Vairāgya वैराग्य

Chapter 31 — 26 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | प्रोच्चवृक्षचलत्पत्रलम्बाम्बुलवभङ्गुरे | आयुषीशानशीतांशुकलामृदुनि देहके || १ ||

śrīrāma uvāca | procchavṛkṣacalatpatralambāmbulavabhaṅgure | āyuṣīśānaśītāṃśukalāmṛduni dehake || 1 ||

English

In this life, as fragile as a drop of water hanging on the shaking leaf of a tall tree, and in this body, delicate as a sliver of the cool moon on Shiva's head,

हिन्दी

इस जीवन में, जो किसी ऊँचे पेड़ के हिलते पत्ते पर लटकी पानी की बूँद जैसा कमज़ोर है, और इस शरीर में, जो शिव के सिर के ठंडे चाँद के एक टुकड़े जैसा नाज़ुक है,

2

केदारविरटद्भेककण्ठत्वक्कोणभङ्गुरे | वागुरावलये जन्तोः सुहृत्सुजनसंगमे || २ ||

kedāraviraṭadbhekakaṇṭhatvakkoṇabhaṅgure | vāgurāvalaye jantoḥ suhṛtsujanasaṅgame || 2 ||

English

as fragile as the skin on the throat of a frog croaking loudly in a rice field, this world is a row of traps for every living creature, even where friends and good people meet,

हिन्दी

जो धान के खेत में ज़ोर से टर्राते मेंढक के गले की खाल जैसा कमज़ोर है, यह दुनिया हर जीव के लिए बिछाए गए फंदों की एक कतार है, यहाँ तक कि दोस्तों और भले लोगों के मिलने में भी,

3

वासनावातवलिते कदाशातडिति स्फुटे | मोहोग्रमिहिकामेघे घनं स्फूर्जति गर्जति || ३ ||

vāsanāvātavalite kadāśātaḍiti sphuṭe | mohogramihikāmegha ghanaṃ sphūrjati garjati || 3 ||

English

stirred by the wind of old habits, sometimes cut open by a sharp flash of lightning, where the thick, frightening fog-cloud of delusion crashes and thunders,

हिन्दी

जो पुरानी आदतों और वासनाओं की हवा से हिलती है, कभी-कभी बिजली की तेज़ चमक से चिर जाती है, जहाँ मोह का घना, डरावना कुहासा-बादल गरजता और कड़कता है,

4

नृत्यत्युत्ताण्डवं चण्डे लोले लोभकलापिनि | सुविकासिनि सास्फोटे ह्यनर्थकुटजद्रुमे || ४ ||

nṛtyatyuttāṇḍavaṃ caṇḍe lole lobhakalāpini | suvikāsini sāsphoṭe hyanarthakuṭajadruma || 4 ||

English

where the peacock of greed dances a wild, fierce dance in this restless place, and where the tree of misfortune, in full bloom, bursts open with a crackling sound,

हिन्दी

जहाँ इस बेचैन जगह में लालच का मोर उग्र होकर जंगली नाच नाचता है, और जहाँ दुर्भाग्य का पेड़ पूरी तरह खिलकर चटकने की आवाज़ के साथ फूट पड़ता है,

5

क्रूरे कृतान्तमार्जारे सर्वभूताखुहारिणि | अश्रान्तस्यन्दसंचारे कुतोऽप्युपरिपातिनि || ५ ||

krūre kṛtāntamārjāre sarvabhūtākhuhāriṇi | aśrāntasyandasaṃcāre kuto'pyuparipātini || 5 ||

English

cruel, where death, like a cat, carries off every creature as if they were mice, and where an endless stream keeps falling from some unknown height above,

हिन्दी

जो क्रूर है, जहाँ मौत एक बिल्ली की तरह हर जीव को चूहे जैसा पकड़कर ले जाती है, और जहाँ न जाने किस ऊँचाई से एक बिना रुके बहने वाली धारा लगातार गिरती रहती है,

6

क उपायो गतिः का वा का चिन्ता कः समाश्रयः | केनेयमशुभोदर्का न भवेज्जीविताटवी || ६ ||

ka upāyo gatiḥ kā vā kā cintā kaḥ samāśrayaḥ | keneyamaśubhodarkā na bhavejjīvitāṭavī || 6 ||

English

What is the way out? What is the remedy? What should I even think about this? What can I rely on? By what means can this forest of life, which is bound to end badly, be avoided?

हिन्दी

इससे निकलने का रास्ता क्या है? इलाज क्या है? मुझे इस बारे में क्या सोचना चाहिए? मैं किस पर भरोसा करूँ? किस तरीके से जीवन के इस जंगल को, जिसका नतीजा हमेशा बुरा ही निकलता है, टाला जा सकता है?

7

न तदस्ति पृथिव्यां वा दिवि देवेषु वा क्वचित् | सुधियस्तुच्छमप्येतद्यन्नयन्ति न रम्यताम् || ७ ||

na tadasti pṛthivyāṃ vā divi deveṣu vā kvacit | sudhiyastucchamapyetadyannayanti na ramyatām || 7 ||

English

There is nothing anywhere, on this earth, or in heaven among the gods, that wise people cannot turn into something delightful, even if it is a small, worthless thing.

हिन्दी

धरती पर हो या स्वर्ग में देवताओं के बीच, कहीं भी ऐसी कोई चीज़ नहीं है जिसे समझदार लोग सुंदर न बना सकें, चाहे वह चीज़ कितनी ही तुच्छ क्यों न हो।

8

अयं हि दग्धसंसारो नीरन्ध्रकलनाकुलः | कथं सुस्वादुतामेति नीरसो मूढतां विना || ८ ||

ayaṃ hi dagdhasaṃsāro nīrandhrakalanākulaḥ | kathaṃ susvādutāmeti nīraso mūḍhatāṃ vinā || 8 ||

English

This burnt-out world, thick and crowded with confusion, has no real taste at all, how could it ever taste sweet, except through sheer foolishness?

हिन्दी

यह जला हुआ संसार, जो उलझन से भरा-पूरा है, असल में बेस्वाद है, यह मीठा कैसे लग सकता है, सिवाय मूर्खता के?

9

आशाप्रतिविपाकेन क्षीरस्नानेन रम्यताम् | उपैति पुष्पशुभ्रेण मधुनेव वसुंधरा || ९ ||

āśāprativipākena kṣīrasnānena ramyatām | upaiti puṣpaśubhreṇa madhuneva vasuṃdharā || 9 ||

English

Through the fruit that hope finally yields, it seems to become lovely, as if bathed in milk, just as the earth becomes lovely coated in honey bright with flowers.

हिन्दी

उम्मीद का फल आखिरकार जब मिलता है, तो यह ऐसा सुंदर लगने लगता है मानो दूध से नहलाया गया हो, ठीक वैसे ही जैसे धरती फूलों के चमकीले शहद से लिपटकर सुंदर दिखने लगती है।

10

अपमृष्टमलोदेति क्षालनेनामृतद्युतिः | मनश्चन्द्रमसः केन तेन कामकलङ्कितात् || १० ||

apamṛṣṭamalodeti kṣālanenāmṛtadyutiḥ | manaścandramasaḥ kena tena kāmakalaṅkitāt || 10 ||

English

The moon rises bright as nectar once its dirt is washed away, by what means can the mind, that moon stained by desire, be washed clean the same way?

हिन्दी

चाँद तभी अमृत जैसा चमकीला निकलता है जब उसका मैल धुल जाता है, उसी तरह वासना से दागी हुई मन के इस चाँद को किस उपाय से साफ़ किया जाए?

11

दृष्टसंसारगतिना दृष्टादृष्टविनाशिना | केनेव व्यवहर्तव्यं संसारवनवीथिषु || ११ ||

dṛṣṭasṃsāragatinā dṛṣṭādṛṣṭavināśinā | keneva vyavahartavyaṃ saṃsāravanavīthiṣu || 11 ||

English

Since I have seen how the world runs, and that everything, seen and unseen alike, comes to ruin, how then should I act as I walk the paths of this forest of the world?

हिन्दी

चूँकि मैंने देख लिया है कि दुनिया कैसे चलती है, और यह भी कि दिखने वाली और न दिखने वाली हर चीज़ आखिर में नष्ट हो जाती है, तो इस संसार-रूपी जंगल के रास्तों पर चलते हुए मुझे कैसा बर्ताव करना चाहिए?

12

रागद्वेषमहारोगा भोगपूगा विभूतयः | कथं जन्तुं न बाधन्ते संसारार्णवचारिणम् || १२ ||

rāgadveṣamahārogā bhogapūgā vibhūtayaḥ | kathaṃ jantuṃ na bādhante saṃsārārṇavacāriṇam || 12 ||

English

The great sicknesses of attachment and hatred, the heaps of pleasures, and worldly riches, how do they not torment a creature who is wandering in the ocean of this world?

हिन्दी

राग और द्वेष की बड़ी बीमारियाँ, ढेर सारे सुख-भोग, और सांसारिक ऐश्वर्य, ये इस संसार-सागर में भटकते हुए किसी जीव को क्यों नहीं सताते?

13

कथं च धीरवर्याग्नौ पततापि न दह्यतेपावके पारदेनेव रसेन रसशालिना || १३ ||

kathaṃ ca dhīravaryāgnau patatāpi na dahyatepāvake pāradeneva rasena rasaśālinā || 13 ||

English

And how does the best of the wise, even while falling into fire, not get burned by it, like mercury, which, filled with its own special power, does not burn in fire?

हिन्दी

और बुद्धिमानों में सबसे श्रेष्ठ व्यक्ति आग में गिरते हुए भी उससे क्यों नहीं जलता, जैसे पारा अपनी खास शक्ति के कारण आग में नहीं जलता?

14

यस्मात्किल जगत्यस्मिन्व्यवहारक्रिया विना | न स्थितिः संभवत्यब्धौ पतितस्याजला यथा || १४ ||

yasmātkila jagatyasminvyavahārakriyā vinā | na sthitiḥ saṃbhavatyabdhau patitasyājalā yathā || 14 ||

English

Since, indeed, in this world there is no staying alive without doing worldly work, just as someone who has fallen into the ocean cannot stay out of the water.

हिन्दी

क्योंकि इस दुनिया में सांसारिक काम-काज किए बिना जीना मुमकिन ही नहीं है, ठीक वैसे ही जैसे समुद्र में गिरा हुआ आदमी पानी से बचकर नहीं रह सकता।

15

रागद्वेषविनिर्मुक्ता सुखदुःखविवर्जिता | कृशानोर्दाहहीनेव शिखा नास्तीह सत्क्रिया || १५ ||

rāgadveṣavinirmuktā sukhaduḥkhavivarjitā | kṛśānordāhahīneva śikhā nāstīha sakriyā || 15 ||

English

Action that is completely free of attachment and hatred, entirely without pleasure or pain, there is no such thing here, any more than there is a flame of fire that does not burn.

हिन्दी

ऐसा काम जो पूरी तरह राग-द्वेष से मुक्त हो, सुख-दुख से भी पूरी तरह मुक्त हो, ऐसा यहाँ कुछ है ही नहीं, जैसे आग की ऐसी लौ नहीं होती जो जलाए ही नहीं।

16

मनोमननशालिन्याः सत्ताया भुवनत्रये क्षयो युक्तिं विना नास्ति ब्रूत तामलमुत्तमाम् || १६ ||

manomanaśālinyāḥ sattāyā bhuvanatraye kṣayo yuktiṃ vinā nāsti brūta tāmalamuttamām || 16 ||

English

In all three worlds, this endless thinking of the mind cannot be stopped without the right method, tell me that one best, most effective method.

हिन्दी

तीनों लोकों में मन का यह लगातार सोचते रहना सही तरीके के बिना रुक ही नहीं सकता, मुझे वह सबसे अच्छा, असरदार तरीका बताइए।

17

व्यवहारवतो युक्त्या दुःखं नायाति मे यया अथवा व्यवहारस्य ब्रूत तां युक्तिमुत्तमाम् || १७ ||

vyavahāravato yuktyā duḥkhaṃ nāyāti me yayā athavā vyavahārasya brūta tāṃ yuktimuttamām || 17 ||

English

Tell me the best method by which suffering will not come to me even while I am engaged in worldly life, or the best way to handle worldly life so that it brings no suffering.

हिन्दी

मुझे वह सबसे अच्छा तरीका बताइए जिससे सांसारिक जीवन में लगे रहते हुए भी मुझे दुख न हो, या फिर सांसारिक कामकाज करने का वह सबसे अच्छा तरीका बताइए जिससे दुख न हो।

18

तत्कथं केन वा किं वा कृतमुत्तमचेतसा पूर्वं येनैति विश्रामं परमं पावनं मनः || १८ ||

tatkathaṃ kena vā kiṃ vā kṛtamuttamacetasā pūrvaṃ yenaeti viśrāmaṃ paramaṃ pāvanaṃ manaḥ || 18 ||

English

So tell me, how, by whom, or by doing what did the greatest minds long ago reach that supreme, sacred rest of the mind?

हिन्दी

तो मुझे बताइए, कैसे, किसके द्वारा, या क्या करके पुराने समय के सबसे महान लोगों ने मन की उस सबसे ऊँची, पवित्र शांति को पाया था?

19

यथा जानासि भगवंस्तथा मोहनिवृत्तये ब्रूहि मे साधवो येन नूनं निर्दुःखतां गताः || १९ ||

yathā jānāsi bhagavaṃstathā mohanivṛttaye brūhi me sādhavo yena nūnaṃ nirdhuḥkhatāṃ gatāḥ || 19 ||

English

As you know it, my lord, tell me, so that my confusion may go away, the thing by which good and wise people have surely reached a state completely free of sorrow.

हिन्दी

हे भगवन, जैसा आप जानते हैं, मुझे बताइए, ताकि मेरा मोह दूर हो जाए, कि आखिर किस बात से भले और समझदार लोग पूरी तरह दुखरहित हो गए हैं।

20

न भोक्ष्ये न पिबाम्यम्बु नाहं परिदधेऽम्बरम् करोमि नाहं व्यापारं स्नानदानाशनादिकम् || २० ||

na bhokṣye na pibāmyambu nāhaṃ paridadhe'mbaram karomi nāhaṃ vyāpāraṃ snānadānāśanādikam || 20 ||

English

I will not eat, I will not drink water, I will not put on clothes; I will not do anything at all, no bathing, no giving, no eating, nothing.

हिन्दी

मैं न कुछ खाऊँगा, न पानी पिऊँगा, न कपड़े पहनूँगा; मैं कुछ भी नहीं करूँगा, न नहाना, न दान देना, न खाना, कुछ भी नहीं।

21

स्वयं चैव न चाप्नोमि तां विश्रान्तिमनुत्तमाम्तदहं त्यक्तसर्वेहो निरहंकारतां गतः || २१ ||

svayaṃ caiva na cāpnomi tāṃ viśrāntimanuttamāmtadahaṃ tyaktasarveho nirahaṃkāratāṃ gataḥ || 21 ||

English

And by myself I cannot reach that highest peace, so I have given up all effort and let go of my sense of "I."

हिन्दी

और मैं अपने आप उस सबसे बड़ी शांति को पा नहीं सकता, इसलिए मैंने हर कोशिश छोड़ दी है और अपने "मैं" के भाव को भी छोड़ दिया है।

23

न च तिष्ठामि कार्येषु संपत्स्वापद्दशासु चन किंचिदपि वाञ्छामि देहत्यागादृते मुने || २३ ||

na ca tiṣṭhāmi kāryeṣu saṃpatsvāpaddaśāsu cana kiṃcidapi vāñchāmi dehatyāgādṛte mune || 23 ||

English

I no longer stay caught up in duties, whether things are going well or badly, and I want nothing at all, O sage, except to give up this body.

हिन्दी

मैं अब न तो अच्छे समय में और न ही बुरे समय में किसी काम में उलझा रहता हूँ, और हे मुनि, मुझे कुछ भी नहीं चाहिए, सिवाय इस शरीर को छोड़ देने के।

24

केवलं विगताशङ्को निर्ममो गतमत्सरःमौन एवेह तिष्ठामि लिपिकर्मस्विवार्पितः || २४ ||

kevalaṃ vigatāśaṅko nirmamo gatamatsaraḥmauna eveha tiṣṭhāmi lipikarmasvivārpitaḥ || 24 ||

English

Simply free of fear, with no sense of "mine," free from envy, I stay here in silence alone, like someone lost in the mechanical work of a scribe.

हिन्दी

बस डर से मुक्त, "मेरा" के भाव से मुक्त, ईर्ष्या से मुक्त, मैं यहाँ चुपचाप अकेला रहता हूँ, जैसे कोई लिपिक अपने यंत्रवत लेखन-कार्य में खोया रहता है।

25

अथ क्रमेण संत्यज्य प्रश्वासोच्छ्वाससंविदःसंनिवेशं त्यजामीममनर्थं देहनामकम् || २५ ||

atha krameṇa saṃtyajya praśvāsocchvāsasaṃvidaḥsaṃniveśaṃ tyajāmīmamanarthaṃ dehanāmakam || 25 ||

English

Then, step by step, giving up even the awareness of breathing in and out, I will give up this whole structure called "the body," this source of trouble.

हिन्दी

फिर, धीरे-धीरे, साँस अंदर-बाहर जाने के एहसास को भी छोड़कर, मैं इस पूरे ढांचे को छोड़ दूँगा जिसे "शरीर" कहते हैं, जो सिर्फ मुसीबत की जड़ है।

26

नाहमस्य न मे नान्यः शाम्याम्यस्नेहदीपवत् सर्वमेव परित्यज्य त्यजामीदं कलेवरम् || २६ ||

nāhamasya na me nānyaḥ śāmyāmyasnehadīpavat sarvameva parityajya tyajāmīdaṃ kalevaram || 26 ||

English

I do not belong to this body, it is not mine, nor does it belong to anyone else; I will go out like a lamp that has run out of oil. Giving up everything completely, I will give up this body.

हिन्दी

मैं इस शरीर का नहीं हूँ, यह मेरा नहीं है, और न ही यह किसी और का है; मैं उस दीये की तरह बुझ जाऊँगा जिसका तेल खत्म हो चुका है। सब कुछ पूरी तरह छोड़कर, मैं इस शरीर को भी छोड़ दूँगा।

27

श्रीवाल्मीकिरुवाच इत्युक्तवानमलशीतकराभिरामो रामो महत्तरविचारविकासिचेताः तूष्णीं बभूव पुरतो महतां घनानां केकारवं श्रमवशादिव नीलकण्ठः || २७ ||

śrīvālmīkiruvāca ityuktavānamalaśītakarābhirāmo rāmo mahattaravicāravikāsicetāḥ tūṣṇīṃ babhūva purato mahatāṃ ghanānāṃ kekāravaṃ śramavaśādiva nīlakaṇṭhaḥ || 27 ||

English

Sri Valmiki said: Having said this, Rama, as lovely as the spotless, cool moon, his mind now blossoming with the deepest reflection, fell silent, like a peacock that stops calling out from tiredness before the great rain clouds.

हिन्दी

श्री वाल्मीकि ने कहा, यह कहकर राम, जो निर्मल, ठंडे चाँद जैसे सुंदर थे और जिनका मन गहरे चिंतन में डूबा हुआ था, चुप हो गए, जैसे कोई मोर बड़े-बड़े बादलों के सामने थककर अपनी बोली बंद कर देता है।

← Chapter 30Chapter 32 →