Vairāgya वैराग्य

Chapter 30 — 27 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | एवमभ्युत्थितानर्थशतसंकटकोटरे | जगदालोक्य निर्मग्नं मनो मननकर्दमे || १ ||

śrīrāma uvāca | evamabhyutthitānarthaśatasaṃkaṭakoṭare | jagadālokya nirmagnaṃ mano mananakardame || 1 ||

English

Sri Rama said: Seeing the world like this, packed into a tight, dark hollow with hundreds of troubles crowding in, my mind has sunk into the mud of endless thinking.

हिन्दी

श्रीराम ने कहा, इस तरह दुनिया को देखकर, जो सैकड़ों मुसीबतों से भरे एक तंग, अंधेरे गड्ढे जैसी है, मेरा मन सोच-विचार के दलदल में धँस गया है।

2

मनो मे भ्रमतीवेदं संभ्रमश्चोपजायते | गात्राणि परिकम्पन्ते पत्राणीव जरत्तरोः || २ ||

mano me bhramatīvedaṃ saṃbhraṃścopajāyate | gātrāṇi parikampante patrāṇīva jarattaroḥ || 2 ||

English

This mind of mine seems to spin, and a kind of panic rises in it. My limbs shake like the leaves of an old tree.

हिन्दी

मेरा यह मन घूमता हुआ सा लगता है, और उसमें एक तरह की घबराहट पैदा हो जाती है। मेरे अंग किसी बूढ़े पेड़ के पत्तों की तरह काँपते हैं।

3

अनाप्तोत्तमसंतोषधैर्योत्सङ्गाकुला मतिः | शून्यास्पदा बिभेतीह बालेवाल्पबलेश्वरा || ३ ||

anāptottamasantoṣadhairyoutsaṅgākulā matiḥ | śūnyāspadā bibhetīha bālevalpabaleśvarā || 3 ||

English

My mind has never found real contentment or steadiness to rest in; it is confused and has no ground to stand on, so it is afraid, like a weak, helpless child.

हिन्दी

मेरे मन को कभी सच्चा संतोष या स्थिरता नहीं मिली जिसमें वह टिक सके; वह उलझा हुआ है और उसके पास खड़े होने की कोई ज़मीन नहीं है, इसलिए वह एक कमज़ोर, असहाय बच्चे की तरह डरता है।

4

विकल्पेभ्यो लुठन्त्येताश्चान्तःकरणवृत्तयः | श्वभ्रेभ्य इव सारङ्गास्तुच्छालम्बविडम्बिताः || ४ ||

vikalpebhyo luṭhantyetāścāntaḥkaraṇavṛttayaḥ | śvabhrebhya iva sāraṅgāstucchālambaviḍambitāḥ || 4 ||

English

These movements of my inner mind roll about from one doubt to another, like deer that trust some flimsy little support and tumble into a hidden pit.

हिन्दी

मेरे मन की ये हरकतें एक शक से दूसरे शक में लुढ़कती रहती हैं, जैसे हिरण किसी कमज़ोर सहारे पर भरोसा करके गड्ढे में गिर पड़ते हैं।

5

अविवेकास्पदा भ्रष्टाः कष्टे रूढा न सत्पदे | अन्धकूपमिवापन्ना वराकाश्चक्षुरादयः || ५ ||

avivekāspadā bhrāṣṭāḥ kaṣṭe rūḍhā na satpade | andhakūpamivāpannā varākāścakṣurādayaḥ || 5 ||

English

My poor senses, starting with the eyes, have fallen because they rest on the wrong understanding; they are stuck in trouble, not on solid ground, and have dropped as if into a hidden well.

हिन्दी

मेरी बेचारी इंद्रियाँ, आँख से शुरू करके, गलत समझ पर टिकी होने के कारण गिर गई हैं; वे मुसीबत में फँसी हैं, ठोस ज़मीन पर नहीं, और मानो किसी छिपे हुए कुएँ में जा गिरी हैं।

6

नावस्थितिमुपायाति न च याति यथेप्सितम् | चिन्ता जीवेश्वरायत्ता कान्तेव प्रियसद्मनि || ६ ||

nāvasthitimupāyāti na ca yāti yathepsitam | cintā jīveśvarāyattā kānteva priyasadmani || 6 ||

English

This worry of mine neither settles down nor goes away as I wish; it is in the hands of fate, like a wife in her husband's house who is at her husband's mercy.

हिन्दी

मेरी यह चिंता न तो शांत होती है, न ही मेरी इच्छा के मुताबिक जाती है; यह भाग्य के हाथ में है, जैसे कोई पत्नी अपने पति के घर में पति की मर्ज़ी पर निर्भर रहती है।

7

जर्जरीकृत्य वस्तूनि त्यजन्ती विभ्रती तथा | मार्गशीर्षान्तवल्लीव धृतिर्विधुरतां गता || ७ ||

jarjarīkṛtya vastūni tyajantī vibhratī tathā | mārgaśīrṣāntavallīva dhṛtirvidhuratāṃ gatā || 7 ||

English

My patience wears things out and lets them go, and yet still clings to them; it has fallen into ruin, like a creeper withering at the end of the winter month of Margashirsha.

हिन्दी

मेरा धैर्य चीज़ों को घिसकर छोड़ भी देता है और फिर भी उन्हें पकड़े रहता है; वह मार्गशीर्ष महीने के अंत में सूखती हुई बेल की तरह बरबाद हो गया है।

8

अपहस्तितसर्वार्थमनवस्थितिरास्थिता | गृहीत्वोत्सृज्य चात्मानं भवस्थितिरवस्थिता || ८ ||

apahastitasarvārthamanavasthitirāsthitā | gṛhītvotsṛjya cātmānaṃ bhavasthitiravasthitā || 8 ||

English

Having thrown away every goal, this restlessness itself has become my fixed state; my hold on life stands only by grasping myself and then letting go of myself, again and again.

हिन्दी

हर मकसद को छोड़ देने के बाद, यह बेचैनी ही मेरी स्थायी हालत बन गई है; मेरी जीवन पर पकड़ बस इतनी है कि मैं बार-बार खुद को पकड़ता हूँ और फिर छोड़ देता हूँ।

9

चलिताचलितेनान्तरवष्टम्भेन मे मतिः | दरिद्रा छिन्नवृक्षस्य मूलेनेव विडम्ब्यते || ९ ||

calitācalitenaāntaravaṣṭambhena me matiḥ | daridrā chinnavṛkṣasya mūleneva viḍambyate || 9 ||

English

My wretched mind, held up by an inner support that itself keeps wavering between steady and unsteady, is mocked, like a felled tree that tries to stand on its own cut root.

हिन्दी

मेरा बेचारा मन, जो खुद डगमगाते हुए एक सहारे पर टिका है, ऐसा उपहास का पात्र बन गया है जैसे कोई कटा हुआ पेड़ अपनी ही कटी जड़ पर खड़ा होने की कोशिश करे।

10

चेतश्चञ्चलमाभोगि भुवनान्तर्विहारि च | न संभ्रमं जहातीदं स्वविमानमिवामराः || १० ||

cetaścañcalamābhogi bhuvanāntarvihāri ca | na saṃbhraṃ jaḥātīdaṃ svavimānamivāmarāḥ || 10 ||

English

My mind is restless, it spreads out everywhere and wanders among the worlds, yet it never gives up this confusion, just as the gods never leave their own heavenly chariot.

हिन्दी

मेरा मन बेचैन है, वह हर तरफ फैलता है और अलग-अलग लोकों में घूमता रहता है, फिर भी वह इस उलझन को कभी नहीं छोड़ता, जैसे देवता अपने स्वर्गीय विमान को कभी नहीं छोड़ते।

11

अतोऽतुच्छमनायासमनुपाधि गतभ्रमम् | किं तत्स्थितिपदं साधो यत्र शोको न विद्यते || ११ ||

ato'tucchamanaayasamanupaadhi gatabhramam | kim tatsthitipadam saadho yatra shoko na vidyate || 11 ||

English

So tell me, good sir, what is that great, effortless state, free of all conditions and free of confusion, where there is no sorrow at all?

हिन्दी

तो मुझे बताइए, हे साधो, वह कौन सी बड़ी, बिना मेहनत वाली अवस्था है, जो किसी भी शर्त से मुक्त और उलझन से मुक्त है, जहाँ कोई दुख ही नहीं है?

12

सर्वारम्भसमारूढाः सुजना जनकादयः | व्यवहारपरा एव कथमुत्तमतां गताः || १२ ||

sarvaarambhasamāruḍhāḥ sujanā janakādayaḥ | vyavahāraparā eva kathamuttamatāṃ gatāḥ || 12 ||

English

Good people like King Janaka, who are engaged in every kind of work and are wholly caught up in worldly affairs, how have they reached the highest state?

हिन्दी

जनक जैसे भले लोग, जो हर तरह के काम में लगे रहते हैं और पूरी तरह सांसारिक कामकाज में डूबे रहते हैं, वे सबसे ऊँची अवस्था तक कैसे पहुँच गए?

13

लग्नेनापि किलाङ्गेषु बहुधा बहुमानद | कथं संसारपङ्केन पुमानिह न लिप्यते || १३ ||

lagnenāpi kilāṅgeṣu bahudhā bahumānada | kathaṃ saṃsārapaṅkena pumāniha na lipyate || 13 ||

English

O you who give such great honor, even though it clings to the body in so many ways, how is it that a man here is not smeared by the mud of the world?

हिन्दी

हे बड़ा सम्मान देने वाले, यह दुनिया कई तरह से शरीर से चिपकी रहती है, फिर भी यहाँ कोई आदमी संसार के इस कीचड़ से क्यों नहीं सन जाता?

14

कां दृष्टिं समुपाश्रित्य भवन्तो वीतकल्मषाः | महान्तो विचरन्तीह जीवन्मुक्ता महाशयाः || १४ ||

kāṃ dṛṣṭiṃ samupāśritya bhavanto vītakalmṣāḥ | mahānto vicarantīha jīvanmuktā mahāśayāḥ || 14 ||

English

What way of seeing do the great, sinless, great-hearted ones, those who are free while still alive, rely on, as they move about in this world?

हिन्दी

वे महान, निष्पाप, बड़े दिल वाले लोग, जो जीते-जी मुक्त हैं, इस दुनिया में घूमते हुए किस नज़रिये का सहारा लेते हैं?

15

लोभयन्तो भयायैव विषयाभोगभोगिनः | भङ्गुराकारविभवाः कथमायान्ति भव्यताम् || १५ ||

lobhayanto bhayāyaiva viṣayābhogabhoginaḥ | bhaṅgurākāravibhavāḥ kathamāyānti bhavayatām || 15 ||

English

Those who enjoy the pleasures of the senses, pleasures that tempt only to end in fear, and whose grandeur can break in an instant, how do they ever reach true goodness?

हिन्दी

जो लोग इंद्रियों के सुख भोगते हैं, ऐसे सुख जो सिर्फ डर की ओर ले जाने के लिए लालच देते हैं, और जिनकी शान-शौकत पल भर में टूट सकती है, वे सच्ची भलाई तक कैसे पहुँच सकते हैं?

16

मोहमातङ्गमृदिता कलङ्ककलितान्तरा | परं प्रसादमायाति शेमुषीसरसी कथम् || १६ ||

mohamātaṅgamṛditā kalaṅkakalitāntarā | paraṃ prasādamāyāti śemuṣīsarasī katham || 16 ||

English

The lake of the mind, trampled by the elephant of delusion, its inside full of mud, how does it ever become perfectly clear?

हिन्दी

मन का यह तालाब, जो मोह के हाथी से रौंदा गया है और जिसके अंदर कीचड़ भरा है, वह पूरी तरह साफ़ कैसे हो सकता है?

17

संसार एव निवहे जनो व्यवहरन्नपि | न बन्धं कथमाप्नोति पद्मपत्रे पयो यथा || १७ ||

saṃsāra eva nivahē jano vyavaharannapi | na bandhaṃ kathamāpnoti padmapatré payo yathā || 17 ||

English

How is it that a person, even while dealing with the world, right in the middle of this flood of worldly life, does not get bound by it, like water on a lotus leaf?

हिन्दी

यह कैसे हो सकता है कि एक आदमी, दुनिया के कामकाज में लगा होते हुए भी, इस सांसारिक बाढ़ के बीचोबीच, उससे बंधता नहीं—जैसे कमल के पत्ते पर पानी नहीं ठहरता?

18

आत्मवत्तृणवच्चेदं सकलं कलयञ्जनः | कथमुत्तमतामेति मनोमन्मथमस्पृशन् || १८ ||

ātmavattṛṇavaccedaṃ sakalaṃ kalayañjanaḥ | kathamuttamatāmeti manomanmathamaspṛśan || 18 ||

English

A person who looks at everything as being like himself and yet as worthless as a blade of grass, and who is never touched by the mind's desire, how does he reach the highest state?

हिन्दी

जो आदमी हर चीज़ को अपने जैसा भी मानता है और घास के तिनके जितना तुच्छ भी, और जिसे मन की कामना कभी छूती नहीं, वह सबसे ऊँची अवस्था तक कैसे पहुँचता है?

19

कं महापुरुषं पारमुपायातं महोदधेः | आचारेणानुसंस्मृत्य जनो याति न दुःखिताम् || १९ ||

kaṃ mahāpuruṣaṃ pāramupāyātaṃ mahodadheḥ | ācāreṇānusaṃsmṛtya jano yāti na duḥkhitām || 19 ||

English

By remembering the conduct of which great man, one who has crossed to the far shore of the great ocean, does a person avoid falling into suffering?

हिन्दी

किस महापुरुष के आचरण को याद करके, जो महासागर के उस पार पहुँच चुका है, कोई आदमी दुख में गिरने से बच जाता है?

20

किं तस्यादुचितं श्रेयः किं तत्स्यादुचितं फलम् | वर्तितव्यं च संसारे कथं नामासमञ्जसे || २० ||

kiṃ tasyāducitaṃ śreyāḥ kiṃ tatsyāducitaṃ phalam | vartitavyaṃ ca saṃsāre kathaṃ nāmāsamañjase || 20 ||

English

What is the right good for such a person, and what is the right result for him? And how indeed should one live in this confusing, contradictory world?

हिन्दी

ऐसे आदमी के लिए सही भलाई क्या है, और उसके लिए सही फल क्या है? और आखिर इस उलझी हुई, विरोधाभासों से भरी दुनिया में कैसे जिया जाए?

21

तत्त्वं कथय मे किंचिद्येनास्य जगतः प्रभो । वेद्मि पूर्वापरं धातुश्चेष्टितस्यानवस्थितेः || २१ ||

tattvaṃ kathaya me kiñcidyenāsya jagataḥ prabho | vedmi pūrvāparam dhātuśceṣṭitasya anavasthiteḥ || 21 ||

English

My lord, tell me some truth about this world, so that I may understand, from beginning to end, this restless working of the Creator.

हिन्दी

हे प्रभु, इस दुनिया के बारे में मुझे कोई सच बताइए, जिससे मैं इस सृष्टिकर्ता की बेचैन कारीगरी को शुरू से अंत तक समझ सकूँ।

22

हृदयाकाशशशिनश्चेतसो मलमार्जनम् । यथा मे जायते ब्रह्मंस्तथा निर्विघ्नमाचर || २२ ||

hṛdayākāśaśaśinaścetaso malamārjanam | yathā me jāyate brahmaṃstathā nirvighnamācara || 22 ||

English

O Brahmin, act in such a way, without any hindrance, that the dirt gets wiped away from my mind, which is like the moon in the sky of my heart.

हिन्दी

हे ब्राह्मण, ऐसा उपाय कीजिए, बिना किसी रुकावट के, कि मेरे मन की मैल धुल जाए, जो मेरे हृदय के आकाश में चाँद जैसा है।

23

किमिह स्यादुपादेयं किंवा हेयमथेतरत् । कथं विश्रान्तिमायातु चेतश्चपलमद्रिवत् || २३ ||

kimih syādupādeyaṃ kiṃvā heya mathetarat | kathaṃ viśrāntimāyātu cetascapalamadrivat || 23 ||

English

What here should be taken up, what should be given up, and what is neither one nor the other? How can this restless mind become still, like a mountain?

हिन्दी

यहाँ क्या अपनाया जाए, क्या छोड़ा जाए, और क्या न इधर का है न उधर का? यह चंचल मन एक पहाड़ की तरह स्थिर कैसे हो सकता है?

24

केन पावनमन्त्रेण दुःसंसृतिविषूचिका । शाम्यतीयमनायासमायासशतकारिणी || २४ ||

kena pāvanamanatreṇa duḥsaṃsṛtiviṣūcikā | śāmyatīyamanāyāsamāyāsaśatakāriṇī || 24 ||

English

By what purifying chant does this cholera of wretched worldly existence, which causes a hundred kinds of suffering, go away without any effort?

हिन्दी

किस पवित्र मंत्र से यह दुखी सांसारिक जीवन की हैज़ा जैसी बीमारी, जो सौ तरह के कष्ट देती है, बिना किसी मेहनत के मिट जाती है?

25

कथं शीतलतामन्तरानन्दतरुमञ्जरीम् । पूर्णचन्द्र इवाक्षीणां भृशमासादयाम्यहम् || २५ ||

kathaṃ śītalatāmantarānandatarumañjarīm | pūrṇacandra ivākṣīṇāṃ bhṛśamāsādayāmyaham || 25 ||

English

How can I, the way eyes find coolness in the full moon, deeply reach that coolness which is the blossoming of the inner tree of joy?

हिन्दी

जिस तरह आँखों को पूरे चाँद से ठंडक मिलती है, उसी तरह मैं भीतर के आनंद-वृक्ष के फूलों जैसी उस ठंडक को गहराई से कैसे पा सकता हूँ?

26

प्राप्यान्तः पूर्णतां पूर्णो न शोचामि यथा पुनः | सन्तो भवन्तस्तत्त्वज्ञास्तथेहोपदिशन्तु माम् || २६ ||

prāpyāntaḥ pūrṇatāṃ pūrṇo na śocāmi yathā punaḥ | santo bhavantastattvajñāstathaihopadiśantu mām || 26 ||

English

May you, good and truth-knowing as you are, teach me here in such a way that, having become whole and complete inside, I never grieve again.

हिन्दी

आप जो भले और सच को जानने वाले हैं, मुझे यहाँ ऐसी शिक्षा दीजिए कि मैं भीतर से पूरा और पूर्ण होकर फिर कभी दुखी न होऊँ।

27

अनुत्तमानन्दपदप्रधानविश्रान्तिरिक्तं सततं महात्मन् | कदर्थयन्तीह भृशं विकल्पाः श्वानो वने देहमिवाल्पजीवम् || २७ ||

anuttamānandapadapradhānaviśrāntiriktaṃ satataṃ mahātman | kadarthayantīha bhṛśaṃ vikalpāḥ śvāno vane dehamivālpajīvam || 27 ||

English

O great soul, I am always without the rest that belongs only to the state of supreme joy; doubts torment me here fiercely, like dogs tormenting a weak, dying creature in the forest.

हिन्दी

हे महात्मा, मुझे कभी वह चैन नहीं मिलता जो सिर्फ सबसे बड़े आनंद की अवस्था में होता है; यहाँ शक-शुबहे मुझे बुरी तरह सताते हैं, जैसे जंगल में कुत्ते किसी कमज़ोर, मरणासन्न जानवर को सताते हैं।

← Chapter 29Chapter 31 →