Yoga Vasishtha › Book 7 · Nirvāṇa II › Chapter 23
Nirvāṇa II, Chapter 23निर्वाण प्रकरण · सर्ग २३
Book 7 of the Yoga Vasishtha, chapter 23 — 43 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.
योग वासिष्ठ, निर्वाण प्रकरण, अध्याय 23 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।
The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar. हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are made ये कैसे बने
Verse by verse श्लोक-दर-श्लोक Side by side साथ-साथ Sanskrit only केवल संस्कृत
Show दिखाएँ
IAST English हिन्दी Mitra 1891
हिन्दी पहले English पहले
A− A+
Focus एकांत
1 7.23.1 श्रीवसिष्ठ उवाच । विरागवासनापास्तसमस्तभववासनः । उत्थाय गच्छ प्रकृतेरस्या मङ्किरिवाङ्कितः ॥ १ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca | virāgavāsanāpāstasamastabhavavāsanaḥ | utthāya gaccha prakṛterasyā maṅkirivāṅkitaḥ || 1 ||
Shri Vasishtha said: Having abandoned all worldly desires and attachments, rise and go forth, adorned like Manki with the nature of this world.
श्री वसिष्ठ ने कहा: सभी संसारिक इच्छाओं और आसक्तियों को त्यागकर, उठो और चलो, इस संसार की प्रकृति के साथ मङ्कि की तरह सजे हुए।
2 7.23.2 मङ्किर्नामाभवत्पूर्वं ब्राह्मणः संशितव्रतः । स कथं श्रृणु निर्वाणमाप्तवान्मद्विबोधितः ॥ २ ॥
maṅkirnāmābhavatpūrvaṃ brāhmaṇaḥ saṃśitavrataḥ | sa kathaṃ śṛṇu nirvāṇamāptavānmadvibodhitaḥ || 2 ||
There was once a Brahmin named Manki, who was of firm vows. Listen to how he attained liberation, being enlightened by me.
एक बार एक ब्राह्मण था जिसका नाम मङ्कि था, जो दृढ़ व्रतधारी था। सुनो, किस प्रकार उसने मेरे द्वारा बोधित होकर मुक्ति प्राप्त की।
3 7.23.3 अहं कदाचिदाकाशकोशादवनिमागतः । भवत्पितामहार्थेन केनाप्युपनिमन्त्रितः ॥ ३ ॥
ahaṃ kadācidākāśakośādavanimāgataḥ | bhavatpitāmahārtheṇa kenāpyupanimantritaḥ || 3 ||
I once descended from the sky to the earth, invited by someone for the sake of your grandfather.
मैं एक बार आकाश से पृथ्वी पर उतरा, किसी के द्वारा आपके दादाजी के लिए आमंत्रित होकर।
4 7.23.4 विहरन्भूतलं गच्छंस्त्वत्पितामहपत्तनम् । प्राप्तोऽस्मि कामप्यादीर्घामरण्यानीं महातपाम् ॥ ४ ॥
viharanbhūtalaṃ gacchaṃstvatpitāmahapattanam | prāpto'smi kāmapyādīrghāmarṇyānīṃ mahātapām || 4 ||
While wandering on the earth, I reached your grandfather's city, which was a vast and austere forest, full of great penance.
पृथ्वी पर विचरते हुए, मैं आपके दादाजी के नगर तक पहुंचा, जो एक विशाल और कठोर वन था, जो महान तपस्या से भरा हुआ था।
5 7.23.5 पांसुप्रतर्दनहतां प्रकचत्तप्तसैकताम् । अदृष्टापारपर्यन्तां क्वचिद्राम किलाङ्किताम् ॥ ५ ॥
pāṃsupratardanahatāṃ prakacattaptasaikatām | adṛṣṭāpāraparyantāṃ kvacidrāma kilāṅkitām || 5 ||
It was covered with dust, scorched by the sun, and its sands were heated. It was endless and adorned with Rama in some places.
वह धूल से ढका हुआ था, सूर्य की गर्मी से झुलसा हुआ, और उसकी रेत गर्म थी। वह अनंत था और कुछ स्थानों पर राम से सजा हुआ था।
6 7.23.6 अक्षुब्धस्वानिलालोकजलभूशान्तिशालिनीम्। ततां शून्यां महारम्भां ब्रह्मसत्तामिवामलाम् ॥ ६ ॥
akṣubdhasvānilālokajalabhūśāntiśālinīm| tatāṃ śūnyāṃ mahārambhāṃ brahmasattāmivāmalām || 6 ||
I see a vast, calm, and peaceful expanse, like the pure essence of Brahman, devoid of any disturbance, wind, light, water, or earth.
मैं एक विशाल, शान्त और शांतिपूर्ण विस्तार देखता हूँ, जो ब्रह्म की शुद्ध सत्ता की तरह है, जिसमें कोई विचलन, हवा, प्रकाश, जल या भूमि नहीं है।
7 7.23.7 अविद्यामिव संमोहमृगतृष्णां गतां भ्रमात्। जडतामाततां शून्यां दिङ्मोहमिहिकाकुलाम् ॥ ७ ॥
avidyāmiva saṃmohamṛgatṛṣṇāṃ gatāṃ bhramāt| jaḍatāmātatāṃ śūnyāṃ diṅmohamihikākulām || 7 ||
Like ignorance, it is a bewildering mirage, vanished due to delusion. It has become inert, empty, and confused in all directions, filled with desires.
जैसे अज्ञान, यह एक भ्रमित करने वाला मृगतृष्णा है, जो भ्रम के कारण विलुप्त हो गया है। यह जड़, खाली और सभी दिशाओं में भ्रमित हो गया है, इच्छाओं से भरा हुआ।
8 7.23.8 अथ तस्यामरण्यान्यां यावत्प्रविहराम्यहम्। तावत्पश्यामि पुरतो वदन्तं पथिकं श्रमात् ॥ ८ ॥
atha tasyāmarṇyānyāṃ yāvatpraviharāmyaham| tāvatpaśyāmi purato vadantaṃ pathikaṃ śramāt || 8 ||
Then, as I wander in that different forest, I see a traveler speaking in front of me, exhausted from the journey.
फिर, जब मैं उस अलग वन में भटकता हूँ, मैं एक यात्री को अपने सामने बोलते हुए देखता हूँ, जो यात्रा से थक गया है।
9 7.23.9 पान्थ उवाच। अहो नु परिखेदाय प्रौढप्रायातपो रविः। परितापाय पापोऽयं दुर्जनेनेव संगमः ॥ ९ ॥
pāntha uvāca| aho nu parikhedāya prauḍhaprāyātapo raviḥ| paritāpāya pāpo'yaṃ durjaneneva saṃgamaḥ || 9 ||
The traveler said: Alas, the intense heat of the sun is indeed troublesome. This wicked heat is like an association with an evil person.
यात्री ने कहा: हाय, सूर्य की तीव्र गर्मी वास्तव में परेशानी है। यह दुष्ट गर्मी एक दुष्ट व्यक्ति के साथ संबंध की तरह है।
10 7.23.10 सुगलन्तीव मर्माणि स्फुरतीवाग्निरातपे। संकुचत्पल्लवापीडास्ताप्यन्ते वनराजयः ॥ १० ॥
sugalantīva marmāṇi sphuratīvāgnirātape| saṅkucatpallavāpīḍāstāpyante vanarājayaḥ || 10 ||
The sun's heat seems to melt the very essence of things, as if fire is blazing in the heat. The tender leaves are shrinking, and the forest kings are suffering from the heat.
सूर्य की गर्मी चीजों के सार को पिघलाने की तरह लगती है, जैसे आग गर्मी में जल रही हो। कोमल पत्तियाँ सिकुड़ रही हैं, और वन के राजा गर्मी से पीड़ित हैं।
11 7.23.11 तत्तावदेवमग्रस्थं ग्रामकं प्रविशाम्यहम् । श्रममत्रापनीयाशु वहाम्यध्वानमाशुगः ॥ ११ ॥
tattāvadevamagrasthaṃ grāmakaṃ praviśāmyaham | śramamatrāpanīyāśu vahāmyadhvānamāśugaḥ || 11 ||
Having decided thus, I will enter this village ahead | I will quickly relieve my fatigue here and swiftly continue my journey
इस प्रकार निश्चय करके, मैं इस आगे वाले गाँव में प्रवेश करूँगा | यहाँ मैं शीघ्र ही अपनी थकान दूर करूँगा और शीघ्रता से अपनी यात्रा जारी रखूँगा
12 7.23.12 इति संचिन्त्य सोऽग्रस्थं किरातग्रामकं यदा । प्रवेष्टुमिच्छति तदा मया प्रोक्तमिदं वचः ॥ १२ ॥
iti saṃcintya so'grasthaṃ kirātagrāmakaṃ yadā | praveṣṭumicchati tadā mayā proktamidaṃ vacaḥ || 12 ||
Having thought thus, when he desired to enter that village of Kiratas situated ahead, I spoke these words to him
इस प्रकार सोचकर, जब वह उस आगे स्थित किरात गाँव में प्रवेश करना चाहता था, तब मैंने उससे ये शब्द कहे
13 7.23.13 अपरिज्ञातनीरागमार्ग मित्र शुभाकृते । मरुमार्गमहारण्यपान्थ स्वागतमस्तु ते ॥ १३ ॥
aparijñātanīrāgamārga mitra śubhākṛte | marumārgamahāraṇyapāntha svāgatamastu te || 13 ||
O friend, for your auspicious deed, welcome to this desert path, the great forest path, the unknown waterless path
हे मित्र, तुम्हारे शुभ कार्य के लिए, इस मरुस्थल मार्ग, महान वन मार्ग, अज्ञात निर्जल मार्ग पर तुम्हारा स्वागत है
14 7.23.14 चिरं मनुष्यदेशेऽस्मिन्निर्जनग्राममध्वनि । अधराध्वग विश्रातिं विश्रान्तोपि न लप्स्यसे ॥ १४ ॥
ciram manuṣyadeśe'sminnirjanagrāmamadhvani | adharādhvaga viśrātiṃ viśrāntopi na lapsyase || 14 ||
For a long time in this human land, in this deserted village path, O traveler, even if you rest, you will not find comfort
इस मानव भूमि में लंबे समय तक, इस सुनसान गाँव मार्ग पर, हे यात्री, भले ही तुम विश्राम करो, तुम सुख नहीं पाओगे
15 7.23.15 ग्रामे विश्रमणं नैव वर्तते पामरास्पदे । तृड्वै लवणपानेन भूय एवाभिवर्धते ॥ १५ ॥
grāme viśramaṇaṃ naiva vartate pāmarāspade | tṛḍvai lavaṇapānena bhūya evābhivardhate || 15 ||
In this village, there is no rest for the wicked | Thirst only increases with the drinking of salty water
इस गाँव में, दुष्टों के लिए कोई विश्राम नहीं है | प्यास केवल नमकीन पानी पीने से बढ़ती है
16 7.23.16 एते ग्रामैकशरणाः पल्लवाः स्पन्दभीरवः। अयथापथसंचारा हरिणा इव जन्तवः ॥ १६ ॥
ete grāmaikaśaraṇāḥ pallavāḥ spandabhīravaḥ| ayathāpathasaṃcārā hariṇā iva jantavaḥ || 16 ||
These people, who take refuge in a single village, are like trembling leaves, moving in unrighteous paths like deer.
ये लोग, जो एक गाँव में शरण लेते हैं, काँपते पत्तों की तरह हैं, और हिरण की तरह अनुचित मार्गों पर चलते हैं।
17 7.23.17 न स्फुरन्ति विचारेषु प्रज्वलन्त्यनुभूतिषु। न त्रस्यन्ति दुराचारादश्मयन्त्रमया इव ॥ १७ ॥
na sphuranti vicāreṣu prajvalantyanubhūtiṣu| na trasyanti durācārādaśmayantramayā iva || 17 ||
They do not shine in thoughts, they blaze in experiences, they do not fear from misconduct like stone machines.
वे विचारों में नहीं चमकते, अनुभवों में प्रज्वलित होते हैं, और दुराचार से नहीं डरते, पत्थर की मशीनों की तरह।
18 7.23.18 कामार्थरागसद्वेषपरिनिष्ठितपौरुषाः। कर्मण्यापातमधुरे रमन्ते दग्धबुद्धयः ॥ १८ ॥
kāmārtharāgasadveṣaparinṣṭhitapauruṣāḥ| karmaṇyāpātamadhure ramante dagdhabuddhayaḥ || 18 ||
Those whose manhood is established in desire, wealth, attachment, and hatred, delight in the sweetness of action, with their intellect burned.
जिनकी पुरुषार्थ कामना, धन, आसक्ति और द्वेष में स्थापित है, वे अपने बुद्धि को जलाकर कर्म की मिठास में रमते हैं।
19 7.23.19 आभिजात्याततोदारा शीतला रसशालिनी। नेह विश्वसिति प्रक्षा मेघमाला मराविव ॥ १९ ॥
ābhijātyātatodārā śītalā rasśālinī| neha viśvasiti prakṣā meghamālā marāviva || 19 ||
The noble, the generous, the cool, the juicy, do not trust here, like a cloud garland in the desert.
उत्कृष्ट, उदार, शीतल, रसीले, यहाँ विश्वास नहीं करते, मरुस्थल में मेघमाला की तरह।
20 7.23.20 वरमन्धगुहाहित्वं शिलान्तःकीटता वरम्। वरं मरौ पङ्गुमृगो न ग्राम्यजनसंगमः ॥ २० ॥
varamandhaguhāhitvaṃ śilāntaḥkīṭatā varam| varaṃ marau paṅgumṛgo na grāmyajanasamgaḥ || 20 ||
It is better to be in a dark cave, it is better to be a worm in a stone, it is better to be a lame deer in the desert than to associate with village people.
अंधेरी गुफा में रहना बेहतर है, पत्थर के अंदर कीड़ा होना बेहतर है, मरुस्थल में लंगड़ा हिरण होना बेहतर है गाँव वालों के संग रहने से।
21 7.23.21 निमेषास्वादमधुराः क्षणान्तरविरागिणः । मारणैकान्तनिरता ग्राम्या विषकणा इव ॥ २१ ॥
nimeṣāsvādamadhurāḥ kṣaṇāntaravirāgiṇaḥ | māraṇaikāntaniratā grāmyā viṣakaṇā iva || 21 ||
The moments are sweet like honey, but they quickly turn to disinterest | They are solely focused on destruction, like village poison pills
क्षण मधु के समान मीठे होते हैं, लेकिन शीघ्र ही विरक्ति उत्पन्न हो जाती है | वे केवल विनाश में लगे हुए हैं, ग्रामीण विष कणों की तरह
22 7.23.22 वान्ति भस्मकणाकीर्णा जीर्णाः संशीर्णसद्मसु । तृणपर्णवनव्यग्रा ग्राम्याधार्मिकवायवः ॥ २२ ॥
vānti bhasmakaṇākīrṇā jīrṇāḥ saṃśīrṇasadmasu | tṛṇaparṇavanavyagrā grāmyādhārmikavāyavaḥ || 22 ||
They vomit, covered in ashes, worn out in ruined houses | Busy in the grass and leaf forests, they are unrighteous village winds
वे भस्म से ढके हुए, खंडहर घरों में थके हुए, उल्टी करते हैं | घास और पत्तों के जंगलों में व्यस्त, वे अधार्मिक ग्रामीण हवाएँ हैं
23 7.23.23 एवमुक्तेन तेनाहमिदमुक्तस्ततोऽनघ । मद्वाक्येन समाश्वास्य स्नातेनेवामृताम्भसा ॥ २३ ॥
evamuktena tenāhamidamuktastato'nagha | madvākyena samāśvāsya snātenevāmṛtāmbhasā || 23 ||
Thus spoken by him, I was told this, O sinless one | Reassured by my words, as if bathed in the nectar of immortality
इस प्रकार उसके द्वारा कहे जाने पर, मैंने यह कहा, हे निष्पाप | मेरे वचनों से आश्वस्त, जैसे अमृत के जल में स्नान करके
24 7.23.24 पान्थ उवाच । भगवन्कोऽसि पूर्णात्मा महात्मा कथमात्मवान् । पश्यस्यनाकुलो लोकं ग्रामयात्रामिवाध्वगः ॥ २४ ॥
pāntha uvāca | bhagavanko'si pūrṇātmā mahātmā kathamātmavān | paśyasyanākulo lokaṃ grāmayātrāmivādhvagaḥ || 24 ||
The traveler said | O Lord, who are you, the complete soul, the great soul, how are you self-possessed | You see the world without distress, like a traveler on a village journey
पथिक ने कहा | हे भगवान्, तुम कौन हो, पूर्णात्मा, महात्मा, कैसे आप आत्मसंयमी हो | तुम बिना किसी व्याकुलता के संसार को देखते हो, जैसे ग्राम यात्रा पर जाने वाला यात्री
25 7.23.25 किं त्वया पीतममृतं किं त्वं सम्राड्विराडथ । सर्वार्थरिक्तोऽपि चिरं संपूर्ण इव राजसे ॥ २५ ॥
kiṃ tvayā pītamamṛtaṃ kiṃ tvaṃ samrāḍvirāḍatha | sarvārtharikto'pi ciraṃ saṃpūrṇa iva rājase || 25 ||
What nectar have you drunk, what are you, the emperor or the ruler | Though devoid of all wealth, you reign supreme for a long time
तुमने कौन सा अमृत पी है, तुम कौन हो, सम्राट् या शासक | सभी धन से रहित होकर भी, तुम दीर्घकाल तक पूर्ण रूप से राज करते हो
26 7.23.26 शून्योऽसिपरिपूर्णोऽसि घूर्णोऽसीव स्थिरोऽसि च न सर्वमपि सर्वं च न किंचित्किंचिदेव च ॥ २६ ॥
śūnyo'siparipūrṇo'si ghūrṇo'sīva sthiro'si cana sarvamapi sarvaṃ ca na kiṃcitkiṃcideva ca || 26 ||
You are void and full, moving and still, everything and nothing.
आप शून्य और पूर्ण हैं, चल रहे हैं और स्थिर हैं, सब कुछ और कुछ भी नहीं।
27 7.23.27 उपशान्तं च कान्तं च दीप्तमप्रतिघाति च निवृत्तं चोर्जितं तादृग्रूपं किमिति ते मुने ॥ २७ ॥
upaśāntaṃ ca kāntaṃ ca dīptamapratighāti canivṛttaṃ corjitaṃ tādṛgrūpaṃ kimiti te mune || 27 ||
You are peaceful and beautiful, radiant and unopposed, withdrawn and energetic. What is this form of yours, O sage?
आप शांत और सुंदर हैं, चमकदार और अविरोधी, वापस ले लिया गया और ऊर्जावान। हे मुनि, आपका यह रूप क्या है?
28 7.23.28 भूसंस्थोऽपि समस्तानां लोकानामुपरीव खेसंस्थितोऽसि निरास्थोऽसि घनास्थोऽसीव लक्ष्यसे ॥ २८ ॥
bhūsaṃstho'pi samastānāṃ lokānāmuparīva khesaṃsthito'si nirāstho'si ghanāstho'sīva lakṣyase || 28 ||
Though you are on the earth, you are above all worlds, in the sky, unattached, and dense, you are perceived.
भले ही आप पृथ्वी पर हैं, आप सभी लोकों से ऊपर हैं, आकाश में, अनासक्त, और घने, आप दिखाई देते हैं।
29 7.23.29 प्रसृतं न पदार्थेषु न पदार्थात्मनाऽस्ति वैतवेन्दोरिव शुद्धस्य मनोऽमृतमयं स्थितम् ॥ २९ ॥
prasṛtaṃ na padārtheṣu na padārthātmanā'sti vaitavendoriva śuddhasya mano'mṛtamayaṃ sthitam || 29 ||
It is not spread in objects nor does it exist as the essence of objects. Like the pure mind of Indra, it is established in immortal bliss.
यह वस्तुओं में फैला हुआ नहीं है न ही यह वस्तुओं के सार के रूप में अस्तित्व में है। इंद्र के शुद्ध मन की तरह, यह अमृतमय आनंद में स्थापित है।
30 7.23.30 कलावानकलङ्कोऽन्तःशीतलो भास्वरः समःरसायनभरापूर्णः पूर्णेन्दुरिव राजसे ॥ ३० ॥
kalāvānakalaṅko'ntaḥśītalo bhāsvaraḥ samaḥrasāyanabharāpūrṇaḥ pūrṇenduriva rājase || 30 ||
You are adorned with arts, blemishless within, cool, radiant, balanced, filled with the essence of enjoyment, like the full moon, you shine.
आप कलाओं से सज्जित हैं, अंदर से दोषरहित हैं, ठंडे हैं, चमकदार हैं, संतुलित हैं, भोग की सार से भरे हुए हैं, पूर्ण चंद्रमा की तरह, आप चमकते हैं।
31 7.23.31 त्वदिच्छायां तु सदसद्भावं पश्यामि ते चिति । संसारमण्डलमिदं स्थितं फलमिवाङ्कुरे ॥ ३१ ॥
tvadicchāyāṃ tu sadasadbhāvaṃ paśyāmi te citi | saṃsāramaṇḍalamidaṃ sthitaṃ phalamivāṅkure || 31 ||
In your will, I see the existence and non-existence | This worldly cycle is established like a fruit in a seed || 31 ||
तुम्हारी इच्छा में, मैं अस्तित्व और अनस्तित्व देखता हूँ | यह संसार चक्र एक बीज में फल की तरह स्थापित है || ३१ ||
32 7.23.32 अहं तावदयं विप्र शाण्डिल्यकुलसंभवः । मङ्किर्नाम महाभाग तीर्थयात्राप्रसङ्गतः ॥ ३२ ॥
ahaṃ tāvadayaṃ vipra śāṇḍilyakulasambhavaḥ | maṅkirnāma mahābhāga tīrthayātrāprasaṅgataḥ || 32 ||
I am this Brahmin born in the Shandilya family | Named Manki, fortunate one, due to the pilgrimage || 32 ||
मैं यह शाण्डिल्य कुल में उत्पन्न ब्राह्मण हूँ | मङ्कि नाम, महाभाग, तीर्थयात्रा के कारण || ३२ ||
33 7.23.33 गत्वा सुदूरमध्वानं दृष्ट्वा तीर्थानि संप्रति । चिरकालेन सदनमात्मीयं गन्तुमुद्यतः ॥ ३३ ॥
gatvā sudūramadhvānaṃ dṛṣṭvā tīrthāni saṃprati | cirakālena sadanamātmīyaṃ gantumudyataḥ || 33 ||
Having gone a long distance, seeing the pilgrimage sites now | After a long time, ready to go to my own home || 33 ||
दूर की यात्रा करके, तीर्थ स्थानों को देखकर अब | लंबे समय के बाद, अपने घर जाने के लिए तैयार || ३३ ||
34 7.23.34 न च मे गन्तुमुद्योगो विरक्तमनसो गृहम् । दृष्ट्वा तडित्सकाशानि भूतानि भुवनोदरे ॥ ३४ ॥
na ca me gantumudyogo viraktamanaso gṛhaṃ | dṛṣṭvā taḍitsakāśāni bhūtāni bhuvanodare || 34 ||
Nor do I have the desire to go home with a detached mind | Seeing the beings like lightning in the world || 34 ||
न ही मुझे विरक्त मन से घर जाने की इच्छा है | संसार में बिजली की तरह प्राणियों को देखकर || ३४ ||
35 7.23.35 भगवन्सत्यमात्मानं कथयेहानुकम्पया । गम्भीराणि प्रसन्नानि साधुचेतःसरांसि हि ॥ ३५ ॥
bhagavansatyamātmānaṃ kathayehaanukampayā | gambhīrāṇi prasannāni sādhucetaḥsarāṃsi hi || 35 ||
O Lord, truly tell me about yourself with compassion | The deep and clear virtuous minds indeed || 35 ||
हे भगवान, दया से मुझे अपने बारे में सच्चाई बताएँ | गहरे और स्पष्ट साधु मन वास्तव में || ३५ ||
36 7.23.36 दर्शनादेव मित्रत्वं कुर्वतां महतां पुरः। कमलानीव भूतानि विकसन्त्याश्वसन्ति च ॥ ३६ ॥
darśanādeva mitratvaṃ kurvatāṃ mahatāṃ puraḥ| kamalānīva bhūtāni vikasantyāśvasanti ca || 36 ||
By merely seeing the great ones who cultivate friendship, beings bloom and feel reassured like lotuses.
महान लोगों को देखकर ही जो मित्रता करते हैं, वे प्राणी कमलों की तरह खिल उठते हैं और आश्वस्त होते हैं।
37 7.23.37 ममेदं च मनो मोहात्संसारभ्रमसंभवम्। मन्ये हातुं न समर्थं स त्वं बोधानुकम्पितैः ॥ ३७ ॥
mamedaṃ ca mano mohātsaṃsārabhramasambhavam| manye hātuṃ na samarthaṃ sa tvaṃ bodhānukampitaiḥ || 37 ||
I think this mind of mine, born out of the delusion of worldly existence, is not capable of being destroyed by you, who are compassionate towards enlightenment.
मैं सोचता हूं कि यह मेरा मन, जो संसार के भ्रम से उत्पन्न हुआ है, आपके द्वारा, जो बोध के प्रति दयालु हैं, नष्ट नहीं किया जा सकता।
38 7.23.38 श्रीवसिष्ठ उवाच। वसिष्ठोऽस्मि महाबुद्धे मुनिरस्मि नभोगृहः। केनाप्यर्थेन राजर्षेरिमं मार्गमुपस्थितः ॥ ३८ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca| vasiṣṭho'smi mahābuddhe munirasmi nabhogṛhaḥ| kenāpyarthena rājarṣerimaṃ mārgamupasthitaḥ || 38 ||
Sri Vasistha said: I am Vasistha, O great sage, I am a sage who dwells in the sky. For some reason, I have come to this path of the royal sage.
श्री वसिष्ठ ने कहा: मैं वसिष्ठ हूं, हे महान बुद्धिमान, मैं आकाश में रहने वाला मुनि हूं। किसी कारण से, मैं इस राजर्षि के मार्ग पर आया हूं।
39 7.23.39 मागा विषादं पन्थानमागतोऽसि मनीषिणाम्। प्रायः प्राप्तोसि संसारसागरस्य परं तटम् ॥ ३९ ॥
māgā viṣādaṃ panthānamāgato'si manīṣiṇām| prāyaḥ prāptosi saṃsārasāgarasya paraṃ taṭam || 39 ||
Do not grieve, you have come to the path of the wise. You have almost reached the other shore of the ocean of worldly existence.
दुःखी मत हो, आप बुद्धिमानों के मार्ग पर आए हैं। आपने संसार के सागर के दूसरे किनारे तक पहुंचना प्रायः प्राप्त कर लिया है।
40 7.23.40 वैराग्यविभवोदारा मतिरुक्तिरपीदृशी। आकृतिः शान्तरूपा च न भवत्यमहात्मनः ॥ ४० ॥
vairāgyavibhavodārā matiruktirapīdṛśī| ākṛtiḥ śāntarūpā ca na bhavatyamahātmanaḥ || 40 ||
Such profound wisdom, detachment, and generous disposition, such speech, and such a serene demeanor do not belong to an ordinary person.
ऐसी गहरी बुद्धिमत्ता, वैराग्य, और उदार विचारधारा, ऐसी वाणी, और ऐसी शांत आकृति एक सामान्य व्यक्ति की नहीं होती।
41 7.23.41 मणिर्मधुरकाषेण यथैति विमलात्मताम् । तथा कषायपाकेन चित्तमेति विवेकिताम् ॥ ४१ ॥
maṇirmadhurakāṣeṇa yathaiti vimalātmatām | tathā kṣāyapākena cittameti vivekitām || 41 ||
Just as a gem becomes pure by being rubbed with a smooth stone, similarly, the mind attains discernment by the process of purification.
जैसे मणि मधुर काष से घिसकर शुद्ध होती है, वैसे ही मन कषाय पाक से विवेक को प्राप्त होता है।
42 7.23.42 किं ज्ञातुमिच्छसि कथं संसारं हातुमिच्छसि । उपदिष्टमहं मन्ये संपादयति कर्मभिः ॥ ४२ ॥
kiṃ jñātumicchasi kathaṃ saṃsāraṃ hātumicchasi | upadiṣṭamahaṃ manye saṃpādayati karmabhiḥ || 42 ||
What do you wish to know? How do you wish to end the cycle of rebirth? I believe that what is taught should be accomplished through actions.
आप क्या जानना चाहते हैं? आप संसार को कैसे समाप्त करना चाहते हैं? मैं मानता हूँ कि जो उपदेश दिया जाता है, उसे कर्मों द्वारा संपादित करना चाहिए।
43 7.23.43 विमलवासन उत्तममानसः परिविविक्तमतिर्जनतेजसा । पदमशोकमलं खलु युज्यते जनितितीर्षुमतेरिदमुच्यते ॥ ४३ ॥
vimalavāsana uttamamānasaḥ pariviviktamatirjanatejasā | padamaśokamalaṃ khalu yujyate janititīrṣumateridamucyate || 43 ||
One with pure desires, a noble mind, and a detached intellect, shines with the radiance of knowledge. Such a person indeed attains the lotus feet of the Lord, which is free from sorrow. This is said to be the path for those who seek liberation.
जिसकी वासनाएँ शुद्ध हैं, मन उत्तम है, और बुद्धि विवेकपूर्ण है, वह ज्ञान की चमक से प्रकाशित होता है। ऐसा व्यक्ति निश्चय ही दुःखरहित परमात्मा के चरणों को प्राप्त होता है। यह मुक्ति की इच्छा रखने वालों के लिए कहा जाता है।
← Chapter 22 ← अध्याय 22 Book 7 प्रकरण 7
All 216 chapters of Book 7 प्रकरण 7 के सभी 216 अध्याय
Chapter 24 → अध्याय 24 → Book 7 प्रकरण 7
‹ Ch 22 अ. 22
≡ Chapters अध्याय
Aa Text पाठ
› Next अगला