Vairāgya वैराग्य

Chapter 26 — 43 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | वृत्तेऽस्मिन्नेवमेतेषां कालादीनां महामुने | संसारनाम्नि कैवास्था मादृशानां वदत्विह || १ ||

śrīrāma uvāca | vṛtte'sminnevameteṣāṃ kālādīnāṃ mahāmune | saṃsāranāmni kaivāsthā mādṛśānāṃ vadatvih || 1 ||

English

Sri Rama said: Great sage, since time and the other such forces work like this, tell me — what standing can someone like me have in this thing called the world?

हिन्दी

श्रीराम ने कहा - हे महामुनि, जब समय आदि की यही चाल है, तो मुझ जैसे व्यक्ति की इस संसार नाम की चीज़ में क्या हैसियत हो सकती है, यह मुझे बताइए।

2

विक्रीता इव तिष्ठाम एतैर्दैवादिभिर्वयम् | मुने प्रपञ्चरचनैर्मुग्धा वनमृगा इव || २ ||

vikrītā iva tiṣṭhāma etairdaivādibhirvayam | mune prapañcaracanairmugdhā vanamṛgā iva || 2 ||

English

We stand here like people already sold off — sold to fate and its kind. Sage, we are fooled by the tricks of this world, like deer in the forest.

हिन्दी

हे मुनि, हम तो मानो पहले से ही बिक चुके हैं - भाग्य और उस जैसी शक्तियों के हाथ। इस संसार की चालों से हम वैसे ही मोहित हो गए हैं जैसे जंगल के हिरण मोहित हो जाते हैं।

3

एषोऽनार्यसमाम्नायः कालः कवलनोन्मुखः | जगत्यविरतं लोकं पातयत्यापदर्णवे || ३ ||

eṣo'nāryasamāmṇāyaḥ kālaḥ kavalanōnmūkhaḥ | jagatyavirataṃ lōkaṃ pātayatyāpadarṇavē || 3 ||

English

This Time follows the ways of the cruel; its mouth is always open to swallow. Without pause, it throws the people of the world into an ocean of misfortune.

हिन्दी

यह काल तो नीच स्वभाव वाला है, हमेशा निगलने के लिए तैयार रहता है। यह लगातार संसार के लोगों को विपत्ति के समुद्र में गिरा देता है।

4

दहत्यन्तर्दुराशाभिर्देवो दारुणचेष्टया | लोकमुष्णप्रकाशाभिज्वालाभिर्दहनो यथा || ४ ||

dahatyantardurāśābhirdēvō dāruṇacēṣṭayā | lōkamuṣṇaprakāśābhijvālābhirdahanō yathā || 4 ||

English

Fate, acting cruelly, burns people inside with false hopes and desires — the way a fire burns the world with hot, bright flames.

हिन्दी

भाग्य अपने क्रूर स्वभाव से लोगों को झूठी आशाओं और इच्छाओं से भीतर ही भीतर जलाता है, ठीक वैसे ही जैसे आग अपनी गर्म तेज लपटों से संसार को जलाती है।

5

धृतिं विधुरयत्येषा मर्यादारूपवल्लभा | स्त्रीत्वात्स्वभावचपला नियतिर्नियतोन्मुखी || ५ ||

dhṛtiṃ vidhurayatyēṣā maryādārūpavallabhā | strītvātsvabhāvacapalā niyatirniyatōnmūkhī || 5 ||

English

This Necessity is a woman devoted to her own rule; she is fickle by her feminine nature and always intent on what is destined to happen. She robs a person of his steadiness.

हिन्दी

यह नियति अपने ही नियम की पक्की स्वामिनी है; स्त्री-स्वभाव के कारण चंचल है, और हमेशा वही करने पर तुली रहती है जो नियत है। यह मनुष्य के धैर्य को नष्ट कर देती है।

6

ग्रसतेऽविरतं भूतजालं सर्प इवानिलम्| कृतान्तः कर्कशाचारो जरां नीत्वाऽजरं वपुः || ६ ||

grasate'virataṃ bhūtajālaṃ sarpa ivānilam| kṛtāntaḥ karkaśācāro jarāṃ nītvā'jaraṃ vapuḥ || 6 ||

English

Death, cruel in its ways, drags even an ageless body into old age, and it ceaselessly swallows the whole heap of creatures, like a snake swallowing air.

हिन्दी

यह क्रूर स्वभाव वाली मृत्यु उस शरीर को भी बुढ़ापे में धकेल देती है जो अपने आप बूढ़ा नहीं होता, और वह लगातार सारे प्राणियों के समूह को निगलती रहती है, ठीक वैसे ही जैसे साँप हवा निगलता रहता है।

7

यमो निर्घृणराजेन्द्रो नार्तं नामानुकम्पते| सर्वभूतदयोदारो जनो दुर्लभतां गतः || ७ ||

yamo nirghṛṇarājendro nārtaṃ nāmānukampate| sarvabhūtadayodāro jano durlabhatāṃ gataḥ || 7 ||

English

Yama, the merciless king of kings, has no pity at all for those in pain. And people who are truly kind to every living being have become very rare.

हिन्दी

यम, जो निर्दयी राजाओं का राजा है, दुखी लोगों पर तनिक भी दया नहीं करता। और जो लोग सचमुच सभी प्राणियों पर दया करने वाले हों, वे अब बहुत दुर्लभ हो गए हैं।

8

सर्वा एव मुने फल्गुविभवा भूतजातयः| दुःखायैव दुरन्ताय दारुणा भोगभूमयः || ८ ||

sarvā eva mune phalguvibhavā bhūtajātayaḥ| duḥkhāyaiva durantāya dāruṇā bhogabhūmayaḥ || 8 ||

English

Sage, all creatures have only a trivial, worthless kind of prosperity. The lands of enjoyment are cruel places, leading only to endless suffering.

हिन्दी

हे मुनि, सभी प्राणियों की समृद्धि तुच्छ और बेकार है। भोग के ये सारे क्षेत्र भयानक हैं और अंततः केवल अनंत दुख ही देते हैं।

9

आयुरत्यन्तचपलं मृत्युरेकान्तनिष्ठुरः| तारुण्यं चातितरलं बाल्यं जडतया हृतम् || ९ ||

āyuratyantacapalaṃ mṛtyurekāntaniṣṭhuraḥ| tāruṇyaṃ cātitaramaṃ bālyaṃ jaḍatayā hṛtam || 9 ||

English

Life is completely unstable, death is entirely without mercy. Youth, too, is very fleeting, and childhood is wasted away in simple ignorance.

हिन्दी

जीवन बिल्कुल अस्थिर है, मृत्यु पूरी तरह निर्दयी है। जवानी भी बहुत जल्दी बीत जाने वाली है, और बचपन तो नादानी में ही बीत जाता है।

10

कलाकलङ्कितो लोको बन्धवो भवबन्धनम्| भोगा भवमहारोगास्तृष्णाश्च मृगतृष्णिकाः || १० ||

kalākalaṅkito loko bandhavo bhavabandhanam| bhogā bhavamahārogāstṛṣṇāśca mṛgatṛṣṇikāḥ || 10 ||

English

This world is covered in flaws. Relatives are only one more rope tying us to this life. Pleasures are like the great diseases of worldly life, and our cravings are like a mirage.

हिन्दी

यह संसार दोषों से भरा है। रिश्तेदार तो बस इस जीवन से बाँधने वाली एक और डोर हैं। सुख-भोग संसार के बड़े रोगों जैसे हैं, और हमारी तृष्णाएँ मरीचिका जैसी हैं।

11

शत्रवश्चेन्द्रियाण्येव सत्यं यातमसत्यताम् | प्रहरत्यात्मनैवात्मा मनसैव मनो रिपुः || ११ ||

śatravaścendriyāṇyeva satyaṃ yātamasatyatām | praharatyātmanaivātmā manasaiva mano ripuḥ || 11 ||

English

Our own senses are truly our enemies; even truth has turned into falsehood. The self strikes itself by itself, and the mind becomes its own enemy, attacked by the mind.

हिन्दी

हमारी अपनी इंद्रियाँ ही हमारी सच्ची शत्रु हैं; सच भी झूठ बन गया है। आत्मा खुद अपने आप पर वार करती है, और मन खुद अपना ही शत्रु बनकर मन पर ही वार करता है।

12

अहंकारः कलङ्काय बुद्धयः परिपेलवाः | क्रिया दुष्फलदायिन्यो लीलाः स्त्रीनिष्ठतां गताः || १२ ||

ahaṃkāraḥ kalaṅkāya buddhayaḥ paripelavāḥ | kriyā duṣphaladāyinyo līlāḥ strīniṣṭhatāṃ gatāḥ || 12 ||

English

Pride leads only to disgrace, the mind has become very feeble, actions bring nothing but bad results, and even our amusements have narrowed down to nothing but women.

हिन्दी

अहंकार से केवल बदनामी मिलती है, बुद्धि बहुत कमज़ोर हो गई है, कर्मों का फल बुरा ही निकलता है, और हमारे मनोरंजन भी सिमटकर सिर्फ स्त्रियों तक रह गए हैं।

13

वाञ्छाविषयशालिन्यः सच्चमत्कृतयः क्षताः | नार्यो दोषपताकिन्यो रसा नीरसतां गताः || १३ ||

vāñchāviṣayaśālinyaḥ saccamatkṛtayaḥ kṣatāḥ | nāryo doṣapatākinyo rasā nīrasatāṃ gatāḥ || 13 ||

English

Women, who seem full of everything we desire and once seemed truly wonderful, are flawed; in truth they now carry the flag of every fault. And all the flavors of life have turned tasteless.

हिन्दी

स्त्रियाँ, जो चाहे हुए सुखों से भरी और सचमुच अद्भुत जान पड़ती थीं, वास्तव में दोषपूर्ण हैं; वे तो अब हर दोष का झंडा उठाए हुए हैं। और जीवन के सारे रस अब फीके पड़ गए हैं।

14

वस्त्ववस्तुतया ज्ञातं दत्तं चित्तमहंकृतौ | अभाववेधिता भावा भावान्तो नाधिगम्यते || १४ ||

vastvavastutayā jñātaṃ dattaṃ cittamahaṅkṛtau | abhāvavedhitā bhāvā bhāvānto nādhigamyate || 14 ||

English

What is real is taken for unreal, and the mind is handed over to pride. Everything that exists is shot through with its own coming end, yet no one grasps where existence truly leads.

हिन्दी

जो सच है उसे झूठ समझा जाता है, और मन अहंकार के हवाले कर दिया गया है। जो कुछ भी है, वह अपने ही अंत से भरा हुआ है, फिर भी कोई यह नहीं समझ पाता कि अस्तित्व आखिर कहाँ जाकर खत्म होता है।

15

तप्यते केवलं साधो मतिराकुलितान्तरा | रागरोगो विलसति विरागो नोपगच्छति || १५ ||

tapyate kevalaṃ sādho matirākulitāntarā | rāgarogo vilasati virāgo nopagacchati || 15 ||

English

Only pain remains, good sir — the mind stays troubled inside. The disease called passion keeps flourishing, and freedom from passion never comes.

हिन्दी

हे साधो, बस पीड़ा ही बचती है - मन भीतर से हमेशा व्याकुल रहता है। राग नाम की बीमारी फलती-फूलती रहती है, और वैराग्य कभी नहीं आता।

16

रजोगुणहता दृष्टिस्तमः संपरिवर्धते न चाधिगम्यते सत्त्वं तत्त्वमत्यन्तदूरतः || १६ ||

rajoguṇahatā dṛṣṭistamaḥ saṃparivardhate na cādhigamyate sattvaṃ tattvamatyantadūrataḥ || 16 ||

English

Vision is ruined by restless passion, and dark ignorance keeps growing. Purity and goodness are never reached — the truth stays completely out of reach.

हिन्दी

रज गुण की वजह से दृष्टि बिगड़ जाती है, और अंधकार यानी अज्ञान बढ़ता ही जाता है। सत्त्व यानी शुद्धता कभी हाथ नहीं आती, और सच्चाई पूरी तरह दूर बनी रहती है।

17

स्थितिरस्थिरतां याता मृतिरागमनोन्मुखी धृतिर्वैधुर्यमायाता रतिर्नित्यमवस्तुनि || १७ ||

sthitirasthiratāṃ yātā mṛtirāgamanonmukhī dhṛtirvaidhuryamāyātā ratirnityamavastuni || 17 ||

English

What seemed stable has become unstable, and death always stands ready to arrive. Steadiness has turned into helplessness, and our attachment always fastens on things that are not even real.

हिन्दी

जो स्थिर लगता था वह अस्थिर हो गया है, और मृत्यु हमेशा आने के लिए तैयार खड़ी रहती है। धैर्य बेबसी में बदल गया है, और हमारा मोह हमेशा उन चीज़ों से बंधा रहता है जो असल में हैं ही नहीं।

18

मतिर्मान्द्येन मलिना पातैकपरमं वपुः ज्वलतीव जरा देहे प्रतिस्फुरति दुष्कृतम् || १८ ||

matirmāndyena malinā pātaikaparamaṃ vapuḥ jvalatīva jarā dehe pratisphurati duṣkṛtam || 18 ||

English

The mind grows dull and clouded through sluggishness. The body is bent only on decline. Old age burns in the body like fire, and the results of our bad deeds keep flashing up again and again.

हिन्दी

सुस्ती के कारण मन धुंधला और मैला हो जाता है। शरीर केवल गिरावट की ओर ही बढ़ता है। बुढ़ापा शरीर में आग की तरह जलता है, और हमारे बुरे कर्मों का फल बार-बार सामने आता रहता है।

19

यत्नेन याति युवता दूरे सज्जनसंगतिः गतिर्न विद्यते काचित्क्वचिन्नोदेति सत्यता || १९ ||

yatnena yāti yuvatā dūre sajjanasaṃgatiḥ gatirna vidyate kācitkvacinnodeti satyatā || 19 ||

English

Youth slips away all on its own, and the company of good people stays far off. There is no way out anywhere, and truth never shows up anywhere.

हिन्दी

जवानी अपने आप ही चली जाती है, और अच्छे लोगों का साथ हमेशा दूर ही रहता है। कहीं कोई रास्ता नहीं मिलता, और सच्चाई कहीं भी सामने नहीं आती।

20

मनो विमुह्यतीवान्तर्मुदिता दूरतां गता नोज्ज्वला करुणोदेति दूरादायाति नीचता || २० ||

mano vimuhyatīvāntarmuditā dūratāṃ gatā nojjvalā karuṇodeti dūrādāyāti nīcatā || 20 ||

English

The mind grows completely confused within, and joy has moved far away. Bright, warm compassion never rises, while meanness comes rushing in from every side.

हिन्दी

मन भीतर से पूरी तरह उलझ जाता है, और खुशी बहुत दूर चली जाती है। उजली और गर्मजोशी वाली दया कभी नहीं उठती, जबकि नीचता हर तरफ से दौड़ी चली आती है।

21

धीरताऽधीरतामेति पातोत्पातपरो जनः | सुलभो दुर्जनाश्लेषो दुर्लभः सत्समागमः || २१ ||

dhīratā'dhīratāmeti pātotpātaparo janaḥ | sulabho durjanāśleṣo durlabhaḥ satsamāgamaḥ || 21 ||

English

Steadiness turns into restlessness, and people fall prey to one calamity after another. It is easy to fall in with bad people, but rare to meet good ones.

हिन्दी

धैर्य अधीरता में बदल जाता है, और लोग एक के बाद एक मुसीबत में फँसते जाते हैं। बुरे लोगों की संगत आसानी से मिल जाती है, पर अच्छे लोगों का साथ मिलना दुर्लभ है।

22

आगमापायिनो भावा भावना भवबन्धनी | नीयते केवलं क्वापि नित्यं भूतपरम्परा || २२ ||

āgamāpāyino bhāvā bhāvanā bhavabandhanī | nīyate kevalaṃ kvāpi nityaṃ bhūtaparamparā || 22 ||

English

Everything that comes must also go, yet our thinking about things is what ties us to this existence. And the whole endless chain of living beings is constantly being swept away somewhere, without end.

हिन्दी

जो कुछ भी आता है वह चला भी जाता है, फिर भी हमारी सोच ही हमें इस संसार से बाँधे रखती है। और सारे प्राणियों की यह अंतहीन कड़ी हमेशा कहीं न कहीं बहती चली जा रही है।

23

दिशोऽपि हि न दृश्यन्ते देशोऽप्यन्यापदेशभाक् | शैला अपि विशीर्यन्ते कैवास्था मादृशे जने || २३ ||

diśo'pi hi na dṛśyante deśo'pyanyāpadeśabhāk | śailā api viśīryante kaivāsthā mādṛśe jane || 23 ||

English

Even the directions disappear from sight, even a place turns into something else and takes another name, even mountains crumble away — so what firm ground can there be for someone like me?

हिन्दी

दिशाएँ तक दिखनी बंद हो जाती हैं, कोई जगह भी अपना नाम बदलकर कुछ और बन जाती है, यहाँ तक कि पहाड़ भी टूटकर बिखर जाते हैं - तो फिर मुझ जैसे व्यक्ति के लिए क्या ठोस आधार बचता है?

24

अद्यते सत्तयापि द्यौर्भुऽवन चापि ऊयते | धरापि याति वैधुर्यं केवास्था मादृशे जने || २४ ||

adyate sattayāpi dyaurbhu'van cāpi ūyate | dharāpi yāti vaidhuryaṃ kevāsthā mādṛśe jane || 24 ||

English

Even the sky is being eaten away, existence and all; the world too is wasting away; even the earth is losing its steadiness — so what firm ground can there be for someone like me?

हिन्दी

आकाश तक अपने पूरे अस्तित्व के साथ खाया जा रहा है; संसार भी घिसकर मिटता जा रहा है; धरती तक अपनी स्थिरता खोती जा रही है - तो फिर मुझ जैसे व्यक्ति के लिए क्या आधार बचता है?

25

शुष्यन्त्यपि समुद्राश्च शीर्यन्ते तारका अपि | सिद्धा अपि विनश्यन्ति कैवास्था मादृशे जने || २५ ||

śuṣyantyapi samudrāśca śīryante tārakā api | siddhā api vinaśyanti kaivāsthā mādṛśe jane || 25 ||

English

Even the oceans dry up, even the stars fall apart, even the perfected sages die — so what firm ground can there be for someone like me?

हिन्दी

समुद्र तक सूख जाते हैं, तारे तक बिखर जाते हैं, सिद्ध पुरुष तक नाश हो जाते हैं - तो फिर मुझ जैसे व्यक्ति के लिए क्या आधार बचता है?

26

दानवा अपि दीर्यन्ते ध्रुवोऽप्यध्रुवजीवितः | अमरा अपि मार्यन्ते कैवास्था मादृशे जने || २६ ||

dānavā api dīryante dhruvo'pyadhruvajīvitaḥ | amarā api māryante kaivāsthā mādṛśe jane || 26 ||

English

Even demons are torn to pieces, even the pole star, which is called fixed, does not have a fixed life, even the immortals are killed — so what firm ground can there be for someone like me?

हिन्दी

दानव तक चीर डाले जाते हैं, ध्रुव तारा तक - जिसे अटल कहा जाता है - उसका जीवन भी अटल नहीं है, अमर कहलाने वाले देवता तक मार डाले जाते हैं - तो फिर मुझ जैसे व्यक्ति के लिए क्या आधार बचता है?

27

शक्रोऽप्याक्रम्यते वक्रैर्यमोऽपि हि नियम्यते | वायुरप्येत्यवायुत्वं कैवास्था मादृशे जने || २७ ||

śakro'pyākramyate vakrairyamo'pi hi niyamyate | vāyurapyetyavāyutvaṃ kaivāsthā mādṛśe jane || 27 ||

English

Even Indra, the king of the gods, is attacked by crooked enemies; even Yama, the god of death, is himself held in check; even the wind stops being wind — so what firm ground can there be for someone like me?

हिन्दी

देवराज इंद्र तक कुटिल शत्रुओं के हमले का शिकार होते हैं, यम तक किसी और के वश में रहते हैं, हवा तक हवा नहीं रह जाती - तो फिर मुझ जैसे व्यक्ति के लिए क्या आधार बचता है?

28

सोमोऽपि व्योमतां याति मार्तण्डोऽप्येति खण्डताम् | मग्नतामग्निरप्येति कैवास्था मादृशे जने || २८ ||

somopi vyomatāṃ yāti mārtaṇḍo'pyeti khaṇḍatām | magnatāmagnirapyeti kaivāsthā mādṛśe jane || 28 ||

English

Even the moon dissolves into empty sky, even the sun breaks into pieces, even fire itself gets drowned out — so what firm ground can there be for someone like me?

हिन्दी

चाँद तक खाली आकाश में घुलकर खो जाता है, सूरज तक टुकड़ों में बिखर जाता है, आग तक बुझकर डूब जाती है - तो फिर मुझ जैसे व्यक्ति के लिए क्या आधार बचता है?

29

परमेष्ठ्यपि निष्ठावान्ह्रियते हीररप्यजः | भवोऽप्यभावमायाति कैवास्था मादृशे जने || २९ ||

parameṣṭhyapi niṣṭhāvānhriyate hīrarapyajaḥ | bhavo'pyabhāvamāyāti kaivāsthā mādṛśe jane || 29 ||

English

Even Brahma, the highest and most steadfast of all, is swept away; even Hara, though said to be unborn, is not spared; even Bhava turns into nothing — so what firm ground can there be for someone like me?

हिन्दी

ब्रह्मा तक, जो सबसे स्थिर माने जाते हैं, बहा ले जाए जाते हैं; हर यानी शिव तक, जिन्हें अजन्मा कहा जाता है, नहीं बचते; भव तक अभाव को प्राप्त हो जाते हैं - तो फिर मुझ जैसे व्यक्ति के लिए क्या आधार बचता है?

30

कालः संकाल्यते येन नियतिश्चापि नीयते | खमप्यालीयतेऽनन्तं कैवास्था मादृशे जने || ३० ||

kālaḥ saṃkālyate yena niyatiścāpi nīyate | khamapyālīyate'nantaṃ kaivāsthā mādṛśe jane || 30 ||

English

There is something by which even Time itself is brought to an end, and Necessity too is swept away; even endless space dissolves away — so what firm ground can there be for someone like me?

हिन्दी

कोई ऐसी शक्ति है जिससे काल भी समाप्त हो जाता है, और नियति भी बह जाती है; अनंत आकाश तक विलीन हो जाता है - तो फिर मुझ जैसे व्यक्ति के लिए क्या आधार बचता है?

31

अश्राव्यावाच्यदुर्दर्शतत्त्वेनाज्ञातमूर्तिना| भुवनानि विडम्ब्यन्ते केनचिद्भ्रमदायिना || ३१ ||

aśrāvyāvācyadurdarśatattvenājñātamūrtinā| bhuvanāni viḍambyante kenacidbhramadāyinā || 31 ||

English

By something whose real nature cannot be heard, cannot be described in words, and cannot be seen — something whose very shape is unknown, and which spreads only confusion — the whole world is being made a fool of by this unknown power.

हिन्दी

किसी ऐसी चीज़ से जिसका असली रूप न सुना जा सकता है, न कहा जा सकता है, न देखा जा सकता है - जिसका आकार तक अज्ञात है, और जो सिर्फ भ्रम फैलाती है - उसी अनजानी शक्ति के हाथों पूरा संसार मूर्ख बनाया जा रहा है।

32

अहंकारकलामेत्य सर्वत्रान्तरवासिना| न सोऽस्ति त्रिषु लोकेषु यस्तेनेह न बाध्यते || ३२ ||

ahaṃkārakalāmetya sarvatrāntaravāsinā| na so'sti triṣu lokeṣu yasteneha na bādhyate || 32 ||

English

This same power takes the shape of ego and lives inside everyone, everywhere. There is no one in the three worlds who is not troubled by it.

हिन्दी

यही शक्ति अहंकार का रूप लेकर हर जगह, हर किसी के भीतर बसी रहती है। तीनों लोकों में ऐसा कोई नहीं जो इससे परेशान न हो।

33

शिलाशैलकवप्रेषु साश्वभूतो दिवाकरः| वनपाषाणवन्नित्यमवशः परिचोद्यते || ३३ ||

śilāśailakavapreṣu sāśvabhūto divākaraḥ| vanapāṣāṇavannityamavaśaḥ paricodyate || 33 ||

English

The sun, together with its chariot and horses, travels among rocks, mountains, and cliffs — driven on forever, utterly without control of its own, as helpless as a stone lying in the forest.

हिन्दी

सूरज अपने रथ और घोड़ों के साथ चट्टानों, पहाड़ों और खड्डों के बीच चलता है - हमेशा हाँका जाता है, अपने ऊपर कोई अधिकार नहीं रखता, बिल्कुल वैसे ही बेबस जैसे जंगल में पड़ा हुआ एक पत्थर।

34

धरागोलकमन्तस्थसुरासुरगणास्पदम्| वेष्ट्यते धिष्ण्यचक्रेण पक्वाक्षोटमिव त्वचा || ३४ ||

dharāgolakamantasthasurāsuragaṇāspadam| veṣṭyate dhiṣṇyacakreṇa pakvākṣoṭamiva tvacā || 34 ||

English

The round earth, home to hosts of gods and demons living inside it, is wrapped all around by the circle of the stars, the way a ripe walnut is wrapped in its shell.

हिन्दी

यह गोल पृथ्वी, जिसके भीतर देवताओं और असुरों के समूह रहते हैं, चारों ओर से तारों के घेरे में इस तरह लिपटी हुई है जैसे पका हुआ अखरोट अपने छिलके में लिपटा रहता है।

35

दिवि देवा भुवि नराः पातालेषु च भोगिनः| कल्पिताः कल्पमात्रेण नीयन्ते जर्जरां दशाम् || ३५ ||

divi devā bhuvi narāḥ pātāleṣu ca bhoginaḥ| kalpitāḥ kalpamātreṇa nīyante jarjarāṃ daśām || 35 ||

English

Gods in heaven, men on earth, serpents in the world below — all of them, though seemingly real, are formed by nothing more than imagination, and all of them are driven, in time, into a broken, worn-out state.

हिन्दी

स्वर्ग में देवता, धरती पर मनुष्य, और पाताल में सर्प - ये सब, भले ही सच्चे लगते हों, केवल कल्पना से बने हैं, और आखिर में सब जर्जर और टूटी-फूटी अवस्था में पहुँच जाते हैं।

36

कामश्च जगदीशानरणलब्धपराक्रमः| अक्रमेणैव विक्रान्तो लोकमाक्रम्य वल्गति || ३६ ||

kāmaśca jagadīśānarṇalabdhaparākramaḥ| akrameneva vikrānto lokamākramya valgati || 36 ||

English

And Desire, who won his own strength by warring even against the Lord of the world, still moves without any restraint, overrunning the whole world and prancing about freely.

हिन्दी

और काम, जिसने संसार के स्वामी से लड़कर भी अपना बल पाया था, आज भी बिना किसी रोक-टोक के पूरी दुनिया पर छा जाता है और मनमाने ढंग से उछलता-कूदता रहता है।

37

वसन्तो मत्तमातङ्गो मदैः कुसुमवर्षणैः| आमोदितककुप्चक्रश्चेतो नयति चापलम् || ३७ ||

vasanto mattamātaṅgo madaiḥ kusumavarṣaṇaiḥ| āmoditakakupcakraśceto nayati cāpalam || 37 ||

English

Spring is like an elephant in rut — its excitement pours down as showers of flowers, filling every direction with fragrance, and it drives the mind toward restlessness.

हिन्दी

वसंत मानो मस्त हाथी है - उसका मद फूलों की बारिश बनकर बरसता है, हर दिशा को खुशबू से भर देता है, और मन को चंचल बना देता है।

38

अनुरक्ताङ्गनालोललोचनालोकिताकृति| स्वस्थीकर्तुं मनः शक्तो न विवेको महानपि || ३८ ||

anuraktāṅganālolalocanālokitākṛti| svasthīkartuṃ manaḥ śakto na viveko mahānapi || 38 ||

English

When a woman in love looks someone over with restless, wandering eyes, even the greatest power of discernment cannot keep the mind steady.

हिन्दी

जब कोई प्रेम में डूबी स्त्री अपनी बेचैन घूमती आँखों से किसी के रूप को निहारती है, तो सबसे बड़ा विवेक भी मन को स्थिर नहीं रख पाता।

39

परोपकारकारिण्या परार्तिपरितप्तया| बुद्ध एव सुखी मन्ये स्वात्मशीतलया धिया || ३९ ||

paropakārakāriṇyā parārtiparitaptyā| buddha eva sukhī manye svātmaśītalayā dhiyā || 39 ||

English

I think only a truly wise person is happy — one whose mind helps others, feels for others' pain as if it burned within, yet stays cool and steady in the self.

हिन्दी

मुझे लगता है सुखी केवल वही ज्ञानी व्यक्ति होता है जिसका मन दूसरों की भलाई करता है, दूसरों के दुख से भीतर तक जलता भी है, फिर भी अपने भीतर से शांत और शीतल बना रहता है।

40

उत्पन्नध्वंसिनः कालवडवानलपातिनः| संख्यातुं केन शक्यन्ते कल्लोला जीविताम्बुधौ || ४० ||

utpannadhvaṃsinaḥ kālavadavānalapātinaḥ| saṃkhyātuṃ kena śakyante kalolā jīvitāmbudhau || 40 ||

English

Who could ever count the waves in the ocean of life — waves that rise only to be destroyed, and fall into the fire that burns beneath the sea, the fire of time?

हिन्दी

जीवन रूपी समुद्र में उठने वाली लहरों को कौन गिन सकता है - जो लहरें उठती ही हैं मिटने के लिए, और समुद्र के भीतर जलने वाली काल की उस आग में गिर जाती हैं?

41

सर्व एव नरा मोहाद्दुराशापाशपाशिनः | दोषगुल्मकसारङ्गा विशीर्णा जन्मजङ्गले | संक्षीयते जगति जन्मपरम्परासु लोकस्य तैरिह कुकर्मभिरायुरेतत् || ४१ ||

sarva eva narā mohāddurāśāpāśapāśinaḥ | doṣagulmakasāraṅgā viśīrṇā janmajaṅgale | saṃkṣīyate jagati janmaparamparāsu lokasya tairiha kukarmabhirāyuretat || 41 ||

English

All men, out of delusion, are tied up by the rope of false hope; like deer caught in the thorny bushes of their own faults, they lie scattered through the jungle of repeated birth. And in this world, life after life, this span of life that people have is worn away by their own bad deeds.

हिन्दी

सारे मनुष्य मोह के कारण झूठी आशा की रस्सी में बंधे हुए हैं; वे अपने ही दोषों की कँटीली झाड़ियों में फँसे हिरणों की तरह जन्म-जन्म के जंगल में इधर-उधर बिखरे पड़े हैं। और इस संसार में, जन्म के बाद जन्म, लोगों की यह जिंदगी उनके अपने बुरे कर्मों से घुलती-घिसती जाती है।

42

आकाशपादपलताकृतपाशकल्पं येषां फलं नहि विचारविदोऽपि विद्मः || ४२ ||

ākāśapādapalatākṛtapāśakalpaṃ yeṣāṃ phalaṃ nahi vicāravido’pi vidmaḥ || 42 ||

English

Even we, who know how to think things through, do not understand actions whose result is no more real than a rope woven from the creeper of a tree that grows in the sky.

हिन्दी

हम, जो सोच-विचार करना जानते हैं, फिर भी उन कर्मों को नहीं समझ पाते जिनका फल आकाश में उगे किसी पेड़ की बेल से बनी रस्सी जितना ही असत्य है।

43

अद्योत्सवोऽयमृतुरेष तथेह यात्रा ते बन्धवः सुखमिदं सविशेषभोगम् | इत्थं मुधैव कलयन्सुविकल्पजालमालोलपेलवमतिर्गलतीह लोकः || ४३ ||

adyotsavo’yamṛtureṣa tatheha yātrā te bandhavaḥ sukhamidaṃ saviśeṣabhogam | itthaṃ mudhaiva kalayansuvikalpajālamālolapelavamatirgalatīha lokaḥ || 43 ||

English

'Today is a festival, this is the right season, here is a journey, these are my own relatives, this is real pleasure and joy' — thinking such empty thoughts, weaving one useless idea after another, with a mind that is restless and weak, a person in this world simply slips away and is gone.

हिन्दी

'आज उत्सव है, यही सही मौसम है, यह रही यात्रा, ये रहे मेरे अपने रिश्तेदार, यही तो असली सुख और आनंद है' - ऐसी खोखली बातें सोचता हुआ, एक के बाद एक बेकार खयाल बुनता हुआ, चंचल और कमज़ोर मन के साथ, मनुष्य इस संसार में यूँ ही फिसलकर चला जाता है।

← Chapter 25Chapter 27 →