Vairāgya वैराग्य

Chapter 2 — 31 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

दिवि भूमौ तथाकाशे बहिरन्तश्च मे विभुः | यो विभात्यवभासात्मा तस्मै सर्वात्मने नमः || १ ||

divi bhūmau tathākāśe bahirantaśca me vibhuḥ | yo vibhātyavabhāsātmā tasmai sarvātmane namaḥ || 1 ||

English

In heaven, on earth, and in the sky, outside me and inside me, there shines a being who is present everywhere and whose very nature is light. I bow to that self of all.

हिन्दी

स्वर्ग में, धरती पर, आकाश में, और मेरे बाहर तथा मेरे भीतर, वह सब जगह मौजूद प्रभु चमकता है, जिसका स्वभाव ही प्रकाश है। उस सबके आत्मा को मेरा नमस्कार है।

2

वाल्मीकिरुवाच | अहं बद्धो विमुक्तः स्यामिति यस्यास्ति निश्चयः | नात्यन्तमज्ञो नोत ज्ञः सोऽस्मिञ्छास्त्रेऽधिकारवान् || २ ||

vālmīkiruvāca | ahaṃ baddho vimuktaḥ syāmiti yasyāsti niścayaḥ | nātyantamajño nota jñaḥ so'smiñchāstre'dhikāravān || 2 ||

English

Valmiki said: Whoever has decided, "I am bound; let me become free," is neither completely ignorant nor already wise. That person is the one fit for this teaching.

हिन्दी

वाल्मीकि ने कहा: जिस किसी ने यह तय कर लिया है कि "मैं बंधा हूँ, मुझे मुक्त होना है," वह न तो पूरी तरह अनजान है और न ही पूरी तरह ज्ञानी। यही व्यक्ति इस शास्त्र को सीखने के योग्य है।

3

कथोपायान्विचार्यादौ मोक्षोपायानिमानथ | यो विचारयति प्राज्ञो न स भूयोऽभिजायते || ३ ||

kathopāyānvicāryādau mokṣopāyānimānatha | yo vicārayati prājño na sa bhūyo'bhijāyate || 3 ||

English

Whoever first thinks over the ways told in this story, and then thinks over these ways to freedom, that wise person, having thought it through, is not born again.

हिन्दी

जो व्यक्ति पहले इस कथा में बताए गए उपायों पर सोचता है, और फिर मुक्ति के इन उपायों पर सोचता है, वह समझदार व्यक्ति फिर से जन्म नहीं लेता।

4

अस्मिन्रामायणे रामकथोपायान्महाबलान् | एतांस्तु प्रथमं कृत्वा पुराहमरिमर्दन || ४ ||

asminrāmāyaṇe rāmakathopāyānmahābalān | etāṃstu prathamaṃ kṛtvā purāhamarimardana || 4 ||

English

In this Ramayana there are these very powerful ways drawn from Rama's story. Long ago, O crusher of enemies, I put these together first.

हिन्दी

इस रामायण में राम की कथा से निकले ये बहुत शक्तिशाली उपाय हैं। बहुत पहले, हे शत्रुओं को हराने वाले, मैंने इन्हें सबसे पहले तैयार किया था।

5

शिष्यायास्मि विनीताय भरद्वाजाय धीमते | एकाग्रो दत्तवांस्तस्मै मणिमब्धिरिवार्थिने || ५ ||

śiṣyāyāsmi vinītāya bharadvājāya dhīmate | ekāgro dattavāṃstasmai maṇimabdhirivārthine || 5 ||

English

I gave them, with full attention, to my humble and wise disciple Bharadvaja, the way the ocean gives a jewel to someone who asks for it.

हिन्दी

मैंने पूरे ध्यान से वे उपाय अपने विनम्र और बुद्धिमान शिष्य भरद्वाज को दिए, जैसे समुद्र किसी माँगने वाले को रत्न देता है।

6

तत एते कथोपाया भरद्वाजेन धीमता | कस्मिंश्चिन्मेरुगहने ब्रह्मणोऽग्र उदाहृताः || ६ ||

tat ete kathopāyā bharadvājena dhīmatā | kasmiṃścinmerugahane brahmaṇo'gra udāhṛtāḥ || 6 ||

English

Then, in some deep part of Mount Meru, the wise Bharadvaja spoke of these ways from the story, in front of Brahma.

हिन्दी

फिर मेरु पर्वत के किसी घने भाग में, बुद्धिमान भरद्वाज ने ब्रह्मा के सामने कथा के इन उपायों को बताया।

7

अथास्य तुष्टो भगवान्ब्रह्मा लोकपितामहः | वरं पुत्र गृहाणेति तमुवाच महाशयः || ७ ||

athāsya tuṣṭo bhagavānbrahmā lokapitāmahaḥ | varaṃ putra gṛhāṇeti tamuvāca mahāśayaḥ || 7 ||

English

Then Lord Brahma, the grandfather of all worlds, was pleased with him. That great one said to him, "Son, ask for a gift."

हिन्दी

तब भगवान ब्रह्मा, जो सब लोकों के पितामह हैं, उससे प्रसन्न हुए। उस महापुरुष ने उससे कहा, "पुत्र, वरदान माँगो।"

8

भरद्वाज उवाच | भगवन्भूतभव्येश वरोऽयं मेऽद्य रोचते | येनेयं जनता दुःखान्मुच्यते तदुदाहर || ८ ||

bharadvāja uvāca | bhagavanbhūtabhavyeśa varo'yaṃ me'dya rocate | yene'yaṃ janatā duḥkhānmucyate tadudāhara || 8 ||

English

Bharadvaja said: Lord, master of the past and the future, today this is the gift I want. Tell me what frees people from suffering.

हिन्दी

भरद्वाज ने कहा: हे भगवन, भूत और भविष्य के स्वामी, आज मुझे यही वरदान चाहिए। बताइए कि लोग दुःख से कैसे मुक्त होते हैं।

9

श्रीब्रह्मोवाच | गुरुं वाल्मीकिमत्राशु प्रार्थयस्व प्रयत्नतः | तेनेदं यत्समारब्धं रामायणमनिन्दितम् || ९ ||

śrībrahmovāca | guruṃ vālmīkimatrāśu prārthayasva prayatnataḥ | tenedaṃ yatsamārabdhaṃ rāmāyaṇamaninditam || 9 ||

English

Brahma said: Quickly, and with full effort, beg the teacher Valmiki about this. He is the one who has begun this faultless Ramayana.

हिन्दी

ब्रह्मा ने कहा: शीघ्र ही, पूरी कोशिश से, गुरु वाल्मीकि से यह विनती करो। उन्होंने ही यह निर्दोष रामायण आरंभ किया है।

10

तस्मिञ्छ्रुते नरो मोहात्समग्रात्संतरिष्यति | सेतुनेवाम्बुधेः पारमपारगुणशालिना || १० ||

tasmiñchrute naro mohātsamagrātsaṃtariṣyati | setunevāmbudheḥ pāramapāraguṇaśālinā || 10 ||

English

When that Ramayana is heard, a person will cross over delusion completely, the way someone crosses to the far side of the ocean by a bridge full of countless good qualities.

हिन्दी

उस रामायण को सुनकर मनुष्य मोह के पार पूरी तरह हो जाएगा, जैसे कोई असंख्य अच्छे गुणों वाले पुल से समुद्र के उस पार पहुँच जाता है।

11

श्रीवाल्मीकिरुवाचैत्युक्त्वा स भरद्वाजं परमेष्ठी मदाश्रममभ्यागच्छत्समं तेन भरद्वाजेन भूतकृत् || ११ ||

śrīvālmīkiruvācaityuktvā sa bharadvājaṃ parameṣṭhī madāśramamabhyāgacchatsamaṃ tena bharadvājena bhūtakṛt || 11 ||

English

Valmiki said: Having said this to Bharadvaja, Brahma, the creator of all beings, the highest one, came to my hermitage together with that Bharadvaja.

हिन्दी

वाल्मीकि ने कहा: भरद्वाज से यह कहकर, सब प्राणियों के रचयिता, सर्वोच्च ब्रह्मा, उसी भरद्वाज के साथ मेरे आश्रम में आए।

12

तूर्णं संपूजितो देवः सोऽर्घ्यपाद्यादिना मयाअवोचन्मां महासत्त्वः सर्वभूतहिते रतः || १२ ||

tūrṇaṃ saṃpūjito devaḥ so'rghyapādyādinā mayāavocanmāṃ mahāsattvaḥ sarvabhūtahite rataḥ || 12 ||

English

I quickly honored that god with a welcome offering, water for his feet, and other such things. Then that great being, who cares for the good of every creature, spoke to me.

हिन्दी

मैंने उस देवता का जल्दी से सम्मान किया - स्वागत में जल चढ़ाकर, पैर धोने का पानी देकर, और ऐसी ही और चीज़ें करके। फिर उस महान हस्ती ने, जो हर जीव की भलाई चाहते हैं, मुझसे कहा।

13

रामस्वभावकथनादस्माद्वरमुने त्वयानोद्वेगात्स परित्याज्य आसमाप्तेरनिन्दितात् || १३ ||

rāmasvabhāvakathanādasmādvaramune tvayānodvegātsa parityājya āsamāpteraninditāt || 13 ||

English

This telling of Rama's true nature, O best of sages, you must not give up out of worry - not until this blameless work is complete.

हिन्दी

राम के असली स्वभाव की यह कथा, हे श्रेष्ठ मुनि, तुम चिंता में आकर मत छोड़ना - जब तक यह निर्दोष रचना पूरी न हो जाए।

14

ग्रन्थेनानेन लोकोऽयमस्मात्संसारसंकटात्समुत्तरिष्यति क्षिप्रं पोतेनेवाशु सागरात् || १४ ||

granthenānena loko'yamasmātsaṃsārasaṃkaṭātsamuttariṣyati kṣipraṃ potenevāśu sāgarāt || 14 ||

English

By this book, this world will quickly cross over this danger of worldly existence, just as a boat swiftly carries someone across the ocean.

हिन्दी

इस ग्रंथ के सहारे यह संसार जल्दी ही सांसारिक जीवन के इस संकट को पार कर जाएगा, जैसे नाव किसी को समुद्र के पार जल्दी से ले जाती है।

15

वक्तुं तदेवमेवार्थमहमागतवानयम्कुरु लोकहितार्थं त्वं शास्त्रमित्युक्तवानजः || १५ ||

vaktuṃ tadevamevārthamahamāgatavānayamkuru lokahitārthaṃ tvaṃ śāstramityuktavānajaḥ || 15 ||

English

'I have come only to say this: compose a scripture for the good of the world.' So said the Unborn One.

हिन्दी

'मैं सिर्फ़ यही बात कहने आया हूँ - संसार की भलाई के लिए एक शास्त्र की रचना करो।' ऐसा उस अजन्मे ने कहा।

16

मम पुण्याश्रमात्तस्मात्क्षणादन्तर्द्धिमागतः | मुहूर्ताभ्युत्थितः प्रोच्चैस्तरङ्ग इव वारिणः || १६ ||

mama puṇyāśramāttasmātkṣaṇādantarddhimāgataḥ | muhūrtābhyutthitaḥ procchais taraṅga iva vāriṇaḥ || 16 ||

English

In an instant he vanished from my sacred hermitage - he had risen up for just a moment, high, like a wave of water.

हिन्दी

एक ही पल में वह मेरे पवित्र आश्रम से गायब हो गया - वह बस एक पल के लिए ऊँचा उठा था, जैसे पानी की कोई लहर उठती है।

17

तस्मिन्प्रयाते भगवत्यहं विस्मयमागतः | पुनस्तत्र भरद्वाजमपृच्छं स्वस्थया धिया || १७ ||

tasmin prayāte bhagavaty ahaṃ vismayam āgataḥ | punas tatra bharadvājam apṛcchaṃ svasthayā dhiyā || 17 ||

English

When the Lord had left, I was filled with wonder. Then, with a calm mind, I again asked Bharadvaja there.

हिन्दी

जब वह भगवान चले गए, तो मैं चकित रह गया। फिर, शांत मन से, मैंने वहाँ फिर से भरद्वाज से पूछा।

18

किमेतद्ब्रह्मणा प्रोक्तं भरद्वाज वदाशु मे | इत्युक्तेन पुनः प्रोक्तं भरद्वाजेन तेन मे || १८ ||

kim etad brahmaṇā proktaṃ bharadvāja vadāśu me | ityuktena punaḥ proktaṃ bharadvājena tena me || 18 ||

English

'What is this that Brahma has said, Bharadvaja? Tell me quickly.' When I said this, Bharadvaja spoke to me again.

हिन्दी

'ब्रह्मा ने यह क्या कहा है, भरद्वाज? मुझे जल्दी बताओ।' जब मैंने ऐसा कहा, तो भरद्वाज ने मुझसे फिर से कहा।

19

भरद्वाज उवाच | एतदुक्तं भगवता यथा रामायणं कुरु | सर्वलोकहितार्थाय संसारार्णवतारकम् || १९ ||

bharadvāja uvāca | etad uktaṃ bhagavatā yathā rāmāyaṇaṃ kuru | sarvalokahitārthāya saṃsārārṇavatārakam || 19 ||

English

Bharadvaja said: The Lord has said this - 'Compose the Ramayana, for the good of all people, as the means to cross the ocean of worldly existence.'

हिन्दी

भरद्वाज ने कहा - भगवान ने यह कहा है: 'रामायण की रचना करो, सब लोगों की भलाई के लिए, जो संसार के सागर को पार करने का साधन बने।'

20

मह्यं च भगवन्ब्रूहि कथं संसारसंकटे | रामो व्यवहृतो ह्यस्मिन्भरतश्च महामनाः || २० ||

mahyam ca bhagavan brūhi kathaṃ saṃsārasaṅkaṭe | rāmo vyavahṛto hy asmin bharataś ca mahāmanāḥ || 20 ||

English

And tell me too, holy one, how Rama conducted himself amid this hardship of worldly life, and Bharata of the great mind.

हिन्दी

और मुझे भी बताइए, हे पूज्य, कि इस सांसारिक कठिनाई में राम ने कैसा व्यवहार किया, और महान बुद्धि वाले भरत ने भी कैसा व्यवहार किया।

21

शत्रुघ्नो लक्ष्मणश्चापि सीता चापि यशस्विनी | रामानुयायिनस्ते वा मन्त्रिपुत्रा महाधियः || २१ ||

śatrughno lakṣmaṇaścāpi sītā cāpi yaśasvinī | rāmānuyāyinaste vā mantriputrā mahādhiyaḥ || 21 ||

English

And Shatrughna, and Lakshmana too, and the famous Sita, and those followers of Rama - the wise sons of ministers.

हिन्दी

और शत्रुघ्न, और लक्ष्मण भी, और मशहूर सीता भी, और राम के वे अनुयायी - मंत्रियों के बुद्धिमान बेटे भी।

22

निर्दुःखितां यथैते नु प्राप्तास्तद्ब्रूहि मे स्फुटम् | तथैवाहं भविष्यामि ततो जनतया सह || २२ ||

nirduḥkhitāṃ yathaite nu prāptāstadbrūhi me sphuṭam | tathaivāhaṃ bhaviṣyāmi tato janatayā saha || 22 ||

English

Tell me clearly how they came to be free from sorrow. Then I too shall become the same, together with everyone else.

हिन्दी

मुझे साफ़-साफ़ बताइए कि वे दुख से मुक्त कैसे हुए। फिर मैं भी वैसा ही बन जाऊँगा, बाकी सब लोगों के साथ।

23

भरद्वाजेन राजेन्द्र वदेत्युक्तोऽस्मि सादरम् | तदा कर्तुं विभोराज्ञामहं वक्तुं प्रवृत्तवान् || २३ ||

bharadvājena rājendra vadetyukto'smi sādaram | tadā kartuṃ vibhorājñāmahaṃ vaktuṃ pravṛttavān || 23 ||

English

O great king, Bharadvaja respectfully asked me, 'Please speak.' Then, to carry out the great one's command, I began to speak.

हिन्दी

हे महाराज, भरद्वाज ने मुझसे आदरपूर्वक कहा, 'कृपया बोलिए।' तब उस महान पुरुष की आज्ञा का पालन करने के लिए मैंने बोलना शुरू किया।

24

शृणु वत्स भरद्वाज यथापृष्टं वदामि ते | श्रुतेन येन संमोहमलं दूरे करिष्यसि || २४ ||

śṛṇu vatsa bharadvāja yathāpṛṣṭaṃ vadāmi te | śrutena yena saṃmohamalaṃ dūre kariṣyasi || 24 ||

English

Listen, child Bharadvaja. I will tell you exactly what you asked. By hearing it, you will drive away the stain of confusion completely.

हिन्दी

सुनो वत्स भरद्वाज, तुमने जो पूछा है वही मैं तुम्हें बताता हूँ। इसे सुनकर तुम अपने मोह के मैल को पूरी तरह दूर कर दोगे।

25

तथा व्यवहर प्राज्ञ यथा व्यवहृतः सुखी | सर्वासंसक्तया बुद्ध्या रामो राजीवलोचनः || २५ ||

tathā vyavahara prājña yathā vyavahṛtaḥ sukhī | sarvāsaṃsaktyā buddhyā rāmo rājīvalocanaḥ || 25 ||

English

Wise one, act in the world in such a way that your actions make you happy - the way the lotus-eyed Rama acts, his mind not attached to anything at all.

हिन्दी

हे बुद्धिमान, संसार में इस तरह व्यवहार करो कि तुम्हारा व्यवहार तुम्हें सुखी बनाए - जैसे कमल जैसी आँखों वाले राम व्यवहार करते हैं, जिनकी बुद्धि किसी भी चीज़ से बिलकुल आसक्त नहीं है।

26

लक्ष्मणो भरतश्चैव शत्रुघ्नश्च महामनाःकौसल्या च सुमित्रा च सीता दशरथस्तथा || २६ ||

lakṣmaṇo bharataścaiva śatrughnaśca mahāmanāḥkausalyā ca sumitrā ca sītā daśarathastathā || 26 ||

English

Lakshmana, Bharata, and the great-souled Shatrughna; Kausalya, Sumitra, Sita, and Dasharatha as well.

हिन्दी

लक्ष्मण, भरत और महान आत्मा वाले शत्रुघ्न; कौसल्या, सुमित्रा, सीता और दशरथ भी।

27

कृतास्त्रश्चाविरोधश्च बोधपारमुपागताःवसिष्ठो वामदेवश्च मन्त्रिणोऽष्टौ तथेतरे || २७ ||

kṛtāstraścā'virodhaśca bodhapāramupāgatāḥvasiṣṭho vāmadevaśca mantriṇo'ṣṭau tathetare || 27 ||

English

Kritastra and Avirodha have reached the far shore of true knowledge. So have Vasishtha and Vamadeva, the eight ministers, and all the others.

हिन्दी

कृतास्त्र और अविरोध सच्चे ज्ञान के परम तट तक पहुँच चुके हैं। वसिष्ठ और वामदेव, आठों मंत्री, और बाकी सब भी वहीं पहुँच चुके हैं।

28

धृष्टिर्जयन्तो भासश्च सत्यो विजय एव चविभीषणः सुषेणश्च हनुमानिन्द्रजित्तथा || २८ ||

dhṛṣṭirjayanto bhāsaśca satyo vijaya eva cavibhīṣaṇaḥ suṣeṇaśca hanumānindrajittathā || 28 ||

English

Dhrishti, Jayanta, and Bhasa; Satya and Vijaya too; Vibhishana, Sushena, and Hanuman; and Indrajit as well.

हिन्दी

धृष्टि, जयन्त और भास; सत्य और विजय भी; विभीषण, सुषेण और हनुमान; और इन्द्रजित भी।

29

एतेऽष्टौ मन्त्रिणः प्रोक्ताः समनीरागचेतसःजीवन्मुक्ता महात्मानो यथाप्राप्तानुवर्तिनः || २९ ||

ete'ṣṭau mantriṇaḥ proktāḥ samanīrāgacetasaḥjīvanmuktā mahātmāno yathāprāptānuvartinaḥ || 29 ||

English

These eight are called the ministers. Their minds are even and free from passion. They are liberated while still alive, great souls who simply accept whatever comes their way.

हिन्दी

इन आठों को मंत्री कहा जाता है। इनका मन सम है और राग से मुक्त है। ये जीते-जी मुक्त हैं, महान आत्माएँ हैं, जो कुछ भी मिले उसी में संतुष्ट रहते हैं।

30

एतैर्यथा हुतं दत्तं गृहीतमुषितं स्मृतम्तथा चेद्वर्तसे पुत्र मुक्त एवासि संकटात् || ३० ||

etairyathā hutaṃ dattaṃ gṛhītamuṣitaṃ smṛtamtathā cedvartase putra mukta evāsi saṃkaṭāt || 30 ||

English

If you, my son, conduct yourself the way these men do - in making offerings, in giving, in receiving, in living, and in remembering - then you are indeed free from all trouble.

हिन्दी

हे पुत्र, यदि तुम भी इन्हीं की तरह आचरण करो - हवन करने में, देने में, लेने में, रहने में और स्मरण करने में - तो तुम निश्चय ही हर मुसीबत से मुक्त हो।

31

अपारसंसारसमुद्रपाती लब्ध्वा परां युक्तिमुदारसत्त्वः | न शोकमायाति न दैन्यमेति गतज्वरस्तिष्ठति नित्यतृप्तः || ३१ ||

apārasaṃsārasamudrapātī labdhvā parāṃ yuktimudārasattvaḥ | na śokamāyāti na dainyameti gatajvarastiṣṭhati nityatṛptaḥ || 31 ||

English

A person who has fallen into the endless ocean of this world, but who has gained the highest way and has a noble nature, does not fall into grief and does not become wretched. Free from all torment, he remains always content.

हिन्दी

जो व्यक्ति इस संसार के अंतहीन सागर में गिरा हुआ है, पर जिसने सर्वश्रेष्ठ उपाय पा लिया है और जो उदार स्वभाव का है, वह न तो शोक में पड़ता है और न ही दीन-हीन होता है। वह हर पीड़ा से मुक्त होकर सदा संतुष्ट रहता है।

← Chapter 1Chapter 3 →