Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 95 — 31 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच । ततश्चिदाकाशवपुर्भूतपञ्चकवर्जितः । विहरन्नहमाकाशे पिशाच इव संस्थितः ॥ || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | tataścidākāśavapurbhūtapañcakavarjitaḥ | viharannahamākāśe piśāca iva saṃsthitaḥ || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: Then, devoid of the five elements, I wandered in the sky like a ghost.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: तदनन्तर, पंचभूतों से रहित, मैं आकाश में पिशाच की तरह भटकता रहा।

2

न मां पश्यन्ति चन्द्रार्कशक्रा हरिहरादयः । न देवसिद्धगन्धर्वकिंनरा नाप्सरोगणाः ॥ || २ ||

na māṃ paśyanti candrārkaśakrā hariharādayaḥ | na devasiddhagandharvakiṃnarā nāpsarogaṇāḥ || 2 ||

English

Neither the moon, sun, Indra, Vishnu, Shiva, nor the gods, siddhas, gandharvas, kinnaras, and apsaras see me.

हिन्दी

न चन्द्रमा, सूर्य, इन्द्र, विष्णु, शिव, न देवता, सिद्ध, गन्धर्व, किन्नर और अप्सराएँ मुझे देखते हैं।

3

नाक्रामन्ति मयाक्रान्ता न च श्रृण्वन्ति मद्वचः । इत्यहं मोहमापन्नो विक्रीत इव सज्जनः ॥ || ३ ||

nākrāmanti mayākrāntā na ca śrṛṇvanti madvacaḥ | ityahaṃ mohamāpanno vikrīta iva sajjanaḥ || 3 ||

English

They do not approach me, nor do they hear my words. Thus, I am deluded, like a noble person who is sold.

हिन्दी

वे मेरे पास नहीं आते, न ही मेरी बात सुनते हैं। इस प्रकार, मैं मोहित हूँ, जैसे कोई सज्जन व्यक्ति बेच दिया गया हो।

4

अथ चिन्तितवानस्मि सत्यकामा इमे वयम् । पश्यन्तु मां सुरगणास्तेन तस्मिन्सुरालये ॥ || ४ ||

atha cintitavānasmī satyakāmā ime vayam | paśyantu māṃ suragaṇāsten tasmin surālaye || 4 ||

English

Then I thought, 'We are truth-seekers. Let the gods see me in their abode.'

हिन्दी

तब मैंने सोचा, 'हम सत्य की इच्छा रखने वाले हैं। देवताओं को मुझे अपने निवास में देखना चाहिए।'

5

द्रष्टुं प्रवृत्ता मामग्रे वास्तव्याः सर्व एव ते । झटित्येव पुरं प्राप्तमिन्द्रजालद्रुमं यथा ॥ || ५ ||

draṣṭuṃ pravṛttā māmagre vāstavyāḥ sarva eva te | jhaṭityeva puraṃ prāptamindrajāladrumaṃ yathā || 5 ||

English

To see me, all of them should come forward and stay. Immediately, the city was reached, like an Indrajala tree.

हिन्दी

मुझे देखने के लिए, सभी को आगे आना चाहिए और रहना चाहिए। तुरंत, नगर पहुँच गया, जैसे इन्द्रजाल वृक्ष।

6

अथ गीर्वाणगेहेषु संपन्नो व्यवहार्यहम्यथास्थितसमाचारः स्थितो निःशङ्कचेष्टितः || ६ ||

atha gīrvāṇageheṣu saṃpanno vyavahāryahamyathāsthitasamācāraḥ sthito niḥśaṅkaceṣṭitaḥ || 6 ||

English

Then, in the houses of the gods, I am well-versed in worldly affairs, established in proper conduct, and acting without fear.

हिन्दी

फिर, देवताओं के घरों में, मैं संसार के व्यवहार में कुशल हूँ, उचित आचरण में स्थित हूँ, और निडर कार्य करता हूँ।

7

यैरविज्ञातवृत्तान्तैर्दृष्टोऽहमजिरोत्थितःवसिष्ठः पार्थिव इति लोकेषु प्रथितोऽस्मि तैः || ७ ||

yairavijñātavṛttāntairdṛṣṭo'hamajirotthitaḥvasiṣṭhaḥ pārthiva iti lokeṣu prathito'smi taiḥ || 7 ||

English

By those who do not know the truth, I am seen as one who has arisen from the unborn, known as Vasiṣṭha, the earthly one, thus I am famous in the worlds.

हिन्दी

जिन्होंने सत्य को नहीं जाना है, उनके द्वारा मैं अजन्मा से उत्पन्न दिखाई देता हूँ, वसिष्ठ के रूप में, पृथ्वी पर, इस प्रकार मैं लोकों में प्रसिद्ध हूँ।

8

व्योमन्यादित्यरश्मिभ्यो दृष्टोऽहं यैर्नभोगतैःवसिष्ठस्तैजस इति लोकेषु प्रथितोऽस्मि तैः || ८ ||

vyomanyādityaraśmibhyo dṛṣṭo'haṃ yairnabhogataiḥvasiṣṭhastaijasa iti lokeṣu prathito'smi taiḥ || 8 ||

English

By those who have come from the sky, I am seen from the rays of the sun, known as Vasiṣṭha, the radiant one, thus I am famous in the worlds.

हिन्दी

जिन्होंने आकाश से आने वालों द्वारा, मैं सूर्य की किरणों से दिखाई देता हूँ, वसिष्ठ के रूप में, चमकदार, इस प्रकार मैं लोकों में प्रसिद्ध हूँ।

9

वातात्समुदितो दृष्टो यैरहं गगनास्पदैःसिद्धैर्वातवसिष्ठाख्यस्तैरहं समुदाहृतः || ९ ||

vātātsamudito dṛṣṭo yairahaṃ gaganāspadaiḥsiddhairvātavasiṣṭhākhyastairahaṃ samudāhṛtaḥ || 9 ||

English

By those who have arisen from the wind, I am seen in the sky, known as Vātavasiṣṭha, the accomplished one, thus I am proclaimed.

हिन्दी

जिन्होंने हवा से उत्पन्न होने वालों द्वारा, मैं आकाश में दिखाई देता हूँ, वातवसिष्ठ के रूप में, सिद्ध, इस प्रकार मैं घोषित हूँ।

10

यैरहं सलिलाद्दृष्टः प्रोत्थितस्तैर्मुनीश्वरैःउक्तो वारिवसिष्ठोऽहमिति मे जन्मसंततिः || १० ||

yairahaṃ salilāddṛṣṭaḥ protthitastairmunīśvaraiḥukto vārivasiṣṭho'hamiti me janmasaṃtatiḥ || 10 ||

English

By those great sages who have arisen from the water, I am seen and known as Vārivasiṣṭha, thus is my lineage.

हिन्दी

जिन महान ऋषियों द्वारा जो पानी से उत्पन्न हुए हैं, मैं दिखाई देता हूँ और वारिवसिष्ठ के रूप में जाना जाता हूँ, इस प्रकार मेरी वंशावली है।

11

ततःप्रभृति लोकेऽहं पार्थिवः प्रथितः क्वचितम्मयः क्वचिदन्येषां तैजसो मारुतः क्वचित || ११ ||

tataḥprabhṛti loke'haṃ pārthivaḥ prathitaḥ kvacitammayaḥ kvacidanyeṣāṃ taijaso mārutaḥ kvacit || 11 ||

English

Since then, I have been known in the world sometimes as a king, sometimes as myself, sometimes as others, sometimes as fiery, and sometimes as windy.

हिन्दी

तब से, मैं दुनिया में कभी राजा के रूप में, कभी अपने रूप में, कभी दूसरों के रूप में, कभी अग्नि के रूप में और कभी वायु के रूप में जाना जाता हूँ।

12

अथ कालेन मे तत्र तस्मिन्नेवातिवाहिकेऽधिभौतिकता देहे रूढा रूढान्तरेरिता || १२ ||

atha kālena me tatra tasminnevātivāhikeādhibhautikatā dehe rūḍhā rūḍhāntareritā || 12 ||

English

Then, over time, in that very excessive vehicle, the physical nature became firmly established in my body, and the inner nature became firmly established.

हिन्दी

फिर, समय के साथ, उसी अतिशय वाहन में, भौतिक प्रकृति मेरे शरीर में दृढ़ता से स्थापित हो गई, और आंतरिक प्रकृति भी दृढ़ता से स्थापित हो गई।

13

यदेतदातिवाहित्वमाधिभौतिकता च खम्द्वयमप्येकदेहात्म ततः कचति मे चितिः || १३ ||

yadetadātivāhitvamādhibhautikatā ca khamdvayamapyekadehātma tataḥ kacati me citiḥ || 13 ||

English

This excessive vehicular nature and physical nature, both being one with the body, therefore my consciousness shines.

हिन्दी

यह अतिशय वाहन प्रकृति और भौतिक प्रकृति, दोनों शरीर के साथ एक होने के कारण, मेरी चेतना चमकती है।

14

एवमात्मा क्वचिद्व्योम कचनात्माप्यहं नभःपरमेव निराकारं युष्मास्वाकारवानपि || १४ ||

evamātma kvacidvyoma kacanātmāpyahaṃ nabhaḥparameva nirākāraṃ yuṣmāsvākāravānapi || 14 ||

English

Thus, sometimes I am the sky, sometimes I am myself, and in the supreme formless state, I am also formless among you.

हिन्दी

इस प्रकार, कभी मैं आकाश हूँ, कभी मैं स्वयं हूँ, और परम निराकार अवस्था में, मैं आप लोगों में भी निराकार हूँ।

15

जीवन्मुक्तो व्यवहरंस्तथास्ते ब्रह्मखात्मकःतथैवादेहमुक्तोऽपि तिष्ठति ब्रह्ममात्रकः || १५ ||

jīvanmukto vyavaharaṃstathāste brahmakhātmakaḥtathaivādehamukto'pi tiṣṭhati brahmamātrakaḥ || 15 ||

English

The liberated one engages in worldly activities, thus remaining in the nature of Brahman. Similarly, even after giving up the body, one remains in the pure state of Brahman.

हिन्दी

मुक्त व्यक्ति संसारिक गतिविधियों में लगा रहता है, इस प्रकार ब्रह्म की प्रकृति में रहता है। इसी प्रकार, शरीर को छोड़ने के बाद भी, वह ब्रह्म की शुद्ध अवस्था में रहता है।

16

मम न ब्रह्मतापेता तादृग्व्यवहृतेरपिअसंभवादन्यदृशो युष्मदादिष्वहं त्वहम् || १६ ||

mama na brahmatāpetā tādṛgvyavahṛterapiasaṃbhavādanyadṛśo yuṣmadādiṣvahaṃ tvaham || 16 ||

English

I am not tainted by the actions of Brahman, nor by any other perceptions in you and others, due to the impossibility of such occurrences.

हिन्दी

मैं ब्रह्म के कर्मों से दूषित नहीं हूँ, न ही आप और दूसरों में किसी अन्य दृष्टि से, ऐसे घटनाक्रम की असंभावना के कारण।

17

यथाऽज्ञस्य स्वप्ननरे निर्जन्मनि निराकृतौआधिभौतिकताबुद्धिस्तथा मे जगतोऽपि च || १७ ||

yathā'jñasya svapnanare nirjanmani nirākṛtauādhibhautikatābuddhistathā me jagatopi ca || 17 ||

English

Just as an ignorant person perceives a dream character as real, without birth or form, and with materialistic thoughts, so too is the world to me.

हिन्दी

जैसे एक अज्ञानी व्यक्ति सपने में एक पात्र को वास्तविक मानता है, जिसका जन्म या रूप नहीं होता, और भौतिक विचारों से भरा होता है, वैसे ही यह संसार मुझे लगता है।

18

एवमेवावभासन्ते सर्व एव स्वयंभुवःसर्गाश्च न तु जायन्ते प्रयाता इव चोदिताः || १८ ||

evamevāvabhāsante sarva eva svayaṃbhuvaḥsargāśca na tu jāyante prayātā iva coditāḥ || 18 ||

English

Thus, all self-existent beings appear, but creations do not actually arise, as if they are merely set in motion.

हिन्दी

इस प्रकार, सभी स्वयंभू प्राणी प्रकट होते हैं, लेकिन सृष्टि वास्तव में उत्पन्न नहीं होती, मानो वे केवल चलाए गए हों।

19

एष सोऽहमिहाकाशवसिष्ठः पुष्टतामिवगतोऽद्य स्वात्मनाभ्यासाद्भवतां वा भवत्स्थितिः || १९ ||

eṣa sohamihākāśavasiṣṭhaḥ puṣṭatāmivagato'dya svātmanābhyāsādbhavatāṃ vā bhavatsthitiḥ || 19 ||

English

This I, Vasistha, am here in the sky, as if I have attained prosperity today through the practice of my own self, or may your existence be.

हिन्दी

यह मैं, वसिष्ठ, आकाश में हूँ, मानो मैंने आज अपने स्वयं के अभ्यास से समृद्धि प्राप्त की है, या आपका अस्तित्व हो।

20

आकाशात्मान एव एते सर्व एव स्वयंभुवःयथा त्वेतन्मनोमात्रमिमे सर्गास्तथैव हि || २० ||

ākāśātmāna evaite sarva eva svayaṃbhuvaḥyathā tvetanmanomātramime sargāstathaiva hi || 20 ||

English

All these are indeed the self of the sky, all self-existent. Just as these creations are merely mental, so it is.

हिन्दी

ये सभी वास्तव में आकाश के आत्मा हैं, सभी स्वयंभू हैं। जैसे ये सृष्टियाँ केवल मानसिक हैं, वैसे ही यह है।

21

अहमादिरयं सर्गस्त्वपरिज्ञानदोषतः | वेताल इव बालानां गतो वो वज्रसारताम् || २१ ||

ahamādirayaṃ sargastvaparijñānadoṣataḥ | vetāla iva bālānāṃ gato vo vajrasāratām || 21 ||

English

I am the cause of this creation, due to the fault of ignorance. Like a ghost among children, it has become as hard as a thunderbolt.

हिन्दी

मैं इस सृष्टि का कारण हूँ, अज्ञान के दोष के कारण। बच्चों के बीच भूत की तरह, यह वज्र के समान कठोर हो गया है।

22

परिज्ञातस्तु कालेन स्वल्पेनैवोपशाम्यति | वासनातानवात्स्नेहो बन्धौ दूरगते यथा || २२ ||

parijñātastu kālena svalpenaivopaśāmyati | vāsanātānavātsneho bandhau dūragate yathā || 22 ||

English

When known, it is quickly pacified in a short time. Like the attachment to the body, it subsides when the bond is far away.

हिन्दी

जब जाना जाता है, तो यह थोड़े समय में शान्त हो जाता है। शरीर के प्रति आसक्ति की तरह, यह दूर होने पर शान्त हो जाता है।

23

घनत्वमहमासाद्य तथा सर्गस्य शाम्यति | परिज्ञाता यथा स्वप्ननिधेरादेयभावना || २३ ||

ghanatvamahamāsādya tathā sargasya śāmyati | parijñātā yathā svapnanidherādeyabhāvanā || 23 ||

English

Having attained the state of density, thus the creation is pacified. Like the perception of a dream treasure, it is known.

हिन्दी

घनत्व की स्थिति प्राप्त करने पर, इस प्रकार सृष्टि शान्त हो जाती है। स्वप्न के खजाने की तरह, यह जाना जाता है।

24

शाम्यन्ति संपरिज्ञाताः सकला दृश्यदृष्टयः | यथा मरुनदीवेगवारिग्रहणबुद्धयः || २४ ||

śāmyanti saṃparijñātāḥ sakalā dṛśyadṛṣṭayaḥ | yathā marunadīvegavārigrahaṇabuddhayaḥ || 24 ||

English

All perceptions of the seen and the unseen are pacified when known. Like the perception of grasping the water of a mirage.

हिन्दी

सभी दृश्य और अदृश्य की धारणाएँ जानने पर शान्त हो जाती हैं। मरीचिका के जल को ग्रहण करने की धारणा की तरह।

25

महारामायणप्रायशास्त्रप्रेक्षणमात्रतः | एतदासाद्यते नित्यं किमेतावति दुष्करम् || २५ ||

mahārāmāyaṇaprāyaśāstrapreṣaṇamātrataḥ | etadāsādyate nityaṃ kimetāvati duṣkaram || 25 ||

English

By merely studying the scriptures, which are like the great Rāmāyaṇa, this is always attained. What is so difficult in this?

हिन्दी

केवल शास्त्रों का अध्ययन करके, जो महान रामायण के समान हैं, यह हमेशा प्राप्त होता है। इसमें क्या कठिन है?

26

संसारवासनाभावरूपे सक्ता नु यस्य धीः | मन्दो मोक्षे निराकाङ्क्षी स श्वा कीटोऽथवा जनः || २६ ||

saṃsāravāsanābhāvarūpe saktā nu yasya dhīḥ | mando mokṣe nirākāṅkṣī sa śvā kīṭo'thavā janaḥ || 26 ||

English

One whose mind is attached to worldly desires is indeed dull and lacks the desire for liberation. Such a person is like a dog or an insect.

हिन्दी

जिसका मन संसार की वासनाओं में आसक्त है, वह मूर्ख है और मोक्ष की इच्छा नहीं रखता | ऐसा व्यक्ति कुत्ते या कीड़े के समान है |

27

भोगाभोगः किलायं यः स जीवन्मुक्तबुद्धिना | कीदृशो भुज्यमानः स्यात्कीदृक्स्यान्मौर्ख्यसेविना || २७ ||

bhogābhogaḥ kilāyaṃ yaḥ sa jīvanmuktabuddhinā | kīdṛśo bhujyamānaḥ syātkīdṛksyānmaukhyasevinā || 27 ||

English

The enjoyment and non-enjoyment of worldly pleasures are experienced differently by one who is liberated in life and by one who is foolish.

हिन्दी

संसार के भोग और अभोग का अनुभव जीवन्मुक्त बुद्धि वाले व्यक्ति और मूर्ख व्यक्ति द्वारा अलग-अलग तरीके से किया जाता है |

28

महारामायणप्रायशास्त्रप्रेक्षणमात्रतः | अन्तःशीतलतोदेति परार्थेषु हिमोपमा || २८ ||

mahārāmāyaṇaprāyaśāstraprēkṣaṇamātrataḥ | antaḥśītalatodeti parārthēṣu himopamā || 28 ||

English

Even a mere glance at the scriptures like the Maharamayana brings inner coolness and is like the coolness of snow in the affairs of others.

हिन्दी

महारामायण जैसे शास्त्रों पर एक नजर डालना भी अंतर्मन को शीतलता प्रदान करता है और दूसरों के मामलों में बर्फ की तरह ठंडा होता है |

29

मोक्षः शीतलचित्तत्वं बन्धः संतप्तचित्तता | एतस्मिन्नपि नार्थित्वमहो लोकस्य मूढता || २९ ||

mokṣaḥ śītalacittatvaṃ bandhaḥ saṃtapta cittatā | etasminnapi nārthitvamaho lokasya mūḍhatā || 29 ||

English

Liberation is the state of a cool mind, while bondage is the state of a tormented mind. Alas, the world does not understand this.

हिन्दी

मोक्ष शीतल मन की अवस्था है, जबकि बंधन संतप्त मन की अवस्था है | अफसोस, संसार इसे नहीं समझता |

30

अयं प्रकृत्या विषयैर्वशीकृतः परस्परं स्त्रीधनलोलुपो जनः | यथार्थसंदर्शनतः सुखी भवेन्मुमुक्षुशास्त्रार्थविचारणादितः || ३० ||

ayaṃ prakṛtyā viṣayairvaśīkṛtaḥ parasparaṃ strīdhanalolupo janaḥ | yathārthasandarśanataḥ sukhī bhavenmumukṣuśāstrārthavicāraṇāditaḥ || 30 ||

English

This person, naturally enslaved by worldly objects, is greedy for women and wealth. However, through the correct perception of reality and the study of scriptures, one can become happy and attain liberation.

हिन्दी

यह व्यक्ति प्रकृति से विषयों द्वारा वश में किया गया है, और स्त्री और धन के लिए लालायित है | फिर भी, वास्तविकता के सही दर्शन और शास्त्रों के अध्ययन से, वह सुखी हो सकता है और मुक्ति प्राप्त कर सकता है |

31

श्रीवाल्मीकिरुवाच | इत्युक्तवत्यथ मुनौ दिवसो जगाम सायंतनाय विधयेऽस्तमिनो जगाम | स्नातुं सभा कृतनमस्करणा जगाम श्यामाक्षये रविकरैश्च सहाजगाम || ३१ ||

śrīvālmīkiruvāca | ityuktavatyatha munau divaso jagāma sāyanatanāya vidhaye'stamino jagāma | snātuṃ sabhā kṛtnamaskarṇā jagāma śyāmākṣaye ravikaraiśca sahājagāma || 31 ||

English

Thus spoke Valmiki: After the sage had spoken, the day ended and the sun set. The assembly, having paid their respects, went to bathe as the dark-eyed night approached, accompanied by the rays of the sun.

हिन्दी

श्रीवाल्मीकि ने कहा: मुनि के कहने के बाद, दिन समाप्त हो गया और सूर्य अस्त हो गया। सभा, जिसने अपना प्रणाम किया था, स्नान करने के लिए गई जब काली आँखों वाली रात आई, सूर्य की किरणों के साथ।

← Chapter 94Chapter 96 →