaḥ kṣatirāgatā | bhastrāyāṃ paridagdhāyāṃ bhastrāpūro na naśyati || 12 ||

English

When the body is destroyed, injured, or weakened, what harm comes to the Self? Just as the space within a pot is not destroyed when the pot is burned.

हिन्दी

जब शरीर नष्ट हो जाता है, घायल हो जाता है या क्षीण हो जाता है, तो आत्मा को क्या हानि होती है? जैसे कि एक घड़े में स्थित अंतरिक्ष को घड़े के जलने से कोई हानि नहीं होती।

13

देहः पततु वोदेतु का नः क्षतिरुपस्थिता | को नष्टः प्रक्षते पुष्पे आमोदो व्योमसंश्रयः || १३ ||

dehaḥ patatu vodeutu kā naḥ kṣatirupasthitā | ko naṣṭaḥ prakṣate puṣpe āmodo vyomasanśrayaḥ || 13 ||

English

Let the body fall or rise, what harm comes to us? What is lost when a flower withers? The fragrance is supported by the sky.

हिन्दी

शरीर गिरे या उठे, हमें क्या हानि होती है? जब फूल मुरझा जाता है, तो क्या खो जाता है? सुगंध आकाश द्वारा सहारा पाती है।

14

आपतन्तु वपुःपद्मे सुखदुःखहिमश्रियः | आकाशोडुयनालीनां का नः क्षतिरुपस्थिता || १४ ||

āpatantu vapuḥpadme sukhaduḥkhahimaśriyaḥ | ākāśoḍuyanālīnāṃ kā naḥ kṣatirupasthitā || 14 ||

English

Let happiness and sorrow come and go in the body, what harm comes to us? Just as the sky is not affected by the rising and setting of the sun.

हिन्दी

शरीर में सुख और दुःख आए और जाए, हमें क्या हानि होती है? जैसे कि आकाश सूर्य के उदय और अस्त से प्रभावित नहीं होता।

15

देहः पततु वोदेतु यातु वा गगनान्तरम् | तद्विलक्षणरूपस्य कासौ भवति मे क्षतिः || १५ ||

dehaḥ patatu vodeutu yātu vā gaganāntaram | tadvilakṣaṇarūpasya kāsau bhavati me kṣatiḥ || 15 ||

English

Let the body fall or rise, or even go to the sky, what harm comes to me, who am of a different nature?

हिन्दी

शरीर गिरे या उठे, या आकाश में चला जाए, मुझे क्या हानि होती है, जो अलग प्रकृति का हूँ?

16

यथा पयोदमरुतोर्यथा षट्पदपद्मयोः | तथा राघव संबन्धस्त्वच्छरीरत्वदात्मनोः || १६ ||

yathā payodamrutoryathā ṣaṭpadapadmayoḥ | tathā rāghava saṃbandhastvaccharīratvadātmanoḥ || 16 ||

English

As the relationship between water and wind, and between bees and lotuses, so is the relationship between the body and the self.

हिन्दी

जैसे जल और वायु का संबंध है, और जैसे भौंरों और कमलों का संबंध है, वैसे ही शरीर और आत्मा का संबंध है।

17

मनो राम शरीरं हि जगतः सकलस्य च | आद्या शक्तिश्चिदध्यात्मा न नश्यति कदाचन || १७ ||

mano rāma śarīraṃ hi jagataḥ sakalasya ca | ādyā śaktiścidādhyātmā na naśyati kadācana || 17 ||

English

O Rama, the mind is indeed the body of the entire world. The primordial power, the self, which is consciousness, never perishes.

हिन्दी

हे राम, मन ही सम्पूर्ण जगत का शरीर है। आद्या शक्ति, जो चेतना है, आत्मा, कभी नहीं नष्ट होती।

18

योऽसावात्मा महाप्राज्ञ न नश्यति न गच्छति | न नश्यति कदाचिच्च किं मुधा परितप्यसे || १८ ||

yo'sāvātmā mahāprājña na naśyati na gacchati | na naśyati kadācicca kiṃ mudhā paritapyase || 18 ||

English

O wise one, that self does not perish, does not go anywhere. It never perishes, why do you grieve in vain?

हिन्दी

हे महाप्राज्ञ, वह आत्मा नष्ट नहीं होता, कहीं नहीं जाता। वह कभी नष्ट नहीं होता, तुम व्यर्थ में शोक क्यों करते हो?

19

विशीर्णेऽभ्रे यथा वातः शुष्केऽब्जे षट्पदो यथा | यात्यनन्तपदं व्योम तथात्मा देहसंक्षये || १९ ||

viśīrṇe'bhre yathā vātaḥ śuṣke'bje ṣaṭpado yathā | yātyanantapadaṃ vyoma tathātmā dehasaṃkṣaye || 19 ||

English

As the wind merges into the dissolved cloud, and as the bee merges into the dried lotus, so does the self merge into the infinite sky upon the destruction of the body.

हिन्दी

जैसे वायु घुले हुए बादल में मिल जाती है, और जैसे भौंरा सूखे कमल में मिल जाता है, वैसे ही आत्मा शरीर के नाश पर अनंत आकाश में मिल जाती है।

20

संसारेऽस्मिन्विहरतो मनोऽपि हि न नश्यति | ज्ञानाग्निना विना जन्तोरात्मनाशे तु का कथा || २० ||

saṃsāre'sminviharato mano'pi hi na naśyati | jñānāgninā vinā jantorātmanāśe tu kā kathā || 20 ||

English

Even while wandering in this world, the mind does not perish. Without the fire of knowledge, how can there be any talk of the destruction of the self?

हिन्दी

इस संसार में भटकते हुए भी मन नष्ट नहीं होता। ज्ञान की अग्नि के बिना, आत्मा के नाश की बात कैसे हो सकती है?

21

यः कुण्डवदरन्यायो यो घटाकाशयोः क्रमः | स्थितिर्देहात्मनोः सैव सविनाशाविनाशयोः || २१ ||

yaḥ kuṇḍavadaranyāyo yo ghaṭākāśayoḥ kramaḥ | sthitirdēhātmanoḥ saiva savināśāvināśayoḥ || 21 ||

English

The relationship between the pot and the space within it is like the relationship between the body and the soul. The soul remains unchanged, whether the body is destroyed or not.

हिन्दी

घड़े और उसके अंदर के आकाश का संबंध शरीर और आत्मा के संबंध की तरह है। आत्मा शरीर के नष्ट होने या न होने से परिवर्तित नहीं होती।

22

बदरं हस्तमायाति यथा स्फुटति कुण्डके | आत्मा गगनमायाति तथा चलति देहके || २२ ||

badaraṃ hastamāyāti yathā sphuṭati kuṇḍakē | ātmā gaganamāyāti tathā calati dēhakē || 22 ||

English

Just as a berry comes into the hand and bursts in the pot, the soul moves into the sky and wanders in the body.

हिन्दी

जैसे एक बेर हाथ में आता है और घड़े में फूटता है, वैसे ही आत्मा आकाश में जाती है और शरीर में घूमती है।

23

कुम्भे गच्छत्यकुम्भत्वं कुम्भाकाशो यथाम्बरे | तिष्ठत्येवमयं क्षीणे देहे देही निरामयः || २३ ||

kumbhē gacchatyakumbhatvaṃ kumbhākāśo yathāmbarē | tiṣṭhatyēvamayaṃ kṣīṇē dēhē dēhī nirāmayaḥ || 23 ||

English

Just as the space within a pot merges into the sky when the pot is broken, the soul remains unchanged and free from illness when the body is destroyed.

हिन्दी

जैसे घड़े के टूटने पर घड़े का आकाश आकाश में मिल जाता है, वैसे ही शरीर के नष्ट होने पर आत्मा अपरिवर्तित और रोगमुक्त रहती है।

24

मनोदेहो हि जन्तूनां देशकालतिरोहितः | मुहुर्मृतिपटाच्छन्नः शठे किं परिदेवना || २४ ||

manodēho hi jantūnāṃ dēśakālatirōhitaḥ | muhurmṛtipaṭācchannaḥ śaṭhē kiṃ paridēvanā || 24 ||

English

The mental body of beings is hidden by place and time, and repeatedly covered by the veil of death. Why grieve for the deceitful?

हिन्दी

प्राणियों का मानसिक शरीर स्थान और समय से छिपा हुआ है, और बार-बार मृत्यु के पर्दे से ढंका हुआ है। धोखेबाज के लिए शोक क्यों?

25

देशकालतिरोधाने मूढोऽपि मरणे नरः | किं बिभेति महाबाहो नेह पश्यति कश्चन || २५ ||

dēśakālatirōdhānē mūḍhō'pi maraṇē naraḥ | kiṃ bibhēti mahābāhō nēha paśyati kaścana || 25 ||

English

Even a foolish man, hidden by place and time, does not fear death. Why should anyone fear, O mighty-armed one, for no one sees here?

हिन्दी

स्थान और समय से छिपा हुआ मूर्ख व्यक्ति भी मृत्यु से नहीं डरता। हे महाबाहो, किसी को डरने की क्या जरूरत है, क्योंकि यहां कोई नहीं देखता?

26

अतस्त्वं वासनां राम मिथ्यैवाहमिति स्थिताम् | त्यज पक्षीश्वरो व्योमगमनोत्क इवाण्डकम् || २६ ||

atastvaṃ vāsanāṃ rāma mithyaivāhamiti sthitām | tyaja pakṣīśvaro vyomagamano'tka ivāṇḍakam || 26 ||

English

Therefore, O Rama, abandon the false notion of 'I' which is firmly established in the mind, just as a bird abandons its egg after it has flown away.

हिन्दी

इसलिए, हे राम, मन में स्थिर हुई यह मिथ्या 'मैं' की वासना को त्याग दो, जैसे पक्षी उड़ने के बाद अपना अंडा छोड़ देता है।

27

एषा हि मानसी शक्तिरिष्टानिष्टनिबन्धनी | अनयैव मुधा भ्रान्त्या स्वप्नवत्परिकल्पना || २७ ||

eṣā hi mānasī śaktiriṣṭāniṣṭanibandhanī | anayaiva mudhā bhrāntyā svapnavatparikalpanā || 27 ||

English

This mental power indeed binds one to desired and undesired outcomes. Due to this delusion, one imagines things like in a dream.

हिन्दी

यह मानसिक शक्ति वास्तव में इच्छित और अनिच्छित परिणामों से बांधती है। इस भ्रांति के कारण, मनुष्य स्वप्न की तरह चीजों की कल्पना करता है।

28

अविद्यैषा दुरन्तैषा दुःखायैषा विवर्धते | अपरिज्ञायमानैषा तनोतीदमसन्मयम् || २८ ||

avidyaiṣā durantaiṣā duḥkhāyaiṣā vivardhate | aparijñāyamānaiṣā tanotīdamasanmayam || 28 ||

English

This ignorance is difficult to overcome and it increases sorrow. Not being fully understood, it creates this unreal illusion.

हिन्दी

यह अज्ञान दुर्जय है और यह दुःख को बढ़ाता है। पूरी तरह से समझा नहीं जाने पर, यह इस असत्य भ्रम को उत्पन्न करता है।

29

एषा तुच्छवदाकाशं तुषारमलिनं यथा | परिपश्यति विभ्रान्ता स्वरूपस्य स्वभावतः || २९ ||

eṣā tucchavadākāśaṃ tuṣāramaliñaṃ yathā | paripaśyati vibhrāntā svarūpasya svabhāvataḥ || 29 ||

English

This deluded one perceives the empty sky as if it were stained with frost, due to the nature of its own form.

हिन्दी

यह भ्रांत व्यक्ति स्वयं के रूप के स्वभाव के कारण, खाली आकाश को ऐसे देखता है जैसे उस पर हिमपात हो गया हो।

30

असदेवेदमारम्भमन्थरं सदिवोत्थितम् | कल्पितं जगदाभोगि दीर्घस्वप्न इवैतया || ३० ||

asadevedamārambhamantharaṃ sadivotthitam | kalpitaṃ jagadābhogi dīrghasvapna ivaitayā || 30 ||

English

This entire creation is unreal, appearing as real, imagined like a long dream by this delusion.

हिन्दी

यह पूरी सृष्टि असत्य है, जो सत्य की तरह प्रतीत होती है, और इस भ्रांति द्वारा एक लंबे स्वप्न की तरह कल्पित है।

31

भावनामात्र एवास्याः स्वरूपं कर्तृतां गतम् | जगन्नामाविलं चक्षुर्व्योम्नि बिम्बरुचामिव || ३१ ||

bhāvanāmātra evāsyāḥ svarūpaṃ kartṛtāṃ gatam| jagannāmāvilaṃ cakṣurvyomni bimbarucāmiva || 31 ||

English

The very essence of this world is merely an illusion| It appears as the creator, like the reflection of an image in the sky|| 31 ||

हिन्दी

इस जगत का स्वरूप केवल भावना मात्र है| यह कर्ता के रूप में प्रकट होता है, जैसे आकाश में बिम्ब की छाया|| ३१ ||

32

लयमस्याः स्वरूपं त्वं नय राम विचारणात् | यथा हिमशिलायास्तु तपनाद्दिवसाधिपः || ३२ ||

layamasyaḥ svarūpaṃ tvaṃ naya rāma vicāraṇāt| yathā himaśilāyāstu tapnāddivasādhipaḥ || 32 ||

English

O Rama, through contemplation, lead this essence to dissolution| Just as the sun melts an ice crystal|| 32 ||

हिन्दी

हे राम, विचार से इस स्वरूप को लय तक ले चलो| जैसे सूर्य हिमशिला को पिघला देता है|| ३२ ||

33

हिमाभावार्थिनोऽर्कस्य स्वोदयेनेप्सितं यथा | सिद्ध्यत्येवं विचारेण मनोनाशार्थिनोऽर्थितम् || ३३ ||

himābhāvārthino'rkasya svodayene'psitaṃ yathā| siddhyatyevaṃ vicāreṇa manonāśārthino'rthitam || 33 ||

English

Just as the sun, seeking the absence of ice, achieves its desired result by its own rising| Similarly, through contemplation, one seeking the destruction of the mind achieves their goal|| 33 ||

हिन्दी

जैसे सूर्य, बर्फ की अनुपस्थिति चाहता है, अपने उदय से अपना इच्छित परिणाम प्राप्त करता है| इसी प्रकार, विचार से, मन के विनाश की इच्छा रखने वाला अपना लक्ष्य प्राप्त करता है|| ३३ ||

34

अविद्याऽसंप्रबुद्धा हि विततानर्थदुर्गमा | नानेन्द्रजालकलनां शम्बरो हेम वर्षति || ३४ ||

avidyā'saṃprabuddhā hi vitatānarthadurgamā| nānendrajālakalanāṃ śambaro hema varṣati || 34 ||

English

Ignorance, being unawakened, is indeed widespread and difficult to overcome| It does not produce the magic of Indra's net, nor does Shambara rain gold|| 34 ||

हिन्दी

अज्ञान, जो अजागृत है, व्यापक और दुर्लभ है| यह इंद्रजाल की माया नहीं उत्पन्न करता, न ही शम्बर सोना बरसाता है|| ३४ ||

35

स्वविनाशक्रियां चैतां मन एव करोत्यलम् | मनो ह्यात्मवधं नाम नाटकं परिनृत्यति || ३५ ||

svavināśakriyāṃ caitāṃ mana eva karotyalam| mano hyātmavadhaṃ nāma nāṭakaṃ parinṛtyati || 35 ||

English

The mind itself performs this act of self-destruction| Indeed, the mind dances the drama called self-annihilation|| 35 ||

हिन्दी

मन स्वयं ही इस आत्म-विनाश क्रिया को करता है| वास्तव में, मन आत्म-विनाश नामक नाटक नृत्य करता है|| ३५ ||

36

आत्मानमीक्षते चेतः स्वविनाशाय केवलम् | नहि जानाति दुर्बुद्धिर्विनाशं प्रत्युपस्थितम् || ३६ ||

ātmānamīkṣate cetḥ svavināśāya kevalam | nahi jānāti durbuddhirvināśaṃ pratyupasthitam || 36 ||

English

The mind observes the self only for its own destruction | It does not know the impending destruction || 36 ||

हिन्दी

मन आत्मा को केवल अपने विनाश के लिए देखता है | यह आने वाले विनाश को नहीं जानता || 36 ||

37

स्वयं संकल्पमात्रेण स्वविनाशदृशामिदम् | मनः संसाधयत्याशु क्लेशो नात्रोपयुज्यते || ३७ ||

svayaṃ saṃkalpamātreṇa svavināśadṛśāmidam | manaḥ saṃsādhayatyāśu kleśo nātropayujyate || 37 ||

English

By mere resolution, the mind quickly accomplishes its own destruction | There is no distress in this || 37 ||

हिन्दी

केवल संकल्प से, मन अपने विनाश को शीघ्रता से प्राप्त करता है | इसमें कोई क्लेश नहीं है || 37 ||

38

स्वसंकल्पविकल्पांशं विवेकोपहितं मनः | संत्यज्य रूपमाभोगि करोत्यात्मावबोधनम् || ३८ ||

svasaṃkalpavikalpāṃśaṃ vivekopahitaṃ manaḥ | saṃtyajya rūpamābhogi karotyātmāvabodhanam || 38 ||

English

The mind, endowed with discrimination, abandons the form of its own resolutions and doubts | And thus realizes the self || 38 ||

हिन्दी

विवेक से युक्त मन, अपने संकल्प और विकल्प के रूप को त्याग देता है | और इस प्रकार आत्मा को जानता है || 38 ||

39

महोदयो मनोनाशो महोच्छेदस्य तूदयः | मनोनाशे प्रयत्नं त्वं कुरु मा मनसो जवे || ३९ ||

mahodayo manonāśo mahocchedasya tūdayaḥ | manonāśe prayatnaṃ tvaṃ kuru mā manaso jave || 39 ||

English

The great rise is the destruction of the mind | The rise of the great severance is the destruction of the mind | Make effort in the destruction of the mind, do not hasten the mind || 39 ||

हिन्दी

महान उदय मन का नाश है | महान छेद का उदय मन का नाश है | मन के नाश में प्रयत्न करो, मन को जल्दी न करो || 39 ||

40

अविरलसुखदुःखवृक्षखण्डे विषमकृतान्तमहोरगे वनेऽस्मिन् | प्रभुरिदमखिले विवेकहीनं सुभग मनो महदापदेकहेतुः || ४० ||

aviralasukhaduḥkhavṛkṣakhaṇḍe viṣamakṛtāntamahorage vane'smin | prabhuridamakhile vivekahīnaṃ subhaga mano mahadāpadekahētuḥ || 40 ||

English

In this forest of uninterrupted happiness and sorrow, which is like a poisonous snake of unequal death | The mind, devoid of discrimination, is the cause of great calamity || 40 ||

हिन्दी

इस अविरल सुख-दुःख के वृक्ष के खंड में, जो असमान मृत्यु का विषैला सर्प है | विवेकहीन मन महान आपदा का कारण है || 40 ||

41

इत्युक्तवत्यथ मुनौ दिवसो जगाम सायंतनाय विधयेऽस्तमिनो जगाम | स्नातुं सभा कृतनमस्करणा जगाम श्यामाक्षये रविकरैश्च सहाजगाम || ४१ ||

ityuktavatyatha munau divaso jagāma sāyaṃtanāya vidhaye'stamino jagāma | snātuṃ sabhā kṛtanaṃaskaraṇā jagāma śyāmākṣaye ravikaraiśca sahājagāma || 41 ||

English

After saying this, the sage went to perform the evening rituals as the day ended. The assembly, having paid their respects, went to bathe, and the dark-eyed one went along with the rays of the sun.

हिन्दी

इस प्रकार कहकर मुनि ने दिन का अंत होने पर सायंकालीन विधि के लिए प्रस्थान किया | सभा नमस्कार करके स्नान करने के लिए गई और श्यामाक्ष (कृष्ण) सूर्य की किरणों के साथ चल पड़े |

← Chapter 101Chapter 103 →