Vairāgya वैराग्य

Chapter 28 — 43 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | यच्चेदं दृश्यते किंचिज्जगत्स्थावरजंगमम् | तत्सर्वमस्थिरं ब्रह्मन्स्वप्नसंगमसंनिभम् || १ ||

śrīrāma uvāca | yaccedaṃ dṛśyate kiṃcidjagatsthāvarajaṅgamam | tatsarvamastiraṃ brahmannsvapnasamgamasannibham || 1 ||

English

Sri Rama said: Whatever is seen in this world, moving or unmoving, all of it is unsteady, O brahmin, like a meeting that happens in a dream.

हिन्दी

श्री राम ने कहा - यह जो कुछ भी संसार दिखाई देता है, चाहे वह चलने वाला हो या न चलने वाला, हे ब्राह्मण, यह सब उतना ही अस्थिर है जितना सपने में हुई कोई मुलाकात।

2

शुष्कसागरसंकाशो निखातो योऽद्य दृश्यते | स प्रातरभ्रसंवीतो नगः संपद्यते मुने || २ ||

śuṣkasāgarasaṃkāśo nikhāto yo'dya dṛśyate | sa prātarabhrasaṃvīto nagaḥ saṃpadyate mune || 2 ||

English

What today looks like a dug-out hollow, like a dried-up sea, becomes, O sage, a mountain wrapped in clouds by the next morning.

हिन्दी

आज जो जगह किसी सूखे समुद्र जैसे गड्ढे के समान दिखती है, हे मुनि, वही अगली सुबह तक बादलों से ढका हुआ पहाड़ बन जाती है।

3

यो वनव्यूहविस्तीर्णो विलीढगगनो महान् | दिनैरेव स यात्युर्वीसमतां कूपतां च वा || ३ ||

yo vanavyūhavistīrṇo vilīḍhagagano mahān | dinairēva sa yātyurvīsamatāṃ kūpatāṃ ca vā || 3 ||

English

That great mountain, spread wide with masses of forest, seeming to touch the sky, turns in just a few days into flat ground, or even into a pit.

हिन्दी

वही विशाल पहाड़, जो घने जंगलों से भरा हुआ और आकाश को छूता हुआ लगता है, कुछ ही दिनों में समतल ज़मीन बन जाता है, या फिर एक गड्ढा बन जाता है।

4

यदङ्गमद्य संवीतं कौशेयस्रग्विलेपनैः | दिगम्बरं तदेव श्वो दूरे विशरिताऽवटे || ४ ||

yadaṅgamadya saṃvītaṃ kauśeyasragvilepanaiḥ | digambaraṃ tadeva śvo dūre viśaritā'vaṭe || 4 ||

English

The body that today is wrapped in silk, garlands, and scented paste, that same body lies naked tomorrow, decaying, far away, in a pit.

हिन्दी

जो शरीर आज रेशमी कपड़ों, फूलों की मालाओं और सुगंधित लेप से ढका है, वही शरीर कल नंगा होकर, दूर किसी गड्ढे में सड़ता हुआ पड़ा मिलेगा।

5

यत्राद्य नगरं दृष्टं विचित्राचारचञ्चलम् | तत्रैवोदेति दिवसैः संशून्यारण्यधर्मता || ५ ||

yatrādya nagaraṃ dṛṣṭaṃ vicitraācāracañcalam | tatraivodeti divasaiḥ saṃśūnyāraṇyadharmatā || 5 ||

English

Where a city, full of life and all kinds of activity, is seen today, that very place turns, within a few days, into an empty wilderness.

हिन्दी

जहाँ आज एक शहर दिखता है, चहल-पहल और तरह-तरह की गतिविधियों से भरा हुआ, वही जगह कुछ ही दिनों में सुनसान जंगल बन जाती है।

6

यः पुमानद्य तेजस्वी मण्डलान्यधितिष्ठति | स भस्मकूटतां राजन्दिवसैरधिगच्छति || ६ ||

yaḥ pumānadya tejasvī maṇḍalānyadhitiṣṭhati | sa bhasmakūṭatāṃ rājandivasairadhigacchati || 6 ||

English

The man who today, strong and glowing, rules over kingdoms, he, O king, within a few days, becomes nothing but a heap of ash.

हिन्दी

जो आदमी आज ताकतवर और तेजस्वी होकर राज्यों पर शासन करता है, हे राजा, वही कुछ ही दिनों में राख के ढेर के सिवा कुछ नहीं रह जाता।

7

अरण्यानी महाभीमा या नभोमण्डलोपमा | पताकाच्छादिताकाशा सैव संपद्यते पुरी || ७ ||

araṇyānī mahābhīmā yā nabhomāṇḍalopamā | patākācchāditākāśā saiva saṃpadyate purī || 7 ||

English

That vast and terrifying forest, which seems as huge as the sky itself, that same forest becomes a city whose sky is covered with rows of flags.

हिन्दी

वही विशाल और डरावना जंगल, जो आकाश जितना बड़ा लगता है, आगे चलकर एक ऐसा शहर बन जाता है जिसका आकाश झंडों से ढका होता है।

8

या लतावलिता भीमा भात्यद्य विपिनावली | दिवसैरेव सा याति पुनर्मरुमहीपदम् || ८ ||

yā latāvalitā bhīmā bhātyadya vipināvalī | divasaireva sā yāti punarmarumahīpadam || 8 ||

English

The frightening stretch of forest, tangled with creepers, that shines today, that very stretch turns, in a few days, once again into desert land.

हिन्दी

जो डरावना जंगल आज बेलों से उलझा हुआ चमक रहा है, वही कुछ ही दिनों में फिर से रेगिस्तान बन जाता है।

9

सलिलं स्थलतां याति स्थलीभवति वारिभूः | विपर्यस्यति सर्वं हि सकाष्ठाम्बुतृणं जगत् || ९ ||

salilaṃ sthalatāṃ yāti sthalībhavati vāribhūḥ | viparyasyati sarvaṃ hi sakāṣṭhāmbutṛṇaṃ jagat || 9 ||

English

Water turns into dry land, and land that held water becomes dry ground. Truly, this whole world, with its wood, its water, its grass, keeps turning into its opposite.

हिन्दी

पानी ज़मीन बन जाता है, और जो ज़मीन पानी से भरी थी वह सूखी हो जाती है। सच तो यह है कि यह पूरी दुनिया - इसकी लकड़ी, इसका पानी, इसकी घास - सब कुछ अपने उल्टे रूप में बदलता रहता है।

10

अनित्यं यौवनं बाल्यं शरीरं द्रव्यसंचयाः | भावाद्भावान्तरं यान्ति तरङ्गवदनारतम् || १० ||

anityaṃ yauvanaṃ bālyaṃ śarīraṃ dravyasaṃcayāḥ | bhāvādbhāvāntaraṃ yānti taraṅgavadanāratam || 10 ||

English

Youth does not last, nor childhood, nor the body, nor piles of wealth; they keep changing from one state to another, without stopping, like waves.

हिन्दी

जवानी टिकती नहीं, न बचपन टिकता है, न शरीर, न धन-दौलत के ढेर; ये सब लहरों की तरह लगातार एक हालत से दूसरी हालत में बदलते रहते हैं।

11

वातान्तर्दीपकशिखालोलं जगति जीवितम् | तडित्स्फुरणसंकाशा पदार्थश्रीर्जगत्र्त्रये || ११ ||

vātāntardīpakaśikhālolaṃ jagati jīvitam | taḍitsphuraṇasaṃkāśā padārthaśrīrjagattraye || 11 ||

English

Life in this world flickers like a lamp's flame caught in the wind. The glory of things in all three worlds is like the flash of lightning.

हिन्दी

इस दुनिया में जीवन हवा में काँपती दीये की लौ जैसा है। तीनों लोकों में चीज़ों की चमक-दमक बिजली की कौंध जैसी है।

12

विपर्यासमियं याति भूरिभूतपरम्परा | बीजराशिरिवाजस्रं पूर्यमाणः पुनःपुनः || १२ ||

viparyāsam iyaṃ yāti bhūribhūtaparamparā | bījarāśirivājasraṃ pūryamāṇaḥ punaḥpunaḥ || 12 ||

English

This long, unbroken chain of beings keeps turning into its opposite, again and again, like a heap of seeds that keeps getting refilled, over and over.

हिन्दी

प्राणियों की यह लंबी, बिना रुकी हुई कड़ी बार-बार अपने उल्टे रूप में बदलती रहती है, जैसे बीजों का ढेर बार-बार फिर से भर जाता है।

13

मनःपवनपर्यस्तभूरिभूतरजःपटा | पातोत्पातपरावर्तपराभिनयभूषिता || १३ ||

manaḥpavana paryasta bhūribhūtarajaḥpaṭā | pātotpātaparāvartaparābhinayabhūṣitā || 13 ||

English

This state of the world wears a curtain of dust made from countless beings, tossed about by the wind of the mind, decorated with falling, rising, sudden turns, and pretence.

हिन्दी

संसार की यह अवस्था अनगिनत जीवों की धूल का एक पर्दा ओढ़े हुए है, जो मन की हवा से उड़ता रहता है, और यह गिरने, उठने, अचानक पलटने और दिखावे से सजी हुई है।

14

आलक्ष्यते स्थितिरियं जागती जनितभ्रमा | नृत्तावेशविवृत्तेव संसारारभटीनटी || १४ ||

ālakṣyate sthitir iyaṃ jāgatī janitabhramā | nṛttāveśavivṛtteva saṃsārārambhaṭīnaṭī || 14 ||

English

This state of existence appears born out of confusion, like a wild dancer whirling in the grip of the dance, performing the fierce drama of this world.

हिन्दी

यह अवस्था भ्रम से पैदा हुई लगती है, जैसे कोई नाचने वाली स्त्री नाच के नशे में घूमती हुई इस संसार का उग्र नाटक कर रही हो।

15

गन्धर्वनगराकारविपर्यासविधायिनी | अपाङ्गभङ्गुरोदारव्यवहारमनोरमा || १५ ||

gandharvanagarākāraviparyāsavidhāyinī | apāṅgabhaṅgurodāravavyavahāramanoramā || 15 ||

English

This working of the world takes shape like a phantom city in the sky, only to break apart again; it charms like a woman whose side-long glances are as delicate as they are grand.

हिन्दी

संसार की यह रचना आकाश में बने किसी काल्पनिक शहर जैसी उठती है और फिर टूट जाती है; यह उस स्त्री जैसी मोहक लगती है जिसकी तिरछी नज़रें जितनी नाज़ुक हैं उतनी ही शानदार भी।

16

तडित्तरलमालोकमातन्वाना पुनःपुनः | संसाररचना राजन्नृत्तसक्तेव राजते || १६ ||

taḍittaralamālokamātanvānā punaḥpunaḥ | saṃsāraracanā rājannṛttasakteva rājate || 16 ||

English

Spreading a light that flickers again and again like lightning, O king, this fabric of the world shines like a woman lost in the sway of dance.

हिन्दी

बार-बार बिजली जैसी चमकती हुई रोशनी फैलाती हुई, हे राजा, संसार की यह बुनावट उस स्त्री जैसी चमकती है जो नाच में डूबी हो।

17

दिवसास्ते महान्तस्ते संपदस्ताः क्रियाश्च ताः | सर्वं स्मृतिपथं यातं यामो वयमपि क्षणात् || १७ ||

divasāste mahāntaste saṃpadastāḥ kriyāśca tāḥ | sarvaṃ smṛtipathaṃ yātaṃ yāmo vayamapi kṣaṇāt || 17 ||

English

Those great days, that wealth, those deeds - all of it has now become just a memory; and we too will go the same way, in a moment.

हिन्दी

वे बड़े-बड़े दिन, वह धन-संपत्ति, वे काम - यह सब अब बस एक याद बनकर रह गए हैं; और हम भी एक पल में उसी राह पर चले जाएँगे।

18

प्रत्यहं क्षयमायाति प्रत्यहं जायते पुनः | अद्यापि हतरूपाया नान्तोऽस्या दग्धसंसृतेः || १८ ||

pratyahaṃ kṣayamāyāti pratyahaṃ jāyate punaḥ | adyāpi hatarūpāyā nānto'syā dagdhasaṃsṛteḥ || 18 ||

English

Every day it dies, every day it is born again; even today, this ruined, burnt-out cycle of the world still has no end.

हिन्दी

हर दिन यह मिटता है, हर दिन यह फिर से जन्म लेता है; आज भी इस टूटे-फूटे, जले हुए संसार-चक्र का कोई अंत नहीं है।

19

तिर्यक्त्वं पुरुषा यान्ति तिर्यञ्चो नरतामपि | देवाश्चादेवतां यान्ति किमिवेह विभो स्थिरम् || १९ ||

tiryaktvaṃ puruṣā yānti tiryañco naratāmapi | devāścādevatāṃ yānti kimiveha vibho sthiram || 19 ||

English

Men become animals, and animals become men; even gods lose their godhood - what indeed, O mighty lord, stays the same here?

हिन्दी

आदमी पशु बन जाते हैं, और पशु आदमी बन जाते हैं; देवता भी अपना देवत्व खो देते हैं - तो हे प्रभु, यहाँ आख़िर स्थिर क्या है?

20

रचयन्रश्मिजालेन रात्र्यहानि पुनःपुनः | अतिवाह्य रविः कालो विनाशावधिमीक्षते || २० ||

racayanraśmijālena rātryahāni punaḥpunaḥ | ativāhya raviḥ kālo vināśāvadhimīkṣate || 20 ||

English

Weaving day and night, again and again, with his net of rays, the sun, who is Time itself, drives them on and on, watching for the moment of final destruction.

हिन्दी

अपनी किरणों के जाल से बार-बार दिन और रात बुनते हुए, सूरज - जो खुद समय है - उन्हें आगे बढ़ाता रहता है, और विनाश की उस आख़िरी घड़ी की राह देखता रहता है।

21

ब्रह्मा विष्णुश्च रुद्रश्च सर्वा वा भूतजातयः | नाशमेवानुधावन्ति सलिलानीव वाडवम् || २१ ||

brahmā viṣṇuśca rudraśca sarvā vā bhūtajātayaḥ | nāśamevānudhāvanti salilānīva vāḍavam || 21 ||

English

Brahma, Vishnu, and Rudra, and indeed all kinds of beings, run only toward destruction, like waters rushing toward the fire that burns under the sea.

हिन्दी

ब्रह्मा, विष्णु और रुद्र, और सारे ही तरह-तरह के जीव, केवल विनाश की ओर दौड़ते हैं, जैसे पानी समुद्र के भीतर जलने वाली आग की ओर दौड़ता है।

22

द्यौः क्षमा वायुराकाशं पर्वताः सरितो दिशः | विनाशवाडवस्यैतत्सर्वं संशुष्कमिन्धनम् || २२ ||

dyauḥ kṣamā vāyurākāśaṃ parvatāḥ sarito diśaḥ | vināśavāḍavasyaitatsarvaṃ saṃśuṣkamindhanam || 22 ||

English

Sky, earth, wind, space, mountains, rivers, and directions - all of this is nothing but dry fuel for the fire of total destruction.

हिन्दी

आकाश, धरती, हवा, अंतरिक्ष, पहाड़, नदियाँ और दिशाएँ - यह सब कुल मिलाकर विनाश की उस आग के लिए सूखी लकड़ी ही हैं।

23

धनानि बान्धवा भृत्या मित्राणि विभवाश्च ये | विनाशभयभीतस्य सर्वं नीरसतां गतम् || २३ ||

dhanāni bāndhavā bhṛtyā mitrāṇi vibhavāśca ye | vināśabhayabhītasya sarvaṃ nīrasatāṃ gatam || 23 ||

English

Wealth, relatives, servants, friends, and all one's possessions - for someone afraid of destruction, all of these have turned tasteless.

हिन्दी

धन, रिश्तेदार, नौकर-चाकर, दोस्त और जितनी भी संपत्ति है - जो विनाश से डरा हुआ है, उसके लिए यह सब बेस्वाद हो चुका है।

24

स्वदन्ते तावदेवैते भावा जगति धीमते | यावत्स्मृतिपथं याति न विनाशकुराक्षसः || २४ ||

svadante tāvadevaita bhāvā jagati dhīmate | yāvatsmṛtipathaṃ yāti na vināśakurākṣasaḥ || 24 ||

English

These things of the world taste sweet to a thoughtful man only as long as the demon of destruction has not yet come to his mind.

हिन्दी

संसार की ये चीज़ें किसी समझदार आदमी को तभी तक मीठी लगती हैं, जब तक विनाश नाम का राक्षस उसके मन में नहीं आता।

25

क्षणमैश्वर्यमायाति क्षणमेति दरिद्रताम् | क्षणं विगतरोगत्वं क्षणमागतरोगताम् || २५ ||

kṣaṇamaiśvaryamāyāti kṣaṇameti daridratām | kṣaṇaṃ vigatarogatvaṃ kṣaṇamāgatarogatām || 25 ||

English

In one moment, power and wealth arrive; in another moment, poverty arrives. In one moment sickness leaves; in another moment sickness comes back.

हिन्दी

एक पल में ताकत और धन आ जाते हैं, दूसरे पल में ग़रीबी आ जाती है। एक पल में बीमारी चली जाती है, दूसरे पल में बीमारी फिर आ जाती है।

26

प्रतिक्षणविपर्यासदायिना निहतात्मना | जगद्भ्रमेण के नाम धीमन्तो हि न मोहिताः || २६ ||

pratikṣaṇaviparyāsadāyinā nihataātmanā | jagadbhrameṇa ke nāma dhīmanto hi na mohitāḥ || 26 ||

English

This whirl of the world keeps turning everything upside down moment by moment, and crushes the very self within it - which wise man, indeed, has it not fooled?

हिन्दी

संसार का यह चक्कर हर पल सब कुछ उलट-पुलट कर देता है, और उसके भीतर की आत्मा को भी कुचल देता है - ऐसा कौन-सा समझदार आदमी है जिसे इसने मूर्ख न बनाया हो?

27

तमःपङ्कसमालब्धं क्षणमाकाशमण्डलम् | क्षण कनकनिष्यन्दकोमलालोकसुन्दरम् || २७ ||

tamaḥpaṅkasamālabdhaṃ kṣaṇamākāśamaṇḍalam | kṣaṇa kanakaniṣyandakomalālokasundaram || 27 ||

English

For one moment, the vault of the sky is smeared with the mud of darkness; the next moment it turns beautiful with a soft, golden light.

हिन्दी

एक पल आकाश अंधेरे के कीचड़ से लिपटा रहता है; अगले ही पल वह हल्की सुनहरी रोशनी से सुंदर हो जाता है।

28

क्षणं जलदनीलाब्जमालावलितकोटरम् | क्ष्रणमुड्डामररवं क्षणं मूकमिव स्थितम् || २८ ||

kṣaṇaṃ jaladanīlābjamālāvalitakoṭaram | kṣraṇamuḍḍāmararavaṃ kṣaṇaṃ mūkamiva sthitam || 28 ||

English

For a moment it wraps its wide hollow in a garland of dark blue-black clouds; for a moment it roars loudly with thunder; for a moment it stands as if silent and mute.

हिन्दी

एक पल वह अपने विशाल आकाश को गहरे नीले-काले बादलों की माला से ढक लेता है; एक पल वह गरज कर ज़ोर से आवाज़ करता है; एक पल वह चुप और गूँगा-सा खड़ा रहता है।

29

क्षणं ताराविरचितं क्षणमर्केण भूषितम् | क्षणमिन्दुकृताह्लादं क्षणं सर्वबहिष्कृतम् || २९ ||

kṣaṇaṃ tārāviracitaṃ kṣaṇamarkena bhūṣitam | kṣaṇamindukṛtāhlādaṃ kṣaṇaṃ sarvabahiṣkṛtam || 29 ||

English

For a moment it is studded with stars, for a moment decorated by the sun; for a moment it is delighted by the moon, for a moment stripped bare of everything.

हिन्दी

एक पल वह तारों से जड़ा रहता है, एक पल सूरज से सजा रहता है; एक पल चाँद से खुश रहता है, एक पल हर चीज़ से खाली हो जाता है।

30

आगमापायपरया क्षणसंस्थितिनाशया | न बिभेति हि संसारे धीरोऽपि क इवानया || ३० ||

āgamāpāyaparayā kṣaṇasaṃsthitināśayā | na bibheti hi saṃsāre dhīro'pi ka ivānayā || 30 ||

English

This world is forever coming and going, standing only for a moment before it is destroyed - is there any wise man who, because of this, does not fear it?

हिन्दी

यह संसार हमेशा आता-जाता रहता है, बस एक पल के लिए टिकता है और फिर मिट जाता है - क्या कोई ऐसा समझदार आदमी है जो इस वजह से इससे न डरता हो?

31

आपदः क्षणमायान्ति क्षणमायान्ति संपदः | क्षणं जन्म क्षणं मृत्युर्मुने किमिव न क्षणम् || ३१ ||

āpadaḥ kṣaṇamāyānti kṣaṇamāyānti saṃpadaḥ | kṣaṇaṃ janma kṣaṇaṃ mṛtyurmune kimiva na kṣaṇam || 31 ||

English

In a moment troubles come, in a moment good fortune comes; in a moment there is birth, in a moment there is death - O sage, what here is not just a moment?

हिन्दी

एक पल में मुसीबतें आती हैं, एक पल में अच्छे दिन आते हैं; एक पल में जन्म होता है, एक पल में मौत होती है - हे मुनि, यहाँ ऐसा क्या है जो बस एक पल का न हो?

32

प्रागासीदन्य एवेह जातस्त्वन्यो नरो दिनैः | सदैकरूपं भगवन्किंचिदस्ति न सुस्थिरम् || ३२ ||

prāgāsīdanya eveha jātastvanynaro dinaiḥ | sadaikarūpaṃ bhagavankiṃcidasti na susthiram || 32 ||

English

Once there was a certain man here; but as the days passed, a different man was born in his place. Nothing, O holy one, ever keeps one unchanging form - nothing is truly stable.

हिन्दी

पहले यहाँ कोई और आदमी था; पर दिनों के बीतने के साथ, उसकी जगह एक दूसरा आदमी पैदा हो गया। हे पूज्य, कुछ भी हमेशा एक ही रूप में नहीं रहता - कुछ भी सचमुच स्थिर नहीं है।

33

घटस्य पटता दृष्टा पटस्यापि घटस्थितिः | न तदस्ति न यद्दृष्टं विपर्यस्यति संसृतौ || ३३ ||

ghaṭasya paṭatā dṛṣṭā paṭasyāpi ghaṭasthitiḥ | na tadasti na yaddṛṣṭaṃ viparyasyati saṃsṛtau || 33 ||

English

A pot has been seen turning into cloth, and cloth too has been seen turning into a pot. There is nothing that has not been seen turning into its opposite in this changing world.

हिन्दी

घड़ा कपड़ा बनते देखा गया है, और कपड़ा भी घड़ा बनते देखा गया है। इस बदलती हुई दुनिया में ऐसी कोई चीज़ नहीं जो अपने उल्टे रूप में बदलते न देखी गई हो।

34

तनोत्युत्पादयत्यत्ति निहत्यासृजति क्रमात् | सततं रात्र्यहानीव निवर्तन्ते नरं प्रति || ३४ ||

tanotyutpādayatyatti nihatyāsṛjati kramāt | satataṃ rātryahanīva nivartante naraṃ prati || 34 ||

English

It stretches things out, brings them into being, consumes them, destroys them, and creates them again in turn - constantly turning back on a man, like night and day.

हिन्दी

यह चीज़ों को फैलाता है, उन्हें पैदा करता है, उन्हें खा जाता है, उन्हें मिटाता है, और फिर से बनाता है - यह लगातार आदमी पर बार-बार लौटता रहता है, जैसे रात और दिन लौटते हैं।

35

अशूरेण हतः शूर एकेनापि हतं शतम् | प्राकृताः प्रभुतां याताः सर्वमावर्त्यते जगत् || ३५ ||

aśūreṇa hataḥ śūra ekeneāpi hataṃ śatam | prākṛtāḥ prabhutāṃ yātāḥ sarvamāvartyate jagat || 35 ||

English

A hero has been killed by a coward; a hundred have been killed by just one; common people have risen to power - the whole world just keeps turning around and around.

हिन्दी

किसी बहादुर को डरपोक ने मार डाला है; सौ लोगों को अकेले एक आदमी ने मार डाला है; मामूली लोग बड़े पदों पर पहुँच गए हैं - यह पूरी दुनिया बस घूमती ही रहती है।

36

जनतेयं विपर्यासमजस्रमनुगच्छति | जडस्पन्दपरामर्शात्तरङ्गाणामिवावली || ३६ ||

janateyaṃ viparyāsamajasramanugacchati | jaḍaspandaparāmarśāttaraṅgāṇāmivāvalī || 36 ||

English

This mass of people follows endless reversal without stopping, like a row of waves that rises out of the plain, mindless movement of water.

हिन्दी

लोगों की यह भीड़ बिना रुके हमेशा उलट-पुलट होती रहती है, जैसे पानी की सीधी-सादी, बेसमझ हलचल से लहरों की कतार उठती है।

37

बाल्यमल्पदिनैरेव यौवनश्रीस्ततो जरा | देहेऽपि नैकरूपत्वं कास्था बाह्येषु वस्तुषु || ३७ ||

bālyamalpadinairēva yauvanaśrīstatō jarā | dēhē'pi naikarūpatvaṃ kāsthā bāhyēṣu vastuṣu || 37 ||

English

Childhood, in just a few days, gives way to the glory of youth, and then to old age; even the body does not keep one form - so what trust can there be in things outside it?

हिन्दी

बचपन कुछ ही दिनों में जवानी की शान में बदल जाता है, और फिर बुढ़ापे में; जब शरीर ही एक रूप में नहीं रहता, तो बाहर की चीज़ों पर क्या भरोसा किया जाए?

38

क्षणमानन्दितामेति क्षणमेति विषादिताम् | क्षणं सौम्यत्वमायाति सर्वस्मिन्नटवन्मनः || ३८ ||

kṣaṇamānanditāmeti kṣaṇameti viṣāditām | kṣaṇaṃ saumyatvamāyāti sarvasminnaṭavanmanaḥ || 38 ||

English

For a moment the mind becomes joyful, for a moment it becomes sad; for a moment it turns gentle - in everything, the mind acts like a dancer.

हिन्दी

एक पल मन खुश हो जाता है, एक पल उदास हो जाता है; एक पल वह नरम पड़ जाता है - हर बात में मन एक नाचने वाले कलाकार की तरह बर्ताव करता है।

39

इतश्चान्यदितश्चान्यदितश्चान्यदयं विधिः | रचयन्वस्तुनायाति खेदं लीलास्विवार्भकः || ३९ ||

itaścānyaditaścānyaditaścānyadayaṃ vidhiḥ | racayanvastunāyāti khedaṃ līlāsvivārbhakaḥ || 39 ||

English

This thing, then another, then yet another - this is how fate goes on shaping things, growing tired in its play, like a child at its games.

हिन्दी

यह चीज़, फिर दूसरी, फिर तीसरी - इसी तरह नियति चीज़ों को गढ़ती रहती है, अपने इस खेल में थकती रहती है, जैसे कोई बच्चा अपने खेलों में थक जाता है।

40

चिनोत्युत्पादयत्यत्ति निहत्यासृजति क्रमात् | सततं रात्र्यहानीव निवर्तन्ते नरं प्रति || ४० ||

cinotyutpādayatyatti nihatyāsṛjati kramāt | satataṃ rātryahānīva nivartante naraṃ prati || 40 ||

English

It gathers things, brings them into being, consumes them, destroys them, and creates them again in turn - constantly turning back on a man, like night and day.

हिन्दी

यह चीज़ों को इकट्ठा करता है, उन्हें पैदा करता है, उन्हें खा जाता है, उन्हें मिटाता है, और फिर से बनाता है - यह लगातार आदमी पर बार-बार लौटता रहता है, जैसे रात और दिन लौटते हैं।

41

आविर्भावतिरोभावभागिनो भवभागिनः | जनस्य स्थिरतां यान्ति नापदो न च संपदः || ४१ ||

āvirbhāvatirōbhāvabhāgino bhavabhāginaḥ | janasya sthiratāṃ yānti nāpado na ca saṃpadaḥ || 41 ||

English

For a person caught in appearing and disappearing, caught in this round of existence, neither troubles nor good fortune ever stay fixed.

हिन्दी

जो आदमी बार-बार पैदा होने और मिटने में, और इस जन्म-मरण के चक्र में फँसा है, उसके लिए न मुसीबतें टिकती हैं और न अच्छे दिन टिकते हैं।

42

कालः क्रीडत्ययं प्रायः सर्वमापदि पातयन् | हेलाविचलिताशेषचतुराचारचञ्चुरः || ४२ ||

kālaḥ krīḍatyayaṃ prāyaḥ sarvamāpadi pātayan | helāvicalitāśeṣacaturācāracañcuraḥ || 42 ||

English

This Time keeps playing on, mostly throwing everything into disaster, restless as it topples every clever scheme with the smallest touch of its sport.

हिन्दी

यह समय खेलता ही रहता है, ज़्यादातर हर चीज़ को मुसीबत में डाल देता है, और अपने हल्के-से खेल से ही हर चतुर योजना को बेचैनी से उलट देता है।

43

समविषमविपाकतो विभिन्नास्त्रिभुवनभूतपरम्पराफलौघाः | समयपवनपातिताः पतन्ति प्रतिदिनमाततसंसृतिद्रुमेभ्यः || ४३ ||

samaviṣamavipākato vibhinnāstribhuvanabhūtaparamparāphalaughāḥ | samayapavanapātitāḥ patanti pratidinamātata saṃsṛtidrumebhyaḥ || 43 ||

English

The countless fruits of all the beings, one after another, in the three worlds - ripening well or badly, each different from the other - fall every day, shaken down by the wind of time, from the vast, spreading tree of this ever-turning world.

हिन्दी

तीनों लोकों में एक के बाद एक आने वाले प्राणियों के अनगिनत फल - कोई अच्छी तरह पकता है, कोई बुरी तरह, और सब एक-दूसरे से अलग - हर दिन इस बार-बार चलने वाले संसार के विशाल, फैले हुए पेड़ से, समय की हवा के झोंकों से गिरते रहते हैं।

← Chapter 27Chapter 29 →