Vairāgya वैराग्य

Chapter 11 — 38 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

विश्वामित्र उवाच । एवं चेत्तन्महाप्राज्ञा भवन्तो रघुनन्दनम् । इहानयन्तु त्वरिता हरिणं हरिणा इव || १ ||

viśvāmitra uvāca | evaṃ cet tanmahāprājñā bhavanto raghunandanam | ihānayantu tvaritā hariṇaṃ hariṇā iva || 1 ||

English

Vishvamitra said: "If this is so, then you very wise sages, quickly bring Rama here, the way one deer draws another deer."

हिन्दी

विश्वामित्र ने कहा: "अगर ऐसा है, तो आप बड़े बुद्धिमान लोग जल्दी से राम को यहाँ ले आइए, जैसे एक हिरण दूसरे हिरण को खींच लाता है।"

2

एष मोहो रघुपतेर्नापद्भ्यो न च रागतः । विवेकवैराग्यवतो बोध एव महोदयः || २ ||

eṣa moho raghupaternāpadbhyo na ca rāgataḥ | vivekavairāgyavato bodha eva mahodayaḥ || 2 ||

English

This confusion in Rama's mind is not because of any real trouble, and not because of any desire either. For someone who has understanding and wants nothing from the world, this very awakening is a great blessing.

हिन्दी

राम के मन की यह उलझन न तो किसी सच्ची मुसीबत की वजह से है, न किसी इच्छा की वजह से। जिसके पास सही-ग़लत की समझ है और जो दुनिया से कुछ नहीं चाहता, उसके लिए यह जागना खुद ही एक बड़ी अच्छी बात है।

3

इहायातु क्षणाद्राम इह चैव वयं क्षणात् । मोहं तस्यापनेष्यामो मारुतोऽद्रेर्घनं यथा || ३ ||

ihāyātu kṣaṇādrāma iha caiva vayaṃ kṣaṇāt | mohaṃ tasyāpaneṣyāmo māruto'drerghanam yathā || 3 ||

English

Let Rama come here right now, and let us also come here right now. We will take away his confusion, the way the wind blows a cloud away from a mountain.

हिन्दी

राम अभी इसी वक़्त यहाँ आ जाए, और हम भी अभी यहाँ आ जाएँ। हम उसकी उलझन को दूर कर देंगे, जैसे हवा पहाड़ से बादल को उड़ा ले जाती है।

4

एतस्मिन्मार्जिते युक्त्या मोहे स रघुनन्दनः । विश्रान्तिमेष्यति पदे तस्मिन्वयमिवोत्तमे || ४ ||

etasminmārjite yuktyā mohe sa raghunandanaḥ | viśrāntimeṣyati pade tasminvayamivottame || 4 ||

English

When this confusion is cleared away by right thinking, Rama will find rest in that highest state, just as we have found it.

हिन्दी

जब सही सोच से यह उलझन साफ़ हो जाएगी, तब राम को भी उसी सबसे ऊँची अवस्था में शांति मिलेगी, जैसे हमें मिली है।

5

सत्यतां मुदितां प्रज्ञां विश्रान्तिमपतापताम् । पीनतां वरवर्णत्वं पीतामृत इवैष्यति || ५ ||

satyatāṃ muditāṃ prajñāṃ viśrāntimapatāpatām | pīnatāṃ varavarṇatvaṃ pītāmṛta iva iṣyati || 5 ||

English

He will get truthfulness, joy, understanding, rest, freedom from pain, a strong healthy body, and a fine complexion, as if he had drunk the nectar of immortality.

हिन्दी

उसे सच्चाई, ख़ुशी, समझ, शांति, दुख से छुटकारा, एक मज़बूत सेहतमंद शरीर और अच्छा रंग-रूप मिलेगा, मानो उसने अमृत पी लिया हो।

6

निजां च प्रकृतामेव व्यवहारपरम्पराम्परिपूर्णमना मान्य आचरिष्यत्यखण्डितम् || ६ ||

nijāṃ ca prakṛtāmeva vyavahāraparamparāmparipūrṇamanā mānya ācariṣyatyakhaṇḍitam || 6 ||

English

With a fully content mind, and respected by all, he will go on doing his own everyday work in the usual way, without a break.

हिन्दी

पूरे मन से संतुष्ट होकर, और सबके आदर के साथ, वह अपना रोज़ का काम हमेशा की तरह, बिना रुके करता रहेगा।

7

भविष्यति महासत्त्वो ज्ञातलोकपरावरःसुखदुःखदशाहीनः समलोष्टाश्मकाञ्चनः || ७ ||

bhaviṣyati mahāsattvo jñātalokaparāvaraḥsukhaduḥkhadaśāhīnaḥ samaloṣṭāśmakāñcanaḥ || 7 ||

English

He will become a person of great strength of mind who has seen both the higher and the lower sides of the world, free from the states of pleasure and pain, and to whom a lump of mud, a stone, and gold are all the same.

हिन्दी

वह इतना मज़बूत मन वाला इंसान बनेगा जिसने दुनिया का ऊपर और नीचे, दोनों पहलू देख लिया है। उसे सुख और दुख दोनों नहीं छू पाएँगे, और उसके लिए मिट्टी का ढेला, पत्थर और सोना, तीनों बराबर होंगे।

8

इत्युक्ते मुनिनाथेन राजा संपूर्णमानसःप्राहिणोद्राममानेतुं भूयो दूतपरम्पराम् || ८ ||

ityukte munināthena rājā saṃpūrṇamānasaḥprāhiṇodrāmamānetuṃ bhūyo dūtaparamparām || 8 ||

English

When the lord of sages had said this, the king, his heart now fully satisfied, sent another line of messengers to bring Rama.

हिन्दी

मुनियों के स्वामी के यह कहने पर, राजा का मन पूरी तरह संतुष्ट हो गया, और उसने राम को लाने के लिए फिर से एक-के-बाद-एक दूत भेजे।

9

एतावताथ कालेन रामो निजगृहासनात्पितुः सकाशमागन्तुमुत्थितोऽर्क इवाचलात् || ९ ||

etāvatātha kālena rāmo nijagṛhāsanātpituḥ sakāśamāgantumutthito'rka ivācalāt || 9 ||

English

After this much time had passed, Rama got up from his seat in his own house to go into his father's presence, like the sun rising up from a mountain.

हिन्दी

इतना समय बीतने के बाद, राम अपने घर की जगह से उठा, अपने पिता के पास जाने के लिए, जैसे सूरज पहाड़ से ऊपर उठता है।

10

वृतः कतिपयैर्भृत्यैर्भ्रातृभ्यां च जगाम हत्पुण्यं स्वपितुः स्थानं स्वर्गं सुरपतेरिव || १० ||

vṛtaḥ katipayairbhṛtyairbhrātṛbhyāṃ ca jagāma hatpuṇyaṃ svapituḥ sthānaṃ svargaṃ surapateriva || 10 ||

English

Surrounded by a few servants and by his two brothers, he went to his father's sacred place, dear to his heart, like going to the heaven of Indra, the king of gods.

हिन्दी

कुछ सेवकों और अपने दोनों भाइयों के साथ, वह अपने पिता की उस पवित्र जगह पर गया, जो उसके दिल के क़रीब थी, मानो वह देवताओं के राजा इंद्र के स्वर्ग में जा रहा हो।

11

दूरादेव ददर्शासौ रामो दशरथं तदावृतं राजसमूहेन देवौघेनेव वासवम् || ११ ||

dūrādeva dadarśāsau rāmo daśarathaṃ tadāvṛtaṃ rājasamūhena devaugheneva vāsavam || 11 ||

English

From far away, Rama saw Dasharatha, who at that time was surrounded by a crowd of kings, like Indra surrounded by a crowd of gods.

हिन्दी

दूर से ही राम ने दशरथ को देखा, जो उस समय राजाओं की भीड़ से घिरे हुए थे, जैसे इंद्र देवताओं की भीड़ से घिरे रहते हैं।

12

वसिष्ठविश्वामित्राभ्यां सेवितं पार्श्वयोर्द्वयोःसर्वशास्त्रार्थतज्ज्ञेन मन्त्रिवृन्देन मालितम् || १२ ||

vasiṣṭhaviśvāmitrābhyāṃ sevitaṃ pārśvayordvayoḥsarvaśāstrārthatajjñena mantrivṛndena mālitam || 12 ||

English

Dasharatha was attended on both sides by Vasishtha and Vishvamitra, and surrounded by a group of ministers who knew the meaning of all the scriptures.

हिन्दी

दशरथ के दोनों तरफ़ वशिष्ठ और विश्वामित्र खड़े थे, और उनके चारों ओर वे मंत्री थे जो सारे शास्त्रों का मतलब जानते थे।

13

चारुचामरहस्ताभिः कान्ताभिः समुपासितम्ककुभ्भिरिव मूर्ताभिः संस्थिताभिर्यथोचितम् || १३ ||

cārucāmarahastābhiḥ kāntābhiḥ samupāsitamkakubbhiriva mūrtābhiḥ saṃsthitābhiryathocitam || 13 ||

English

He was being served by lovely women holding beautiful fly-whisks, each standing in her right place, like the directions of the sky come alive as women, each standing exactly where she should.

हिन्दी

सुंदर स्त्रियाँ हाथों में सुंदर चँवर लिए उनकी सेवा कर रही थीं, हर एक अपनी सही जगह पर खड़ी थी, मानो दिशाएँ ख़ुद स्त्री का रूप लेकर अपनी-अपनी जगह पर खड़ी हो गई हों।

14

वसिष्ठविश्वामित्राद्यास्तथा दशरथादयःददृशू राघवं दूरादुपायान्तं गुहोपमम् || १४ ||

vasiṣṭhaviśvāmitrādyāstathā daśarathādayaḥdadṛśū rāghavaṃ dūrādupāyāntaṃ guhopamam || 14 ||

English

Vasishtha, Vishvamitra and the others, and also Dasharatha and the others, saw Rama from far away, coming toward them, looking like Guha, the god of war.

हिन्दी

वशिष्ठ, विश्वामित्र और बाक़ी लोगों ने, और दशरथ और बाक़ी लोगों ने, सबने दूर से राम को अपनी तरफ़ आते देखा, जो युद्ध के देवता गुह जैसा दिख रहा था।

15

सत्त्वावष्टभ्दगर्भेण शल्येनेव हिमाचलम्श्रितं सकलसेव्येन गम्भीरेण स्फुटेन च || १५ ||

sattvāvaṣṭabdhagarbheṇa śalyeneva himācalamśritaṃ sakalasevyena gambhīreṇa sphuṭena ca || 15 ||

English

He was someone all could rely on, deep and clear, his inside made firm by his own inner strength, the way a great snow mountain is made firm by the rock inside it.

हिन्दी

वह ऐसा था कि सब उस पर भरोसा कर सकते थे, गहरा भी और साफ़ भी। उसके अंदर की मज़बूती उसकी अपनी हिम्मत से बनी थी, जैसे किसी बड़े बर्फ़ीले पहाड़ की मज़बूती उसके अंदर की चट्टान से बनती है।

16

सौम्यं समं शुभाकारं विनयोदारमानसम्कान्तोपशान्तवपुषं परस्यार्थस्य भाजनम् || १६ ||

saumyaṃ samaṃ śubhākāraṃ vinayodāramānasamkāntopaśāntavapuṣaṃ parasyārthasya bhājanam || 16 ||

English

He was gentle, even-tempered, of a good and pleasant look, noble-minded through humility, lovely and calm in body, and a true support for the good of others.

हिन्दी

वह कोमल स्वभाव का, हर हाल में एक-सा रहने वाला, देखने में भला-भला था। विनम्रता से उसका मन बड़ा था, उसका शरीर सुंदर और शांत था, और वह दूसरों की भलाई के लिए सहारा था।

17

समुद्यद्यौवनारम्भं वृद्धोपशमशोभनमनुद्विग्नमनानन्दं पूर्णप्रायमनोरथम् || १७ ||

samudyadyauvanārambhaṃ vṛddhopaśamaśobhanamanudvignamanānandaṃ pūrṇaprāyamanoratham || 17 ||

English

His youth was just beginning to rise, yet he was beautiful with the calm of an old, wise man. His mind held a joy that was never disturbed, and almost all his wishes were already fulfilled.

हिन्दी

उसकी जवानी अभी शुरू ही हुई थी, फिर भी उसमें एक बूढ़े समझदार आदमी जैसी शांति की सुंदरता थी। उसके मन में जो ख़ुशी थी वह कभी डगमगाती नहीं थी, और उसकी लगभग सारी इच्छाएँ पहले से ही पूरी हो चुकी थीं।

18

विचारितजगद्यात्रं पवित्रगुणगोचरम्महासत्त्वैकलोभेन गुणैरिव समाश्रितम् || १८ ||

vicāritajagadyātraṃ pavitraguṇagocarammahāsattvaikalobhena guṇairiva samāśritam || 18 ||

English

He had thought deeply about how the world works, and only pure, good qualities could reach him. It was as if all good qualities had come and settled on him, out of sheer greed to be part of someone with such a great and noble spirit.

हिन्दी

उसने इस बारे में गहराई से सोच रखा था कि दुनिया कैसे चलती है, और सिर्फ़ शुद्ध, अच्छे गुण ही उस तक पहुँच पाते थे। ऐसा लगता था मानो सारे अच्छे गुण ख़ुद आकर उस पर बस गए हों, सिर्फ़ इसलिए कि वे इतने महान और भले इंसान का हिस्सा बनना चाहते थे।

19

उदारमार्यमापूर्णमन्तःकरणकोटरमविक्षुभितया वृत्त्या दर्शयन्तमनुत्तमम् || १९ ||

udāramāryamāpūrṇamantaḥkaraṇakoṭaramavikṣubhitayā vṛttyā darśayantamanuttamam || 19 ||

English

He was generous, of noble birth, and completely full inside, in the depth of his heart. Through his calm, undisturbed way of behaving, he showed that nothing was higher than him.

हिन्दी

वह उदार था, अच्छे कुल का था, और अपने दिल की गहराई में पूरी तरह भरा हुआ था। अपने शांत, बिना घबराए हुए व्यवहार से वह दिखा देता था कि उससे बढ़कर कोई नहीं है।

20

एवंगुणगणाकीर्णो दूरादेव रघूद्वहःपरिमेयस्मिताच्छाच्छस्वहाराम्बरपल्लवः || २० ||

evaṅguṇagaṇākīrṇo dūrādeva raghūdvahaḥparimeyasmitācchācchasvahārāmbarapallavaḥ || 20 ||

English

Rama, the pride of the Raghu family, was full of all these good qualities, and could be told apart even from far away, by his gentle, clear smile, and by his bright necklace and the loose end of his garment moving as he walked.

हिन्दी

राम, रघु परिवार का गौरव, इन सारे अच्छे गुणों से भरा हुआ था, और उसे दूर से ही पहचाना जा सकता था, उसकी कोमल, साफ़ मुस्कान से, और उसकी चमकती माला और चलते समय हिलते हुए कपड़े के छोर से।

21

प्रणनाम चलच्चारुचूडामणिमरीचिनाशिरसा वसुधाकम्पलोलदेवाचलश्रिया || २१ ||

praṇanāma calaccārucūḍāmaṇimarīcināśirasā vasudhākampaloladevācalaśriyā || 21 ||

English

He bowed down his head, on which his lovely crest-jewel swayed and flashed as he moved, and that head, in its splendor, looked like a divine mountain shaking and making the earth tremble.

हिन्दी

उसने अपना सिर झुकाया, जिस पर हिलते हुए सुंदर मुकुट-मणि की चमक थी, और उसका वह सिर देखने में ऐसा लग रहा था जैसे देवताओं का कोई पहाड़ हिल रहा हो और धरती काँप रही हो।

22

एवं मुनीन्द्रे ब्रुवति पितुः पादाभिवन्दनम्कर्तुमभ्याजगामाथ रामः कमललोचनः || २२ ||

evaṃ munīndre bruvati pituḥ pādābhivandanamkartumabhyājagāmātha rāmaḥ kamalalocanaḥ || 22 ||

English

While the lord of sages was saying this, Rama, whose eyes were like lotuses, came forward to bow down and touch his father's feet.

हिन्दी

जब मुनियों के स्वामी यह कह रहे थे, तभी कमल जैसी आँखों वाला राम अपने पिता के पैर छूकर प्रणाम करने के लिए आगे आया।

23

प्रथमं पितरं पश्चान्मुनी मान्यैकमानितौततो विप्रांस्ततो बन्धूंस्ततो गुरुगणान्सुहृत् || २३ ||

prathamaṃ pitaraṃ paścānmunī mānyaikamānitautato viprāṃstato bandhūṃstato gurugaṇānsuhṛt || 23 ||

English

First he bowed to his father, then to the two sages who alone deserved the highest honor, then to the brahmins, then to his relatives, then to the group of elders and teachers, being a true friend to everyone.

हिन्दी

पहले उसने अपने पिता को प्रणाम किया, फिर उन दो मुनियों को जो सबसे ज़्यादा आदर के हक़दार थे, फिर ब्राह्मणों को, फिर अपने रिश्तेदारों को, फिर बड़ों और गुरुओं के समूह को, और वह सबका एक सच्चा दोस्त बना रहा।

24

जग्राह च ततो दृष्ट्या मनाङ्मूर्ध्ना तथा गिराराजलोकेन विहितां तां प्रणामपरम्पराम् || २४ ||

jagrāha ca tato dṛṣṭyā manāṅmūrdhnā tathā girārājalokena vihitāṃ tāṃ praṇāmaparamparām || 24 ||

English

Then, with a look, with a slight bow of his head, and also with words, he received that long line of greetings which the gathered kings offered him.

हिन्दी

फिर एक नज़र से, सिर को थोड़ा झुकाकर, और कुछ शब्दों से भी, उसने वहाँ जुटे राजाओं की तरफ़ से आने वाले उन एक-के-बाद-एक प्रणामों को स्वीकार किया।

25

विहिताशीर्मुनिभ्यां तु रामः सुसममानसःआससाद पितुः पुण्यं समीपं सुरसुन्दरः || २५ ||

vihitāśīrmunibhyāṃ tu rāmaḥ susamamānasaḥāsasāda pituḥ puṇyaṃ samīpaṃ surasundaraḥ || 25 ||

English

Blessed by the two sages, his mind perfectly calm and even, Rama, beautiful as a god, then reached close to his father, into that sacred presence.

हिन्दी

दोनों मुनियों का आशीर्वाद पाकर, अपने मन को पूरी तरह शांत और स्थिर रखते हुए, देवता जैसा सुंदर राम अपने पिता के उस पवित्र क़रीब पहुँच गया।

26

पादाभिवन्दनपरं तमथासौ महीपतिःशिरस्यभ्यालिलिङ्गाशु चुचुम्ब च पुनःपुनः || २६ ||

pādābhivandanaparaṃ tamathāsau mahīpatiḥśirasyabhyāliliṅgāśu cucumba ca punaḥpunaḥ || 26 ||

English

Then, as Rama was bending to touch his feet, Dasharatha quickly held his head close and hugged him, and kissed him again and again.

हिन्दी

तभी, जब राम उनके पैर छूने के लिए झुक रहा था, दशरथ ने जल्दी से उसका सिर पकड़कर उसे गले लगा लिया और उसे बार-बार चूमा।

27

शत्रुघ्नं लक्ष्मणं चैव तथैव परवीरहाआलिलिङ्ग घनस्नेहो राजहंसोऽम्बुजे यथा || २७ ||

śatrughnaṃ lakṣmaṇaṃ caiva tathaiva paravīrahāāliliṅga ghanasneho rājahaṃso'mbuje yathā || 27 ||

English

And Dasharatha, the slayer of enemy heroes, embraced Shatrughna and Lakshmana in the same way, with deep love, the way a royal swan settles on a lotus.

हिन्दी

और दुश्मन के बड़े-बड़े योद्धाओं को मार गिराने वाले दशरथ ने शत्रुघ्न और लक्ष्मण को भी उसी तरह, गहरे प्यार से गले लगाया, जैसे एक राजहंस कमल के फूल पर बैठता है।

28

उत्सङ्गे पुत्र तिष्ठेति वदत्यथ महीपतौभूमौ परिजनास्तीर्णे सोंऽशुकेऽथ न्यविक्षत || २८ ||

utsaṅge putra tiṣṭheti vadatyatha mahīpataubhūmau parijanāstīrṇe soṃ'śuke'tha nyavikṣata || 28 ||

English

While the king was saying, "Sit in my lap, my son," Rama sat down on the cloth that the attendants had spread on the ground.

हिन्दी

जब राजा कह रहे थे, "बेटा, मेरी गोद में बैठ जा," तब राम उस कपड़े पर बैठ गया जो सेवकों ने ज़मीन पर बिछा दिया था।

29

राजोवाचपुत्र प्राप्तविवेकस्त्वं कल्याणानां च भाजनम्जडवज्जीर्णया बुद्ध्या खेदायात्मा न दीयताम् || २९ ||

rājovācaputra prāptavivekastvaṃ kalyāṇānāṃ ca bhājanamjaḍavajjīrṇayā buddhyā khedāyātmā na dīyatām || 29 ||

English

The king said: My son, you have gained the power to tell right from wrong, and you are fit to receive every good thing. Do not hand yourself over to sorrow with a worn-out mind, like someone who cannot think clearly.

हिन्दी

राजा ने कहा: बेटा, तुझमें सही-ग़लत परखने की समझ आ गई है, और तू हर अच्छी चीज़ पाने के लायक़ है। किसी नासमझ इंसान की तरह अपनी थकी-हारी बुद्धि से अपने आप को दुख के हवाले मत कर।

30

वृद्धविप्रगुरुप्रोक्तं त्वादृशेनानुतिष्ठतापदमासाद्यते पुण्यं न मोहमनुधावता || ३० ||

vṛddhavipraguruproktaṃ tvādṛśenānutiṣṭhatāpadamāsādyate puṇyaṃ na mohamanudhāvatā || 30 ||

English

Someone like you, who follows what elders, brahmins, and teachers have taught, reaches the good, blessed goal, not someone who runs after confusion.

हिन्दी

तुझ जैसा इंसान, जो बड़ों, ब्राह्मणों और गुरुओं की बताई बात पर चलता है, अच्छे और शुभ लक्ष्य तक पहुँचता है, न कि वह जो उलझन के पीछे भागता है।

31

तावदेवापदो दूरे तिष्ठन्ति परिपेलवाःयावदेव न मोहस्य प्रसरः पुत्र दीयते || ३१ ||

tāvadevā''pado dūre tiṣṭhanti paripelavāḥyāvadeva na mohasya prasaraḥ putra dīyate || 31 ||

English

Troubles, even small, weak ones, stay far away only for as long as, my son, you do not let confusion spread and take hold.

हिन्दी

मुसीबतें, चाहे वे कितनी भी छोटी और कमज़ोर हों, तभी तक दूर रहती हैं, बेटा, जब तक तू उलझन को फैलने और जड़ जमाने नहीं देता।

32

श्रीवसिष्ठ उवाचराजपुत्र महाबाहो शूरस्त्वं विजितास्त्वयादुरुच्छेदा दुरारम्भा अप्यमी विषयारयः || ३२ ||

śrīvasiṣṭha uvācarājaputra mahābāho śūrastvaṃ vijitāstvayādurucchedā durārambhā apyamī viṣayārayaḥ || 32 ||

English

Sri Vasishtha said: Prince, mighty-armed one, you are brave, you have already conquered these enemies in the form of the senses, enemies that are hard to destroy and even hard to start fighting.

हिन्दी

श्री वशिष्ठ ने कहा: राजकुमार, बलशाली भुजाओं वाले, तू बहादुर है, तूने इंद्रियों के रूप में मौजूद उन दुश्मनों को पहले ही जीत लिया है, जिन्हें ख़त्म करना मुश्किल है और जिनसे लड़ना शुरू करना भी मुश्किल है।

33

किमतज्ज्ञ इवाज्ञानां योग्ये व्यामोहसागरेविनिमज्जसि कल्लोलबहुले जाड्यशालिनि || ३३ ||

kimatajjña ivājñānāṃ yogye vyāmohasāgarevinimajjasi kallolabahule jāḍyaśālini || 33 ||

English

Then why are you sinking, as if you did not know this, like someone who is ignorant, into an ocean of confusion, an ocean fit only for the ignorant, full of big waves, and full of dullness?

हिन्दी

फिर तू ऐसा क्यों कर रहा है, मानो तुझे यह पता ही न हो, किसी अनजान इंसान की तरह, उलझन के एक समंदर में डूब रहा है, ऐसा समंदर जो सिर्फ़ अनजान लोगों के लायक़ है, बड़ी-बड़ी लहरों से भरा है, और सुस्ती से भरा है?

34

विश्वामित्र उवाच चलन्नीलोत्पलव्यूहसमलोचनलोलताम्ब्रूहि चेतःकृतां त्यक्त्वा हेतुना केन मुह्यसि || ३४ ||

viśvāmitra uvāca calannīlotpalavyūhasamalocanalolatāmbrūhi cetaḥkṛtāṃ tyaktvā hetunā kena muhyasi || 34 ||

English

Vishvamitra said: Your eyes are restless, like a mass of blue lotuses swaying in the wind. Tell us plainly, without hiding anything, for what reason are you so confused?

हिन्दी

विश्वामित्र ने कहा: तेरी आँखें बेचैन हैं, जैसे हवा में हिलते नीले कमलों का एक झुंड। साफ़-साफ़ बता, कुछ भी छुपाए बिना, किस वजह से तू इतनी उलझन में है?

35

किंनिष्ठाः के च ते केन कियन्तः कारणेन तेआधयः प्रविलुम्पन्ति मनो गेहमिवाखवः || ३५ ||

kiṃniṣṭhāḥ ke ca te kena kiyantaḥ kāraṇena teādhayaḥ pravilumpanti mano gehamivākhavaḥ || 35 ||

English

What are these worries based on? What are they? By what and how many are they caused? These anxieties are eating away at your mind, the way mice eat away at a house.

हिन्दी

ये चिंताएँ आख़िर किस बात पर टिकी हैं? ये हैं क्या? किस वजह से और कितनी हैं? ये फ़िक्रें तेरे मन को उसी तरह खाए जा रही हैं, जैसे चूहे किसी घर को खा जाते हैं।

36

मन्ये नानुचितानां त्वमाधीनां पदमुत्तममापत्सु चा'प्रयोज्यं ते निहीना अपि चाधयः || ३६ ||

manye nānucitānāṃ tvamādhīnāṃ padamuttamamāpatsu cā'prayojyaṃ te nihīnā api cādhayaḥ || 36 ||

English

I do not think you are the kind of person who should carry such unfitting worries. Even in real trouble, one should not give in to such anxieties, and yours, in any case, are petty ones.

हिन्दी

मुझे नहीं लगता कि तू ऐसा इंसान है जिसे ऐसी बेजा चिंताएँ पालनी चाहिए। सच्ची मुसीबत में भी ऐसी फ़िक्रों के आगे झुकना ठीक नहीं, और तेरी फ़िक्रें तो वैसे भी छोटी-छोटी हैं।

37

यथाभिमतमाशु त्वं ब्रूहि प्राप्स्यसि चानघसर्वमेव पुनर्येन भेत्स्यन्ते त्वां तु नाधयः || ३७ ||

yathābhimatamāśu tvaṃ brūhi prāpsyasi cānaghasarvameva punaryena bhetsyante tvāṃ tu nādhayaḥ || 37 ||

English

Speak quickly, just as you wish, you who have done no wrong, and you will get back everything, so that these anxieties will never trouble you again.

हिन्दी

जल्दी बोल, जैसा तू चाहता है, हे निर्दोष, और तुझे सब कुछ फिर से मिल जाएगा, ताकि ये फ़िक्रें तुझे फिर कभी न सता सकें।

38

इत्युक्तमस्य सुमते रघुवंशकेतुराकर्ण्य वाक्यमुचितार्थविलासगर्भम्तत्याज खेदमभिगर्जति वारिवाहे बर्ही यथा त्वनुमिताभिमतार्थसिद्धिः || ३८ ||

ityuktamasya sumate raghuvaṃśaketurākarṇya vākyamucitārthavilāsagarbhamtatyāja khedamabhigarjati vārivāhe barhī yathā tvanumitābhimatārthasiddhiḥ || 38 ||

English

O wise one, when Rama, the pride of the Raghu family, heard this speech spoken to him, full of fitting and pleasing meaning, he threw off his sorrow, the way a peacock throws off its gloom when a rain cloud thunders, because he could already sense that he would get what he wished for.

हिन्दी

हे समझदार, जब रघु परिवार के गौरव राम ने यह बात सुनी, जो उसी से कही गई थी और सही, सुंदर अर्थ से भरी थी, तो उसने अपना दुख उतार फेंका, जैसे बादल के गरजने पर मोर अपनी उदासी उतार फेंकता है, क्योंकि उसे पहले से ही यह एहसास हो गया था कि उसे वही मिलेगा जो वह चाहता है।

← Chapter 10Chapter 12 →