Mumukṣu मुमुक्षु

Chapter 15 — 20 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | संतोषो हि परं श्रेयः संतोषः सुखमुच्यते संतुष्टः परमभ्येति विश्राममरिसूदन || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | santoṣo hi paraṃ śreyaḥ santoṣaḥ sukhamucyate santuṣṭaḥ paramabhyeti viśrāmamariśūdana || 1 ||

English

Sri Vasishtha said, Contentment is indeed the highest good. Contentment is called happiness. O slayer of enemies, the contented person reaches the greatest rest.

हिन्दी

श्री वशिष्ठ ने कहा, संतोष ही सबसे बड़ी भलाई है। संतोष को ही सुख कहा जाता है। हे शत्रुओं को मारने वाले, जो संतुष्ट है वह सबसे बड़े आराम को पा लेता है।

2

संतोषैश्वर्यसुखिनां चिरविश्रान्तचेतसाम् | साम्राज्यमपि शान्तानां जरत्तृणलवायते || २ ||

santoṣaiśvaryasukhināṃ ciraviśrāntacetasām | sāmrājyamapi śāntānāṃ jarattṛṇalavāyate || 2 ||

English

For those made happy by the wealth of contentment, whose minds have long been at rest, who are at peace, even an empire feels like a bit of dry grass.

हिन्दी

जो लोग संतोष रूपी धन से सुखी हैं, जिनका मन लंबे समय से शांत रहा है, जो चैन में हैं, उनके लिए एक पूरा राज्य भी सूखे घास के तिनके जैसा लगता है।

3

संतोषशालिनी बुद्धी राम संसारवृत्तिषु | विषमास्वप्यनुद्विग्ना न कदाचन हीयते || ३ ||

santoṣaśālinī buddhī rāma saṃsāravṛttiṣu | viṣamāsvapyanudvignā na kadācana hīyate || 3 ||

English

O Rama, the mind that has contentment in it never fails in the affairs of worldly life, remaining undisturbed even in the hard ones.

हिन्दी

हे राम, जिस बुद्धि में संतोष होता है वह संसार के कामकाज में कभी कमज़ोर नहीं पड़ती, वह मुश्किल हालात में भी बेचैन नहीं होती।

4

संतोषामृतपानेन ये शान्तास्तृप्तिमागताः | भोगश्रीरतुला तेषामेषा प्रतिविषायते || ४ ||

santoṣāmṛtapānena ye śāntāstṛptimāgatāḥ | bhogaśrīratulā teṣāmeṣā prativiṣāyate || 4 ||

English

Those who, by drinking the nectar of contentment, have grown peaceful and satisfied, find that even the finest, unmatched pleasures of the world turn into poison next to it.

हिन्दी

जो लोग संतोष रूपी अमृत पीकर शांत हो चुके हैं और तृप्त हो चुके हैं, उनके लिए भोग-विलास की वह बेजोड़ शोभा भी, इसके सामने ज़हर जैसी लगने लगती है।

5

न तथा सुखयन्त्येताः पीयूषरसवीचयः | यथातिमधुरास्वादः संतोषो दोषनाशनः || ५ ||

na tathā sukhayantyetāḥ pīyūṣarasavīcayaḥ | yathātimadhurāsvādaḥ santoṣo doṣanāśanaḥ || 5 ||

English

Even the waves of heavenly nectar do not give as much happiness as contentment does, whose taste is the sweetest, and which destroys every flaw.

हिन्दी

स्वर्ग के अमृत की लहरें भी उतना सुख नहीं देतीं जितना संतोष देता है, जिसका स्वाद सबसे मीठा है और जो हर बुराई को मिटा देता है।

6

अप्राप्तवाञ्छामुत्सृज्य संप्राप्ते समतां गतःअदृष्टक्हेदाक्हेदो यः स संतुष्ट इहोच्यते || ६ ||

aprāptavāñchāmutsṛjya saṃprāpte samatāṃ gataḥadṛṣṭakhedākhedo yaḥ sa saṃtuṣṭa ihocyate || 6 ||

English

One who gives up longing for what has not come, who meets what has come with an even mind, and who stays untroubled even by trouble not yet seen, such a person is here called content.

हिन्दी

जो न मिली हुई चीज़ की चाह छोड़ देता है, जो मिली हुई चीज़ को शांत मन से स्वीकार करता है, और जो अभी न दिखी हुई मुसीबत से भी परेशान नहीं होता, ऐसे व्यक्ति को यहाँ संतुष्ट कहा जाता है।

7

आत्मनात्मनि संतोषं यावद्याति न मानसमुद्भवन्त्यापदस्तावल्लता इव मनोबिलात् || ७ ||

ātmanātmani saṃtoṣaṃ yāvadyāti na mānasamudbhavantyāpadastāvallatā iva manobilāt || 7 ||

English

As long as the mind does not reach contentment within itself, by itself, calamities keep sprouting up like creepers from the hole of the mind.

हिन्दी

जब तक मन खुद अपने भीतर संतोष तक नहीं पहुँचता, तब तक मुसीबतें मन के बिल से बेलों की तरह उगती रहती हैं।

8

संतोषशीतलं चेतः शुद्धविज्ञानदृष्टिभिःभृशं विकासमायाति सूर्यांशुभिरिवाम्बुजम् || ८ ||

saṃtoṣaśītalaṃ cetaḥ śuddhavijñānadṛṣṭibhiḥbhṛśaṃ vikāsamāyāti sūryāṃśubhirivāmbujam || 8 ||

English

The mind made cool by contentment blossoms fully through the light of pure knowledge, just as a lotus blossoms through the sun's rays.

हिन्दी

संतोष से ठंडा हुआ मन शुद्ध ज्ञान की रोशनी से पूरी तरह खिल उठता है, जैसे कमल सूरज की किरणों से खिल उठता है।

9

आशावैवश्यविवशे चित्ते संतोषवर्जितेम्लाने वक्रमिवादर्शे न ज्ञानं प्रतिबिम्बति || ९ ||

āśāvaivaśyavivaśe citte saṃtoṣavarjitemlāne vakramivādarśe na jñānaṃ pratibimbati || 9 ||

English

In a mind ruled helplessly by desire, empty of contentment and dull, knowledge does not show itself clearly, just as a face does not show clearly in a warped mirror.

हिन्दी

जो मन इच्छा का बेबस गुलाम है, जिसमें संतोष नहीं है, जो धुंधला पड़ चुका है, उसमें ज्ञान साफ नहीं दिखता, जैसे टेढ़े शीशे में चेहरा साफ नहीं दिखता।

10

अज्ञानघनयामिन्या संकोचं न नराम्बुजम्यात्यसावुदितो यस्य नित्यं संतोषभास्करः || १० ||

ajñānaghanayāminyā saṃkocaṃ na narāmbujamyātyasāvudito yasya nityaṃ saṃtoṣabhāskaraḥ || 10 ||

English

For one in whom the sun of contentment has always risen, the lotus that is the man does not close up in the thick night of ignorance.

हिन्दी

जिसके भीतर संतोष रूपी सूरज हमेशा उगा रहता है, उस आदमी रूपी कमल को अज्ञान की घनी रात में भी बंद नहीं होना पड़ता।

11

अकिंचनोऽप्यसौ जन्तुः साम्राज्यसुखमश्नुते | आधिव्याधिविनिर्मुक्तं संतुष्टं यस्य मानसम् || ११ ||

akiñcano'pyasau jantuḥ sāmrājyasukham aśnute | ādhivyādhivinirmuktaṃ saṃtuṣṭaṃ yasya mānasam || 11 ||

English

Even a man who has nothing at all enjoys the happiness of an empire, if his mind is content and free from both mental worry and bodily illness.

हिन्दी

चाहे किसी आदमी के पास कुछ भी न हो, फिर भी वह राज-पाट जैसे सुख का अनुभव करता है, अगर उसका मन संतुष्ट है और मानसिक चिंता और शारीरिक बीमारी दोनों से मुक्त है।

12

नाभिवाञ्छत्यसंप्राप्तं प्राप्तं भुंक्ते यथाक्रमम् | यः सुसौम्यसमाचारः संतुष्ट इति कथ्यते || १२ ||

nābhivāñchatyasaṃprāptaṃ prāptaṃ bhuṅkte yathākramam | yaḥ susaumyasamācāraḥ saṃtuṣṭa iti kathyate || 12 ||

English

One who does not long for what is not yet had, who enjoys what has come in its proper turn, and whose conduct is calm and gentle, is called content.

हिन्दी

जो न मिली हुई चीज़ की इच्छा नहीं करता, जो मिली हुई चीज़ को सही समय पर भोगता है, और जिसका बर्ताव शांत और नरम है, उसे संतुष्ट कहा जाता है।

13

संतुष्टिपरतृप्तस्य महतः पूर्णचेतसः | क्षीराब्धेरिव शुद्धस्य मुखे लक्ष्मीर्विराजते || १३ ||

saṃtuṣṭiparatṛptasya mahataḥ pūrṇacetasaḥ | kṣīrābdheriva śuddhasya mukhe lakṣmīrvirājate || 13 ||

English

On the face of a great, whole-minded person who is fully satisfied through contentment, pure like the ocean of milk, beauty shines.

हिन्दी

जो महान व्यक्ति संतोष से पूरी तरह तृप्त है और जिसका मन दूध के सागर जैसा शुद्ध और पूरा है, उसके चेहरे पर एक अलग ही सुंदरता चमकती है।

14

पूर्णतामलमाश्रित्य स्वात्मन्येवात्मना स्वयम् | पौरुषेण प्रयत्नेन तृष्णां सर्वत्र वर्जयेत् || १४ ||

pūrṇatāmalamāśritya svātmanyevātmanā svayam | pauruṣeṇa prayatnena tṛṣṇāṃ sarvatra varjayet || 14 ||

English

Taking refuge, all by himself, in the pure fullness that lies within his own self, a man should give up craving everywhere, through his own effort.

हिन्दी

अपने ही भीतर मौजूद उस पूरी और शुद्ध अवस्था का सहारा लेकर, आदमी को अपने ही पुरुषार्थ और मेहनत से हर जगह की चाह को छोड़ देना चाहिए।

15

संतोषाऽमृतपूर्णस्य शान्तशीतलया धिया | स्वयं स्थैर्यं मनो याति शीतांशोरिव शाश्वतम् || १५ ||

saṃtoṣā'mṛtapūrṇasya śāntaśītalyā dhiyā | svayaṃ sthairyaṃ mano yāti śītāṃśoriva śāśvatam || 15 ||

English

For one who is full of the nectar of contentment, with a peaceful, cool mind, the mind itself becomes steady forever, like the steadiness of the cool moon.

हिन्दी

जो संतोष रूपी अमृत से भरा हुआ है, जिसकी बुद्धि शांत और ठंडी है, उसका मन खुद ही हमेशा के लिए स्थिर हो जाता है, जैसे ठंडा चाँद हमेशा स्थिर रहता है।

16

संतोषपुष्टमनसं भृत्या इव महर्द्धयः | राजानमुपतिष्ठन्ति किंकरत्वमुपागताः || १६ ||

santoṣapuṣṭamanasaṃ bhṛtyā iva maharddhayaḥ | rājānamupatiṣṭhanti kiṃkaratvamupāgatāḥ || 16 ||

English

Great riches come and stand before the man whose mind is fed by contentment, like servants attending a king, taking on the role of his servants.

हिन्दी

बड़ी-बड़ी संपत्तियाँ उस आदमी के पास खुद चलकर आती हैं जिसका मन संतोष से पला हुआ है, नौकरों की तरह, जैसे नौकर राजा की सेवा में हाज़िर होते हैं।

17

आत्मनैवात्मनि स्वस्थे संतुष्टे पुरुषे स्थिते | प्रशाम्यन्त्याधयः सर्वे प्रावृषीवाशु पांशवः || १७ ||

ātmanaivātmani svasthe saṃtuṣṭe puruṣe sthithe | praśāmyantyādhayaḥ sarve prāvṛṣīvāśu pāṃśavaḥ || 17 ||

English

When a person stands settled and content within himself, by himself, all his mental troubles quickly settle down, like dust settling in the rainy season.

हिन्दी

जब कोई आदमी खुद अपने भीतर, अपने आप से स्थिर और संतुष्ट होकर टिक जाता है, तो उसकी सारी मानसिक परेशानियाँ जल्दी शांत हो जाती हैं, जैसे बरसात में धूल बैठ जाती है।

18

नित्यं शीतलया राम कुलङ्कपरिभिन्नया | पुरुषः शुद्धया वृत्त्या भाति पूर्णतयेन्दुवत् || १८ ||

nityaṃ śītalayā rāma kulaṅkaparibhinnayā | puruṣaḥ śuddhayā vṛttyā bhāti pūrṇatayenduvat || 18 ||

English

O Rama, through conduct that is always cool, pure, and free of any dark spot, a person shines in full completeness, like the moon.

हिन्दी

हे राम, ऐसे बर्ताव से जो हमेशा ठंडा, शुद्ध और किसी भी दाग़ से मुक्त हो, आदमी पूरी तरह चमक उठता है, जैसे चाँद अपनी पूर्णता में चमकता है।

19

समतासुन्दरं वक्रं पुरुषस्यावलोकयन् | तोषमेति यथा लोको न तथा धनसंचयैः || १९ ||

samatāsundaraṃ vakraṃ puruṣasyāvalokayan | toṣameti yathā loko na tathā dhanasaṃcayaiḥ || 19 ||

English

Looking at a person's face, made beautiful by an even and calm mind, people find satisfaction the way they naturally do, they do not find that same satisfaction by piling up wealth.

हिन्दी

किसी आदमी का चेहरा देखकर, जो उसके शांत और संतुलित मन से सुंदर बन गया है, लोगों को वैसे ही संतोष मिल जाता है जैसे मिलना चाहिए, इतना संतोष धन इकट्ठा करने से नहीं मिलता।

20

समतया मतया गुणशालिनां पुरुषराडिह यः समलंकृतः | तममलं प्रणमन्ति नभश्चरा अपि महामुनयो रघुनन्दन || २० ||

samatayā matayā guṇaśālināṃ puruṣarāḍiha yaḥ samalaṃkṛtaḥ | tamamalaṃ praṇamanti nabhaścarā api mahāmunayo raghunandana || 20 ||

English

O joy of the Raghus, before the best of men here, fully adorned with the evenness of mind that virtuous people value, that spotless man, even the beings who move through the sky and the great sages bow down.

हिन्दी

हे रघुनंदन, इस दुनिया में जो सबसे बड़ा पुरुष गुणी लोगों द्वारा सराही गई मन की समता से पूरी तरह सुसज्जित है, उस निर्मल आदमी के आगे आकाश में विचरने वाले देवता भी और बड़े-बड़े ऋषि भी झुकते हैं।

← Chapter 14Chapter 16 →