Vairāgya वैराग्य

Chapter 10 — 51 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

वाल्मीकिरुवाच । तथा वसिष्ठे ब्रुवति राजा दशरथः सुतम् । संप्रहृष्टमना राममाजुहाव सलक्ष्मणम् || १ ||

vālmīkiruvāca | tathā vasiṣṭhe bruvati rājā daśarathaḥ sutam | saṃprahṛṣṭamanā rāmamājuhāva salakṣmaṇam || 1 ||

English

Valmiki said: While Vasishtha was speaking like this, King Dasharatha, his heart full of joy, sent for his son Rama, along with Lakshmana.

हिन्दी

वाल्मीकि ने कहा कि जब वसिष्ठ यह बात कह रहे थे, तब राजा दशरथ ने बहुत खुश होकर अपने बेटे राम को लक्ष्मण के साथ बुलवाया।

2

दशरथ उवाच । प्रतिहार महाबाहुं रामं सत्यपराक्रमम् । सलक्ष्मणमविघ्नेन पुण्यार्थं शीघ्रमानय || २ ||

daśaratha uvāca | pratihāra mahābāhuṃ rāmaṃ satyaparākramam | salakṣmaṇamavighnena puṇyārthaṃ śīghramānaya || 2 ||

English

Dasharatha said: "Doorkeeper, go quickly and without any delay, and bring the strong-armed Rama, whose courage is true, along with Lakshmana, for this holy purpose."

हिन्दी

दशरथ ने कहा कि हे द्वारपाल, बिना किसी रुकावट के जल्दी जाओ और मजबूत भुजाओं वाले, सच्चे पराक्रम वाले राम को लक्ष्मण के साथ इस पुण्य काम के लिए ले आओ।

3

इति राज्ञा विसृष्टोऽसौ गत्वान्तःपुरमन्दिरम् । मुहूर्तमात्रेणागत्य समुवाच महीपतिम् || ३ ||

iti rājñā visṛṣṭo'sau gatvāntaḥpuramandiram | muhūrtamātreṇāgatya samuvāca mahīpatim || 3 ||

English

Sent off by the king with these words, the doorkeeper went to the inner rooms of the palace, and after a short while he came back and spoke to the king.

हिन्दी

राजा की यह बात सुनकर द्वारपाल महल के भीतरी कमरों में गया, और थोड़ी देर बाद लौटकर राजा से बोला।

4

देव दोर्दलिताशेषरिपो रामः स्वमन्दिरे । विमनाः संस्थितो रात्रौ षट्पदः कमले यथा || ४ ||

deva dordalitāśeṣaripo rāmaḥ svamandire | vimanāḥ saṃsthito rātrau ṣaṭpadaḥ kamale yathā || 4 ||

English

"My lord, Rama, who has crushed all his enemies with his own arms, sits alone in his room at night, sad and troubled, like a bee shut inside a lotus."

हिन्दी

हे महाराज, राम, जिन्होंने अपनी भुजाओं से सारे दुश्मनों को कुचल दिया है, रात में अपने कमरे में उदास बैठे हैं, जैसे कमल के भीतर बंद हुआ भौंरा।

5

आगच्छामि क्षणेनेति वक्ति ध्यायति चैकतः । न कस्यचिच्च निकटे स्थातुमिच्छति खिन्नधीः || ५ ||

āgacchāmi kṣaṇeneti vakti dhyāyati caikataḥ | na kasyacicca nikate sthātumicchati khinnadhīḥ || 5 ||

English

He says, "I am coming in a moment," but then sits alone lost in thought. His mind is troubled, and he does not want to stay close to anyone.

हिन्दी

वे कहते हैं कि मैं अभी आता हूँ, पर फिर अकेले बैठकर सोचने लगते हैं। उनका मन परेशान है, और वे किसी के पास रहना नहीं चाहते।

6

इत्युक्तस्तेन भूपालस्तं रामानुचरं जनम्| सर्वमाश्वासयामास पप्रच्छ च यथाक्रमम् || ६ ||

ityuktastena bhūpālastaṃ rāmānucaraṃ janam| sarvamāśvāsayāmāsa papraccha ca yathākramam || 6 ||

English

When the doorkeeper said this, the king comforted all of Rama's attendants and questioned them, one after another, in order.

हिन्दी

द्वारपाल की यह बात सुनकर राजा ने राम के सभी सेवकों को ढाढ़स बंधाया और उनसे एक-एक करके पूछताछ की।

7

कथं कीदृग्विधो राम इति पृष्टो महीभृता| रामभृत्यजनः खिन्नो वाक्यमाह महीपतिम् || ७ ||

kathaṃ kīdṛgvidho rāma iti pṛṣṭo mahībhṛtā| rāmabhṛtyajanaḥ khinnō vākyamāha mahīpatim || 7 ||

English

When the king asked, "How is Rama? What is his condition?" Rama's troubled attendants spoke these words to the king.

हिन्दी

राजा ने पूछा कि राम कैसे हैं, उनकी हालत कैसी है? तब राम के परेशान सेवकों ने राजा से यह बात कही।

8

देहयष्टिमिमां देव धारयन्त इमे वयम्| खिन्नाः खेदे परिम्लानतनौ रामे सुते तव || ८ ||

dehayaṣṭimimāṃ deva dhārayanta ime vayam| khinnāḥ khede parimlānatanau rāme sute tava || 8 ||

English

"My lord, we go on carrying these bodies of ours, but we are troubled, because your son Rama's body has become pale and worn out with sorrow."

हिन्दी

हे महाराज, हम अपने इन शरीरों को ढो तो रहे हैं, पर हम दुखी हैं, क्योंकि आपके बेटे राम का शरीर दुख से पीला और कमजोर हो गया है।

9

रामो राजीवपत्राक्षो यतःप्रभृति चागतः| सविप्रस्तीर्थयात्रायास्ततःप्रभृति दुर्मनाः || ९ ||

rāmo rājīvapatrākṣo yataḥprabhṛti cāgataḥ| saviprastīrthayātrāyāstataḥprabhṛti durmanāḥ || 9 ||

English

Ever since Rama, whose eyes are like lotus petals, came back from his pilgrimage to holy places with the brahmins, from that very time he has been sad at heart.

हिन्दी

जब से कमल की पंखुड़ियों जैसी आँखों वाले राम ब्राह्मणों के साथ तीर्थयात्रा से लौटे हैं, तभी से वे मन में उदास रहते हैं।

10

यत्नप्रार्थनयास्माकं निजव्यापारमाह्निकम्| सोऽयमाम्लानवदनः करोति न करोति वा || १० ||

yatnaprārthanayāsmākaṃ nijavyāpāramāhnikam| so'yamāmlānavadanaḥ karoti na karoti vā || 10 ||

English

Only when we beg him again and again does he do his own daily duties - and even then, his face stays pale and worn, whether he does them or not.

हिन्दी

हम बार-बार विनती करें, तभी वे अपने रोज के काम करते हैं, और तब भी उनका चेहरा उदास और मुरझाया रहता है, चाहे वे वह काम करें या न करें।

11

स्नानदेवार्चनादानभोजनादिषु दुर्मनाः | प्रार्थितोऽपि हि नातृप्तेरश्नात्यशनमीश्वरः || ११ ||

snānadevārcanādānabhojanādiṣu durmanāḥ | prārthito'pi hi nātṛpteraśnātyaśanamīśvaraḥ || 11 ||

English

He is sad in his bathing, in worshipping the gods, in giving gifts, in eating, and in everything else. Even when we beg him, this lord eats his food without any relish, never satisfied.

हिन्दी

वे नहाने में, देवताओं की पूजा में, दान देने में, खाने में, हर काम में उदास रहते हैं। हमारे बहुत कहने पर भी यह राजकुमार बिना किसी स्वाद के खाना खाते हैं, उन्हें कभी तृप्ति नहीं मिलती।

12

लोलान्तःपुरनारीभिः कृतदोलाभिरङ्गणे | नच क्रीडति लीलाभिर्धाराभिरिव चातकः || १२ ||

lolāntaḥpuranārībhiḥ kṛtadolābhiraṅgaṇe | naca krīḍati līlābhirdhārābhiriva cātakaḥ || 12 ||

English

He does not play on the swings that the restless women of the palace have set up in the courtyard, just as a chatak bird does not play in a stream of water.

हिन्दी

महल की बेचैन स्त्रियों ने आँगन में जो झूले लगाए हैं, उन पर वे नहीं झूलते, ठीक वैसे ही जैसे चातक पक्षी पानी की धार में नहीं खेलता।

13

माणिक्यमुकुलप्रोता केयूरकटकावलिः | नानन्दयति तं राजन्द्यौः पातविषयं यथा || १३ ||

māṇikyamukulaprotā keyūrakaṭakāvaliḥ | nānandayati taṃ rājandyauḥ pātaviṣayaṃ yathā || 13 ||

English

O king, even his rows of armlets and bracelets, strung with buds made of ruby, give him no joy - just as the sky gives no joy to something that is falling.

हिन्दी

हे राजा, माणिक की कलियों से गुँथे उनके बाजूबंद और कंगन भी उन्हें कोई खुशी नहीं देते, ठीक वैसे ही जैसे गिरती हुई किसी चीज़ को आसमान कोई खुशी नहीं देता।

14

क्रीडद्वधूविलोकेषु वहत्कुसुमवायुषु | लतावलयगेहेषु भवत्यतिविषादवान् || १४ ||

krīḍadvadhūvilokeṣu vahatkusumavāyuṣu | latāvalayageheṣu bhavatyativiṣādavān || 14 ||

English

Watching young women at play, feeling the breeze that carries the smell of flowers, sitting in bowers made of flowering vines - in all these, he becomes very sad.

हिन्दी

खेलती हुई युवतियों को देखकर, फूलों की खुशबू लिए हवा को महसूस करके, फूलों की लताओं से बनी कुंज में बैठकर - इन सब में वे बहुत उदास हो जाते हैं।

15

यद्द्रव्यमुचितं स्वादु पेशलं चित्तहारि च | बाष्पपूर्णेक्षण इव तेनैव परिखिद्यते || १५ ||

yaddravyamucitaṃ svādu peśalaṃ cittahāri ca | bāṣpapūrṇekṣaṇa iva tenaiva parikhidyate || 15 ||

English

Whatever food is proper, tasty, delicate, and pleasing to the mind - that very food makes him sad, and his eyes fill with tears.

हिन्दी

जो भी भोजन अच्छा, स्वादिष्ट, नरम और मन को भाने वाला होता है, वही भोजन उन्हें उदास कर देता है, और उनकी आँखों में आँसू भर आते हैं।

16

किमिमा दुःखदायिन्यः प्रस्फुरन्तीः पुराङ्गनाः | इति नृत्तविलासेषु कामिनीः परिनिन्दति || १६ ||

kimimā duḥkhadāyinyaḥ prasphurantīḥ purāṅganāḥ | iti nṛttavilāseṣu kāminīḥ parinindati || 16 ||

English

"Why are these bright, moving city women causing me such pain?" - saying this, he finds fault with the loving women even while they dance and play.

हिन्दी

वे कहते हैं कि ये चमकती हुई, घूमती-फिरती शहर की स्त्रियाँ मुझे इतना दुख क्यों दे रही हैं - ऐसा कहकर वे नाचती-खेलती प्रेमी स्त्रियों में भी दोष निकालते हैं।

17

भोजनं शयनं यानं विलासं स्नानमासनम् | उन्मत्तचेष्टित इव नाभिनन्दत्यनिन्दितम् || १७ ||

bhōjanaṃ śayanaṃ yānaṃ vilāsaṃ snānamāsanam | unmattacēṣṭita iva nābhinandatyaniṇditam || 17 ||

English

Food, bed, travel, pleasure, bathing, sitting - none of these harmless things please him. He acts like someone who has gone mad.

हिन्दी

भोजन, बिस्तर, सवारी, आनंद, नहाना, बैठना - इनमें से कोई भी निर्दोष चीज़ उन्हें अच्छी नहीं लगती। वे ऐसे व्यवहार करते हैं जैसे कोई पागल हो गया हो।

18

किं संपदा किं विपदा किं गेहेन किमिङ्गितैः | सर्वमेवासदित्युक्त्वा तूष्णीमेकोऽवतिष्ठते || १८ ||

kiṃ sampadā kiṃ vipadā kiṃ gēhēna kimiṅgitaiḥ | sarvamēvāsadityuktvā tūṣṇīmēkō'vatiṣṭhatē || 18 ||

English

"What use is wealth? What use is misfortune? What use is a house? What use are signs and gestures?" Saying that everything is worthless, he sits alone in silence.

हिन्दी

वे कहते हैं कि धन-दौलत से क्या फायदा, विपत्ति से क्या फायदा, घर से क्या फायदा, इशारों से क्या फायदा - सब कुछ बेकार है, ऐसा कहकर वे अकेले चुपचाप बैठे रहते हैं।

19

नोदेति परिहासेषु न भोगेषु निमज्जति | न च तिष्ठति कार्येषु मौनमेवावलम्बते || १९ ||

nōdēti parihāsēṣu na bhōgēṣu nimajjati | na ca tiṣṭhati kāryēṣu maunamēvāvalambatē || 19 ||

English

He does not join in when there is joking. He does not sink into pleasures. He does not stay occupied with his duties. He only holds on to silence.

हिन्दी

जब मज़ाक होता है तो वे उसमें शामिल नहीं होते। वे सुख-भोग में नहीं डूबते। वे अपने कामों में भी नहीं टिकते। वे बस चुप्पी साधे रहते हैं।

20

विलोलालकवल्लर्यो हेलावलितलोचनाः | नानन्दयन्ति तं नार्यो मृग्यो वनतरुं यथा || २० ||

vilolālakavallaryō hēlāvalitalōcanāḥ | nānandayanti taṃ nāryō mṛgyō vanataruṃ yathā || 20 ||

English

Women with hair curling like tendrils, and eyes turned toward him playfully, do not delight him - just as deer do not delight a forest tree.

हिन्दी

जिनके बाल लताओं की तरह घुँघराले हैं और जिनकी आँखें अठखेली से घूमती हैं, ऐसी स्त्रियाँ उन्हें खुश नहीं करतीं, ठीक वैसे ही जैसे हिरण किसी जंगल के पेड़ को खुश नहीं करते।

21

एकान्तेषु दिगन्तेषु तीरेषु विपिनेषु च | रतिमायात्यरण्येषु विक्रीत इव जन्तुषु || २१ ||

ekānteṣu diganteṣu tīreṣu vipineṣu ca | ratimāyātyaraṇyeṣu vikrīta iva jantuṣu || 21 ||

English

He finds pleasure only in lonely places - in distant regions, on riverbanks, in thickets - in the forests, among wild creatures, like someone who has been sold as a slave.

हिन्दी

उन्हें खुशी सिर्फ अकेली जगहों में मिलती है - दूर-दराज इलाकों में, नदी किनारों पर, झाड़ियों में - जंगलों में, जंगली जानवरों के बीच, जैसे कोई गुलाम बनाकर बेचा गया इंसान।

22

वस्त्रपानाशनादानपराङ्मुखतया तया | परिव्राड्धर्मिणं भूय सोऽनुयाति तपस्विनम् || २२ ||

vastrapānāśanādānaparāṅmukhatayā tayā | parivrāḍdharmiṇaṃ bhūya so'nuyāti tapasvinam || 22 ||

English

By turning away from clothes, drink, food, and other such things, he now follows the path of a wandering ascetic devoted to hard practice.

हिन्दी

कपड़ों, पीने-खाने और ऐसी बाकी चीज़ों से मुँह मोड़कर, अब वे कठोर तप में लगे हुए एक घूमने वाले संन्यासी का रास्ता अपना रहे हैं।

23

एक एव वसन्देशे जनशून्ये जनेश्वर | न हसत्येकया बुद्ध्या न गायति न रोदिति || २३ ||

eka eva vasandeśe janśūnye janeśvara | na hasatyekayā buddhyā na gāyati na roditi || 23 ||

English

O king, he lives entirely alone in a place empty of people. With his mind fixed on one single thought, he does not laugh, he does not sing, and he does not cry.

हिन्दी

हे राजा, वह बिलकुल अकेला एक ऐसी जगह में रहता है जहाँ कोई इंसान नहीं है। उसका मन एक ही बात पर टिका रहता है, इसलिए वह न हँसता है, न गाता है और न रोता है।

24

बद्धपद्मासनः शून्यमना वामकरस्थले | कपोलतलमाधाय केवलं परितिष्ठति || २४ ||

baddhapadmāsanaḥ śūnyamanā vāmakarasthale | kapolatalamādhāya kevalaṃ paritiṣṭhati || 24 ||

English

He sits fixed in the lotus posture, his mind blank, resting his cheek on the palm of his left hand, and he simply stays like that.

हिन्दी

वह पद्मासन में बैठा रहता है, उसका मन खाली रहता है, अपना गाल अपने बाएँ हाथ की हथेली पर टिकाए रखता है, और बस वैसे ही बैठा रहता है।

25

नाभिमानमुपादत्ते न च वाञ्छति राजताम् | नोदेति नास्तमायाति सुखदुःखानुवृत्तिषु || २५ ||

nābhimānamupādatte na ca vāñchati rājatām | nudeti nāstamāyāti sukhaduḥkhānuvṛttiṣu || 25 ||

English

He does not take any pride in himself, and he does not wish for a kingdom. When pleasure and pain keep coming one after another, he neither rises up with joy nor sinks down with sorrow.

हिन्दी

वह अपने बारे में कोई घमंड नहीं रखता, और राज्य पाने की इच्छा भी नहीं करता। सुख और दुख जब बार-बार आते रहते हैं, तो न वह खुशी से ऊपर उठता है और न दुख से नीचे गिरता है।

26

न विद्मः किमसौ याति किं करोति किमीहते | किं ध्यायति किमायाति कथं किमनुधावति || २६ ||

na vidmaḥ kimasau yāti kiṃ karoti kimīhate | kiṃ dhyāyati kimāyāti kathaṃ kimanudhāvati || 26 ||

English

We do not know where he goes, what he does, what he wants, what he thinks about, where he comes from, or how and what he runs after.

हिन्दी

हमें नहीं पता कि वह कहाँ जाता है, क्या करता है, क्या चाहता है, किस बारे में सोचता है, कहाँ से आता है, और वह कैसे और किस चीज़ के पीछे भागता है।

27

प्रत्यहं कृशतामेति प्रत्यहं याति पाण्डुताम् | विरागं प्रत्यहं याति शरदन्त इव द्रुमः || २७ ||

pratyahaṃ kṛśatāmeti pratyahaṃ yāti pāṇḍutām | virāgaṃ pratyahaṃ yāti śaradanta iva drumaḥ || 27 ||

English

Every day he grows thinner, every day he turns pale, every day he loses his glow, like a tree at the end of autumn.

हिन्दी

हर दिन वह और दुबला होता जाता है, हर दिन उसका रंग पीला पड़ता जाता है, हर दिन उसकी चमक कम होती जाती है, जैसे शरद ऋतु के अंत में कोई पेड़ हो जाता है।

28

अनुयातौ तथैवैतौ राजञ्छत्रुघ्नलक्ष्मणौ | तादृशावेव तस्यैव प्रतिबिम्बाविव स्थितौ || २८ ||

anuyātau tathaivaitau rājañchatrughnalakṣmaṇau | tādṛśāveva tasyeva pratibimbāviva sthitau || 28 ||

English

O king, Shatrughna and Lakshmana follow him in just the same way. They too are exactly like him, standing there like his own reflections.

हिन्दी

हे राजा, शत्रुघ्न और लक्ष्मण भी बिलकुल उसी तरह उसके पीछे-पीछे चलते हैं। वे दोनों भी उसी जैसे हो गए हैं, मानो उसकी परछाईं बनकर खड़े हों।

29

भृत्यै राजभिरम्बाभिः सम्पृष्टोऽपि पुनः पुनः। उक्त्वा न किञ्चिदेवेति तूष्णीमास्ते निरीहितः || २९ ||

bhṛtyai rājabhirambābhiḥ saṃpṛṣṭo'pi punaḥ punaḥ uktvā na kiṃcideveti tūṣṇīmāste nirīhitaḥ || 29 ||

English

Even when the servants, the kings, and the mothers ask him again and again, he says nothing at all, and sits silently, wanting nothing.

हिन्दी

सेवक, राजा और माताएँ जब उससे बार-बार पूछते हैं, तब भी वह कुछ नहीं कहता, चुपचाप बैठा रहता है, और उसे कुछ भी नहीं चाहिए होता।

30

आपातमात्रहृद्येषु मा भोगेषु मनः कृथाः | इति पार्श्वगतं भव्यमनुशास्ति सुहृज्जनम् || ३० ||

āpātamātrahṛdyeṣu mā bhogeṣu manaḥ kṛthāḥ | iti pārśvagataṃ bhavayamanuśāsti suhṛjjanaṃ || 30 ||

English

"Do not set your heart on pleasures that feel good only for a moment" — this is what he tells the good friend who sits close by his side.

हिन्दी

"ऐसे सुखों में मन मत लगाओ जो बस एक पल के लिए ही अच्छे लगते हैं" — यही बात वह अपने पास बैठे अच्छे दोस्त से कहता है।

31

नानाविभवरम्यासु स्त्रीषु गोष्ठीगतासु च | पुरस्थितमिवास्नेहो नाशमेवानुपश्यति || ३१ ||

nānāvibhavaramyāsu strīṣu goṣṭhīgatāsu ca | purasthitamivāsneho nāśamevānupaśyati || 31 ||

English

When he looks at women who are beautiful with many kinds of riches and who gather together in company, he feels no affection for them, as if he were only watching something standing in front of him, and he sees in them only their coming end.

हिन्दी

जब वह उन स्त्रियों को देखता है जो अलग-अलग तरह के धन-वैभव से सुंदर लगती हैं और साथ मिलकर बैठी होती हैं, तब भी उसे उनसे कोई लगाव नहीं होता, जैसे वह बस सामने खड़ी किसी चीज़ को देख रहा हो, और उसे उनमें बस उनका आने वाला अंत ही दिखता है।

32

नीतमायुरनायासपदप्राप्तिविवर्जितैः | चेष्टितैरिति काकल्या भूयोभूयः प्रगायति || ३२ ||

nītamāyuranāyāsapadaprāptivivarjitaiḥ | ceṣṭitairiti kākalyā bhūyobhūyaḥ pragāyati || 32 ||

English

"My life has gone by in efforts that never brought me to the state where there is no more struggle" — saying this, he sings it over and over again in a low, faint voice.

हिन्दी

"मेरी ज़िंदगी ऐसी कोशिशों में बीत गई जो मुझे कभी उस हाल तक नहीं ले गईं जहाँ कोई मेहनत ही न बचे" — यह कहकर वह इसे बार-बार धीमी, कमज़ोर आवाज़ में गाता रहता है।

33

सम्राड्भवेति पार्श्वस्थं वदन्तमनुजीविनम् | प्रलपन्तमिवोन्मत्तं हसत्यन्यमना मुनिः || ३३ ||

samrāḍbhaveti pārśvasthaṃ vadantamanujīvinam | pralapantamivonmattaṃ hasatyananyamanā muniḥ || 33 ||

English

When a servant standing beside him says, "May you become the emperor!" — the sage, his mind somewhere else, laughs at him as if he were a raving madman.

हिन्दी

जब उसके पास खड़ा कोई सेवक कहता है, "आप सम्राट बन जाइए!" — तो वह मुनि, जिसका मन कहीं और लगा रहता है, उस पर ऐसे हँसता है जैसे वह कोई बड़बड़ाता हुआ पागल हो।

34

न प्रोक्तमाकर्णयति ईक्षते न पुरोगतम् | करोत्यवज्ञां सर्वत्र सुसमेत्यापि वस्तुनि || ३४ ||

na proktamākarṇayati īkṣate na purogatam | karotyavajñāṃ sarvatra susametyāpi vastuni || 34 ||

English

He does not listen to what is said to him, he does not even look at what is right in front of him. He shows disrespect toward everything, even toward things that come to him well-suited and pleasing.

हिन्दी

जो कुछ उससे कहा जाता है वह नहीं सुनता, यहाँ तक कि जो उसके सामने है उसे भी नहीं देखता। वह हर चीज़ की अनदेखी करता है, यहाँ तक कि जो चीज़ें उसे बिलकुल अनुकूल और पसंद आने लायक होकर मिलती हैं, उनकी भी।

35

अप्याकाशसरोजिन्या अप्याकाशमहावने | इत्थमेतन्मन इति विस्मयोऽस्य न जायते || ३५ ||

apyākāśasarojinyā apyākāśamahāvane | itthametanmana iti vismayo'sya na jāyate || 35 ||

English

Even at the thought of a lotus pond in the sky, even at a great forest in the sky, even at the thought "such is this mind" — he feels no surprise at all.

हिन्दी

आकाश में खिले किसी कमल-तालाब के खयाल से भी, आकाश के किसी बड़े जंगल के खयाल से भी, और "मन ऐसा ही होता है" इस खयाल से भी — उसे कोई हैरानी नहीं होती।

36

कान्तामध्यगतस्यापि मनोऽस्य मदनेषवः न भेदयन्ति दुर्भेद्यं धारा इव महोपलम् || ३६ ||

kāntāmadhyagatasyāpi mano'sya madaneṣavaḥ na bhedayanti durbhedyaṃ dhārā iva mahopalam || 36 ||

English

Even when he is close beside a beautiful woman, the arrows of the god of love cannot pierce his mind, which is hard to break, just as a jet of falling water cannot break a great rock.

हिन्दी

वह किसी सुंदर स्त्री के पास भी हो, तब भी कामदेव के बाण उसके मन को नहीं भेद पाते, क्योंकि उसका मन इतना कठोर है, जैसे गिरती हुई पानी की धार किसी बड़ी चट्टान को नहीं तोड़ पाती।

37

आपदामेकमावासमभिवाञ्छसि किं धनम् अनुशिष्येति सर्वस्वमर्थिने संप्रयच्छति || ३७ ||

āpadāmekamāvāsamabhivāñchasi kiṃ dhanam anuśiṣyeti sarvasvamarthine saṃprayacchati || 37 ||

English

"Why do you want wealth, when wealth is the one home where all misfortunes live?" — teaching this, he gives away everything he owns to anyone who asks him for it.

हिन्दी

"तुम धन क्यों चाहते हो, जबकि धन तो वह एक घर है जहाँ सारी मुसीबतें रहती हैं?" — यह सिखाते हुए वह जो कुछ भी माँगे उसे अपना सब कुछ दे देता है।

38

इयमापदियं संपदित्येवं कल्पनामयः मनसोऽभ्युदितो मोह इति श्लोकान्प्रगायति || ३८ ||

iyamāpadiyam saṃpadityevaṃ kalpanāmayaḥ manaso'bhyudito moha iti ślokānpragāyati || 38 ||

English

"This is a misfortune, this is good fortune" — such ideas are made only of imagination; this is a delusion that has risen up from the mind — saying this, he sings these verses.

हिन्दी

"यह मुसीबत है, यह अच्छा भाग्य है" — ऐसी बातें सिर्फ मन की कल्पना हैं; यह तो मन से उठा हुआ एक भ्रम है — यह कहकर वह ये बातें गाता रहता है।

39

हा हतोऽहमनाथोऽहमित्याक्रन्दपरोऽपि सन् न जनो याति वैराग्यं चित्रमित्येव वक्त्यसौ || ३९ ||

hā hato'hamanātho'hamityākrandaparo'pi san na jano yāti vairāgyaṃ citramityeva vaktyasau || 39 ||

English

Even when a person cries out in grief, "Alas, I am ruined, I am helpless!" — that person still does not turn toward giving up desire. Seeing this, he just says, "How strange this is!"

हिन्दी

जब कोई इंसान दुख में चिल्लाकर कहता है, "हाय, मैं बर्बाद हो गया, मैं बेसहारा हूँ!" — फिर भी वह इंसान इच्छाओं को छोड़ने की तरफ नहीं मुड़ता। यह देखकर वह बस इतना कहता है, "यह कितना अजीब है!"

40

रघुकाननशालेन रामेण रिपुघातिना भृशमित्थं स्थितेनैव वयं खेदमुपागताः || ४० ||

raghukānanaśālena rāmeṇa ripughātinā bhṛśamitthaṃ sthitenaiva vayaṃ khedamupāgatāḥ || 40 ||

English

Because of Rama, the great tree of the Raghu family's forest, the killer of enemies, being so deeply fixed in this state, we have fallen into great sorrow.

हिन्दी

राम के, जो रघुकुल रूपी जंगल के सबसे बड़े पेड़ हैं और दुश्मनों को मारने वाले हैं, इस तरह गहरे डूबे रहने की वजह से हम बहुत दुखी हो गए हैं।

41

न विद्मः किं महाबाहो तस्य तादृशचेतसः| कुर्मः कमलपत्राक्ष गतिरत्र हि नो भवान् || ४१ ||

na vidmaḥ kiṃ mahābāho tasya tādṛśacetasaḥ| kurmaḥ kamalapatrākṣa gatiratra hi no bhavān || 41 ||

English

O mighty-armed one, we do not know what to do about him, whose mind has become like this. O lotus-eyed one, you alone are our way forward in this matter.

हिन्दी

हे बड़ी-बड़ी भुजाओं वाले, हमें समझ नहीं आता कि उसका क्या करें, जिसका मन ऐसा हो गया है। हे कमल की पंखड़ी जैसी आँखों वाले, इस मामले में आप ही हमारा सहारा हैं।

42

राजानमथवा विप्रमुपदेष्टारमग्रतः| हसत्यज्ञमिवाव्यग्रः सोऽवधीरयति प्रभो || ४२ ||

rājānamathavā vipramupadeṣṭāramagratḥ| hasatyajñamivāvyagraḥ so'vadhīrayati prabho || 42 ||

English

O lord, whether it is a king or a learned teacher standing before him giving advice, he stays calm and laughs at them as if they were fools, and pays them no attention.

हिन्दी

हे स्वामी, चाहे कोई राजा हो या कोई विद्वान गुरु हो, जो उसके सामने खड़े होकर उसे सलाह दें, वह शांत बना रहता है और उन पर ऐसे हँसता है जैसे वे मूर्ख हों, और उनकी तरफ ध्यान ही नहीं देता।

43

यदेवेदमिदं स्फारं जगन्नाम यदुत्थितम्| नैतद्वस्तु नचैवाहमिति निर्णीय संस्थितः || ४३ ||

yadevedamidaṃ sphāraṃ jagannāma yadutthitam| naitadvastu na caivāhamiti nirṇīya saṃsthitaḥ || 43 ||

English

Whatever this vast thing called the world is, whatever has come into being — "this is not real, and I am not this either" — having decided this firmly, he stays fixed in it.

हिन्दी

यह जो विशाल चीज़ दुनिया कहलाती है, जो कुछ भी बना है — "यह असली नहीं है, और मैं भी यह नहीं हूँ" — यह पक्का तय करके वह इसी बात पर टिका रहता है।

44

नारौ नात्मनि नो मित्रे न राज्ये न च मातरि| न संपदा न विपदा तस्यास्था न विभो बहिः || ४४ ||

nārau nātmani no mitre na rājye na ca mātari| na saṃpadā na vipadā tasyāsthā na vibho bahiḥ || 44 ||

English

O lord, he has no concern at all — not for an enemy, not for himself, not for a friend, not for the kingdom, and not for his mother. Neither through good fortune nor through bad fortune does he care for anything outside himself.

हिन्दी

हे स्वामी, उसे किसी की परवाह नहीं है — न दुश्मन की, न खुद की, न दोस्त की, न राज्य की, न अपनी माँ की। न अच्छे भाग्य से और न बुरे भाग्य से, उसे अपने अलावा किसी बाहरी चीज़ की चिंता नहीं है।

45

निरस्तास्थो निराशोऽसौ निरीहोऽसौ निरास्पदः| न मूढो न च मुक्तोऽसौ तेन तप्यामहे भृशम् || ४५ ||

nirastāstho nirāśo'sau nirīho'sau nirāspadaḥ| na mūḍho na ca mukto'sau tena tapyāmahe bhṛśam || 45 ||

English

He has thrown away all concern, he has no hope, he has no desire to do anything, and he has no fixed place to rest in. He is not a fool, and yet he is not free either — this is why we are suffering so much.

हिन्दी

उसने हर चिंता को त्याग दिया है, उसे कोई उम्मीद नहीं है, उसे कुछ भी करने की इच्छा नहीं है, और उसका कहीं कोई टिकाव नहीं है। वह मूर्ख भी नहीं है, फिर भी वह मुक्त भी नहीं है — इसी वजह से हम बहुत दुखी हैं।

46

किं धनेन किमम्बाभिः किं राज्येन किमीहया | इति निश्चयवानन्तः प्राणत्यागपरः स्थितः || ४६ ||

kiṃ dhanena kimambābhiḥ kiṃ rājyena kimīhayā | iti niścayavānantḥ prāṇatyāgaparaḥ sthitaḥ || 46 ||

English

"What use is wealth, what use are the mothers, what use is a kingdom, what use is any effort?" — being firmly convinced of this within himself, he stays ready to give up his very life.

हिन्दी

"धन से क्या फायदा, माताओं से क्या फायदा, राज्य से क्या फायदा, किसी भी कोशिश से क्या फायदा?" — मन ही मन यह पक्का मानकर, वह अपनी जान तक त्यागने के लिए तैयार बैठा रहता है।

47

भोगेऽप्यायुषि राज्येषु मित्रे पितरि मातरि | परमुद्वेगमायातश्चातकोऽवग्रहे यथा || ४७ ||

bhoge'pyāyuṣi rājyeṣu mitre pitari mātari | paramudvegamāyātaścātako'vagrahe yathā || 47 ||

English

Toward pleasure, toward life itself, toward kingdoms, toward friend, father, and mother, he has come to feel the deepest distress, like a chataka bird in a drought.

हिन्दी

सुख की तरफ, अपनी जिंदगी की तरफ, राज्यों की तरफ, दोस्त, पिता और माँ की तरफ, उसे सबसे गहरी बेचैनी महसूस होने लगी है, जैसे सूखे में कोई चातक पक्षी तड़पता है।

48

इति तोके समायातां शाखाप्रसरशालिनीम् | आपत्तामलमुद्धर्तुं समुदेतु दयापरः || ४८ ||

iti toke samāyātāṃ śākhāprasaraśālinīm | āpattāmalamuddhartuṃ samudetu dayāparaḥ || 48 ||

English

This is the misfortune that has come upon this child, a misfortune that has spread out like the branches of a tree. Let someone full of compassion come forward to root it out completely.

हिन्दी

यह वह मुसीबत है जो इस बालक पर आ पड़ी है, ऐसी मुसीबत जो पेड़ की डालियों की तरह फैल गई है। कोई दयालु व्यक्ति आगे आए और इसे पूरी तरह से जड़ से उखाड़ दे।

49

तस्य तादृक्स्वभावस्य समग्रविभवान्वितम् | संसारजालमाभोगि प्रभो प्रतिविषायते || ४९ ||

tasya tādṛksvabhāvasya samagravibhavānvitam | saṃsārajālamābhogi prabho prativiṣāyate || 49 ||

English

O lord, for him, whose nature has become like this, the whole net of worldly life — even though it is full of every kind of riches and spread out wide — tastes like poison to him.

हिन्दी

हे स्वामी, जिसका स्वभाव ऐसा हो गया है, उसके लिए यह संसार का पूरा जाल — भले ही वह हर तरह के वैभव से भरा हो और चारों तरफ फैला हो — उसे जहर जैसा लगता है।

50

ईदृशः स्यान्महासत्त्वः क इवास्मिन्महीतले | प्रकृते व्यवहारे तं यो निवेशयितुं क्षमः || ५० ||

īdṛśaḥ syānmahāsattvaḥ ka ivāsmiṃmahītale | prakṛte vyavahāre taṃ yo niveśayituṃ kṣamaḥ || 50 ||

English

Who is there on this earth, so great in spirit, who is able to bring him back into ordinary worldly life?

हिन्दी

इस धरती पर ऐसा कौन महान व्यक्ति होगा, जो उसे वापस सामान्य सांसारिक जीवन में ला सके?

51

मनसि मोहमपास्य महामनाः सकलमार्तितमः किल साधुताम् | सफलतां नयतीह तमो हरन् दिनकरो भुवि भास्करतामिव || ५१ ||

manasi mohamapāsya mahāmanāḥ sakalamārtitamaḥ kila sādhutām | saphalatāṃ nayatīha tamo haran dinakaro bhuvi bhāskaratāmiva || 51 ||

English

Having thrown delusion out of his mind, this great person turns all this darkness of pain into goodness here, and makes it bear fruit — just as the sun, driving away darkness, becomes the true giver of light on the earth.

हिन्दी

अपने मन से भ्रम को निकालकर, यह महान इंसान दुख के इस पूरे अंधेरे को यहाँ भलाई में बदल देता है, और उसे सफल बना देता है — बिलकुल वैसे ही जैसे सूरज अंधेरे को दूर करके धरती पर सच्चा प्रकाश देने वाला बन जाता है।

← Chapter 9Chapter 11 →