Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 177 — 44 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | अकारणकमेवेदं जगद्ब्रह्म परात्पदात् | यदि प्रवर्तते नाम स्वप्नसंकल्पनादिवत् || १ ||

śrīrāma uvāca | akāraṇakamevedaṃ jagadbrahma parātpadāt | yadi pravartate nāma svapnasankalpanādivat || 1 ||

English

Shri Rama said: This world, which is Brahman, arises without a cause from the supreme state, just like a dream or an imagination.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: यह जगत, जो ब्रह्म है, अकारण से परम अवस्था से उत्पन्न होता है, जैसे स्वप्न या कल्पना की तरह।

2

तदकारणतः सिद्धेः संभवेऽन्यदकारणम् | कथं न जायते वस्तु क्वचित्किंचित्कदाचन || २ ||

tadakāraṇataḥ siddheḥ saṃbhave'nyadakāraṇam | kathaṃ na jāyate vastu kvacitkiṃcitkadācana || 2 ||

English

If something can arise without a cause, then why does not any other thing arise without a cause at any time or place?

हिन्दी

यदि कोई चीज अकारण से उत्पन्न हो सकती है, तो फिर कोई भी दूसरी चीज किसी भी समय या स्थान पर अकारण से क्यों नहीं उत्पन्न होती?

3

श्रीवसिष्ठ उवाच | यद्यथा कल्पितं येन स संपश्यति तत्तथा | कल्पनैवान्यथा न स्यात्तादृक्कारणविच्युतेः || ३ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | yadyathā kalpitaṃ yena sa saṃpaśyati tattathā | kalpanai vānyathā na syāttādṛkkāraṇavicyuteḥ || 3 ||

English

Vasishtha said: Whatever is imagined by someone, that person sees it exactly as imagined. Imagination itself would not be otherwise, as it is not devoid of such a cause.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: जो भी किसी द्वारा कल्पित किया जाता है, उस व्यक्ति द्वारा वह उसी तरह देखा जाता है। कल्पना स्वयं किसी और तरह से नहीं हो सकती, क्योंकि वह ऐसे कारण से रहित नहीं है।

4

यथेदं कल्पितं दृश्यं मनसा येन तत्तथा | वेत्त्यसौ यादृगन्येन कल्पितं वेत्त्यसौ तथा || ४ ||

yathedaṃ kalpitaṃ dṛśyaṃ manasā yena tattathā | vetyasau yādṛganyena kalpitaṃ vetyasau tathā || 4 ||

English

As this visible world is imagined by the mind of someone, that person knows it exactly so. Whatever is imagined by anyone, that person knows it exactly so.

हिन्दी

जैसे यह दृश्य जगत किसी के मन द्वारा कल्पित किया जाता है, उस व्यक्ति द्वारा वह उसी तरह जाना जाता है। जो भी किसी द्वारा कल्पित किया जाता है, उस व्यक्ति द्वारा वह उसी तरह जाना जाता है।

5

कल्पनाकल्पनात्मैकं तच्च ब्रह्म स्वभावतः | कल्पनात्मेदृशं जन्तुर्यथा केशनखादिमान् || ५ ||

kalpanākalpanātmekaṃ tacca brahma svabhāvataḥ | kalpanātmedṛśaṃ janturyathā keśanakhādimān || 5 ||

English

That which is the essence of imagination and the imagined is Brahman by nature. Just as a being has hair, nails, etc., it is of the nature of imagination.

हिन्दी

जो कल्पना और कल्पित का सार है, वह स्वभाव से ब्रह्म है। जैसे एक जीव बाल, नाखून आदि से युक्त होता है, वैसे ही वह कल्पना के स्वभाव का होता है।

6

अकारणपदार्थत्वं सकारणपदार्थता | ब्रह्मणि द्वयमप्यस्ति सर्वशक्त्यात्म तद्यतः || ६ ||

akāraṇapadārthatvaṃ sakāraṇapadārthatā | brahmaṇi dvayamapyasti sarvaśaktyātma tadyataḥ || 6 ||

English

Brahman possesses both the qualities of being without cause and with cause, because it is the essence of all powers.

हिन्दी

ब्रह्म में अकारण और सकारण दोनों पदार्थताएँ हैं, क्योंकि वह सभी शक्तियों का आत्मा है।

7

यतः स्याद्ब्रह्मणस्त्वन्यत्क्वचित्किंचित्कदाचन | तत्कारणविकल्पेन संयोगस्तस्य युज्यते || ७ ||

yataḥ syādbrahmaṇastvanaytkvacitkiṃcitkadācana | tatkāraṇavikalpena saṃyogastasya yujyate || 7 ||

English

Whatever exists apart from Brahman, at any time or place, can be understood through the concept of causal variation.

हिन्दी

ब्रह्म के अलावा जो भी कभी कहीं भी हो, वह कारण विकल्प के सिद्धांत से समझा जा सकता है।

8

यत्र सर्वमनाद्यन्तं नानानानात्म भासते | ब्रह्मैव शान्तमेकात्म तत्र किं कस्य कारणम् || ८ ||

yatra sarvamanādyantaṃ nānānānātma bhāsate | brahmaiva śāntamekātma tatra kiṃ kasya kāraṇam || 8 ||

English

Where everything, from beginning to end, appears as diverse and manifold, there Brahman alone is the peaceful, single essence. What then is the cause of anything?

हिन्दी

जहाँ सब कुछ, शुरुआत से अंत तक, विविध और बहुरूपी दिखाई देता है, वहाँ ब्रह्म ही शांत, एकमात्र आत्मा है। फिर किसी चीज का कारण क्या है?

9

नेह प्रवर्तते किंचिन्न च नाम निवर्तते | स्थितमेकमनाद्यन्तं ब्रह्मेव ब्रह्म खात्मकम् || ९ ||

neha pravartate kiṃcinna ca nāma nivartate | sthitamekamanādyantaṃ brahmeva brahma khātmakam || 9 ||

English

Nothing here begins or ends, nor does it change. Brahman alone remains, eternal and unchanging, the essence of Brahman itself.

हिन्दी

यहाँ कुछ भी न शुरू होता है न खत्म। न ही कुछ बदलता है। ब्रह्म ही अकेला बना रहता है, अनंत और अपरिवर्तनीय, ब्रह्म का ही आत्मा।

10

किं कस्य कारणं केन किमर्थं भवतु क्व वा | किं कस्य कारणं केन किमर्थं मास्तु वा क्वचित् || १० ||

kiṃ kasya kāraṇaṃ kena kimarthaṃ bhavatu kvā vā | kiṃ kasya kāraṇaṃ kena kimarthaṃ māstu vā kvacit || 10 ||

English

What is the cause of anything, by whom, for what purpose, where? What is the cause of anything, by whom, for what purpose, should it not be anywhere?

हिन्दी

किसी चीज का कारण क्या है, किसके द्वारा, किस उद्देश्य से, कहाँ? किसी चीज का कारण क्या है, किसके द्वारा, किस उद्देश्य से, कहीं नहीं होना चाहिए?

11

नेह शून्यं न वा शून्यं न सन्नासन्न मध्यता | विद्यते न महाशून्ये न नेति न न नेति च || ११ ||

neha śūnyaṃ na vā śūnyaṃ na sannāsanna madhyatā | vidyate na mahāśūnye na neti na na neti ca || 11 ||

English

Here, it is neither void nor non-void, neither real nor unreal, nor a middle state | It does not exist in the great void, neither this nor that nor not this nor not that

हिन्दी

यहाँ, यह न शून्य है न अशून्य, न सत् है न असत्, न मध्य अवस्था है | यह महाशून्य में नहीं है, न यह है न वह है न यह नहीं है न वह नहीं है

12

इदं न किंचित्किंचिद्वा यन्नामास्त्यथ नास्ति वा | सर्वं ब्रह्मैव तद्विद्धि यत्तथैवातथैव तत् || १२ ||

idaṃ na kiṃcitkiṃcidvā yannāmāstyatha nāsti vā | sarvaṃ brahmaiva tadviddhi yattathaivātathaiva tat || 12 ||

English

This is neither something nor nothing, whether it has a name or not | Know that all this is Brahman, which is both thus and not thus

हिन्दी

यह न कुछ है न कुछ नहीं, चाहे इसका नाम हो या न हो | जान लो कि यह सब ब्रह्म ही है, जो ऐसा है और ऐसा नहीं है

13

श्रीराम उवाच | अतज्ज्ञविषये ब्रह्मन्कार्ये कारणसंभवे | किमकारणतात्म स्यात्कथं वेति वद प्रभो || १३ ||

śrīrāma uvāca | atajjñaviṣaye brahmannkārye kāraṇasaṃbhave | kimakāraṇatātma syātkathaṃ veti vada prabho || 13 ||

English

Sri Rama said: In the realm of the unknowable, O Brahman, in the cause and effect, what is the nature of the uncaused? How is it so? Please tell me, O Lord.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: अज्ञेय के क्षेत्र में, हे ब्रह्मन्, कारण और परिणाम में, अकारण का स्वभाव क्या है? यह कैसे है? हे प्रभो, मुझे बताओ।

14

श्रीवसिष्ठ उवाच | अतज्ज्ञो नाम नास्त्येव तावत्तज्ज्ञजनं प्रति | असतो व्योमवृक्षस्य विचारः कीदृशस्ततः || १४ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | atajjño nāma nāstyeva tāvattajjñajanaṃ prati | asato vyomavṛkṣasya vicāraḥ kīdṛśastataḥ || 14 ||

English

Sri Vasistha said: The unknowable, by name, does not exist at all, as far as the knower of the knowable is concerned | What kind of inquiry is there about the non-existent sky-flower?

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: अज्ञेय, नाम से, बिलकुल नहीं है, जितना ज्ञेय के ज्ञाता के लिए | असत् आकाश-पुष्प के बारे में कैसा विचार है?

15

एकबोधमयाः शान्तविज्ञानघनरूपिणः | तज्ज्ञास्तेषामसद्रूपे कथमर्थे विचारणा || १५ ||

ekabodhamayāḥ śāntavijñānaghanarūpiṇaḥ | tajjñāsteṣāmasadrūpe kathamarthe vicāraṇā || 15 ||

English

Those who are of the nature of single awareness, peaceful, and of the form of condensed knowledge | How can there be inquiry into non-existent matters for them?

हिन्दी

जो एक चेतना के स्वभाव वाले हैं, शांत, और घनीभूत ज्ञान के रूप में हैं | उनके लिए असत् विषयों में विचार कैसे हो सकता है?

16

अतज्ज्ञत्वं च बोधेऽन्तरवभाति तदङ्गता | गते स्वप्नसुषुप्तेऽन्तरिव निद्रात्म केवलम् || १६ ||

atajjñatvaṃ ca bodhe'ntaravabhāti tadaṅgatā | gate svapnasuṣupte'ntariva nidrātma kevalam || 16 ||

English

Ignorance appears within consciousness, and its nature is like sleep. When dreaming and deep sleep are gone, only the pure self remains.

हिन्दी

अज्ञान चेतना के भीतर प्रकट होता है, और उसका स्वभाव नींद की तरह होता है। जब स्वप्न और गहरी नींद चली जाती है, तो केवल शुद्ध आत्मा शेष रहती है।

17

तथाप्यभ्युपगम्यापि मूर्खनिश्चय उच्यते | मयेदमणु सर्वात्म यस्माद्ब्रह्म निरामयम् || १७ ||

tathāpyabhyupagamyāpi mūrkhanisśaya ucyate | mayedamaṇu sarvātma yasmād brahma nirāmayam || 17 ||

English

Even though it is accepted, it is said to be a foolish conclusion. Because Brahman, which is the self of all, is flawless.

हिन्दी

यद्यपि यह स्वीकार किया जाता है, फिर भी यह मूर्खतापूर्ण निष्कर्ष कहा जाता है। क्योंकि ब्रह्म, जो सबका आत्मा है, दोषरहित है।

18

सन्त्यकारणका एव सन्ति कारणजास्तथा | भावाः संविद्यथा यस्मात्कल्प्यते लभ्यते तथा || १८ ||

santyakāraṇakā eva santi kāraṇajāstathā | bhāvāḥ saṃvidyathā yasmāt kalpyate labhyate tathā || 18 ||

English

There are both causeless and caused phenomena. Just as phenomena are conceived in consciousness, they are also experienced.

हिन्दी

कारणरहित और कारणवश दोनों प्रकार के घटनाक्रम होते हैं। जैसे घटनाक्रम चेतना में कल्पित होते हैं, वैसे ही वे अनुभव किए जाते हैं।

19

सर्वकारणसंशान्तौ सर्वानुभवशालिनाम् | सर्गस्य कारणं नास्ति तेन सर्गस्त्वकारणः || १९ ||

sarvakāraṇasaṃśāntau sarvānubhavaśālinām | sargasya kāraṇaṃ nāsti tena sargastvakāraṇaḥ || 19 ||

English

In the tranquility of all causes, for those who are endowed with all experiences, there is no cause for creation. Therefore, creation is causeless.

हिन्दी

सभी कारणों की शांति में, जो सभी अनुभवों से सम्पन्न हैं, उनके लिए सृष्टि का कोई कारण नहीं है। इसलिए, सृष्टि अकारण है।

20

हृदयंगमतात्यक्तमीश्वरादि प्रकल्प्यते | यदत्र किंचिद्दुःस्वादु व्यर्थं वाग्जालमेव तत् || २० ||

hṛdayaṃgamatātyaktamīśvarādi prakalpyate | yadatra kiṃciddusvādu vyarthaṃ vāgjālameva tat || 20 ||

English

That which is beyond the reach of the heart and mind is conceived as God and so on. Whatever is unpleasant or useless here is merely a web of words.

हिन्दी

जो हृदय और मन की पहुंच से परे है, वह ईश्वर और इसी तरह कल्पित है। जो कुछ भी यहां अप्रिय या व्यर्थ है, वह केवल शब्दों का जाल है।

21

अन्यथानुपपत्त्यैव स्वप्नाभाकलनादृते | स्थूलाकारात्मिका काचिन्नास्ति दृश्यस्य दृश्यता || २१ ||

anyathānupapattyaiva svapnābhākalanādṛte | sthūlākārātmikā kācinnāsti dṛśyasya dṛśyatā || 21 ||

English

Due to the impossibility of any other explanation, except for the reflection in a dream, there is no gross form of the seen.

हिन्दी

किसी अन्य व्याख्या की असंभावना के कारण, स्वप्न में प्रतिबिंब के अलावा, दृश्य का कोई स्थूल रूप नहीं है।

22

स्वप्नपृथ्व्याद्यनुभवे किमबुद्धस्य कारणम् | चित्स्वभावादृते ब्रूहि स्वप्नार्थो नाम कीदृशः || २२ ||

svapnapṛthvyādyanubhave kimabuddhasya kāraṇam | cittasvabhāvādṛte brūhi svapnārtho nāma kīdṛśaḥ || 22 ||

English

In the experience of dream-earth and so on, what is the cause of the unenlightened? Tell me, except for the nature of consciousness, what kind of dream-object is it?

हिन्दी

स्वप्न-पृथ्वी आदि के अनुभव में, अज्ञानी का कारण क्या है? चेतना के स्वभाव के अलावा, बताओ, स्वप्न-वस्तु कैसी है?

23

स्वप्नार्थो ह्यपरिज्ञातो महामोहभरप्रदः | परिज्ञातो न मोहाय यथा सर्गास्तथैव च || २३ ||

svapnārtho hyaparijñāto mahāmohabharapradaḥ | parijñāto na mohāya yathā sargāstathaiva ca || 23 ||

English

The dream-object, indeed, when not fully known, causes great delusion. When fully known, it does not cause delusion, just as creations do not.

हिन्दी

स्वप्न-वस्तु, indeed, जब पूरी तरह से ज्ञात नहीं होती, तो महान भ्रम उत्पन्न करती है। जब पूरी तरह से ज्ञात हो जाती है, तो भ्रम नहीं उत्पन्न करती, जैसे सृष्टियाँ नहीं करतीं।

24

शुष्कतर्कहठावेशाद्यद्वाप्यनुभवोज्झितम् | कल्प्यते कारणं किंचित्सा मौर्ख्याभिनिवेशिता || २४ ||

śuṣkatarkahaṭhāveśādyadvāpyanubhavojjhitam | kalpyate kāraṇaṃ kiñcit sā maurkhyābhiniveśitā || 24 ||

English

Due to the influence of dry logic and stubbornness, whatever experience is abandoned, some cause is imagined. That is obstinacy due to foolishness.

हिन्दी

शुष्क तर्क और हठ के प्रभाव से, जो भी अनुभव छोड़ दिया जाता है, कोई कारण कल्पित किया जाता है। यह मूर्खता के कारण हठधर्मिता है।

25

अग्नेरौष्ण्यमपां शैत्यं प्राकाश्यं सर्वतेजसाम् | स्वभावो वाखिलार्थानां किमबुद्धस्य कारणम् || २५ ||

agnerauṣṇyamapāṃ śaityaṃ prākāśyaṃ sarvatejasām | svabhāvo vākhilārthānāṃ kimabuddhasya kāraṇam || 25 ||

English

The heat of fire, the coldness of water, the luminosity of all radiant objects—what is the cause of the unenlightened for all these natural qualities?

हिन्दी

अग्नि का ऊष्मा, जल की शीतलता, सभी चमकीली वस्तुओं की प्रकाशिता—अज्ञानी के लिए इन सभी प्राकृतिक गुणों का कारण क्या है?

26

किं ध्यातृशतलब्धस्य ध्येयस्यैकस्य कारणम् | किं च गन्धर्वनगरे पुरे भित्तिषु कारणम् || २६ ||

kiṃ dhyātṛśatalabdhasya dhyeyasyaiakasya kāraṇam | kiṃ ca gandharvanagare pure bhittiṣu kāraṇam || 26 ||

English

What is the cause of the single object of meditation obtained by hundreds of meditators? And what is the cause of the paintings in the city of Gandharvas?

हिन्दी

सौ ध्याताओं द्वारा प्राप्त एक ध्येय का कारण क्या है? और गन्धर्व नगर की चित्रकारी का कारण क्या है?

27

धर्माद्यमुत्रामूर्तत्वान्मूर्ते देहे न कारणम् | देहस्य कारणं किं स्यात्तत्र सर्गादिभोगिनः || २७ ||

dharmādyamutrāmūrtatvānmūrte dehe na kāraṇam | dehasya kāraṇaṃ kiṃ syāttatra sargādibhoginaḥ || 27 ||

English

Dharma and other virtues are not the cause of the embodied form, as they are formless. What then is the cause of the body for those who experience creation and other activities?

हिन्दी

धर्म और अन्य गुण निराकार हैं, इसलिए वे शरीर के कारण नहीं हैं। फिर सृष्टि और अन्य गतिविधियों का अनुभव करने वाले शरीर का कारण क्या है?

28

भित्त्यभित्त्यादिरूपाणां ज्ञानस्य ज्ञानवादिनः | किं कारणमनन्तानामुत्पन्नध्वंसिनां मुहुः || २८ ||

bhittyabhittyādirūpāṇāṃ jñānasya jñānavādinaḥ | kiṃ kāraṇamanantānāmutpannadhvaṃsināṃ muhuḥ || 28 ||

English

What is the cause of the knowledge of the forms such as walls and non-walls, for those who advocate knowledge, which arises and perishes repeatedly?

हिन्दी

दीवारों और अन्य रूपों के ज्ञान का कारण क्या है, जो बार-बार उत्पन्न और नष्ट होता है, ज्ञान के प्रवक्ताओं के लिए?

29

स्वभावस्य स्वभावोऽसौ किल कारणमित्यपि | यदुच्यते स्वभावस्य सा पर्यायोक्तिकल्पना || २९ ||

svabhāvasya svabhāvo'sau kila kāraṇamityapi | yaducyate svabhāvasya sā paryāyoktikalpanā || 29 ||

English

It is said that the nature of a thing is its own cause. This is merely a figurative expression of the nature itself.

हिन्दी

कहा जाता है कि किसी वस्तु का स्वभाव ही उसका कारण है। यह तो बस स्वभाव का एक रूपक व्यक्तिकरण है।

30

तस्मादकारणा भ्रान्तिर्भावा भान्ति च कारणम् | अज्ञे ज्ञे त्वखिलं कार्यं कारणाद्भवति स्थितम् || ३० ||

tasmādakāraṇā bhrāntirbhāvā bhānti ca kāraṇam | ajñe jñe tvakhilaṃ kāryaṃ kāraṇādbhavati sthitam || 30 ||

English

Therefore, the illusion of causelessness arises, and all things appear to have a cause. In both the ignorant and the wise, all actions arise from a cause.

हिन्दी

इसलिए, कारणहीनता का भ्रम उत्पन्न होता है, और सभी चीजें कारणवान प्रतीत होती हैं। अज्ञानी और ज्ञानी दोनों में, सभी कार्य कारण से उत्पन्न होते हैं।

31

यद्वत्स्वप्नपरिज्ञानात्स्वप्ने द्रव्यापहारिभिः | न दुःखाकरणं तद्वज्जीवितं तत्त्वदर्शनात् || ३१ ||

yadvatsvapnapariñānātsvapne dravyāpahāribhiḥ | na duḥkhākaraṇaṃ tadvajjīvitaṃ tattvadarśanāt || 31 ||

English

Just as the knowledge of a dream prevents the suffering caused by the theft of objects in the dream, similarly, the knowledge of the truth prevents the suffering of life.

हिन्दी

जैसे स्वप्न का ज्ञान स्वप्न में द्रव्य चोरी के दुःख को रोकता है, वैसे ही तत्त्व का ज्ञान जीवन के दुःख को रोकता है।

32

सर्गादावेव नोत्पन्नं दृश्यं चिद्गगनं त्विदम् | स्वरूपं स्वप्नवद्भाति नान्यदत्रोपपद्यते || ३२ ||

sargādāveva notpannaṃ dṛśyaṃ cidgaganaṃ tvidam | svarūpaṃ svapnavadbhāti nānyadatropapadyate || 32 ||

English

This visible universe, which is the sky of consciousness, was not created at the beginning of creation. It appears like a dream, and nothing else is appropriate here.

हिन्दी

यह दृश्य ब्रह्मांड, जो चेतना का आकाश है, सृष्टि के आरंभ में उत्पन्न नहीं हुआ था। यह स्वप्न की तरह प्रतीत होता है, और यहाँ कुछ और उपयुक्त नहीं है।

33

अन्या न काचित्कलना दृश्यते सोपपत्तिका | अस्मान्न्यायादृते कस्माद्ब्रह्मैवैषानुभूतिभूः || ३३ ||

anyā na kācitkalanā dṛśyate sopapattikā | asmānnyāyādṛte kasmādbrahmaiva eṣānubhūtibhūḥ || 33 ||

English

No other logical explanation is seen that is so appropriate. Apart from this logic, from what else can Brahman be the basis of this experience?

हिन्दी

कोई और तर्कसंगत व्याख्या नहीं दिखती जो इतनी उपयुक्त हो। इस तर्क के अलावा, किसी और से ब्रह्म इस अनुभूति का आधार कैसे हो सकता है?

34

ऊर्म्यावर्तद्रवत्वादि शुद्धे जलघने यथा | तथेदं सर्गपर्यायं ब्रह्मणि ब्रह्म भासते || ३४ ||

ūrmyāvartadravatvādi śuddhe jalaghane yathā | tathedaṃ sargaparyāyaṃ brahmaṇi brahma bhāsate || 34 ||

English

Just as waves, whirlpools, and liquidity appear in pure, dense water, similarly, the various forms of creation appear in Brahman.

हिन्दी

जैसे लहरें, भंवर और द्रवता शुद्ध, घने जल में प्रकट होती हैं, वैसे ही सृष्टि के विभिन्न रूप ब्रह्म में प्रकट होते हैं।

35

स्पन्दावर्तविवर्तादि निर्मले पवने यथा | तथायं ब्रह्मपवने सर्गस्पन्दोऽवभासते || ३५ ||

spandāvartavivartādi nirmale pavane yathā | tathāyaṃ brahmapavane sargaspando'vabhāsate || 35 ||

English

Just as vibrations, whirlpools, and transformations appear in pure air, similarly, the vibrations of creation appear in the pure air of Brahman.

हिन्दी

जैसे कंपन, भंवर और परिवर्तन शुद्ध वायु में प्रकट होते हैं, वैसे ही सृष्टि के कंपन शुद्ध ब्रह्म वायु में प्रकट होते हैं।

36

यथानन्तत्वसौषिर्यशून्यत्वादि महाम्बरे | स सन्नासन्नबोधात्म तथा सर्गः परापरः || ३६ ||

yathānantatvasauṣiryaśūnyatvādi mahāmbare | sa sannāsannabodhātma tathā sargaḥ parāparaḥ || 36 ||

English

Just as the infinite, subtle, and empty nature exists in the great sky, similarly, the creation is both transcendent and immanent, embodying the essence of existence and non-existence.

हिन्दी

जैसे अनन्त, सूक्ष्म और शून्य स्वभाव महान आकाश में है, उसी प्रकार सृष्टि परा और अपरा दोनों है, अस्तित्व और अनस्तित्व का सार है।

37

एषु निद्रादिकेष्वेते सूपलब्धा अपि स्फुटम् | भावा असन्मया एवमेतेऽनन्यात्मका यतः || ३७ ||

eṣu nidrādikeṣvetē sūpalabdhā api sphuṭam | bhāvā asanmayā evametē'nanyātmakā yataḥ || 37 ||

English

In these states such as sleep, these experiences are clearly perceptible, yet they are non-existent. Therefore, they are not different from the self.

हिन्दी

इन अवस्थाओं में जैसे निद्रा, ये अनुभव स्पष्ट रूप से प्राप्त होते हैं, परन्तु ये अनस्तित्व हैं। इसलिए, ये आत्मा से अलग नहीं हैं।

38

सर्गप्रलयसंस्थानान्येवमात्मनि चिद्धने | सौम्ये स्वप्नसुषुप्ताभा शुद्धे निद्राघने यथा || ३८ ||

sargapralayasaṃsthānānyevamātmni ciddhane | saumye svapnasuṣuptābhā śuddhe nidrāghane yathā || 38 ||

English

The states of creation, dissolution, and preservation are thus in the pure, conscious self, just as dream and deep sleep states are in the pure, dense sleep.

हिन्दी

सृष्टि, प्रलय और संस्थान की अवस्थाएँ इस प्रकार शुद्ध, चेतन आत्मा में हैं, जैसे स्वप्न और सुषुप्ति की अवस्थाएँ शुद्ध, घने निद्रा में हैं।

39

स्वप्नात्स्वप्नान्तराण्यास्ते निद्रायां मानवो यथा | सर्गात्सर्गान्तरान्मास्ते स्वसत्तायामजस्तथा || ३९ ||

svapnātsvapnāntarāṇyāste nidrāyāṃ mānavo yathā | sargātsargāntarānmāste svasattāyāmajastathā || 39 ||

English

Just as a person experiences various dreams within a dream, similarly, from one creation to another, the self remains unchanged.

हिन्दी

जैसे एक व्यक्ति एक स्वप्न में अन्य स्वप्नों का अनुभव करता है, उसी प्रकार, एक सृष्टि से दूसरी सृष्टि तक, आत्मा अपरिवर्तित रहता है।

40

पृथ्व्यादिरहितोऽप्येष ब्रह्माकाशो निरामयः | अतद्वांस्तद्वदाभाति यथा स्वप्नानुभूतिषु || ४० ||

pṛthvyādirahito'pyeṣa brahmākāśo nirāmayaḥ | atadvāṃstadvadābhāti yathā svapnānubhūtiṣu || 40 ||

English

Though devoid of earth and other elements, this Brahman, the infinite space, is free from defects. It appears as if it is not itself, just like in dream experiences.

हिन्दी

भूमि और अन्य तत्वों से रहित होने के बावजूद, यह ब्रह्माकाश, अनंत अंतरिक्ष, दोष से मुक्त है। यह ऐसा लगता है जैसे यह स्वयं नहीं है, जैसे स्वप्न अनुभवों में होता है।

41

स्थिता यथास्यां पश्यन्त्यां शब्दा घटपटादयः । जाताजाताः स्थिताः सर्गास्तथानन्ये महाचिति || ४१ ||

sthitā yathāsyāṃ paśyantyāṃ śabdā ghaṭapaṭādayaḥ | jātājātāḥ sthitāḥ sargāstathānanye mahāciti || 41 ||

English

Just as sounds like 'ghaṭa' and 'paṭa' are perceived by the Pashyanti, similarly, the created and uncreated worlds exist in the great consciousness.

हिन्दी

जैसे शब्द घट और पट पश्यन्ती द्वारा देखे जाते हैं, उसी प्रकार उत्पन्न और अनुत्पन्न सृष्टियाँ महाचिति में स्थित हैं।

42

पश्यन्त्यामेव पश्यन्ती यथा भाति तथैव च । यथा शब्दास्तथा सर्गाश्चितैव चिति चिन्मयाः || ४२ ||

paśyantyāmeva paśyantī yathā bhāti tathaiva ca | yathā śabdāstathā sargāścitaiava citi cinmayāḥ || 42 ||

English

Just as the Pashyanti appears in the Pashyanti, so do the sounds and the worlds appear in the consciousness, which is pure consciousness itself.

हिन्दी

जैसे पश्यन्ती पश्यन्ती में ही प्रतीत होती है, उसी प्रकार शब्द और सृष्टियाँ चिति में प्रतीत होती हैं, जो खुद चिन्मय है।

43

किं शास्त्रकं तत्रकथाविचारैर्निर्वासनं जीवितमेव मोक्षः । सर्गे त्वसत्येवमकारणत्वात्सत्येव नास्त्येव न नाम काचित् || ४३ ||

kiṃ śāstrakaṃ tatrakathāvicārairnirvāsanaṃ jīvitameva mokṣaḥ | sarge tvasyevaṃakāraṇatvātsatyeva nāstyeva na nāma kācit || 43 ||

English

What is the use of scriptures and discussions? Liberation is simply the removal of ignorance. In the creation, there is no cause, no truth, no name, nothing at all.

हिन्दी

शास्त्रों और विचारों का क्या लाभ? मोक्ष तो बस अज्ञान का निवारण है। सृष्टि में कोई कारण नहीं, कोई सत्य नहीं, कोई नाम नहीं, कुछ भी नहीं।

44

एषा च सिद्धेह हि वासनेति सा बोधसत्तैव निरन्तरैका । नानात्वनानारहितैव भाति स्वप्ने चिदेवेह पुरादिरूपा || ४४ ||

eṣā ca siddheha hi vāsaneti sā bodhasattaiava nirantaraikā | nānātvanānārahitaiva bhāti svapne cideveha purādirūpā || 44 ||

English

This is indeed the realization of the true nature of consciousness, which is eternal and uninterrupted. It appears as various forms in dreams, but in reality, it is pure consciousness itself.

हिन्दी

यह वास्तव में चेतना की सच्ची प्रकृति का बोध है, जो अनंत और अखंड है। यह स्वप्नों में विभिन्न रूपों में प्रतीत होता है, लेकिन वास्तव में यह शुद्ध चेतना ही है।

← Chapter 176Chapter 178 →